Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: R.. M. O., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX/XX, E., zastúpeného Mgr. Lenkou Matlákovou, advokátkou, Oravská 15/ A, Senec, proti žalovanému: Yves & Soteco Slovakia, s.r.o., Elektrárenská 13739/6, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 799 331, zastúpeného JUDr. Bohdanom Hubačom, advokátom, Jedľová 15, Stupava, o zaplatenie sumy 300,- eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300,- eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne takto:

- zo sumy 1 600,- eura od 15. 11. 2018 do 17. 01. 2019,

- zo sumy 300,- eura od 18. 01. 2019 až do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 14. 01. 2019 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 1 600,- eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15. 11. 2018 až do zaplatenia a jednorazovou paušálnou náhradou za uplatnenie pohľadávky s odôvodnením, že na základe zmluvy o dielo zo dňa 20. 07. 2018 vykonával žalobca pre žalovaného služby súvisiace s vedením účtovníctva, ktoré sú podrobne špecifikované v čl. II. zmluvy o dielo. V zmysle uvedenej zmluvy o dielo bolo povinnosťou žalovaného predkladať žalobcovi na spracovanie účtovné doklady, a povinnosťou žalobcu bolo zaúčtovanie predložených dokladov a poskytnutie mesačných základných výstupov z počítača o výsledkoch hospodárenia firmy podľa žiadosti žalovaného. Za dohodnuté služby bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá mesačná odplata vo výške 1 600,- eura. Žalobca vykonával pre žalovaného dohodnuté služby v období od 20. 07. 2018 do 31. 10. 2018. Žalovaný za poskytnuté služby zaplatil žalobcovi odplatu za mesiace júl 2018 a august 2018, fakturovanú faktúrou č. XXXXXX zo dňa 01. 09. 2018 vo výške 3 200,- eura a za mesiac september 2008 zaplatil odplatu, fakturovanú faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 02. 10. 2018 vo výške 1 600,- eura. Odplatu za služby poskytnuté žalobcom za mesiac október 2018, fakturovanú faktúrou č. XXXXXX zo dňa 31. 10. 2018, splatnú dňa 14. 11. 2018 vo výške 1 600,- eura žalovaný žalobcovi nezaplatil. Žalovaný faktúru č. XXXXXX zo dňa 31. 10. 2018, splatnú dňa 14. 11. 2018 vo výške 1 600,- eura už zaúčtovanú v účtovníctve dňa 06. 11. 2018 p. S. z účtovnej evidencie vyradil a bez akéhokoľvek odôvodnenia vrátil späť žalobcovi. Nakoľko žalobcovi nebol známy dôvod vrátenia faktúry

č. XXXXXX, pretože počas mesiaca október 2018 poskytoval služby žalovanému v zmysle zmluvy o dielo riadne a včas, zaslal žalobca dňa 29. 11. 2018 upomienku, ktorou od žalovaného požadoval uhradenie vyššie uvedenej faktúry. Žalovaný na túto upomienku nereagoval. Z toho dôvodu žalobca zaslal žalovanému dňa 05. 12. 2018 predžalobnú upomienku, v ktorej ho vyzval opätovne k úhrade nezaplatenej predmetnej faktúry. V predžalobnej upomienke žalobca žiadal o úhradu fakturovanej sumy najneskôr do 12. 12. 2018 s tým, že pokiaľ žalovaný v určenej dobe faktúru nezaplatí, bude žalobca riešiť vymáhanie svojej pohľadávky súdnou cestou. V prílohe predžalobnej upomienky zo dňa 05. 12. 2018 žalobca priložil list, v ktorom uviedol svoje stanovisko k vráteniu faktúry a skutočnosti, ktoré odôvodňujú jeho nárok na zaplatenie faktúry. Súčasne žalobca priložil i svoj dochádzkový list za mesiac október 2018. Dňa 07. 12. 2018 žalobca obdržal e-mailovú správu od žalovaného, v ktorej žalovaný uviedol, že faktúru vyradil z účtovníctva, hoci nespochybňuje, že žalobca pracoval a má nárok na mzdu (odmenu). Chybu v komunikácii so žalobcom odôvodnil žalovaný správaním účtovníčky, ktorá napriek dohode so žalovaným nezaslala žalobcovi spolu s vrátenou faktúrou žiaden text s vysvetlením. Súčasne žalovaný vytýkal žalobcovi nedostatočné zaučenie novej účtovníčky. Na e-mailovú správu žalovaného zo dňa 07. 12. 2018 reagoval žalobca rovnako e-mailom dňa 10. 12. 2018, kde žalobca vysvetlil žalovanému, že si svoju prácu dohodnutú v zmluve o dielo odviedol riadne, ako i riadne popri svojej práci vykonávanej v októbri 2018 zaučil i novú účtovníčku. Zaškolenie podľa názoru žalobcu prebehlo na dostatočnej úrovni. Žalobca pri zaúčaní poskytol novej účtovníčke podstatne viacej odborných informácií a iných relevantných účtovných postupov, ako sám dostal od žalovaného pri svojom nástupe na výkon práce pre žalovaného. Žalobca bol toho názoru, že za výber osoby účtovníčky žalovaným a za jej osobnostné kvality pri výkone práce nemôže v žiadnom prípade žalobca znášať následky. Žalovaný si mieru odbornosti, samostatnosti a kvalitu práce odvádzanej novou účtovníčkou zrejme neskôr i sám uvedomil, nakoľko na portáli www.Profesia.sk prostredníctvom inzerátu zverejneného dňa 01. 01. 2019 hľadá novú účtovníčku s nástupom odo dňa 14. 01. 2019 (https://www.profesia.sk/praca/yves-soteco- slovakia/O331397Q). Žalobca si teda svoj záväzok v zmysle zmluvy o dielo splnil riadne a včas, dokonca plnil i nad rámec svojich povinností, takže mu vzniklo právo na zaplatenie dohodnutej sumy odplaty vo výške 1 600,- eura, ktorú fakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXX, splatnou dňa 14. 11. 2018 v zmysle čl. VI. bod 2 zmluvy o dielo.

2. Žalobca ešte pred doručením žaloby žalovanému vzal späť svoju žalobu v časti 1 300,- eura a žiadal, aby mu žalovaný uhradil sumu 300,- eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 600,- eura od 15. 11. 2018 do 17. 01. 2019 vo výške 25,25 eura a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 300,- eura od 18. 01. 2019 až do zaplatenia. Toto čiastočné späťvzatie žaloby odôvodnil žalobca tým, že žalovaný po podaní žaloby zaplatil dňa 17. 01. 2019 z dlžnej sumy istiny časť vo výške 1 300,- eura, takže z fakturovanej sumy 1 600,- eura za služby poskytnuté žalobcom žalovanému v mesiaci október 2018 zostáva teda zaplatiť suma istiny vo výške 300,- eura.

3. Podľa ust. žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ust. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Podľa ust. ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

6. V zmysle ust. , a bol žalobca oprávnený vziať žalobu čo i len čiastočne späť, pričom nakoľko prišlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby pred jej doručením žalovanému, konal v ďalšom súd už iba o zvyšku žalobného nároku bez rozhodovania o zastavení konania v späťvzatej časti žalobného nároku.

7. Súd vydal dňa 18. 04. 2019 platobný rozkaz č.k. -72, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že žalobca ako zhotoviteľ bol povinný v zmysle čl. II. uzavretej zmluvy o dielo viesť pre žalovaného riadne s odbornou starostlivosťou a najvyššou zodpovednosťou kompletnú účtovnú, mzdovú, personálnu a obchodnú evidenciu, a to v rozsahu určenom zmluvou ako aj samotným predmetom podnikania žalovaného ako obchodnej spoločnosti a zákonnými povinnosťami vzťahujúcimi sa na žalovaného ako daňový a podnikateľský subjekt. Žalovaný ako objednávateľ povinný platiť žalobcovi ako zhotoviteľovi mesačnú odmenu vo výške 1 600,- eura a to za riadne, s odbornou starostlivosťou a najvyššou zodpovednosťou vykonávané vedenie účtovníctva a s tým spojených

služieb. Žalobca ako zhotoviteľ bol tiež povinný v zmysle čl. VII. bod 1 a 2 zmluvy o dielo do dňa ukončenia jej platnosti (31. 10. 2018) oboznámiť a zaučiť nového zhotoviteľa (účtovníka) do kolobehu prác žalovaného ako objednávateľa - t.j. do vedenia účtovníctva žalovaného a s tým spojených služieb a činností a vrátiť žalovanému ako objednávateľovi všetky doklady dotýkajúce sa jeho firmy na základe písomného prevzatia agendy. Napriek vyššie uvedenej zmluvnej úprave a záväzkov z nej vyplývajúcich žalobca ako zhotoviteľ do dňa ukončenia platnosti predmetnej zmluvy o dielo (t.j. do dňa 31. 10. 2018):

- neodovzdal osobne žalovanému ako objednávateľovi prevzaté veci, tak ako ich prebral, teda kľúč od administratívnej budovy sídla objednávateľa, vstupnú kartu od dverí do vstupu do budovy, mobilný telefón (tieto predmety nechal na pracovnom stole),

- napriek dohode medzi žalobcom a žalovaným v posledný deň platnosti predmetnej zmluvy, že na ďalší pracovný deň žalobca príde k žalovanému a dokončí všetky jeho nedorobené a nedokončené práce a činnosti pre žalovaného, prípadne tak urobí na diaľku cez teamviewer, žalovaný tak neurobil a mnohé práce a činnosti pre žalovaného nedokončil aj napriek opakovaným telefonickým a e-mailovým výzvam žalovaného,

- počas posledného mesiaca platnosti zmluvy (október 2018) napriek tomu, že bolo veľa práce, žalobca sa opakovane, aj pre jeho častú neprítomnosť v mieste výkonu (prevádzkové priestory žalovaného), dostával do omeškania s vedením účtovníctva a príslušných evidencií,

- žalobca nedostatočne zaškolil a zaučil nového zhotoviteľa (poskytovateľa účtovníckych služieb), keďže tento bol opakovane nútený kontaktovať dodávateľa účtovného programu za účelom vysvetlenia postupov a spôsobov ovládania tohto účtovného programu, a to za osobitnú odplatu (odmenu) za tieto práce, ktorú bol žalovaný nútený zaplatiť dodávateľovi účtovného programu,

- žalobca nedodal a úradne nepodal výkazy týkajúce sa evidencie odpadového hospodárstva e-cycling,

- žalobca nevykonal zavedenie postupov vyplývajúcich z projektu o ochrane osobných údajov GDPR do praxe,

- žalobca nedodržal postupy z projektu BOZP,

- žalobca nevykonal zavedenie postupov vyplývajúcich z projektu Pracovnej Zdravotnej služby, a tým nezabezpečil kolegom povinné školenie o ochrane zdravia pri práci,

- žalobca nezabezpečil odstránenie zistených nedostatkov pri projekte Požiarnej ochrany,

- žalobca nedostatočne viedol evidenciu majetku žalovaného, všetky príslušné odpisy majetku žalovaného neboli ním riadne zaúčtované,

- žalobca nedokončil zoznam aktuálnych záväzkov a pohľadávok žalovaného ku dňu skončenia platnosti predmetnej zmluvy o dielo a tento neodovzdal žalovanému, a

- žalobca nedokončil evidenciu nájomných zmlúv žalovaného a túto neodovzdal ku dňu skončenia platnosti predmetnej zmluvy o dielo žalovanému. Žalovaný bol preto nútený vykonať hĺbkovú kontrolu účtovnej evidencie a súvisiacich evidencií a takto zistené nedostatky a nedorobky ako výsledok nedostatočného výkonu žalobcu, ktoré žalobca už nestihol odstrániť sám, žalovaný bol nútený odstraňovať vo vlastnej réžii sám, resp. prostredníctvom tretích osôb a to na jeho vlastné náklady. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené nedostatky a nedorobky (vady) výkonov žalobcu pri vedení účtovnej evidencie podľa predmetnej zmluvy o dielo, ktoré neboli na žiadosť žalovaného ani dodatočne žalobcom odstránené, si žalovaný uplatnil v zmysle ust. a nasl. voči žalobcovi zľavu z dohodnutej odmeny za vedenie účtovnej evidencie len vo výške 300,- eura, o ktorú v zmysle ust. znížil úhradu odmeny žalobcu za mesiac október 2018. Žalovaný na jeho uplatnenom nároku na zľavu z odmeny žalobcu za vedenie účtovnej evidencie trval a považoval ho za dôvodný a primeraný.

8. Žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že v čase nástupu na výkon práce bola účtovná situácia žalovaného zlá. Zaúčala ho predchádzajúca účtovníčka p. N. cca. 3 dni, ktorá sa však sama v účtovníctve žalovaného nevyznala a neustále kontaktovala p. X., ktorá sa robote rozumela a ktorá žalobcovi pomohla si osvojiť softvér účtovníctva žalovaného. Pri nástupe žalobca zistil, že nesedel stav na účte a pokladni, faktúry u žalovaného boli pozakladané veľmi neprehľadne. Svoju prácu si robil žalobca dobre, čo môžu potvrdiť p. X. aj mama konateľky žalovaného. Pri odchode žalobcu bolo účtovníctvo žalovaného nahodené v softvéri správne. Všetky veci, ktoré sa týkali účtovníctva žalobca priebežne riešil, pričom bol živnostníkom a nie zamestnancom a kniha dochádzky bola časom vedená v elektronickej excelovskej tabuľke. Činnosť u žalovaného ukončil žalobca po tom, čo sa stalo v auguste, kedy dostal neskoro potrebné podklady. Nevedel o tom, že by žalovanému spôsobil nejakú škodu a žalovaný toto ničím nepreukázal. Projekty GDPR a BOZP nemal žalobca robiť, resp. pri nastúpení sa o týchto projektoch nebavili, až neskôr behom času vyplynulo, že by ich robiť mal. Vedel, že musí október dorobiť, z dôvodu čoho bol v novembri viackrát vo firme žalovaného a svoju robotu dorobil. Pani S. ako novú účtovníčku

žalobca zaúčal celý mesiac, z toho 2 týždne naplno krok za krokom, pričom spolu vytvárali a nahrávali nový manuál, ktorým sa ona mala v budúcnosti riadiť. V novembri žalobca dorábal svoju robotu, nakoľko do konca októbra mu neboli dodané všetky podklady, navyše dorábal intrastat a samozrejme DPH. Fktúry za mesiac október vystavil k poslednému októbrovému dňu z toho dôvodu, že nepredpokladal, že keď bude musieť niečo za október dorábať v novembri, že si to budem účtovať, pretože sa nedá kalendárny mesiac ukončiť k poslednému dňu mesiaca.

9. Konateľka žalovaného A. Y. vo svojom výsluchu uviedla, že žalobcu prijali s tým, že predpokladali dlhodobú spoluprácu, preto mu od prvého mesiaca vyplatili vysokú odmenu, ktorá bola nadštandardná a bola vo výške 1 600,- eura mesačne, i keď sa iba zaúčal, ale žalovaný predpokladal, že jeho práca bude vykazovať kvalitu. Predchádzajúca účtovníčka, s ktorou bol žalovaný spokojný, mala odmenu 1 300,- eura mesačne. Práca účtovníčky vyžadovala veľa práce, mala na starosti nielen účtovníctvo, ale aj komunikáciu s klientami, pričom pri jej začiatku bolo potrebné vynaložiť veľa činností s jej prihlásením do poisťovní, napojenie na heslá a prístupy do výpočtovej techniky a pod. Žalovaný sa pripravoval na odchod účtovníčky p. X. na materskú dovolenku cca. pol roka organizovaním výberových konaní, takže nie je pravda tvrdenie, že na to pripravený nebol. Dňa 20. júla sa žalobca prestal zapisovať do knihy dochádzky, vypracovaa si vlastnú, pričom dohoda znela, že sa do knihy dochádzky zapisovať bude. Žalobcovi poskytol žalovaný aj viacero výhod bez toho, aby mu krátil odmenu, napr. mu povolil navštevovať 3x v týždni magnetickú rezonanciu, akceptoval jeho návštevy lekára s otcom a staranie sa o vnuka, i keď v tom čase svoju práce nestíhal. Dohodli sa, že si zameškané nadrobí, pričom neskôr žalobca povedal, že má nadčasy, ktoré vypočítal tak, že si spočítal skoršie príchody do práce pred začiatkom pracovnej doby. Mal mesiac zaúčať novú účtovníčku, pričom v tom mesiaci bral plnú odmenu, avšak túto účtovníčku nezaúčal viac ako 2 týždne. Posledný krát bola v práci dňa 30. októbra, pričom mal prísť 02. novembra, ale vtedy už neprišiel a povedal, že neprišiel preto, že nemohol sedieť za počítačom. Neodovzdal ani univerzálny kľuč, ale ho rovno odovzdal novej účtovníčke. Čo je najdôležitejšie odišiel bez toho, že by mal ukončenú prácu, na základe čoho vznikli problémy s projektmi GDPR, BOZP a požiarnej ochrany. Tak isto neodovzdal zoznam aktívnych záväzkov a pohľadávok, takže žalovaný nevedela, či a keď áno tak ako komunikoval v danom období s klientmi.

10. Svedok R.. B. E. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pozná konateľku žalovaného, pre žalovaného dodáva zákazky na predaj tovaru už 15 rokov. Poznal aj žalobkyňu, vídavali sme sa v spoločnosti žalovaného, aj konateľa žalovaného. U žalovaného vykonáva funkciu vedúceho predaja. Poznal podstatu zmluvy medzi stranami sporu. Žalobca mala na starosti účtovné práce a vedenie kancelárie a neodovzdal všetky práce, ktoré mal odovzdať a tie, ktoré odovzdal, neboli kvalitné. Uzavreli kontrakt so žalobcom, že zaučí nového dodávateľa služieb čo sa nestalo, pretože žalobca to nerobil. Zaúčanie prebiehalo iba čiastočne, čo sám priznal žalobca, že robil iba 2 týždne, ale nie je dôležitý čas, ale výsledok, ktorý bol ten, že nový dodávateľ služieb nebol kvalitne zaučený, museli jeho zaučenie zabezpečiť prostredníctvom iných. Žalobca mal zaúčať nového dodávateľa služieb, ale nerobil to, pretože namiesto toho robil inú prácu. Pod termínom vedenie kancelárie rozumel kontakt s klientom, a to evidenciu zmlúv, zabezpečovanie dodávateľským plnení a komunikácia s dodávateľom. Pre svedka osobne žalobca robil účtovné práce rôzne podľa potreby.

11. Svedkyňa S. X.Á. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že so žalobcom sa osobne nestretli, boli v kontakte iba cez e-mail a telefón, kde spolu takto komunikovali. So žalobcom sa poznajú, odkedy začala ako účtovníčka pracovať u žalovaného. Komunikovali spolu prostredníctvom e-mailov a telefónu, a to vtedy, keď potrebovala poradiť ohľadne nejakého účtovného problému alebo keď mala nejaký problém s účtovným programom a bola pri tom potrebná pomoc svedkyne. Týkalo sa to situácií, ak účtovný program vyhodil nejakú chybu alebo inú hlášku a žalobca to potreboval odstrániť, prípadne nevedel nejakú súvzťažnosť jednotlivých krokov pri zaúčtovaní, prípadne nejaké tlačidlo, ktoré nevedel nájsť. Žalobca sa snažil postupne zapadnúť do problematiky administratívnych a účtovných prác firmy a tieto zvládnuť. Svedkyňa sa snažila mu v tom napomáhať, a to vždy keď ju oslovil. Svedkyňa nevedela uviesť, či bol žalobca riadne zaručený do účtovného softvéru žalovaného. Pokiaľ na nejakú z oblastí nebol žalobca zaučený, mal možnosť nahliadnuť do manuálu a podľa toho sa mohol obratom oboznámiť a doučiť, prípadne svedkyni zavolať, kde by mu problematiku vysvetlila. Program u žalovaného je spracovaný viac-menej intuitívne a účtovník s praxou a skúsenosťami z iného účtovného programu vie za niekoľko dní zvládnuť aj iný účtovný program, na ktorom pred tým nepracoval. Samozrejme, že čas potrebný na zaučenie môže byť u každého odlišne dlhý. Záleží od doterajších skúseností účtovníka, ako aj od jeho schopnosti zvládnuť a naučiť sa nové veci. Vzhľadom na to, že spolu opakovane a

viackrát komunikovali, tak žalobca zrejme patrí medzi tých, čo potrebujú na novom mieste viac času na zvládnutie nového účtovného programu a s tým spojenej účtovnej agendy. Svedkyňa nevedela ako prebiehalo zaučenie žalobcu. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, v akom stave bola zanechaná účtovná a iná súvisiaca agenda po predchádzajúcej účtovníčke p. N. pri nástupe žalobcu do práce. Ak sa však stalo, že účtovníčka odišla a spoločnosť si nevedela nájsť hneď náhradu, svedkyňa pomáhala a doúčtovala doklady, aby bola spracovaná DPH a odoslané výkazy včas, ak bola aj nejaká chyba v dátume, prípadne v zlom čísle faktúry, na čo sa prišlo pri kontrole dokladov k DPH a tá sa opravila. Preto sa svedkyňa domnievala, že po odchode pani N. a jej zásahoch bola účtovná agenda spoločnosti v štandardnom stave. P. N. pracovala u žalovaného 2 mesiace. Myslím, že odišla preto, lebo na tú prácu nebola stavaná. Práca je dynamická, niekedy bolo veľmi málo práce a niekedy bolo práce dostatok a bolo ju potrebné urobiť rýchlo a hneď a to jej možno robilo problém. Svedkyňa po odchode žalobkyne účtovnú agendu nekontrolovala. Práca účtovníčky však nie je iba o samotnom účtovaní, ale je to aj o ekonomickej a administratívnej agende spoločnosti a jej prevádzky, napr. objednávanie kancelárskych potrieb, zabezpečovanie povinných školení pre zamestnancov a iné práce. Bolo to aj v prípade svedkyne, kedy spolu s p. Y. riešili reporty, analýzy, dokumentácie a všetky náležitosti BOZP zamestnancov, záväzky, pohľadávky a práce, ktoré súviseli s chodom prevádzky. O všetkých prácach po odchode svedkyne bola oboznámená p. N.. Svedkyňa bola oboznámená po odchode žalobcu, že mala dosť veľa nedorobkov. O konkrétnych nedorobkoch vie povedať pani Y., keďže ona vedela, čo nebolo ukončené a odovzdané. Svedkyňa nevedela o tom, že by boli nedodržané nejaké termíny vo vzťahu k daňovému úradu a Sociálnej poisťovni, alebo že by boli žalobcovi udelené nejaké sankcie zo strany žalovaného. Majetková evidencia od začiatku roka nebola spravená, mala to dorobiť svedkyňa a popri tom vysvetliť, ako sa to robí. Keďže sa jej však narodilo dieťa, nemala toľko času sa tomu venovať a nájsť si vždy čas na to, aby oslovila spoločnosť EMELIX s.r.o., aby odstránila chybu a následne aby tie odpisy vyhotovila. Pokiaľ chcel žalobca vedieť účtovať majetok, mal využiť poznámky, ktoré boli svedkyňou spísané. Kde by mu po spracovaní vyhodilo chybu, s tou chybou mohol osloviť spoločnosť EMELIX s.r.o. o odstránenie a následne správne zaúčtovať majetok a odpisy. Žalobca nebol zaškolený do spracovania výkazu odpadového hospodárstva, keďže sa jedná o jednoduchú a nenáročnú agendu. V prípade neznalosti mal možnosť využiť podporu zmluvnej spoločnosti, ktorá pre žalovaného dlhoročne tieto služby zabezpečuje. Napriek tomu výkaz odpadového hospodárstva na žiadosť žalovaného spracovala svedkyňa. Svedkyni nebolo známe, akým spôsobom bola žalobcom zaškolený do účtovného softvéru jeho nástupca - nová účtovníčka p. S., ktorá mala možnosť informovať sa a žiadať svedkyňu o pomoc pri problémoch s používaním účtovného softvéru. Pani S. svedkyni volala viackrát o radu. O tom, že volala priamo žalovanému svedkyňa vedela, lebo jej to aj sama povedala rovnako ako p. Y., ktorá bola rozčúlená, že nevolá svedkyni, ale do spoločnosti EMELIX s.r.o., kde si za poradenstvo účtujú peniaze. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, či bol žalobca ochotný poskytovať p. S. pomoc a podporu aj po svojom odchode od žalovaného. Pani S.Á. sa obracala po odchode žalobcu od žalovaného so svojimi problémami ohľadom účtovného softvéru na spoločnosť EMELIX, s.r.o., ale nevedela, čo bolo predmetom jej dopytov. Žalobca zjavne časovo nestíhal prácu, resp. mal iný problém si naštudovať viaceré pridelené činnosti, keďže opakovane žiadal o radu svedkyňu a dodávateľa účtovného programu. Svedkyňa žalobcovi nepomáhala s vedením účtovnej, mzdovej, personálnej a obchodnej evidencie. Jej pomoc spočívala v tom, že mu radila, keď ho o to požiadal. Čo sa týka účtovnej, mzdovej a personálnej agendy žalovaného, tak po odchode pani S. svedkyňa musela podávať dodatočné DPH a musela aj prerábať účtovníctvo v účtovnom programe, ale kto a aké chyby urobil, to nevedela konkrétne povedať. Obchodnú a ekonomickú evidenciu nevedela posúdiť, k tomu mala výhrady pani Y.. Pani S. pravidelne kontaktovala spoločnosť EMELIX, s.r.o, svedkyňu kontaktovala telefonicky príležitostne, pričom šlo o pomoc počas jej práce u žalovaného, ktorá pozostávala v radení predovšetkým ohľadne účtovného programu.

