Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/87/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobkyne: I. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX V., zast.: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034, proti žalovanému v I. rade: Tercium s.r.o., Masarykova 4, 040 01 Košice, IČO: 36 211 168, žalovanému v II. rade: TERCIUM KOŠICE, n.o., Turgenevova 16, 040 01 Košice, IČO: 45 739 102, obaja zast.: JUDr. Martin Fabián, advokát, Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 35 549 840, v konaní o určenie neplatnosti Dohody o prevode práv a povinností zo dňa 3.9.2012 a o určenie, že Tercium s.r.o. je zriaďovateľom Súkromnej strednej školy ekonomickej Tercium takto

rozhodol:

I. Dohoda o odovzdaní práv a povinností zo dňa 3.9.2012 uzatvorená medzi Tercium s.r.o. so sídlom Masarykova 4, 040 01 Košice, IČO: 36 211 168, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 12947/V ako prevádzajúcim a Tercium Košice n.o. so sídlom Turgenevova 16, 040 01 Košice, IČO: 45 739 102, zapísaná v registri neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, vedenom Okresným úradom Košice pod č. OVVS/21/2012 ako nadobúdateľom j e n e p l a t n á .

II. Konanie v časti o určenie, že Tercium s.r.o. so sídlom Masarykova 4, 040 01 Košice, IČO: 36 211 168, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 12947/V je zriaďovateľom Súkromnej strednej odbornej školy ekonomickej Tercium so sídlom Lermontovova 1, 040 01 Košice, IČO: 35 547 031 z a s t a v u j e .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.06.2013 sa domáhala určiť, že Dohoda o odovzdaní práv a povinností zo dňa 3.9.2012 uzatvorená medzi žalovaným v I. rade ako predávajúcim a žalovaným v II. rade ako nadobúdateľom, je neplatná a taktiež určiť, že TERCIUM s.r.o., so sídlom: Masarykova 4, 04001 Košice, IČO: 36 211 168, je zriaďovateľom Súkromnej odbornej školy ekonomickej Tercium, so sídlom Lermontovova 1, 040 01 Košice, IČO: 35 547 031. Žalobkyňa vo svojom návrhu okrem iného uviedla, že je spoločníčkou a konateľkou žalovaného v I. rade. Konateľom žalovaného v I. rade je aj Ing. Y. Š.. Žalovaný v II. rade vznikol 3.9.2012. Súkromná stredná odborná škola ekonomická Tercium, so sídlom Lermontovova 1, 04001 Košice, IČO: 35 547 031 (ďalej len SSOŠE) je súkromnou strednou školou, ktorá bola pôvodne zriadená žalovaným v I. rade, a to na základe rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len MŠVVaŠ SR) číslo 879/2001-45 s účinnosťou od 1.9.2012. Žalovaný v I. rade uzatvoril so žalovaným v II. rade dňa 3.9.2012 Dohodu o odovzdaní práv a povinností (ďalej len Dohoda), na základe ktorej previedol žalovaný v I. rade na žalovaného v II. rade všetky práva a povinnosti zriaďovateľa vo vzťahu k SSOŠE. Žalovaný v II. rade prehlásil, že preberá v zmysle Dohody

všetky práva a povinnosti viažuce sa k postaveniu zriaďovateľa SSOŠE. V mene žalovaného v I. rade Dohodu podpísal Ing. Y. Š. - jeden z konateľov žalovaného v I. rade, v mene žalovaného v II. rade Dohodu podpísal ten istý Ing. Y. Š., ktorý je štatutárny orgán - riaditeľ žalovaného v II. rade. Spoločníčkami žalovaného v I. rade sú pritom žalobkyňa a Ing. E. Š., manželka konateľa žalovaného v I. rade, ktorá je zároveň aj zakladateľkou žalovaného v II. rade. Ing. Y. Š. - ako konateľ žalovaného v I. rade, bez akéhokoľvek súhlasu orgánov žalovaného v I. rade podpísal Dohodu, ktorou previedol majetkovú hodnotu žalovaného v I. rade na žalovaného v II. rade, a to bezodplatne. Ing. Y. Š. ako konateľ žalovaného v I. rade vedel, že podpísaním Dohody prevedie inú majetkovú hodnotu spoločnosti, vo forme zriaďovateľstva SSOŠE na inú osobu, ktorou bol subjekt, ktorého zakladateľom je jeho manželka. Teda došlo k prevedeniu zriaďovateľstva SSOŠE tak, že sa z právnej dispozície spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá má dvoch rovnocenných spoločníkov dostalo do majetkovej dispozície subjektu, ktorého jedinou zakladateľkou je manželka konateľa žalovaného v I. rade, ktorá je zároveň jednou zo spoločníčok žalovaného v I. rade, a to bez vedomia, súhlasu a súčinnosti žalobkyne, ktorá týmto bola zbavená nakladania a rozhodovania s inou majetkovou hodnotou. Ing. Y. Š.Á. teda, podľa názoru žalobkyne, svojím konaním porušil dobré mravy, porušil ustanovenia spoločenskej zmluvy ako aj zneužil svoje postavenie konateľa žalovaného v I. rade so zjavným zámerom spôsobiť ujmu druhému konateľovi a spoločníkovi spoločnosti, ktorým je žalobkyňa. O úmysle Ing. Y. Š.C. previesť zriaďovateľstvo, ako inú majetkovú hodnotu, na žalovaného v II. rade sa žalobkyňa dozvedela až po vykonaní zmeny zriaďovateľstva MŠVVaŠ SR, keď ako kontaktná adresa žalovaného nebola uvedená adresa riadne zapísaného sídla žalovaného v I. rade, ale adresa zhodná s adresou sídla žalovaného v II. rade. Následne sa konalo valné zhromaždenie žalovaného v I. rade, kde žalobkyni bolo oznámené, že zmena zriaďovateľstva bola vykonaná a Ing. Y. Š. nemá záujem tento stav vrátiť späť, ani inak napraviť.

