Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20Sa-2-2017.pdf
PDF · 106.29 KB
No categories available
20Sa/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobkyne: V. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X. I. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Peter Krchnák, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Dolná 13, 969 01 Banská Štiavnica, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2016, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. novembra 2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 20. júla 2016 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. novembra 2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 20. júla 2016 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. III. Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. novembra 2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 21. júla 2016 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. IV. Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. novembra 2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 21. júla 2016 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t. j. v rozsahu 100 %. VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o určení výšky trov konania k rukám právneho zástupcu žalobkyne.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 20.07.2016 Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava (orgán verenej správy prvého stupňa) rozhodla, že od 14.09.2016 priznáva žalobkyni čiastočný invalidný dôchodok v sume 129,40 Eur mesačne podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. (ďalej len Zákon o sociálnom poistení) a podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o sociálnom zabezpečení). Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2016 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (konanie o správnej žalobe žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je vedené na správnom súde pod sp. zn. 20Sa/2/2017).
2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 20.07.2016 orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol, že od 14.09.2016 priznáva žalobkyni invalidný dôchodok v sume 217,90 Eur mesačne podľa §
70 ods. 1 a § 82 Zákona o sociálnom poistení. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2016 tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (konanie o správnej žalobe žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného bolo vedené na správnom súde pôvodne pod sp. zn. 20Sa/3/2017).
3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 21.07.2016 orgán verenej správy prvého stupňa rozhodol, že podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 Zákona o sociálnom poistení a § 29 Zákona o sociálnom zabezpečení žalobkyni od 14.09.2016 odníma invalidný dôchodok, ktorý jej bol priznaný podľa Zákona o sociálnom zabezpečení. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2016 tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (konanie o správnej žalobe žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného bolo vedené na správnom súde pôvodne pod sp. zn. 20Sa/4/2017).
4. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 21.07.2016 orgán verenej správy prvého stupňa rozhodol, že podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z.z. má žalobkyňa od 14.09.2016 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004 v sume 217,90 Eur mesačne a súčasne jej od 17.09.2016 zanikol nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31.12.2003. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2016 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (konanie o správnej žalobe žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného bolo vedené na správnom súde pôvodne pod sp. zn. 20Sa/5/2017).
5. Prvostupňový orgán verejnej správy opätovne rozhodoval o nároku žalobkyne na invalidný dôchodok po tom, ako boli jeho predchádzajúce rozhodnutia zrušené Krajským súdom v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 20Sd/283/2015-35 zo dňa 20.04.2016. Predchádzajúce rozhodnutia Sociálnej poisťovne o nároku žalobkyne na invalidný dôchodok boli krajským súdom preskúmavané na základe žalobkyňou podaných odvolaní v režime Občianskeho súdneho poriadku.
6. Podstatou administratívneho konania a preskúmavaných rozhodnutí orgánu verenej správy prvého stupňa a žalovaného je, že žalobkyňa bola pôvodne uznaná za invalidnú podľa Zákona o sociálnom zabezpečení. Pri znovuposúdení zdravotného stavu dospeli posudkoví lekári orgánu verenej správy prvého stupňa aj žalovaného k záveru, že je už len čiastočne invalidná v zmysle Zákona o sociálnom zabezpečení a zároveň invalidná v zmysle Zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 %. Keďže suma dávky invalidného dôchodku, na ktorú vznikol žalobkyni nárok v zmysle Zákona o sociálnom poistení, bola vyššia, bolo rozhodnuté o tom, že žalobkyni zaniká nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení, pretože suma invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok podľa Zákona o sociálnom poistení, bola vyššia. Zároveň bolo rozhodnuté o odňatí invalidného dôchodku, na ktorý vznikol žalobkyni nárok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení.
