Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ps-5-2022.pdf
PDF · 95.91 KB
Case nature
Subarea
11Ps/5/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci spôsobilosti na právne úkony T.. H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. X, X., na návrh navrhovateľky T. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, J. I., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2022, doplneným dňa 30.03.2022 sa navrhovateľka domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony T.. H. P., nar. XX.XX.XXXX. Spolu s návrhom vo veci samej sa domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd T.. H. P., nar. XX.XX.XXXX zakázal uzatvárať spotrebné úvery nad sumu prevyšujúcu 300 eur, ako aj zmluvy kúpne, darovacie, zámenné, nájomné, záložné, zmluvy o budúcej zmluve či iné zmluvy, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, k.ú. P., na LV č. XXXX, k.ú. P. a na LV č. XXXX, k.ú. P..
2. Uznesením č.k. 11Ps/4/2022-31 zo dňa 20.04.2022 bolo konanie o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáhala, aby súd zakázal T.. H. P., nar. XX.XX.XXXX uzatvárať spotrebné úvery nad sumu prevyšujúcu 300 eur, vylúčené na samostatné konanie - ďalej vedené pod sp. zn. 11Ps/5/2022. Uznesením č.k. 11Ps/4/2022-33 zo dňa 20.04.2022 bolo konanie o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáhala, aby súd zakázal T.. H. P., nar. XX.XX.XXXX uzatvárať kúpne, darovacie, zámenné, nájomné a záložné zmluvy, zmluvy o budúcej zmluve či iné zmluvy, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, k.ú. P., na LV č. XXXX, k.ú. P. a na LV č. XXXX, k.ú. P. vylúčené zo spisu vedeného pod sp. zn. 11Ps/4/2022 na samostatné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 52C/23/2022.
3. Vo svojom návrhu uviedla, že jej dcéra T.. H. P. už takmer dva roky v nadmernej miere požíva omamné látky, čo má vplyv na jej spôsobilosť pracovať, preto už dlhšie nepracuje a okrem prídavkov na deti a výživného na deti od bývalého manžela je bez príjmu. Psychicky a emocionálne je závislá od svojho partnera T.. S. X., ktorý je otcom jej najmladšieho syna. Obaja boli zamestnaní v D. nemocnici H.. Dcéra navrhovateľky doteraz nebola liečená. Asi pred dvoma rokmi s ňou dcéra prerušila kontakt a pokusy o stretnutia doteraz odmietala. Dcéra navrhovateľky je rozvedená a je matkou troch detí - dve staršie deti pochádzajú z prvého manželstva a najmladšie má zo vzťahu s T.. X., bývalým kolegom. Dňa 23.03.2022 bol v dome na Č.H. D. X P. X. realizovaný výkon rozhodnutia, ktorým jej boli odňaté dve staršie deti na návrh ich otca T. K.. Prítomný orgán počas výkonu rozhodol, že stav domácnosti a rodinného prostredia vyžaduje aj umiestnenie najmladšieho dieťaťa - U. X. - mimo domácnosť ich matky. Maloletý U. bol neodkladným opatrením zverený do starostlivosti druhej dcéry navrhovateľky - N.. H. Š.. Počas realizácie výkonu rozhodnutia matka maloletých detí vysvetľovala zimu, odpojenie od elektriny a vody, špinu a neporiadok v dome tým, že im mačka prehrýzla elektrický kábel a že ich niekto cez klimatizáciu uspáva,
chodí po dome a robí neporiadok, deťom zakázala sprchovanie, pretože voda je otrávená a nakúpila minerálnu vodu, v ktorej sa mali deti aj umývať. Sociálnym pracovníkom z ÚPSVuR-u preukazovala, že niekto si na jej meno berie pôžičky, že dlhuje už veľkú sumu peňazí a nevie, ako jej dlhy vznikli. Taktiež uviedla, že v dome majú dieru od susedov, cez ktorú im púšťajú do domu plyn, ktorý ich uspáva a následne im po dome chodia cudzí ľudia. Dňa 26.03.2022 navrhovateľku takmer po dvoch rokoch telefonicky kontaktovala jej dcéra a spoločne s jej partnerom T.. X. jej uviedli, či si je vedomá toho:
