Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/35/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: BASTAV, s.r.o., Beňadická 3008/19, 851 06 Bratislava - Petržalka, IČO: 31 696 830, zastúp. spoločnosťou POLÁČEK & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, proti žalovaným: 1.Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, zastúp. JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom, Dunajská 32, 811 08 Bratislava, 2.Východoslovenská energetika, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767 v konaní o určenie, že zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. PDS: OZE_404_2011_15, č. VSE_404_2011_15_VSE zo dňa 19.11.2014 je platná a účinná pre rok 2015 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 13.02.2015 (proti žalovanému v 1. rade) sa žalobca domáhal, aby súd určil, že zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. PDS: OZE_404_2011_15, č. VSE_404_2011_15_VSE zo dňa 19.11.2014 je platná a účinná pre rok 2015 a žalovaný je povinný vyplácať žalobcovi podporu podľa platnej zmluvy za jednotlivé mesiace v roku 2015 podľa predloženej fakturácie za ten ktorý mesiac roku 2015. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že ako výrobca uzatvoril so žalovaným v 1. rade ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy (PDS) dňa 13.01.2012 zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. OZE_404_2011. Predmetom uvedenej zmluvy je záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore; záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b ); záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobranú elektrinu určenú cenu; záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona o podpore; záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c); záväzok PDS zaplatiť cenu za elektrinu na doplatok podľa cenového rozhodnutia URSO vydaného výrobcovi. Jedná sa o zariadenie žalobcu s typom zdroja a označením generátora: OZE, bioplyn, s lokalitou umiestnenia: Jelšava II, s celkovým inštalovaným elektrickým výkonom: 990 kW a časovým úsekom pre vyhodnotenie a zúčtovanie dodávky elektriny a doplatku: kalendárny mesiac. Zmluva

nadobudla účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami a bola uzatvorená na dobu neurčitú. Dňa 17.10.2014 za žalobcu; 22.10.2014 za žalovaného v 1. rade a 19.11.2014 za žalovaného v 2. rade bola uzatvorená nová zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo zmluvy PDS: OZE_404_2011_15, číslo zmluvy VSE: OZE_404_2011_15_VSE s totožným predmetom zmluvy, ako bola predchádzajúca zmluva z roku 2012. Zmluva nadobudla platnosť dňom 01.0l.2015. Dňom 31.12.2014 zanikla platnosť zmluvy OZE_404_2011 z roku 2012. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do zániku práva výrobcu na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore. Listom zo dňa 15.12.2014 oznámi žalovaný v 1. rade žalobcovi, že si žalobca nemôže uplatniť podporu pre kalendárny rok 2015 a to z dôvodu, že nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby prevádzkovaný zdroj používal podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v § 4 zákona o podpore. Z uvedeného dôvodu je preto vylúčená možnosť zaradiť žalobcom prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory, a teda elektrina vyrobená v tomto zdroji sa bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možnosť uplatniť si právo podľa § 3 ods. 1 písm. b ), c) zákona o podpore. Zároveň žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi, že trojstranná zmluva je naďalej platná, ale nie v celom v dohodnutom rozsahu predmetu zmluvy bude v roku 2015 vykonateľná. Žalovaný v 1. rade upozornil žalobcu, že dodávka vyrobenej elektriny do sústavy VSD bez zodpovedajúceho zmluvného vzťahu upravujúceho výkup elektriny je zo strany žalovaného v 1. rade považovaná za nevyžiadanú a neoprávnenú a žalovaný v 1. rade požiadal žalobcu, aby z jeho strany nedochádzalo v roku 2015 k takejto dodávke. Žalobca listami z dní 22.12.2014 a 18.12.2014 oznámil žalovanému v 1. rade, že si nie je vedomý žiadneho porušenia zákona. Svoju povinnosť v zmysle § 4 si splnil. Mal za to, že zmluva č. PDS: OZE_ 404_2011_15, č. VSE: OZE_ 404_2011_l5_VSE zo dňa 19.11.2014 je platná v celom rozsahu a žalovaný v 1. rade je povinný odoberať elektrickú energiu v zmysle platnej zmluvy za dohodnutých podmienok. Uviedol, že zmluva bola podpísaná žalobcom dňa 17.10.2014 a žalovaným v 1. rade dňa 22.10.2014, teda žalovaný v 1. rade už v čase uzatvorenia zmluvy bol presvedčený o tom, že žalobca nesplnil podmienku ustanovenú v § 4 zákona o podpore, t. j. že do 15. augusta neomámil prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c ), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny. Keďže však žalovaný v 1. rade uzatvoril so žalobcom novú zmluvu už za účinnosti novelizovaného zákona č. 309/2009 Z.z., je zrejmé, že táto zmluva má prednosť pred zákonom a v tejto zmluve sú vymienené všetky povinnosti, ktoré má žalobca splniť voči žalovanému v 1. rade, pričom tieto si aj žalobca riadne splnil. Preto vzhľadom na platné znenie zmluvy žalovaný v 1. rade nemôže svojvoľne rozhodnúť o tom, či žalobca spĺňa alebo nespĺňa zákonné podmienky na doplatok za dodávku elektrickej energie z obnoviteľného zdroja. Mal za to, že ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o podpore sa nevzťahuje na staršie zariadenia. Jeho zariadenie bolo uvedené do prevádzky pred 01.01.2014. V tomto čase bol v platnosti zákon o podpore bez zmien, ktoré boli zavedené novelou zákona č. 382/2013 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2014. Až s účinnosťou k 01.01.2014 vstúpila do platnosti novela zákona č. 382/2013 Z.z., ktorá ustanovila, že v zmysle § 4 ods. 3 zákona o podpore si výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o podpore, nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) zákona o podpore na nasledujúci kalendárny rok. Pred účinnosťou tejto novely síce platila povinnosť o obdobných oznámeniach, avšak takáto povinnosť nebola podmienkou pre získanie podpory pre výrobu elektriny. V novele sú uvedené prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014, v zmysle ktorých podľa § 18e zákona č. 309/2009 Z.z. „podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.“ Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že na základe skutočnosti, že dotknuté zariadenie žalobcu bolo uvedené do prevádzky pred 01.01.2014, nepredstavovalo oznámenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. podmienku podpory výroby elektriny a v zmysle § 18e zákona č. 309/2009 Z.z. uvedená podmienka pre predmetné zariadenie žalobcu neplatí. Keďže v danom prípade sa jedná o podporu vyplácanú štátom, o odňatí takejto podpory musí štát resp. poverený štátny' orgán vydať rozhodnutie voči ktorému by bolo možné sa brániť zákonnými prostriedkami, odvolaním, podaním žaloby a podobne. Zákon č. 309/2009 Z.z. však v žiadnom zo svojich ustanovení nehovorí o tom, ktorý orgán, a za akých okolností by takéto rozhodnutie mal vydať a akým spôsobom by bolo možné sa voči takémuto rozhodnutiu brániť. Žalovaný v 1. rade ako účastník zmluvného vzťahu so žalobcom je subjektom súkromného práva, a teda takéto rozhodnutie týkajúce sa otázok verejného práva - výplaty štátnej podpory mu neprislúcha. Novela zákona č. 382/2013 Z.z. je podľa názoru žalobcu nevykonateľná a neaplikovateľná, keďže zákon neurčil orgán štátnej moci oprávnený rozhodnúť o odňatí štátnej podpory. Prevádzkovatelia zariadení na výrobu

elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov (OZE) sú povinní denne odovzdávať údaje o výrobe elektriny formou elektronických oznámení spoločnosti OKTE a.s.. Žalobca oznámil dňa 28.05.2014 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví rozsiahle množstvo údajov. Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sietí tieto informácie dostávajú a zároveň majú možnosť jednoznačne stanoviť, určiť denné množstvo vyprodukovanej elektriny. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že kontrola údajov o výrobe množstva elektriny z OZE zariadení je zabezpečená v najvyššej možnej miere. Tieto údaje, ako aj informácie a dáta, ktoré boli žalobcom pravidelne oznamované, sú prevádzkovateľom regionálnych distribučných sietí známe. Napriek tomu, že žalovaný v 1. rade tvrdí, že žalobca si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, žalovaný v 1. rade disponuje aj bez omámenia k 15.08.2014 dostatočnými informáciami o množstvách vyprodukovanej elektriny z jednotlivých OZE zariadení, a môže teda aj bez oznámenia vytvoriť príslušné plány. Odopretie podpory predstavuje neoprávnený zásah do práv prevádzkovateľa OZE zariadenia. Okrem toho k odberu je podľa názoru žalobcu žalovaný v 1. rade viazaný zmluvou č. PDS: OZE_ 404_2011_15, č. VSE: OZE_404_2011_15_VSE zo dňa 19.11.2014, a žalovaný v 1. rade nie je subjektom, ktorý je oprávnený rozhodnúť o tom, či žalobcovi patrí alebo nepatrí doplatok. Poukázal na ust. § 3, § 4 a § 18e zákona o podpore. Vzhľadom na to, že v súčasnosti hrozí u žalobcu stav právnej neistoty, pretože žalovaný v 1. rade nemieni dobrovoľne plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy č. PDS: OZE_404_2011_15, č. VSE: OZE_ 404_2011_15_VSE zo dňa 19.11.2014, je nevyhnutné, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade plniť si túto zmluvu aj pre rok 2015 a tým jednoznačne zadefinovať právne vzťahy medzi účastníkmi tejto zmluvy, keďže žalovaný v 1. rade spochybňuje účinnosť tejto zmluvy pre rok 2015. Poznamenal, že výroba elektriny v bioplynovej elektrárni je zdĺhavý proces, kde len nábeh výroby bioplynu pre elektráreň trvá 3 až 6 mesiacov a následné zastavenie tohto procesu tvorby bioplynu trvá minimálne 3 mesiace, a teda nie je možné odstaviť bioplynovú elektráreň zo dňa na deň, a túto opätovne zo dňa na deň uviesť do prevádzky. Takéto odstavenie bioplynovej elektrárne môže byť potenciálnym zdrojom poškodenia životného prostredia alebo výbuchu, keďže sa náhle preruší kontinuálny odber bioplynu. Aj z tohto dôvodu možno hodnotiť oznámenie žalovaného v 1. rade o neodoberaní elektrickej energie listom zo dňa 15.12.2014 za nekalo súťažnú obchodnú praktiku, keďže žalovaný v 1. rade o údajnom neplnení podmienok pre priznanie štátnej podpory v roku 2015 vedel najmenej od 16.08.2014 a napriek tomu vo veci nekonal a svoje oznámenie o neplnení zmluvy pre rok 2015 odoslal žalobcovi až 15.12.2014 so zjavným úmyslom znemožniť žalobcovi akékoľvek včasné právne kroky na svoju ochranu. Zároveň žalovaný v 1. rade zablokoval žalobcovi prístup do svojej aplikácie na nahlasovanie údajov, ktoré slúžia ako podklad pre vystavenie faktúry za jednotlivé mesiace. Z týchto dôvodov je potrebné jednoznačne upraviť právne vzťahy rozhodnutím súdu.

3.Na základe návrhu žalobcu súd uznesením sp. zn. 26Cb/35/2015-69 zo dňa 09.04.2015 pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpila spoločnosť Východoslovenská energetika, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767.

4.Žalovaný v 2. rade v podaní doručenom súdu dňa 10.07.2015 uviedol, že petit žaloby je nesprávny, lebo platnosť a účinnosť zmluvy (č. PDS: OZE_404_2011_15, č. VSE: OZE_ 404_2011_15_VSE zo dňa 19.11.2014) uzavretej medzi procesnými stranami nie je sporná. Žalovaný v 2. rade platnosť a účinnosť predmetnej zmluvy nerozporuje. Žalovaný v 2. rade prevzal na základe zmluvy zodpovednosť za odchýlku žalobcu ako výrobcu elektriny a v súlade s tým odoberá od žalobcu ním dodanú elektrinu do distribučnej sústavy. Žalovaný v 2. rade postupuje v súlade so zmluvou, keď odmieta vyplácať žalobcovi za ním dodanú elektrinu štátom regulovanú cenu elektriny na straty, ktorá je určená výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorí si môžu podľa § 4 ods. 3 zákona o podpore uplatniť právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona. Medzi procesnými stranami je sporná práve skutočnosť, či si žalobca môže uplatniť právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona. Žalovaný v 2. rade je podnikateľom v energetike s povolením na dodávku elektriny. Tvrdil, že nie je subjektom, ktorému majú byť adresované v zmysle zákona právne úkony potrebné pre vznik alebo uplatnenie práva na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov majú zákonom stanovené povinnosti voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Zo strany žalovaného v 1. rade mu bola poskytnutá informácia, že žalobca nesplnil povinnosť v zmysle zákona, ktorá by ho oprávňovala uplatniť si právo na podporu. Nesplnenie povinnosti žalobcu potvrdil aj URSO, ktorý na svojom webovom sídle zverejnil oznámenie týkajúce sa výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosti podľa § 4 zák. č. 309/2009 Z.z. (ďalej aj len ako „zákon“). Žalovaný v 2. rade sa pri poskytovaní podpory musí riadiť informáciami poskytnutými príslušnými subjektmi. Uviedol, že URSO je orgánom štátnej správy s právomocou rozhodovať v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov energie. URSO rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní práva na podporu, ako aj určuje výšku