7. Správnymi žalobami, doručenými správnemu súdu dňa 10.01.2017, sa žalobkyňa domáhala preskúmania všetkých vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného, ktorými boli zamietnuté jej odvolania a boli potvrdené rozhodnutia orgánu verenej správy prvého stupňa, ako aj preskúmania zákonnosti prvostupňových rozhodnutí. Žalobkyňa v správnych žalobách poukázala na to, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z lekárskeho posudku zo dňa 14.07.2016, ktorý podľa jej názoru nebol dostatočne odôvodnený a nebolo vôbec uvedené, kto tento posudok vypracoval. Na posudku je uvedené len meno prísediaceho ortopéda I.. Z. R. bez toho, aby tento posudok bol posudkovým lekárom podpísaný, preto nemôže byť podkladom žiadneho rozhodnutia.
8. Žalobkyňa ďalej uviedla, že samotný systém lekárskeho posudku je zlý s tým, že na to, aby boli zistené zmeny odôvodňujúce závery tohto posudku, bolo potrebné poznať a konštatovať jej pôvodný zdravotný stav, oproti ktorému zmeny mali nastať. Až vysvetľovaním a porovnávaním s pôvodným zdravotným stavom možno konštatovať zlepšenie zdravotného stavu. V uvedenom lekárskom posudku ale nikde nebol konštatovaný pôvodný zdravotný stav a nebol porovnávaný ani údajný zmenený zdravotný stav s pôvodným zdravotným stavom.
9. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že pred posledným lekárskym posudkom bol jej zdravotný stav kontrolovaný I.. F. I., o čom bola vyhotovená lekárska správa zo dňa 31.08.2011, v ktorej je zachytený jej pôvodný zdravotný stav, z ktorého mal vychádzať aj v administratívnom konaní vypracovaný lekársky posudok.
10. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v lekárskom posudku nebola nijakým spôsobom zdôvodnená objektívnosť a nezávislosť prizvaného ortopéda I.. Z. R.. Poukázala na rozsudok krajského súdu č. k. 20Sd/283/2015 zo dňa 20.04.2016, v zmysle ktorého mal posudkový lekár na podporu svojich tvrdení citovať „iný objektívny, odborný, nezávislý nález.“ Podľa žalobkyne mal ortopéd tento nález vypracovať osobitne, čo nespravil, keď fregmenty jeho posudzovania boli len súčasťou uvedeného posudku. Preto ho nemožno považovať za objektívny a nezávislý.
11. Žalobkyňa ďalej poukázala aj na lekárske správy, ktoré neboli zohľadnené v lekárskom posudku zo dňa 14.07.2016, napriek tomu, že žalovaný ich mal k dispozícii:
- ambulantná správa I.. D. Y. zo dňa 16.06.2016, kde v závere bolo uvedené: „Stav je trvalý, s perspektívou progresie klin. nálezu i subj. potiaží a výrazne ovplyvneným prac. potenciálom pacientky. Poučená o perspektíve impl. TEP ľavého kolenného kĺbu.“
- potvrdenie I.. W. I. zo dňa 06.03.2015, kde sa uvádza: „Pôvodná kvalita života, flustračná tolerancia, ako aj schopnosti realizovať a uplatniť v živote, sú výrazným spôsobom trvalo narušené. Reálny pracovný potenciál, výkon a výdrž sú redukované prakticky na minimum.“ 12. Žalobkyňa ešte uviedla, že zo svojho subjektívne pohľadu nevidí žiadne pozitívne zmeny na svojom zdravotnom stave, naopak pociťuje mierne zhoršenie všetkých jej zdravotných problémov. Napadnuté rozhodnutia podľa jej názoru vychádzali z vadne vypracovaného lekárskeho posudku a žalovaný riadnym spôsobom nenaplnil dispozície dané v rozsudku krajského súdu č. k. 20Sd/283/2015-35. Žalobkyňa navrhla, aby správny súd doplnil dokazovanie znaleckým posudkom nezávislého znalca z príslušného odboru, ktorý by posúdil, či sa zmenil jej zdravotný stav oproti jej zdravotnému stavu kontrolovanému I.. F. I., o čom bola vyhotovená lekárska správa dňa 31.08.2011, v ktorej je zachytený jej pôvodný zdravotný stav.