12. Žalobca sa k veci vyjadril ešte tak, že nie je pravda, že žalobca prevzaté veci neodovzdal osobne žalovanému ako objednávateľovi tak, ako ich prebral, pretože ich odovzdal kolegyni p. S. (novej nastupujúcej účtovníčke preberajúcej agendu), nakoľko odchádzali spolu z práce vo večerných hodinách. Tieto veci žalobca sám protokolárne neprevzal a ani nikto od neho protokolárne odovzdanie vecí nevyžadoval. Pri nástupe na výkon práce pre žalovaného si žalobca služobný mobil našiel na stole a kľúče mu v jedno popoludnie dal žalovaný k dispozícii z dôvodu, aby žalobca mohol po práci zamknúť budovu, nakoľko bolo veľakrát nutné, aby v práci zostával dlhšie. Z dôvodu takéhoto predošlého neformálneho správania žalobca usúdil, že takýto postup je v spoločnosti bežný. Žalobca bol so žalovaným dohodnutý, že príde v piatok 02. 11. 2018 alebo v pondelok 05. 11. 2018, ak bude môcť pracovať na konkrétnom PC (umiestnenom pred dverami). Nakoľko však žalobca po telefonickom

rozhovore s p. S. zistil, že ona tiež musí byť pri tom PC, žalovaný požiadal konateľku žalovaného p. Y. o zriadenie prístupu cez TeamViewer, aby mohol dorobiť požadované práce týmto vzdialeným prístupom. Žalobca už od začiatku svojej práce pre žalovaného (dňa 20. 07. 2018) odstraňoval mnohé závažné nedostatky v agende, ktorú prevzal po odchode predošlej zamestnankyne p. N., ktorá nastúpila po predošlej účtovníčke p. X. a pracovala v spoločnosti v období apríla až júna 2018. Pani X.Ň. vykonávala prácu pre žalovaného 4 roky a išla na materskú dovolenku v marci 2018. Jej práca bola vykonávaná dôsledne a profesionálne. Po jej odchode však v účtovníctve nesedeli stavy na bankových účtoch, faktúry neboli riadne založené, tieto boli v šuflíkoch, priehradkách i po stole, takže ich bolo treba v prvom rade upratať, všetko pozakladať a zvoliť si priority a krok po kroku dať na poriadok evidenciu prijatých i vydaných faktúr, stavy na účtoch či pokladničné doklady. Navyše na vedenie zmluvnej agendy sa používal nový softvér, s ktorým žalobca do tej doby nepracoval. Po odstránení chýb na bankových účtoch žalobca zaviedol ich naťahovanie elektronicky, čím sa odstránila možná chybovosť pri ručnom nahrávaní, ako i elektronické vytváranie prevodných príkazov. Bolo to veľmi náročné obdobie a žalobca si často brával prácu i domov. Žalobca bol presvedčený, že po odbúraní týchto nedostatkov pôjde práca lepšie, no nestalo sa tak. Napokon aj vzhľadom na nedodržiavanie termínov a povinností žalovaného, ktoré mu vyplývali z čl. III body 1, 2 a 3 zmluvy o dielo tým, že žalobcovi neboli dodávané doklady na spracovanie riadne a včas, sa žaloba rozhodol zmluvu ukončiť. Žalobca si nebol vedomý, že by bol často neprítomný v práci, alebo že by sa dostával do omeškania s vedením účtovníctva a príslušných evidencií, ku ktorým mal všetky potrebné doklady. Nakoľko p. Y. vyžadovala mať kompletne nahraté pokladne do 31. 10. 2018, tieto žalobca nahral a rovnako zabezpečil aj evidenciu stravných lístkov, ktoré p. S. písomne prevzala. Žalovaný neuviedol, aké konkrétne nedostatky boli zistené hĺbkovou kontrolou a za ktoré nedostatky bol zodpovedný žalobca. Z toho dôvodu žalobca nemôže reagovať na takto formulované tvrdenia. O hĺbkovej kontrole účtovnej evidencie a súvisiacich evidencií žalobcu informovala konateľka žalovaného p. Y.Á. pri telefonickom rozhovore v roku 2019. Žalovaný oznámil žalobcovi, že išlo o nedostatky zistené pri práci vykonávanej p. S., ktorá v januári ukončila spoluprácu so žalovaným. Žalovaný žalobcovi za jeho prácu dokonca poďakoval, keď ju porovnával s nedostatočnou kvalitou a výkonom práce p. S., čo žalobcu vzhľadom na zadržanie odmeny za posledný mesiac prekvapilo, no zároveň i potešilo. Žalobca si nebol vedomý, že by novú poskytovateľku účtovníckych služieb p. S. nedostatočne zaškolil. Žalobca na výkon svojej práce pre spoločnosť dostal manuál a videá na ovládanie softvéru Emelix spracované predchodkyňou p. X. a telefónne číslo na p. X., ktorá mu vždy v prípade problémov veľmi rada poradila. Všetky tieto veci žalobca p. S. odovzdal, súbory jej nahral aj na kľúč, aby sa mohla aj doma po večeroch a cez víkendy vzdelávať a rýchlejšie sa do programu dostať. Dva týždne spracovávala p. S. so žalobcom úplne všetko spoločne. Žalobca vysvetlil p. S. všetky bloky - banku, pokladne, prijaté faktúry, vydané faktúry, registračnú pokladňu, prenájmy, intrastat a iné a nechal ju postupne veci samostatne spracovávať. Súčasne žalobca vytvoril i nové poznámky, ktoré p. S. viac vyhovovali a lepšie vedela podľa nich s programom pracovať. Ďalšie týždne žalobca nechal p. S. viac samostatne pracovať a dozeral na jej prácu. Všetky nejasnosti, ktoré pri práci vyvstali, si vždy spolu vysvetlili a dopísali do poznámok. Navyše, ak mala p. S. problémy, rovnako ako žalobca, mohla aj ona v prípade problémov volať p. X., najmä pokiaľ by žalobca práve v tom čase nebol k dispozícii. V mesiaci november 2018 p. S. žalobcovi občas telefonovala a žalobca sa jej vždy snažil poradiť a pomôcť. Keďže P. S. volala priamo do spoločnosti EMELIX s.r.o., žalobca mal za to, že problémom bolo pravdepodobne softvérové prepracovanie tvorby prevodného príkazu, aby do neho účtovníčka nemusela zasahovať. Toto bola však nová požiadavka vychádzajúca od p. S.E. na dodávateľa softvéru, ktorú opísal a vysvetlil žalobca v liste adresovanom žalovanému zo dňa 10. 12. 2018. K tejto skutočnosti sa žalobca nevie viac vyjadriť, nakoľko i zo samotnej faktúry je zrejmé, že služby spoločnosti EMELIX s.r.o. boli spojené s údržbou informačného systému a absentuje na nej rozpísaná príloha výkonov. Nakoľko žalobca do spracovania kvartálneho výkazu odpadového hospodárstva nebol zaškolený, tento spracovala p. X. a spoločne so žalobcom ho do termínu podali. Projekt GDPR bol v čase pôsobnosti žalobcu v spoločnosti v štádiu riešenia dodávateľskou firmou MG Business Services, s.r.o., ktorá poslala dotazník, ktorý mal slúžiť ako podklad na vypracovanie projektu. Predložený dotazník žalobca za svoju agendu spracoval a odoslal. Do konca pôsobenia žalobcu u žalovaného nebol projekt GDPR dodaný, resp. žalobca nebol s týmto projektom oboznámený, z toho dôvodu žalobcovi nebolo zrejmé, akým spôsobom ho mal zavádzať do praxe. Žalobca nebol bezpečnostný technik, ani správca budovy a zabezpečovanie postupov BOZP žalobca nevidel ako náplň práce účtovníčky. Projekty Pracovnej zdravotnej služby (PZS), BOZP aj GDPR žalovanému dodávateľsky zastrešuje iná spoločnosť MG Business Services, s.r.o. Externá pracovníčka vedela o tom, že sa majú servisní pracovníci preškoliť a bolo s ňou dohodnuté, že keď nájde vhodný termín, bude spoločnosť informovať a bude sa treba na školenie prihlásiť. Či žalovanému zaslala termíny a prečo zamestnanci preškolení neboli žalobca nevedel. Žalobca si tiež nebol vedomý, že by bola táto

