Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-130-2021.pdf
PDF · 121.42 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/130/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu VÁŠ IDEÁL s.r.o., Hurbanova 20, 085 01 Bardejov, IČO: 44 042 876, práv. zast. JUDr. Matúš Hrib, advokát, Tehelná 46, 085 01 Bardejov, proti žalovanému SLOVAKIA TOP ESTATES, s.r.o., Cesta na Senec 2/A, 821 04 Bratislava, IČO: 36 276 065, práv. zast. Mgr. Martin Paškala, advokát, Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/218/2013-225 zo dňa 18.9.2020 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/218/2013-225 zo dňa 18.9.2020 p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.11.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, so sídlom Gorkého 9, 816 03 Bratislava, zo dňa 23.9.2013, sp. zn. Rsp V-6/2013 z dôvodov, že medzi stranami sporu nebola písomne dojednaná rozhodcovská doložka, teda vec nemohla byť prejednaná rozhodcovským súdom, teda z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014 a ďalej z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, teda z dôvodu uvedeného v 40 ods. 1 písm. g) ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014. V konaní nebolo sporné, že medzi žalovaným a spoločnosťou Merilin, s.r.o. bola dňa 23.3.2007 uzavretá Zmluva o franšíze, v ktorej v bola dojednaná rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej si zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory vzniknuté na základe tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú s konečnou platnosťou vyriešené Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore podľa jeho Poriadku a Pravidiel. Nebolo sporné, že dňa 31.3.2008 žalobca ako „Príjemca“ a spoločnosť Merilin, s.r.o. ako „Prevodca“ podpísali Zmluvu o prevode - Nové vlastníctvo (ďalej tiež ako „Zmluva o prevode“). Strany tiež neurobili sporným, že dňa 15.3.2011 uzavreli žalobca v postavení „franšízistu“, žalovaný ako „spoločnosť RE/MAX“ a Ing. K. D. v postavení „dôverníka“ Zmluvu o zachovaní dôvernosti. Ďalej nebolo sporné, že žalovaný (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalobcu) sa žalobou doručenou Rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory dňa 14.1.2013 domáhal voči žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalovaného) zaplatenia 2.630,00 EUR s príslušenstvom. Rozhodcovský
súd rozhodol rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 23.9.2013 pod sp. zn. Rsp V-6/2013, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.630,- EUR spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2.000,- EUR od 30.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 630,- EUR od 21.11.2011 do zaplatenia, povinnosť uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 503,88 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 436,24 EUR. Nebolo sporné, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 18.10.2013 a žalovanému dňa 17.10.2013 a nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2013 a vykonateľnosť dňa 24.10.2013.
3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ustálil, že právny vzťah - Zmluvu o prevode - Nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008, možno posúdiť ako zmluvu nepomenovanú s tým, že pre posúdenie náležitostí uvedeného právneho vzťahu prichádza do úvahy právna úprava prevzatia dlhu v zmysle ustanovenia § 531 Občianskeho zákonníka ako ustanovenia upravujúceho vzťah obsahom aj účelom najbližšie k Zmluve o prevode franšízy. Súd poukázal na skutočnosť, že pri dohode o prevzatí dlhu sa preberajúci dlžník bez ďalšieho nestáva účastníkom základného záväzkového vzťahu namiesto pôvodného