Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/10/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Ing. Arch. Peter Kucharovič, Cukrová 14, Bratislava, IČO: 30 791 171, zast.: Advokátska kancelária DETVAI LUDIK MALÝ UDVAROS, Cukrová 14, Bratislava proti žalovanému: Slovenské národné múzeum, Vajanského nábrežie 2, Bratislava, IČO: 00 164 721, zast.: ALTER IURIS, s.r.o., Tolstého 9, Bratislava, IČO: 36 708 771 o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo a mandátnej zmluvy, o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/176/2017-159 zo dňa 1.12.2017 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/176/2017-159 zo dňa 1.12.2017 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 8.11.2017 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akejkoľvek činnosti súvisiacej s vypracovaním stavebného zámeru podľa zákona č. 254/1998 Z.z. o verejných prácach v znení zákona č. 260/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z.z. o verejných prácach, podľa § 9 odsek 4 písm. d) VÝKRESY, najmä vypracovania návrhu koncepcie architektonického riešenia a dispozičného riešenia stavebných objektov v zmysle prílohy č. 2 časť D Výkresy, vyhlášky Ministerstva Výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 83/2008 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 254/1998 Z.z. o verejných prácach v znení zákona č. 260/2007 Z.z., ktoré sa týkajú komplexnej revitalizácie NKP Krásna Hôrka a sú predmetom zmluvy o dielo a mandátnej zmluvy na projektovú a inžiniersku činnosť pre stavbu Komplexná revitalizácia NKP Krásna Hôrka zo dňa 17.3.2016 uvedené v bode čl. II. bod 2. 1. 1. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo a mandátnej zmluvy na projektovú a inžiniersku činnosť pre stavbu Komplexná revitalizácia NKP Krásna Hôrka uzatvorená podľa § 536 a nasl., § 566 až § 576 Obchodného zákonníka a § 58 písm. h) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní uzavretej 17.3.2016 medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako mandantom dňa 2.10.2017.

2. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia k záveru, že v danom prípade nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by existujúci stav medzi účastníkmi vyžadoval neodkladnú úpravu pomerov strán sporu. Zdôraznil, že povinnosťou žalobcu, ktorý sa domáha vydania neodkladného opatrenia je nielen tvrdiť, ale aj osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o potrebe a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného opatrenia. Po preskúmaní žalobcom predložených podkladov, tak konajúci súd dospel k záveru, že žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia prípustnosť a opodstatnenosť jeho nariadenia neosvedčil, najmä neosvedčil

