Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-181-2016.pdf
PDF · 109.34 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/181/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v sporovej veci žalobcu: P.. F. E., H.. XX. XX. XXXX, R. C. K. X, C., zast. JUDr. Michal Miškovič - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Palisády 32, Bratislava, IČO: 47 255 846, proti žalovanému v I. rade: LK Sales Consulting, s.r.o., so sídlom Papraďová 1A, Bratislava, IČO: 46 836 250 a žalovanej v II. rade: Z. C., Q.. Z., H.. XX. XX. XXXX, R. C. Ľ. XXXX/X, C., zast. + ULTRA Legal s.r.o, advokátní kancelář, organizačná zložka sídlom Zelená 2, Bratislava, IČO: 47 255 480 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto,
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému v I. rade súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
III. Žalovanej v II. rade voči žalobcovi súd p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.12.2016 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXXX/XX o výmere 924 m2, druh pozemku: záhrady, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie H., okres: Bratislava II, obec: BA - m.č. Ružinov. Zároveň sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia náhrady trov konania.
2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.02.2008 uzatvorili B. F.?, Q.. M., H.. XX.XX.XXXX, R. C. K.L. XX, C. v právnom postavení predávajúcej a P.. A. Q., H.. XX.XX.XXXX, R. C. T. X, K. v právnom postavení kupujúcej Kúpnu zmluvu. Predmetom Kúpnej zmluvy bol predaj nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXXX/XX o výmere 924 m2, druh pozemku: záhrady, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie H., okres: Bratislava II, obec: BA - m.č. Ružinov. Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti v prospech kupujúcej: P.. A. Q. M. XX.XX.XXXX S. Č.. N. XXXX/XX. Podľa tvrdení žalobcu bol však skutočným účastníkom zmluvy v právnom postavení kupujúceho žalobca a nie P.. A. Q.. Žalobca jednal s predávajúcou B. F.?.? o predaji predmetnej nehnuteľnosti, dohodoval podmienky zmluvy a žalobca taktiež uhradil predávajúcej kúpnu cenu vo výške 17.000.000,-Sk ako kúpnu cenu nehnuteľnosti. Prvá časť kúpnej ceny vo výške 2.000.000,-Sk bola uhradená v hotovosti v celosti naraz pri podpise Zmluvy dňa 22.02.2008. Druhá časť kúpnej ceny vo výške 15.000.000,-Sk bola uhradená hotovostným prevodom na bankový účet predávajúcej B.T. F.? na č.ú. P. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v celosti naraz dňa 22.02.2008 z účtu žalobcu. Na preukázanie ním uvádzaných tvrdení žalobca predložil súdu písomné prísažné vyhlásenie B. F.? zo dňa 28.11.2016, ktoré podpísala u notára. Taktiež žalobca predložil písomné potvrdenie Tatra banky a.s. o tom, že z jeho osobného účtu bola dňa 22.02.2008 odúčtovaná platba 15.000.000,-Sk v prospech bankového účtu B. F.?. V súčasnosti sú ako vlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX evidovaní spoločne žalovaný
v I. rade a žalovaná v II. rade, každý v jednej polovici. Žalovaný v I. rade nadobudol spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti v rozsahu 1 darovacou zmluvou zo dňa 19.09.2013. Žalovaná v II. rade nadobudla spoluvlastnícke právo v rozsahu 1 darovacou zmluvou zo dňa 10.05.2012. Naliehavý právny záujem žalobca preukazuje tým, že na liste vlastníctva predmetných nehnuteľností sú uvedený žalovaný v I. rade a žalovaná v II. rade, pričom rozsudok vyhovujúci žalobe privodí zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
3. Žalovaný v I. rade sa k žalobe nevyjadril, na pojednávanie nariadené na 18.10.2017 a 16.02.2018 sa nedostavil, hoci bol o žalobe a termíne pojednávania riadne oboznámený. Súd preto pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti podľa § 180 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP).
