Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-148-2021.pdf
PDF · 122.7 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/148/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci navrhovateľky: Q.. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O., B. XXX/XX, právne zastúpená: Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, proti odporcovi: Q. E.,nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O., V. XX/XX, právne zastúpený: JUDr. Dávid Hoffman, advokát, Hlavné nám. 80, 060 01 Kežmarok, v konaní o určenie otcovstva k mal. W. B.,nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15Pc/71/2019-275 zo dňa 27.04.2021, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok okrem výroku I. a II.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:
,,I. Súd určuje, že odporca Q. E., nar. XX.XX.XXXX v V. je otcom mal. W. B., nar. XX.XX.XXXX z matky Q.. I. B., nar. XX.XX.XXXX a bude zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa v knihe narodení matričného úradu V. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXXX ako otec maloletého dieťaťa. Mal. dieťa bude niesť priezvisko „B.“.
II. Mal. W. B. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky Q.. I. B., ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Odporca Q. E. sa zaväzuje prispievať na výživu mal. W. sumou 100,- eur mesačne počnúc dňom narodenia dieťaťa 18.11.2019, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.
IV. Zaostalé výživné od 18.11.2019 do 30.04.2021 v sume 1 743,30 eur je odporca povinný uhradiť v 200,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
V. Odporca sa zaväzuje uhradiť navrhovateľke náklady spojené s tehotenstvom a zľahnutím v sume 1 000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
VII. Súd priznáva navrhovateľke nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%“.
2. Citoval ustanovenie § 62 ods. 1,2,4 a 5, § 65 ods. 1, § 74 ods. 1 a § 75 ods. 1, § 94 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj ako ZoR), § 110 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporoveho poriadku (ďalej len ,,CMP“).
3. V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporca od narodenia dieťaťa na dieťa ničím neprispel, ani sa nijakým iným spôsobom nepodieľal na nákladoch na dieťa a to ani na jeho výbavičku. Matka sa od narodenia o dieťa riadne stará, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, odporca súhlasil so zverením dieťaťa do starostlivosti matky a preto súd zveril mal. W. do osobnej starostlivosti matky. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie zohľadnil ako osobné a majetkové pomery na strane oboch rodičov, tak aj potreby maloletej. Maloletá je zdravá, zvýšené výdaje v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa nie sú. Príjem na strane matky predstavoval jednak materskú a to od septembra 2019 po dobu pol roka v sume 55,04 eur na deň. V uvedenom čase teda príjem na strane matky presahoval sumu 1.000 eur a túto materskú poberala matka zo zahraničia kde pred nástupom na rodičovskú dovolenku pracovala. V súčasnosti teda príjem na strane matky činí okolo 620 eur. Pokiaľ sa týka príjmu na strane otca, súd prvej inštancie zistil, že tento v čase narodenia dieťaťa bol už nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 800 eur mesačne. Po ukončení polročnej podpory začal pracovať na dohodu v spoločnosti, ktorej konateľkou je jeho priateľka - toho času už manželka a kde dosahoval príjem na dohodu okolo 80 eur mesačne. V súvislosti s pandemickou situáciou od januára 2021 poberá dotáciu v sume 300 eur mesačne. V máji 2021 otec v manželstve očakáva narodenie druhého dieťaťa. Vo vzťahu k otcovi súd prvej inštancie uplatnil aj princíp potenciality