13. Na základe uvedeného žiadala žalobkyňa rozhodnutia žalovaného, ako aj im predchádzajúce rozhodnutia orgánu verenej správy prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
14. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám uviedol, že námietka žalobkyne, ktorou poukázala na lekárske správy, ktoré neboli zohľadnené v lekárskom posudku, nie je dôvodná, nakoľko ambulantná správa - ortopedické vyšetrenie zo dňa 16.06.2016 a psychiatrické vyšetrenie zo dňa 06.03.2015 boli zohľadnené pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici a sú obsahom odborného lekárskeho posudku zo dňa 25.10.2016.
15. Podľa žalovaného skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne, boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
16. Podľa žalovaného postup bol správny a dôvody napádaných rozhodnutí majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne.
17. Žalovaný ďalej poukázal na to, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v preskúmavaných rozhodnutiach, ktoré považuje za zákonné a správne. Žalovaný žiadal, aby správny súd správne žaloby žalobkyne podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) ako nedôvodné zamietol.
18. Žalobkyňa podala samostatné správne žaloby, ktorými sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného a im predchádzajúcich rozhodnutí orgánu verenej správy prvého stupňa, ktoré sa týkali jej nároku na invalidný dôchodok. Uznesením č. k. 20Sa/2/2017-31 zo dňa 22.01.2018 správny súd spojil veci, ktoré boli vedené pod sp. zn. 20Sa/2/2017, 20Sa/3/2017, 20Sa/4/2017 a 20Sa/5/2017,
a ktoré sa u neho začali na základe samostatne podaných správnych žalôb žalobkyne, na spoločné konanie s tým, že ďalej sú veci vedené pod spoločnou spisovou značkou 20Sa/2/2017. Správny súd postupoval podľa § 65 ods. 1 SSP z dôvodu, že veci spolu skutkovo súviseli, nakoľko sa týkali nároku žalobkyne na tú istú dávku sociálneho zabezpečenia - na invalidný dôchodok a týkali sa tých istých účastníkov konania.
19. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 15.02.2018 podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP.
20. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol v podstate rovnaké tvrdenia a námietky, ako boli uvedené v správnych žalobách. Navyše ešte poukázal na neobjektívnosť, ktorá sa javila žalobkyni a aj jemu počas posudzovania zdravotného stavu žalobkyne, zo strany posudkovej lekárky a prizvaného ortopéda. Zdôraznil ešte nedostatok v posúdení zdravotného stavu v tom, že nebolo vysvetlené ako sa zmenil zdravotný stav žalobkyne k lepšiemu. V rámci končeného návrhu žiadal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
21. Poverená zástupkyňa žalovaného sa vyjadrila zhodne s písomnými prednesmi žalovaného, na ktoré odkázala. Zdôraznila, že kompetencia na posúdenie zdravotného stavu je zákonom zverená posudkovým lekárom, ktorí na to majú aj odbornú spôsobilosť. V rámci konečného návrhu žiadala správne žaloby zamietnuť.
22. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
24. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, v rozsahu a z dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 203 ods. 3 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 SSP.
26. Správna žaloba žalobkyne je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného preto potom správny súd preskúmaval rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu. Správny súd nezistil v postupe a v rozhodnutiach orgánov verenej správy iné nedostatky ako tie, ktoré boli vytýkané aj správnymi žalobami.
27. Správny súd sa podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu, so všetkými rozhodnutiami orgánov verejnej správy, ako aj s rozhodnutím správneho súdu, ktoré boli vydané v súvislosti so žalobkyňou uplatňovaným nárokom na invalidný dôchodok.
28. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutí Sociálnej poisťovne a správneho súdu, je zrejmé, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú a jej nárok na invalidný dôchodok bol posudzovaný prvýkrát za účinnosti Zákona o sociálnom zabezpečení. Uvedený právny predpis vychádzal z inej koncepcie invalidného dôchodku (rozlišoval invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok), ako následne novoprijatý predpis zákon č. 461/2003 Z.z.