4. Žalovaná v II. rade sa k podanej žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 23.02.2017. Vo vyjadrení uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Ako dôvod pre ktorý žiadala žalobu zamietnuť uviedla nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako aj neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Taktiež zdôraznila, že žalobca v danej veci neosvedčil existenciu jeho naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva, nakoľko žalobcovi nesvedčí žiaden nadobúdací titul, na základe ktorého by bolo možné považovať ho za vlastníka nehnuteľnosti, ktorého určenia sa v spore domáha. Taktiež uviedla, že vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti ( je pasívne legitimovaným). Žalobca na skutkové okolnosti vymedzené v jeho žalobe aplikoval ustanovenie § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ), podľa ktorého ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Právne posúdenie je vždy vecou súdu. Poukázala na to, že žalobca nebol účastníkom kúpnej zmluvy zo dňa 22.02.2008 uzatvorenej medzi B. F.?, ako predávajúcou a P.. A. Q. ako kupujúcou. Podľa § 46 ods. 1 OZ na prevod nehnuteľnosti kúpnou zmluvou sa vyžaduje písomná forma, pričom zo znenia § 41a ods. 2 OZ je nepochybné, že musí byť daná totožnosť účastníkov predstieraného a zastretého právneho úkonu. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 2621/2006 zo dňa 12.06.2007. Žalovaná v II. rade taktiež namietala, že žalobca nie je vo vzťahu k žalobnému návrhu aktívne vecne legitimovaný, nakoľko nebol účastníkom kúpnej zmluvy zo dňa 22.02.2008. Napokon uviedla, že žalobca v spore neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, keď žalobca v žalobe ani len netvrdil skutočnosti, ktoré by osvedčili existenciu jeho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, nepredložil jeden dôkaz spôsobilý preukázať pravdivosť jeho tvrdení vo vzťahu k žalobnému návrhu, pričom žalovaná v II. rade popiera pravdivosť skutkových tvrdení uvedených v žalobe. Žiadala žalobu zamietnuť, nakoľko až do právoplatnosti rozhodnutia o absolútnej neplatnosti je potrebné vychádzať z premisy platnosti právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 41a ods. 2 Obč. zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastníci právneho úkonu, t.j. v prípade dvojstranného právneho úkonu, obe strany po vzájomnej dohode zhodne prejavujú niečo iné, než v skutočnosti chcú.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovanej v II. rade, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový a právny stav.
6. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť B. K. Consulting, spol. s r.o. bola zapísaná v obchodnom registri pod týmto obchodným názvom v čase od 04.07.1995 do 12.06.2003, keď v tomto čase za spoločnosť konali dvaja konatelia, a R. P.. F. E. ( žalobca) a Z. C. ( žalovaná v II. rade), pričom menom spoločnosti konali konatelia samostatne. Funkcia konateľov Ing. L. Kozmona a Z.. C. zanikla dňa 24.04.2003, ako to vyplýva zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 24.04.2003, na ktorej boli schválené prevody obchodných podielov, odstúpenie konateľov a podľa ktorej došlo aj k zmene obchodného mena na R.P.Consulting, s.r.o., následne od 08.11.2014 bola táto spoločnosť z obchodného registra vymazaná v celom rozsahu.
7. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti žalovaného v I. rade, spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvu dňa 23.08.2012, kde jediným konateľom spoločnosti je žalobca.
8. Dňa 22.02.2008 bola uzavretá Kúpna zmluva medzi predávajúcou B. F.? a kupujúcou P.. A. Q.. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemok, parc. č. XXXXX/ XX, o výmere 924 m2, druh pozemku: záhrady, ktorý bol zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava II, obec: Bratislava - m.č. Ružinov, katastrálne územie H..