príjmov. Pokiaľ otec v minulosti pracoval v spoločnosti, ktorá sa venuje financiám, aj po ukončení práce, ktoré súd berie ako objektívne dôvody v spoločnosti Z J. je pravdepodobné, že by sa na trhu práce uplatnil v inej spoločnosti s poukazom na zameranie práce, ktorú dovtedy vykonával. Dohodu o pracovnej činnosti so spoločnosťou Q. Q. súd prvej inštancie pokladal za účelovú. Súd prvej inštancie zároveň zobral do úvahy pribudnutie vyživovacej povinnosti na jeho strane. Výživné vo výške 100 eur mesačne je v možnostiach a schopnostiach otca riadne plniť a takto sa podieľať vo vzťahu k výživnému na strane mal. dieťaťa. Dieťa má s poukazom na svoj vek bežné výdavky, preto súd prvej inštancie aj v prevyšujúcej časti, pokiaľ matka žiadala výživné vo výške 200 eur mesačne, toto zamietol. Matka zabezpečuje svoju časť vyživovacej povinnosti aj formou osobnej starostlivosti a taktiež súd prvej inštancie zobral do úvahy aj príjem na strane matky kde rodičovský príspevok zo zahraničia je vyšší oproti rodičovskému príspevku, ktorý by poberala na W.. Zaostalé výživné od 18.11.2019, t. j. od narodenia mal. dieťaťa do 30.04.2021 predstavuje podľa súdu prvej inštancie sumu 1.743,30 eura a túto sumu povolil hradiť odporcovi v 200-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
4. Vo vzťahu k požadovaným nákladom spojeným s tehotenstvom a výbavičkou mal. dieťaťa navrhovateľky súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka uviedla v návrhu a zároveň doložila doklady týkajúce sa jednotlivých položiek. Jednotlivé položky, ktoré navrhovateľka uviedla, bolo možné zobrať do úvahy, nakoľko súvisia s tehotenstvom, výbavičkou dieťaťa a všetky sú opodstatnené. Celkovo teda náklady spojené s tehotenstvom a výbavičkou dieťaťa predstavovali sumu 2.000 eur a súd prvej inštancie zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke polovičnú sumu, t. j. 1.000 eur.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 53 CMP tak, že priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%. Vychádzal pritom z toho, že navrhovateľka si uplatnila trovy konania a poukázala na to, že riadne vyzvala odporcu uznať otcovstvo, na ktoré v skutočnosti odporca nereagoval, nezaujímal sa o dieťa. Podľa súdu prvej inštancie bolo v možnostiach odporcu overiť si otcovstvo inou cestou, nie súdnou a teda navrhovateľka bola nútená podať tento návrh.
6. Proti tomuto rozsudku okrem výrokov I. a II. podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhovateľka namietala úvahu súdu prvej inštancie, ktorý pri určení výšky bežného výživného vychádzal okrem príjmov otca aj z príjmov matky, nakoľko predmetom konania nie je určenie vyživovacej povinnosti voči nej, ale voči otcovi dieťaťa. V tomto ohľade považovala za irelevantné, aký je príjem matky, dôležité sú podľa nej majetkové pomery na strane otca. O tom, že matka dieťa živí z vlastných prostriedkov nebolo v konaní pochýb. Prisvedčila, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, teda aj matka, ale táto nespočíva len vo financiách, ale najmä v osobnej starostlivosti o dieťa, ktorá v prípade dieťaťa vo veku do X rokov zaberá celý deň a obnáša okrem iného varenie, pranie, hry, nakupovanie, ošetrovanie a iné. Toto je - okrem finančného rozmeru - podiel matky na výchove a výžive dieťaťa. Opačne, jediná povinnosť otca je platiť sto eur mesačne. Toto je zásadná disproporcia,