2.Žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sa k žalobe vyjadrili v podaní doručenom tunajšiemu súdu 13.12.2013. V tomto vyjadrení okrem iného uviedli, že v prvom rade tu nie je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na podaní tejto žaloby, nakoľko k zmene zriaďovateľa nedošlo na základe dohody ale na základe Rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej MŠVVaŠ SR), ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.10.2012 a stalo sa vykonateľným. Jedine MŠVVaŠ SR môže rozhodnúť o zmene zriaďovateľa. Dohoda bola len jedným z podkladov pre toto rozhodnutie. Ak by aj súd označil Dohodu za neplatnú, predmetné rozhodnutie by bolo bez akéhokoľvek právneho významu, pretože toto rozhodnutie by ex lege neznamenalo neplatnosť Rozhodnutia MŠVVaŠ SR zo dňa 16.10.2012, na základe ktorého došlo k zmene zriaďovateľa. Zároveň tunajší súd v tomto konaní nie je - v zmysle platných právnych predpisov - oprávnený preskúmavať zákonnosť a platnosť tohto rozhodnutia MŠVVaŠ SR. Len prípadné určenie neplatnosti rozhodnutia MŠVVaŠ SR zo dňa 16.10.2012 môže byť právnym podkladom na to, aby súd mohol vyhovieť určovacej žalobe vo výroku, ktorým sa žalobkyňa domáha určenia, že žalovaný v I. rade je zriaďovateľom SSOŠE Tercium. Zároveň vo vyjadrení uviedli, že nie sú splnené podmienky rozporu s dobrými mravmi a tieto dôvody ani nevyplývajú z obsahu samotnej žaloby. Na podpis Dohody nebol v zmysle platných právnych predpisov, ani spoločenskej zmluvy žalovaného v I. rade potrebný súhlas valného zhromaždenia žalovaného v I. rade, ani žiadneho iného orgánu spoločnosti. V danom prípade aj tvrdenie žalobkyne, že zmenou zriaďovateľa školy došlo k bezodplatnému prevodu majetkovej hodnoty je účelové a zavádzajúce, pričom predmetné tvrdenie nemá oporu v platných právnych predpisoch, ustálenej judikatúre a ani z obsahu žaloby žalobkyne. Zriaďovateľstvo nemôže byť v žiadnom prípade považované za majetkovú hodnotu. Rovnako z týchto dôvodov nemohlo dôjsť a ani nedošlo k žiadnemu objektívnemu zmenšeniu majetku žalovaného v I. rade. Pokiaľ to žalobkyňa tvrdí je potrebné, aby toto tvrdenie relevantným spôsobom preukázala. Z obsahu zákona č. 563/2003 Z.z., ako aj súvisiacich právnych predpisov nepochybne vyplýva, že zriaďovateľ školy nie je vlastníkom školy a ani sa nejedná o majetkovú účasť právnickej osoby - zriaďovateľa v ním zriadenej škole - SSOŠE Tercium, ktorá je samostatným subjektom práva a hospodári s vlastným majetkom. K údajnému porušeniu zákazu konkurencie bolo v tomto vyjadrenie uvedené, že žalovaný v II. rade napriek skutočnosti, že mu platné právne predpisy umožňujú podnikať, do dnešného dňa nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a ani nemá oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti a poskytuje výlučne všeobecne prospešné činnosti a z týchto dôvodov nemá akýkoľvek predmet podnikania a už vôbec nemá predmet podnikania podobný s predmetom podnikania žalovaného v I. rade. Hlavným dôvodom, prečo však konateľ žalovaného nemohol porušiť a ani neporušil zákaz konkurencie v zmysle ust. § 136 ods. 1 Obch. zák. je skutočnosť, že v zmysle článku 18 ods. 5 spoločenskej zmluvy

žalovaného v I. rade zo dňa 5.3.2003 sa na konateľa a spoločníkov nevzťahuje zákaz konkurencie uvedený v § 136 obchodného zákonníka. Konateľ žalovaného v I. rade, podľa vyjadrení žalobkyne, údajne zneužil svoje postavenie konateľa so zjavným zámerom spôsobiť ujmu druhému konateľovi a spoločníkovi žalovaného v I. rade, avšak predmetné svoje tvrdenia žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázala a rovnako ani nepreukázala aká údajná ujma a v akej výške jej žalobkyni ako konateľke a spoločníčke zmenou zriaďovateľa školy vznikla a predmetné skutočnosti nevyplývajú ani z obsahu žaloby.

3.Na pojednávaní konanom dňa 10.2.2014 právny zást. žalobkyne okrem iného uviedol, že vylúčenie zákazu konkurencie v spoločenskej zmluve žalovaného v I. rade je v rozpore s intenciami Obchodného zákonníka, a preto je neplatné. V zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, si môžu spoločníci rozšíriť okruh zákazu konkurencie, ale v žiadnom prípade ho nemôžu zrušiť alebo zúžiť. Pri podpísaní Dohody bola spôsobená spoločnosti škoda, a to z toho dôvodu, že bez vedomia valného zhromaždenia Ing. Š. podpísal dohodu, na základe ktorej previedol zriaďovateľstvo SSOŠE Tercium na tretí subjekt, čím prišla spoločnosť Tercium, s.r.o. o možnosť disponovať zriaďovateľstvom školy, čo považuje žalobkyňa za inú majetkovú hodnotu, ktorú spoločnosť Tercium, s.r.o. mala. Ďalej poukázal na čl.11 ods.2 písm. a) Spoločenskej zmluvy žalovaného v 1. rade, teda žalobkyňa má za to, že rozpor s dobrými mravmi bol aj v tom, že Ing. Š. obišiel ustanovenia Spoločenskej zmluvy resp. Rozhodnutie MŠVVaŠ SR tým, že dal niekto vedome doručovať toto rozhodnutie na inú adresu ako je adresa sídla spoločnosti, zároveň konateľ spoločnosti Tercium, s.r.o. sa stal štatutárnym orgánom inej právnickej osoby, a konal v rozpore tak s právami ako aj povinnosťami spoločnosti Tercium, s.r.o. ako aj v rozpore so záujmami jej spoločníkov.

4.Na pojednávaní konanom dňa 10.2.2014 právny zást. žalovaných v I. a II. rade okrem iného uviedol, že zriaďovateľstvo školy nie je podnikateľskou činnosťou žalovaného v 1. rade. Na zmenu zriaďovateľstva sa čl.11 ods.2 písm. a/ Spoločenskej zmluvy ani nevťahuje. Pokiaľ mala žalobkyňa za to, že uznesenia valného zhromaždenia, resp. malo by valné zhromaždenie o tejto otázke rozhodovať, a nestalo sa tak, mala žalobkyňa možnosť napadnúť platnosť takéhoto rozhodnutia, práve pre rozpor s ustanoveniami spoločenskej zmluvy. Žalobkyňa v tomto konaní žaluje pre rozpor s dobrými mravmi, nie pre rozpor so zákonom. Vyjadrenie žalobkyne týkajúce sa zákazu konkurencie je dosť zužujúce, resp. dosť zužujúci výklad zákona, pretože podľa názoru žalovaných, platné právne predpisy, t.j. umožňuje jednak vo vzťahu ku konateľovi, jednak vo vzťahu k spoločníkovi, spoločnosti využiť zákaz konkurencie, v zmysle Obchodného zákonníka.

5. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 10.februára 2014, sp.zn. 31 Cb/87/2013-91 žalobu zamietol, najmä z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobkyne v tomto konaní.

6.Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 19.februára 2015, č. k. 2Cob/94/2014-123 zrušil uvedený rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení okrem iného uviedol, že je zrejmé, že predmetná Dohoda o odovzdaní práv a povinností, ktorej vyslovenia neplatnosti sa žalobkyňa domáha je dokladom, na základe ktorého (okrem potvrdenia vo vzťahu k novému zriaďovateľovi v zmysle § 16 ods. 2) príslušné ministerstvo zmenilo sieť škôl a zariadení, ktorá zmena spočívala v zmene zriaďovateľa SSOŠE z pôvodného zriaďovateľa - Tercium, s.r.o., Masarykova 4, Košice na nového zriaďovateľa - Tercium n.o., Turgenevova 16, Košice, keďže spravuje sieť škôl (§ 14 ods. 6 písm. a). Z uvedeného je zrejmé, že nie ministerstvo rozhoduje o zmene zriaďovateľa, len vyznačí zmeny v sieti na základe predložených dokladov, t.j. v prejednávanej veci na základe predovšetkým vyššie uvedenej Dohody. Je potrebné zdôrazniť, že v tomto konaní súd nerozhoduje o neplatnosti rozhodnutia príslušného ministerstva, ktorým zmenilo sieť škôl a školských zariadení, ale o neplatnosti Dohody uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Je teda nepochybné, že na vyslovení neplatnosti dohody o odovzdaní práv a povinností má žalobkyňa naliehavý právny záujem, pretože určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje povahu príslušného právneho vzťahu.

7. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 27.júna 2016, sp.zn. 31Cb/87/2013-171 žalobu zamietol.

8. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31. augusta 2017, sp. zn. 2Cob/184/2016-285 zrušil uvedený rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vyslovenia neplatnosti Dohody podľa § 39 OZ, podľa ktorého neplatný je

právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, ktorá pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a od začiatku (ex tunc), takže práva a povinnosti z takého úkonu vôbec nevzniknú. Povedané inak, ak je zmluva absolútne neplatná, hľadí sa na ňu, ako keby vôbec nebola uzavretá. Súd na ňu prihliada ex offo, t.j. z úradnej povinnosti, teda bez ohľadu na to, či sa jej strany sporu dovolávajú alebo nie. Pokiaľ ide o rozpor so zákonom, právny úkon môže byť s ním v rozpore buď svojim obsahom alebo účelom. Svojim účelom je v rozpore so zákonom vtedy, ak zákon stanovuje určité práva a povinnosti len za účelom, ktorý je v zákone výslovne vyjadrený, alebo ktorý je z neho zrejmý, ale urobený právny úkon sledoval iný účel, pričom tento účel (predpokladaný) sledujú všetci jeho účastníci. Svojim obsahom je v rozpore so zákonom vtedy, ak práva a povinnosti určené právnym úkonom nie sú v súlade s kogentnými ustanoveniami zákona. Právny úkon obchádza zákon (svojim obsahom alebo účelom) vtedy, ak nie je síce v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami, najmä svojim účelom jeho ciele obchádza, teda právny úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce vyslovene zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť možno vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Konajúci ním vlastne sleduje, aby zákon dodržaný nebol. Z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu je dôležitý výsledok daného konania, t.j. nedovolenosť právneho úkonu, nie pohnútka, či iné okolnosti; t.j. nie je rozhodujúce, čo bolo na strane účastníkov dôvodom pre urobenie daného právneho úkonu. Pokiaľ ide o dobré mravy, právny úkon sa im prieči vtedy, ak sa jeho obsah alebo účel ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby bol v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy teda možno špecifikovať ako všeobecne uznávané pravidlá slušnosti a poctivého konania. Posudzovanie rozporu právneho úkonu s dobrými mravmi musí vychádzať z objektívnych kritérií s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu vrátane doby, kedy k právnemu úkonu došlo a postaveniu účastníkov. Konanie v rozpore s dobrými mravmi teda predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, povedané inak, keď chovanie podľa práva sleduje nemravné ciele alebo má nemravné dôsledky, resp. keď k uzavretiu právneho úkonu dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskeho cieľa právneho úkonu a hlavným motívom osôb tvoriacich právny úkon je poškodiť, či znevýhodniť. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ustanovenie § 39 je potrebné posudzovať vo svetle prípadných špeciálnych právnych noriem, ktoré majú pri aplikácii prednosť. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že napádaná Dohoda nie je absolútne neplatná podľa § 39 (mimo rozporu s dobrými mravmi, kde odôvodnenie absentuje). Žalobkyňa tvrdí, že Dohoda zákon obchádza, pretože svojimi dôsledkami smerovala k výsledku - previesť zriaďovateľstvo SSOŠE tak, aby sa z právnej dispozície spoločnosti s ručením obmedzeným dostalo do majetkovej dispozície subjektu, ktorého zakladateľom je výlučne manželka Ing. Š., pričom týmto jeho konaním bola žalobkyňa právnou cestou zbavená nakladania a rozhodovania s inou majetkovou hodnotou. Ako už bolo uvedené vyššie, právny úkon obchádza zákon, ak síce nie je v rozpore s výslovnou zákonnou normou, ale svojimi účinkami odporuje účelu zákonnej normy. Ide teda o postup, ak sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok, ktorý je právnou normou nežiadúci. Odvolací súd udáva, že predmetnú Dohodu nemožno vyhodnotiť ako právny úkon obchádzajúci zákon. Možnosť preniesť zriaďovateľstvo k škole právny poriadok pripúšťa, výsledok tohto právneho úkonu (zmena zriaďovateľa) je v súlade s účelom daných tipov zmlúv. K tvrdeniu odvolateľky, že Dohoda je neplatná, nakoľko Ing. Y. Š. porušil svoje povinnosti konateľa ustanovené v § 135 ods. 1 a § 135a Obchodného zákonníka, odvolací súd udáva: Podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť ich záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Citované ustanovenia zákona obsahujú jednak demonštratívny výpočet povinností konateľov (vo vzťahu k obchodnému vedeniu spoločnosti resp. vo vzťahu k spoločníkom) a zásady výkonu funkcie konateľov,