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ale tiež účel neodkladného opatrenia a potrebu ochrany porušeného práva. Podľa názoru prvoinštančného súdu nebolo ani osvedčené, že by k porušeniu práva zo strany žalovaného došlo. Ďalej uviedol, že nie je v odbornej kapacite súdu v tomto štádiu konania vyhodnotiť, či žalovaný obchádza zákon o verejnom obstarávaní (ako tvrdí žalobca) a teda porušuje práva žalobcu, alebo či architektonická štúdia predložená žalobcom skutočne nespĺňa zámer a cieľ revitalizácie NKP Krásna Hôrka (ako tvrdí žalovaný). Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobca odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia aj tým, že z oznámenia žalovaného vyplýva, že prijal do trvalého pracovného pomeru autorizovaného architekta, troch architektov a jedného stavebného inžiniera a je tu „bezprostredná hrozba, že uvedení pracovníci budú vykonávať práce súvisiace s vypracovaním stavebného zámeru, ktoré sú podľa zmluvy o dielo predmetom plnenia žalobcu, teda ide o jeho práva a povinnosti“. Uvedené tvrdenie však nemal súd nijakým spôsobom osvedčené, preto konštatoval, že sa jedná len o domnienku žalobcu, pričom ten neosvedčil uvedené skutočnosti. Súčasne doplnil, že je na zodpovednosti žalovaného, aby jeho zamestnanci vykonávali činnosti, na ktoré majú dostatočné kvalifikačné a odborné predpoklady a v prípade, že tieto predpoklady nemajú, môže byť takýto postup žalovaného sankcionovaný podľa zákona. Takéto posudzovanie však nie je v kompetencii žalobcu a ani súdu v tomto konaní a podľa mienky konajúceho súdu nesignalizuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcu. Rovnako súd nevidel bezprostrednosť ohrozenia práv žalobcu tým, architektonickú štúdiu a stavebný zámer vypracuje niekto iný. Aj v prípade vypracovania architektonickej štúdie a stavebného zámeru treťou osobou žalobca bude autorom doteraz spracovanej autorskej štúdie, táto skutočnosť sa nezmení. Žalobca ďalej argumentuje, že vypracovaním architektonickej štúdie a stavebného zámeru treťou osobou budú bezprostredne ohrozené jeho práva, ktoré vyplývajú z opcie na ďalšie projektové výkony. V tejto časti mal súd za to, že táto argumentácia je predčasná a hypotetická. Nebolo zatiaľ preukázané, že ďalšie projektové výkony sú zo strany žalovaného zadávané tretím osobám, a teda súdu absentuje bezprostrednosť ohrozenia práv žalobcu. Na záver súd prvej inštancie konštatoval, že s ohľadom na predmet zmluvy o dielo, ktorým je taká významná pamiatka akou je bezosporu NKP Hrad Krásna Hôrka, by malo byť hlavným cieľom a zámerom strán sporu dosiahnuť riešenie, ktoré bude v súlade s účelom revitalizácie NKP a dá záruky kvalifikovanej a odbornej obnovy tejto významnej pamiatky. Nakoľko žalobca súdu nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré by preukazovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán najmä s poukazom na to, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nemôže vychádzať len z tvrdení, resp. domnienky žalobcu, rozhodol prvoinštančný súd tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhoval napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sa vyhovuje. Podľa mienky žalobcu súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, nebral v úvahu všetky dôkazy, ktoré žalobca pripojil k žalobe a ktoré preukazujú dôvodnosť neodkladného opatrenia. Následkom toho súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom. Čo sa týka tvrdenia prvoinštančného súdu, že žalobca neodsvedčil skutočnosti, z ktorých by súd mohol vyvodiť závery o potrebe a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného opatrenia, tak takýto záver je v rozpore s predloženými písomnými dôkazmi a zároveň tieto dôkazy vyvracajú možnosť takýchto záverov. Je nesporné, že existoval zmluvný vzťah založený zmluvou o dielo a mandátnou zmluvy na projektovú a inžiniersku činnosť pre stavbu Komplexná revitalizácia NKP Krásna Hôrka uzavretou na základe výsledkov verejnej súťaže, z ktorého vyplývali pre zúčastnené strany záväzky - práva a povinnosti. Zo zmluvy o dielo vyplýva, že vypracovanie stavebného zámeru podľa zákona č. 254/1998 Z.z., teda aj architektonickej štúdie bolo výhradne žalobcovou povinnosťou a zároveň právom a nikto iný na to nie je oprávnený. Žalobca ďalej uviedol, že postup žalovaného v súvislosti s jeho snahou o ukončenie zmluvy o dielo vrátane listu zo dňa 2.10.2017, ktorý bol žalobcovi doručený 6.10.2017 a ktorým žalovaný oznámil, že odstupuje od zmluvy o dielo, ako aj predchádzajúce neplnenie zmluvných povinností z jeho strany, sú podľa názoru žalobcu jednoznačným dôkazom, že žalovaný sa snažil zbaviť zmluvných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o dielo. Tvrdenie žalovaného v liste o odstúpení od zmluvy o dielo, že žalobca si neplnil riadne svoje zmluvné povinnosti, považuje žalobca za vymyslené bez kvalifikovaných odborných argumentácií, bez uvedenia konkrétneho dôvodu odstúpenia od zmluvy o dielo. Vyššie uvedené skutočnosti prinajmenšom zásadne spochybňujú zákonnosť odstúpenia žalovaného od Zmluvy a preukazujú, že žalovaný takýmto postupom sa snaží obchádzať zákon o verejnom obstarávaní a vyhnúť sa zmluvným povinnostiam, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, že prijatím architektov a stavebného inžiniera do pracovného pomeru žalovaného uvedení pracovníci budú vykonávať práce súvisiace s vypracovaním stavebného zámeru, ktoré sú predmetom zmluvy o dielo,