dlžníka a jeho právne postavenie sa vždy odvíja od účinkov prevzatia dlhu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 31.3.2008 podpísali žalobca v postavení „Príjemcu“ a spoločnosť Merilin, s.r.o. v postavení „Prevodcu“ Zmluvu o prevode - Nové vlastníctvo s účinnosťou od 1.4.2008. V zmysle uvedenej zmluvy zmluvné strany poukázali na to, že dňa 23.3.2007 uzavrel Prevodca (spoločnosť Merilin, s.r.o.) Zmluvu o franšíze so spoločnosťou RE/MAX, ktorou Prevodcovi vzniklo právo na založenie realitnej kancelárie RE/MAX s použitím systému RE/MAX System, názvu RE/MAX, registrovaných ochranných známok, log, sloganov a ostatných obchodných symbolov v rámci pokrytého regiónu uvedeného v Existujúcej zmluve o franšíze. Súd mal preukázané z časti Zmluvy o franšíze uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou Merilin, s.r.o. dňa 23.3.2007 predloženej v rozhodcovskom konaní, že žalovaný bol v rámci tohto zmluvného vzťahu označovaný ako „spoločnosť RE/MAX“. V zmysle bodu 1 Zmluvy o prevode - Nové vlastníctvo bolo dojednané, že Prevodca sa vzdáva všetkých svojich práv, nárokov a podielov, ktoré mu vyplývajú z Existujúcej zmluvy o franšíze, a všetky tieto práva, nároky a podiely postupuje a prevádza na Príjemcu, pričom Príjemca je viazaný všetkými ustanoveniami Novej zmluvy o franšíze. Žalobca Zmluvu o prevode považoval za zmätočnú, neurčitú, trpiacu esenciálnymi nedostatkami, na základe ktorej nemohlo dôjsť k prevodu franšízy na žalobcu, a to vzhľadom na nedostatočné označenie zmluvných strán a absenciu žalovaného ako tretej strany v danom zmluvnom vzťahu. Súd uviedol, že okrem obligatórnej písomnej formy, zákon osobitné náležitosti zmluvy o prevzatí dlhu neustanovuje, avšak určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje najmä z hľadiska jednoznačného vymedzenia preberaného dlhu v záujme splnenia všeobecnej podmienky určitosti právneho úkonu. Za principiálnu podmienku teda možno považovať možnosť presnej identifikácie a nezameniteľnosti preberaného dlhu. Súd po posúdení Zmluvy o prevode - Nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008 dospel k záveru, že z predmetnej zmluvy bez pochybností vyplýva, že Prevodca uzavrel dňa 23.3.2007 so žalovaným označeným ako spoločnosť RE/MAX, teda súladne s jeho označením zo Zmluvy o franšíze, Zmluvu o franšíze, na základe ktorej Prevodcovi vzniklo právo na založenie realitnej kancelárie RE/MAX, s použitím systému RE/MAX System, názvu RE/MAX, registrovaných ochranných známok, log, sloganov a ostatných obchodných symbolov v rámci pokrytého regiónu uvedeného v Existujúcej zmluve o franšíze a že sa týmto vzdáva všetkých svojich práv, nárokov a podielov, ktoré mu z Existujúcej zmluvy o franšíze vyplývajú a tieto práva, nároky a podiely postupuje a prevádza na Príjemcu, ktorým bol žalobca. Súd mal za to, že takto identifikovaný záväzok, ktorý Prevodca (spoločnosť Merilin, s.r.o.) písomne previedol na žalobcu ako Príjemcu možno podľa názoru súdu bez pochybností a pri zohľadnení princípu preferencie platnosti právnych úkonov, považovať za jednoznačne a nezameniteľne identifikovaný. Súd mal tiež za to, že zo skutočnosti, že v záhlaví zmluvy boli Prevodca a Príjemca označení len obchodným menom, nemožno vyvodiť absolútnu neplatnosť právneho úkonu, tak ako sa jej dovoláva žalobca, nakoľko z námietok žalobcu nemožno vyvodiť, že by mu pri podpisovaní zmluvy nebolo známe, kto je zmluvnou stranou, a že zmluvné strany neboli na účely uzatvárania predmetnej Zmluvy o prevode riadne a nezameniteľne identifikované, a preto vytýkaný nedostatok možno považovať za nedostatok formálny, ktorý neplatnosť celej zmluvy nespôsobuje.
