Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Csp/96/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu U. S., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U. G. XXX, XXX XX U. G., štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 918,88 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 918,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 522,76 Eur od 24.12.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 396,12 Eur od 27.05.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 522,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo žalovanej sumy od 24.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanú sumu žiadal priznať z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe uzavretej zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 28.06.2011 došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu finančných prostriedkov vo výške 300,-Eur, ktoré sa žalobca zaviazal vrátiť spolu s dohodnutou odplatou vo výške 150,-Eur, t.j. sumu 450,-Eur v 10 mesačných splátkach po 45,-Eur. Ročný úrok tak predstavoval 62,66 %. Poskytnuté finančné prostriedky použil žalobca na osobné potreby. Zo strany žalobcu bolo na účet žalovaného na základe predmetnej zmluvy poukázané plnenie vo výške 822,76 Eur. Dojednanie o výške odplaty označil žalobca za neplatné v rozpore s dobrými mravmi. Uzavretá zmluva navyše neobsahuje viacero zákonných náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to úrokovú sadzbu, dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru, výšku RPMN, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vzhľadom na čo sa poskytnutý spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 300,-Eur bez úrokov a poplatkov v zmluve označených ako odplata. Žalobca žalovanému uhradil celkovú sumu 822,76 Eur, teda o 522,76 Eur viac ako mal žalovaný nárok. Na strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu v celkovej sume 522,76 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi zaplatenou sumou a sumou poskytnutých finančných prostriedkov, na ktorej vrátenie mal žalovaný nárok (istiny úveru). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný napriek výzve žalobcu, v ktorej mu bola poskytnutá lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia do 23.12.2016 dlžnú sumu nevrátil, uplatnil žalobca okrem nároku na zaplatenie žalovanej sumy aj nárok na úroky z omeškania

vo výške 8,00 % ročne, a to odo dňa 24.12.2016. Žalobca zároveň požiadal o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej k zmluve o úvere č.XXXXXXXXX.

2. Uznesením zo dňa 10.01.2017 súd v súlade s § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k doručenej žalobe a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Spolu s uznesením súd dňa 20.01.2017 doručil žalovanému žalobu s prílohami a uznesením sp.zn. 23Csp/2016-20 zo dňa 11.01.2017, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej k zmluve o úvere č.XXXXXXXXX.

3. Proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podal žalovaný odvolanie.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 17Co/199/2017-62 zo dňa 30.06.2017 napadnuté uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, potvrdil. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí vyslovil záver, že dlh z úveru poskytnutého vo výške 300,-Eur dňa 28.06.2011 nemohol zákonným spôsobom do 11.11.2016 narásť na sumu 2.327,36 Eur.

5. Uznesením sp.zn. 23Csp/96/2016-73 zo dňa 17.08.2017, právoplatným dňa 25.08.2017, súd na základe návrhu žalobcu, doručeného súdu dňa 23.05.2017, pripustil zmenu žaloby, resp. jej rozšírenie o zaplatenie sumy 396,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 27.05.2017 do zaplatenia, nakoľko od podania žaloby do nariadenia neodkladného opatrenia došlo k ďalším zrážkam zo mzdy žalobcu.

6. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 08.02.2017, v ktorom na svoju obranu uviedol, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na v zmluve označený účel poskytnutého úveru na výkon zamestnania, čím je dlžník vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Vo svojej obrane poukázal na to, že uzavretá zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované Obchodným zákonníkom, preto ju nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Zároveň poukázal na existenciu neodstrániteľnej prekážky konania „res iudicata“ a konanie žiadal zastaviť, keďže o plnení z uzavretej zmluvy bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom sp.zn. SR 03818/13 zo dňa 19.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, vzhľadom na čo k vzniku bezdôvodného obohatenia nedošlo.

