Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/123/2017

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: T. S.Í., W.. XX.XX.XXXX, Ž. XXX/X, XXX XX F., zast.: JUDr. František Komka, advokát, AK Hlavná č. 27, 080 01 Prešov, o zaplatenie 552,81 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 24 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 04.05.2017, ktorú podal právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., sa právny predchodca žalobcu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 552,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 20.07.2014 do zaplatenia a aby žalovaný bol zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania z dôvodu, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavrel zmluvu o pôžičke dňa 17.06.2012, číslo zmluvy: 6121445, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 700,- eur, ktorý mal celkovo splatiť 48 splátkami po 24,43 eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil iba sumu 488,60 eur.

2. Po začatí konania bol tunajšiemu súdu podaný návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu, o ktorom rozhodol súd uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.10.2017, ktorým pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. a aby na jej miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

3. Právny zástupcu žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal, aby súd predmetnú žalobu zamietol a to z dôvodu, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 700,- eur pri RPMN 32 %. Na túto pôžičku uhradil žalobcovi sumu 488,60 eur a preto žalobcovi dlží iba sumu 211,40 eur a mal by mu uhradiť aj úrok z omeškania a to až od doby doručenia žaloby na súd, t.j. 5 % ročne, nakoľko od žalobcu neobdržal žiadne oznámenie o zosplatnení. Zmluva bola uzavretá dňa 17.06.2012. Žaloba na súd bola podaná dňa 04.05.2017, teda po 5 rokoch a preto má zato, že uplatnený nárok je premlčaný.

4. Dňa 12.10.2017 zo strany právneho zástupcu žalobcu bolo súdu doručené späťvzatie žaloby z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil sumu 200,- eur dňa 08.09.2017 a následne vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a za bezpoplatkový uviedol, že v žalobe prevyšujúci rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 700,- eur a doteraz zaplatenou sumou na úver vo výške 688,60 eur, pričom suma 200,- eur bola uhradená po podaní žaloby dňa 08.09.2017, berie žalobu čiastočne späť a žiada, aby žalovaný bol zaviazaný iba na zaplatenie sumy 11,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 211,40 eur od 20.07.2014 do

08.09.2017, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 11,40 eur od 09.09.2017 do zaplatenia a aby bol zaviazaný aj na náhradu trov konania.

5. Následne podaním doručeným súdu dňa 07.02.2018 zo strany právneho zástupcu žalovaného bolo oznámené, že k tomuto dňu žalovaný dlží žalobcovi sumu 11,40 eur. Na Okresnom súde Vranov nad Topľou v konaní 3Csp/171/2017 medzi tými istými stranami sporu sa vedie spor o zaplatenie 990,58 eur, pričom z tejto úverovej zmluvy žalovaný zaplatil o 6,- eur viac oproti svojej povinnosti uhradiť z úveru, pričom tento preplatok započítal svojím písomným vyjadrením v tomto konaní žalobcovi s tým, že zvyšnú sumu 5,40 eur uhrádza na účet právneho zástupcu žalobcu. K tomuto písomnému vyjadreniu bolo doručené potvrdenie o zrealizovaní transakcie vo výške 5,40 eur na účet s variabilným symbolom 5658251 s dátum zúčtovania dňa 22.01.2018.

6. Dňa 14.02.2018 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým zobral žalobu voči žalovanému späť v rozsahu celej výšky istiny a jej príslušenstva bez uvedenia dôvodu. Zároveň požiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku a priznať náhradu trov konania.

7. Na pojednávanie sa právny zástupca žalobcu ani žalobca nedostavili.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že so späťvzatím súhlasí a pokiaľ ide o náhradu trov konania, žiadal, aby súd zobral na vedomie majetkovú situáciu žalovaného, ktorý tohto času po operácii, hrozí mu invalidita, poberá dennú nemocenskú dávku vo výške 4,55 eur, jeho manželka má diagnózu sklerozis a poberá čiastočný invalidný dôchodok, majú dve maloleté deti a musia hradiť úvery ako aj nevyhnutné výdavky.

9. Podľa § 144 a § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. V zmysle § 146 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Keďže k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu došlo po začatí konania, právny zástupca žalovaného so späťvzatím žaloby súhlasil, súd konanie zastavil.

12. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

13. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd zistil, že právny zástupca žalobcu si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o žalovaného, tento prostredníctvom právneho zástupcu požiadal, aby súd vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

16. Pri zastavení konania súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zisťuje zavinenie zastavenia konania. V konaní žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu, pričom najprv zobral žalobu späť do sumy 200,- eur z dôvodu, že po podaní žaloby zo strany žalovaného bola vykonaná úhrada dňa 8.9.2017. Tieto skutočnosti medzi stranami sporné ani neboli. Následne, vzhľadom na vznesenú námietku žalovaného, že úver má byť bezúročný a bezpoplatkový, zobral ešte žalobu v časti 341,41 eur späť a požadoval zaplatenie sumy 11,40 eur a následne súd zistil, že žalovaný uviedol, že z tejto

sumy uhradil, koniec koncov žalobcovi celú sumu, aj keď v tomto konaní bola iba suma 5,40 eur a zvyšnú sumu 6,- eur si započítal ako preplatok v konaní, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 3Csp/171/17, kde podľa žalovaného o túto sumu preplatil žalobcovi iný úver. V nadväznosti na doručené späťvzatie žaloby v celom rozsahu možno konštatovať, že žalobca s takýmto zápočtom sumy 6,- eur, keďže žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu, súhlasil.

17. Na základe uvedeného súd preto musel ustáliť, kto a v akom rozsahu zavinil zastavenie konania v danej právnej veci. Súd zistil, že žalovaný mal zato, že úver je potrebné považovať za bezúročný a za bezpoplatkový, mal zato, že žalobcovi mal uhradiť iba poskytnutý úver, t.j. sumu 700,- eur. Ku dňu podania žaloby na poskytnutý úver uhradil sumu 488,60 eur. Ďalej po podaní žaloby zaplatil ďalšiu sumu 200,-eur a taktiež uhradil mu aj sumu 5,40 eur a taktiež aj 6,- eur, ktorú si uplatnil ako zápočet voči žalobcovi.

18. Na základe takto vykonaných úhrad možno určiť, že zo strany žalovaného po podaní žaloby bolo uhradených a to 200,- eur a taktiež aj 11,40 eur, z čoho 6,- eur bolo urobených ako zápočet pre preplatok v inom konaní. Teda zaplatená suma zo strany žalovaného vo výške 211,40 eur bola suma, na ktorú by mal žalobca nárok a ktorú by mu aj súd priznal a v prevyšujúcej časti by súd žalobu zamietol. Teda späťvzatie žaloby v časti 211,40 eur zavinil žalovaný, keďže po podaní žaloby túto čiastku žalobcovi uhradil a vo zvyšnej časti možno zastavenie zaviniť žalobcovi, keďže žalobca vo zvyšnej časti zobral žalobu späť, vzhľadom na obranu žalovaného. V konaní teda žalovaný mal úspech vo výške 62 %, žalobca v časti 38 % a teda úspešnejšiemu žalovanému patrí aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

19. Pre úplnosť súd dodáva, že pre posúdenie dôvodnosti späťvzatia žaloby súd vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý uvádzal, že predmetný úver je nutné považovať za bezúročný a za bezpoplatkový, s čím sa súd stotožnil, nakoľko, z obsahu predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že: Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako spoločnosť a žalovaný ako klient uzavreli dňa 17.6.2012 zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 686430, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku v sume 700 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť v 48 splátkach pri výške mesačnej splátky 24,43 eur, ročnej úrokovej sadzbe 32 % a RPMN 32 %. Konečná splatnosť bola dohodnutá na 06/2016.

20. Súd sa v prvom rade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorého výška v danom prípade predstavovala 32 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 5 rokov v júni 2012 činil úrok 12,93 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

21. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

22. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

24. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,

ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

25. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 .“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č. k. 3Co 151/2013.Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“

26. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014. ( porovnaj aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014).

27. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach preto aj súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery aj preto súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú (§41 Občianskeho zákonníka) a preto by rozhodol, že žalobca nárok iba na vrátenie požičanej sumy mínus vykonané úhrady, teda rozhodol by v zhode s obranou žalovaného.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.