označil žalobca za mylné a súčasne predložil správu vydanú Slovenským národným múzeom - Múzeum Betliar dňa 3.10.2017, v ktorej je jednoznačne deklarované, že žalovaný - múzeum, sa rozhodlo pre riešenie situácie (architektonickú štúdiu) vlastnými personálnymi zdrojmi. Žalobca ďalej uviedol, že prípadné rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho prospech v budúcnosti nebude mať za následok navrátenie vzájomných vzťahov účastníkov, ich práv a povinností do pôvodného stavu, nakoľko proces projektovej prípravy (stavebného zámeru, ktorého súčasťou je vypracovanie architektonickej štúdie) medzičasom bude pokračovať inými osobami, ktoré na základe autorských práv budú môcť uplatňovať svoje práva, žalovaný sa nebude cítiť viazaný opciou na ďalšie činnosti podľa zmluvy o dielo a predmet verejného obstarávania, bude realizovaný mimo verejnej súťaže, teda obídením povinnosti, ktoré pre žalobcu vyplývajú z vyššie uvedenej a realizovanej verejnej súťaži; zabezpečenie kompletnej projektovej dokumentácie, autorského dozoru a inžinierskej činnosti na projekt Komplexná revitalizácia NKP Krásna Hôrka uverejnenej pod číslom 6436-MNA. Neuložením neodkladného opatrenia sa vytvorí precedens, na základe ktorého ktorákoľvek štátna inštitúcia (ktorá je viazaná zákonom o verejnom obstarávaní) bude môcť bez akejkoľvek obavy až do konečného rozhodnutia súdu vo veci samej postupovať v rozpore so zákonom bez hrozby nariadenia neodkladného opatrenia.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v momentálnom štádiu konania nie je preukázané a ani osvedčené, že by z jeho strany dochádzalo k porušovaniu zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy, prípadne k obchádzaniu zákona o verejnom obstarávaní. Navyše prípadné neplnenie si povinností zo zmluvy zo strany žalovaného nenapĺňa predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný ďalej uviedol, že právny poriadok priznáva žalobcovi iné právne inštitúty a práva, ktoré by mohol uplatniť v prípade porušovania povinností zo zmluvy zo strany žalovaného. Odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako ho žiada žalobca, v dôsledku prípadného neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného, ešte aj po odstúpení od zmluvy, nemá žiadny súvis s tým, čo žiada žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej uviedol, že ani prípadné osvedčenie skutočnosti, že by odstúpenie od zmluvy mohlo byť neplatné, neexistuje žiadne obmedzenie, ktoré by žalobcovi neumožnilo dokončiť predmet zmluvy. Prípadné vyhotovenie stavebného zámeru a dokumentácie predprojektovej prípravy by neznemožnilo žalobcovi dokončiť predmet zmluvy bodu 2.1.1. zmluvy. Na základe uvedeného je preto podľa názoru žalovaného nutné konštatovať, že prípadné osvedčenie možnosti neplatného odstúpenia od zmluvy nemôže spôsobovať potrebu bezodkladného upravenia pomerov strán. Žalobcovi by takýmto konaním žalovaného nevznikla hrozba vzniku alebo rozširovania škody alebo inej ujmy, nedochádzalo by k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov alebo by sa mu prípadne tak zhoršila právna pozícia, že by sa mu neoplatilo uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Žalobca taktiež svoju argumentáciu opiera o obchádzanie zákona č. 26/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, s čím sa žalovaný nestotožňuje. Navyše ani prípadné obchádzanie tohto zákona nemôže spôsobovať potrebu bezodkladného upravenia pomerov strán. K tvrdeniu žalobcu ohľadom zamestnania nových zamestnancov, ktorý budú na predmete zmluvy pracovať, žalovaný uviedol, že ani takéto konanie (práca zamestnancov na predmete zmluvy) nezakladá potrebu bezodkladného upravenia pomerov strán, pretože žalobcovi takýmto konaním žalovaného, resp. jeho zamestnancov nevznikla hrozba vzniku alebo rozširovania škody alebo inej ujmy, nedochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. Aj v prípade, ak by sa prípadne určilo, že odstúpenie od zmluvy je neplatné a predmet zmluvy by bol vyhotovený zamestnancami žalovaného, neexistuje žiadne obmedzenie, ktoré by žalobcovi neumožnilo dokončiť predmet zmluvy. Prípadné vyhotovenie stavebného zámeru a dokumentácie predprojektovej prípravy zamestnancami žalovaného by neznemožnilo žalobcovi dokončiť predmet zmluvy bodu 2.1.1. zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca sa vo svojom odvolaní snaží priblížiť neodkladnú potrebu úpravy pomerov strán aj tým, že počas súdneho konania bude predmet zmluvy vykonaný inými osobami ako žalobcom, čím sa žalovaný nebude cítiť viazaný opciou na ďalšie činnosti podľa zmluvy a predmet verejného obstarávania bude realizovaný mimo verejnej súťaže. Uvedené tvrdenia sú však podľa názoru žalovaného nesprávne v celom rozsahu. Predmety plnenia v zmysle bodu 2.2. zmluvy bol žalobca oprávnený vykonať len na základe písomného pokynu žalovaného ako objednávateľa, v ktorom by mu určil rozsah plnenia opcie. Existenciu opcie potvrdzuje aj samotný žalobca. Je teda zrejmé, že v prípade, ak by sa aj ukázalo, že prípadné odstúpenie od zmluvy bolo neplatné, žalobca by si mohol nárokovať len dokončenie prác v zmysle bodu 2.1.1. zmluvy (keďže vo vzťahu k bodom 2.1.2. až 2.1.5. zmluvy žalovaný od zmluvy neodstúpil). Je preto nesprávny názor žalobcu ohľadom záväznosti opcie pre žalovaného. Žalovaný je viazaný opciou ako svojim právom, nie povinnosťou a keďže toto právo žalovaný nevyužil, nevznikli mu, resp. nemohli by mu v tejto časti zmluvy vzniknúť žiadne záväzky. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

