Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-238-2017.pdf
PDF · 104.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/238/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: N., o zaplatenie 350,- eur a zmluvnej pokuty 12,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 350,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 350,- eur od 20. 9. 2014 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 25,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 25. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 25. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 94,32 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24. 8. 2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 350,- eur, zmluvnú pokutu vo výške 12,- eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 350,- eur od 20. 9. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> registroval a požiadal právneho predchodcu žalobcu, spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453 o poskytnutie úveru vo výške 350,- eur, pričom pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXX zo dňa 22. 8. 2014 mu následne podľa tvrdenia žalobcu bol poskytnutý úver vo výške 350,- eur, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 75,- eur, t.j. zaplatiť celkovú sumu vo výške 425,- eur do 21 dní od poskytnutia úveru. Žalobca uviedol, že túto svoju povinnosť nesplnil a jeho dlh sa dňom 12. 9. 2014 stal splatným. Podľa tvrdenia žalobcu v zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou či písomne a je oprávnený od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty požadovať paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou vo výške 3,- eur za každú upomienku. Žalovanému podľa žalobcovho tvrdenia boli zaslané 4 upomienky, a preto mu vznikla povinnosť za tieto upomienky zaplatiť 12,- eur, čo žalovaný napriek písomnej výzve na úhradu dlhu zo dňa 9. 5. 2016 neurobil a ani do dňa podania
žaloby žiadnu platbu neuhradil. V žalobe žalobca uviedol, že je právnym nástupcom pôvodného veriteľa na základe cezhraničnej fúzie.
2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil výpis z obchodného registra, zmluvu o spotrebiteľskom úvere a všeobecné podmienky poskytntuia úveru.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
4. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili žalobca ani jeho právny zástupca. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní s tým, že na žalobe trvá a súhlasí, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
5. Stanovisko žalovaného na pojednávaní k žalobe bolo také, že uplatnený nárok nerozporuje s výnimkou zmluvnej pokuty s ktorou nesúhlasí. Istinu a úroky z omeškania je ochotný zaplatiť, ale len v splátkach vo výške maximálne 30,- eur mesačne z dôvodu, že má nízky príjem a veľa splátok a záväzkov ktoré mu bránia uhradiť dlh jednorázovo. Na dôkaz svojich pomerov označil svoje výplatné pásky a dôkazy o iných jeho záväzkoch.
6. Pri svojom výsluchu žalovaný uviedol, že uzavrel predmetnú zmluvu, pričom suma 350,- eur mu bola vyplatená, nezaplatil z nej doposiaľ nič. Potvrdil aj to, že táto suma mala sa vrátiť do 19. 9. 2014. Uviedol, že žalobca s ním nijako nekomunikoval, okrem jedného telefonátu ktorý prebehol až teraz, keď jemu aj jeho otcovi nejaká česká inkasná spoločnosť telefonovala a uviedla, že dlží v tejto veci 1.700,- eur. Žalovaný na pojednávaní popísal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, uviedol, že býva v nájme kde mesačne platí 170,- eur, má viacej dlhov, aj teraz bol na inom pojednávaní v spore so spoločnosťou PROFI CREDIT ktorá od neho žiada sumu 7.000,- eur. Uviedol, že zmluvnú pokutu považuje za nedôvodnú a s jej zaplatením preto nesúhlasí.
7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom a tiež žalovaným na preukázanie jeho pomerov a zistil tento skutkový stav:
8. Právny predchodca žalobcu - MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 22. 8. 2014 prostredníctvom internetu, ako prostriedku diaľkovej komunikácie na adrese internetového sídla žalobcu zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie krátkodobého bezúčelového spotrebiteľského úveru veriteľom žalovanému vo výške 350,- eur s tým, že žalovaný vráti sumu 425,- eur, teda úver spolu s odplatou vo výške 75,- eur a to do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa.
9. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že na žalobcu v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením prešlo imanie pôvodného veriteľa, pričom pôvodný veriteľ zanikol bez likvidácie a jeho právnym nástupcom sa stal žalobca.
10. Súd vychádzajúc z listín predložených žalobcom a výpovede žalovaného teda mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 350,- eur, ktorá bola uzavretá tým spôsobom, že žalovaný ako zaregistrovaný spotrebiteľ požiadal o úver a poskytol svoje údaje, pričom elektronicky, na diaľku došlo k uzavretiu zmluvy.
11. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný svoj záväzok z predmetnej zmluvy nesplnil a poskytnutú sumu 350,- eur mu v deň splatnosti, ani doposiaľ neuhradil.
12. Nakoľko jedná sa v danom prípade vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom je zahraničná spoločnosť, a to európska akciová spoločnosť so sídlom v Českej republike o spor s cudzím prvkom, bolo potrebné najskôr sa zaoberať otázkou právomoci slovenského súdu na konanie, pričom tá je vzhľadom na čl. 18 Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach daná, keďže bydlisko spotrebiteľa je v Slovenskej republike a nakoľko jeho trvalý pobyt je v obvode tunajšieho súdu, príslušný na prejednanie sporu je tunajší súd.
