Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-108-2016.pdf
PDF · 95.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-10C/108/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, pred sudkyňou JUDr. Alenou Purgat Martinusovou, v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava proti žalovanej: Z. G., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/X, V., zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Šablicom, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 27, o zaplatenie 39 299,21 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09.11.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 39 299,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 28.04.2016 do zaplatenia. Vznik žalovanej pohľadávky odôvodnil tým, že manžel žalovanej U. G. ukončil služobný pomer v Policajnom zbore Slovenskej republiky dňa XX.XX.XXXX, ktorý spadá pod Ministerstvo vnútra SR, pričom prvý výsluhový dôchodok mu bol priznaný XX.XX.XXXX, teda v čase, keď už bol zamestnaný v Slovenskej informačnej službe (ďalej SIS). V SIS sa zamestnal od XX.XX.XXXX bolo teda jeho povinnosťou oznámiť žalobcovi v lehote 8 dní, že nie je dôvod na vyplácanie výsluhového dôchodku a že je v novom služobnom pomere, v ktorom mu vznikol nárok na vyplácanie nového výsluhového dôchodku. Vrátenie sumy 39 299,21 Eur požadoval titulom bezdôvodného obohatenia neskôr právnu kvalifikáciu nešpecifikoval. Uviedol, že o novom služobnom pomere U. G. sa dozvedel až dňa XX.XX.XXXX, kedy mu bol doručený list SIS obsahujúci informáciu o vzniku služobného pomeru U. G. u SIS. Služobný pomer U. G. trval od 15.12.1996 do 27.10.1998. U. G. dňa XX.XX.XXXX zomrel, dovtedy poberal výsluhový dôchodok aj od žalobcu aj od SIS. Žalobca nárok oprel o ustanovenie § 119 ods. 2 zák. č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, s tým, že dávky výsluhového dôchodku od žalobcu poberal neoprávnene. Žalovanú pohľadávku si žalobca uplatnil v dedičskom konaní po poručiteľovi (U. G.). Dedičia, teda aj žalovaná v dedičskom konaní žalovanú pohľadávku popreli a označili ju za spornú, preto nebola zaradená do pasív dedičstva. Nakoľko jedinou dedičkou sa na základe dedičskej dohody stala žalovaná ako pozostalá manželka poručiteľa, žalobca podal proti nej predmetnú žalobu. Žalovaná pohľadávka predstavuje vyplatené finančné prostriedky poručiteľovi za obdobie od 1.11.2005 do 31.10.2015, teda za posledných 10 rokov spätne od smrti poručiteľa v sume 39 299,21 Eur. Túto sumu si ako preplatok na dávke výsluhového zabezpečenia prihlásil do dedičského konania po poručiteľovi.
2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Nepovažuje za sporné, že jej zomrelý manžel bol príslušníkom Policajného zboru v období od 1.3.1975 do 30.11.1996 ani to, že jeho služobný pomer skončil uvoľnením dňom 30.11.1996. Uviedla, že nemala vedomosť o tom, že jej manžel sa dňa
15.12.1996 zamestnal v SIS , ani o tom, že poberal výsluhový dôchodok od SIS. Dozvedela sa to až po jeho smrti, pričom do prejednávania pozostalosti po poručiteľovi nemala vedomosť ani o tom, kedy vznikol a zanikol jeho služobný pomer v SIS, v tejto súvislosti ani o tom , že mu SIS vyplácala výsluhový dôchodok. Poukázala na to, že žalobca nepreukázal žiadnym listinným dôkazom rozhodnutím žalobcu, že o nároku žalobcu na vrátenie neoprávnene poberanej dávky výsluhového dôchodku bolo právoplatne rozhodnuté. Uviedla, že žalobca v snahe predísť uplatneniu námietky premlčania jeho nároku titulom náhrady škody tento z právneho hľadiska bližšie neodôvodňuje svoj nárok, teda či si žalovanú sumu uplatňuje ako náhradu škody alebo bezdôvodné obohatenie. Namietla premlčanie uplatneného nároku. Žalovaná zároveň namietla, že vzhľadom na verejnoprávny charakter sociálneho poistenia (výsluhového dôchodku) uplatňovaný nárok nemožno uplatňovať v sporovom konaní podľa zák. č. 160/2015 Zb. (CSP). Žalovaná uviedla, že je výlučnou dedičkou po poručiteľovi na základe Osvedčenia o dedičstve č. 1D 835/2015, Dnot 22/2015 zo dňa 13.5.2016, má však za to, že uplatnenie pohľadávky, ktorá vznikla medzi jej zomrelým manželom a žalobcom, voči nej ako dedičovi nemá oporu v žiadnom zákone. Uviedla, že žalobca nepreukázal, že po celú dobu ako vyplácal výsluhový dôchodok nemal vedomosť o tom, že ju poručiteľ poberá neoprávnene.