29. V dôsledku zmeny právnej úpravy orgány verejnej správy správne vyhodnotili u žalobkyne pri kontrolnom posúdení splnenia podmienok pre nárok na invalidný dôchodok splnenie podmienok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení, ako aj podľa Zákona o sociálnom poistení. Správne postupovali keď následne porovnali dávky, na ktoré vznikol žalobkyni nárok s tým, že jej nárok na nižšiu dávku zanikol a vznikol jej nárok na dávku invalidného dôchodku, ktorá bola vo vyššej výške.
30. Nedostatok v postupe orgánov verejnej správy však správny súd konštatuje v tom, ako bolo vyhodnotené medicínske hľadisko v súvislosti s nárokom žalobkyne na invalidný dôchodok. Je nepochybné, že posudkoví lekári sú odborne kompetentné osoby na posúdenie medicínskej stránky nároku na invalidný dôchodok a nimi vypracované lekárske posudky sú podkladom pre rozhodnutie o nároku na invalidný dôchodok. Správny súd v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemá oprávnenie na to, aby vyslovoval odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú v tom zmysle, že nevyslovuje odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzuje len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o invalidnom dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). V zmysle uvedeného záveru správny súd preto preskúmal závery lekárskych posudkov a z nich vyvodené závery a dospel k tomu, že tieto sú nedostačujúce.
31. Pokiaľ ide o záver, že žalobkyňa prestala spĺňať podmienky pre to, aby bol uznaná za invalidnú v zmysle Zákona o sociálnom zabezpečení a je len čiastočne invalidná kvôli zlepšeniu zdravotného stavu, tento záver správny súd považuje v lekárskych posudkoch za nedostatočne odôvodnený. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie, pre ktoré bola žalobkyňa uznaná za invalidnú, bolo u žalobkyne konštatované ochorenie podporného a pohybového aparátu, konkrétne postihnutie dolných končatín ako následku úrazu, ktorý utrpela pri dopravnej nehode v roku 2003. V lekárskych posudkoch je len konštatované, že aktuálne lekárske nálezy (vrátane nálezu prizvaného ortopéda) odôvodňujú zmenu stupňa invalidity na úroveň čiastočnej invalidity bez toho, aby bol tento záver v konkrétnostiach odôvodnený. V lekárskych posudkoch a následne aj v preskúmavaných rozhodnutiach preto absentuje jednoznačný záver, ako boli skutočnosti o aktuálnom zdravotnom stave žalobkyne vyhodnotené vo vzťahu k podmienkam podľa § 29 ods. 3 a § 37 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení, teda prečo žalobkyňa nie je invalidnou osobou, ale čiastočne invalidnou osobou v zmysle uvedeného zákona. Ak je rozhodujúcim zdravotným postihnutím rovnaké zdravotné postihnutie ako bolo pri uznaní úplnej invalidity, pre preskúmanie záveru o tom, že osoba je už len čiastočne invalidná a nie úplne invalidná, je podľa názoru správneho súdu potrebná aj konfrontácia aktuálnych lekárskych nálezov so staršími lekárskymi nálezmi, na základe ktorej je možné preskúmať záver o zlepšení zdravotného stavu. S ohľadom na uvedené považuje správny súd žalobné námietky vznesené v tomto smere za dôvodné.
32. Len pri správnosti záveru o odňatí invalidného dôchodku, nárok na ktorý vznikol v zmysle Zákona o sociálnom zabezpečení a pri správnosti záveru o vzniku nároku na čiastočný invalidný dôchodok v zmysle uvedeného zákona, možno pristúpiť ku konfrontácii výšky čiastočného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku, nárok na ktorý vznikol žalobkyni nárok v zmysle Zákona o sociálnom poistení.