ktorá spôsobuje vecnú nesprávnosť rozsudku. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie správne ustálil, že majetkové pomery otca sú podstatne vyššie ako formálne uvádza, pričom dôvody tejto úvahy súd v odôvodnení uviedol. Je nepochybné, že odporca pracuje v spoločnosti Q. Q., s.r.o., v ktorej je jedinou spoločníčkou jeho manželka, avšak snaží sa simulovať nepriaznivú finančnú situáciu, aby čo najviac znížil rozsah svojej vyživovacej povinnosti. Existuje teda hmotnoprávny predpoklad na uloženie vyživovacej povinnosti v navrhovanej výške. Podľa navrhovateľky neexistuje žiadny zákonný ani skutkový dôvod, pre ktorý by ročné dieťa malo úverovať svojho otca na dobu takmer 9 mesiacov. Otec od narodenia dieťaťa neprispel ani jediným eurom na jeho výživu. Tento morálne zavrhnutiahodný prístup dostal napadnutým rozsudkom ďalšiu súdnu ochranu v tom, že mu umožnil so zaostalým výživným meškať ďalšie mesiace. Splácanie zaostalého výživného má podľa navrhovateľky význam v konaniach, kde otec plní riadne výživné a konečnú výšku výživného sa dozvie až z rozsudku súdu. Tam má odklad splatnosti svoj spravodlivý význam. V prípadoch, kedy otec dieťaťa neplní ani len minimálne výživné od jeho narodenia, je odloženie splatnosti dlžného výživného hrubým porušením práv dieťaťa a nedôvodným zvýhodnením otca, ktorý vedome zanedbáva svoje rodičovské povinnosti. Podľa názoru navrhovateľky, podobne ako pri výchove dieťaťa, aj v prípade tehotenstva a pôrodu matka neprispieva len finančne, ale predovšetkým tým, že dieťa vynosí a porodí. Táto je obeta sa nedá vyjadriť finančne, nepochybne však existuje. Z uvedeného dôvodu musí byť podiel otca na materiálnych výdavkoch spojených s tehotenstvom a pôrodom vyšší ako polovičný, ak má byť dosiahnutá aspoň minimálna spravodlivosť. Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Navrhovateľka tiež žiada, aby jej odvolací súd vo svojom rozhodnutí priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
7. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril kolízny opatrovník. V priebehu konania vzhľadom na závery znaleckého dokazovania odporúčal, aby odporca bol zapísaný ako biologický otec v rodnom liste mal. dieťaťa. Mal. dieťa odporúčal zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa od narodenia riadne stará, a čo sa týka výšky výživného bol kolízny opatrovník toho názoru, že odporca je schopný dosahovať aj vyšší príjem, keďže nebolo preukázané, že by bol obmedzovaný vo výkone svojej práce zo zdravotných dôvodov, je v produktívnom veku, a tiež vzhľadom k tomu, že ukončil strednú elektrotechnickú školu a pracoval v oblasti dopravy. Pred ukončením dokazovania v predmetnom konaní sa kolízny opatrovník vyjadril, že v súvislosti s určením otcovstva a s úpravou rodičovských práv a povinností poukazuje na svoju výpoveď z predchádzajúceho pojednávania, pričom spornou ostáva výška výživného. Kolízny opatrovník mal za to, že odporcom navrhovaná výška výživného v sume 50 eur mesačne nezodpovedá ani potrebám mal. dieťaťa, a ani možnostiam a schopnostiam výživou povinného. Kolízny opatrovník dal do pozornosti súdu skutočnosť, že otec hoci vedel o narodení dieťaťa, žiadnym spôsobom sa o neho nezaujímal a od jeho narodenia neprispel výživným ani inými vecnými plneniami. Všetky tieto náklady znášala matka mal. dieťaťa, ktorá vzhľadom k veku dieťaťa vykonáva celodennú starostlivosť o dieťa, čo je potrebné vziať do úvahy.Výšku výživného kolízny opatrovník ponechal na zváženie súdu. Kolízny opatrovník zároveň dal do pozornosti súdu, že výživné má prednostný charakter pred inými výdavkami rodiča, pričom rodičia majú prispievať na výživu dieťaťa podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.V tomto konaní taktiež zdôraznil, že výživné netvoria len bezprostredné výdaje na stravu a ošatenie, ale predstavuje aj výdaje na úhradu časti nájomného, energií a poplatkov, ktoré nesporne má matka aj za maloleté dieťa, keďže s ňou žije v spoločnej domácnosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie na úvahu odvolaciemu súdu.