3. Súd sa oboznámil s prostriedkami procesného útoku žalobcu: Žiadosťou o priznanie dôchodku zo dňa 4.11.1996, Rozhodnutím žalobcu o priznaní príspevku za službu zo dňa 9.1.1997, rozhodnutiami žalobcu o zvyšovaní výsluhového príspevku (dôchodku) od roku 1998 až do roku 2015, Poučením žalobcu pre príjemcu príspevku za službu, prehľadom vyplatených prostriedkov poručiteľovi U. G. od 11/2005 do 10/2015, prihlásením pohľadávky do dedičského konania po poručiteľovi zo dňa 28.4.2016, vyjadrením notára k prihláške zo dňa 13.5.2016, Osvedčením o dedičstve po poručiteľovi č. 1D 835/2015, Dnot 22/2015 zo dňa 13.5.2016, listom žalobcu zo dňa 26.6.2016, úmrtným listom U. G., kópiou osobného spisu U. G., Žiadosťou žalovanej o priznanie vdovského výsluhového dôchodku adresovanej žalobcovi, kópiami doporučených poštových poukazov preukazujúcich poberanie a výplatu žalovaných výsluhových dôchodkov.
4. Súd sa oboznámil s kópiou časti osobného spisu poručiteľa od SIS, najmä so Žiadosťou o priznanie dôchodku zo dňa 12.10.1998 od SIS, listom žalobcu adresovanom SIS zo dňa 9.6.2016, odpoveďou SIS žalobcovi zo dňa 16.6.2016, ktorý si vyžiadal na žiadosť žalovanej ako dôkaz jej procesnej obrany a následne zistil tento skutkový stav: 5. Manžel žalovanej, U. G. pracoval v Policajnom zbore Slovenskej republiky, kde ukončil služobný pomer dňa 30.11.1996, ktorý spadá pod Ministerstvo vnútra SR. U. G. požiadal žiadosťou zo dňa 4.11.1996 o priznanie výsluhového dôchodku, nakoľko jeho služobný pomer skončil 30.11.1996, pričom prvý výsluhový dôchodok mu bol priznaný 09.01.1997. U. G. sa následne zamestnal v SIS od 15.12.1996, kde pracoval do 27.10.1998 a od SIS poberal výsluhový dôchodok. U. G. dňa XX.XX.XXXX zomrel, dovtedy poberal výsluhový dôchodok aj od žalobcu. Po smrti U. G. sa žalobca z listu SIS mal dozvedieť o tom, že poručiteľ pracoval v SIS, teda túto skutočnosť neoznámil žalobcovi, hoci mu táto povinnosť vyplývala z § 119 ods. 2 zák. č. 410/1991 Zb. o o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky. Na základe tejto informácie si žalobca žalovanú pohľadávku uplatnil v dedičskom konaní po poručiteľovi (U. G.Ý.). Dedičia popreli žalovanú pohľadávku a táto pre spornosť nebola v dedičskom konaní prejednaná. Osvedčením o dedičstve po poručiteľovi č. 1D 835/2015, Dnot 22/2015 zo dňa 13.5.2016 sa stala výlučným dedičom žalovaná ako pozostalá manželka poručiteľa. 6. V predmetnom spore žalobca žaluje o vyplatenie finančných prostriedkov, ktoré boli neoprávnene vyplatené a prevzaté poručiteľom za obdobie od 1.11.2005 do 31.10.2015, pričom uspokojenia pohľadávky sa domáha voči žalovanej ako dedičovi s poukazom na ust. § 460 Obč. zák. a podľa § 119 ods.2 zák. č. 410/1991 Zb. o o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že poručiteľ U. G.Ý., poberal dávky sociálneho zabezpečenia
- výsluhový dôchodok tak od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, žalobcu, ako i od Slovenskej informačnej služby, hoci s poukazom na ust. § 119 ods. 2 zák. č. 410/1991 Zb. mu nárok na výplatu výsluhového dôchodku od žalobcu zanikol dňa 14.12.1996, nakoľko dňa 15.12.1996 opätovne nastúpil do nového služobného pomeru v SIS. 7. Podľa § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. 8. Podľa § 470 ods. 1 Obč. zák. Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. 9. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. bola zriadená Slovenská informačná služba s postavením osobitného štátneho orgánu. Na príslušníkov tejto služby sa vzťahujú ustanovenia
zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj všeobecne záväzne právne predpisy na jeho vykonanie. Vymedzením subsidiárnej platnosti tohto zákona tiež na služobný pomer príslušníkov tejto služby sa však neriešili niektoré ich ďalšie pomery, najmä pokiaľ ide o otázky sociálneho zabezpečenia týchto príslušníkov. V súvislosti s uvedeným ide teda len o vymedzenie tej skutočnosti, aby bola vyjadrená platnosť zákona č. 100/1988 Zb. na príslušníkov Slovenskej informačnej služby rovnako ako na príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov. 10. Podľa § 119 ods. 1 zák. č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky účinnom od 20.11.1996 do 31.3.1998, príspevok za službu (ďalej len „príspevok“) patrí za podmienok ďalej uvedených policajtovi, ktorého služobný pomer skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. a), b), c) alebo d).
11. Podľa § 119 ods. 2 zák. č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky účinnom od 20.11.1996 do 31.3.1998, pri opätovnom prijatí policajta do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok, zaniká doterajší nárok na príspevok dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru.
12. Podľa § 63 ods. 2 zák. č. 328/2002 Zb. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov Nárok na výplatu priznaného výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia policajta alebo profesionálneho vojaka do služobného pomeru alebo dňu nástupu profesionálneho vojaka na výkon mimoriadnej služby, a obnovuje sa v naposledy vyplácanej výške, ak je to pre policajta alebo profesionálneho vojaka výhodnejšie, dňom nasledujúcim po dni skončenia novovzniknutého služobného pomeru alebo po dni prepustenia z výkonu mimoriadnej služby alebo skončenia výkonu mimoriadnej služby.
13. Podľa § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Zb., na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 114 ods.3 zák. č. 328/2002 Zb., právo na náhradu neoprávnene vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia zistil, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia.
15. Podľa § 114 ods. 6 zák. č. 328/2002 Zb. Služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky výsluhového zabezpečenia v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.
16. Podľa § 113 ods. 2 písm. g/ zák. č. 328/2002 Zb., poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak 1.) nesplnil povinnosť ustanovenú týmto zákonom, 2.) prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila.
17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa Čl. 15 Civilného sporového poriadku(ďalej CSP) (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
19. Podľa § 191 ods.1 CSP Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
20. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že uplatňovaná pohľadávka je pohľadávkou z verejného práva a podľa zák. č. 328/2002 Zb. Zákon č. 328/2002 Z.z. je predpisom, upravujúcim osobitný systém sociálneho zabezpečenia určeného okruhu osôb. Výsluhový dôchodok podľa tohto zákona je dávkou, ktorá sa už poskytuje doživotne, nielen do dovŕšenia dôchodkového veku, určeného podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Poručiteľ U. sa tým, že poberal výsluhový dôchodok od žalobcu aj v čase, keď mu nárok naň zanikol podľa § 119 ods. 2 zák. č. 410/1991 Zb. sa dopustil správneho deliktu. Uvedené výsluhové dôchodky v období od 14.12.1996 až do jeho smrti teda poberal bez právneho dôvodu, teda sa bezdôvodne obohatil, čím žalobcovi spôsobil škodu.