9. Podľa článku II Kúpnej zmluvy bola medzi stranami dojednaná kúpna cena vo výške 17.000.000,- Sk, ktorá mala byť zaplatená v dvoch splátkach. Prvú časť kúpnej ceny vo výške 2.000.000,-Sk mala kupujúca zaplatiť v hotovosti pri podpise zmluvy a návrhu na vklad vlastníckeho práva k rukám predávajúcej ako zálohu kúpnej ceny. Druhá časť kúpnej ceny vo výške 15.000.000,-Sk mala byť uhradená tak, že kupujúca zloží túto čiastku do Notárskej úschovy A.. R. Š., s tým, že notár uvoľní tieto prostriedky v prospech predávajúcej na jej účet bezprostredne po tom ako predávajúci a kupujúci predložia notárovi originál alebo overenú kópiu listu vlastníctva, na ktorom ako výlučný vlastník pozemku bude vedená kupujúca a súčasne nebude na tomto liste vlastníctva zapísaná žiadna ťarcha alebo obmedzenie vlastníckeho práva.
10. Zo žalobcom predloženého potvrdenia o platbe zo dňa 08.11.2016 vyplýva, že žalobca zo svojho účtu vedeného v Tatra banka a.s. poukázal na účet príjemcu č. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 15.000.000,-Sk.
11. Z článku II bod 1 písm. ba) Kúpnej zmluvy vyplýva, že druhá časť kúpnej ceny vo výške 15.000.000,- Sk má byť poukázaná na účet predávajúceho vedený vo VÚB č.ú. XXXXXXXXX/XXXX.
12. Z Výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že pozemok parc.č. XXXXX/XX o výmere 924 m2 nadobudol žalovaný v I. rade na základe Darovacej zmluvy zapísanej v E. N. XXXXX/XX zo dňa 19.09.2013 v rozsahu 1. Žalovaná v II. rade nadobudla vlastnícke právo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti v podiele 1 na základe Darovacej zmluvy zapísanej v E. N. -XXXX/XX zo dňa 10.05.2012.
13. Podľa Vyhlásenia B. F.?, Q.. M.X., H.. XX.XX.XXXX bol účastníkom Kúpnej zmluvy zo dňa 22.02.2008, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti, pozemku parc.č. XXXXX/XX o výmere 924 m2 zapísaného na F. XXXX, k.ú. H., obec Bratislava - MČ Ružinov, okres Bratislava II žalobca a H. P.. A. Q., H.. XX.XX.XXXX. Z čestného vyhlásenia zároveň vyplýva, že kúpnu cenu mal uhradiť žalobca predávajúcej v dvoch častiach. Prvá časť vo výške 2.000.000 ,-Sk bola predávajúcej uhradená dňa 22.02.2008. Druhá časť kúpnej ceny vo výške 15.000.000,-Sk mala byť uhradená na účet predávajúcej prevodom na jej účet č.ú. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Vyhlasovateľ ďalej vyhlásil, že uzatvorením tejto zmluvy bol účastníkmi zmluvy vykonaný simulovaný, teda zastretý právny úkon, ktorý je absolútne neplatný. P.. A. Q. v čase keď uzatvárala zmluvu vedela o tom, že uzatvorením zmluvy bol účastníkmi vykonaný simulovaný teda zastretý právny úkon, a že skutočným účelom bol prevod vlastníctva na P.. F. E., H.. XX.XX.XXXX K. X N. C. v právnom postavení kupujúceho.
14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18.10.2017 a 16.02.2018 zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkýň B. F.? B. P.. A. Q..
15. Právny zástupca žalovanej v II. rade žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že žalobca nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu. Zdôraznil, že žalobca nemá v konaní danú aktívnu vecnú legitmáciu nakoľko mu k nehnuteľnosti ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva nesvedčí žiadny nadobúdací titul.
16. Svedkyňa P.. A. Z. Q.. Q., ktorá vystupovala v Kúpnej zmluve v postavení kupujúcej vo výpovedi pred súdom uviedla, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu nadobudla do výlučného vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy od B.T. F.?. Pozemok ktorý bol predmetom kúpy mal byť použitý na spoločný firemný projekt, pričom po čase pozemok darovala v 1 žalovanej v II. rade a v 1 žalovanému v I. rade. Vo výpovedi taktiež uviedla, že jej skutočným úmyslom bolo predmetný pozemok nadobudnúť do jej výlučného vlastníctva, pričom potvrdila, že kúpnu cenu zaplatil žalobca. Žalobca mal podľa tvrdení svedkyne zabezpečovať celú kúpu predmetného pozemku, pričom so žalobcom neboli dohodnutý tak, že jej peniaze na kúpu požičiava. Pozemok mal byť kúpený do spoločného firemného projektu.
17. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že v čase keď došlo k uzavretiu zmluvy t.j. v roku 2008 mal na starosti všetky obchody ktoré vymyslel a ktoré potom doťahoval aj do konca. Taktiež uviedol, že
predmetný pozemok bol napísaný na P.. Z. Q.. Q. preto, lebo je zvyknutý chodiť na hory až do veľkých výšok a vedel, že v januári 2009 pôjde na kopec vysoký 7.000 m.n.m..
18. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
19. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
21. Podľa ustanovenia § 41a ods. 1 a 2. Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
22. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 a 2. Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
23. Podľa ustanovenia § 133 ods. 1 a 2. Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
24. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
25. Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
26. Podľa ustanovenia § 137 Občianskeho zákonníka, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
27. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto jej nie je možné vyhovieť.
28. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pričom tvrdil, že má na takomto určení daný naliehavý právny záujem. Ten osvedčuje tým, že má za to, že on je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti pričom podľa evidenčného stavu v katastri nehnuteľností sú ako vlastníci zapísaní žalovaný v I. rade a žalovaná v II. rade. Nedostatok naliehavého právneho záujmu namietala žalovaná v II. rade, ktorá poukázala na skutočnosť, že žalobcovi nesvedčí žiadny nadobúdací titul.
29. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností. Keďže v zmysle § 137 písm. c) CSP rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný len pre účastníkov konania, môže byť podkladom pre vykonanie
zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, len ak účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania). Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že pri žalobách na určenie vlastníckeho práva je naliehavý právny záujem daný v zásade vždy, čo vyplýva najmä z charakteru vlastníckej žaloby.
30. Je nesporné, že s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu neoddeliteľne súvisí aj otázka jeho aktívnej vecnej legitimácie. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
31. Žalobca v konaní tvrdil, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.02.2008. Za nehnuteľnosti riadne zaplatil kúpnu cenu vo výške 17.000.000,-Sk. Argumentoval tým, že síce predmetnú kúpnu zmluvu uzavrela v právnom postavení kupujúceho P.. A. Q., avšak išlo o simulovaný právny úkon, keď v skutočnosti predmetnú zmluvu uzavrel v postavení kupujúceho žalobca, ktorý aj riadne zaplatil kúpnu cenu. Z týchto dôvodov sa žalobca cíti byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Nakoľko teda ide v danej veci podľa tvrdenia žalobcu o simulovaný právny úkon považuje žalobca predmetnú kúpnu zmluvu za právny úkon ktorý je absolútne neplatný.
32. Podľa názoru súdu sa nie je možné stotožniť s právnou argumentáciou žalobcu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že Kúpna zmluva zo dňa 22.02.2008 bola riadne uzavretá, pričom sama kupujúca sa vyjadrila, že ona mala jednoznačný úmysel nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Je pravdou čo sama potvrdila, že kúpnu cenu zaplatil žalobca, avšak podľa názoru súdu nie je možné z tohto tvrdenia dospieť k záveru, že išlo o simulovaný právny úkon. Súd opätovne zdôrazňuje, že podľa § § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak má byť právnym úkonom zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Podstatou simulácie je teda to, že to, čo je navonok vyjadrené ako spoločná vôľa oboch strán zmluvy (v tom to prípade predávajúcich a kupujúceho), podľa ich zhodného úmyslu nepredstavuje ich skutočnú vôľu, ale tá je iná. Je nesporné, že vôle strán boli v konaní jasne preukázané. Predávajúca B. F.? mala úmysel predmetnú nehnuteľnosť predať a P.. A. Q. nehnuteľnosť kúpiť.
33. Podstatou simulácie je teda to, že to, čo je navonok vyjadrené ako spoločná vôľa oboch strán zmluvy (v tom to prípade predávajúcich a kupujúceho), podľa ich zhodného úmyslu nepredstavuje ich skutočnú vôľu, ale tá je iná. Napríklad strany zmluvy podpíšu listinu označenú ako darovacia zmluva a zároveň obdarovaný odovzdá darcovi peniaze za darovanú vec, takže skutočnou vôľou strán zmluvy nie je vec darovať, ale predať. Predpokladom posúdenia simulovaného úkonu ako iného a teda dissimulovaného však je spoločná vôľa na oboch stranách zmluvy, t.j. spoločná vôľa účastníkov zmluvy uzatvoriť tento iný zastretý (dissimulovaný) právny úkon (k tomu pozri U., P.: Občiansky T., N. E.Q.,X. M., C., G. XXXX).
34. V prejednávanej veci je však zrejmé, že žalobca ako fyzická osoba nebol žiadnou zo strán a teda ani účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 22.02.2008, ktorou bola nehnuteľnosť predaná a jednak nebola v konaní preukázaná ani spoločná vôľa účastníkov konania zastrieť tento právny úkon iným úkonom. Zmluvnými stranami Kúpnej zmluvy boli na strane predávajúceho B. F.?U. a na strane kupujúceho P.. A. Q.. Strany zmluvy sú v zmluve riadne označené bez akýchkoľvek pochybností v záhlaví predmetnej zmluvy.
35. K vôli účastníkov konania treba dodať, že žalobca napokon ani sám netvrdí, že nešlo o uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku ako simulovaného právneho úkonu, ale tvrdí, že uzavrel zmluvu za iného účastníka konania. Na posúdenie dissimulovaného právneho úkonu chýba napokon aj spoločná vôľa účastníkov konania. Žalobcom predložené vyhlásenie predávajúceho nie je dostatočným dôkazným prostriedkom, ktorým by druhá podmienka pri posúdení dissimulovaného právneho úkonu bola splnená. Súd poukazuje na vyjadrenie svedkyne , ktorá skutkové tvrdenia žalobcu v celom rozsahu popiera. S poukazom aj na právny názor Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Odo 440/2004S súd potom predmetnú kúpnu zmluvu nepovažuje za simulovaný právny úkon.
36. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 12/2012 zo dňa 14.11.2012, podľa ktorého : ...."Simulácia (predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom. Simulovaný právny úkon môže trpieť vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo tiež vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne)..... V situácii, kedy simulované konanie vo svojej príčine (pohnútke) slúži k zastareniu iného právneho dôvodu, hovoríme o dissimulovanom konaní. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka), napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka)."
37. Napokon súd uvádza, že pokiaľ by aj uvedená kúpna zmluva bola absolútne neplatným právnym úkonom ako tvrdí žalobca, tak dôsledkom tejto skutočnosti by bolo to, že by nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti z predávajúceho na kupujúceho. To znamená, že by sa obnovil pôvodný stav zapísaný aj na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, a to že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam by patrilo B. F.?. Možno teda uzavrieť, že ani v prípade absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy by žalobcovi nesvedčil žiadny relevantný nadobúdací titul vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Takým zákonným nadobúdacím titulom nie je bez ďalšieho (oprávnenej dobromyseľnej a nepretržitej držby) ani skutočnosť, že žalobca zaplatil kúpnu cenu nehnuteľnosti. Keďže žalobca v konaní ani netvrdil, že má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe, možno potom prisvedčiť žalovanej v II. rade, že žalobca v spore nepreukázal žiadny zákonný nadobúdací titul, ktorý by svedčil jeho vlastníckemu právu k nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva. Žalobca teda v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu.
38. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych prepisov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nevykonal stranami sporu navrhované ďalšie dokazovanie (výsluchom svedka,), nakoľko tieto skutočnosti neboli spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu v spore a ich vykonanie by bolo nehospodárne v súlade s Čl. 17 C.s.p..
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.
42. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v I. rade aj žalovaná v II. rade boli v konaní úspešní v celom rozsahu, preto majú právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Nakoľko si však žalovaný v I. rade náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Žalovanej v 2. rade súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.