ktoré spočívajú v povinnosti objektívne konať s odbornou starostlivosťou a súčasne s lojalitou vo vzťahu k záujmom spoločnosti a všetkých ich spoločníkov. Ak by aj konateľ porušil niektoré z vyššie uvedených povinností, uvedené zakladá jeho povinnosť nahradiť takýmto svojim konaním (rozumej porušením svojich povinností konateľa) vzniknutú škodu, nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, pri ktorom svoje povinnosti porušil (§ 135a ods. 2, 5 Obch. zák.). Uvedené platí aj pre porušenie zákazu konkurencie, kde navyše § 65 ods. 2 Obch. zákonníka umožňuje spoločnosti (okrem náhrady škody) aj žiadať od zodpovednej osoby vydanie majetkového prospechu z obchodu uskutočneného v rozpore so zákazom konkurencie alebo prevedenie celého obchodu, ako aj nárokov s nim súvisiacich priamo na spoločnosť. Povedané inak, porušenie zákazu konkurencie (ak by v konaní aj bolo preukázané) nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, pretože pre uvedený prípad upravuje osobitné sankcie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj prípadné porušenie povinností vymedzených vyššie citovanými ustanoveniami Obchodného zákonníka Ing. Š. neplatnosť Dohody nespôsobuje. Vo svetle vyššie uvedeného je preto skutočnosť, či Ing. Š. svoje povinnosti porušil alebo nie, právne bezvýznamná. K tvrdenému porušeniu § 134 Obch. zák. odvolací súd udáva: Podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia sa na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčuje vyšší počet hlasov. Je nepochybné, že Dohoda o odovzdaní práv a povinností zriaďovateľa je obchodným vedením spoločnosti (keďže obchodné vedenie je vo svojej podstate rozhodovanie o otázkach podnikateľskej a obchodnej činnosti, vrátane rozhodovania o tom, do akých záväzkových resp. iných vzťahov spoločnosť vstúpi alebo z nich vystúpi). V spoločenskej zmluve žalovaného v 1/ rade je zároveň ustanovené, že valné zhromaždenie rozhoduje o koncepcii podnikateľskej činnosti a jej zmenách (čl. 11 ods. 2). Je teda zrejmé, že uzavretiu predmetnej Dohody mal predchádzať súhlas valného zhromaždenia resp. súhlas väčšiny konateľov. Ak aj konateľ vykonal právny úkon, na ktorý bol povinný vyžiadať si súhlas valného zhromaždenia resp. ostatných konateľov, a tento súhlas nebol daný, je daný právny úkon platný a zaväzuje spoločnosť v plnom rozsahu. Tak ako vo vyššie uvedených prípadoch, uvedené zakladá právo spoločnosti uplatniť si voči nemu regresné nároky, nespôsobuje neplatnosť daného právneho úkonu. Záver súdu prvej inštancie, že Dohoda svojim obsahom ani účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, (aj keď z iných dôvodov ako uviedol súd prvej inštancie) nie je teda neplatná, je správny. V tejto súvislosti je potrebné k argumentácii súdu prvej inštancie uviesť, že konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti mohol podpisovať samostatne (teda samostatne prejavovať vôľu právnickej osoby), avšak táto vôľa spoločnosti musela byť prejavená zákonným spôsobom (t.j. rozhodnutím valného zhromaždenia resp. iného orgánu spoločnosti). Povedené inak, zo skutočnosti, že dodatky k zakladateľskej listine sú podpísané len jedným z konateľov nemožno vyvodiť záver, že podpísať Dohodu Ing. Š. mohol, pretože podpísanie je prejavením vôle spoločnosti prostredníctvom jej štatutárneho orgánu, avšak vôľa musela byť zákonným spôsobom daná. Pokiaľ ide o ďalší namietaný dôvod absolútnej neplatnosti - priečenie sa Dohody dobrým mravom; ako už bolo uvedené vyššie, rozhodnutie súdu prvej inštancie odôvodnenie v tomto smere neobsahuje, je preto nepreskúmateľné. Čo sú dobré mravy, odvolací súd už uviedol (viď vyššie). Preto bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či predmetná Dohoda a okolnosti, za ktorých bola uzavretá, je alebo nie je v rozpore so zásadami slušnosti a poctivého konania. Vezme pritom do úvahy, že k jej uzavretiu nebol daný ani súhlas valného zhromaždenia, ani súhlas druhého konateľa, bola zmenená korešpondenčná adresa, uvedené zhodnotí v súvislosti so vzťahmi medzi spoločníkmi spoločnosti a zároveň prihliadne na skutočnosť, že zriaďovateľstvo je majetkovou hodnotou (nepochybne škola nejaký majetok vlastnila). Svoje rozhodnutie v tomto smere riadne odôvodní tak, aby spĺňalo atribúty podľa § 220 ods. 2 CSP.

9. Na pojednávaní konanom dňa 19.2.2018 súd uznesením pripustil zmenu žaloby v časti prvého výroku tak, že znie: „Dohoda o odovzdaní práv a povinností zo dňa 3.9.2012 uzatvorená medzi Tercium s.r.o. so sídlom Masarykova 4, 040 01 Košice, IČO: 36 211 168, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 12947/V ako prevádzajúcim a Tercium Košice n.o. so sídlom Turgenevova 16, 040 01 Košice, IČO: 45 739 102, zapísaná v registri neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, vedenom Okresným úradom Košice pod č. OVVS/21/2012 ako nadobúdateľom je neplatná.“

10. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 19.2.2018 okrem iného uviedla, že aj s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach vo vzťahu k ustáleniu, že sa v danom prípade jedná o zriaďovateľstvo, je s majetkovou hodnotou a vzhľadom na to, že samotná dohoda prevádza majetkové práva bezodplatne, teda bez akéhokoľvek protiplnenia, považuje aj z tohto dôvodu túto dohodu za