7. Súd doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného a v súlade s § 167 ods. 3 ho vyzval, aby sa k doručenému vyjadreniu písomne vyjadril. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) doručenom súdu dňa 24.02.2017 podrobne uviedol dôvody podanej žaloby, vyjadril sa k tvrdeniam žalovaného a zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

8. Súd dňa 25.08.2017 doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu (repliku) a v súlade s § 167 ods. 4 ho vyzval, aby sa k doručenému vyjadreniu písomne vyjadril. Žalovaný sa k doručenej replike osobitne písomne nevyjadril.

9. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávania na deň 19.01.2018 a 16.02.2018, na ktoré sa strany sporu nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a výslovne súhlasili, aby sa konalo v ich neprítomnosti. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 splnené neboli, súd podľa § 180 rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti strán a podanú žalobu prejednal bez prítomnosti strán sporu.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, pripojenými listinnými dôkazmi, písomnými vyjadreniami strán a v súlade s § 151 ods. 1 rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.

11. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 28.06.2011 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o úvere č.600200331. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi pri jej podpise finančnú hotovosť vo výške 300,-Eur a žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť príslušný poplatok vo výške 150,-Eur, t.j. žalobca sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 450,-Eur v 10-tich mesačných splátkach po 45,-Eur, počnúc dňom 28.07.2011. Osobitným podpisom žalobca

potvrdil prevzatie finančnej hotovosti dňom 28.06.2011. Z predloženej žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 13.12.2012 súd zistil, že žalovaný dňa 19.12.2012 predložil zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorou požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy na uspokojenie pohľadávky zo zmluvy číslo XXXXXXXXX. Z predloženého výpisu z klientskej zóny k zmluve č.XXXXXXXXX a zhodného vyjadrení strán súd zistil, že žalobca žalovanému ku dňu podania žaloby uhradil celkovú čiastku 822,76 Eur, a to na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom podľa potvrdenia zo dňa 21.11.2016 spoločnosti Tubapack, a.s., zamestnávateľa žalobcu, zrážka vo výške 238,88 Eur bola realizovaná z výplaty za mesiac október 2016. Z predloženého výpisu z klientskej zóny k zmluve č.XXXXXXXXX, predloženého k podaniu žalobcu, ktorým rozšíril žalobu o zaplatenie sumy 396,12 Eur súd zistil, že ku dňu 23.05.2017 žalobca žalovanému uhradil celkovú čiastku 1.218,88 Eur.

12. Výzvou zo dňa 19.12.2016, doručenou žalovanému dňa 19.12.2016, vyzval žalobca žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 522,76 Eur v lehote do 23.12.2016.

13. Výzvou zo dňa 23.05.2017, doručenou žalovanému dňa 19.12.2016, vyzval žalobca žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 396,12 Eur v lehote do 26.05.2017.

14. Z predložených všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd zistil, že tieto v bode 14 obsahujú rozhodcovskú doložku.

15. Vyššie uvedené skutočnosti (uvedené v bodoch 11 až 14) o uzavretí zmluvy o úvere dňa 28.06.2011, výške čerpaných finančných prostriedkov v sume 300,-Eur a o zaplatení celkovej sumy 1.218,88 Eur vyplývajú z predložených listinných dôkazov a zhodných tvrdení strán sporu, preto neboli medzi stranami sporné. Žalovaný vo svojich vyjadreniach nespochybnil ani tvrdenie žalobcu o doručení výziev zo dňa 19.12.2016 a 23.05.2017 na vrátenie bezdôvodného obohatenia.

16. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, založený uzavretou zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, kde žalovaný vystupuje ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že uzavretá zmluva je vo svojej podstate zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ, na ktorý sa neaplikujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Z obsahu uzavretej zmluvy a okolností, za ktorých k jej uzavretiu došlo, je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uzavretá zmluva je podľa svojho obsahu tzv. typovou formulárovou zmluvou, nakoľko jej znenie bolo predtlačené na formulári, do ktorého strany sporu len vpísali chýbajúce údaje. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nemohol obsah zmluvy nijako ovplyvniť. Formulárové zmluvy žalovaný opakovane používal pri poskytovaní finančnej hotovosti svojím klientom. Len samotné tvrdenie žalovaného a odvolávanie sa na zaškrtnutím označený účel poskytnutia úveru samo osebe neumožňuje vyvodiť záver, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou, je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Súd tvrdenie žalovaného, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu nepovažoval za dôvodné, nakoľko z uzavretej zmluvy je zrejmé, že ju uzatvoril žalovaný ako dodávateľ v rámci predmetu svojej

obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti a žalobca ako spotrebiteľ, fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca tvrdenie žalovaného o účele poskytnutého úveru poprel, keď žalobca na rozdiel od žalovaného tvrdil, že úver mu bol poskytnutý na osobné potreby. Toto tvrdenie strán tak zostalo medzi stranami sporné. V uzavretej zmluve bolo zaškrtnuté políčko „zamestnanie“. Práve z tohto dôvodu žalovaný nepovažoval úver za spotrebiteľský. Súd sa po právnom posúdení veci nestotožnil s obranou žalovaného založenou na tvrdení, že sa v danom prípade nejednalo o spotrebiteľský úver. Uzavretá zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, ktorú žalovaný opakovane bežne používal pri poskytovaní úverov. Žalovaný konal ako dodávateľ v rámci svojho predmetu podnikania. Žalobca je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Text zmluvy je predtlačený, dlžník len dopĺňa svoje údaje. Pokiaľ ide o vyhlásenie na aký účel sú finančné prostriedky poskytnuté, zmluva obsahuje len 4 možnosti, na výkon - 1. zamestnania, 2. povolania, 3. podnikania alebo 4. iný účel. Z rozhodovacej praxe je súdu známe, že praktiky žalovaného sa stali predmetom preskúmavania súdov i správnych orgánov, napr. Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI). Rozhodnutím Ústredného inšpektorátu SOI zo dňa 27.05.2013, číslo SK/0755/99/2012, SK/0756/99/2012 mu bola uložená pokuta pre porušenie zákazu nekalých obchodných praktík v súvislosti so zaškrtnutím políčka v zmluve majúceho presvedčiť o poskytnutí úveru na výkon povolania spotrebiteľa. V rozhodnutí sa pritom poukazuje na neexistenciu možnosti pre spotrebiteľa vyznačiť svoju požiadavku poskytnúť spotrebiteľský úver. Absencia tejto možnosti poukazuje sama o sebe na snahu veriteľa neposkytnúť spotrebiteľské úvery a priori. Toto tvrdenie oprel správny orgán o vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 06.05.2013, z ktorého vyplýva, že posledný poskytnutý spotrebiteľský úver touto spoločnosťou bol v roku 2008. Krajský súd v Prešove rozhodnutím z 26.05.2011, sp. zn. 6Co/84/2011 vyslovil, že konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11.05.2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. Súdu je z rozhodovacej činnosti ďalej známe, že bolo bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní obdobných zmlúv snaha označiť povinného ako podnikateľský subjekt, a ak to nie je možné (ak dlžník nemá žiadne podnikateľské oprávnenie) účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania, resp. povolania. Žalobca ako spotrebiteľ absolútne nemal a nemohol mať vedomosť, čo zaškrtnutie daného políčka znamená a má spôsobiť. V konaní žalobca poprel tvrdenie žalovaného o účele úveru, keď uviedol, že peniaze použil na osobný účel. Z vykonaného dokazovania nemá súd za preukázané, že žalobca čerpal finančné prostriedky na účely výkonu zamestnania. Súd má za to, že žalovaný pri uzavretí zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď vôbec nezisťoval aké zamestnanie by mal žalobca vykonávať, či vôbec má uzavretie zmluvy nejaký súvis s jeho zamestnaním. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon zamestnania, povolania ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, v tomto prípade žalovaného (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 23.02.2010, č.k.10CoE/5/2010-46 alebo rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.06.2015, č.k.16Co/1404/2014). Zo strany žalovaného tak išlo o nekalú obchodnú praktiku, keď chcel zmluvu vylúčiť z režimu ochrany spotrebiteľa. Vo vyhlásení určil na výber účelu úveru až 3 varianty zárobkovej činnosti (zamestnanie, podnikanie, povolanie) a následne iný účel. Bežný spotrebiteľ ako slabšia strana zmluvy, zväčša nevie na čo sú žalovanému také údaje (resp. aké následky má takto označený účel úveru), nevie čo sa rozumie spotrebiteľským úverom. V dôsledku nekalých obchodných praktík žalovaného pri určovaní účelu poskytnutia finančných prostriedkov súd uzavrel, že zmluvu bolo potrebné považovať za spotrebiteľskú. „Zaškrtnutie“ možnosti spôsobu použitia finančných prostriedkov samo osebe neumožňuje vyvodiť záver, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Naviac, v uzavretej zmluve je žalobca označený menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom a číslom občianskeho preukazu, a teda z uvedených údajov nevyplýva, že by žalobca ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania alebo zamestnania. Vzhľadom na uvedené súd preto dospel k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou je spotrebiteľský a obranu žalovaného, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd posúdil ako nedôvodnú.

18. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 658 ods. 2 OZ, pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, sa na účely tohto zákona rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 45 ods. 1 OZ, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

19. Čo sa týka právneho posúdenia uzavretej zmluvy, súd túto posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 OZ, na ktorú zároveň aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu predloženej zmluvy má súd preukázané, že uzavretá zmluva neobsahuje dojednanie o povinnosti veriteľa (záväzok veriteľa) poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky, čo je podstatná náležitosť úverovej zmluvy podľa § 497 ObchZ. Formulácia uvedená v zmluve, podľa ktorej je veriteľ oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v určitej sume, záväzok veriteľa podľa § 497 ObchZ nezakladá. Uzavretá zmluva neobsahuje ani záväzok dlžníka zaplatiť úrok, čo je ďalšia podstatná náležitosť úverovej zmluvy. Dojednanie o zaplatení poskytnutej sumy zvýšenej o príslušný poplatok, ktoré je uvedené v zmluve, platné dojednanie povinnosti zaplatiť úroky nepredstavuje. Zmluvou o úvere, ktorá má konsenzuálny charakter, sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a dlžník sa zaväzuje tieto vrátiť spolu s úrokom. Z obsahu uzavretej zmluvy je zrejmé, že na rozdiel od zmluvy o úvere, ktorá má konsenzuálny charakter, boli žalobcovi peňažné prostriedky odovzdané v hotovosti pri podpise zmluvy. Preto má súd za to, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá ma na rozdiel od konsenzuálnej zmluvy o úvere, reálny charakter. Dojednanie o výške príslušného poplatku, ktorý predstavuje odplatu za poskytnutie peňažnej hotovosti, súd posúdil ako dojednanie neplatné, v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Pri peňažnej pôžičke odplatu predstavujú úroky, ktoré je možné dojednať podľa § 658 ods. 1 OZ. Zaplatenie úrokov však v zmluve dojednané nebolo. Plnenie primeraného väčšieho množstva podľa § 658 ods. 2 možno dojednať len pri nepeňažnej pôžičke. Preto pokiaľ žalobca žalovanému plnil nad rozsah poskytnutých peňažných prostriedkov a žalovanému uhradil aj príslušný poplatok, plnil tak z neplatného právneho úkonu (dojednania o povinnosti zaplatiť príslušný poplatok), čím na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie. Súd má za to, že dojednanie „príslušného poplatku“ za poskytnutie peňažnej hotovosti vo výške polovice zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov, nie je s prihliadnutím na časovú dĺžku poskytnutia peňažných prostriedkov (10 mesiacov) v súlade s dobrými mravmi a takéto dojednanie súd posúdil s poukazom na § 41 v spojení s § 39 ako neplatné. Žalovanému tak vznikol nárok len na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. Obranu žalovaného založenú na tvrdení, že dojednanie príslušného poplatku je v súlade s právnou úpravou platnou v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na § 499 ObchZ v spojení s § 53 ods. 6 OZ, súd posúdil ako nedôvodnú, keďže v danom

prípade nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ale právny vzťah založený uzavretou zmluvou súd posúdil ako spotrebiteľskú pôžičku podľa § 657 OZ.

20. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy súd podrobil zmluvu jej prieskumu z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho pre spotrebiteľa vyplývajú, aby mohol spotrebiteľ posúdiť výhodnosť, či nevýhodnosť poskytovaného úveru. Obranu žalovaného, že zmluva sa spravuje výlučne právnou úpravou Obchodného zákonníka, preto nemusí obsahovať náležitosti podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, súd s poukazom na dôvody uvedené v bode 17 nepovažuje za dôvodnú. Súd má za to, že v uzavretej zmluve absentujú obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 a), f), i), k) a y) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto súd uzavretú zmluvu posúdil s poukazom na § 11 ods. 1 ako bezúročnú a bez poplatkov.

21. Žalovaný preto mal voči žalobcovi nárok len na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 300,- Eur. Keďže žalobca doteraz uhradil žalovanému celkovú sumu 1.218,12 Eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 918,88 Eur, ktorá predstavuje súčet plnení poskytnutých žalovanému nad výšku vyplatených finančných prostriedkov. Medzi stranami nebola sporná výška čerpaných finančných prostriedkov, ani suma, ktorú žalobca žalovanému uhradil. Keďže žalobca uhradil žalovanému viac, vzniklo tak na strane žalovaného v rozsahu nad istinu čerpaných finančných prostriedkov bezdôvodné obohatenie, na ktorého vydanie súd zaviazal žalovaného.

22. Súd neprihliadol na obranu žalovaného založenú na tvrdení o existencii rozhodcovského rozsudku, zakladajúceho prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Žalovaný toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázal, keďže rozhodcovský rozsudok, na ktorý poukazoval vo svojej obrane v konaní nepredložil. Medzi stranami pritom nebolo sporné, že zrážky zo mzdy žalobcu boli realizované po predložení uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Z vykonaného dokazovania teda nevyplynulo, že by zrážky zo mzdy boli realizované v rámci exekučného konania na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku. Pre úplnosť súd ďalej uvádza, že na základe vykonaného dokazovania považuje súd uzatvorenú rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru za neplatnú z dôvodu, že nebola individuálne dohodnutá. Individuálne dojednanie je také, kde spotrebiteľ má reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, hoci ho pripravil dodávateľ. Dôkazné bremeno v prípade preukázania individuálneho dojednania je na strane žalovaného. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru ovplyvniť, resp. jej platnosť vylúčiť. Predmetná rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to tým, že v prípade podania žaloby dodávateľom núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý vopred vybral dodávateľ a zbavuje ho možnosti riešiť spor pred všeobecným súdom. Z uvedených dôvodov preto súd predloženú rozhodcovskú doložku považuje za absolútne neplatnú, ktorá by nikdy nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, a preto ani v prípade, že by žalovaný existenciu rozhodcovského rozsudku v konaní preukázal, súd by v zmysle ustálenej súdnej praxe považoval rozhodcovský rozsudok za nulitný - ničotný právny paakt. Z rozhodovacej praxe súdov sa takto vydaný rozhodcovský rozsudok nepovažuje za materiálne vykonateľný, preto ani nemôže mať právne účinky právoplatného a vykonateľného rozsudku, ktorých priznania sa žalovaný vo svojej obrane dovolával. Obranu žalovaného, že k vzniku bezdôvodného obohatenia nedošlo, nakoľko k plneniu došlo na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku súd preto nepovažoval za dôvodnú, keďže z vykonaného dokazovania nemal súd preukázanú ani samotnú existenciu rozhodcovského rozsudku, pričom v prípade, že by táto skutočnosť bola preukázaná, má súd za to, že by rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, vzhľadom na čo nemohla ani založiť právomoc rozhodcovského súdu a na jej základe vydaný rozhodcovský rozsudok predstavuje nulitný právny akt, ktorý nemôže predstavovať prekážku res iudicata. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa 29.01.2015 a rovnako rozhodnutia sp.zn. 6Cdo/31/2013, 6Cdo/1/2012 a 6ECdo/199/2013.