- že im podpísala rozsudok smrti, pretože na odhláške elektriny je na spodnom okraji deväť riadkov písaných malým písmom, čím sa odcudzujú na trest smrti a všetok ich majetok pripadne primárovi X. a V. (ich nadriadení na bývalom pracovisku),
- že im niekto cez dieru v dome púšťa plyn a keby nebolo S., ktorý našiel horiacu handru napustenú benzínom v kúpeľni, tak by už boli mŕtvi,
- že majú s partnerom spoločný účet, na ktorom je 1.200.000 eur, každý z nich vlastní 500.000 eur, ale je to tajné, peniaze sú blokované, nikto o tom nesmie vedieť, ale už to rieši generálna prokuratúra aj vláda a vedia o tom aj v Haagu,
- že sú členmi svetovej autorskej organizácie a majú príjem z článkov, ktoré uverejňujú v medzinárodných lekárskych časopisoch a ich článok zmenil svet, pričom všetky tieto písomnosti sú tajné a nikomu nepovie, kde sa nachádzajú, ale už to riešia ich ľudia,
- a že susedia sa napojili na ich elektrinu a že platia za spotrebu viacerých domov, o čom svojej sestre poslala doklady (v skutočnosti išlo o montážne listy o výmene elektromerov v radovej stavbe, čím dcéra navrhovateľky vysvetľovala aj to, že ráno o 3.00 hod. spolu so synom K. odpojili susedom elektrické poistky a prázdne miesto vyplnili montážnou penou). Partner dcéry navrhovateľky priznal, že predal svoje hodinky, aby vymaľovali dom. Dňa 27.03.2022 navrhovateľku opäť telefonicky kontaktovala jej dcéra a oznámila jej, že to je už koniec, ako aj to, že už ju ani deti viac neuvidí, ani jej sestra H. viac neuvidí svoje dcéry. Tento telefonát navrhovateľku usvedčil v presvedčení, že jej dcéra trpí bludmi, ktoré môžu mať podstatný vplyv na jej spôsobilosť na právne úkony. Dňa 05.05.2021 dcéra navrhovateľky predala pozemok v V. za nadobúdaciu cenu, ktorý jej pred rokmi darovala navrhovateľka. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na žalobu o vrátenia daru - rodinného domu na Č. č. X v X., ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 54C/20/2022. Ďalej navrhovateľka konštatuje, že dcéra nevie hospodáriť s peniazmi, je nezamestnaná a jej zdravotný stav jej neumožňuje pracovať na pozícii lekárky. Obdobne je na tom aj jej partner, ktorý zrejme v dôsledku zneužívania liekov prišiel o zamestnanie. Je predpoklad, že práve príjmy z predaja pozemku slúžili na zabezpečenie chodu domácnosti, prípadne na vyplatenie dlhov. T.. X. je stále ženatý a dcéra navrhovateľky sa roky úporne usiluje, aby sa rozviedol a oženil sa s ňou. V roku 2020 p. T.. X. zinscenoval pred evanjelickým farárom tzv. obrad vernosti, po ktorom tvrdili, že sa tým stali manželmi a dcéra navrhovateľky sa začala na verejnosti prezentovať ako X.. Navrhovateľka sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že jej dcéra ani p. T.. X. nemajú žiaden príjem, že p. T.. X. predal hodinky, aby mohli vymaľovať dom na Č. ulici, ako aj že z domu vysťahovali nábytok z detských izieb, pričom dôvodom tejto činnosti nie je vytvorenie prostredia na návrat detí do domácnosti, ale predaj domu má slúžiť na zabezpečenie prostriedkov na nákup omamných látok.
4. K návrhu navrhovateľka doložila uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 27PPom/1/2022-49 zo dňa 25.03.2022, potvrdenie o platbe, čestné prehlásenie manžela navrhovateľky, status dcéry navrhovateľky na portáli Modrý koník, čestné vyhlásenie p. T. P., čestné vyhlásenie p. L. O. a sms komunikáciu dcéry so susedou.