4. Súd prvej inštancie k námietke žalobcu, že na platnosť prevodu franšízy bola potrebná existencia trojstrannej dohody/zmluvy o jej prevode, a teda, že na platnosť prevodu bolo potrebné, aby aj žalovaný bol zmluvnou stranou Zmluvy o prevode - Nové vlastníctvo konštatoval, že zmluva o prevzatí dlhu je v zásade zmluvou dvojstrannou, kde zmluvnými stranami sú pôvodný a preberajúci dlžník. Súd nemal ani z vykonaného dokazovania preukázanú existenciu dohody strán o tom, že súhlas žalovaného s prevodom franšízy musí byť uskutočnený priamo v zmluve o prevode franšizy, resp., že žalovaný musí
byť zmluvnou stranou zmluvy o prevode franšízy. Z nesporovaného znenia bodu 10 písm. a) Zmluvy o franšíze citovaného žalobcom vyplýva, že franšízista okrem iného neprevedie podiel na zmluve bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti RE/MAX. Je zrejmé, že zmluvné strany Zmluvy o franšíze sa dohodli nad rámec zákonnej úpravy na tom, že franšízu je možné previesť na základe predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného, avšak v prípade, že takýto postup nebol dodržaný, mal súd s poukazom na ustanovenie § 267 Obchodného zákonníka za to, že neplatnosti prevodu franšízy z uvedeného dôvodu by sa mohol dovolávať len žalovaný, pričom v danom prípade ide o neplatnosť relatívnu. Žalovaný sa však neplatnosti prevodu franšízy z uvedeného dôvodu nedomáhal, naopak z jeho následného konania, napríklad z uzavretia Zmluvy o zachovaní dôvernosti zo dňa 15.3.2011, možno jednoznačne dospieť k záveru, že súhlas s prevodom franšízy udelil. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že medzi žalobcom v postavení Príjemcu a spoločnosťou Merilin, s.r.o. v postavení Prevodcu bola platne uzavretá písomná Zmluva o prevode - Nové vlastníctvo, predmetom ktorej bol prevod práv k franšíze, ktoré Prevodca nadobudol na základe Zmluvy o franšíze uzavretej dňa 23.3.2007 so žalovaným. Súd aj s poukazom na potrebu zohľadnenia princípu preferencie platnosti právnych úkonov mal za to, že Zmluva o prevode - Nové vlastníctvo je v časti prevodu práv k franšíze medzi spoločnosťou Merilin a žalobcom dostatočne určitá, pričom v konaní nebola preukázaná taká dohoda strán, ktorá by platnosť prevodu práv k franšíze podmieňovala udelením súhlasu žalovaným priamo v zmluve o prevode, resp. okolnosťou, že by žalovaný mal byť priamo zmluvnou stranou zmluvy o prevode, a teda že by prevod franšízy bol dohodou strán podmienený existenciou trojstrannej dohody. Udelenie súhlasu žalovaného s prevodom franšízy mal súd preukázané z následného konania žalovaného, ktorý so žalobcom uzavrel napríklad Zmluvu o zachovaní dôvernosti zo dňa 15.3.2011, pričom žalovaný sa neplatnosti alebo neúčinnosti Zmluvy o prevode nedovolával.
5. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že na základe Zmluvy o prevode - Nové vlastníctvo a konkludentného súhlasu žalovaného došlo k platnému prevodu franšízy zo spoločnosti Merilin, s.r.o. na žalobcu, zaoberal sa súd ďalšou námietkou žalobcu, ktorou sporoval právomoc rozhodcovského súdu, a teda, že v Zmluve o prevode bolo dojednané, že „existujúca“ Zmluva o franšíze sa Zmluvou o prevode ruší a žalobca podpíše a spoločnosti RE/MAX doručí „novú“ Zmluvu o franšíze, ktorej ustanoveniami bude viazaný. V konaní nebolo sporným, že žalovaný Zmluvu o prevode zo dňa 31.3.2008 nepodpisoval a tiež, že žalobca a žalovaný po účinnosti Zmluvy o prevode neuzatvorili „novú“ Zmluvu o franšíze. Súd v tejto súvislosti uviedol a zdôraznil, že na účely predmetného konania sa zaoberal len spornou otázkou existencie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky potom, ako došlo k prevodu franšízy na žalobcu, a teda otázkou, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Nebolo sporným, že na vzťah založený Zmluvou o franšíze zo dňa 23.3.2007 medzi žalovaným a spoločnosťou Merilin, s.r.o. sa vzťahovala rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 20 písm. f) Zmluvy o franšíze, v zmysle ktorej sa franšízista a žalovaný dohodli, že všetky spory vzniknuté na základe Zmluvy o franšíze a v súvislosti s ňou budú s konečnou platnosťou riešené Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore a zároveň z uvedenej rozhodcovskej doložky nevyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že vylúčili, aby sa uvedená rozhodcovská zmluva/doložka vzťahovala aj na právnych nástupcov strán. Na základe Zmluvy o prevode - Nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008 a následného súhlasu žalovaného došlo k prevodu franšízy na žalobcu, a teda k zmene v jednej zo strán právneho vzťahu založeného Zmluvou o franšíze, na ktorý sa nesporne vzťahovala rozhodcovská doložka. V zmysle uvedeného ustanovenia § 3 ods. 2 ZoRK je teda rozhodcovská právomoc zachovaná aj v prípade zmeny v subjekte právneho vzťahu.