8. K odvolaniu navrhovateľky podal vyjadrenie odporca. Nesúhlasil s názorom matky, že zisťovanie jej príjmu je v konaní irelevantné. Poukázal na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, ktorý uvádza, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkovýchpomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V tomto ustanovení je daný základ na určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič.Z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynula skutočnosť, že otec po narodení maloletej nemal nikdy lepšiu životnú úroveň ako matka. Súd správne a zákonne posúdil výšku bežného výživného na sumu 100 eur. Zohľadnil pri tom ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky aj otca, prihliadol na oprávnené potreby maloletého
dieťaťa, ktoré boli vo výške bežných výdavkov akéhokoľvek iného dieťaťa v jeho veku. Podľa odporcu výška zaostalého výživného predstavuje niekoľkonásobnú sumu jeho mesačného príjmu a preto súd prvej inštancie absolútne správne vzhľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a na primeranosť určenia výšky splátok, ju určil vo výške 200 eur mesačne až do zaplatenia. Zohľadnil aj možnosti otca, aby tento bol schopný ich spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach splácať, a aby nevzniklo riziko exekučného konania proti otcovi čo by malo negatívny dôsledok na jeho finančnú situáciu. Zároveň tiež zohľadnil, že v prípade nemožnosti platenia výživného by mohol byť otec trestné stíhaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy a takýto následok nemá byť dôsledkom tohto konania, ale jeho cieľom je určiť vyživovaciu povinnosť a zabezpečiť uhradenie dlžného výživného a to aj za cenu určenia splátok. Je v plnom záujme maloletého dieťaťa ak sa uhradí zaostalé výživné aj formou splátok. Poukázal na to, že maloleté dieťa doposiaľ nijako nestrádalo na starostlivosti a výžive, preto určenie splátok zaostalého výživného je v súlade so zákonom o rodine. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie opätovne správne a zákonne určil výšku príspevku na výživu v súlade s princípom primeranosti. Túto primeranosť súd prvej inštancie posúdil vo vzťahu k jeho schopnostiama možnostiam ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky tak, aby bol stanovený rozumný kompromis medzi potrebami nevydatej matky a možnosťami odporcu. Dodal, že navrhovateľka nezdôvodnila svoje odvolanie voči výroku VI. Uviedol, že vzhľadom na rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až V. a existenciou prevyšujúceho návrhu matky, súd prvej inštancie nemohol inak rozhodnúť ako návrh matky v prevyšujúcej časti zamietnuť. Vzhľadom na uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie o určenie otcovstva k mal. W. B. je správny, zákonný, pri ktorom súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ktorý je v riadnom záujme maloletého dieťaťa, a preto navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok potvrdil v celom rozsahu. Zároveň žiadal, aby odvolací súd vo svojom rozhodnutí priznal otcovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
9. Vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu navrhovateľka v žiadnom prípade nesúhlasila s tvrdením odporcu, že matka je majetkovo lepšie zabezpečeným rodičom. Opäť zdôraznila, že odporca zavádza ohľadne svojich majetkových pomerov. Odporca opomenul spomenúť, že v čase narodenia mal. W. bol vlastníkom nehnuteľností, ktoré následne previedol na svojich rodičov, pričom išlo z jeho strany nepochybne o účelové konanie. Taktiež opomenul skutočnosť, že vlastní vozidlo značky O. a tento rok si navyše s manželkou zakúpili ďalšie motorové vozidlo značky B. I., ktorého hodnota je cca 42.000 eur. Navyše, podľa informácií navrhovateľky, odporca zakúpil dcére, ktorú má so svojou manželkou kočiar D. E.. Napriek týmto výdavkom odporca naďalej uvádza, že bol zamestnaný na dohodu v spoločnosti Q. Q., kde bol jeho príjem údajne 80 eur. Navrhovateľka má dieťa v osobnej starostlivosti, hradí všetky výdaje aj počas svojej osobnej starostlivosti a zabezpečuje osobnú starostlivosť. Otázku výlučnej osobnej starostlivosti je potrebné premietnuť na úroveň finančného podielu výživného zo strany matky. Podľa nej neexistuje žiadny zákonný ani skutkový dôvod, pre ktorý by ročné dieťa malo úverovať svojho otca na dobu takmer 9 mesiacov. Otec od narodenia dieťaťa neprispel ani jediným eurom na jeho výživu. Tento morálne zavrhnutiahodný prístup dostal napadnutým rozsudkom ďalšiu súdnu ochranu v tom, že mu umožnil so zaostalým výživným meškať ďalšie mesiace. Podľa názoru navrhovateľky, podobne ako pri výchove dieťaťa, aj v prípade tehotenstva a pôrodu matka neprispieva len finančne, ale predovšetkým tým, že dieťa vynosí a porodí. Táto jej obeta sa nedá vyjadriť finančne, nepochybne však existuje. Z uvedeného dôvodu musí byť podiel otca na materiálnych výdavkoch spojených s tehotenstvom a pôrodom vyšší ako polovičný, ak má byť dosiahnutá aspoň minimálna spravodlivosť.
10. Vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky odporca odmietol tvrdenia, že by v celom konaní zavádzal súd ohľadne svojich majetkových pomerov a mal za to, že všetky svoje príjmy v celom rozsahu zdokladoval ako bolo potrebné pre účely súdu. Tvrdenia matky považuje za nepravdivé, účelové a ničím nepodložené. Čo sa týka vyjadrenia právneho zástupcu matky k predmetnému výroku, zotrvávala na svojich predošlých tvrdeniach, podľa ktorých súd prvej inštancie opäť správne a zákonne zohľadnil aj možnosti a schopnosti otca a skutočnosť že výška zaostalého výživného niekoľkonásobne prevyšuje sumu mesačného príjmu otca, aby tento bol schopný splácať zaostalé výživné spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach a taktiež aby nevzniklo riziko exekučného konania, prípadne trestného stíhania voči otcovi pre neplnenie vyživovacej povinnosti, čo by mohlo mať negatívny následok na jeho finančnú situáciu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o nákladoch spojených s tehotenstvom a zľahnutím považoval za odôvodnené a opodstatnené v súlade s princípom primeranosti vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam otca a reálnym potrebám a pomerom matky maloletej.
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len ,,CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo posúdenie návrhu matky maloletej W. B., nar. XX.XX.XXXX na určenie otcovstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k dieťaťu, vrátané určenia povinnosti platenia výživného vo výške 200 eur mesačne, nákladov spojených s tehotenstvom a zľahnutím vo výške 2.000 eur a dlžného výživného. Zákonnou domnienkou v zmysle § 94 ods. 2 ZoR a vykonaným dokazovaním (znaleckým posudkom) bolo preukázané, že otcom maloletej W. je odporca, Q. E..
13. V zmysle odvolacích námietok odporcu predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov prvoinštančného súdu, ktoré ho viedli k uloženiu povinnosti odporcovi, prispievať na výživu mal. W. sumou 100 eur mesačne počnúc dňom narodenia dieťaťa XX.XX.XXXX, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, ďalej k povinnosti uhradiť dlžné výživné od XX.XX.XXXX do 30.04.2021 v sume 1.743,30 eura v 200 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok a napokon povinnosť uhradiť náklady spojené s tehotenstvom a zľahnutím v sume 1.000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výroky o určení otcovstva a zverenia maloletej W. do osobnej starostlivosti navrhovateľky neboli odvolaním napadnuté a ako také nadobudli právoplatnosť.
14. Odvolacia argumentácia navrhovateľky, matky mal. W. vo vzťahu k výroku o uložení vyživovacej povinnosti bola založená na tvrdení o disproporcii podielu matky na vyživovacej povinnosti voči mal W., zahŕňajúcej výchovu a výživu mal. W. oproti jedinej povinnosti odporcu platenia výživného len vo výške 100 eur. Podľa jej názoru existuje v danej veci hmotnoprávny predpoklad na uloženie vyživovacej povinnosti 200 eur mesačne.
15. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 4 a 5 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Odvolací súd uvádza, že právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká narodením a vyživovacia povinnosť trvá, pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo starostlivosťou o domácnosť, ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného prostriedku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava,
nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia rozhodnutia.
19. S odvolacou námietkou navrhovateľky, že zisťovanie jej príjmu je v tomto konaní irelevantné, sa odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd poukazuje najmä na ustanovenie § 62 ods. 2 ZoR, v ktorý uvádza, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V tomto ustanovení je daný základ na určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.
20. Pro určení výše výživného k nezl. dítěti jsou rozhodné reálné výdělečné schopnosti a možnosti každého z rodičů, jež jsou dány nejen jejich subjektivními vlastnostmi (fyzickou zdatností, vzděláním, pracovní zkušeností), ale i okolnostmi objektivního rázu, zejména existenci pracovních příležitostí přiměřených uvažovaným vlastnostem rodičů (R 5/1969).
21. Uvedené zohľadnil aj súd prvej inštancie keď pri určení výšky výživného zohľadnil pri tom ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky aj otca, prihliadol pritom na oprávnené potreby maloletej W.. Na strane navrhovateľky, matky mal. Stely správne prihliadol na skutočnosť, že ta zabezpečuje svoju časť vyživovacej povinnosti poskytovaním vecných plnení a zabezpečovaním osobnej starostlivosti, ale taktiež súd zobral do úvahy aj príjem na strane matky kde rodičovský príspevok zo zahraničia je vyšší oproti rodičovskému príspevku, ktorý by poberala na W..
22. Z ustanovenia § 75 ods. 1 ZoR vyplýva, že na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť nielen na jeho skutočné príjmy ale tiež najmä na jeho schopnosti a jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate na zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, čiže takých, ktoré by povinný potencionálne mohol dosahovať. Dosahovanie primeraných príjmov u rodičov maloletých detí nemôže byť ponechané na ľubovôľu toho-ktorého rodiča, naopak, je to ich povinnosťou, ktorá súvisí s povinnosťou živiť svoje deti dokiaľ nebudú schopné živiť sa samé. Preto je nutné vyžadovať od každého rodiča ( za predpokladu, že nemá príjmy z iných zdrojov), aby obstarával príjmy prácou, zodpovedajúcou jeho veku, zdravotnému stavu, kvalifikácii, odbornosti, nadaniu, zručnostiam, skúsenostiam i situácii na trhu práce.
23. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že odporca je ženatý, pričom v priebehu mája 2021 spolu s manželkou očakávali narodenie dieťaťa. V období pred narodením mal. W. odporca pracoval vo firme Z J. ako prokurista, pričom sa vzdal tejto funkcie v dôsledku trestného vyšetrovania majiteľa tejto firmy. Do mája 2020 poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 800 eur mesačne. Súd prvej inštancie zistil, že následne od mája 2020 bol odporca zamestnaný na dohodu v spoločnosti Q. Q. s.r.o. kde jeho príjem v čistom predstavoval okolo 80 eur mesačne. Z dôvodu pandémie došlo k ukončeniu dohody o pracovnej činnosti a to k 18.12.2020. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bol odporca opätovne vedený v evidencii úradu práce bez nároku na podporu v nezamestnanosti a v súvislosti s pandémiou poberá od januára 2021 dotáciu na podporu humanitárnej pomoci vo výške 300 eur mesačne.