5. Z oznámenia zo dňa 29.03.2022 vyplýva, že T. P., nar. XX.XX.XXXX, vyhlásil, že dňa 28.03.2022 cca o 18.25 hod. sa mu suseda H. P. vyhrážala smrťou. Uviedol, že trávili večer so susedmi na spoločnom pozemku v kondomíniu Č., suseda mala narodeniny, boli vonku viacero rodín aj s deťmi. Susedu P. nevideli už niekoľko týždňov, mimo policajných návštev, ktorých bolo za posledné obdobie početne. Vyšla von z domu a hľadala menovite p. T. P. a suseda L. O. so slovami: „Kde sú? Chceme zakopať vojnovú sekeru.“ Sused L. O. bol na pracovnom stretnutí, tak sa p. P. za ňou vybral sám. Následne mu suseda P. začala ukazovať na jej telefóne dokumenty (údajne list vlastníctva k ich domu a pozemku pod ním) a pýtala si vysvetlenie, čo to má znamenať. Na čo jej p. P. hovoril, že nevie, o čom hovorí. Následne obvinila p. P. aj suseda L. O., že sa im hackli do telefónu a do počítača a dali im plombu na ich dom a pozemok. Popritom sa správala veľmi agresívne. Pán X. pomaly pristupoval k p. P. a dopytoval sa, ako sa tam tá plomba dostala a obviňoval p. P.R. a suseda L. O., že sa im hackli do počítača cez wifi a kamery, ktoré tam majú inštalované (na spoločnom pozemku majú už niekoľko rokov nainštalovaný spoločný kamerový systém vlastníkov a po posledných udalostiach si p. P. pri vchode do svojho domu nainštaloval dve kamery, ktoré monitorujú priestor pred jeho domom), že ich okrádajú a že im to neprejde. Tieto
vyhrážky sledovala aj susedina dcéra B. V.. Suseda P. pokračovala vo vyhrážkach slovami: „My máme kamarátov, ľudí, ktorí sa o vás postarajú“. Tieto vyhrážky počul aj sused idúci od smetného koša domov, pán T. V.. Potom pani P. pokračovala vyjadrením: „Veď vy uvidíte, naši dvaja snajpri už o vás vedia“. Po týchto slovách sa p. P. otočil a odišiel smerom na spoločný dvor s tým, že ide volať políciu. Pán X. kričal, že on bude volať políciu na nich. Následne o 18:34 volal políciu a celú situáciu im vysvetlil. Do niekoľkých minút prišla policajná hliadka, ktorá sa pokúšala doklopať cez hlavný vchod do domu. Po neúspešnom pokuse to skúšali z opačnej strany od záhrady, kde opäť nikto neotváral. Vrátili sa pred dom a polícia opäť klopala. Na poschodí bolo otvorené okno, so susedom p. O., ktorý sa vrátil z pracovného stretnutia pár minút po príchode polície na susedu P. kričali, že je tu polícia, nech vyjdú von. Po pár minútach sa otvorili dvere a po malej slovnej výmene a dožadovania sa vysvetlenia začala pani P. ukazovať list vlastníctva v telefóne policajtom. Po chvíľke ich zavolali dnu s tým, že sa s nimi idú porozprávať. Toto neboli prvé vyhrážky zo strany pani P.. Doposiaľ nemali žiadny konflikt, pani P. nemala žiaden dôvod vyhrážať sa. Suseda P. aj s pánom X. sú na základe ich správania a zjavu pod vplyvom omamných látok. Susedom už poškodili elektrické zariadenia, vyhrážajú sa im, vymýšľajú nezmyselné konšpirácie týkajúce sa ich aj ďalších susedov. P. P. sa obáva, čoho sú schopní, bojí sa o bezpečnosť seba a svojej rodiny.
6. Z oznámenia zo dňa 29.03.2022 vyplýva, že L. O., nar. XX.XX.XXXX, vyhlásil, že dňa 28.03.2022 cca o 18.25 hod. sa suseda H. P. vyhrážala smrťou v jeho neprítomnosti. Po príchode p. O. už bola hliadka polície na Č.. Policajná hliadka, ktorá sa pokúšala doklopať cez hlavný vchod do domu, to po neúspešnom pokuse skúšala z opačnej strany od záhrady, kde opäť nikto neotváral. Vrátili sa pred dom a polícia opäť klopala. Na poschodí bolo otvorené okno, so susedom p. O., ktorý sa vrátil z pracovného stretnutia pár minút po príchode polície, na susedu p. P. kričali, že je tu polícia, nech vyjdú von. Po pár minútach sa otvorili dvere a po malej slovnej výmene a dožadovania sa vysvetlenia, prečo sa vyhrážala smrťou, začala pani P. ukazovať list vlastníctva v telefóne policajtom. Po chvíľke p. P. zavolala policajnú hliadku dnu, že sa idú s nimi porozprávať. Privolaná hliadka odchádzala s tým, že majú podať oznámenie o tom, čo sa stalo. Toto neboli prvé vyhrážky zo strany pani P.. Doposiaľ nemali žiadny konflikt, pani P.Á. nemala žiaden dôvod vyhrážať sa. Suseda P. aj s pánom X. sú na základe ich správania a zjavu pod vplyvom omamných látok. Susedom už poškodili elektrické zariadenia (ističe), zámerne zhodili hlavný vypínač elektrického prídu, vyhrážajú sa im, vymýšľajú nezmyselné konšpirácie týkajúce sa ich aj ďalších susedov. P. O. sa obáva, čoho sú schopní, bojí sa o bezpečnosť seba a svojej rodiny.
7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
14. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie
alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
15. Podľa § 231 písm. a) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“) v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
16. Podľa § 248 ods. 1 a 2 CMP konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
17. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana, bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, uvedenia a preukázania akým konaním sú ohrozené právom chránené záujmy, v čom toto ohrozenie spočíva a aká ujma reálne hrozí.
18. V prvom rade súd konštatuje, že ustanovenie § 10 ods. 2 OZ nemožno vykladať izolovane od právnej úpravy upravujúcej postavenie fyzickej osoby vo všeobecnosti, ale najmä s akcentom na dodržiavanie jej základných práv a slobôd, a to najmä dodržiavanie práva založeného na spôsobilosti každého mať práva, nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, osobnej slobody, na zachovaní ľudskej dôstojnosti a na súdnej a inej právnej ochrane. Všetky tieto základné práva sú vystavené riziku pri akomkoľvek rozhodnutí súdu, ktorým dochádza k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony. Pri aplikácii ustanovenia § 10 ods. 2 OZ je preto treba vždy brať na zreteľ nielen naplnenie tam uvedených predpokladov, ale aj to, či prípadné obmedzenie v zmysle uvedeného ustanovenia neprimerane nezasahuje do základných práv a slobôd fyzickej osoby. Každé obmedzenie základného ľudského práva alebo slobody totiž musí byť uskutočnené nielen v súlade s vnútroštátnym právom, ale aj v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná (§ 154c ods. 1 Ústavy SR). Tieto východiská plne podporuje aj judikatúra Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva nevyhnutnosť rešpektovania ústavného rozmeru pri rozhodovaní o zásahu do spôsobilosti na právne úkony, a to s dôrazom na ochranu ľudskej dôstojnosti, vnímanie tohto prostriedku len ako celkom výnimočného pri primárnom zohľadnení záujmov osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, a to aj v prípadoch, ak spôsobilosť dispozilibity je len v zanedbateľných sférach života.
19. Samotný rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je závislý od dôsledkov, ktoré majú skutočnosti odôvodňujúce obmedzenie spôsobilosti dotknutej osoby na správanie tejto osoby, pričom je nutné vykonanie psychologicko-psychiatrického vyšetrenia. V zmysle ustanovení CMP (§ 244) má zásadný význam znalecké dokazovanie, ktoré je obligatórne. Vyhodnotenie hmotnoprávnych predpokladov pre zásah do spôsobilosti na právne úkony, resp. jeho modifikáciu, si totiž vyžaduje „kvalifikovanosť“ subjektov posudzujúcich zdravotný stav, resp. rozsah a intenzitu obmedzení, ktoré sú potrebné. Akýkoľvek zásah do spôsobilosti na právne úkony by totiž mal byť konfrontovaný nielen s rešpektovaním fyzickej osoby ako ľudskej bytosti v jej komplexnosti, ale mal by mu predchádzať aj test proporcionality medzi odôvodnenosťou zásahu a dosahovaným cieľom. Uvedený postup ale nie je možný bez vykonania riadneho dokazovania, ktoré však presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení.
20. V konaní o spôsobilosti na právne úkony bez riadneho znaleckého dokazovania a preukázania, že T.. H. P. trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, a teda je schopná robiť len niektoré právne úkony, nie je možné bez ďalšieho formou neodkladného opatrenia zasiahnuť do jej
základných práv. V tejto súvislosti súd konštatuje aj to, že navrhovateľka v podanom návrhu dostatočne neosvedčila dôvodnosť obmedzenia menovanej ohľadom uzatvárania spotrebných úverov (nad sumu prevyšujúcu 300 eur) ako ani bezprostredne hroziacu ujmu práve v tomto smere. Z navrhovateľkou predložených listinných dôkazov totiž nevyplývajú jednoznačné závery o chybnom úsudku T.. H. P. v oblasti disponovania s finančnými prostriedkami, a najmä to, žeby sa aktuálne chystala čerpať spotrebné úvery. Nemožno opomenúť ani absenciu akejkoľvek lekárskej správy ohľadom duševného stavu T.. H. P., ktorá by mala výpovednú hodnotu vo vzťahu k navrhovanému obmedzeniu menovanej.
21. S poukazom uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nie možné vyhovieť, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
22. O trovách účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.