finančnej podpory výrobcov. Mal za to, že URSO ako ústredný orgán štátnej správy konštatoval u žalobcu porušenie povinností podľa § 4 zák. č. 309/2009 Z.z. s dôsledkami vyplývajúcimi z § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z.. Žalovaný v 2. rade sa nestotožňuje s výkladom žalobcu ohľadne § 18e ods. 1 zákona, ktorý bol do zákona pridaný zákonom č. 382/2013 Z.z.. Pri výklade prechodných ustanovení je potrebné vychádzať z ich účelu. V priebehu času, od prijatia zákona č. 309/2009 Z.z. do súčasnosti, sa postupne menili podmienky, za ktorých mohla byť výrobným zariadeniam priznaná podpora. Išlo najmä o znižovanie maximálnych hodnôt inštalovaného výkonu výrobných zariadení, ktorým je možné poskytnúť podporu. V práve sa v podobných prípadoch uplatňuje princíp, že pre vznik práva platia právne predpisy účinné v čase vzniku práva, ale napriek tomu je možné, aby boli právnymi predpismi ukladané subjektom nové práva a povinnosti, ktoré sú tieto subjekty povinné plniť, bez toho, aby bola ovplyvnená existencia ich práva. Výrobcovi mohlo v roku 2010 vzniknúť právo na podporu vo vzťahu k jeho zariadeniu, ktoré by v súčasnosti vzhľadom na zmenené podmienky podpory už vzniknúť nemohlo. To však nemôže mať vplyv na povinnosti uložené zákonom všetkým výrobcom bez ohľadu na to, v akom období im právo na podporu vzniklo. Následky neplnenia povinností, ktoré majú všetci výrobcovia rovnaké, nie sú podmienkami podpory obnoviteľných zdrojov energie a musia sa uplatňovať pre všetkých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov rovnako. Vychádzajúc aj zo samotnej dôvodovej správy k zákonu, žalovaný v 2. rade má za to, že pre ustanovenie § 18e sa má aplikovať systematický a užší výklad pojmu ,,podmienky podpory“, t.j. že dané prechodné ustanovenie v § 18e zákona by sa malo vzťahovať na podmienky podpory uvedené v § 3 zákona, a nie na práva a povinnosti výrobcov (a právne následky ich nesplnenia) upravené v § 4 zákona. Uvedený výklad podporuje aj samotný nadpis ustanovenia § 3 zákona OZE v znení ,,Spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny“. V tomto ustanovení sú uvedené jednotlivé spôsoby podpory, ktorými sa podporuje výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov, na ktorú elektrinu a zdroje sa podpora vzťahuje a aké sú konkrétne podmienky, ktoré musí výrobné zariadenie spĺňať na to, aby bolo oprávnené na podporu. Podľa názoru žalovaného v 2. rade, v prospech užšieho systematického výkladu svedčí aj skutočnosť, že výrobca, ktorému zákon poskytuje konkrétne práva a ukladá povinnosti, splnil podmienky podľa § 3, a teda má právo na podporu. Z gramatickej formulácie ustanovenia § 4 ods. 3 možno tiež vyvodiť, že nejde o zánik práva na podporu - naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť nárok na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Preto ustanovenie § 4 ods. 3 nie je možné považovať za podmienku rozhodujúcu pre trvanie, resp. zánik práva na podporu - toto právo na podporu trvá pre dotknutého výrobcu naďalej. Strata možnosti uplatniť si nárok na podporu na nasledujúci rok je tak len následkom nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom s tým, že podmienky podpory pre dotknutého výrobcu ostávajú nedotknuté. Žalovaný v 2. rade nikdy netvrdil, že je subjektom oprávneným rozhodovať o práve na podporu výrobcov elektriny podľa zákona. Porušenie povinnosti výrobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona tento zákon nedefinuje ako správny delikt, takže toto neplnenie povinnosti nemôže byť ako správny delikt posudzované orgánmi kontroly, a teda ani ukladanie sankcií za toto porušenie nemôže byť predmetom príslušného konania. V dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti žalobcu v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona si nemôže žalobca uplatňovať v roku 2015, na elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení na výrobu elektriny právo na podporu podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona. Toto právo žalobcovi zaniklo priamo zo zákona ako dôsledok skutočností uvedených v danom ustanovení. Oznámenie o uplatnení podpory je hmotnoprávny úkon, ktorý musí byť uskutočnený výrobcom elektriny každoročne v prekluzívnej lehote vždy do 15. augusta, pričom zmeškanie tejto lehoty zákon neumožňuje odpustiť. Podpora podľa zákona nie je podporou vyplácanou štátom. Ide o podporu, ktorú síce reguluje štát prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale na financie na túto podporu sa skladajú všetci odberatelia elektriny v rámci svojich platieb za odobratú elektrinu. Náklady na podporu obnoviteľných zdrojov elektriny sú zahrnuté do tzv. tarify za prevádzkovanie systému, ktorá je určená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pre jednotlivých prevádzkovateľov distribučných sústav na Slovensku. Pre žalovaného v 1. rade bola tarifa za prevádzkovanie systému určená rozhodnutím URSO č. 0107/2014/E zo dňa 20.12.2013, v znení rozhodnutia č. 0046/2015/E zo dňa 23.12.2014. Vzhľadom na systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie žalovaný v 2. rade nemá žiadne finančné prostriedky (okrem prostriedkov schválených URSO na rok 2015 a poskytnutých žalovaným v 1. rade) na vyplatenie podpory pre tých výrobcov, ktorí si pre rok 2015 nemôžu uplatniť právo na podporu. V prípade vyplatenia podpory výrobcom elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu pre nesplnenie oznamovacej povinnosti, by vznikla žalovanému v 2. rade priama škoda. Aby nevznikla žalovanému v 2. rade finančná strata v súvislosti so zabezpečovaním podpory podľa zákona, musí výška nárokov výrobcov elektriny na podporu v príslušnom kalendárnom roku zodpovedať výške finančných prostriedkov určených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Na kalendárny rok 2015 však URSO určil a zohľadnil finančné prostriedky len pre takých výrobcov, u ktorých má za preukázané

uplatnenie podpory na rok 2015 v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5.Žalovaný v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 16.10.2015 uviedol, že je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy podľa zákona č. 251/2012 Z.z. v platnom znení na území Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja, a to na základe a v súlade s povolením č. 2007E 0257 vydaným Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa zákona č. 309/2009 Z.z. je žalovanému v 1. rade ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy určená povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov, a to vo forme doplatku a odberom elektriny za cenu elektriny na straty. Jednotlivé formy podpory výroby elektriny ako aj podmienky podpory výroby elektriny sú uvedené v ust. § 3 zákona o podpore. Predmetom úpravy zákona o podpore je teda úprava podmienok poskytovania podpory pre výrobcov elektriny, a to najmä tým spôsobom, že výrobcovia majú „garantované výkupné ceny“ za vyrobenú a dodanú elektrinu počas doby 15 rokov. Výška týchto cien je určená na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Finančné prostriedky určené na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov sú pre žalovaného v 1. rade prideľované každoročne zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a to na základe predikcie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov na jednotlivé kalendárne roky. Práve z tohto dôvodu je na strane výrobcov elektriny, okrem iného, daná povinnosť oznamovať zákonom stanovené informácie, pričom následkom nesplnenia si uvedených povinností môže byť v určitých prípadoch aj strata nároku výrobcu na podporu v nasledujúcom kalendárnom roku. Hlavný rozpor medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade spočíva v nesplnení si notifikačných povinností žalobcu podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore. Podľa predmetného ustanovenia je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť úradu a tiež prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje voči žalobcovi k predmetnému dátumu splnenie si vyššie uvedenej povinnosti. Žalovaný v 1. rade mal za to, že predmetná skutočnosť nebola preukázaná ani v samotnej žalobe. Splnenie si oznamovacej povinnosti zo strany žalobcu tak ostáva len v rovine tvrdenia. Cieľom týchto tvrdení zo strany žalobcu je pritom len navodenie dojmu neoprávneného postupu zo strany žalovaného v 1. rade a vyvolanie obavy o nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu, resp. vzniku nenávratnej škody na strane žalobcu. Aj keď zákon o podpore neustanovuje explicitne vo vzťahu k splneniu si oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) konkrétnu predpísanú formu, je v tejto súvislosti potrebné na jednotlivé úkony žalobcu prihliadať aj vo väzbe na požiadavky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Takýto právny úkon smerujúci k splneniu si vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti musí byť urobený predovšetkým zrozumiteľne, dostatočne určito a musí z neho vyplývať prejav vôle, ktorý ním výrobca sleduje. Absencia, čo i len jedného z týchto atribútov je spojená s neplatnosťou právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu nie je preto možné považovať za splnenie si predmetných povinností odovzdávanie rôznych plánov, hlásení a oznámení na spoločnosť OKTE, a.s. alebo Úradu pre reguláciu sieťových odvetví tak, ako to tvrdí žalobca, a ktoré navyše neboli v žalobe ani bližšie špecifikované. Je toho názoru, že takéto tvrdenia žalobcu len potvrdzujú skutočnosť, že žalobca si nesplnil voči žalovanému v 1. rade povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z.. V dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti žalobcu v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona zaniklo žalobcovi právo uplatňovať si v roku 2015, na elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení na výrobu elektriny nárok na podporu podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona. Toto právo žalobcovi zaniklo priamo zo zákona. Oznámenie o uplatnení podpory je hmotnoprávny úkon, ktorý musí byť uskutočnený výrobcom elektriny každoročne v prekluzívnej lehote vždy do 15. augusta, pričom zmeškanie tejto lehoty zákon neumožňuje odpustiť. Žalovaný v 1. rade namieta neexistenciu nároku žalobcu aj na základe informácií zverejnených na webovom sídle úradu. Úrad dňa 28.07.2014 zverejnil na svojom webovom sídle informáciu pre výrobcov, kde poukázal na ich povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore. Každý výrobca bol teda nad rámec zákona informovaný o tom, že si má splniť svoju oznamovaciu povinnosť voči úradu ako aj voči prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav. Úrad dňa 09.02.2015 taktiež zverejnil na svojom webovom sídle zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili povinnosti podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z. z.. V zozname výrobcov, ktorí si nesplnili zákonom stanovené povinnosti sa nachádza aj žalobca. Žalovaný v 1. rade uviedol, že je subjektom povinným postupovať v súlade so zákonom o podpore a ako prísne regulovaný subjekt nemá inú možnosť ako dodržiavať zákon a postupovať v súlade so zákonom, bez ohľadu na to, či je zákon nastavený prísne alebo benevolentne. Po zverejnení vyššie uvedeného zoznamu zo strany úradu nemôže postupovať inak a nemôže podporu poskytovať subjektu, ktorému zo zákona takáto podpora

neprináleží. V opačnom prípade by sám sebe spôsoboval škodu a rovnako by porušoval povinnosť konať prevenčne a škode zamedzovať v zmysle platných právnych predpisov. Nakoľko systém podpory výroby elektriny z. obnoviteľných zdrojov energie je založený na systéme ,,štátom dotovanej politiky“, žalovaný v 1. rade nemá žiadne finančné prostriedky (okrem prostriedkov schválených úradom na rok 2015) na vyplatenie podpory pre tých výrobcov, ktorí pre rok 2015 nemajú nárok na podporu. V prípade vyplatenia podpory výrobcom elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu pre nesplnenie oznamovacej povinnosti, vznikne žalovanému v 1. rade priama škoda vo výške niekoľko miliónov EUR, čo ho môže vystaviť platobnej neschopnosti. Aby nevznikla pre žalovaného v 1. rade priama finančná strata, v súvislosti s plnením povinnosti podľa zákona o podpore, musela by finančná výška prostriedkov určená úradom zodpovedať nárokom výrobcov elektriny na uplatnenie podpory zo strany výrobcov elektriny v príslušnom kalendárnom roku. Na kalendárny rok 2015 však úrad určil a zohľadnil finančné prostriedky len pre takých výrobcov, ktorí oznámili uplatnenie podpory na rok 2015 v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Mal za to, že porušenie zákonných povinností žalobcu je nesporné a jeho nárok nie je dostatočne osvedčený ani v súvislosti s poukazom na uzatvorenie trojstrannej zmluvy (č. PDS: OZE_404_2011_15, č. VSE: OZE_ 404_2011_15_VSE zo dňa 19.11.2014) medzi procesnými stranami. Tvrdil, že žalobca si nemôže odvodzovať z tejto zmluvy právo na poskytnutie podpory ako právo na zmluvné plnenie, ktoré je nezávislé od toho, či mu právo na uplatnenie podpory prináleží v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o podpore. Samotná zmluva v sebe obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa zmluvný vzťah riadi okrem iného aj ustanoveniami zákona o podpore. Navyše predmetná zmluva obsahuje aj vyhlásenie žalobcu, že spĺňa podmienky na uplatnenie podpory podľa príslušných právnych predpisov a že sa tieto podmienky zaväzuje dodržiavať. Z uvedeného dôvodu je možné konštatovať, že v časti, v ktorej predmetná zmluva upravuje uplatnenie zmluvného práva na poskytnutie podpory v zmysle zákona o podpore je zmluva uzatvorená s rozväzovacou podmienkou, ktorou je zánik práva na uplatnenie podpory podľa § 4 ods. 3 zákona o podpore, a toto zmluvné právo zaniká, ak v príslušnom roku došlo k zániku nároku na uplatnenie podpory podľa uvedeného ustanovenia. Zmluva ako taká však svoju platnosť a účinnosť nestratila, len nie je možné ju vykonávať v plnom rozsahu. Povinnosť žalovaného v 1. rade poskytovať žalobcovi podporu v roku 2015 na základe uzatvorenej trojstrannej zmluvy je neplatná aj s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z dôvodu, že žalobca stratil právo na uplatnenie si podpory v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o podpore. Žalobca uvádza, že jeho právo na podporu v zmysle zákona o OZE nezaniklo tiež z dôvodu aplikácie prechodného ustanovenia § 18e ods.1 zákona o OZE. Žalobca sa totiž domnieva, že následok v podobe straty na podporu sa nevzťahuje na tých výrobcov, ktorí prevádzkujú zariadenia uvedené do prevádzky do 31.12.2013. Žalovaný v 1. rade s takýmto výkladom predmetného ustanovenia nesúhlasí a má za to, že v danom prípade dochádza k mylnej a účelovej interpretácii právneho predpisu. Rozšírenie znenia § 18e zákona o OZE aj na následky porušenia povinnosti podľa § 4 by totiž vytvorilo dve kategórie výrobcov: výrobcovia, ktorí predmetnej „sankcii“ podliehajú a výrobcovia, ktorí „sankcii“ nepodliehajú, pričom jediným dôvodom/kritériom pre takéto rôzne zaobchádzanie by bol deň uvedenia zariadenia do prevádzky. Žalovaný v 1. rade sa domnieva, že takéto rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu k výrobcom by bolo v rozpore s ústavným princípom rovnosti zakotveným v čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 Ústavy. Vychádzajúc aj zo samotnej dôvodovej správy k zákonu o OZE, žalovaný v 1. rade je toho právneho názoru, že pre dané ustanovenie § 18e by sa mal aplikovať systematický a užší výklad pojmu ,,podmienky podpory“ ako výklad logický, t.j. že dané prechodné ustanovenie v § 18e zákona o OZE by sa malo vzťahovať len na § 3 zákona o OZE, čo vyplýva aj z jeho pomenovania „Spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny“. V tomto ustanovení sú uvedené jednotlivé spôsoby podpory, ktorými sa podporuje výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov, na ktorú elektrinu a zdroje sa podpora vzťahuje a aké sú konkrétne podmienky, ktoré musí výrobné zariadenie spĺňať na to, aby bolo oprávnené na podporu. Podľa názoru žalovaného v 1.rade, v prospech tohto užšieho a systematického výkladu svedčí aj skutočnosť, že výrobca, ktorému zákon o podpore dáva konkrétne práva a ukladá povinnosti, už spĺňa podmienky podľa ust. § 3 zákona, teda má právo na podporu. Z gramatickej formulácie ust. § 4 ods. 3 zákona o podpore možno tiež vyvodiť, že nejde o zánik práva na podporu ako takú - naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť právo na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Preto ustanovenie § 4 ods. 3 zákona podľa názoru žalovaného v 1. rade nie je možné považovať za podmienku rozhodujúcu pre trvanie, resp. zánik práva na podporu - toto právo trvá pre dotknutého výrobcu naďalej. Strata možnosti uplatniť si právo na podporu na nasledujúci rok je tak len určitou sankciou za nesplnenie povinnosti požadovanej zákonom s tým, že podmienky podpory pre dotknutého výrobcu ostávajú nedotknuté. Navyše novela zákona o podpore okrem spomínaného doplnenia ust. § 4 o následok v ods. 3 zmenila a doplnila aj celý rad ustanovení v § 3 zákona o podpore. Žalovaný v 1. rade preto zastáva názor, že práve z dôvodu zmeny podmienok podpory výroby elektriny upravených v ust. § 3 zákona vznikla potreba

riešiť problematiku retroaktivity takto zmenených a doplnených podmienok podpory prostredníctvom prechodného ustanovenia zákona o podpore. Tvrdenie žalobcu o tom, že o odňatí podpory musí štát resp. poverený štátny orgán vydať rozhodnutie považuje žalovaný v 1. rade za nesprávne interpretovanie právnych predpisov nemajúce oporu v platnom právnom poriadku. Predovšetkým je potrebné ustáliť, že porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore nie je správnym deliktom, o ktorom by mal rozhodnúť správny orgán. Totiž nie každé porušenie povinnosti v oblasti verejnej správy musí byť automaticky správnym deliktom. Aj tu platí zásada zákonnosti, tzn. že správnym deliktom môže byť len to, čo zákon ustanovil ako správny delikt a len za to môže byť príslušným orgánom uložený správny postih. Uplatnenie podpory zo strany výrobcu je hmotnoprávnym úkonom, ktorý musí byť uskutočnený každoročne v prekluzívnej lehote. Márne uplynutie tejto lehoty má pritom za následok, že výrobca si v nasledujúcom roku nemôže uplatniť nárok na podporu podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c). V prípade žalobcu nastali právne skutočnosti predpokladané zákonom, a preto nie je potrebné o nich vydať osobitné rozhodnutie. Právnou skutočnosťou, na základe ktorej žalobca stratil svoj nárok je márne uplynutie lehoty (15. august) s následkom uvedeným v § 4 ods. 3 zákona o podpore. Z gramatickej formulácie ustanovenia § 4 ods. 3 možno navyše vyvodiť, že v danom prípade nejde o zánik práva na podporu - naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť právo na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

6.Okresný súd Košice I na návrh žalobcu uznesením sp. zn. 26Cb/35/2015 zo dňa 10.02.2016 prerušil konanie do rozhodnutia veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.: PL. ÚS 50/2015.

7.Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3Cob/104/2016 zo dňa 31.03.2017 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na prerušenie konania zamietol.

8.Žalobca podaním zo dňa 21.09.2017 žiadal o pripustenie zmeny žaloby, ale súdu uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 22.09.2017 zmenu žaloby nepripustil.

9.Podaniami zo dňa 10.11.2017 žalobca opätovne žiadal o zmenu žaloby a poukázal na to, že si svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle zákona o podpore splnil. Uviedol, že oznámenie uplatnenia si podpory bolo už súčasťou žiadosti o poskytnutie podpory. Predpokladané množstvo vyrobenej elektriny bolo oznámené žalovanému v 1. rade doručením cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na začiatku roka 2014. Žalovanému v 1. rade muselo byť známe aj z uzavretej zmluvy medzi procesnými stranami, že žalobca má záujem na poberaní podpory.

10.Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26Cb/35/2015-301 zo dňa 19.01.2018 zmenu žaloby nepripustil.

11.Na pojednávaní dňa 16.02.2018 žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu aj s poukazom na uplynutie času.

12.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Výpisy z obchodného registra o registrácii žalobcu a žalovaného v 1. rade, Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku Číslo zmluvy PDS: OZE_404_2011 uzavretú medzi žalovaným v 1. rade ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a žalobcom ako výrobcom zo dňa 13.01.2012, Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku Číslo zmluvy PDS: OZE_404_2011_15, Číslo zmluvy VSE: OZE_ 404_2011_15_VSE zo dňa 19.11.2014 uzavretú medzi žalobcom ako výrobcom a žalovaným v 1. rade ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a žalovaným v 2. rade ako odberateľom, Oznámenie žalobcu z 15.12.2014, List žalovaného v 1. rade zo dňa 15.12.2014 adresovaný žalobcovi - Oznámenie o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015, List žalobcu adresovaný žalovanému v 1. rade - Oznámenie o nemožnosti uplatnenia podpory pre kalendárny rok 2015 - odpoveď, List žalobcu adresovaný žalovanému v 1. rade zo dňa 22.12.2014 - Oznámenie o nemožnosti uplatnenia podpory pre kalendárny rok 2015 - upozornenie, List žalobcu adresovaný žalovanému v 1. rade zo dňa 22.12.2014 - Odvolanie sa proti oznámeniu o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015, kópiu aplikácie pre nahlasovanie formulára, List žalovaného v 2. rade zo dňa 03.03.2015 adresovaný žalobcovi - Vrátenie faktúry č. 101233. K návrhu na zmenu žaloby predložil faktúry č. 101232 a č. 101233, Žiadosť o

poskytnutie podpory, Rozhodnutie URSO č. 1615/2014/E-OZ zo dňa 13.01.2014, List žalovaného v 1. rade adresovaný žalobcovi zo dňa 10.10.2014, Rozhodnutie URSO č. 0836/2012/E-OZ zo dňa 22.03.2012, Rozhodnutie URSO č. 0498/2013/E-OZ zo dňa 16.11.2012, Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zo dňa 07.03.2012, Rozhodnutie URSO č. 0046/2015/E zo dňa 23.12.2014.

13.Žalovaný v 1. rade na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy: Rozhodnutie URSO zo dňa 04.06.2007, Rozhodnutie URSO zo dňa 11.05.2009, Rozhodnutie URSO zo dňa 06.06.2011, zoznam výrobcov elektriny, ktorý si nesplnili povinnosť podľa § 4 zákona o podpore, uverejnený Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

14.Žalovaný v 2. rade na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy: zoznam výrobcov elektriny, ktorý si nesplnili povinnosť podľa § 4 zákona o podpore, uverejnený Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

15.Nie je medzi stranami sporné, že uzatvorili Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku Číslo zmluvy PDS: OZE_404_2011 zo dňa 13.01.2012, že uzavreli Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku Číslo zmluvy PDS: OZE_404_2011_15, Číslo zmluvy VSE: OZE_ 404_2011_15_VSE zo dňa 19.11.2014, že žalovaný v 1. rade listom zo dňa 15.12.2014 oznámil žalobcovi nemožnosť uplatnenia podpory pre kalendárny rok 2015.

16.Spornou zostala skutočnosť, či si žalobca riadne a včas splnil svoju oznamovaciu povinnosť v roku 2014 v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE a či žalobca má naliehavý právny záujem na určení platnosti a účinnosti právneho úkonu.

17.Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 309/2009 Z.z. (1) Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje a) prednostným 1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny 1) do regionálnej distribučnej sústavy, 4) 2. prístupom do sústavy, 5) 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, 6) b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, c) doplatkom, d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku 8) prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. (2) Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny bez ohľadu na ich výkon. (3) Podpora podľa odseku 1 písm. b) a c) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny a) s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW, b) s celkovým inštalovaným výkonom do 200 MW, ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% alebo energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom procese v palive je vyšší ako 40%. (4) Podpora podľa odseku 1 písm. c) sa vzťahuje na a) všetku elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW vrátane, b) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW vrátane, c) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, pričom pomer sa počíta ako podiel 5 MW k celkovému inštalovanému výkonu, d) celú výrobu elektriny v zariadení výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom do 15 MW vrátane, e) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny v zariadení výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom nad 15 MW, pričom pomer sa počíta ako podiel 15 MW k celkovému inštalovanému výkonu, f) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, g) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, h) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, i) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v

zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, j) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom procese v palive je vyšší ako 40%. (5) Podpora podľa odseku 1 písm. d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom menej ako 1 MW. Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj slnečnú energiu sa podpora podľa odseku 1 písm. d) vzťahuje len na zariadenie s inštalovaným výkonom do 30 kW. (6) Podpora podľa odseku 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Podpora podľa odseku 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 500 kW po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny. (7) Rekonštrukcia alebo modernizácia technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny musí zabezpečiť technologické zhodnotenie zariadenia spočívajúce najmä v preukázateľnom zvýšení účinnosti, zvýšení inštalovaného výkonu, znížení vlastnej spotreby energie alebo znížení strát a nákladov na výrobu elektriny, ktoré výrobca preukáže znaleckým posudkom. Ukončenie rekonštrukcie alebo modernizácie zariadenia na výrobu elektriny preukazuje výrobca elektriny právoplatným kolaudačným rozhodnutím alebo znaleckým posudkom, v ktorom sa uvedie dátum, kedy bola rekonštrukcia alebo modernizácia ukončená, ak kolaudácia stavby nebola potrebná. (8) Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúcom biomasu alebo produkt jej spracovania sa podpora podľa odseku 1 písm. c) vzťahuje v prípade nového zariadenia len na množstvo vyrobenej elektriny z biomasy alebo produktu jej spracovania do 40 GWh vrátane. Na účely výpočtu sa podľa odseku 4 započíta množstvo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou určené podľa § 19 ods. 1 písm. a) a do výpočtu sa nezapočíta elektrina, ktorá je vyrobená a) z biomasy, ktorá ako vstupná surovina pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní alebo pri spracovaní na jej produkt nespĺňa požiadavky na kvalitu a parametre podľa § 19 ods. 2 písm. h), b) z biokvapaliny, ktorá nespĺňa kritériá trvalej udržateľnosti podľa § 19b ods. 1 písm. a). (9) Výpočet podľa odseku 8 sa nepoužije na bioplyn vyrobený anaeróbnou fermentáciou, plyn vyrobený termochemickým splyňovaním biomasy, ktorá neobsahuje lesnícku biomasu, v splyňovacom generátore s inštalovaným výkonom do 500 kW, skládkový plyn a plyn z čistiarní odpadových vôd a na spaľovanie komunálnych odpadov s maximálnym podielom biologicky rozložiteľnej zložky odpadov do 55% vrátane. (10) Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj slnečnú energiu sa podpora podľa odseku 1 písm. c) vzťahuje len na zariadenie s inštalovaným výkonom do 30 kW, ktoré je umiestnené na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom evidovanej v katastri nehnuteľnosti. 9a) (11) Pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré vyrába elektrinu spaľovaním bioplynu získaného anaeróbnou fermentáciou a elektrinu z plynu vyrobeného termochemickým splyňovaním biomasy a ktorý z ročnej výroby tepla nevyužije najmenej 50% na dodávku využiteľného tepla, ktorá nezahŕňa teplo použité na energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý zostal po výrobe bioplynu, sa cena elektriny podľa § 6 ods. 1 písm. a) znižuje o 30%. Teplo použité na energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného odpadu sa pre zariadenie spaľujúce bioplyn s inštalovaným výkonom do 250 kW, ktoré hmotnostne využíva menej ako 40% účelovo pestovanej biomasy na ornej pôde, započítava pre výpočet 50% dodávky využiteľného tepla. Spôsob výpočtu ročnej výroby tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (12) Pri zariadení výrobcu elektriny, ktorý vyrába elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou, má výrobca elektriny právo na uplatnenie doplatku na elektrinu vyrobenú z biometánu. (13) Pri výrobe elektriny, ktorá sa nepovažuje za podnikanie v energetike, sa na výrobcu nevzťahujú povinnosti podľa § 4 ods. 2. (14) Podpora podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nevzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj vodnú energiu s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW.

18.Podľa ust. § 4 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2013: (1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, 11) b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja 11a) za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy

alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja 11a) za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona. (3) Právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b). (4) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou, ktorému bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou za predchádzajúci kalendárny rok, si uplatňuje v roku vydania tohto potvrdenia podporu podľa odseku 1 písm. b) a c). Ak sa v nasledujúcom kalendárnom roku nepreukáže, že vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, je povinný doplatok podľa odseku 1 písm. c) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy do 15. apríla. Ak si neuplatnil právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c) a na základe vydaného potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukáže, že elektrinu vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, môže si na takto vyrobenú elektrinu uplatniť do konca roka právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c). (5) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou je povinný a) vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky tepla a využitie mechanickej energie vyrobenej kombinovanou výrobou, b) predložiť sumárne ročné údaje získané z mesačných bilancií podľa písmena a) Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok, c) predložiť údaje o množstve plynu použitého na výrobu elektriny a výpočet množstva elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ak ide o kombinovanú výrobu veľkých výkonov, ktorá využíva plyn ako palivo, ministerstvu a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok. (6) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) alebo c) a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov energie, je povinný zabezpečiť samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. (7) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a vyrába elektrinu spaľovaním alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu skutočné nadobudnutie množstva a kvalitu biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny. (8) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia do 125 MW, ktorý predloží prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, má právo na doplatok v rovnakej sume ako je doplatok výrobcu elektriny vyrobenej z bioplynu. Doplatok sa vzťahuje na množstvo elektriny, ktorá bola vyrobená z biometánu kombinovanou výrobou, určené podľa § 19 ods. 1 písm. a), ak zariadenie na výrobu bioplynu nie je staršie ako 15 rokov. Na množstvo elektriny vyrobenej z biometánu sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 3 ods. 4. (9) Výrobca elektriny podľa odseku 8 si právo na doplatok za zvyšnú časť elektriny, ktorá nebola vyrobená z biometánu a ktorá nepresiahne množstvo elektriny, na ktorú sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 4, môže uplatniť len po dobu 15 rokov od roku

uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia. (10) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a množstvo elektriny počíta podľa § 3 ods. 4 písm. a), b), f) alebo g) je povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia regionálnej distribučnej sústavy. (11) Výrobca elektriny využívajúci ako zdroj slnečnú energiu je povinný označiť každý fotovoltický panel zariadenia údajom o jeho jednotkovom výkone.

19.Podľa ust. § 4 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014: (1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, 11) b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona. (3) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. (4) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou, ktorému bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou za predchádzajúci kalendárny rok, si uplatňuje v roku vydania tohto potvrdenia podporu podľa odseku 1 písm. b) a c). Ak sa v nasledujúcom kalendárnom roku nepreukáže, že vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, je povinný doplatok podľa odseku 1 písm. c) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy do 15. apríla. Ak si neuplatnil právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c) a na základe vydaného potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombino-vanou výrobou preukáže, že elektrinu vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, môže si na takto vyrobenú elektrinu uplatniť do konca roka právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c). (5) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou je povinný a) vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky tepla a využitie mechanickej energie vyrobenej kombinovanou výrobou, b) predložiť sumárne ročné údaje získané z mesačných bilancií podľa písmena a) prevádzkovateľovi monitorovacieho systému energetickej efektívnosti podľa osobitného predpisu 11aa) a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok, c) predložiť údaje o množstve plynu použitého na výrobu elektriny a

výpočet množstva elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ak ide o kombinovanú výrobu veľkých výkonov, ktorá využíva plyn ako palivo, Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok. (6) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) alebo c) a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov energie, je povinný zabezpečiť samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. (7) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a vyrába elektrinu spaľovaním alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu skutočné nadobudnutie množstva a kvalitu biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny. (8) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia do 125 MW, ktorý predloží prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, má právo na doplatok v rovnakej sume ako je doplatok výrobcu elektriny vyrobenej z bioplynu. Doplatok sa vzťahuje na množstvo elektriny, ktorá bola vyrobená z biometánu kombinovanou výrobou, určené podľa § 19 ods. 1 písm. a), ak zariadenie na výrobu bioplynu nie je staršie ako 15 rokov. Na množstvo elektriny vyrobenej z biometánu sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 3 ods. 4. (9) Výrobca elektriny podľa odseku 8 si právo na doplatok za zvyšnú časť elektriny, ktorá nebola vyrobená z biometánu a ktorá nepresiahne množstvo elektriny, na ktorú sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 4, môže uplatniť len po dobu 15 rokov od roku uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia. (10) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a množstvo elektriny počíta podľa § 3 ods. 4 písm. a), b), f) alebo g) je povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia regionálnej distribučnej sústavy. (11) Výrobca elektriny využívajúci ako zdroj slnečnú energiu je povinný označiť každý fotovoltický panel zariadenia údajom o jeho jednotkovom výkone.

20.Podľa ust. § 18e zák. č. 309/2009 Z.z.: (1) Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. (2) Na zariadenie, na ktorého výstavbu vydané stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť pred 1. januárom 2014 a ktoré má vydané rozhodnutie o povolení užívania podľa osobitného predpisu 20) pred 1. augustom 2015, sa na účely výpočtu podľa § 3 ods. 4 započíta množstvo elektriny vyrobené z biomasy alebo biokvapaliny kombinovanou výrobou určené podľa § 19 ods. 1 písm. a). (3) Výrobca elektriny z malého zdroja, ktorý si inštaloval malý zdroj pred 1. januárom 2014, oznámi uvedenie malého zdroja do prevádzky podľa § 4a ods. 6 do 31. marca 2014. (4) Právo na doplatok podľa § 3 ods. 4 písm. i) si výrobca elektriny môže uplatniť v období od 1. januára 2015 do 31. decembra 2018. (5) Ustanovenie § 6 ods. 5 sa vzťahuje na výrobcu elektriny, na výstavbu, rekonštrukciu alebo modernizáciu zariadenia ktorého bola poskytnutá podpora z podporných programov financovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu po 1. januári 2014.

21.Podľa ust. § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

22.Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 CSP: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

23.Podľa ust. § 137 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24.Predmetom konania je určenie, že zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpoved-nosti za odchýlku a doplatku č. PDS: OZE_404_2011_15, č. VSE_404_2011_15_VSE zo dňa 19.11.2014 je platná a účinná pre rok 2015. Medzi stranami sporu bolo ustálené, že bola medzi nimi uzatvorená zmluva o dodávke elektriny. Je nepochybné, že žalovaní odmietli vyplácať žalobcovi za ním dodanú elektrinu štátom regulovanú cenu elektriny, s poukazom na to, že žalobca nesplnil oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 zákona o podpore, ktorá by ho oprávňovala uplatniť si právo na podporu.

25.Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia 137 písm. c) určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (tzv. pozitívna určovacia žaloba) alebo že tu nie je (tzv. negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa žalobca môže však domáhať len vtedy, ak je na určení právneho vzťahu alebo práva daný naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo neisté. Existencia naliehavého právneho záujmu je teda zákonná požiadavka, ktorá musí byť splnená; inak nemožno žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva vyhovieť. Účelom určovacej žaloby v porovnaní so žalobou na plnenie, je poskytnutie nepriamej ochrany právnym pomerom tam, kde tieto právne pomery sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností; určovacia žaloba má teda preventívny charakter, vnáša istotu do neistých právnych vzťahov a je mnohokrát v záujme obidvoch účastníkov tohto vzťahu. Zásadne platí, že možnosť žaloby na plnenie vylučuje právny záujem na žalobe určovacej. Uvedená zásada by neplatila v prípade, ak by určovacia žaloba neslúžila iba k ďalšiemu sporu medzi účastníkmi konania ale vytvorila by základ pre právny vzťah medzi účastníkmi konania, len za týchto okolností by určovacia žaloba bola prípustná. Tento názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania a z tvrdení procesných strán v danom prípade právny vzťah medzi nimi vznikol na základe zmluvy, platnosť ktorej nebola napadnutá ani jednou zo zmluvných strán. Žalovaní uviedli, že zmluva ostáva v platnosti, a v prípade splnenia podmienok v ďalšom kalendárnom roku, nič nebude brániť priznaniu práva na doplatok žalobcovi. Ak teda žalovaní neoprávnene neposkytli doplatok v roku 2015, došlo už k porušeniu zmluvných povinností (a to už v čase podania žaloby) a vytráca sa tým prevenčný význam žaloby na určenie. Rozhodnutie súdu v tomto konaní by ustálilo iba nárok žalobcu na rok 2015, keďže žalobcovi nebola priznaná podpora za rok 2015 z dôvodu nesplnenia podmienok pre daný kalendárny rok, určovacia žaloba by teda nevyriešila vzťahy medzi účastníkmi konania s definitívnou platnosťou. Aj v prípade, že by súd tejto žalobe vyhovel, žalobca by musel v prípade nesplnenia si záväzku zo strany žalovaného podať žalobu na plnenie, keďže jeho cieľom je získanie finančných prostriedkov titulom doplatku za elektrinu. Bez ohľadu na skutočnosť, či by žalobca podal žalobu na plnenie, rozhodujúce je, že je možnosť podania takejto žaloby a žalobca mal takúto možnosť už v čase podania žaloby. Možnosť podania žaloby na plnenie teda vylučuje možnosť podania žaloby určovacej, keďže v tomto prípade by rozhodnutie súdu nemalo za následok zmenu práv alebo povinností z právneho vzťahu s konečnou platnosťou ale rozhodnutie súdu by poskytlo žalobcovi možnosť podávať ďalšie žaloby. O nároku žalobcu, ktorý si uplatňuje v tomto konaní možno rozhodnúť ako o predbežnej otázke v konaní o žalobe o plnenie. Vo všeobecnosti teda platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti (§ 137 písm. c) . 26.Ako už bolo uvedené vyššie existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 217 ods. 1 ). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite - tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku. Z uvedeného dôvodu súd preto upustil aj od vykonania ďalších - stranami konania navrhovaných dôkazov, ako aj od hodnotenia stranami konania predložených dôkazov. 27.Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem a z uvedeného dôvodu žalobu zamietol.

28.Podľa ust. § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29.Podľa ust. § 262 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

30.Žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 .