33. Vo vzťahu k hodnoteniu medicínskej stránky nároku na invalidný dôchodok v zmysle Zákona o sociálnom poistení podľa správneho súdu taktiež absentujú dostatočné závery. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia Zákon o sociálnom poistení vychádza z odlišnej koncepcie invalidného dôchodku. Základnou podmienkou pre to, aby sa osoba považovala za invalidnú, je, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom sa rozumie taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 Zákona o sociálnom poistení a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Platí pritom, že jednotlivé percentuálne
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určenú podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 1, 2, 5, 6, 7 a 8 Zákona o sociálnom poistení).
34. Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu u žalobkyne, bolo určené ochorenie podporného a pohybového aparátu - dolných končatín. Orgány verejnej správy dostatočne vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia odôvodnili, prečo určili toto ochorenie za rozhodujúce. Nedostatočne je podľa správneho súdu ale odôvodnený záver vo vzťahu k určeniu miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, kapitola XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, bod. 43 stavy po zlomenine stehennej kosti (krčka, diafýzy, epikondylu) liečené konzervatívne aj osteosyntézou, príp. endoprotézou, písm. b) s porušenou funkciu končatiny (výrazná deformácia, svalová atrofia, porucha motorickej inervácie, skrétenie o 4 cm a viac), je určené rozpätie miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 45 - 60 %. Miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobkyne určená vo výške 50%. Z preskúmavaných rozhodnutí a ani z predložených lekárskych posudkov ale nie je zrejmé, ako bolo ochorenie u žalobkyne konkrétne vyhodnotené vo vzťahu k určeniu miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť a prečo bolo určená miera poklesu schopnosti vo výške 50%. Za účelom preverenia správnosti záveru o invalidite žalobkyne z hľadiska medicínskeho hodnotenia je preto potrebné, aby v lekárskom posudku (a aj v rozhodnutiach o nároku na invalidný dôchodok), bolo preskúmateľným spôsobom zdôvodnené, ako posudkoví lekári (resp. orgány verenej správy), dospeli ku konkrétnej výške miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda ktoré prejavy ochorenia a prípadné zdravotné komplikácie z tohto ochorenia boli zobraté do úvahy ako rozhodujúce, resp. prečo do úvahy neboli zobraté (neprítomnosť komplikácií, počínajúca forma nejakej komplikácie a podobne).
35. Žalobkyňa v správnych žalobách poukazovala na to, že z lekárskych posudkov vôbec nie je zrejmé, kto ich vpracoval. Správny súd z administratívneho spisu, ktorý mu bol predložený, zistil, že na lekárskych posudkoch absentuje údaj o posudkových lekároch, ktorí lekárske posudky vypracovali a ich podpis, preto aj táto žalobná námietka bola dôvodná.
36. Súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa, v spojení s lekárskymi posudkami, z ktorých vychádzali, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k hodnoteniu medicínskej stránky invalidity a následného nároku na invalidný dôchodok u žalobkyne. Z tohto dôvodu správny súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil orgánu verenej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy 1. stupňa opätovne vo veci rozhodnúť s tým, že pri rozhodovaní zohľadní závery uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, ako aj v rozhodnutí č.k. 20Sd/283/2015 - 35 zo dňa 20. 04. 2016. Najmä bude potrebné zamerať sa na to, aby závery lekárskych posudkov boli dostatočne odôvodnené, vrátane zohľadnenia stanoviska lekára z odboru ortopédia. Zároveň sú orgány oboch stupňov povinné dbať na dôsledné dodržanie základných zásad administratívneho konania.
37. Správny súd sa nestotožnil s návrhom žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania v súdnom konaní z dôvodu, že takýmto postupom by v prejednávanej veci dochádzalo k nahradzovaniu činnosti orgánov verejnej správy, čo nie je úlohou správneho súdnictva. Tým však nie je vylúčené, že potreba znaleckého dokazovania vyvstane v priebehu administratívneho konania.
38. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná, správny súd jej priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % v zmysle § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).