dohodu v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala aj na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky, 3Cdo/1653/2009. Má aj výňatok z finstatu, z ktorého vyplýva, že spoločnosť Tercium s.r.o. nepodniká a predpokladá, že zriaďovateľstvo je jediným predmetom činnosti tejto spoločnosti. Vo vzťahu k rozporu s dobrými mravmi upriamila pozornosť aj na tú skutočnosť, že toto rozhodnutie, resp. táto dohoda bola uzatvorená bez toho, aby valné zhromaždenie v danej spoločnosti schválilo takúto dohodu, čo tiež považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej k veci uviedla, že to, že zriaďovateľstvo je majetková hodnota vyplýva nielen z uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ale konštatuje to aj samotné ministerstvo školstva vo svojom rozhodnutí. Odplata za posúdenie konaní, ktoré predložila bola 7-ciferná, teda zjavne zriaďovateľstvo školy má nejakú majetkovú hodnotu, ktorá je aj vyjadrená v peniazoch a skutočnosť, že rozpor s dobrými mravmi zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, to znamená, že sa tejto neplatnosti môže domáhať aj spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, kde môže ako argument použiť aj skutočnosť, že sa žiadne valné zhromaždenie nekonalo, ktoré by odsúhlasilo takýto prevod, ani o tom nerozhodovali konatelia, že adresa na doručovanie rozhodnutia Ministerstva školstva bola zámerne zmenená tak, aby druhý konateľ, ktorý sa cíti byť poškodený na svojich právach sa nedostal k rozhodnutiu včas tak, aby mohol podať riadny opravný prostriedok voči nemu. Preto považuje podpis dohody za dohodu, že bola podpísaná a bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi s cieľom poškodiť žalobkyňu na jej právach, ako aj na majetku, pretože napriek tomu, že fungovanie a vzťah medzi zriaďovateľom a školou je ekonomicky nie úplne bežný a štandardný, bez ohľadu na to, že spoločnosť Tercium s.r.o. nevykazovala zisk zo svojej činnosti, zriaďovateľstvo pre ňu malo hodnotu, ktorá je aj vyčísliteľná v peniazoch.

11. Žalovaní na pojednávaní konanom dňa 19.2.2018 okrem iného uviedli, že sa vôbec nestotožňujú s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v odseku 57/ tohto uznesenia. Predmetné konštatovanie nemá oporu v platných právnych predpisoch. Zo zákona 596/2003 Z. z. a ani z iných platných predpisov nevyplýva, že v prípade zrušenia školy prechádza majetok na zriaďovateľa. Z týchto dôvodov nie je možné hypoteticky tvrdiť, že sa jedná o nejaké majetkové právo. Predmetná skutočnosť nevyplýva ani z dohody, ktorou boli prevádzané dané práva. A v prípade, ak by aj vychádzali, že je to majetkovým právom, je dôkazné bremeno na žalobcovi, že došlo k ukráteniu majetkových práv, čo v danom prípade v konaní preukázané nebolo. Súd odvolací iba konštatoval, že majetok škola nepochybne vlastnila. Ale či došlo týmto prevodom aj k naplneniu rozporu s dobrými mravmi, musí byť preukázané, že skutočne nejaká majetková hodnota existovala. Od roku 2009 obchodná spoločnosť Tercium s.r.o. nedosahovala žiaden zisk. Pritom poukazujem práve na vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne na tomto pojednávaní. Z činnosti zriaďovateľa počas celej existencie školy od založenia až doposiaľ nemala táto spoločnosť s ručením obmedzeným žiaden majetkový prospech. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že stav majetku školy bol nulový, o čom predložili aj listinné dôkazy. Zároveň dali do pozornosti súdu aj tú skutočnosť, že sa súd druhej inštancie nestotožnil s tvrdeniami žalobkyňou uvádzanými v odvolaní, kde žalobkyňa poukázala, aké právomoci má zriaďovateľ, a teda skonštatoval, že sa nejedná o žiadne iné majetkové právo. Predmetným prevodom nemohla žalobkyňa byť ani zbavená s nakladaním s inou majetkovou hodnotou, pretože zriaďovateľom bola spoločnosť s ručením obmedzeným a nie žalobkyňa a zároveň poukázali na tú skutočnosť, ktorú žalobkyňa opakovane aj uvádzala, že vo vzťahu k zriaďovateľstvu má rozhodovať valné zhromaždenie, kde boli dvaja spoločníci každý s podielom päťdesiat na päťdesiat a kde boli zároveň aj dvaja konatelia. Teda nie žalobkyňa rozhodovala o týchto skutočnostiach, ale o týchto záležitostiach rozhodovala práve spoločnosť s ručením obmedzeným ako pôvodný zriaďovateľ. Teda sú toho názoru, že doposiaľ v tomto konaní nebolo preukázané, žeby predmetná dohoda odporovala dobrým mravom.

12. Súd v súlade s ust. § 391 ods. 2 vykonal dokazovanie a z listinných dôkazov, výsluchov strán sporu, ako aj zhodných vyjadrení strán sporu a z vyjadrení strán sporu, ktoré neboli druhou stranou spochybnené, s poukazom na právny názor súdu druhej inštancie špecifikovaný v odseku 8 zistil tento skutkový stav veci.

13. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sro, Vložka č. 12947/V vyplýva, že spoločníčkami žalovaného v I. rade sú Ing. E. Š., s vkladom 3.319,39,-EUR a žalobkyňa, s vkladom 3.319,39,-EUR, konateľmi žalovaného v I. rade sú: Ing. Y. Š. a žalobkyňa. Za spoločnosť koná a písomnosti zakladajúce práva a povinnosti podpisuje konateľ samostatne. V predmete činnosti má okrem iného uvedené: organizovanie kurzov, školení a seminárov.

14. Z výpisu z Registra neziskových organizácií vyplýva, že žalovaný v II. rade vznikol 3. 9. 2012, zakladateľkou je Ing. E. Š.Á. a štatutárnym orgánom: Riaditeľom je Ing. Y. Š.. Ako druh všeobecne prospešných služieb má uvedené: vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry.

15. Zo Zakladacej listiny zo dňa 5.7.2002 okrem iného vyplýva, že zakladateľ: Tercium s.r.o., Turgenevova 16, 040 16 Košice na základe rozhodnutia MŠ SR číslo 879/2001-45 o zaradení Súkromnej strednej odbornej školy Tercium do siete stredných škôl s účinnosťou od 1.9.2002 zakladá Súkromnú strednú odbornú školu Tercium. Za zakladateľa je podpísaná pôvodná konateľka spoločnosti Tercium, s.r.o..

16. Z Dodatku č. 1 k zakladacej listine zo dňa 29.1.2004 okrem iného vyplýva zmena adresy zakladateľa a doplnenie zakladacej listiny. Za zakladateľa je podpísaný Ing. Y. Š. konateľ spoločnosti Tercium, s.r.o..

17. Z Dodatku č. 2 k zakladacej listine zo dňa 27.4.2007 okrem iného vyplýva zmena adresy školy. Za zakladateľa je podpísaný Ing. Y. Š. konateľ spoločnosti Tercium, s.r.o..