6. Samotnú skutočnosť, že na základe Zmluvy o prevode - Nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008 došlo k zmene právneho subjektu na strane franšízistu zo spoločnosti Merilin, s.r.o. na žalobcu mal súd preukázanú aj z následného konania strán sporu. Aplikujúc výkladové pravidlá ustanovené § 266 Obchodného zákonníka mal súd za to, že úmyslom žalobcu a spoločnosti Merilin, s.r.o. pri uzatváraní Zmluvy o prevode zo dňa 31.3.2008 bol prevod existujúcej franšízy na základe Zmluvy o franšíze zo spoločnosti Merilin, s.r.o. na žalobcu. Súd tiež poukazuje na to, že žalovaný zmluvnou stranou tejto dohody nebol a zároveň nebolo preukázané uzavretie inej „novej“ Zmluvy o franšíze medzi žalobcom a žalovaným. Naopak žalobca konal ako franšízista práve na základe prevodu už existujúcej franšízy, a preto žalobca bol právnym nástupcom spoločnosti Merilin, s.r.o. z právneho vzťahu založeného Zmluvou o franšíze zo dňa 23.3.2007, pričom právny nástupca je viazaný rozhodcovskou zmluvou, do ktorej rozsahu právny vzťah pôvodne spadal. Na základe uvedeného súd vyhodnotil námietku žalobcu o tom, že na základe Zmluvy o prevode-Nové vlastníctvo došlo k zániku Zmluvy o franšíze uzavretej dňa 23.3.2007, a teda aj k zániku rozhodcovskej doložky v nej obsiahnutej, ako nedôvodnú. Zo Zmluvy o
prevode - Nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008, ako aj z následného konania žalobcu a žalovaného, mal súd preukázané, že došlo k prevodu franšízy zo Zmluvy o franšíze zo dňa 23.3.2007 zo spoločnosti Merilin, s.r.o. na žalobcu, a teda k zmene právneho subjektu na strane franšizistu zo spoločnosti Merilin, s.r.o. na žalobcu, preto bolo bez právneho významu, či došlo k zrušeniu „existujúcej“ Zmluvy o franšíze medzi žalovaným a spoločnosťou Merilin, s.r.o.. Reflektujúc ustanovenie § 3 ods. 2 ZoRK bol totiž aj žalobca ako právny nástupca spoločnosti Merilin, s.r.o. v právnom vzťahu založenom Zmluvou o franšíze zo dňa 23.3.2007 viazaný rozhodcovskou zmluvou, do ktorej rozsahu spadal právny vzťah pôvodne a skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený celkom nový, s pôvodným právnym vzťahom nesúvisiaci vzťah, v konaní preukázaná nebola. S poukazom na uvedené mal súd preukázanú existenciu písomnej rozhodcovskej zmluvy/doložky, nakoľko rozhodcovská doložka dojednaná zmluvnými stranami v Zmluve o franšíze zo dňa 23.3.2007 sa vzťahovala aj na právneho nástupcu pôvodného franšízistu, teda na žalobcu.