agenda predmetom výkonu jeho práce v zmysle zmluvy o dielo. Žalobca raz po budove sprevádzal pána, ktorý mal vypracovať materiál k BOZP, nakoľko konateľka žalovaného p. Y., ani R.. E. (obchodný riaditeľ) nemali na neho čas. Tento pán vytkol niektoré veci, ktoré si žalobca poznačil a informoval o nich vedenie žalovaného a tiež i kolegu W. Č. (skladník). Žalobca nemal vedomosť o tom, že by mala byť táto problematika v jeho kompetencii, že by mal zháňať niekoho na opravu, alebo prikázať nejakému kolegovi, aby nedostatky odstránil. V evidencii majetku bol už v čase nástupu žalobcu na výkon práce softvérový problém, a preto sa odpisy ani evidencia nemohli spustiť. Tento problém p. X. (predošlá účtovníčka) so spoločnosťou EMELIX s.r.o. doriešila až koncom októbra 2018. Do nového systému evidencie majetku sa žalobca nestihol zaškoliť, a ani to nepovažoval za potrebné, nakoľko v tomto mesiaci mu končila zmluva. Majetok pre tento problém nebol od začiatku roka odpisovaný, takže ani žalobca v ňom nemohol pokračovať. Evidencia odpisov majetku sa vykonáva automaticky programom a trvá to pár minút, neúčtujú sa samostatne. Zoznam aktuálnych záväzkov a pohľadávok bol v programe evidovaný presne tak pri odovzdaní účtovnej agendy pri ukončení zmluvy o dielo, ako bol evidovaný pri nástupe na výkon práce pre žalovaného. Evidencia nájomných zmlúv bola vedená v programe s veľkými nedostatkami, ktoré sa žalobca snažil riadne usporiadať - vyfakturovať a ukončiť v evidencii. Pri tom žalobca spolupracoval s R.. E. ako i G. Š. (servisný pracovník). Nakoľko stroje do prenájmu odovzdávali a preberali servisní alebo obchodní pracovníci, žalobca zo svojej pozície nemohol presne vedieť kto, kedy a čo odovzdal, prevzal a v akom stave. V tomto bol žalobca odkázaný len na ich informácie. Podklady k fakturácii musel spracovávať R.. E.. Z uvedeného postupu vidieť, že za túto evidenciu musí byť zodpovedný niekto iný. Žalobca zastával názor, že účtovníčka, je len článok k fakturácii a nemôže niesť zodpovednosť za danú evidenciu. Žalobca bol presvedčený, že svojim krátkym pôsobením u žalovaného vyriešil veľa starých problematických vecí a nedostatkov, a to všetko bez odmeny za nadprácu a že dostal účtovníctvo do omnoho lepšieho stavu v akom ho prevzal. Nedokončené zostali len tie veci, ktoré žalobca nemohol samostatne vyriešiť, a pri ktorých bol odkázaný na evidenciu a dôsledné plnenie pracovných povinností svojich kolegov. V mesiaci november 2018 bol žalobca naďalej nápomocný a snažil sa vyriešiť ešte zopár vecí nad rámec svojich povinností. Žalobca bol aj po ukončení zmluvy o dielo niekoľkokrát v sídle žalovaného a pomáhal so spracovaním Intrastatu i so spracovaním DPH za október 2018. Ako vidno z priloženej e-mailovej komunikácie, žalobca mal vždy snahu pomôcť a konateľka žalovaného p. Y. mala dosť času a priestoru komunikovať so žalobcom o jeho pracovných výkonoch i o odmene včas, a nie až pár dní pred Vianocami. Dokonca ešte aj v mesiaci január 2019 žalobca komunikoval so žalovaným pri zistení, že si spoločnosť opätovne nepreberá poštu z elektronickej schránky. Žalobca na tento nedostatok žalovaného upozornil a poštu na základe žiadosti p. Y. stiahol a preposlal. Žalobca mal za to, že mnohé nedostatky, ktoré vznikli počas roka 2018 vo vedení účtovníctva a interných evidencií u žalovaného boli spôsobené najmä zo strany žalovaného, a to konkrétne konateľky p. Y. a vyplynuli z nedostatočnej pripravenosti na odchod účtovníčky p. S. X. na materskú dovolenku. Žalovaný tak nemal dostatočný priestor na riadne zaškolenie a odovzdanie celej agendy novej nastupujúcej účtovníčke. 13. Žalovaný sa v konaní vyjadril na záver ešte tak, že žalobca nemal kľúče a mobil odovzdať kolegyni, keďže ich prevzal od konateľky žalovaného, ktorej ich mal vrátiť naspäť z viacerých dôvodov, jeden z nich je napríklad overenie stavu a funkčnosti predmetov. Toto bolo výlučne svojvoľné rozhodnutie žalobcu. Žalovaný nevyžadoval od žalobcu pri ukončení zmluvného vzťahu odovzdanie cenných predmetov, pretože sa žalovaný a žalobca verbálne dohodli na tom, že nasledujúci pracovný deň príde žalobca do sídla žalovaného a tieto cenné predmety odovzdá k rukám konateľa žalovaného. Displej mobilného telefónu predsa mohol byť prasknutý či poškriabaný. Čo sa týka kľúča - ten nie je len obyčajný kľúč, ale špeciálny kľúč od päťposchodovej administratívnej budovy - ide o tzv. systémový kľúč - otvára viacero dôležitých dverí na budove a vo vnútri firmy, ľahko sa môže poškodiť, na čo bol žalobca pri jeho preberaní verbálne upozornený. Vstupná čipová karta od dverí tak isto môže byť ohnutá či poškodená. Keby došlo k poškodeniu daných predmetov nastupujúcou kolegyňou, nebolo by možné zistiť, kto spôsobil dané poškodenie, t.j. či ona alebo žalobca. V prípade straty by sa musel prerobiť komplet cely systém uzamykania budovy, ktorý stojí niekoľko tisíc eur. V prípade mobilného telefónu sa jedná o centrálnu informačnú linku žalovaného, ktorá je umiestnená na stole účtovníka, aby ju v prípade potreby mohli použiť aj iní kolegovia a aby v prípade neprítomnosti účtovníka niektorý z kolegov mohol prijať hovor od zákazníka/dodávateľa. Na tento mobilný telefón sú presmerované všetky hlavné kontaktné telefónne čísla, ako aj všetky pevné linky. Žalovaný nikdy od žalobcu nepožadoval, aby u žalovaného zostával po pracovnej dobe, t.j. mimo otváracích hodín žalovaného od 8:00 do 16:30. Išlo o dobrovoľné rozhodnutie žalobcu, nakoľko nestíhal plniť svoje zmluvné povinnosti v rámci dohodnutého času (otváracie hodiny žalovaného). Predchádzajúca zmluvná účtovníčka mala viac povinností, ktoré bez akýchkoľvek problémov stíhala vykonávať počas rovnakého dohodnutého času. Príprava odovzdávacích a preberacích protokolov bola súčasťou zmluvných povinností žalobcu

v rámci vedenia obchodnej agendy zmluvných partnerov žalovaného. Nevypracovaním preberacieho a odovzdávacieho protokolu v súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného tak žalobca porušil jeho zmluvnú povinnosť vyplývajúcu mu z predmetnej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca mal prísť do prace nasledujúci pracovný deň v piatok 02. 11. 2018 o 8:00 hod. tak, ako sa dohodol so žalovaným. Žalobca nemal telefonicky riešiť organizáciu práce, teda rozmiestnenie zamestnancov a zmluvných partnerov žalovaného na pracovisku v jeho sídle a tiež ich prideľovanie k jednotlivým pracovným stolom s novou účtovníčkou žalovaného, ale výlučne len s konateľkou žalovaného, ktorá mala zabezpečené pre žalobcu primerané pracovisko, na ktorom by nedokončené práce mohol dokončiť, nakoľko je počítačová sieť vo firme sieťovo prepojená. Žalobca celý posledný mesiac zmluvného vzťahu, keď mal zaúčať novu účtovníčku, sedel na inom pracovnom mieste a dorábal si svoje nedorobky a zrazu zistil, že musí byť len pri jeho bývalom počítači. Žalobca a ani p. S. nemajú kvalifikáciu a fundované informácie na hodnotenie počítačového zabezpečenia žalovaného, a teda nemôžu poznať všetky možnosti, ktoré počítačová sieť žalovaného umožňuje. Napriek tomu sa žalobca svojvoľne rozhodol do práce neprísť a neplniť si svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému. Tvrdenie žalobcu o tom, že „faktúry neboli riadne založené, tieto boli v šuplíkoch, priehradkách i po stole, takže ich bolo treba v prvom rade upratať všetko pozakladať“ - je opäť tvrdením žalobcu, ktoré je do veľkej miery skreslené a zavádzajúce, pretože priehradky na stole majú označený organizačný účel a slúžia na sprehľadnenie faktúr, ktoré sú v riešení kvôli nezrovnalostiam alebo z iného dôvodu pozastavené z bežného cyklu, kým sa ich stav nevyrieši. A predsa keď nastúpil žalobca do firmy, prvé tri dni sedel za stolom spolu s p. N., keby boli papiere porozhadzované po stole ako vraví žalobca tak by predsa spolu nemohli sedieť za jedným stolom a pracovať v neporiadku. A hneď za stoličkou ekonóma sú šanóny, kde sa všetky doklady ukladali. Nemá logiku nechať dokumenty kade tade, keď sú na to určené šanóny. U žalovaného neho používaný softvér bol nový iba pre žalobcu, nakoľko sa v spoločnosti používa dlhodobo. Žalobca bol s týmto softvérom dostatočne oboznámený, mal zabezpečené v jeho počítači kvalitné a obšírne písomné návody a videonávody zhotovené bývalou účtovníckou p. X.. Ďalej mal žalobca možnosť kedykoľvek v prípade nejasností po predchádzajúcom odsúhlasení žalovaným kontaktovať výrobcu softvéru a požiadať o platenú konzultáciu. Žalobca v žiadnom prípade neodstránil chybovosť naťahovania banky elektronicky. Až nasledujúca účtovníčka, ktorá prišla po ňom, riešila chybovosť a automatické nahrávanie banky do systému s výrobcom softvéru, ktorý žalovanému danú službu vyfakturoval. Možnosť elektronického naťahovania faktúr bola výrobcom softvéru riešená až po ukončení spolupráce so žalobcom. Žalobca poskytoval služby pre žalovaného na základe predmetnej zmluvy o dielo. V zmluve boli dohodnuté služby, plnenia a práce, ktoré mali byť vykonané a všetky účtovné a obchodné doklady mali byť ním spracované tak, aby boli včas podané výkazy. Keďže žalobca nestíhal spracovávať doklady v pracovnom čase, ktorý ma žalovaný daný (t.j. otváracie hodiny od 8:00 do 16:30), tak sa ich sám rozhodol vykonávať mimo týchto hodín. Služby, plnenia a práce, ktoré žalobca vykonával pre žalovaného mimo pracovného času žalovaného, teda mimo otváracích hodín, nemohli byť považované ako práca nadčas, resp. nad dohodnutý zmluvný rámec z dôvodu, že zmluva smerovala prioritne k spracovaniu dokladov do stanovených termínov a nie k pevne stanovenej dobe výkonu prác, plnení a služieb žalobcu. To, že žalobca nebol schopný zabezpečiť všetky činnosti, ktoré boli dohodnuté zmluvne, bol jeden z dôvodov, prečo žalovaný nechcel viac spolupracovať so žalobcom. Doklady sa dodávali priebežne, zamestnanci si hneď po ich osobnom hotovostnom nákupe vyúčtovali u ekonómky hotovosť a odovzdali doklad. Došlé faktúry boli/sú doručované žalovanému e-mailom alebo poštou, prípadne došli s dodávkou tovaru, takže boli k dispozícii včas. Faktúry vystavované žalovaným boli zasielané poštou resp. e-mailom. Žalovaný si nebol vedomý toho, že by z jeho strany dochádzalo k nedodaniu potrebných dokladov žalobcovi včas. Jediné doklady, ktoré žalovaný mal dodávať žalobcovi boli doklady za drobné platby platené kartou, kde bločky stačí štandardne, na účely ich zaúčtovania, odovzdávať účtovnícke dvakrát do mesiaca. Okrem toho mesačne má žalovaný takýchto dokladov minimum, nakoľko takýto spôsob úhrady využíva minimálne. Ak mal žalobca subjektívny dojem, že mu neboli dodané všetky potrebné doklady včas, ktoré na výkon svojej práce nevyhnutne potreboval, mal za úlohu ich od žalovaného resp. od jednotlivých zamestnancov žalovaného vyžiadať a nie iba pasívne očakávať ich dodanie. Aj za týmto účelom žalobca poskytoval jeho služby a vykonával práce a plnenie pre žalovaného v sídle jeho spoločnosti (firmy), aby tak bol zabezpečený priamy (osobný) kontakt a rýchla spätná väzba so žalovaným a jeho zamestnancami vo vzťahu k nemu. V prípade, že by čisto teoreticky aj došlo k ojedinelému omeškaniu s dodaním takýchto dokladov zo strany žalovaného, bloček sa dal dať do účtovníctva ďalší mesiac, keďže žalovaný je mesačný platca DPH. Predložený samotným žalobcom elektronicky vyhotovený prehľad dochádzky je nedôveryhodný a neodsúhlasený žalovaným, nakoľko žalobca aj napriek opakovaným výzvam žalovaného ignoroval zavedený spôsob evidencie dochádzky a bezdôvodne sa od 20. 07. 2018 prestal zapisovať do knihy príchodov a odchodov,

