Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/141/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Č.. XXX, W. a v rade 2/ F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Č.. XXX, W., oboch právne zastúpených spoločnosťou ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s. r. o., Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina proti žalovanému F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Č.. XXX/XX, Č., právne zastúpenému JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, Moyzesova 34, Čadca o vrátenie daru takto

rozhodol:

I.U r č u j e , že nehnuteľnosti, ktoré žalovaný F. T., nar. XX. X. XXXX nadobudol darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice R. XXX/XX, R. XXX/XX dňa 23. 7. 2002 a ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Č., obec W., kat. úz. W. ako parcela registra C č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1500 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. XXXXX, všetko v podiele 2/4-ín a nehnuteľnosti nezapísané v katastri nehnuteľností, nadobudnuté darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice R. XXX/XX, R. XXX/XX zo dňa 23. 7. 2002, a to studňa, vedľajšia stavba, hospodárska budova a vonkajšie úpravy, všetko v podiele 2/4-ín p a t r i a do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov F.J. T., nar. X. XX. XXXX a K. T., nar. X. X. XXXX.

II.Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III.Žalobcovia v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 25. 5. 2016 sa žalobcovia domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by súd uložil žalovanému, ich synovi, povinnosť vydať im 2/4 - iny rodinného domu č. XXX, studňu, vedľajšiu stavbu, hospodársku budovu a vonkajšie úpravy nachádzajúce sa na parcele CKN XXXXX o výmere 1500 m2 v kat. úz. W.. Uviedli, že dňa 23.7.2002, keď ešte boli relatívne samostatní, hoci ich zdravotný stav nebol už vtedy priaznivý, darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa 23. 7. 2002 darovali uvedené nehnuteľnosti v podiele 2/4 - ín žalovanému (ktorému darovali aj iné nehnuteľnosti, než tie, ktoré sú predmetom sporu, aj jeho deťom darovali pozemky), ktorý sa ako obdarovaný v zmluve zaviazal poskytnúť im doživotné právo bývania a užívania rodinného domu č. XXX a zároveň potrebnú pomoc a opateru v starobe a chorobe. Túto povinnosť si neplní. Zatiaľ čo ich dcéra so zaťom, ktorí nadobudli titulom darovania ďalšie 2/4-iny uvedených nehnuteľností, sa vždy o nich riadne starali a prejavovali záujem a poskytovali potrebnú pomoc, žalovaný sa od počiatku tomu vyhýbal, na ich požiadavky nereagoval, alebo ich len odbil, že nemá čas, vedel, že sa o nich postarajú ich dcéry s rodinami. Od nadobudnutia nehnuteľnosti žalovaný neplatí ani daň z nehnuteľnosti, ani sa nepodieľal na financovaní nevyhnutných opráv domu (zatekanie strechy, výmena odkvapov), všetko hradili žalobcovia. Žalovaný sa k nim celú domu správal ignorantsky a bezcitne. Asi pred ôsmimi rokmi pred podaním žaloby sa začali nezhody medzi žalobcami a žalovaným stupňovať, dochádzalo k čoraz častejším hádkam.

Žalobca vo svojej písomnej výpovedi zo dňa 3. 5. 2017 (s poukazom na to, že pre svoj nepriaznivý zdravotný stav sa nemohol zúčastniť pojednávaní na súde) uviedol, že ho hnevalo, že žalovaný im nechodí pomáhať. Žalovanému darovali aj iné pozemky, ani tie ani len nepokosil, žalovaný dokonca od žalobcu žiadal, aby daroval pozemky aj jeho dcére, žalobca tak urobil. Kým ho potrebovali, správali sa k nemu dobre. Ako strácal sily a žiadal žalovaného o pomoc, ten mu vravel, že nemá čas. Niekedy prišiel, avšak v nedeľu, keď sa u nich nerobí. Preto, keď žalobca niečo potreboval, obracal sa na zaťa Petra. A tak to žalovanému začal vyčítať a začali sa vždy hádať, pri hádkach padali aj vulgárne slová, hádky sa opakovali, syn ich prestal navštevovať. Žalovaný minimálne 5 rokov žalobcov ani nezdraví, rovnako aj jeho rodinní príslušníci, od podania žaloby s nimi dokonca vôbec nekomunikuje, týmto správaním sú žalobcovia psychicky deptaní. Od októbra 2015 na poschodí uvedeného rodinného domu býva syn žalovaného C. T., ktorý žalobcov slovne hrubo uráža a vyháňa ich z domu, že im tam nič nepatrí. Robí im schválnosti, prekážky v pohybe, stavia im rôzne prekážky pri vchode do domu a podobne, pričom vie, že žalobkyňa je takmer slepá a žalobca má veľmi sťaženú mobilitu. Chodí v noci neskoro, opitý, robí neporiadok. Opakovane kontaktovali žalovaného, aby zjednal nápravu a synovi dohovoril. Jedinou reakciou bolo, že jeho syn je dospelý a on sa do neho starať nebude. Situáciu riešiť odmieta. Žalovaný a jeho syn Viliam vyvolávajú účelovo konflikty, hádky a nezhody. Keď mu žalobcovia oznámili, že to ďalej trpieť nebudú a žiadajú od neho vrátenie daru, snažil sa svoj spoluvlastnícky podiel prepísať na svojich dvoch synov C. a O.. Zamýšľaný prevod darovaného podielu im neoznámil. Boli preto nútení podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 18. 4. 2017, uviedli, že 9. 4. 2017 žalovaný fyzicky zaútočil spolu so svojim synom na žalobcu, spôsobil mu zdravotné ťažkosti, musela byť privolaná záchranka. Vnuk Viliam zaútočil nielen verbálne, ale aj fyzicky na žalobkyňu, držal ju pod krk, dusil ju, bil po hlave, tvári a sotil ju do zábradlia na schodisku, čím jej spôsobil zranenia a psychickú ujmu. Žalovaný bol prítomný a nielen, že nezasiahol, ale ešte aj on verbálne napadol žalobkyňu. Dokonca si rodina žalovaného incident nahrala na videozáznam, robia tak poslednú dobu, natáčajú, čo im vyhovuje. Žalovaný sa správa k svojim vlastným rodičom hrubo, bezcitne a so svojim synom ich psychicky a fyzicky týra a deprimuje. Podaním zo dňa 24. 10. 2017 č. l. 103 žalobcovia žalobu rozšírili o ďalší petit, keď sa začali domáhať i určenia, že sporné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania, patria v časti sporného darovaného podielu do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrí k žalobe zo dňa 6. 7. 2016 č. l. 20 namietol absenciu podstatnej náležitosti v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, že by sa správal voči žalobcom v rozpore s dobrými mravmi. V žalobe sú len všeobecné tvrdenia, ktoré sú vymyslené, navyše nie sú nijako časovo ohraničené. Žalobcovia sú aj napriek svojmu veku sebestační, nie sú odkázaní na zvláštnu opateru, dokážu sa reálne postarať o svoju domácnosť, nakúpiť si v obchode, zájsť k lekárovi a podobne. Pokiaľ požiadali o pomoc jeho alebo jeho rodinných príslušníkov, pomoc im bola vždy poskytnutá bez akýchkoľvek výhrad. V poslednom čase však žalobcovia umelo vytvárajú konfliktné situácie, ktorým sa žalovaný, ako aj jeho rodinní príslušníci, snaží vyhnúť. Nie je pravdou, že by ich z domu vyháňal. Nebolo preukázané ani to, že by zo strany darcov došlo k jednostrannému odstúpeniu od darovacej zmluvy a písomnej výzve na vrátenie daru, keďže predmetom darovania bola nehnuteľnosť. Žalobu považoval preto aj za podanú predčasne. V priebehu sporu ďalej tvrdil, že na dome pracoval, pomáhal, napríklad pri výmene okien, pri nátere strechy, keď mohol, šiel pomôcť, vymenil aj elektromer, kvôli hádkam to však nedorobil. Dodnes pritom v dome nemá ani jednu izbu, po darovaní v ňom ani nebýval, ani tam neprespal, preto nemal prečo do domu investovať. Všetko to bolo len na papieri. Až do roku 2016 boli vzťahy medzi nimi dobré, následne začali hádky z iniciatívy sestier žalovaného K. K.P. a C. W.. K incidentu z apríla 2017 uviedol, že šiel na návštevu k synovi, nie k žalobcom. To žalobca ho slovne napadol, že tam nemá čo robiť. K zdravotnému stavu svojich rodičov uviedol, že žalobca má problémy s močovými cestami, čo je aj vekom, nevie o iných závažných ochoreniach a žalobkyňa vie aj polhodiny kričať na všetkých, že sú zlodeji, že tam kradnú, potom sa jej dvihne tlak a volajú sanitku. Žalovaný vulgárne nenadáva, to žalobcovia nadávajú a slovne napádajú žalovaného aj jeho rodinu. Potom si žalovaný s rodinou už začal robiť aj záznamy. Tiež uviedol, že žalobcovia delili pozemky na 4 časti, nakoľko súrodenci sú štyria. Bola to však ich slobodná vôľa. Je pravdou, že v notárskej zápisnici bola klauzula o doživotnom práve žalobcov bývať v uvedenej nehnuteľnosti, avšak on sa k ničomu nezaviazal ani k tomu, že by ich doopatroval, v dome nebýval. Napokon, na liste vlastníctva nie je nič zaznamenané. Je pravdou, že mal úmysel previesť svoj podiel, najskôr na mladšieho syna, neskôr na staršieho syna C., lebo by nebolo dobré, aby žili spolu dvaja v jednom dome. V prípade, že by podiel v dome previedol, urobilo by sa nejakým dodatkom, že by žalobcovia v nehnuteľnosti dožili. Zamýšľaný prevod žalobcom neoznámil, pretože si nemyslí, že by tým urobil niečo zlé, nemal dôvod im to hovoriť, napokon neprevádzal to nikomu cudziemu. Chcel, aby

dom mal jedného gazdu. Na pojednávaní dňa 5. 5. 2017 žalovaný uviedol, že jeho syn C. nevedel, že prejde na neho vecné bremeno. Následne uviedol, že túto skutočnosť chcel ošetriť ústnou dohodou so synom C.. Dovtedy, kým nechceli žalobcovia predmet daru žalovanému zobrať, syn žalovaného dohodu medzi ním a žalovaným dodržiaval. O takejto dohode žalobcovia nevedeli, žalovaný im to neoznámil.