7. V odôvodnení súd vo vzťahu k ďalšej relevantnej námietke žalobcu, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, dospel k záveru, že táto je rovnako nedôvodná. Rozhodcovský súd podľa názoru súdu poskytol účastníkom rozhodcovského konania rovnakú možnosť na uplatnenie a bránenie svojich práv, keď im boli vzájomne doručené všetky podania protistrany, v rozhodcovskom konaní bolo na prejednanie veci nariadené ústne konanie, na ktoré boli predvolaní obaja účastníci rozhodcovského konania a rozhodcovský súd sa v odôvodnení rozhodcovského rozsudku vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami a tvrdeniami sporových strán v rámci rozhodcovského konania. Vo vzťahu k žalobcom namietanej neplatnosti ustanovenia čl. 18 písm. h) Zmluvy o franšíze, súd v prvom rade poukázal na skutočnosť, že úlohou súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či existujú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 40 ZoRK, nie opätovné vykonanie meritórneho prieskumu napadnutého rozhodcovského rozhodnutia a vykonanie dokazovania a prejednanie sporu, ktorý bol predmetom rozhodcovského konania. Zároveň súd uviedol, že žalobca vo svojich vyjadrenia realizovaných počas rozhodcovského konania vôbec takúto námietku neplatnosti ustanovenia čl. 18 písm. h) Zmluvy o franšíze nevzniesol a takúto neplatnosť v rozhodcovskom konaní ani netvrdil. Rozhodcovský súd sa preto s touto otázkou ani v odôvodnení rozhodcovského rozsudku vysporiadať nemusel. Súd sa tiež nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania tým, že na strane žalobcu a jeho právneho zástupcu nebola dodržaná lehota na prípravu na pojednávanie konaného dňa 23.9.2013. Súd v prvom rade poukázal na to, že rozhodcovský súd sa s touto otázkou podrobne vysporiadal v zápisnici o ústnom konaní dňa 23.9.2013, ako aj v odôvodnení (str. 3) rozhodcovského rozsudku. Súd mal z rozhodcovského spisu preukázané, že oznámenie o odročení ústneho pojednávania na deň 23.9.2013 bolo žalobcovi cestou jeho pôvodného právneho zástupcu doručené dňa 28.8.2013. Nový právny zástupca prevzal zastupovanie žalobcu v rozhodcovskom konaní dňa 19.9.2013 a podaním doručeným rozhodcovskému súdu dňa 20.9.2013 žiadal rozhodcovský súd o odročenie pojednávania z dôvodu potreby oboznámenia sa so spisovým materiálom. Z uvedených zistených skutkových okolností ani podľa názoru súdu nevyplýva, že by tým, že nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu zmeny právneho zástupcu v čase krátko pred konaním pojednávania, došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v neprospech žalobcu. Rozhodcovský súd sa podľa názoru súdu vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu obsiahnutými vo vyjadreniach zo dňa 15.2.2013, zo dňa 15.8.2013 a zo dňa 19.9.2013 týkajúcimi sa najmä otázky právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať, ako aj so skutočnosťou, prečo rozhodcovský súd neakceptoval žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie ústneho konania vo veci a samotná skutočnosť, že žalobca sa so závermi rozhodcovského súdu nestotožnil, ešte nezakladá nerovnosť účastníkov rozhodcovského konania. Súd zároveň zdôraznil, že úlohou súdu v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je meritórny prieskum napadnutého rozhodcovského rozsudku, ale len posúdenie prípustnosti dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ZoRK. Meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku je v zásade vylúčený a prípadné samotné nesprávne zistenia skutkových okolností nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak zo skutkových okolností zistených súdom v rámci konania o zrušení nevyplýva existencia niektorého dôvodu podľa § 40 ZoRK. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku tax. vymedzených v § 40 ods. 1 ZoRK. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. a uviedol, že od súdu prvej inštancie žalobca nechcel, aby skúmal nárok, o ktorom sa
konalo pred rozhodcovským súdom, ale aby posúdil, že konanie rozhodcovského súdu o tomto nároku laxným prevzatím tvrdení jednej strany bolo porušením práva druhej strany na rovnosť účastníkov rozhodcovského konania. Preto má za to, že súd prvej inštancie sa mal a musel zaoberať tým, ako rozhodcovský súd vydal svoje rozhodnutie o nepreukázanom neopodstatnenom a bez právneho základu fakturovanom nároku. Súd prvej inštancie po vykonaní listinného dôkazu Zmluvy o prevode - nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008 dospel k záveru, že ňou bol vykonaný vstup žalobcu do pôvodnej zmluvy o franšíze. Avšak práve naopak, na základe tejto zmluvy pôvodná zmluva o franšíze uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou Merilin, s.r.o. zanikla a mala byť uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nová zmluva, ktorej podmienky si mali strany osobitne dohodnúť a tam boli oprávnené (žalobca a žalovaný), aby sa dohodli na rozhodcovskej doložke alebo aby k takejto dohode nedošlo. Súd prvej inštancie na jednej strane sa plne zastáva platnosti Zmluvy o prevode - nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008, na druhej strane popiera dohodu v nej uvedenú, že žalobca nie je viazaný pôvodnou zmluvou, ale si sám dohodne a vyrokuje podmienky franšízy. Takýto výklad zmluvy nie je vôbec spravodlivý ani súladný s poctivým obchodným stykom, či dobrými mravmi, lebo súd nemôže na jednej strane zmluvu a jej platnosť potvrdiť a na druhej strane právo zmluvnej strany, ktoré si vymienila (právo žalobcu dohodnúť si v zmysle kontraktuálnej slobody vlastné podmienky týkajúce sa prevzatej franšízy) vylúčiť. Akoby to, čo bolo v prospech žalobcu je vylúčené a to čo je v jeho neprospech je všetko platné. Ak teda súd uzná Zmluvu o prevode - nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008 ako zmluvu platnú, musí zároveň rešpektovať vôľu strán v nej vyjadrenú, že sa pôvodná zmluva o franšíze vrátane rozhodcovskej doložky zrušuje, musí konkludentný súhlas žalovaného vztiahnuť aj na túto skutočnosť a ak chce súd trvať na pôvodnej rozhodcovskej doložke, už musí automaticky neuznať jej zrušenie Zmluvou o prevode - nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008 z dôvodu jej neplatnosti a teda nastoliť stav, že pôvodná zmluva zostáva v platnosti len medzi pôvodnými stranami.