ktorý dodržujú všetci zamestnanci spoločnosti a živnostníci (zmluvní partneri) žalovaného, ktorí pre žalovaného zabezpečujú rôzne služby a plnenia. Žalobca si viedol túto vlastnú elektronickú evidenciu dochádzky, ktorá nebola overená žalovaným a ničím podložená. Nie je ani vylúčené, že bola žalobcom pozmenená, resp. až dodatočne spracovaná na účely tohto konania. Nie sú v nej uvedene všetky dátumy, kedy žalobca vykonával pre žalovaného dohodnuté činnosti. V mesiaci júl sú uvedené dni len do 20. 07. 2019, ale pracovné dni boli až do 31. 07. 2019. Žalobca uvádza nepravdivé informácie o tom, že u žalovaného pracoval od 20. 07. 2019, nakoľko pracoval pre žalovaného už od 01. 06. 2018. Žalovaný dával pravidelne už hneď od začiatku zmluvného vzťahu (počas pracovných dní a otváracích hodín) viackrát žalobcovi v dobrej viere voľno (t.j. akceptoval jeho osobnú neprítomnosť), ktoré mu vždy aj v plnej výške preplatil. Už v šiesty deň zmluvného vzťahu, t.j. dňa 08. 06. 2018 dal žalovaný žalobcovi na cely deň platené voľno a prvý a druhý pracovný týždeň po nástupe, t.j. od 04. 06. 2018 do 18. 06. 2018 vrátane, okrem dvoch dní, mal umožnené žalobca osem pracovných dní navštevovať doobeda súkromné lekárske procedúry. Potom samozrejme nestíhal robiť svoju prácu. V poslednom mesiaci žalobca prosil o voľné dni kvôli jeho súkromným veciam, a keďže končil, že si nebude nárokovať na preplatenie takéhoto voľna. Napriek tomu, že účtovné práce neboli žalobcom vyhotovené tak ako mali byť, žalovanému bolo žalobcu ľúto, tak mu dal na jeho žiadosť dva dni voľna a jeden celý deň mu umožnil byť u doktora. Neskôr žalobca svoj názor na nepreplatené voľno bez dôvodu zmenil a začal tvrdiť, že má nárok na preplatenie aj voľných dní napriek tomu, že dohoda bola iná, vraj za to, že mal nadčasy. Napriek tomu, že ústna dohoda bola iná a ani v predmetnej zmluve o dielo nebolo takéto niečo (nadčasy) dohodnuté. Žalobca vykonal svojvoľne zmenu v elektronickom zaznáme dochádzky, kde si dodatočne vyrátal tzv. nadčasy, o čom žalovaný ani nevedel a dozvedel sa o nich až z tabuľky. Žalobca si ako nadčasy dodatočne započítal aj čas, kedy sa po príchode na pracovisko ešte len pripravoval na výkon svojej práce, t.j. prezlečenie, prezutie, príprava ranného nápoja a podobne. Žalobca mal byť platený podľa uskutočnených výkonov, teda kompletne spracovaného účtovníctva a bol povinný byť prítomný v sídle žalovaného, a to v otváracích hodinách žalovaného od 8:00 do 16:30 hod., kedy chodili klienti na firmu, a bolo nutné im vystavovať faktúry, komunikovať s nimi osobne aj telefonicky. Z toho vyplýva, že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na uplatnenie nadčasov. Do žalobcu investoval žalovaný hneď už od prvého mesiaca nadštandardne vysokú finančnú odmenu 1 600,- eura napriek tomu, že žalobca sa prvé mesiace len zaúčal, absentoval v práci a investoval na jeho zaučenie každý mesiac nemalú sumu v nádeji, že kvalita jeho práce bude na úrovni výsledkov bývalého účtovníka, personalistiky, komfortu obsluhy klientov, t.j. riadny príjem hotovostných a bezhotovostných úhrad, riadne vystavovanie potrebných dokladov, pričom žalovaný hlavne veril, že toto bude obojstranná spolupráca na dlhu dobu. Kvôli výbušnej povahe žalobcu a kvôli jeho časovej neschopnosti dodržiavať stanovené termíny len počas otváracích hodín žalovaného sa tak nestalo a žalovaný si musel zaobstarať ďalšiu pracovnú silu, už tretí krát za obdobie šiestich mesiacov. Vo veľmi krátkej dobe bol žalovaný nútený platiť novú inzerciu za nového účtovníka 90,- eura, robiť výberové konania a opätovne investovať do nového účtovníka tým, že žalovaný musel platiť dve účtovníčky naraz za celý mesiac plnou sumou. Pani S.Á. nastúpila k žalovanému po žalobcovi. Kvalita práce p. S. napriek tomu, že má vlastnú firmu a údajne vyučuje účtovníctvo, tomu vôbec nezodpovedala, t.j. nebola kvalitná. Pani S.Á. spôsobila vo firemnej pokladni žalovaného viackrát finančné manko, ktoré ani finančne nevyrovnala. Pokladničné bloky pripínala v účtovníctve na interných dokladoch Hlavnej analytickej knihy inej veľmi známej akciovej spoločnosti. Z toho je zrejmé, že p. S. v čase, kde mala vykonávať prácu pre žalovaného, vykonávala prácu pre inú spoločnosť, dokonca svojvoľne poslala mesačnú odmenu za december 2018 vo výške 1 500,- eura druhýkrát bez vedomia žalovaného. Bola vyzvaná na vrátenie neoprávnene takto si zaslaných financií, nereagovala na maily, nepreberala poštu. Žalovaný preto podal na ňu žalobu na súd. Pani S. v januári 2019 zavádzala, že musí od žalovaného odísť, pretože ide na ťažkú operáciu a pritom išla pracovať do danej spoločnosti, kde jej núkali tú istú odmenu 1 500,- eura za prácu, kde nemusela byt každý deň prítomná. Keďže žalobca s p. S. často komunikovali a úzko spolupracovali počas pracovnej doby, žalovaný si pokladal za povinnosť oboznámiť žalobcu po odchode p. S. z firmy o jej veľmi nízkej kvalite práce. Neskôr, už po začatí tohto sporu sa žalovaný dozvedel, že pani S. neoprávnene poskytovala informácie žalobcovi, ktoré patrili pod firemné tajomstvo. Boli to informácie, ku ktorým sa žalobca nemohol za žiadnych sám v danom období za žiadnych okolností dostať, jedine pomocou niekoho, kto má prístup do interného informačného systému žalovaného. Je pravda, že žalovaný upozornil na preberanie elektronickej schránky žalobcu, veď tak to aj bolo dohodnuté, že žalobca bude informovať žalovaného o nových správach v elektronickej schránke, keďže žalovaný ešte nemal sfunkčnené svoje prístupové kódy a ešte vtedy nevedel narábať s elektronickou schránkou, keďže to bola vtedy ešte novinka. Žalovaný v posledný mesiac práce platil dve účtovníčky naraz z dôvodu, aby nová účtovníčka bola 100 % zaškolená, keďže táto práca je veľmi pestrá a nie je len o účtovaní. Žalobca si musí byť vedomý, že ju nedostatočne zaškolil, čoho svedkom

boli denne všetci kolegovia, pretože žalobca sedel v poslednom mesiaci až tri týždne úplne na inom pracovnom mieste, za iným počítačom a dorábal si svoju nedorobenú robotu. Žalobca nemal nič iné robiť, len sedieť pri novej kolegyni, kontrolovať jej každú jednu činnosť a zaúčať ju, čo sa samozrejme z iného pracoviska a s iným počítacom dosiahnuť nedalo. Po odchode žalobcu žalovaný (konateľka spoločnosti p. Y.) nemohol dlhšiu dobu plnohodnotne v práci fungovať, pretože musel riešiť aj s pani S. za chodu firmy nedostatky spôsobené žalobcom. Tým pádom bola p. S. nútená byť školená telefonicky so zhotoviteľom softvéru, ktorý žalovanému tieto školenia vyfakturoval. Z tohto dôvodu žalovaný uskutočnil rozhovor s p. S., kde mu oznámila, že bola nekvalitne zaškolená od žalobcu, keďže tri týždne sedel mimo nej a len občas sa jej venoval. Keďže žalovanému vznikli nové náklady, chcel sa dohodnúť na strhnutí z odmeny p. S.. Tá však tvrdila, že žalobca si zaslúži, aby mu bolo strhnuté z odmeny, keďže si dorábal svoju prácu celé tri týždne a jej sa venoval len okrajovo. Preto žalovaný zrealizoval konferenčný hovor, na ktorom bola p. S., žalobca aj žalovaný, kde odzneli všetky tieto výhrady a kde sa mali všetky tri strany dohodnúť kto má znášať tieto nové výdaje, to znamená komu má byť znížená odmena. V rozhovore sa okrem iného dohodol žalobca so žalovaným, že si svoje nedorobky dorobí čo v najkratšom čase. Pani S. ale v konferenčnom hovore začala tvrdiť niečo iné ako tvrdila žalovanému počas ich súkromného rozhovoru, keďže vedela, že bude potrebovať v budúcnosti jej pomoc v účtovníctve a bola na nej z jej pohľadu závislá, nakoľko ju často kontaktovala pre získavanie pomoci v jej práci. Postupne počas nasledujúcich dvoch mesiacov t.j. november a december 20118 si žalobca pomaly dorábal prácu, ktorú ale aj tak komplet nedorobil, ani do dnešného dňa, preto si žalovaný uplatnil zľavu z odmeny žalobcu ako zhotoviteľa vo výške 300,- eura, ktorú nevyplatil. Žalobca nemal záujem o zaškolenie týkajúce sa evidencie odpadového hospodárstva, keďže chcel odísť, a žalovaný musel nechať zaškoliť ďalšieho zamestnanca p. Č., ktorý musel tuto prácu namiesto žalobcu robiť. Úlohou žalobcu ako povereného zástupcu žalovaného bolo zabezpečiť dodanie vypracovaného Projektu GDPR spoločnosťou MG Business Services v dohodnutom termíne, ktorý táto spoločnosť nedodržala. Žalobca aj napriek upozorneniam žalovaného túto situáciu neriešil a ani nedoriešil, čo spôsobovalo ďalšie komplikácie v rámci ďalšej spolupráce s uvedenou spoločnosťou. Keďže dotyčná firma zabezpečuje pre žalovaného služby BOZP, PO, a Pracovná Zdravotná Služba, kvôli nedodanému projektu GDPR boli pozdržané platby za ďalšie služby tejto spoločnosti. Dodanie projektu musel žalovaný zabezpečiť inou osobou, čo predstavovalo pre žalovaného ďalšiu časovú a teda finančnú záťaž. Na základe predmetnej zmluvy o dielo mal žalobca na starosti aj personálne záležitosti, do ktorých patrí aj zabezpečenie pravidelných školení BOZP pre zamestnancov žalovaného. Pod týmto zabezpečením sa rozumie objednať službu u externého poskytovateľa MG Business Services, čo nevyžaduje odbornosť bezpečnostného technika, ako účelovo tvrdil žalobca. Predmetom výkonu práce žalobcu ako účtovníka pre žalovaného v zmysle predmetnej zmluvy o dielo okrem iného je aj dohľad nad úhradami prijatých faktúr. Na všetky tieto projekty boli vystavené a prijaté v účtovníctve tri faktúry, v ktorých bol nesúlad. Jedna faktúra bola uhradená, kde bol dohodnutý termín odovzdania projektu GDPR, ale dodávateľ projekt nedodal. Preto platba ďalších dvoch faktúr od tejto spoločnosti bola pozastavená. Žalovaný sa so žalobcom za prítomnosti svedkov dohodol na tom, že žalobca zabezpečí vyriešenie vzniknutej problémovej situácie vykomunikovaním s danou spoločnosťou, a to dohodnutím dodania projektu. Aj táto agenda spadá pod personálne záležitosti, pričom službu stačilo len objednať. Takto žalobca vystavil žalovaného a jeho zamestnancov riziku v prípade vzniku pracovného úrazu, a tak isto riziku aj v prípade kontroly z Inšpekcie prace. Sprevádzanie pána po budove nebolo za účelom vypracovania materiálov k BOZP, ale jednalo sa o pravidelnú obhliadku požiarneho bezpečnostného technika, kde žalobca mal len kvalitne zapísať ním zistené nedostatky. Informácie podané žalobcom žalovanému boli nedostatočné a nejasné, čo malo za následok problémy s odstránením týchto nedostatkov. Žalovaný následne musel zabezpečiť opätovnú obhliadku, čo predstavovalo pre žalovaného ďalšiu časovú, a teda aj finančnú záťaž. Bez ohľadu na dátum ukončenia zmluvy mal žalobca počas celej doby platnosti a to aj do posledného dňa platnosti zmluvy v plnom rozsahu vykonávať všetky činnosti a mal hneď po zistení daného technického problému bezodkladne vyriešiť vzniknutý problém, teda kontaktovať výrobcu softvéru a zabezpečiť čo najrýchlejšie odstránenie problému s evidenciou odpisov majetku. Keďže tak neurobil, musela to vyriešiť bývala účtovnícka p. X., ktorá mala za to zaplatené zo strany žalovaného. Vyjadrenie žalobcu „nepovažoval som za potrebné“ je tým pádom potvrdenie žalobcu, že úmyselne porušoval platnú zmluvu a neplnil si svoje povinnosti z nej vyplývajúce. Vyjadrenie žalobcu „vykonáva automaticky programom a trvá to pár minút“ je bezpredmetný argument žalobcu, nakoľko sa jednalo o povinnosť žalobcu túto operáciu zabezpečiť a nie vysvetľovať, ako operácia prebieha. Žalobca mal za povinnosť pravidelne obvolávať neplatičov, zisťovať a zapisovať dátumy s informáciami za jednotlivé platby prečo kto neuhradil, prípadne kedy kto uhradí vydanú faktúru. Žalobca nezanechal ani jeden údaj o stave neplatičov, a teda informácie o problémových klientov prípadne v akom sú štádiu riešenia, t.j.