21. Pokiaľ si žalobca uplatňuje žalovanú sumu od žalovanej ako dedičky, súd má za to, že na daný skutkový stav nemožno aplikovať ust. § 470 ods.1 Obč. zák. ako na záväzok z verejného práva, ktorý vznikol zo záväzkového vzťahu žalobcovi voči poručiteľovi. Podstatou aby tento dlh, teda preplatok na vyplatenom výsluhovom dôchodku poručiteľovi mohol byť zaradeným ako pasívum do dedičstva je, že tento záväzok musel existovať v čase smrti poručiteľa a vtedy nie je rozhodujúce, či dedič o tomto dlhu vedel alebo nie. Z uvedeného vyplýva, že úspešné uplatnenie žalovanej pohľadávky by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by žalobca za života poručiteľa vydal rozhodnutie, v ktorom by mu uložil povinnosť vrátiť neoprávnene poberané dávky výsluhového dôchodku. Takéto rozhodnutie však žalobca nevydal, ako tvrdí, nemal vedomosť o tom, že poručiteľ nastúpil znovu do iného služobného pomeru v SIS.
22. Žalovaná postup o vrátení výsluhového dôchodku cestou SIS a s poukazom na systém utajenia pracovného zaradenia poručiteľa nepreukázala s poukazom na ust. § 114 ods.8 zák. č. 328/2002 Zb. Žalovaná taktiež nepreukázala tvrdenia právneho zástupcu žalovanej o tom, že medzi Slovenskou informačnou službou a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky prebiehali platby, spočívajúce vo vrátení neoprávnene vyplateného výsluhového príspevku a už vôbec nie tú skutočnosť, že by sa takéto výplaty týkali aj osoby U. G.. Žalovaná za týmto účelom žiadne dôkazy nepredložila, ani nenavrhla vykonať.
23. Podľa § 113 ods. 2 písm. g/ zák. č. 328/2002 Zb. je poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec. Manžel žalobkyne o tejto povinnosti vedel, bol poučený pri prvom rozhodnutí o priznaní vtedy výsluhového príspevku, avšak nástup do nového služobného pomeru neoznámil a dávky výsluhového dôchodku poberal súbežne s dávkami výsluhového dôchodku od SIS.
24. Špeciálny predpis Zákon č. 328/2002 Zb. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v ustanovení § 114 ods. 6 ustanovuje, kedy môže žalobca uplatňovať voči tretím osobám nárok na náhradu škody a to v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.
25. Žalovaná ako tretia osoba v zmysle cit. ust. § 114 ods. 6 zák. č. 328/2002 Zb. nepotvrdzovala v súvislosti so žiadosťou poručiteľa o výsluhový dôchodok od žalobcu žiadne údaje, opak žalobca nepreukázal.
26. Súd žalobu voči nej zamietol, nakoľko špeciálny predpis neuvádza dôvod vrátenia neoprávnene poberaného výsluhového dôchodku poručiteľom, jej zomrelým manželom tak, ako žaluje žalobca, teda titulom, že žalovaná je jediným dedičom po poručiteľovi na základe Osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi č. 1D 835/2015, Dnot 22/2015 zo dňa 13.5.2016. Žalobca za života poručiteľa nevydal rozhodnutie, v ktorom by mu uložil povinnosť vrátiť neoprávnene poberané dávky výsluhového dôchodku a preto je vymáhanie žalovanej pohľadávky voči žalovanej ako dedičke nedôvodné a s poukazom na špeciálny predpis zák. č. 328/2002 Zb. aj neprípustné.
27. S poukazom na vyššie uvedené sa súd námietkou premlčania ani nezaoberal. 28. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej len „CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. 29. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.