9. Žalobca v odvolaní tvrdí, že momentom podpisu Zmluvy o prevode - nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008 kedy sa žalobca objavil ako subjekt budúceho právneho vzťahu so žalovaným už pôvodná zmluva o franšíze neexistovala, a teda nie je možné tvrdiť, že existovala rozhodcovská doložka dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným. Súd na základe vykonaných dôkazov musel dospieť k danosti vôle o zrušení pôvodnej zmluvy a nie k tomu, že jasnú vôľu znegoval účelovým výkladom v rozpore z jej explicitným jazykovým vyjadrením. V tomto bolo chápanie dôsledkov nepochybné nielen žalobcovi, ale i tvorcovi a predkladateľovi zmluvy, ktorý za formulácie nesie zodpovednosť. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil pri zadefinovaní Zmluvy o prevode - nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008 jej kontext ako „jednosmerné“ prevzatie dlhu. Súd nesprávne právne kvalifikoval, že v danom vzťahu pokiaľ ide o túto zmluvu je spoločnosť Merilin, s.r.o. výlučne dlžník, žalobca výlučne preberateľ dlhu (nový dlžník) a žalovaný výlučne veriteľ, ktorý dáva súhlas. Spoločnosť Merilin s.r.o. sa podľa predmetu Zmluvy o prevode - nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008 (čo nie je sporné) vzdala všetkých svojich práv, nárokov a podielov a postúpila ich a previedla na žalobcu. Z uvedenej formulácie je zrejmé, že sa prevádza celý obsah predmetu franšízy, teda nielen záväzky (dlhy) ale aj práva (pohľadávky). Aj keď súhlas veriteľa nemusí byť písomný a nemusí byť v zmluve, za daných okolností, keď sa nepreberá len dlh jednostranný, ale záväzky vzájomné, je nevyhnutné, aby bola takáto dohoda uzatvorená medzi oboma vzájomnými dlžníkmi a novým dlžníkom. Iba tak je možné, aby do vzájomného vzťahu vstúpil tretí subjekt a mohlo sa to považovať za vôľu oboch pôvodných vzájomných dlžníkov, ako aj súhlas oboch pôvodných vzájomných veriteľov. Preto súd prvej inštancie nemohol právne posúdiť túto zmluvu iba ako jeden jednosmerný dlh, ale mal ho posúdiť ako dlh vzájomný. Na základe uvedeného je zrejmé, že súd nemal dospieť k záveru, že Zmluva o prevode - nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008 a celé postúpenie a prevzatie sú platné, ale práve naopak, mal dospieť k záveru, že žalovaný na jej platnosť musel byť zmluvnou stranou písomného vyhotovenia a musel ju podpísať. Keďže k uvedenému nedošlo, táto zmluva je neplatná. A preto aj ako bolo vyššie uvedené, buď súd uzná platnosť Zmluvy o prevode
- nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008, a teda uzná aj zrušenie pôvodnej zmluvy o franšíze, a teda zrušenie rozhodcovskej doložky alebo neuzná platnosť Zmluvu o prevode - nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008,a teda rozhodcovská doložka bude existovať, ale ako dohoda medzi pôvodnými subjektami (žalovaným a spoločnosťou Merilin, s.r.o.). Situácia, ktorú nastolil súd, že aj uznať platnosť nového, ktoré zrušilo staré ale aj uznať nezrušenie starého je stavom tak právne a skutkovo zmätočným a absolútne nespravodlivým, že nemôže zostať judikovaný a musí byť vykonaná odvolacím súdom náprava.