nesplnil ďalšiu jeho povinnosť vyplývajúcu mu z predmetnej zmluvy o dielo. Možnosť náhľadu tohto zoznamu v softvérom systéme nemôže byť považované za splnenie si povinnosti podávať pravidelné alebo mimoriadne reporty vedeniu spoločnosti ako to tvrdí účelovo žalobca. Žalobca mal povinnosť pravidelne vygenerovať zo systému Zoznam aktuálnych záväzkov a pohľadávok v súbore exel, ale čo je najdôležitejšie, mal do neho vpisovať svoje najnovšie zistené informácie o neplatičoch, a to kedy a komu žalobca volal, vystavené a žalovanému neuhradené faktúry, komu a kedy zaslal upomienku a hlavne reakcie neplatičov, a teda dôvody nezaplatenia. Žalobca si ani túto jeho zmluvnú povinnosť nesplnil. Pokiaľ žalobca nemal k dispozícií informácie o niektorej nájomnej zmluve, mal k dispozícií možnosť požiadať servisné alebo obchodné oddelenie o súčinnosť alebo o vyjadrenie sa k danému prípadu. V prípade nečinnosti osloveného príslušného oddelenia mal aktívne situáciu riešiť s vedením žalovaného. Žalobca však túto možnosť nevyužil, len pasívne očakával informácie a problémy neriešil. Nie je pravdou že účtovníctvo žalovaného nebolo v normálnom stave, pretože mala nad ním dohľad bývalá účtovníčka p. X., na ktorú sa s dôverou v prípade potreby pomôcť a poradiť obracal aj samotný žalobca, a to opakovane. Nie je pravdou, že žalovaný bol nedostatočne pripravený na odchod p. X. na materskú dovolenku. Jej odchod plánoval polroka dopredu, a to viacerými výberovými konaniami na účtovníka. Žiaľ žalovaný vybral účtovníčku, ktorá mala nastúpiť a bola by zaúčaná priamo p. X., ale deň pred nástupom k žalovanému táto nová účtovníčka napísala, že zmenila názor, že sa jej situácia zmenila, že musí zostať doma opatrovať svoju mamu. Žalovaný preto znova zaplatil novú inzerciu na miesto účtovníka a znovu robil výberové konania, pohovory a vybral ďalšiu účtovníčku, na ktorú opäť musel žalovaný mesiac čakať, keďže bola ešte vo výpovednej lehote a aj tá deň pred nastúpením oznámila prostredníctvom e-mailu žalovanému, že sa rozhodla pre prácu v jej meste bydliska Senec. Potom žalovaný znovu robil znovu novú inzerciu na miesto účtovníka, nové výberové konania, pohovory a vybral p. N., ktorá žiaľ precenila svoje sily a nevedela kvalitne tuto prácu robiť. Tak po dvoch mesiacoch bola vzájomná zmluvná spolupráca ukončená dohodou a následne žalovaný platil novú inzerciu na miesto účtovníka a vybral žalobcu. Žalobca by chcel kolektív ideálnych kolegov - zamestnancov, živnostníkov, ale taký neexistuje. Ak úspešný a šikovný mnohoročný obchodný riaditeľ, kolega, firme nevystavil faktúru za jeho prácu počas štyroch mesiacov, to žalobcu nemalo čo trápiť a mal to brať ako fakt, a nie mať z toho verejné nervové doslova záchvaty výbuchu, kde konateľka žalovaného ho musela osobne v kuchynke ukľudňovať. Predošlá účtovníčka žalovaného takýto typ tzv. „nesplnenej povinnosti kolegu“, riešila tak, že jeho chýbajúcu faktúru vystavila za neho, samozrejme s jeho súhlasom, a vec bola vybavená. Konateľka žalovaného aj telefonovala so žalobcom v januári 2019, kde mu vysvetlila, že sa neoplatí viesť spor o 300,- eura a požiadala ho, aby žalobu stiahol. Žalobca napriek tomu trval na svojom, že nech to vraj sud rozsúdi. Naopak by žalobca mal zaplatiť žalovanému, že mu počas posledného mesiaca robila konateľka spoločnosti sekretárku, robila pravidelne podrobné zoznamy, čo všetko už zaučil a čo všetko ešte má zaučiť novu ekonómku, že žalovaný celý posledný mesiac platil plnou sumou naraz dve účtovníčky, a žalobca napriek tomu mal nedorobky, za ktoré ho musel žalovaný mesiace naháňať a tlačiť, aby to bolo všetko dorobené, čo aj tak v konečnom dôsledku nebolo. A ak žalobca prišiel k žalovanému, tak len preto, že nová účtovníčka nebola dostatočne zaškolená a prosila žalobcu, aby jej s tým pomohol. Preto sa musela pani S. správať k žalobcovi zhovievavo a nevytýkať mu nekvalitné zaškolenie. Žalovaný bol presvedčený, že žalobca svojím krátkym pôsobením vo firme žalovaného narobil veľa problémov, ktoré žalovaný musel odstrániť a všetky nedostatky výkonov žalobcu pri vedení účtovnej evidencie bol žalovaný nútený vykonať sám, resp. prostredníctvom tretích osôb, a to na jeho vlastné náklady a preto trval na tom, že jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy nie je oprávnený.

14. Žalobca sa v konaní vyjadril na záver ešte tak, že nakoľko p. N. sama nezvládala ovládanie softvéru a ani účtovnú agendu, zaškoľovanie prebiehalo tak, že žalobca spolu s p. N. sústavne volali p. X.Ň., aby im vysvetlila ako vystaviť faktúru, nahrať faktúru, pokladničný doklad. Z toho dôvodu asi tak na tretí deň sa žalobca radšej pustil do zakladania dokladov, upratania pracovného priestoru a doma si opätovne naštudoval manuál od p. X. a videá. Žalobca nepopiera, že mu hneď bolo úplne všetko jasné, lebo keď píše manuál niekto, kto s problematikou žije denne zopár rokov pre toho, čo o tom programe a o zabehaných postupoch v spoločnosti nevie nič, treba na pochopenie istý čas a najmä praktické skúsenosti. Týmto postupom ide zaúčanie dosť pomaly, a preto žalobca najmä zo začiatku častejšie oslovoval p. X., aby bol tento zaškoľovací proces rýchlejší. Žalobca si bol istá, že keby ho p. X. mohla osobne tri dni zaškoľovať do účtovného programu, volával by jej menej často. Za štandardný stav vo vedení účtovnej agendy možno považovať nesúlad stavu na účte v banke so stavom bankového účtu v účtovníctve. Žalobca od apríla dohľadával, kde prišlo k nezrovnalostiam. Nezrovnalosti spočívali napr. v nesprávnych sumách, nesprávnych stranách zápisov (má dať/dal), chýbajúcich zápisoch a podobne. Faktúry vydané aj prijaté boli uložené v šuplíkoch či v kopách na stole, čo tiež nie je štandardný stav. Je

bežnou účtovníckou praxou, že sa každá prijatá faktúru zaeviduje a založí do zakladača a kópia každej vydanej faktúry s prílohami sa tiež zakladá do príslušného zakladača. Vzhľadom na všetky popisované nedostatky, ktoré bolo treba po nástupe žalobcu akútne riešiť, bolo riešenie evidencie majetku a odpisov na základe telefonického dohovoru s p. X. odsunuté tak, že tomuto sa budú spoločne venovať neskôr, nakoľko ich riešenie nebolo v tom čase urgentné. Spracovaniu výkazu sa žalobca snažil napomôcť Pani X. výkaz spracovala, výsledky upravoval R.. E. a žalobca potom výkaz podával za telefonickej podpory p. X.. Vo svedeckej výpovedi p. X. došlo k omylu a ide o hodnotenie práce p. S. a nie žalobcu. Žalobca si nie je vedomý toho, že by prácu nestíhal, že by si prácu nevedela zadeliť a že by opakovane žiadal o radu dodávateľa účtovného programu. Navyše by táto odpoveď ani v logickom kontexte nesedela s odpoveďou svedkyne p. X., ktorá uviedla, že „žalobcovi nepomáhala s vedením účtovnej, mzdovej, personálnej a obchodnej evidencie. jej pomoc spočívala v tom, že mu radila, keď ju o to požiadal“.