18. Z Dodatku č. 3 k zakladacej listine zo dňa 1.1.2009 okrem iného vyplýva zmena názvu školy. Za zakladateľa je podpísaná I. Č. konateľka spoločnosti Tercium, s.r.o..

19. Z Dohody o odovzdaní práv a povinností uzatvorenej medzi žalovaným v I. rade a žalovaným v II. rade dňa 3.9.2012 okrem iného vyplýva, že predmetom tejto Dohody je postúpenie všetkých práv a povinností zriaďovateľa - žalovaného v I. rade - k SSOŠE, na žalovaného v II. rade, ktorý touto Dohodou preberá všetky práva a povinnosti viažuce sa k postaveniu zriaďovateľa SSOŠE a dňom nadobudnutia účinnosti tejto Dohody vstupuje do právneho postavenia zriaďovateľa vo vzťahu k SSOŠE.

20. Z Rozhodnutia MŠVVaŠ SR zo dňa 16.10.2012, číslo 2012-15161/46766:2-916 vyplýva, že došlo k zmene zriaďovateľa SSOŠE zo žalovaného v I. rade na žalovaného v II. rade. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31.10.2012. Ako kontaktná adresa žalovaného v I. rade je uvedená: Turgenevova 16, 040 01 Košice.

21. Z úplného znenia spoločenskej zmluvy vyplývajú tieto skutočnosti: Z čl. 11 ods. 2 písm. a) vyplýva, že valné zhromaždenie rozhoduje o koncepcii podnikateľskej činnosti a jej zmenách. Z čl. 18 ods. 1 vyplýva, že konatelia rozhodujú o všetkých otázkach, ktoré nie sú podľa spoločenskej zmluvy, zákona alebo rozhodnutím valného zhromaždenia vyhradené valnému zhromaždeniu samostatne. Z čl. 18 ods. 5 vyplýva, že na konateľa a spoločníkov sa nevzťahuje zákaz konkurencie uvedený v ust. § 136 Obchodného zákonníka.

22.Zo Zápisnice z Mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti TERCIUM s.r.o., Košice zo dňa 27.11.2012 okrem iného vyplýva, že predmetom MVZ bola otázka podania informácii o finančnom stave spoločnosti, pričom k tomuto bodu bola prednesená otázka na pána Ing. Š. ohľadne obchodných aktivít spoločnosti týkajúcich sa obchodovania s drevom. K tejto otázke neboli poskytnuté žiadne odpovede, nakoľko pán Š. nemal zo sebou potrebné doklady. Ďalším bodom programu bola žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácie o dôvodoch na zmenu zriaďovateľa SSOŠE Tercium. Na otázku ohľadne zmeny zriaďovateľa bolo konštatované zo strany Ing. E. Š., že zmena bola podaná a že je to výhodnejšie z pohľadu prijímaní 2% dane z príjmov. Zároveň bolo konštatované, že TERCIUM, n. o. nepodá žiadosť o zmenu zriaďovateľa na TERCIUM s.r.o..

23. Z výsluchu žalobkyne okrem iného vyplýva, že skutočnosti ako sa udiali, boli presne, jasne popísané v žalobe, čím v podstate viac k nim nemá čo dodať. Ďalej uviedla, že s druhou spoločníčkou v tejto škole spolu pracovali, denne sa spolu stretávali, napriek tomu druhá spoločníčka ani náznakom nedala najavo, že jej manžel previedol zriaďovateľstvo školy na tretí subjekt. Dozvedela sa to až po tom, čo zvolala valné zhromaždenie, a tam chcela získať vyjadrenie spoločníčky k tomuto kroku. Na Valnom zhromaždení ako dôvod prevodu tohto zriaďovateľstva je uvádzaný, že firma Tercium n.o. ako nezisková organizácia môže prijímať 2% daň zo štátneho rozpočtu. Tento dôvod je nepravdivý, lebo aj v tom čase aj teraz je žalobkyňa predsedníčkou klubu priateľov tejto strednej odbornej školy, a toto občianske združenie poberalo 2% daň zo štátneho rozpočtu, a celú ju poukazovalo tejto strednej škole. To robila riaditeľka,

spoločníčka a podpredsedníčka tohto klubu, a to p. Š., a jediná mala prístup aj k účtu tohto klubu. K odvolaniu plnomocenstva právnemu zástupcovi žalovaného v I. rade okrem iného uviedla, že ho odvolala z toho dôvodu, že firma Tercium, s.r.o. nemá žiadne finančné prostriedky, je voči nej vedená exekúcia, ktorá neustále narastá z dôvodu, že tu prítomný konateľ žalovaného v I. rade si objednal služby právneho zástupcu, a doposiaľ mu neuhradil finančné prostriedky, napriek tomu, že právny zástupca spor vyhral.

24.Z výsluchu konateľa žalovaného v I. rade a štatutárneho orgánu žalovaného v II. rade Ing. Y. Š. okrem iného vyplýva, že sa pridržiava písomného vyjadrenia doručeného súdu 13. 12. 2013. Ďalej k veci uviedol, že zmena tohto zriaďovateľstva bola potrebná, nakoľko Tercium, s.r.o. už nevykonávala 7-8 rokov žiadnu činnosť, boli tam v podstate len nejaké dlžoby, bola už pripravovaná do konkurzu alebo na likvidáciu. Preto bolo potrebné to zriaďovateľstvo zmeniť. Tieto zmeny ako konateľ spoločnosti urobil v súlade so zákonom, pričom čo sa týka rozporov má za to, že ide tu o rozpor medzi spoločníčkami spoločnosti Tercium, s.r.o. Čo sa týka samotného rozhodnutia ministerstva školstva o zmene zriaďovateľstva, ministerstvo školstva toto zriaďovateľstvo uznalo ako opodstatnené, a čo sa týka žalobkyne, táto dala žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia a ministerstvo školstva túto žiadosť zamietlo ako neopodstatnenú. Na otázku, čo ho viedlo k napísaniu adresy na doručovanie zhodné s adresou nového zriaďovateľa, uviedol, že korešpondencia už prebiehala medzi ministerstvom školstva a novým zriaďovateľom. V tom čase boli medzi spoločníčkami už značné rozpory, žalobkyňa sa na tom valnom zhromaždení od žalovaného domáhala aj členstva v neziskovej organizácii, čo pre tieto rozpory už nebola ochota akceptovať. Čo sa týka údajných škôd, ktoré žalobkyňa spomína, zriaďovateľská funkcia nebola nijako hodnotená, ani duševné ani materiálne vlastníctvo z tohto zriaďovateľstva nevyplývalo, a z toho titulu nemalo ani žiadne príjmy, takže aj túto časť žaloby považuje za neopodstatnenú.