10. K odvolaniu žalobcu s vyjadril žalovaný, podľa ktorého súd správne konštatoval, že jeho úlohou je vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či existujú dôvody na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nie opätovné vykonanie meritórneho prieskumu napadnutého rozhodcovského rozhodnutia. Súd k námietke
žalobcu, že došlo k zrušeniu pôvodnej zmluvy správne uviedol, že zo Zmluvy o Prevode - Nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008, ako aj z následného konania žalobcu a žalovaného mal preukázané, že došlo k prevodu franšízy zo Zmluvy o franšíze zo dňa 23.3.2007, a teda k zmene právneho subjektu na strane franšízistu zo spoločnosti Merlin, s.r.o. na žalobcu, preto bolo bez právneho významu, či došlo k zrušeniu „existujúcej“ zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou Merlin, s.r.o. Na základe uvedeného žalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.4.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, dospel súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vo veci vecne správne rozhodol a náležite odôvodnil.
15. Predmetom konania je návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov, že medzi stranami sporu nebola písomne dojednaná rozhodcovská doložka, teda vec nemohla byť prejednaná rozhodcovským súdom z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014 a ďalej z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, a to z dôvodu uvedeného v 40 ods. 1 písm. g) ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014.
16. Na základe rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, so sídlom Gorkého 9, 816 03 Bratislava (ďalej tiež len „rozhodcovský súd“) zo dňa 23.9.2013, Rsp V-6/2013 (ďalej tiež len „rozhodcovský rozsudok“) bol žalobca (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalovaného) zaviazaný zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalobcu) sumu 2.630,- EUR s príslušenstvom a trovy rozhodcovského konania. Žalobca uviedol, že rozhodcovský súd svoju právomoc v danej veci vyvodil zo Zmluvy o franšíze uzatvorenej medzi pôvodným franšízistom, spoločnosťou Merilin, s.r.o. a žalovaným dňa 23.3.2007, v ktorej bola zahrnutá rozhodcovská doložka v spojení so Zmluvou o prevode (franšízy) zo dňa 31.3.2008, ktorou malo dôjsť k prevodu franšízy na žalobcu.
17. Zmluvou o prevode - Nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008 podpísanej žalobcom a Merilin s.r.o. došlo k dohode zmluvných strán, že Merilin s.r.o. sa vzdáva všetkých svojich práv, nárokov a podielov, ktoré jej vyplývajú z existujúcej zmluvy o franšíze, a všetky tieto práva, nároky a podiely postupuje a prevádza na žalobcu. Podpisom zmluvy žalobca berie na vedomie, že nadobúda práva na prevádzku licencie spoločnosti RE/MAX, ktoré predtým prevádzkovala Merilin s.r.o. Zmluva sa odvoláva na Zmluvu o franšíze zo dňa 23.3.2007, na základe ktorej prevodcovi vzniklo právo na založenie realitnej kancelárie RE/MAX s použitím systému RE/MAX System, názvu RE/MAX, registrovaných ochranných známok, log, sloganov a ostatných obchodných symbolov v rámci pokrytého regiónu uvedeného v existujúcej zmluve. Žalobca si želá práva k franšíze nadobudnúť.
18. Žalobca v nadväznosti na postúpenie práv a povinností z franšízy uzatvoril so žalovaným a dôverníkom A.. K.. D. Dohodu o zachovaní dôvernosti zo dňa 15.3.2011, súčasťou ktorej je aj rozhodcovská doložka, že akékoľvek spory vzniknuté na základe tejto dohody a v súvislosti s ňou budú s končenou platnosťou vyriešenie Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore.
19. Podľa Zmluvy o franšíze zo dňa 23.3.2007 sa zmluvné strany, t. j. Merilin s.r.o. a žalovaný dohodli na rozhodcovskej doložke s právomocou pre Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore pre akékoľvek spory medzi nimi alebo medzi jednou z nich a ktorýmkoľvek partnerom predaja alebo ktoroukoľvek franšízovanou realitnou kanceláriou RE/MAX. Akékoľvek spory vzniknuté na základe tejto zmluvy v súvislosti s ňou budú s konečnou platnosťou vyriešené rozhodcovským súdom.
20. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností v Zmluve o prevode - Nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008, ktoré sa týkajú RE/MAX Slovakia, Inc., zo strany označenej zmluvnej strany, zmluva nie je podpísaná.