3. Súd o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol uznesením č. k. 8C/141/2016-16 zo dňa 22. 6. 2016, právoplatným dňa 13. 7. 2016, ktorým návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a žalovanému uložil zákaz akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom sporu (zapísanými na LV č. XXXX, kat. úz. W. ako parcela č. XXXXX o výmere 1500 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp. č. XXX postavený na uvedenej parcele, a to v rozsahu jeho podielu predstavujúceho 2/4-iny) až do právoplatného skončenia tohto sporu, keď považoval naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami za osvedčenú, vychádzajúc z listu vlastníctva, z ktorého vyplývalo, že so spornou nehnuteľnosťou žalovaný v rozsahu svojho podielu nakladal, resp. mal úmysel prevod vlastníckeho práva zrealizovať.

4. Súd v uvedenom spore vykonal dokazovanie výsluchom strán, vo vzťahu k žalobcovi (pre jeho nepriaznivý zdravotný stav) realizovaným v písomnej forme v súlade s § 195 ods. 3 CSP, výsluchom svedkov a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisového materiálu, najmä notárskou zápisnicou R. XXX/XX, R. XXX/XX zo dňa 23. 7. 2002 č. l. 2, čiastočným výpisom z LV č. XXXX, kat. úz. W. Č.. Q.. XX, 35, 55, komplexným posudkom ÚPSVaR Čadca zo dňa 9. 10. 2014 č. l. 29, výpisom zo zdravotnej dokumentácie žalobcu č. l. 32, správou ošetrujúceho lekára č. l. 47, sprievodným listom č. l. 48, zápisnicou o trestnom oznámení č. l. 49, listom vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Č. č. l. 68, listom vlastníctva č. XXXX, kat. úz. W. č. l. 69, LV č. XXXX, kat. úz. W. č. l. 70, správou ošetrujúceho lekára žalobcu č. l. 79 a 89, správou ošetrujúceho lekára žalobkyne č. l. 91, rozhodnutím Okresného úradu Čadca, odboru všeobecnej vnútornej správy - rozkazom o uložení sankcií za priestupky zo dňa 9. 10. 2017 č. l. 106, fotografiami žalovaného č. l. 119, 120, pripojeným spisom Okresného úradu, katastrálneho odboru Čadca C. XXXX/XXXX a vyšetrovacím spisom Obvodného oddelenia policajného zboru Čadca č. Č.:V.-XXX/XX-P.-XXXX, najmä zápisnicou o trestnom oznámení č. l. 1.

5. Z notárskej zápisnice R. XXX/XX, R. XXX/XX zo dňa 23. 7. 2002, vo forme ktorej bola spísaná darovacia zmluva medzi žalobcami ako darcami a medzi žalovaným a V.Z. C. a N. C. ako obdarovanými, vyplýva, že predmetom darovania boli sporné nehnuteľnosti, a to parcela CKN č. XXXXX - záhrada o výmere 470 m2, parcela CKN č. XXXXX - zastavaná plocha o výmere 1500 m2, rodinný dom č. XXX postavený na parcele CKN č. XXXXX, všetky vedené na LV č. XXXX, tiež studňa, vedľajšia stavba, hospodárska budova a vonkajšie úpravy, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov ako darcov. Z uvedených nehnuteľností žalobcovia darovali parcelu CKN č. XXXXX dcére V. C. v podiele 1-ice a zaťovi N. C. v podiele 1-ice. Ostatné nehnuteľnosti, teda parcelu CKN č. XXXXX, dom č. XXX, studňu, vedľajšiu stavbu, hospodársku budovu a vonkajšie úpravy darovali svojmu synovi žalovanému v podiele 2/4-ín, dcére V. C. v podiele 1-iny a zaťovi N. C. v podiele 1-iny. Cena darovaných nehnuteľností predstavovala v čase darovania 499.776,- Sk. Z bodu V. uvedenej zmluvy vyplýva, že obdarovaný, v rámci nich aj žalovaný, sa zaviazali, že poskytnú žalobcom doživotné právo bývania a užívania rodinného domu č. XXX, potrebnú pomoc a opateru v starobe a chorobe.

6. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. W., mal súd zistené, že parcela č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1500 m2 ako aj rodinný dom súp. č. XXX postavený na uvedenej parcele, patria do podielového spoluvlastníctva žalovaného v podiele 2/4-ín, C. T., nar. XX. X. XXXX v podiele 1-iny a U. Q., nar. XX. XX. XXXX v podiele 1-iny. Pri podielovom spoluvlastníkovi pod B1 (žalovanom) je vyznačená plomba na základe C. XXXX/XXXX a poznámka N. XXX/XXXX, pričom je poznamenané začatie súdneho konania na Okresnom súde v Čadci o vrátenie daru zo dňa 30. 5. 2016 - 809/2016.

7. Z pripojeného spisu Okresného úradu, odboru katastrálneho Čadca, pod č. C. mal súd zistené, že dňa 23. 5. 2016 bol podaný návrh na vklad, ktorý bol podaný žalovaným a jeho synmi C. a O. T.. Návrh na vklad sa týkal kúpnej zmluvy zo dňa 17.5.2016, uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim a C. T. a O. T. ako kupujúcimi a to kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol okrem iného aj prevod sporného žalovaného podielu 2/4-ín k rodinnému domu č. XXX podstavenému na parcele CKN č. XXXXX a samotnej parcele CKN č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1500 m2, vedených na LV č. XXXX pod B1, kat. úz. W.. Z bodu 4. tejto zmluvy vyplýva, že predávajúci prehlásil, že na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy a kupujúci prehlásili, že im je dobre známy právny aj faktický stav predávaných

nehnuteľností. Vklad bol povolený rozhodnutím zo dňa 22. 11. 2016, avšak len vo vzťahu k O. T., s poukazom na to, že súd uznesením č. k. 8C/141/2016-16 zo dňa 22. 6. 2016 (právoplatným 13. 7. 2016, vykonateľným 27. 6. 2016), vydaným v uvedenom spore, zakázal žalovanému s uvedenými nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX nakladať. 8. Z komplexného posudku ÚPSVaR zo dňa 9. 10. 2014 č. l. 29 mal súd zistené, že miera funkčnej poruchy žalobkyne predstavuje 80 %. Považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, z ktorého vyplývajú rôzne sociálne dôsledky, či už v oblasti mobility a orientácie (má zníženú pohybovú schopnosť, pohybuje sa za pomoci francúzskej barly, má poruchy viacpočetných nervov s dôsledkom ťažkej poruchy chôdze, tiež krvného tlaku, postihnutie srdca, očí, praktickú jednostrannú slepotu. Je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Nezvládne premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť, vystúpiť a udržať sa vo vozidle.), v oblasti komunikácie (má narušenú komunikačnú schopnosť v dôsledku poruchy zraku, je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím), v oblasti výdavkov, ktoré má zvýšené najmä v súvislosti s hygienou, ale aj s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a tiež v oblasti samoobsluhy (v dôsledku poškodenia telesných a zmyslových funkcií nemôže sama zabezpečiť niektoré úkony samoobsluhy a niektoré úkony starostlivosti o domácnosť). Žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na sprievodcu.

9. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, výpisu zo dňa 16. 8. 2016 č. l. 32, vyplýva, že žalobca sa liečil na vysoký krvný tlak, astmu, má problémy pri chôdzi, zhoršené dýchanie. Prejde krátku vzdialenosť s oporou, zle počuje. Zo záveru vyplýva viacero diagnóz, pričom ošetrujúci lekár K.. S. J. doporučuje vzhľadom k zdravotnému stavu žalobcu zvážiť opatrovateľskú službu. Zo správy ošetrujúceho lekára žalobcu zo dňa 8. 6. 2017 č. l. 79 vyplýva, že žalobca nie je schopný starať sa sám o seba, samostatne cestovať. Vyžaduje opatrovateľskú starostlivosť, ktorú mu poskytuje tohto času jeho dcéra. Nie je schopný samostatne chodiť po schodoch, len s pomocou barly a inej osoby. Aj na pojednávanie pred súd by sa mohol dostaviť len za uvedených podmienok.

10. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. Ć. č. l. 68 mal súd zistené, že žalovaný je spolu s K. K., V. T. a O. T. podielovým spoluvlastníkom (každý v 1-ine) nehnuteľností: parciel registra C č. XXXXX/X - orná pôda o výmere 1022 m2, č. XXXXX/XX - orná pôda o výmere 2118 m 2 a č. XXXXX/XX - orná pôda o výmere 185 m2, titulom nadobudnutia je kúpna zmluva č. C. XXX/XXXX zo dňa 9. 1. 2002.

11. Z výpisu z LV č. XXXX kat. úz. W. č. l. 69 mal súd zistené, že K. I.Á., rod. T. - dcéra žalovaného a S. I. sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1-ici týchto nehnuteľností: parciel registra č. XXXXX/X - ostatné plochy o výmere 128 m2, XXXXX/X - ostatné plochy o výmere 160 m2, XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 82 m2, XXXXX/X - ostatné plochy o výmere 123 m2, XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, pričom titulom nadobudnutia je darovacia zmluva č. C. XXX/XXXX zo dňa 31. 3. 2008 - XXX/XXXX.

12. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. W. č. l. 67 vyplýva, že vlastníkom parciel registra C č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 523 m2 a č. XXXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 1027 m2 je v 1/1 O. T.. Titulom je kúpna zmluva č. C. XXXX/XXXX zo dňa 22. 11. 2016. Uvedené listy vlastníctva žalobcovia označili k svojim tvrdeniam o tom, že darovali nehnuteľnosti aj rodine žalovaného, jeho dcére a jej manželovi. Tí predali pozemky žalovanému a ďalším svojím príbuzným. Listom vlastníctva č. XXXX preukazovali svoje tvrdenie týkajúce sa prevodu nehnuteľnosti zo žalovaného na jeho druhého syna O. T..

13. Z vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia policajného zboru Čadca č. Č.:V.-XXX/XX-P.-XXXX mal súd zistené, že žalobkyňa dňa 10. 4. 2017 podala trestné oznámenie, z ktorého vyplýva, že dňa 9. 4. 2017 mali byť žalovaní a jeho syn C. pod vplyvom alkoholu, pod vplyvom ktorého vnuk žalobcov mal žalobcovi vulgárne nadávať a vyhrážať sa mu, že ho zabije. Z hlásenia úrazu zo dňa 10. 4. 2017 na č. l. 4 vyplýva, že aj žalobkyňa bola napadnutá synom a vnukom, udretá opakovane otvorenou dlaňou vo vlasovej časti hlavy, na nose a podobne. Tieto skutočnosti vyplývajú aj zo správy ošetrujúceho lekára na č. l. 5. Zo správy ošetrujúcich lekárov, všeobecného i odborného (nosno- ušno krčného), zo dňa 10. 4. 2017 a 11. 4. 2017 č. l. 47 vyplýva, že lekár konštatoval prítomný hematóm na koreni nosa, opuch ľavého nadočnicového oblúka na oboch stranách krku, okrúhle drobné hematómy po prstoch rúk. Zo strieborného listu zo dňa 11. 4. 2017 č. l. 48 vyplýva, že žalobkyňa bola odporúčaná na rontgenologické vyšetrenie - RTG lebky i nosa. Uznesením zo dňa 10. 5. 2017 bola vec

podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania ublíženia na zdraví, ku ktorým skutkom malo dôjsť 9. 4. 2017 odovzdaná Okresnému úradu - odboru všeobecnej vnútornej správy v Čadci, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. Por., keď orgán činný v trestnom konaní konanie uvedených osôb kvalifikoval ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním sa, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, či nepravdivým obvinením z priestupku schválnosťami alebo iným hrubým správaním sa voči blízkej osobe.

14. Z rozkazu o uložení sankcií za priestupky, vydaného Okresným úradom Čadca - odborom všeobecnej vnútornej správy zo dňa 9. 10. 2017 č. l. 106 vyplýva, že žalobca, žalobkyňa ako i žalovaný a jeho syn, teda vnuk žalobcov C. T., boli uznaní vinnými zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ku ktorému malo dôjsť dňa 9. 4. 2017 okolo 17.00 hod. pri rodinnom dome súp. č. XXX v obci W., keď žalobca mal napadnúť svojho syna - žalovaného a udrieť ho po hlave, ako aj U. T. dvakrát odsotiť rukami. Žalobkyňa mala fyzicky napadnúť svojho vnuka C. T., dvakrát ho udrieť palicou po ruke. Žalovaný mal fyzicky napadnúť žalobcu tak, že spoločne s C. T. pri vzájomnom zápase držali žalobcu pod krkom a C. T. počas vzájomného konfliktu vulgárne nadával žalobcovi a vyhrážal sa mu ujmou na zdraví. Fyzicky napadol žalobkyňu tak, že ju odsotil do zábradlia a pri vzájomnom zápase ju udrel do tváre palicou. Za spáchanie uvedených priestupkov príslušný správny orgán uložil obvineným ako sankciu pokutu.

15. V uvedenom spore bolo vypočutých viacero svedkov, zväčša rodinných príslušníkov strán sporu. Svedok O. T., vnuk žalobcov a synovec žalovaného, ktorý je jeho krstným otcom, uviedol, že na návštevu k žalobcom chodí zriedka, keďže býva v J. R. K.. Keď žalobca potreboval, vozil ho na vyšetrenia, žalobca má skoro 90 rokov, má problém postaviť sa zo stoličky, nedokáže nikam zájsť sám. Keď ho svedok viezol, žalobca mal problém dôjsť z domu do auta. Žalobkyňa má problémy so srdcom a zrakom, vždy má nejaký doprovod. Vozila ju pani K. aj C. alebo on. Nevie, či tak robil aj žalovaný. Žalobcom pomáha pani C. s manželom, zabezpečujú im nákupy. Od žalobkyne vie, že volala žalovanému a žiadala ho o pomoc, ten však odmietol. Svedok však nebol svedkom žiadneho incidentu medzi stranami. Dozvedel sa o nich od iných, napríklad keď mu v neskorých nočných hodinách jeho matka alebo pani K. volali, že medzi stranami sú psychické a fyzické útoky, vyhrážky a nadávky. Svedok uviedol, že vzťahy sa zmenili od nasťahovania sa C. T., a to z dôvodu, že sa bije so svojou manželkou a že nerešpektujú žalobcov. O týchto skutočnostiach sa svedok nerozprával ani so žalobcami ani so žalovaným ani s C. T..

16. Svedkyňa V. C., dcéra žalobcov a sestra žalovaného, uviedla, že so všetkými má dobré vzťahy. Žalobcovia jej pred pätnástimi rokmi darovali polovicu domu. Zmluva zahŕňala právo dožitia žalobcov v tomto dome, aj to, aby sa o nich postarali. Žalovaný najskôr žalobcom fyzicky pomáhal, ale posledných 5 rokov nepomáha, nechodí k žalobcom. Svedkyňa nevie o tom, že by sa žalovaný nejako finančne podieľal. Väčšinou pomáha žalobcom svedkyňa a jej sestra. Svoju polovicu, ktorú jej darovali žalobcovia, svedkyňa predala synovi žalovaného, nakoľko žalovaný svoju polovicu svedkyni predať nechcel. Žalobcovia jej darovali aj iné pozemky. Niektoré má v 1-ine, niektoré v celku. Aj žalovanému žalobcovia darovali iný pozemok v 1/1-ine, a to za chalupou a aj na sihlách. Zo začiatku boli vzťahy normálne, spory medzi stranami začali od nasťahovania C. T. do domu k žalobcom. Svedkyňa myslí, že žalovaný o týchto nezhodách vedel. Pod chvíľou sú tam policajti, či záchranka. Vie to preto, lebo býva blízko. Bola svedkom vulgárnych nadávok a útokov. Nadával aj žalovaný aj jeho syn, a to tie najväčšie vulgárnosti. Nevedela sa však vyjadriť, kto začal. Žalobcovia nie sú schopní ísť niekam sami, vždy s nimi ide buď svedkyňa alebo jej sestra. Sú na tom stále horšie, sú odkázaní na ich pomoc. Žalobca ledva chodí, ťažko sa mu dýcha, má astmu. Ledva sa drží na nohách, je aj hluchý na jedno ucho.

17. Svedok N. C., manžel svedkyne V. C., zať žalobcov a švagor žalovaného, uviedol, že so stranami vždy vychádzal dobre, aj keď boli občas nejaké hádky. O sporoch vie aj od žalobcov aj od žalovaného. Keď sa svedok nasťahoval do uvedeného rodinného domu, žalovaný chodieval k žalobcom častejšie, po darovaní spočiatku asi tak 7 - 8 rokov, robil aj okolo chalupy, potom tieto práce robil svedok. Následne sa vzťahy vyostrili. Žalovaný tam chodiť prestal, lebo sa zakaždým začal hádať so žalobcom, dôvodom boli zväčša maličkosti. Svedok osobne nebol pri žiadnych incidentoch, takýmto situáciám sa vyhýba. Vie len o tom, že tam chodili policajti. Vo vzťahu k zdravotnému stavu žalobcov uviedol, že spočiatku, keď sa svedok do domu nasťahoval, žalobkyňa bola ešte sebestačná, žalobca však už nie, posledný pol rok, či rok žalobca už biedne chodí. Dodnes im pomáhajú s nákupmi, vozia ich k lekárovi. Uviedol, že nevie o tom, že by C. T. žalobcom pomáhal alebo ich vozil k lekárovi. Polovicu domu predal svedok

s manželkou synovi žalovaného, ktorý im nechcel predať jeho podiel. Chceli si postaviť svoj dom. Vtedy boli vzťahy ešte dobré. Extrém nastal asi rok po nasťahovaní syna C..

18. Svedkyňa C. W., dcéra žalobcov a sestra žalovaného, uviedla, že žalobcom poskytovala pomoc sestra V. s manželom. Žalovaný o žalobcu nemal záujem vôbec, o žalobkyňu ako taký záujem mal, k nej nebol až taký zlý, ale k žalobcovi sa správal strašne. Bola priamym svedkom incidentu, keď žalobca mal konflikt s dcérou žalovaného K.. Potom si šiel ukladať drevo. Do 3 hodín prišiel k svojej dcére na návštevu žalovaný, vbehol na dvor a začal vulgárne žalobcovi nadávať „ja ťa zabijem ty kurva stará ...“. Na zemi bol drevený kôl, ktorým žalovaný na žalobcu zaútočil, svedkyňa skočila pred žalovaného a žalobkyňa pred žalobcu. Morálne žalovaný žalobcom ubližoval. Vo vzťahu k vzťahom medzi stranami uviedla, že sa zhoršili dlhé roky dozadu, narušili sa aj nasťahovaním vnuka C., stupňovalo sa to najmä po podaní žaloby. Syn žalovaného začal robiť žalobcom zle, ukazoval im spolu s jeho ženou jazyk, rohy, provokoval ich. Potom si žalobcov začali aj natáčať. Natáčajú však len to, čo oni chcú. Svedkyňa uviedla, že k žalobcom chodí často, vypomáha, bola tam aj vtedy, keď sa šiel syn žalovaného Viliam obesiť, sama videla, ako mal okolo krku kábel. Robí tam také ceremónie. Ona sama upozorňovala žalovaného na jeho syna a jeho správanie, že je hlučný. Oznámila mu aj incident týkajúci sa jeho pokusu obesiť sa, že zrejme syn žalovaného potrebuje pomoc, ale žalovaný odvetil, že syn je dospelý a môže si robiť čo chce, nech mu dajú pokoj, že on má svojich starostí dosť. Žalobca ledva chodí, má choré pľúca. Obaja žalobcovia sú chorí už dlhé roky. Žalovaný zo začiatku vypomáhal pri sezónnych prácach, vtedy pomáhali všetci. Všetko financovali žalobcovia, opravy, či úpravy. Žalovaný však často sľuboval, ale neprišiel. Ku koncu žalobkyni hovoril, nech mu dá pokoj, nech ho neotravuje, o žalobcov sa nestaral. Za celú tú dobu vymaľoval jednu izbu z celého domu. Svedkyňa uviedla, že nebola priamym svedkom posledného incidentu z apríla 2017. Prišla v čase, keď tam už bola polícia. Žalovaný bol pod vplyvom alkoholu. Ďalej uviedla, že jej sestra V. C. svoj podiel v spornej nehnuteľnosti predala synovi žalovaného z dôvodu, že žalovaný nechcel svoj podiel predať jej. Sestra V. si zamýšľala postaviť svoj dom. Tiež uviedla, že nevie, či C. T. vedel o záväzku žalovaného voči žalobcom. Žalovaný však vie o vzťahoch jeho syna a žalobcov, veď aj jeho dcéra žije v susedstve. Nemal to však záujem riešiť. Vypočul vždy len svoju rodinu.

19. Svedkyňa K. K., dcéra žalobcov, sestra žalovaného, uviedla, že žalobcovia prišli za ňou s plačom, keď žalobkyňa zistila na katastri, že jej syn - žalovaný prevádza svoj podiel, aby im svedkyňa pomohla s napísaním žaloby, pretože nemajú inú možnosť, pretože ich vysťahujú. Svedkyňa uviedla, že so žalovaným nemá dobré vzťahy. V minulosti ju obvinil, že ho okradla. Dlhodobo s ním nekomunikuje. Keď videla, ako sa deti žalovaného správajú k žalobcom, prestala postupne komunikovať aj s nimi. S jeho deťmi však áno. Žalobcovia svedkyni darovali susediaci pozemok, na ktorom svedkyňa dodnes chová včely. Zo vzdialenosti počula, ako žalovaný nadával rodičom, že bol krik, nevedela sa však vyjadriť k tomu, kto bol iniciátorom a z akého dôvodu. Nevidela taký incident, z ktorého by bolo zrejmé, že niektorá zo strán hádku vyprovokovala. Nie je pravdou, že by žalovaný nevedel o vzťahoch medzi jeho synom a žalobcami, pretože svedkyňa osobne za ním bola a upozorňovala ho na to. Žalovaný dokonca pred ňou utiekol. Nikdy sa nestaral, ako sa majú žalobcovia, nebol s nimi u lekára, pritom sú odkázaní na pomoc a opateru. Žalovaný dokonca na žalobkyňu podal trestné oznámenie. Ďalej uviedla, že keď sa niečo odohrá a rodina žalovaného má možnosť, ak im to vyhovuje, zoberú telefóny a kamerujú. Žalovaný pomáhal, ale predovšetkým jeho deťom, aj teraz tam chodí a pomáha, lebo žalobcovia darovali jeho deťom pozemky v susedstve. Svedkyňa nevie o tom, že by žalovaný pomáhal žalobcom, hoci ho o pomoc žiadali, oslovovali, a to nielen žalovaného, ale aj jeho deti. Ďalej uviedla, že deti žalovaného vykrikovali žalobcovi, aby už skapal, že dlho žije, ale nepočula tak rozprávať žalovaného.

20. Svedok C. T., vnuk žalobcov, syn žalovaného, uviedol, že do domu sa nasťahoval s manželkou v roku 2015. So žalobcami vychádzali dobre po celý jeden rok. Keď svedok dom na poschodí prerábal, žalobca mu povedal, že tu bude gazdom už len on. Kupovali si darčeky, kým nezačali zasahovať do toho K. K. a C. W.I., ktoré tam dovtedy nechodievali. K. K. mala byť dokonca so žalobcami rozhádaná. Začali žalobcov navštevovať až v roku 2016 a nahovárať ich, tí potom začali svedkovi nadávať. Svedok uviedol, že potom sa s manželkou dohodol, že žalobcom umožnia bývať v dome doživotne a že im budú pomáhať. Svedok nevedel, či vedeli žalobcovia o prevode uvedeného podielu zo žalovaného na svedka a o ústnej dohode svedka a jeho manželky. Nevedeli však o ústnej dohode medzi svedkom a žalovaným. Ďalej uviedol, že žalovaný chodieval pomáhať aj v zime, pomáhal chystať drevo. Uviedol, že žalobkyňa je doposiaľ sebestačná, pokiaľ niečo potrebovala, svedok s manželkou jej to kúpili. Žalovaný svedkovi povedal, že ak budú žalobcovia niečo potrebovať, aby to svedok vybavil. Žalobca vyhadzoval

žalovaného, keď šiel na návštevu k svedkovi, dokonca mu rozbil aj hlavu. Žalobcovia nadávajú aj na návštevy, ktoré k svedkovi chodia. Bránia im vo vstupe do domu. Svedok si od detstva pamätá, že neboli takéto konflikty, občas boli hádky, keď sa žalobca hádal so žalovaným. Nie je pravdou, že by žalobcov z domu svedok vyhadzoval. V súčasnosti sa im snaží spolu s manželkou vyhýbať. Poukázal na to, že najmä žalobca je konfliktný, škaredo nadával aj žalobkyni, tie najväčšie vulgarizmy. Žalobkyňa dokonca utekala z domu, či k žalovanému, ako aj k svedkovi. Žalobca je podľa neho sebestačný, ešte minulý rok pílil v hore drevo. Kope v záhrade.

21. Svedkyňa U. T., manželka svedka C. T., uviedla, že po nasťahovaní sa do rodinného domu boli vzťahy dobré. Navštevovali ich žalobcovia aj C. W., navzájom si pomáhali. Vzťahy sa narušili po zime 2016, nevedela uviesť, z akého dôvodu, boli však bezdôvodné konflikty. Potom, ako začala žalobcov navštevovať K. K., žalobkyňa začala zrazu všetkých nenávidieť. Svedkyňa uviedla, že so žalovaným boli dohodnutí tak, že žalobcom pomôžu, nakoľko žalovaný nemá čas im pomáhať, tak žalobcom aj nakupovali. Na jar 2017 však žalobcovia začali všetkých vyháňať, keď prišli k svedkyni na návštevu, najmä žalovaného s manželkou. Svedkyňa ďalej uviedla, že so žalovaným sa dohodli, že im prevedie druhú polovicu domu len pod podmienkou, že zabezpečia doživotné bývanie žalobcom a že im budú pomáhať, že to zostane tak ako doteraz. Tiež uviedla, že o tejto dohode žalobcovia nevedeli. Vedeli však o prevode, nakoľko im to ona sama s manželom povedala. Svedkyňa bola účastná dvoch konfliktov. Jedného, keď žalobkyňa začala nadávať a pridal sa aj žalobca, keď začali žalovaného s manželkou vyháňať, že tam nemajú čo robiť, pričom žalobkyňa nadávala vulgárne aj svedkyni a druhého, keď žalobcovia nechceli pustiť žalovaného s jeho rodinou na návštevu ku svedkyni a pred vstupom do domu žalobca udrel žalovaného po hlave. Teraz si už všetko natáčajú. Vo vzťahu k zdravotnému stavu žalobcov uviedla, že ešte v roku 2016 žalobkyňa kopala v záhrade, vešala prádlo, umývala okná. Ešte aj teraz zájde do obchodu, či k lekárovi sama autobusom. Žalobca sa len prechádza, nikam nechodí. Je však silák, ešte aj teraz si donesie drevo, ale tak, aby ho nevideli.

22. Svedok O. Š., otec zaťa žalovaného, uviedol, že žalobkyňu pozná, nakoľko je babkou jeho nevesty. Spoznal ju pred 3 rokmi, na svadbe. So žalovaným dobre vychádzali. So žalobcami však svedok nebol v kontakte až do toho dňa, keď prišiel pomôcť synovi. V čase, keď bol geodet vymerať pozemky svedkovho syna, žalobca prišiel a vytrhával kolíky, hádzal ich po geodetovi a po svedkovi, nadával im do zlodejov, že ho okradli. Žalovaný tam vtedy nebol. Potom prišla aj žalobkyňa a začala preklínať celú rodinu, že svedok zle vychoval syna a jeho manželka prepila chalupu. Iné veci vie svedok len z počutia. Nebol účastný žiadneho iného incidentu.

23. Z výsluchu svedkyne S. Š., vnučky žalobcov, dcéry žalovaného, mal súd zistené, že všetko začalo v roku 2016, keď sa K. K.P. začala intenzívne rozprávať so žalobcami, akoby ich navádzala. Nebola síce toho svedkom, ale nevie si to inak vysvetliť. Žalobkyňa svedkyňu ako aj jej manžela napádala, škaredo im nadávala. Žalovaný až do roku 2016 so žalobkyňou normálne rozprával. Celá rodina chodila k sestre, ktorá býva hneď vedľa žalobcov. Dokonca tam chodievala aj žalobkyňa. Žalovaný pomáhal s takými väčšími prácami, či už s drevom alebo na roli. Chodieval tam pravidelne, asi tak do roku 2016, kedy sa pohádal so žalobcom, a odvtedy sa žalobcom vyhýbal, aby nedochádzalo ku konfliktom. Brat svedkyne C. T. s manželkou, ktorí bývajú v hornej časti domu, pomohli žalobcom takmer vždy, keď bolo treba. Žalobcovia doteraz neboli odkázaní na pomoc. Donedávna žalobkyňa chodila po meste aj sama. Svedkyňa ju videla sedieť aj na zastávke. Dokonca sa zastavila u svedkyne v cukrárni, v ktorej pracuje, a to ešte v roku 2016. Žalobcovia sa dosť často hádali, keď sa pohádali, žalobkyňa prišla k svedkyni a ostala u nich aj týždeň alebo šla k svojej dcére. Žalobca je dosť konfliktnou osobou. Nevychádza s nikým. Žalobca žalovaného ponižoval, nadával mu. Žalovaný bol po celý čas ticho, znášal to. Svedkyňa ku žalobcom už nechodieva, nakoľko jej žalobkyňa škaredo nadáva. Okolnosti ohľadom darovania si svedkyňa nepamätá. Žalovaný sa však v čase, keď jeho sestra predávala polovicu domu jeho synovi, vyjadril, že aj on predá svoju polovicu svojmu synovi, a to aj vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu, nakoľko už nebol schopný starať sa o dom. 24. Svedkyňa K. I., vnučka žalobcov, dcéra žalovaného, uviedla, že na okolnosti ohľadne darovania si nepamätá, nakoľko bola ešte dieťa. Väčšie problémy medzi žalobcami a žalovaným nastali v roku 2016, keď žalobcu začala navštevovať K. K. s C. W.. Svedkyňa sa domnieva, že vyvíjali na žalobcov určitý tlak, aby žalovanému dar zobrali, čo svedkyňa nepovažuje za spravodlivé, pretože žalovaný sa na dome narobil. Pani K. robila invektívy voči viacerým, aj voči sestre C., ktorej zapríčinila zastavenie stavby, potom aj voči žalovanému a podobne, dokonca nadávala aj samotnej žalobkyni, svojej matke, ktorá sa potom s ňou nerozprávala. Žalobca je konfliktnej povahy, útočil aj na svedkyňu, jej manžela

i na žalovaného. Žalobkyňa sa ho snažila upokojiť, ale už aj ona im nadáva. Žalovaný je v podstate nekonfliktný. Keď aj chodil žalobcom pomáhať, napríklad kosiť, všetko sa to v ňom zbieralo, keďže žalobca mu neustále nadával, a to už od jeho detstva. Žalovaný však slovne na žalobcu neútočil. Do roku 2016 boli žalobcovia viac menej sebestační, bývala tam aj ich dcéra C. s manželom, najmä oni im pomáhali. Žalovaný síce pracoval v zahraničí, ale väčších prác sa zúčastňoval. Keď mali žalobcovia medzi sebou konflikt a nedalo sa to vydržať, žalobkyňa prišla k svedkyni. Okolo roku 2010 žalobca napadol žalovaného sekerou, pričom svedkyňa ho ťahala preč, aby mu neublížil. Konflikt vznikol preto, lebo žalobca urážal manžela svedkyne, že je neschopný, pri stavbe domu, pričom tam bol aj žalovaný. Svedkyňou iného konfliktu nebola. Počula však zo svojho domu krik a nadávky. Počula tak žalobcov, ako aj brata C.. Ďalej uviedla, že žalobcovia im darovali pozemok, zhruba 500 m2, bolo to z popudu žalobcu. Žalobcovia boli donedávna sebestační. Žalobca si sám chodil po drevo a žalobkyňa dokonca chodievala sama na autobus. 25. Svedkyňa J. K., ktorá žalobcov pozná len z videnia, navštevuje ich vnučku, ktorá býva v ich susedstve, ako aj manželku C. T., ktorá býva v dome žalobcov a ktorá žalovaného pozná, nakoľko je priateľkou jeho syna, uviedla, že bola svedkyňou incidentu, keď vonku opekali a žalobkyňa nadávala S. Š.. Nedávno bola na návšteve u U. T.V. a žalobkyňa na nich kričala, dokonca aj na svedkyňu. Uviedla, že nebola svedkom incidentov medzi žalobcami a C. T., vie o nich len z rozprávania U. T., ešte v začiatkoch, keď sa priateľka svedkyne nasťahovala do susedstva žalobcov. Chodila tam v lete, zhruba raz za týždeň a žalovaného tam videla. Nevedela však uviesť, čo konkrétne robil, aké činnosť vykonával. 26. Svedok S. I., zať žalovaného, ktorý pozná pomery od roku 2010, uviedol, že donedávna bolo všetko v poriadku. Vzťah k žalobcom mal pozitívny dovtedy, kým sa do vzťahu nezačala montovať pani K.Ú.. Keď začali stavať dom, všetko bolo v poriadku. Nevie, či zo závisti alebo z čoho iného, zrazu pani K., ktorá tam dovtedy nechodievala a o žalobkyňu sa nestarala, začala ju navštevovať. Žalobca je konfliktný človek, s nikým nevychádza. Sama žalobkyňa svedkovi hovorievala, aby žalobcovi neoponoval, aby radšej bol ticho. Žalobkyňa svedka navštevovala až do roku 2016. Žalobca ponižoval žalovaného, žalovaný trpel, plakal, bol doslovne týraný muž. Potom šiel pracovať do zahraničia a k žalobcom chodieval menej. Ešte asi 2 roky dozadu, keď bolo treba, žalovaný prišiel a pomohol, pokiaľ šlo o väčšie práce, pomáhal aj svedok. Svedok uviedol, že žalobca im daroval pozemok, okolo 500 m2, neskôr mu to však začal vykrikovať, potom, ako sa začala iniciovať pani K.. Bol svedkom, keď žalobca zaútočil na žalovaného, že pomáha svedkovi a nie žalobcovi. Vrhol sa na žalovaného so sekerou. Videl aj ďalší konflikt, keď žalobca napadol žalovaného čakanom, keď svedok bol pri skleníku, ktorý je asi 15m od miesta incidentu. K vzťahu žalobcov s C. T. uviedol, že sú tam stále kriky. Žalovaný vie o týchto vzťahoch a o tom, že sa tam kričí. Radí svojmu synovi a neveste, aby ustúpili a nevšímali si to. 27. Svedok C. Š., manžel vnučky žalobcov a dcéry žalovaného, uviedol, že k žalobcom mal pôvodne pozitívny vzťah, teraz je skôr negatívny. So žalobkyňou vychádzal dobre zhruba do roku 2016, potom začali konflikty, keď sa začala iniciovať K. K. a začali intrigy. Žalobca bol konfliktný aj predtým, slovne všetkých napádal, žalovaného aj sekerou. O týchto skutočnostiach vie svedok od svojej manželky, prítomný pritom nebol. Žalobkyňa ťahala vždy žalobcu do domu, keď malo dôjsť k niečomu, aby sa upokojil, ona konfliktná nebola. Avšak aj ona ho v rámci jedného konfliktu napadla. Žalovaný chodieval pomáhať, keď sa prerábali okná, keď sa kosilo, oralo, viac menej bol vždy nápomocný, hoci zo strany žalobcu vďaka nebola. Následne uviedol, že žalovaného pomáhať osobne videl však len raz, keď kosili spolu aj so švagrom, avšak šlo o kosenie pozemku pri hore, nie pri dome. Svedok bol viac menej preč, nakoľko jazdí kamiónom. K vzťahu medzi žalobcami a C. T. uviedol, že spočiatku vychádzali spolu dobre, až do roku 2016. Žalobca bol rád, že C. tam bude pánom. Chodili žalobcom aj na nákupy a boli im nápomocní. Do domu žalobcov kedysi chodieval aj svedok, asi do roku 2014, či 2015, či už na narodeniny, Vianoce, teraz už nie. Svedok tiež uviedol, že má vedomosť o tom, že polovica domu a pozemku bola darovaná dcére žalobcov pani C. a druhá polovica žalovanému a tiež, že vie, že žalovaný sa mal na staré kolená o žalobcov postarať. To im povedal aj sám žalovaný. 28. Svedkyňa E. T., manželka žalovaného, uviedla, že od apríla 2017 so žalovaným u žalobcov neboli, dovtedy bolo všetko v rámci normy. Žalobcovia sústavne klamú, napádajú žalovaného, svedkyňu, aj ich deti. Najskôr len slovne, neskôr aj fyzicky, hovoria im, že načo tam chodia, že tam nemajú čo robiť. K zhoršeniu vzťahov došlo v roku 2016, dôvodom je K. K., ktorá od roku 2012, kedy sa pohádala so sestrou V. kvôli pozemku, dokonca jej bránila v stavbe, ale aj so žalobkyňou, s ktorou nehovorila, do roku 2016 chodievala len na svoj pozemok. Žalobkyňa chodievala k svedkyni 2 až 3 krát do roka, keď sa už so žalobcom nedalo vydržať. Nešla k dcére K. K., pretože s ňou bola pohádaná. Žalovaný chodil pomáhať žalobcom od detstva. Kosil, kopal zemiaky. So sestrou dostali polovicu domu i pozemku, zatiaľ čo dcéra K. a C. boli vyplatené, mali dostať po 100.000,- Sk. K. K. chodí akože pomáhať žalobcom, ale chodí tam so zámienkou, aby robila zle každému, koho stretne. Žalovaný posledné 3 roky platí daň, dáva žalobcom

peniaze aj na uhlie, na drevo, pokiaľ pracoval tu, bol u žalobcov každý deň. Teraz pracuje v zahraničí. Uviedla, že vzťahy boli dobré, žalobca bol rád, že C. tam bude odteraz gazdovať. Vianoce 2015 všetci strávili spolu. Svedkyňa vída žalobkyňu aj dvakrát do týždňa v meste, stretáva ju. Žalovaný je taký typ, že sa radšej otočí a ide preč, aby sa vyhol konfliktu. Poukázala na konflikt zo dňa 9. 4. 2017, keď išli k synovi C. na návštevu, žalobcovia ich napadli, žalobca vykrikoval, že tam nemajú čo robiť, oháňal sa palicou. Následne pribehla aj žalobkyňa a rovnako sa začala oháňať palicou. Potom žalobca vybehol hore a udrel žalovaného čakanom. Svedkyňa si nevie vysvetliť dôvod týchto konfliktov. Na otázku, či vie, akú starostlivosť žalobca potrebuje, uviedla, že určite ju potrebuje, ale od roku 2017 tam však svedkyňa so žalovaným nechodia. Dovtedy však bol žalobca sebestačný, ťahal si dokonca drevo z hory, rýľoval záhradu. Žalovaný má zdravotné problémy, čaká ho operácia a aj preto zvažoval prevod svojho podielu, aby mal dom jedného gazdu. C. s manželkou U. žalobcom pomáhali, starali sa. Svedkyňa sa nevedela bližšie vyjadriť k okolnostiam ohľadom darovania. 29. Podľa § 137 a, c žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalen len vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 628 ods. 1 a 2 darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. (2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Podľa § 630 darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Podľa § 34 právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 30. Vychádzajúc z uznesenia súdu, ktoré súd vyhlásil na pojednávaní dňa 25.10.2017, ktorým pripustil zmenu žaloby, jej rozšírenie, predmetom tohto sporu je určenie vlastníckeho práva žalobcov k predmetu darovania, konkrétne k podielu 2/4 -ín v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. W., a to k parcele registra C č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1500 m2 a k rodinnému domu súp. č. XXX na uvedenej parcele postavenému. Predmetom je zároveň rovnaký podiel k nehnuteľnostiam nezapísaný v katastri nehnuteľností, a to k studni, vedľajšej stavbe, hospodárskej budove a vonkajším úpravám. Žalobcovia žiadajú určiť, že všetky patria v rozsahu uvedeného podielu do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Predmetom sporu je zároveň aj uloženie povinnosti žalovanému dar vydať. 31. Vzhľadom k uvedenému je možné žalobu žalobcov vyhodnotiť jednak ako žalobu určovaciu v zmysle § 137 písm. c/ CSP, ale zároveň aj ako žalobu o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a/ CSP. Žalobcovia požadovali nielen určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ako predmetu darovania v rozsahu žalovaného podielu 2/4-ín, ale aj uloženie povinnosti žalovanému dar vydať. V prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne vydať a predpísať evidované vlastnícke právo v katastri nehnuteľností, darca sa musí domáhať na súde žalobou o určenie vlastníckeho práva k daru, pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, ale je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná záznamom podľa § 34 Katastrálneho zákona. V prípade uplatnenia takéhoto nároku súd rieši ako predbežnú otázku, či boli splnené podmienky pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o žalobu o plnenie, súd je toho názoru, že v tejto časti je nadbytočnou, pretože určovací výrok konzumuje výrok o uložení povinnosti dar vydať. Zároveň vo vzťahu k vykonateľnosti tohto požadovaného petitu súd poukazuje na to, že bolo nesporné, že žalovaný predmet darovania ani neužíva, v dome nebýva. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu v jej druhom petite (o splnenie povinnosti) ako nadbytočnú zamietol. 32. Pokiaľ ide o žalobu v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia svojho vlastníckeho práva, bolo potrebné preukázať naliehavý právny záujem na danom určení, nakoľko z osobitného predpisu nevyplýva. Súd preto najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ten musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, teda

