Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sf/29/2023

Uznesenie

Správny v Košiciach v právnej veci žalobcu: Hossa family s. r. o., so sídlom Priemyselná 4947, 058 01 Poprad, IČO: 44 360 991, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., so sídlom Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102479999/2023 zo dňa 02.10.2023, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 08.12.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102479999/2023 zo dňa 02.10.2023, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100882215/2023 zo dňa 24.03.2023, ktorým bol podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 96.620,83 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň žiadal súd o vydanie uznesenia, ktorým odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že priznanie odkladného účinku žiada s prihliadnutím na svoju finančnú situáciu, pričom dôvodil, že hospodári s relatívne veľkým rozpočtom, ale súčasne zamestnáva väčší počet zamestnancov. Poukázal tiež na skutočnosť, že podľa jeho názoru priznaním odkladného účinku nedôjde k zmareniu úhrady vyrubenej dane ani ku sťaženiu jej vymožiteľnosti.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, doručenom tunajšiemu súdu dňa 06.05.2024 uviedol, že s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasí.

4. Podľa , (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

8. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. V zmysle citovaných zákonných ustanovení nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že konkrétna ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, vyžaduje sa však osvedčenie, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Priznanie odkladného účinku žalobe má mať vzhľadom na povahu dôsledkov (zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu) len výnimočný charakter, návrh preto musí byť dostatočne zdôvodnený osobitými okolnosťami konkrétneho prípadu. Pri rozhodovaní sa uplatňuje dispozičná zásada, pričom dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný súdu primeraným spôsobom zdôvodniť, a tiež osvedčiť existenciu reálnej, možnej ujmy tak, ako to vyžaduje zákon. Hrozba pritom musí vyplývať z konkrétnych dôkazov, nepostačuje len všeobecné, hypotetické tvrdenie o hroziacej finančnej škode.

11. Správny súd navyše uvádza, že pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

12. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu dospel k záveru, že svoj návrh neodôvodnil tak, ako to predpokladá zákon. Žalobca svoj návrh odôvodnil len všeobecne; tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy neboli nijako bližšie preukázané a podložené, nepredložili žiadne relevantné údaje vo vzťahu k hospodárskej situácii spoločnosti, údaje o stave majetku, výkazy ziskov a strát, zoznamy pohľadávok, úverov, účtovné výkazy, prípadne stavy na bankových účtoch, alebo iné listiny, ktoré by preukazovali jeho aktuálnu finančnú situáciu tak, aby bolo možné konštatovať, že existuje potenciálna, reálna hrozba závažnej ujmy a v akom rozsahu môže dôjsť k jeho ohrozeniu ako podnikateľského subjektu. Tiež musí byť zrejmé, že ujma, ktorá hrozí, by bola v priamej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného a žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jeho reálne hroziacu nepriaznivú hospodársku situáciu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku, čím neuniesol vo veci dôkazné bremeno. Všeobecne koncipované a dôkazmi nepodopreté tvrdenia nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku žaloby vyhovel. Žalobca vo svojom návrhu žiadnym spôsobom nekonkretizoval svoju aktuálnu finančnú situáciu, neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy či značnej finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, naopak uviedol, že hospodári s relatívne veľkým rozpočtom.

13. predpokladá na vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného

následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

14. Správny súd konštatuje, že žalobca splnil iba dve zákonné procesné podmienky, hmotnoprávne podmienky však nesplnil. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil, iba konštatoval, že síce hospodári s relatívne veľkým rozpočtom, ale súčasne zamestnáva väčší počet zamestnancov. V návrhu síce odkazuje na priznanie odkladného účinku podľa ustanovenia , avšak neuvádza aká závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda by mu mala vzniknúť v dôsledku výkonu napadnutého rozhodnutia a ani súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy v súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku, z ktorých by súd takúto hrozbu ujmy, značnej hospodárskej alebo finančnej škody mohol konštatovať. Žalobca riadne neosvedčil ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku, a pod.). Žalobca svoj návrh neodôvodnil v súlade s ustanovením a teda neosvedčil skutočnosti, ktorými zákon podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Z dôvodu nepreukázania prvej hmotnoprávnej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd neskúmal splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky, t.j. či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).