21. Podľa §508 Obchodného zákonníka :(1) Licenčnou zmluvou na predmety priemyselného vlastníctva oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z priemyselného vlastníctva (ďalej len „právo“) a nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie určitej odplaty alebo inej majetkovej hodnoty.(2)Zmluva vyžaduje písomnú formu.
22. Odvolací súd po preskúmaní celé obsahu súdneho spisu, odvolania, vyjadrení strán sporu dospel k záveru, že sa v prípade Zmluvy o franšíze zo dňa 23.3.2007 jedná o licenčnú zmluvu s obligatórnou písomnou formou v zmysle § 508 Obchodného zákonníka, nakoľko predmetom zmluvy je úprava práv a povinností pri užívaní predmetu priemyselné vlastníctva.
23. V prípade Zmluvy o prevode - Nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008 sa podľa názoru odvolacieho súdu jedná o zmenu v osobe franšízistu z Merilin s. r. o. na žalobcu, a to na základe tejto zmluvy o postúpení práv a povinností z pôvodnej Zmluvy o franšíze zo dňa 23.3.2007. Týmto postúpením došlo k postúpeniu práv a povinností na žalobcu z prevodcu. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že podľa Zmluvy o prevode
- Nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008 mal žalobca záujem nadobudnúť práva zo Zmluvy o franšíze zo dňa 23.3.2007 a tieto užívať ako franšízista, t. j. najmä prevádzkovať RE/MAX realitnú kanceláriu s použitím systému RE/MAX a preto vstúpil do postavenia franšízistu tak, ako mu vyplývajú práva a povinnosti zo Zmluvy o franšíze zo dňa 23.3.2007. Vychádzajúc zo správania strán sporu, vôle žalobcu vyjadrenej v Zmluve o prevode - Nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008 ako aj charakteru licenčnej zmluvy, k inému záveru ani nemožno dospieť, nakoľko by to bolo v rozpore s účelom licenčnej zmluvy, ak by na právneho nástupcu mali prejsť iba práva, resp. výhody bez povinností.
24. Odvolací súd totožne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nebola preukázaná neplatnosť Zmluvy o prevode - Nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008, pričom sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a naň poukazuje. Zo správania žalovaného ako aj procesnej obrany žalovaného vyplýva, že s právnym nástupníctvom v osobe franšízistu súhlasil. Akceptácia právneho nástupníctva žalobcom aj žalovaným vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu s dôverníkom Dohodu o zachovaní dôvernosti zo dňa 15.3.2011.
25. Zmluvou o prevode - Nové vlastníctvo zo dňa 31.3.2008 avšak odvolací súd nemá za preukázané, že došlo k ukončeniu platnosti Zmluvy o franšíze zo dňa 23.3.2007, príp. uzatvoreniu inej zmluvy bez rozhodcovskej doložky, nakoľko súdu nebolo preukázané uzatvorenie (podpísanie) dohody o ukončení platnosti Zmluvy o franšíze zo dňa 23.3.2007, príp. uzatvorenie inej novej licenčnej písomnej zmluvy (franšízy) bez rozhodcovskej doložky žalovaným (ako oprávneným na udelenie licencie).
26. Podľa názoru odvolacieho súdu teda Zmluva o franšíze zo dňa 23.3.2007 naďalej platila vo vzťahu k právnemu nástupcovi franšízistu (žalobcovi), a to s platnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko táto sa v súlade s § 3 ods. 2 ZoRK vzťahuje aj na právneho nástupcu franšízistu, keďže naďalej trvala aj platnosť Zmluvy o franšíze zo dňa 23.3.2007.
27. Vzhľadom na uvedené nie je daný dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko rozhodcovský súd vo veci rozhodol na základe platnej rozhodcovskej zmluvy.
28. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o posúdenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. V konaní pred rozhodcovským súdom totiž nedošlo k takému konaniu alebo
opomenutiu, ktoré by bolo možné posúdiť ako porušenie rovnosti medzi účastníkmi konania. Pokiaľ ide o dodržanie lehoty na prípravu na pojednávania konaného dňa 23.9.2014, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že právneho zástupcu je potrebné si zvoliť v dostatočnom časovom predstihu. Odvolací sa súd teda totožne s posúdením súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK z dôvodu porušenia rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.
29. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
30. Súd správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v konaní tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
31. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).