poukazuje na prípadné porušenie jeho autorských práv tým, že predmety zmluvy podľa zmluvy budú vypracované inými osobami. Uvedené tvrdenie súd prvej inštancie podľa mienky žalovaného vyhodnotil správne, ak uviedol, že v prípade vypracovania architektonickej štúdie a stavebného zámeru treťou osobou bude žalobca autorom doteraz spracovanej autorskej štúdie. Žalovaný sa stotožňuje so záverom súdu, že nebolo preukázané, že by ďalšie projektové výkony boli zo strany žalovaného zadávané tretím osobám, čím súdu absentuje bezprostrednosť ohrozenia práv žalobcu. Uvedený záver súdu žalobca ani vo svojom odvolaní nespochybňuje. Žalovaný má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia by bolo taktiež v rozpore so záujmom žalobcu, ktorý bol žalobcom opakovane zdôrazňovaný, a to dokončenie revitalizácie Hradu Krásna Hôrka do roku 2020. Záujem žalobcu na dokončení revitalizácie do roku 2020 je uvedený napríklad v jeho listoch zo dňa 23.8.2017 alebo zo dňa 25.9.2017. Prípadné nariadenie neodkladného opatrenia by vážne ohrozilo časové hľadisko dokončenia Hradu Krásna Hôrka, a to vzhľadom k tomu, že žalobca nenavrhuje nariadenie neodkladného opatrenia najneskôr do času právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ako aj vzhľadom na vyťaženosť Okresného súdu Bratislava I. Je povinnosťou súdu zvažovať právom chránené záujmy obidvoch strán, nakoľko zásah do práv jednej strany musí byť primeraný a proporcionálny. Nariadenie neodkladného nariadenia tak, ako ho navrhuje žalobca, teda zdržanie sa akejkoľvek činnosti súvisiacej s vypracovaním stavebného zámeru, najmä vypracovania návrhu koncepcie architektonickej štúdie a dispozičného riešenia stavebných objektov, ktoré sa týkajú komplexnej revitalizácie NKP Krásna Hôrka a sú predmetom zmluvy uvedené v bode čl. II. bod 2. 1.1., by znamenalo neprimeraný zásah do oprávnených záujmov žalovaného v porovnaní s prípadnými oprávnenými záujmami žalobcu. Žalovaný taktiež poukazuje na verejný záujem dokončenia revitalizácie NKP Krásna Hôrka. Zamedzenie vykonávania akejkoľvek činnosti tak, ako to žiada žalobca, by neprimerane zasiahlo aj do oprávnených záujmov verejnosti. Taktiež je nezanedbateľným faktom skutočnosť, že pozastavením činností na NKP Krásna Hôrka by táto chátrala, čím by dochádzalo k ďalšiemu znehodnocovaniu tejto dôležitej národnej kultúrnej pamiatky. Právne účinky neodkladného opatrenia by nemali žalovaného obmedziť neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, čo by v uvedenom prípade nebolo dodržané. Na základe uvedených skutočností považuje žalovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu za nedôvodný, a preto navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

7. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl. môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

8. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v posudzovanom prípade neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, nakoľko má zato, že je bezprostredná hrozba, že novoprijatí

zamestnanci žalobcu - autorizovaný architekt, traja architekti a jeden stavebný inžinier, budú vykonávať práce súvisiace s vypracovaním stavebného zámeru, ktoré má v zmysle zmluvy o dielo vykonať žalobca. K uvedenému odvolací súd uvádza, že predmetný dôvod nariadenia neodkladného opatrenia nemožno považovať za relevantný, pretože aj prijatie nových zamestnancov na označené pozície žalovaného neznamená, že by sa žalobca nemohol domáhať ochrany svojich práv vyplývajúcich zo zmluvy o dielo.

9. Je nutné tiež poznamenať, že nariadením požadovaného neodkladného opatrenia by došlo k neprimeranému zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaného, kedy uložením povinnosti zdržať sa akejkoľvek činnosti súvisiacej s vypracovaním stavebného zámeru, najmä vypracovania návrhu koncepcie architektonického riešenia a dispozičného riešenia stavebných objektov, by mohlo dôjsť k značnej škode na objekte - NKP Krásna Hôrka.

10. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie, a to dôvodnosť potreby úpravy pomerov. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správne potvrdil.

11. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .