Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4P-5-2018.pdf
PDF · 75.92 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudcom Ing. Mgr. Martinom Bekešom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. W., A.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: G.. U. Š., F.., A.. XX.XX.XXXX, S. W. L. XXXX/XX, P. a otca: P. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W. S. F. Č.. XX, E. P., maloleté dieťa bytom ako matka, v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom osobne podaným na Okresnom súde Martin dňa 08.01.2018 matka maloletého P. W. žiadala, aby súd udelil matke za otca maloletého dieťaťa súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého P. W., na priezvisko Š..
2. Uznesením sp.zn. 4P/5/2018 zo dňa 15.01.2018 súd maloletému P. W., A.. XX.XX.XXXX pre konanie ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.
3. Na pojednávanie sa neustanovil kolízny opatrovník, hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Súd podľa § 180 CSP v spojení s § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámil sa s návrhom matky, s písomným vyjadrením otca k návrhu matky zo dňa 15.02.2018, s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými rodičmi a vyžiadanými súdom.
5. Otec so zmenou priezviska mal. P. nesúhlasil a žiadal, aby súd návrh zamietol. Uviedol, že až do Vianoc tvorili spolu s matkou pár, mali sa nasťahovať do rodinného domu, v ktorom on býval už asi pol roka pred poslednými Vianocami. Maloletého ľúbi a podľa neho, ak by maloletý nosil priezvisko matky, je pravdepodobné, že by sa mu posmievali. Matka na svojom návrhu zotrvala a odôvodnila ho najmä tým, že nechce, aby sa maloletému posmievali v škôlke, keďže obaja rodičia majú odlišné priezviská. Zároveň nechce, aby nastal problém, ak by s maloletým niekde vycestovala, pretože ona má iné priezvisko ako maloletý. Pokladá preto za vhodné, aby mal maloletý rovnaké priezvisko ako matka.
6. Podľa § 35 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do
cudziny, o správe majetky maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
7. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku (ďalej „zákon“), každý musí mať priezvisko.
8. Podľa § 4 ods. 2 zákona, štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.
9. Podľa § 6 ods. 1 zákona, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
11. Súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že návrh matky v celom rozsahu zamietol. Zmena priezviska dieťaťa je závažným zásahom do jeho práv a súd udelí súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska výlučne v prípade, ak zmena priezviska maloletého je v jeho najlepšom záujme. K takémuto rozhodnutiu môžu viesť najmä dôvody spočívajúce v tom, že rodič, proti ktorému návrh smeruje, dlhodobo nemá záujem stretávať sa s dieťaťom, dlhodobým odlúčením dochádza k vzájomnému odcudzeniu, dlhodobo zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, dlhodobo nejaví záujem o vývin a životný osud dieťaťa. Podstatným býva v daných situáciách aj názor dieťaťa, na ktorý je súd pri tak závažnej otázke ako je zmena priezviska povinný prihliadať, samozrejme primerane jeho veku, rozumovým schopnostiam. V prípade, ak ide o dieťa útleho veku a nedokáže takúto otázku posúdiť, tak sa na názor dieťaťa neprihliada. Otec maloletého dieťaťa o maloleté dieťa prejavuje záujem, čo sám potvrdil otec (a aj matka) na pojednávaní, a tento záujem je preukázaný aj vedením konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec maloletého domáhal určenia styku s maloletým (sp. zn. 9P/1/2018). Samotný stav vzájomného odcudzenia vzťahu rodičov dieťaťa nemôže byť dôvodom pre zmenu priezviska dieťaťa. V danom prípade sa rodičia pri narodení dieťaťa dohodli, že dieťa bude niesť priezvisko otca. Skutočnosť, že matka a dieťa majú odlišné priezvisko, nevyvoláva potrebu zmeny priezviska dieťaťa. Obaja rodičia majú zachované rodičovské práva k dieťaťu a to aj v prípade, že títo spolu nežijú. V danom prípade neboli na strane otca a ani na strane maloletého dieťaťa preukázané také okolnosti, ktoré by boli závažným dôvodom pre udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska. Z uvedených dôvodov súd musel návrh matky ako dôvodný zamietnuť.
12. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v potrebnom počte rovnopisov (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP). Proti výroku rozsudku, ktorým súd schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).