25. Podľa ust. § 470 ods. 1,2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

26. Podľa ust. § 137 písm. c, d CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

27. V zmysle ust. § 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 28.V zmysle ust. § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 29.V zmysle ust. § 13 ods. 1,2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ) (1) Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.(2) Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

30.V zmysle ust. § 133 ods. 1, 2, 3 (1) Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. (2) Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba. (3) Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

31.V zmysle ust. § 5 podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

32.V zmysle ust. § 6 ods. 1 až 4 (1) Obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. (2) Na účely tohto zákona sa súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie (ďalej len "imanie"). (3) Čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. (4) Vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu.

33.V zmysle ust. § 265 výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

34.V zmysle ust. § 135a ods. 1 konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

35.V zmysle ust. § 136 ods. 1 (1) Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie:

a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.

36.V zmysle ust. § 3 ods. 1 a 7 zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve ( ďalej len zák. č. 596/2003 Z. z. ) (1) riaditeľa vymenúva na dobu funkčného obdobia a odvoláva zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia (ďalej len „zriaďovateľ“). (7)Zriaďovateľ odvolá riaditeľa a)ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, b) za porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z osobitného predpisu, c)za závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo d)ak sa zrušuje škola alebo školské zariadenie, e)na návrh hlavného školského inšpektora.

37.V zmysle ust. § 16 ods. 1 prvá veta zák. č. 596/2003 Z. z. žiadosť o zaradenie školy alebo školského zariadenia do siete predkladá zriaďovateľ ministerstvu do 31. marca kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom má byť škola alebo školské zariadenie zriadené.

38.V zmysle ust. § 17 ods. 1 písm. a) zák. č. 596/2003 Z. z. žiadosť na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete predkladá a)zriaďovateľ.

39.V zmysle ust. § 1 ods. 3 zák. č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení / ďalej len zák. č. 597/2003 Z. z. , zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie škôl zriadených štátom uznanými cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami (ďalej len „cirkevná škola“) a financovanie škôl zriadených inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami (ďalej len „súkromná škola“) rovnako ako pri verejných školách , ak tento zákon neustanovuje inak.

40.V zmysle ust. § 4 ods. 1 zák. č. 597/2003 Z. z. rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva a z kapitoly ministerstva vnútra zriaďovateľom verejných škôl na kalendárny rok vychádza z normatívne určených objemov finančných prostriedkov pre jednotlivé školy v pôsobnosti zriaďovateľa (ďalej len „normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok“).

41.V zmysle ust. § 6a ods. 1 zák. č. 597/2003 Z. z. (1) Pri financovaní súkromných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva vnútra, sa postupuje podľa § 4, § 4a, § 4ab až 4e. Súkromným školám možno prideliť finančné prostriedky na kapitálové výdavky len v rámci rozvojových projektov ( § 4d) na obstaranie hnuteľného majetku.

42.V zmysle ust. § 6a ods. 7 zák. č. 597/2003 Z. z. (7) Zriaďovateľ súkromnej školy je povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov okrem nájomného podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci, kapitálových výdavkov a okrem reklamy.

43.V zmysle ust. § 18 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ) (1)Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. (2)Právnickými osobami sú: a)združenia fyzických alebo právnických osôb, b)účelové združenia majetku, c)jednotky územnej samosprávy, d)iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

44.V zmysle ust. § 19 ods. 1,2 (1) Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. (2)Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.

45.V priebehu konania boli stranami sporu ustálené , že nesporným v tomto konaní sa javí skutkový stav, to znamená, nesporná je Dohoda o odovzdaní práv a povinností, nespornou je skutočnosť vyplývajúca z rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, taktiež sú nesporné skutočnosti vyplývajúce z úplného znenia spoločenskej zmluvy, ako aj skutočnosť, že od roku 2009 obchodná spoločnosť Tercium s.r.o. nedosahovala žiaden zisk.

46.Žalobkyňa sa touto žalobou domáhala určenia neplatnosti danej dohody.

47.Žalobkyňa na preukázanie naliehavého právneho záujmu na podaní tejto žaloby uviedla, že túto určovaciu žalobu považuje za jediný zákonný spôsob eliminácie stavu ohrozenia a neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza. Rozhodnutím súdu, ktorý by rozhodol o neplatnosti Dohody, by sa odstránilo neisté postavenie žalobkyne a vrátil by sa stav právnej istoty.

48.Súd prvej inštancie - viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie uvedeným v jeho prvom rozhodnutí - konštatuje, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby a to z dôvodov uvedených v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.februára 2015, sp.zn. 2Cob/94/2014-123, v ktorom súd druhej inštancie vyslovil svoj právny názor týkajúci sa osvedčenia naliehavého právneho záujmu na podaní tejto žaloby žalobkyňou. Predmetná Dohoda o odovzdaní práv a povinností, ktorej vyslovenia neplatnosti sa žalobkyňa domáha je dokladom, na základe ktorého (okrem potvrdenia vo vzťahu k novému zriaďovateľovi v zmysle § 16 ods. 2) príslušné ministerstvo zmenilo sieť škôl a zariadení, ktorá zmena spočívala v zmene zriaďovateľa SSOŠE z pôvodného zriaďovateľa - Tercium, s.r.o., Masarykova 4, Košice na nového zriaďovateľa - Tercium n.o., Turgenevova 16, Košice, keďže spravuje sieť škôl (§ 14 ods. 6 písm. a/). Je teda nepochybné, že na vyslovení neplatnosti dohody o odovzdaní práv a povinností má žalobkyňa naliehavý právny záujem, pretože určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje povahu príslušného právneho vzťahu.

49.Vzhľadom na právny názor a záver súdu druhej inštancie v jeho druhom rozhodnutí, špecifikovaný v odseku 8 tohto rozsudku bol súd prvej inštancie následne povinný skúmať, či daná Dohoda je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, bol povinný skúmať, či predmetná Dohoda a okolnosti, za ktorých bola uzavretá, je alebo nie je v rozpore so zásadami slušnosti a poctivého konania a to v smere uvedenom súdom druhej inštancie, vezmúc pritom do úvahy, že k jej uzavretiu nebol daný ani súhlas valného zhromaždenia, ani súhlas druhého konateľa, bola zmenená korešpondenčná adresa, uvedené mal zhodnotiť v súvislosti so vzťahmi medzi spoločníkmi spoločnosti a zároveň prihliadnuť na skutočnosť, že zriaďovateľstvo je majetkovou hodnotou (nepochybne škola nejaký majetok vlastnila).