24. Pokiaľ je povinný na plnenie vyživovacej povinnosti nezamestnaný, ako v prejednávanej veci odporca skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru (či už objektívny, napr. v dôsledku organizačných zmien, alebo subjektívny, napr. v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny, resp. bezdôvodné ukončenie pracovného pomeru). Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie správne prihliadol na potenciálny prijem odporcu u zamestnávateľa obdobný tomu, ktorý dosahoval v spoločnosti Z J., po ukončení ktorého poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 800 eur a odmietol za relevantný považovať potenciálny prijem odporcu z dohody o pracovnej činnosti so spoločnosťou
Q. Q. pre jej účelovosť, hlavne jeho neprimerane nízku výšku vzhľadom k predchádzajúcej pracovnej skúsenosti, a neposlednom rade výkonu funkcie konateľa jeho manželky v tejto spoločnosti.
25. Odvolací súd reflektuje vykonaným dokazovaním zistené príjmové pomery oboch rodičov, už zmienenú osobnú starostlivosť matky a poskytovanie vecných plnení mal. W.. S prihliadnutím na podiel matky na výžive dcéry, na potenciálny dosahovaný príjem otca, jeho celkovú životnú úroveň pri komparácií oprávnených výdavkov mal. W., odvolací súd považuje bežné výživné v rozsahu 100 eur mesačne za výživné zodpovedajúce zákonom ustanoveným kritériám.
26. Odvolací súd zároveň posudzoval aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť dlžné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do 30.04.2021 v sume 1 743,30 eura v 200 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
27. Z ustanovenia § 232 ods.3 CSP vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok, umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku, alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného proti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoje povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach, alebo dlhšej ako zákonnej lehoty.
28. Výška zaostalého výživného predstavuje niekoľkonásobnú sumu jeho mesačného príjmu a preto súd prvej inštancie správne vzhľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a na primeranosť určenia výšky splátok, ju určil vo výške 200 eur mesačne až do zaplatenia. Správne zohľadnil možnosti otca, aby tento bol schopný ich spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach splácať, a aby nevzniklo riziko exekučného konania proti otcovi čo by malo negatívny dôsledok na jeho finančnú situáciu a v konečnom dôsledku na zabezpečenie oprávnených potrieb maloletej W..
29. A napokon odvolací súd posudzoval aj odvolaciu námietku navrhovateľky ohľadne nespravodlivej výšky príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom
30. Podľa § 74 ods. 1 ZoR otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
31. Výška príspevku na výživu je daná jeho „primeranosťou“. Primeranosť sa posudzuje vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa, ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky tak, aby bol stanovený rozumný kompromis medzi potrebami nevydatej matky a možnosťami otca dieťaťa. Táto zákonom ustanovená primeranosť má spravodlivo vymedziť pomer, v ktorom majú obaja rodičia prispieť na úhradu vzniknutých nákladov. Náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom sú finančné náklady, ktoré vznikli matke v súvislosti s tehotenstvom a privedením dieťaťa na svet. Existenciu a výšku nákladov je matka povinná súdu preukázať. Súd následne posúdi odôvodnenosť vynaložených nákladov a určí, akým podielom sa otec na úhrade týchto nákladov zúčastní. Otcovi dieťaťa môže súd uložiť splniť určenú sumu spolu s dlžným výživným pre matku buď jednorazovo, alebo v splátkach s bežným príspevkom na výživu. (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 74 [Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 464-465.)
32. Aj v tomto prípade súd prvej inštancie opätovne správne určil výšku príspevku na výživu v súlade s princípom primeranosti. Túto primeranosť súd prvej inštancie posúdil vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam odporcu, ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom navrhovateľky tak, aby bol stanovený rozumný kompromis medzi potrebami nevydatej matky a možnosťami otca.
33. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie okrem odvolaním nenapadnutých výrokov I. a II. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
34. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 1 a ust. § 53, § 57 , teda s ohľadom na okolnosti daného prípadu, a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Za nedôvodný považoval odvolací návrh odporcu na priznanie náhrady trov konania voči matke mal. Stely. V preskúmavanej veci nevzhliadol odvolací súd spravodlivý dôvod na odklon od štandardne aplikovaného ust. § 52 CMP.
37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).