23. Okrem žalovanej sumy žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni, keď žalovanému uplynula lehota na vrátenie plnenia poskytnutá vo výzvach na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Z predloženej výzvy zo dňa 19.12.2016 súd zistil, že táto bola žalovanému doručená dňa 19.12.2016 a lehota na plnenie sumy 522,76 Eur uplynula dňa 23.12.2016. Žalovaný sa tak dostal do omeškania dňom 24.12.2016, toto omeškanie stále trvá, preto má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 522,76 Eur odo dňa 24.12.2016 až do zaplatenia. Z predloženej výzvy zo dňa 23.05.2017 súd zistil, že táto bola žalovanému doručená dňa 23.05.2017 a lehota na plnenie sumy 396,12 Eur uplynula dňa 26.05.2017. Žalovaný sa tak dostal do omeškania dňom 27.05.2017, toto omeškanie stále trvá, preto má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 396,12 Eur odo dňa 27.05.2017 až do zaplatenia.

24. Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná od 16.03.2016 je 0,00 % ročne. Žalobca žalobou uplatnil plnenia realizované zrážkami zo mzdy za mesiac október 2016 a zrážky realizované po podaní žaloby (22.12.2016) do nariadenia neodkladného opatrenia (11.01.2017), vzhľadom na uvedené súd priznal úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne, a to pri sume 522,76 Eur počnúc dňom 24.12.2016 a pri sume 396,12 Eur počnúc dňom 27.05.2017 až do zaplatenia.

25. Pre posúdenie výšky priznaných úrokov z omeškania je rozhodujúci časový okamžik vzniku záväzkového vzťahu. V danom prípade k vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného dochádzalo postupne získavaním jednotlivých úhrad po splatení poskytnutých peňažných prostriedkov. Na strane žalobcu teda dochádzalo k vzniku samostatných nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia po uhradení každej sumy nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov. Pre výšku úrokov z omeškania je bez právneho významu, že k uzavretiu zmluvy došlo dňa 28.06.2011, t.j. pred 31.01.2013 (§10c nariadenia), nakoľko pre posúdenie výšky úrokov z omeškania je rozhodujúce, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, a nie dátum uzavretia zmluvy, na základe ktorej došlo k poskytnutiu peňažnej hotovosti. Súd má za to, že k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo od dňa uhradenia jednotlivých čiastok nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, pričom pri postupnom získavaní majetkových hodnôt nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov treba z hľadiska vzniku bezdôvodného obohatenia považovať nároky za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia. K vzniku bezdôvodného obohatenia tak došlo až po splatení poskytnutých peňažných prostriedkov, pričom z predložených dôkazov a tvrdení strán sporu má súd preukázané, že k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo až po 31.01.2013 (zrážky zo mzdy za október 2016 a následné zrážky do nariadenia neodkladného opatrenia), kedy výška úrokov v zmysle § 3 ods. 1 bola o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže žalobca uplatnil ročné úroky z omeškania vo výške 8 %, súd v prevyšujúcej časti uplatnený nárok zamietol.

26. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

27. Podľa § 255 ods. 1 a 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu uplatnenej istiny, pričom neúspešný bol len v časti príslušenstva z dôvodu

nesprávne uplatnenej výšky pokračujúcich úrokov z omeškania, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 .

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 . Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).