50.Vykonaným dokazovaním, a to: samotnou Dohodou, ako aj vyjadreniami a výsluchmi strán sporu je nepochybne preukázané, že konateľ žalovaného v I. rade a zároveň štatutárny orgán žalovaného v II. rade podpísal Dohodu. Z Dohody o odovzdaní práv a povinností uzatvorenej medzi žalovaným v I. rade a žalovaným v II. rade dňa 3.9.2012 okrem iného nepochybne vyplýva, že predmetom tejto Dohody je postúpenie všetkých práv a povinností zriaďovateľa - žalovaného v I. rade - k SSOŠE, na žalovaného v II. rade, ktorý touto Dohodou preberá všetky práva a povinnosti viažuce sa k postaveniu zriaďovateľa SSOŠE a dňom nadobudnutia účinnosti tejto Dohody vstupuje do právneho postavenia zriaďovateľa vo vzťahu k SSOŠE.

51. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sro, Vložka č. 12947/V má súd nepochybne za preukázané, že konateľmi žalovaného v I. rade sú: Ing. Y. Š. a žalobkyňa a že za spoločnosť koná a písomnosti zakladajúce práva a povinnosti podpisuje konateľ samostatne.

52. Z úplného znenia spoločenskej zmluvy vyplývajú tieto skutočnosti: Z čl. 11 ods. 2 písm. a) vyplýva, že valné zhromaždenie rozhoduje o koncepcii podnikateľskej činnosti a jej zmenách. Z čl. 18 ods. 1 vyplýva, že konatelia rozhodujú o všetkých otázkach, ktoré nie sú podľa spoločenskej zmluvy, zákona alebo rozhodnutím valného zhromaždenia vyhradené valnému zhromaždeniu samostatne.

53. V konaní bolo nepochybne preukázané, že sa nekonalo valné zhromaždenie žalovaného v I. rade, predmetom ktorého by bol súhlas žalovaného v I. rade s uzatvorením Dohody .

54. Najmä výsluchmi strán sporu bolo rovnako nepochybne preukázané, že v tom čase boli medzi spoločníčkami žalovaného v I. rade už značné rozpory.

55. Z výsluchu Ing. Š. zároveň nepochybne vyplýva, že k napísaniu adresy na doručovanie zhodnej s adresou nového zriaďovateľa, uviedol, že korešpondencia už prebiehala medzi ministerstvom školstva a novým zriaďovateľom. S poukazom na vyššie uvádzané rozpory medzi spoločníčkami žalovaného v I. rade, ako aj okolnosti, ktoré viedli k uzatvoreniu Dohody, podpisu danej dohody Ing. Š. zastupujúcim oboch účastníkov danej Dohody má súd za to, že korešpondenčná adresa bola Ing. Š. zmenená práve s poukazom na jeho dôvodnú obavu, že druhá konateľka žalovaného v I. rade, teda žalobkyňa, využije všetky zákonné prostriedky týkajúce sa zvrátenia Rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky číslo: 2012-15161/46766:2-916 zo dňa 16.10.2012.

56. V konaní bolo nepochybne preukázané, a to jednak výsluchmi, ako aj vyjadreniami žalobkyne a Ing. Š., že nebol daný ani súhlas druhého konateľa - teda žalobkyne s uzatvorením Dohody.

57. Napriek tomu, že samotný podpis Dohody jedným z konateľov žalovaného v I. rade nie je v rozpore so zákonom, na základe vyššie uvedených skutočností a dôkazov špecifikovaných v odsekoch 54,55,56,58,59,60,61, má súd nepochybne za preukázané, že predmetná Dohoda, vzhľadom na preukázané okolnosti, za ktorých bola uzavretá - podpísanie Dohody tou istou osobou za oboch účastníkov danej Dohody, nedanie súhlasu valného zhromaždenia žalovaného v I. rade, ani súhlasu žalobkyne ako druhého konateľa žalovaného v II. rade, existujúce rozpory medzi spoločníčkami žalovaného v I. rade, účelovo zmenená korešpondenčná adresa žalovaného v I. rade, zhodná s adresou žalovaného v II. rade a majetkovú hodnotu zriaďovateľstva SSOŠE - je právnym úkonom v rozpore s dobrými mravmi a zásadami slušnosti a poctivého konania, nakoľko nepochybne predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné. K uzavretiu tohto právneho úkonu došlo z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskeho cieľa právneho úkonu a hlavným motívom osôb tvoriacich právny úkon je poškodiť, či znevýhodniť.

58. S poukazom na súdom vykonané dokazovanie, súd má za to, že dôkazy, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal, sú dostatočné na vydanie tohto rozhodnutia týkajúceho sa prvého výroku, preto súd upustil od vykonania, prípadne hodnotenia ďalších, stranami sporu navrhovaných dôkazov a rozhodol tak, ako to vyplýva z prvého výroku tohto rozsudku.

59. Na pojednávaní konanom dňa 19.2.2018 žalobkyňa vzala žalobu v časti o určenie, že Tercium s.r.o. so sídlom Masarykova 4, 040 01 Košice, IČO: 36 211 168, zapísaná v Obchodnom registri Okresného

súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 12947/V je zriaďovateľom Súkromnej strednej odbornej školy ekonomickej Tercium so sídlom Lermontovova 1, 040 01 Košice, IČO: 35 547 031 späť, a to s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach. Žalovaní so späťvatím vyslovili súhlas.

60. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

61. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

62. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

63. Keďže žalobkyňa má právo v zákonom stanovenom rozsahu disponovať žalobou, súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby so súhlasom žalovaných, v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, konanie v tejto časti zastavil.

64. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

66. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

67.Podľa ust. § 262 ods. 1,2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí .(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

68. V konaní o určenie špecifikovanom vo výroku I tohto rozsudku bola úspešná žalobkyňa. V konaní o určení špecifikovanom vo výroku II tohto rozsudku došlo k jeho zastaveniu zavinením žalobkyne, teda v tejto časti boli úspešný žalovaní.

69. S poukazom na vyššie uvedené, preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP.

70. Na základe vyššie uvedeného súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1,2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 .

Na základe tohto právoplatného rozsudku bude môcť žalobca ako oprávnený viesť exekúciu na majetok žalovaného ako povinného.