naliehavý, pričom jeho posúdenie je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav ohrozenia práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom existuje zároveň potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. S poukazom na už uvedené, keď zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcov možno docieliť až určovacím výrokom rozhodnutia súdu, súd naliehavý právny záujem vzhľadom k aktuálnemu stavu na liste vlastníctva danému ku dňu rozhodovania súdu, keď vlastnícke právo k predmetu daru svedčí žalovanému (titulom je darovacia zmluva uzavretá vo forme notárskej zápisnice R. XXX/XX, R. XXX/ XX zo dňa 23. 7. 2002, spísaná na Notárskom úrade v Čadci notárkou S.. A. I.), považuje za daný. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a na jeho právne účinky, je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by ich právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami sporu. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uznal naliehavý právny záujem žalobcov na podanej určovacej žalobe (prvý výrok žalobného petitu) a pristúpil k prejednaniu merita veci. 33. V rámci tohto sporu sa súd prejudiciálne zaoberal tým, či sú naplnené hmotnoprávne predpoklady pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, teda či žalovaný ako obdarovaný sa voči žalobcom ako darcom správal tak, že tým hrubo porušil dobré mravy. Uvedené ustanovenie umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať už tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania sa obdarovaného, ktoré naplňuje znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru) došiel obdarovanému. K zániku darovacieho vzťahu podľa uvedeného ustanovenia teda dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim správaním voči darcovi alebo voči členom jeho rodiny. Súd preto najskôr posúdil námietku žalovaného vznesenú na prvom pojednávaní, keď žalovaný namietal splnenie formálnej náležitosti, v danom prípade doručenia výzvy žalobcov adresovanej žalovanému, ktorá by predchádzala podaniu tejto žaloby. Žalobu považoval za podanú predčasne. Súd poukazuje na to, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobcov pred podaním žaloby doručiť žalovanému do vlastných rúk výzvu na vrátenie daru. Občiansky zákonník nestanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru ani jej obsah. Právny úkon žalobcov týkajúci sa vrátenia daru je obsiahnutý v texte žaloby. Okamihom doručenia žaloby, teda okamihom, keď tento prejav vôle žalobcov (darcov) bol doručený žalovanému (obdarovanému), dňa 27. 6. 2016 (doručením žaloby č. l. 19 rub spisu), došlo k splneniu podmienky uplatnenia práva darcu na vrátenie daru. 34. Ustanovenie § 630 umožňuje vyvodiť zodpovednosť voči obdarovanému za hrubé porušenie dobrých mravov. Tie nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Vo všeobecnosti ide o súhrn morálnych pravidiel správania, súhrn určitých v spoločnosti všeobecne akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno potom považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené zákonné ustanovenie pritom za právne relevantné považuje len také správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie (R 88/1998). Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného (R 31/1999). Právo darcu na vrátenie daru nezakladá akékoľvek negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi, ale len také správanie, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétne prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. 35. Žalobcovia žalobu podali z dôvodu, že žalovaný svojim správaním hrubo porušuje dobré mravy. V danom prípade bolo nesporné, že medzi stranami (najmä medzi žalobcom a žalovaným) dochádzalo k opakovaným hádkam, nezhodám, vrátane používania vulgarizmov i fyzických útokov a podávania vzájomných trestných oznámení (tu súd konštatuje, že aj po podaní žaloby), ako aj k absencii komunikácie a poskytovania potrebnej pomoci žalobcom zo strany žalovaného. Spornou však bola príčina hádok a konfliktov, ich iniciátor, ako aj okamih, resp. časové obdobie, keď žalobcovia tvrdili obdobie zhoršenia vzájomných vzťahov počas posledných 8 rokov, najmä 5 rokov a zároveň aj svedkovia žijúci pôvodne so žalobcami v rodinnom dome V. C. a jej manžel N. C. uviedli, že žalovaný nepomáha žalobcom zhruba 5 rokov, zhruba 7 - 8 rokov po darovaní pomáhal a práce

namiesto žalovaného robil svedok. Ďalší viacerí svedkovia (najmä svedkovia navrhnutí žalovaným) tvrdili zhoršenie vzťahov až v roku 2016. Obe strany tvrdili, že žiadnym spôsobom nedali dôvod na to, aby sa protistrana na ich adresu vyjadrovala hanlivo a vulgárne. Ich tvrdenia boli protichodné, rovnako výpovede svedkov sa v podstatných častiach rozchádzali, keď svedkovia navrhnutí stranou žalobcov vypovedali v prospech žalobcov a svedkovia navrhnutí žalovaným v prospech jeho. Nesporne však svedkovia nevedeli jednoznačne uviesť ani dôvod konfliktov, či nedorozumení medzi žalobcami a žalovaným. Možno konštatovať, že svedkovia navrhnutí žalovaným vychádzali len z domnienky, že príčinou zhoršených vzťahov medzi stranami sú intrigy vyvolávané K. K.. Iní zase uvádzali, že príčinou dlhodobých hádok boli maličkosti. Svedkovia však zväčša neboli vôbec prítomní pri konfliktoch, resp. incidentoch medzi stranami sporu, vedeli o nich buď len z počutia, alebo boli prítomní, až keď sa odohrali. Súd poukazuje aj na to, že prevažná časť tvrdení žalobcov sa týkala správania syna žalovaného, ktorý však nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, nebol obdarovaný. Predmetom posudzovania v takomto spore je správanie žalovaného ako obdarovaného. Prihliadal na to však sekundárne, a to z nasledovných dôvodov. Nesporné bolo, že konflikty boli aj medzi žalobcami a synom žalovaného (zhruba od roku 2015, kedy sa do domu nasťahoval), ktorý s nimi žil v spoločnej nehnuteľnosti, pričom o týchto konfliktoch podľa svedkov žalovaný vedel, čo sám na pojednávaní pred súdom potvrdil. Napriek tomu predmet daru mienil na neho previesť (v máji 2016) bez toho, aby to žalobcom oznámil, pričom zároveň nepreukázal, akým spôsobom chcel zabezpečiť plnenie svojho osobného záväzku, ku ktorému sa v darovacej zmluve spísanej pred notárom zaviazal. Muselo mu byť známe, že je posledným obdarovaným, ktorému patrí časť nehnuteľnosti, v ktorej žalobcovia žijú a že prevodom tejto časti na tretiu osobu (bez ohľadu na to, že šlo o jeho syna), by už ďalej nebolo možné (resp. bolo by ťažké) zabezpečiť žalobcom realizáciu ich práva doživotného bývania v tejto nehnuteľnosti. 36. V danom prípade sa súd zameral aj na okolnosti darovania, vychádzajúc z obsahu notárskej zápisnice, z ktorého je zrejmé, že záväzok umožniť žalobcom v dome doživotne a bezodplatne bývať a poskytovať im potrebnú pomoc v starobe a chorobe, bol dojednaný len ako záväzok osobný, nie ako vecné bremeno, čo možno usúdiť i zo samotného výpisu z listu vlastníctva, z ktorého vyplýva, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy. Tohto záväzku si musel byť žalovaný ako obdarovaný vedomý. Na pojednávaní uviedol, že doživotné bývanie žalobcov bolo v darovacej zmluve dohodnuté, ale on sa k ničomu nezaväzoval, v dome ani nebýval. Zo zmluvy nevyplýva, že by bol záväzok a jeho trvanie viazaný na bývanie obdarovaného v nehnuteľnosti ani to, že by sa záväzok žalovaného ako jedného z obdarovaných netýkal (napr, preto, že v dome v čase darovania nežil, nebýval). Potom súdu nie je zrejmé, prečo žalovaný dar prijal. Pokiaľ s obsahom zmluvy, so záväzkom v ňom obsiahnutým, nesúhlasil, nemal dar prijať. Musel mu byť známy úmysel žalobcov. Tu súd poukazuje aj na výpovede samotných svedkov, z ktorých vyplynulo, že žalovaný si bol svojho záväzku voči žalobcom vedomý. 37. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na to, že nesporné bolo aj to, že keďže žalovaný v dome so žalobcami nebýval, spoliehal, že im pomoc poskytnú ostatní obdarovaní, napríklad sestra s manželom a podobne, v súčasnosti sa tak má diať zo strany jeho syna Viliama, ktorý v dome spolu so žalobcami žije. Vychádzajúc z výpovedí svedkov, žalovaný žalobcom v období posledných rokov osobne nepomáhal. Sám žalovaný uviedol, že pracuje v zahraničí, v spornej nehnuteľnosti nebýva (čím však nemožno podľa názoru súdu dôvodiť a ospravedlňovať sa). Zároveň tvrdil, že sú stále sebestační a pomoc nepotrebujú. Nie je preto zrejmé, z čoho pri tomto tvrdení vychádzal, odkiaľ vedel, že sú sebestační a nie sú odkázaní na zvláštnu opateru, keď v dome nebýval (pretože opak je pravdou). Z jeho vyjadrenia (porovnaním so správami ošetrujúcich lekárov) možno vyvodiť, že ani ich zdravotný stav mu nebol dobre známy. Keďže o zdravotnom stave žalobcov vedomosť nemal, možno tiež usúdiť, že sa o nich nezaujímal. Aj vzhľadom k lekárskym správam, či posudkom, ktoré žalobcovia produkovali, a to aj vzhľadom k ich veku, možno predpokladať, že žalobcovia prirodzene pomoc potrebovali. Aj toho si mal byť žalovaný vedomý. Dokonca o zdravotnom stave žalobcov mal lepšie vedomosti svedok žijúci v inom meste, ktorý žalobcov navštevoval zriedka (O. T.). Avšak aj napriek vysokému veku žalobcov, najmä žalobcu, žalovaný im potrebnú pomoc neposkytoval. Spočiatku spoliehal na to, že tak urobí jeho rovnako obdarovaná sestra V. s manželom N. (ktorí však už od roku 2015 v dome nebývajú) a neskôr jeho syn C.. Opakovane dôvodil, že v dome nebýval a k ničomu sa nezaviazal. Pokiaľ aj tvrdil a svedkovia potvrdili, že pomáhal, tvrdenia sa týkali najmä obdobia krátko po obdarovaní a potom obdobia, keď už v dome býval i jeho syn (napríklad pomoc s drevom v súvislosti s kúrením, ktoré bolo nesporne spoločné pre žalobcov i syna žalovaného), preto možno pochybovať o tom, či bolo jeho úmyslom pomáhať žalobcom alebo svojmu synovi. Z vykonaného dokazovania súd preto dospel k záveru, že žalovaný svoj osobný záväzok nedodržuje. 38. Podľa vyjadrení svedkov možno teda usúdiť, že žalovaný vedel o nezhodách medzi žalobcami a jeho synom. Na pojednávaní sa vyjadril, že syn je dospelý, nebude mu hovoriť, ako sa má správať.