13. Pri posúdení, či v súdenej veci žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom vrátenia úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému ako spotrebiteľovi, teda fyzickej osobe nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania je potrebné vychádzať zo slovenského zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, nakoľko zmluva bola uzavretá v Slovenskej republike medzi slovenskými subjektmi práve podľa uvedeného zákona. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo potrebné aplikovať tiež relevantné zákonné ustanovenia o postavení a ochrane spotrebiteľa a vzhľadom na spôsob uzatvorenia zmluvy tiež ustanovenia zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
15. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) tohto zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
16. Podľa § 2 písm. a), c) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, f) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601> a l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140601>, pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, g) až k) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601> a m) až r) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>; za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu,6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140601> ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
17. Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa § 24 ods. 1 tohto zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, § 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20140601>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, § 6 až 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, § 9 ods. 1, 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, 9 a 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140601>, § 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, 14 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140601>, 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, 23 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601> a 25 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140601> a tohto paragrafu.
19. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva
medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
20. Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v časti, v ktorej uplatnil nárok na zaplatenie úverovej istiny 350,- eur a úroku z omeškania z nej dôvodná, v časti o zaplatenie „zmluvnej pokuty“ nedôvodná.
24. Je nesporné, že zmluvné strany v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej právny predchodca žalobcu, v pozícii iného veriteľa v zmysle § 2 písm. c/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytol žalovanému úver vo výške 350,- eur a žalovaný sa ho zaviazal vrátiť do 21 dní, teda do dňa 12. 9. 2014, pričom v zmluve bolo uvedené, že zaplatí aj odplatu vo výške 75,- eur a teda žalovaný mal do 12. 9. 2014 zaplatiť žalobcovi sumu 425,- eur, z ktorej žalobca žalobou uplatnil si len časť vo výške istiny 350,- eur.
25. Súd žalovanú istinu vo výške 350,- eur považoval za dôvodne uplatnenú nakoľko táto predstavuje výšku skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému. Sám žalovaný potvrdil poskytnutie mu uvedenej sumy. Táto suma podľa zmluvy mala byť vrátená najneskôr do 12. 9. 2014, a keďže sám žalovaný potvrdil, že sa tak v lehote splatnosti, ku dňu podania žaloby, ani do dňa vyhlásenia rozsudku nestalo, v tejto časti súd žalobe vyhovel.
26. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 350,- eur vo výške 5,05 % ročne od 20. 9. 2014 do zaplatenia.
27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Povinnosťou žalovaného bolo jemu poskytnutú sumu 350,- eur vrátiť do 12. 9. 2014, čo sa nestalo. Počnúc nasledujúcim dňom sa tak dostal do omeškania so zaplatením tejto sumy a žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa vyššie uvedeného zákonného pravidla. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu bola 0,05 %, žalobcovi preto vzniklo právo na úrok z omeškania 5,05 % ročne (5 + 0,05 %). Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania takto určenú sadzbu nepresahuje, dňa 20. 9. 2014 od ktorého žalobca požadoval úrok z omeškania žalovaný už bol v omeškaní so zaplatením sumy 350,- eur, preto súd žalovanému uložil povinnosť spolu so sumou 350,- eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20. 9. 2014 do zaplatenia.
32. V časti o zaplatenie sumy 12,- eur, ktorú žalobca v žalobe špecifikoval ako nárok na zmluvnú pokutu súd žalobu zamietol.
33. Žalobca v žalobe v súvislosti s uvedeným nárokom dôvodil tým, že táto je od žalovaného žiadaná v zmysle článku 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru s tým, že jedná sa vlastne o poplatok za 4 upomienky vo výške 3,- eur za každú upomienku.
34. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
35. Žalobca v súvislosti s uplatneným nárokom na zmluvnú pokutu - poplatky za upomienky neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko žiadne upomienky na preukázanie vzniku nároku na poplatky za ne súdu predložené neboli, žalovaný takéto upomienky nepotvrdil, poprel, žeby pred podaním žaloby s ním veriteľ akokoľvek komunikoval, preto nebol preukázaný základ takýchto nárokov a preto súd v tejto časti vyhovieť žalobe nemohol. Podľa názoru súdu navyše uvedený nárok výlučne zvýhodňuje žalobcu oproti žalovanému ako spotrebiteľovi, keď predmetná úverová zmluva bola uzavretá ako typová zmluva, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť ani ovplyvniť. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Aj preto súd v tejto časti žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Podporne pozri napr. rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9Csp/46/2017, alebo napr. rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6Csp/217/2017 či rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 18Csp/141/2017.
36. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP povolil žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 25,- eur mesačne. Súd má za to, že vzhľadom na pomery žalovaného zistené z jeho výsluchu a z ním predložených výplatných pások a potvrdení o existencii iných jeho dlhov, s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením splátkou, ktorá zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenej v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia je splátka vo výške 25,- eur mesačne. Súd vzal na zreteľ aj porovnanie dopadu ktorý by mohlo mať nevyhovenie žiadosti o splátky na pomery žalovaného v porovnaní s dopadom vyhovenia tejto žiadosti na pomeru žalobcu, ktorý ako veľká právnická osoba tým nebude zďaleka tak výrazne dotknutý ako by bol žalovaný ak by mu súd splátky nepovolil. Súd zároveň pri určení výšky splátky zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaný bude povinný uspokojiť ešte aj nárok žalobcu na trovy konania, preto výšku splátky určil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/227/2011).
38. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP) činí 422,33 eur (350,- eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 12,- eur ako zmluvná pokuta + 60,33 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 350,- eur od 20. 9. 2014).
39. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP) činí 410,33 eur (350,- eur ako prisúdená istina + 60,33 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 350,- eur od 20. 9. 2014).
40. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 97,16 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 2,84 %.
41. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 2,84 % od úspechu žalobcu v rozsahu 97,16 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,32 %.
42. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 94,32 %.
43. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.