Jeho postoj vyplynul i z výpovedí svedkov. Žalovaný tak podľa názoru súdu prejavil ľahostajný prístup k riešeniu situácie. Napriek tomu mal v úmysle previesť svoj podiel na svojho syna, ktorý by sa tak stal výlučným vlastníkom, čím podľa názoru súdu vystavil žalobcov hrozbe existenčnej núdze v podobe straty strechy nad hlavou, keď nebolo zrejmé (nevyplývalo zo žiadneho listinného dôkazu) a žalovaný nepreukázal, ako chcel po prevode nehnuteľností zabezpečiť plnenie svojho osobného záväzku poskytovať žalobcom pomoc v starobe a chorobe a samotný výkon práva žalobcov na doživotné bývanie v darovanej nehnuteľností. V kúpnej zmluve, ktorá je súčasťou pripojeného spisu C. XXXX/ XXXX, nie je ani len zmienka o nejakom práve žalobcov, o osobnom záväzku predávajúceho žalovaného, o dohode medzi žalovaným a jeho synom ako kupujúcim. Dokonca v zmluve žalovaný vyhlásil, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy. Vzhľadom k tomu vyjadrenia žalovaného i svedkov C. a U. T. súd v tejto časti hodnotí ako účelové v snahe zhojiť svoje predošlé konanie, teda snahu previesť podiel na syna žalovaného bez vedomia žalobcov. Pokiaľ sa vzťahy zhoršili až po podaní žaloby, žalovaný nemal dôvod túto skutočnosť, teda právo žalobcov doživotne bývať v nehnuteľnosti, neriešiť, nezabezpečiť, prevod nehnuteľností žalobcom neoznámiť. Podľa názoru súdu, pokiaľ by bol úmysel žalovaného a jeho syna čistý, ošetrili by to už v kúpnej zmluve a zamýšľaný prevod by žalobcom oznámili. Vo vzťahu k tvrdeniam svedkov, konkrétne syna žalovaného C. T. a jeho manželky U. T., že žalobcom pomáhali, že im pomáhal aj žalovaný a že konflikty vyvolávali žalobcovia, súd neuveril, lebo sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti a majú záujem vlastniť ju celú. Neuveril teda ani tvrdeniam žalovaného, že prevod mienil realizovať ešte v čase pred zhorením vzťahov. U. T. navyše uviedla, že vzťahy sa narušili po zime 2016, po tom, ako začala žalobcov navštevovať K. K., keď následkom toho žalobkyňa začala zrazu všetkých nenávidieť. Z uvedeného možno vyvodiť, že K. K. začala navštevovať žalobcov v zime 2016, teda až po podaní žaloby (po 25.5.2016). Táto skutočnosť je spôsobilá spochybniť vyjadrenia samotného žalovaného aj niektorých ním navrhnutých svedkov, že dôvodom zhoršenia vzťahov sú práve intrigy K. K.. Napokon, samotná svedkyňa U. T.Ň. povedala žalobcom o prevode spornej nehnuteľnosti zo strany žalovaného. 39. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyjadrení strán, výsluchu svedkov (Za vierohodných svedkov, z ktorých výpovedí vychádzal súd považoval najmä V. C. a N. C., ktorí až do roku 2015 v dome so žalobcami žili, pomery a vzťahy medzi stranami najlepšie poznali. Na výpovede svedkov, ktoré sa týkali obdobia po podaní žaloby, neprihliadal, nemali relevanciu k predmetu sporu, k posudzovaniu podmienok vrátenia daru, pre ktoré je rozhodné správanie obdarovaného pred podaním žaloby.) a listinných dôkazov. Dôkazy hodnotil vo vzájomných súvislostiach, posudzoval ich komplexne. Dôkaz oboznámením videozáznamu zachycujúcemu konflikt z apríla 2017, ktorý líčila každá zo strán inak, nevykonal. Jednak ho nepovažoval za objektívny, vzhľadom k vyjadreniu svedkov a žalovaného, ktorí ho sami vyhotovili, pričom zároveň možno konštatovať, že by mohol zachytiť situáciu, resp. zobraziť udalosť, ktorá by mohla byť vytrhnutou z kontextu celkovej dlhodobej situácie a vzťahov medzi stranami a jednak ho nepovažoval za relevantný, keďže ide o dôkaz o incidente, ktorý sa stal až po podaní žaloby, pod vplyvom zhoršených vzťahov (zhoršených ešte podaním samotnej žaloby), pretože predmetom dokazovania je správanie žalovaného pred podaním žaloby, teda správanie, pre ktoré žalobcovia žalobu podali. Vo vzťahu k fotografiám predloženým žalovaným, súd sa s nimi oboznámil, avšak pri rozhodovaní z nich nevychádzal, nakoľko z nich nie je možné jednoznačne vyvodiť, kto žalovanému zranenie spôsobil, kedy sa tak stalo, kedy boli vyhotovené, kým a podobne. Pokiaľ mali byť dôkazom k incidentu z apríla 2017, súd poukazuje na už vyššie uvedené. Tieto dôkazy teda súd považuje za neobjektívne a pre svoje rozhodnutie ich nepovažuje za významné, z už vyššie uvedeného dôvodu. 40. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že žalovaný sa na dome finančne nepodieľal, čo žalovaný napokon nepoprel, súd poukazuje na to, že tak nerobili ani ostatní obdarovaní, čo vyplýva z vyjadrenia samotných žalobcov, ktorí uviedli, že všetko vždy financovali sami. Potvrdili to i svedkovia (obdarovaní). Táto skutočnosť však nebola pre rozhodovanie relevantnou. Na okraj súd poukazuje na to, že z darovacej zmluvy nevyplýva, že by boli obdarovaní povinní na tento účel finančne prispievať, že by sa k tomu v darovacej zmluve zaviazali. 41. Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré vyšli v tomto spore najavo, súd konanie žalovaného, ktorý mal v úmysle previesť predmet daru na svojho syna ako osobu, s ktorou nemali žalobcovia dobré vzťahy (keď zároveň nebolo jednoznačne preukázané ani to, kto za ich zhoršenie zodpovedá) bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom zabezpečil, alebo aspoň prejavil snahu zabezpečiť riadny výkon svojho záväzku v podobe zabezpečenia práva žalobcov doživotne bezodplatne užívať spornú nehnuteľnosť žalobcami, pričom tak urobil v čase, keď už mal mať vedomosť o zlých vzťahoch medzi žalobcami a jeho synom, na ktorého chcel predmet daru previesť ďalej, vyhodnotil podľa objektívnych kritérií za kvalifikované porušenie morálnych pravidiel takej intenzity, že nadobúda povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Podľa názoru súdu k naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie

obdarovaného voči darcovi, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho hrubej kolízií s dobrými mravmi. V danom prípade k naplneniu takejto skutkovej podstaty pre vrátenie daru došlo. Toto konanie žalovaného súd považoval za spôsobilé byť dôvodom podania žaloby o vrátenie daru. Súd nemôže nepoukázať aj na to, že sám žalovaný vypovedal v konaní pred súdom protirečivo. Uvádzal, že syn Viliam nevedel o tom, že by malo naňho prejsť nejaké vecné bremeno a zároveň tvrdil, že sa s ním dohodol na tom, aby zabezpečoval a poskytoval žalobcom pomoc namiesto žalovaného. Zároveň si protirečil, keď tvrdil, že on sám sa k ničomu voči žalobcom nezaviazal a na druhej strane mal snahu o zabezpečenie splnenia svojho záväzku a preto sa dohodol so synom, že ho bude plniť zaňho. Šlo však len o dohodu ústnu, zároveň dohodu, o ktorej žalobcovia nevedeli. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že sa k ničomu nezaviazal súd poukazuje na výsluch svedka C. Š., ktorého navrhol sám žalovaný, ktorý uviedol, že sám žalovaný mu o svojom záväzku povedal, preto o ňom svedok vedel. Súd preto nadobudol presvedčenie, že žalovaný vypovedal pred súdom účelovo, nepravdivo, v snahe súd zavádzať. 42. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. Hoci súd žalobu v druhom výroku zamietol, je potrebné poukázať na to, že prvý určovací petit, v ktorom žalobe vyhovel, konzumuje aj petit druhý (na plnenie - uloženie povinnosti predmet daru vydať - vrátiť). Zároveň treba prihliadnuť i na faktický stav, keď žalovaný nehnuteľnosť ani neužíva, ani v nej nebýva, i na predmet daru - ideálny podiel k nehnuteľnosti a s tým spojenú vykonateľnosť petitu, keď zároveň petit I. považoval súd aj za nadbytočný. Výrok I., ktorým súd žalobe vyhovel, teda poňal celý predmet sporu. Žalobcovia boli preto úspešní v celom rozsahu. Vzniklo im právo na náhradu trov tohto sporu proti žalovanému. O výške tejto náhrady súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.