15. Žalovaný sa v konaní vyjadril na záver ešte tak, že z výpovede svedkyne p. X. je zrejmé, že žalobca priebežne (počas doby poskytovania služieb žalovanému) kontaktoval svedkyňu za účelom radenia sa ohľadne používania účtovného programu žalovaného, prostredníctvom ktorého poskytoval služby vedenia účtovníctva, ďalej tiež ohľadne vedenia s tým súvisiacich evidencií žalovaného, ako aj ohľadne vedenia ekonomickej a administratívnej agendy žalovaného. V zmysle predmetnej zmluvy o dielo uzatvorenej podľa medzi žalobcom a žalovaným mal žalobca právne (zmluvné) postavenie podnikateľa ako poskytovateľa služieb, ktoré od začiatku predpokladá primeranú odbornú spôsobilosť poskytovateľa služieb a jeho schopnosť riadne a včas plniť zmluvné povinnosti, vrátane používania účtovného programu klienta a vedenie súvisiacich evidencií klienta, a to po krátkom oboznámení sa s novým účtovným programom a zavedenými postupmi vedenia evidencií u žalovaného ako jeho zmluvného partnera. Vo všeobecnosti sú účtovné programy a vedenie súvisiacich evidencií postavené na obdobných princípoch, čo potvrdila aj svedkyňa s odbornou spôsobilosťou účtovníka v jej výpovedi. V danom prípade sa nejednalo medzi žalobcom a žalovaným o pracovnoprávny vzťah, u ktorého vytvára aj právny rámec pre podrobné zaučenie či zaškolenie nového zamestnanca pre výkon práce u zamestnávateľa. V danom prípade však žalobca ako zmluvný poskytovateľ služieb, u ktorého sa predpokladá primeraná odborná spôsobilosť, zručnosť a schopnosť poskytovať služby od začiatku zmluvného vzťahu opakovane kontaktoval svedkyňu za účelom poskytnutia odborných rád v súvislosti s používaním účtovného programu, ako aj v súvislosti s vedením súvisiacich evidencií a agend u žalovaného. Napriek vyššie uvedenému bolo poskytovanie služieb žalovanému zo strany žalobcu nedostatočné. Podľa výpovede svedkyne bola účtovná agenda žalovaného v čase jej prevzatia žalobcom v štandardnom stave. Nezakladá sa preto na pravde tvrdenie žalobcu v jeho vyjadrení, že od apríla dohľadával, kde prišlo k nezrovnalostiam, čím zrejme chcel žalobca naznačiť, že časovo nestíhal svoju prácu (poskytovanie služieb), keďže musel odstraňovať nedostatky účtovnej agendy žalovaného zanechané jeho predchodkyňou, čo ho zdržovalo od inej práce. Žalobcom popisované „dohľadávanie a odstraňovanie nezrovnalostí v evidencii žalovaného“ je bežnou náplňou práce účtovníka v rámci ním poskytovaných služieb pre obchodné spoločnosti a podnikateľov, u ktorých je zamestnaných viac zamestnancov produkujúcich väčšie množstvo účtovných a obchodných dokladov, ktoré musí účtovník spracovať a zaevidovať. Žalobca popri samotnom účtovaní mal však problém aj s vedením ostatnej ekonomickej a administratívnej agendy žalovaného, čo viedlo k viacerým nedorobkom v čase ukončenia zmluvného vzťahu so žalovaným. Vo svojej výpovedi to potvrdzuje aj svedkyňa, keď uviedla, že bola po odchode žalobcu oboznámená s tým, že mal dosť veľa nedorobkov. Žalovaný považoval v čase ukončenia zmluvnej spolupráce so žalobcom nedostatočné a neúplné vedenie jeho majetkovej evidencie za vadu (nedostatok) poskytovania jeho služieb. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že vedenie jeho evidencie majetku a odpisy boli žalobcom jednostranne (po dohode so svedkyňou) odsunuté na neskôr. Evidencia majetku a odpisy musia byť vedené a riešenie priebežne ako akákoľvek iná účtovná evidencia obchodnej spoločnosti ako účtovnej jednotky. Aj z tohto dôvodu (pre túto vadu) žalovaný oprávnene uplatnil voči žalobcovi nárok na zľavu z odmeny. Z výpovede svedkyne p. X. vyplýva, že v prípade odpadového hospodárstva sa jedná o jednoduchú a nenáročnú agendu. Žalobca vzhľadom na jeho zmluvné postavenie poskytovateľa účtovných služieb mal túto agendu ovládať, prípadne v krátkom čase (operatívne) sa s problematikou agendy oboznámiť a samostatne podať (na základe údajov od žalovaného) príslušný kvartálny výkaz. Žalovaný preto považoval v čase ukončenia zmluvnej spolupráce so žalobcom a stále považuje podanie kvartálneho výkazu k evidencii odpadového hospodárstva zo strany žalobcu v „spolupráci a za pomoci“ svedka E. (obchodného riaditeľa žalovaného) a svedkyne za vadu (nedostatok) poskytovania jeho služieb, na základe ktorej uplatnil voči žalobcovi nárok na zľavu z odmeny. Výpoveď svedkyne potvrdzuje tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca nestíhal viesť účtovnú evidenciu žalovaného a ani súvisiacu agendu, pritom opakovane žiadal v tejto súvislosti o

radu tak svedkyňu, ako aj poskytovateľa účtovného programu u žalovaného. Žalobca sa tiež nedokázal počas platnosti zmluvného vzťahu u žalovaného prispôsobiť pracovnému tempu u žalovaného. Žalovaný mal za to, že opakované žiadosti žalobcu ako zmluvného poskytovateľa služieb (účtovníka - podnikateľa) o odbornú radu s vedením účtovnej evidencie v účtovnom programe a v súvislosti s vedením súvisiacej agendy adresované svedkyni ako predchádzajúcej účtovníčke žalovaného a poskytovateľovi účtovného programu potvrdzujú to, že žalobca neposkytoval služby žalovanému riadne a včas v zmysle predmetnej zmluvy o dielo. Zrejme aj z týchto dôvodov nedošlo zo strany žalobcu v posledný mesiac platnosti zmluvného vzťahu so žalovaným k dostatočnému a riadnemu zaučeniu pani S. ako novej účtovníčky u žalovaného, ktorá po odchode žalobcu opakovane žiadala o odbornú radu tak svedkyňu, ako aj poskytovateľa účtovného programu v súvislosti s účtovným programom. V danom prípade sa opäť jednalo o vadu (nedostatok) pri poskytovaní služieb žalovanému zo strany žalobcu, na základe (titulom) ktorej uplatnil voči žalobcovi zľavu z odmeny. Žalovaný s poukazom na uvedené preto trval na jeho uplatnenom nároku na zľavu z odmeny žalobcu za vedenie účtovnej evidencie a považoval túto zľavu za dôvodnú a primeranú.

16. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že v konaní nebol zo strany žalovaného preukázaný dôvod na krátenie odplaty žalobcu za október 2018, pričom žalovaný nepreukázal dôvodnosť a výšku krátenia tejto odplaty. Žalovaný vyčítal žalobcovi nedostatky jeho práce po zhruba pol roku, pričom počas konania ich rozširoval aj na agendy týkajúce sa GDPR a BOZP, avšak v zmysle zmluvy o dielo mal žalobca vykonávať iba práce týkajúce sa účtovníctva. Žalobca svoj nárok opiera o ustanovenia upravujúce zmluvu o dielo. Žalobca mal za to, že riadne vykonal svoje zmluvne objednané práce, a preto mu za ich výkon patrí celá dohodnutá odplata. Na základe uvedeného žiadal žalobca žalobe vyhovieť.

17. Právny zástupca žalovaného titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že medzi stranami bol uzavretý obchodnoprávny vzťah a nie pracovnoprávny, takže žalovaný neočakával dlhodobejšie zaúčanie žalobcu na objednanú agendu. Žalobca mal poskytovať zmluvne dohodnuté plnenie iba po krátkom zaučení. Medzi stranami bola uzavretá zmluva o dielo a žalobca mal poskytovať služby účtovnej evidencie, ktorá bola rozšírená aj na ďalšie agendy ako odpadové hospodárstvo a BOZP. Nie je pravdou, že žalovaný reklamoval plnenia žalobcu až po pol roku od ukončenia spolupráce, čoho dôkazom sú predložené emaily, zasielané ešte pred ukončením spolupráce, v ktorých sa konateľka žalovaného dotazovala žalobcu na realizáciu jednotlivých agend. Žalovaný si uplatnil nároky na zľavu z dohodnutej ceny s odkazom na ust. vo výške 300,- eura, ktorá je vzhľadom na všetko, čo žalovaný v konaní tvrdil a preukázal primeraná, nakoľko žalobca nevedel poskytovať dohodnuté služby v súlade so zmluvou o dielo. Na základe uvedeného žiadal žalovaný žalobu ako neoprávnenú zamietnuť.

18. Na pojednávaní deň 04. 04. 2022 vyhlásil súd po vykonaní dokazovania prečítaním listinných dôkazov podľa ust. a po záverečnom vyjadrení právnych zástupcov strán sporu v jeho závere uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. a za účelom vyhlásenia rozsudku pojednávanie odročil podľa ust. na deň 27. 04. 2022, kedy vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej.

19. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, svedkov R.. B. E. a S. X., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o dielo 20. 07. 2018, faktúrou žalobcu č. XXXXXX, vrátením faktúry č. XXXXXX zo dňa 31. 10. 2018, výpisom z účtovnej evidencie zo dňa 27. 11. 2018, upomienkou zo dňa 28. 11. 2018 spolu s podacím lístkom zo dňa 29. 11. 2018, predžalobnou upomienkou zo dňa 05. 12. 2018 s prílohami spolu s podacím lístkom, e-mailovou komunikáciou strán sporu, SMS komunikáciou strán sporu, inzerátom zo stránky Profesia zverejnenom dňa 01. 01. 2019, potvrdením uskutočnenia prevodu zo dňa 17. 01. 2019, faktúrou spoločnosti EMELIX s.r.o. žalovanému č. XXXXXXXXXX, faktúrou spoločnosti TEdin s.r.o. žalovanému č. XXXXXXX, prehľadom dochádzky žalobcu za obdobie od 20. 07. 2018 - 31. 10. 2018, sumárom vykonaných prác, výpisom zo živnostenského registra žalobcu, výpisom z obchodného registra spoločnosti žalovaného a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

20. Podľa ust. (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

21. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

22. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

23. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

24. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

25. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

26. Podľa ust. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

27. Podľa ust. § 272 ods. 2 ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

28. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

29. Podľa ust. § 536 ods. 2 veta prvá Obch. Z. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.

30. Podľa ust. § 536 ods. 3 Obch. Z. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany, v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

31. Podľa ust. § 537 ods. 1 veta prvá Obch. Z. zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady či na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.

32. Podľa ust. § 537 ods. 2 Obch. Z. objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

33. Podľa ust. § 546 ods. 1 veta prvá Obch. Z. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

34. Podľa ust. § 548 ods. 1 Obch. Z. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

35. Podľa ust. § 554 ods. 1 Obch. Z. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

36. Podľa ust. § 560 ods. 1 Obch. Z. dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

37. Podľa ust. § 564 veta prvá Obch. Z. pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.

38. Podľa ust. § 436 ods. 1 písm. d/ Obch. Z. ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy.

39. Podľa ust. § 436 ods. 2 Obch. Z. voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu po včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení.

40. Podľa ust. § 429 ods. 1 Obch. Z. zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne záväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.

41. Podľa ust. § 429 ods. 2 Obch. Z. prevzatie záväzku zo záruky môže vyplynúť zo zmluvy alebo z vyhlásenia predávajúceho, najmä vo forme záručného listu. Účinky prevzatia tohto záväzku má aj vyznačenie dĺžky záručnej doby alebo doby trvanlivosti alebo použiteľnosti dodaného tovaru na jeho obale. Ak je v zmluve alebo v záručnom vyhlásení predávajúceho uvedená odlišná záručná doba, platí táto doba.

42. Podľa ust. § 430 Obch. Z. ak z obsahu zmluvy alebo záručného vyhlásenia nevyplýva niečo iné, začína záručná doba plynúť odo dňa dodania tovaru. Ak je predávajúci povinný odoslať tovar, plynie záručná doba odo dňa dôjdenia tovaru do miesta určenia. Záručná doba neplynie po dobu, po ktorú kupujúci nemôže užívať tovar pre jeho vady, za ktoré zodpovedá predávajúci.

43. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

44. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

45. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

46. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

47. Podľa ust. § 365 ods. 3 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

48. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

49. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

50. Podľa ust. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

51. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

52. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

53. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

54. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.02.2013) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

55. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

56. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

57. Podľa ust. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

58. Podľa ust. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

59. Podľa ust. súd môže aj bez návrhu vykonatˇ dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedcˇujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutocˇnostˇou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

60. Podľa ust. skutocˇnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho cˇinnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spolocˇenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocˇenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

61. Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisu zo živnostenského registra žalobcu a výpisu z obchodného registra spoločnosti žalovaného a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o dielo medzi stranami sporu boli obe zmluvné strany podnikateľmi, a to žalobca podľa ust. ako živnostník a žalovaný podľa ust. ako obchodná spoločnosť. Vzhľadom na predmet ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd považoval za zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. , takže za použitia ust. , podľa ktorého bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné ustanovenia predmetnej zmluvy o dielo, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (teda zmluvu o dielo

zo dňa 20. 07. 2018) vzťahuje právny režim , ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, platný podľa ust. v období od 01. 02. 2013. Vzhľadom na to, že obsah predmetnej zmluvy zahŕňal podstatné časti zmluvy o dielo, na tento zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného súd použil právnu úpravu zmluvy o dielo podľa ust. a nasl. .

62. Tu sa súd pristavil pri tvrdeniach sporových strán, týkajúcich sa nedostatočného využívania pracovného času žalobcu v spoločnosti žalovaného, pričom najmä žalovaný týmto ako jedným z argumentov zdôvodňoval, prečo dielo vykonávané žalobcom (alebo jeho práce) nebolo poskytnuté v požadovanej kvalite. Z predmetnej písomnej zmluvy o dielo zo dňa 20. 07. 2018 nevyplýva povinnosť žalobcu vykonávať zmluvne dohodnuté dielo (práce) v spoločnosti žalovaného počas pracovných hodín, pretože žalobca bol živnostníkom a uzavrel obchodno-záväzkový vzťah so žalovaným (kde žalobca bol zhotoviteľom a žalovaný objednávateľom) predmetom čoho bolo v zmysle článku II. predmetnej zmluvy o dielo „poskytovanie služieb: a) vedenie podvojného účtovníctva objednávateľa od 20.7.2018 b) mesačné spracovanie miezd, personálnej agendy a výkazov s tým spojených, c) mesačné spracovanie agendy DPH a daňového priznania, d) spracovanie daňového priznania dane z príjmu právnických osôb za bežný rok e) poskytovanie daňového poradenstva v súvislosti s činnosťou objednávateľa f) zatupovanie objednávateľa voči daňovým orgánom, g) priebežné spracovanie štatistických výkazov za objednávateľa - podľa potreby, h) doručovanie podaní elektronickou formou i) vedenie a zhotovenie ostatnej účtovnej agendy súvisiacej s podnikateľskou činnosťou objednávateľa.“ Z uvedeného je zrejmé, že právny vzťah medzi stranami sporu bol aj na základe skutočnosti uvedených v odseku 61 tohto rozsudku obchodno-záväzkový vzťah podľa ust. , , , a a nasl. . Nakoľko zmluvné strany nemali dobu a miesto výkonu diela (prác) žalobcu v spoločnosti žalovaného v písomnej zmluve dohodnuté, nebol žalobca povinný vykonávať dielo (práce) v sídle žalovaného. Súd preto obrane žalovaného v tomto bode nevyhovel a považoval ju v tejto časti za nedôvodnú.

63. Z predmetnej zmluvy o dielo zo dňa 20. 07. 2018 mal súd preukázané, že zmluvné strany si dohodli v jej čl. IV. bod 5., že „vykonávateľ je povinný bezplatne odstrániť ním zavinené nedostatky, ktoré sa objavia po poskytnutí služieb uvedených v čl. 2 tejto zmluvy. Ak sú tieto nedostatky zavinené objednávateľom, ich odstránenie bude fakturované objednávateľovi“. Zmluvné strany si dohodli v jej čl. V. bod 1., že „vykonávateľ zodpovedá objednávateľovi za škody spôsobené nedostatočným a nekvalitným poskytnutím služby. Vykonávateľ nezodpovedá za chyby a ich dôsledky v účtovníctve a za ich dopad na výpočet dane spôsobené nedostatkami v účtovných dokladoch a uvedením nepresných alebo nepravdivých údajov zo strany objednávateľa, prípadne inou jeho podobnou činnosťou“. Zmluvné strany si dohodli v jej čl. V. bod 4., že „záruka za kvalitu a z toho vyplývajúca zodpovednosť zo strany zhotoviteľa neplynie, ak si objednávateľ po odstúpení od zmluvy nevyrovná finančné záväzky voči zhotoviteľovi za vykonané služby a vtedy, ak objednávateľ ukončí zmluvný vzťah v priebehu roka“. Zmluvné strany si dohodli v jej čl. VI., že „za služby uvedené v čl. II. objednávateľ vyplatí vykonávateľovi odmenu mesačne 1600,- €. Za služby uvedené v čl. II. objednávateľ vyplatí vykonávateľovi odmenu mesačne. Nárok na odmenu vzniká po zúčtovaní príslušného mesiaca podľa predloženej fakturácie. Odmena je splatná prevodom na účet uvedený zhotoviteľom na faktúre“. Zmluvné strany si dohodli v jej čl. VII. bod 1., že „táto zmluva je uzatvorená na dobu určitú od 20. 07. 2018 do 31. 12 .2018 s tým, že obidve strany sa dohodli že v prípadne nájdenia novej účtovnícky pre Objednávateľa, táto zmluva končí skôr, pričom Zhotoviteľ sa zaväzuje oboznámiť a zaučiť novu účtovnícku do kolobehu prác objednávateľa“.

64. Zo zhodných tvrdení strán sporu podľa ust. a vykonaných listinných dôkazov mal súd za preukázané, že na základe zmluvy o dielo zo dňa 20. 07. 2018 vykonával žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného ako objednávateľa služby súvisiace s vedením účtovníctva, ktoré sú podrobne špecifikované v čl. II. zmluvy o dielo a uvedené v odseku 62 tohto rozsudku. Za dohodnuté služby bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá mesačná odplata vo výške 1 600,- eura (čl. VI predmetnej zmluvy). Žalobca vykonával pre žalovaného dohodnuté služby v období od 20. 07. 2018 do 31. 10. 2018. Žalovaný za poskytnuté služby zaplatil žalobcovi odplatu za mesiace júl a august 2018, fakturovanú faktúrou č. XXXXXX zo dňa 01. 09. 2018 vo výške 3 200,- eura a za mesiac september 2008 zaplatil odplatu, fakturovanú faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 02. 10. 2018 vo výške 1 600,- eura.

Odplatu za služby poskytnuté žalobcom za mesiac október 2018, fakturovanú faktúrou č. XXXXXX zo dňa 31. 10. 2018, splatnú dňa 14. 11. 2018 vo výške 1 600,- eura žalovaný žalobcovi zaplatil v lehote splatnosti, ale až dňa 17. 01. 2019 vo výške 1 300,- eura, takže z fakturovanej sumy 1 600,- eura za služby poskytnuté žalobcom žalovanému v mesiaci október 2018 nezaplatil žalobcovi sumu 300,- eura. Žalovaný ukončil trvanie predmetnej zmluvy o dielo výberom a nástupom novej účtovníčky p. S., ktorá nastúpila u žalovaného ku dňu 01. 11. 2018. Žalovaný na portáli www.Profesia.sk prostredníctvom inzerátu zverejneného dňa 01. 01. 2019 hľadal novú účtovníčku s nástupom odo dňa 14. 01. 2019 (<https://www.profesia.sk/praca/yves-soteco-slovakia/O331397Q>).

65. Zmysle ust. možno robiť zmeny písomne dohodnutej zmluvy aj ústne, pokiaľ si zmluvne strany v písomnej zmluve výslovne nevymienia, že akékoľvek zmeny písomnej zmluvy musia byť urobené v písomnej forme. Nakoľko predmetná zmluva o dielo neobsahuje výslovnú dohodu o tom, že zmeny a doplnky tejto zmluvy musia byť urobené v písomnej forme, predmetná zmluva o dielo mohla byť menená na základe dohody strán aj v ústnej forme. Uvedené samozrejme v rámci súdneho konania znamená, že strana sporu, ktorá tvrdí, že prišlo po uzavretí písomnej zmluvy k ústnej zmene alebo doplneniu tejto zmluvy, musí takúto ústnu dohodu o tejto zmene alebo doplnení preukázať.

66. Spornými skutkovými tvrdeniami v konaní bola kvalita poskytovaných prác žalobcu, pričom žalovaný tvrdil, že vzhľadom na nedostatočnú kvalitu poskytnutých prác si uplatnil zľavu z ceny diela podľa ust. . Súd preto posudzoval žalovaným vytýkané vady poskytnutých prác žalobcu jednotlivo.

67. Žalovaný tvrdil, že žalobca „neodovzdal osobne žalovanému ako objednávateľovi prevzaté veci tak ako ich prebral, teda kľúč od administratívnej budovy sídla objednávateľa, vstupnú kartu od dverí do vstupu do budovy a mobilný telefón (tieto predmety nechal na pracovnom stole)“. Uvedenú vadu, vytýkanú žalovaným, však súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko v čase nástupu žalobcu na výkon diela (prác) pre žalovaného v zmysle článku VI. predmetnej zmluvy o dielo (20. 07. 2018) neboli žalobcovi žiadnym formálnym spôsobom odovzdané uvedené predmety, teda aspoň žalovaný v konaní nepreukázal žiadnym dôkazom, že by tieto veci nejakým formálnym postupom protokolárne odovzdal žalobcovi. Ak teda žalobca takéto veci používal, nevyplýva mu povinnosť tieto veci pri ukončení diela (poskytovania prác) žalovanému formálnym spôsobom vrátiť. Z uvedeného dôvodu súd túto žalovaným vytýkanú vadu nepovažoval za preukázanú, a teda vytýkanú dôvodne.

68. Žalovaný tvrdil, že žalobca „nedostatočne zaškolil a zaučil nového zhotoviteľa (poskytovateľa účtovníckych služieb, teda p. S.), keďže táto bola opakovane nútená kontaktovať dodávateľa účtovného programu za účelom vysvetlenia postupov a spôsobov ovládania tohto účtovného programu, a to za osobitnú odplatu (odmenu) za tieto práce, ktorú bol žalovaný nútený zaplatiť dodávateľovi účtovného programu“. Žalovaný v konaní nepreukázal žiadnym dôkazom, že sám žalobca bol žalovaným riadne a časovo vyčerpávajúco zaučený na výkon objednaných účtovníckych služieb, dokonca žalovaný v konaní tvrdil, že „žalobca bol profesionál, a teda sa neočakávalo jeho dlhodobejšie zaškoľovanie“. Uvedené tvrdenie žalovaného odporuje jeho nároku na povinnosť žalobcu dlhodobejšie a kvalitatívne dôslednejšie zaškoliť nového účtovníka, ktorým bola p. S.. Žalobcovi síce prislúchala povinnosť zaučiť novú účtovníčku do kolobehu prác žalovaného (konkrétne to bolo uvedené v článku VII. bod. 1 predmetnej zmluvy o dielo), avšak zo žiadneho v konaní vykonaného dôkazu nevyplývala ani požadovaná kvalita alebo kvantita takejto povinnosti žalobcu. V konaní bolo preukázané, že žalobca novú účtovníčku p. S. zaučil, teda že vynaložil čas a úsilie dostáť svojej uvedenej zmluvnej povinnosti zaučiť novú účtovníčku. Uvedené potvrdil sám žalovaný uvádzajúc, že „žalobca novú účtovníčku zaúčal len nejaké dva dni“. Či tak žalobca urobil dostatočne, a to z kvalitatívnych alebo kvantitatívnych ukazovateľov, bolo na preukázaní žalovaného, ktorý však v konaní nepreukázal žiadnym dôkazom potrebné množstvo a kvalitu informácií na zaučenie nové účtovnícky. Z uvedeného dôvodu súd túto žalovaným vytýkanú vadu nepovažoval za preukázanú, a teda vytýkanú dôvodne.

69. Žalovaný tvrdil, že žalobca „napriek dohode medzi žalobcom a žalovaným v posledný deň platnosti predmetnej zmluvy, že na ďalší pracovný deň žalobca príde k žalovanému a dokončí všetky jeho nedorobené a nedokončené práce a činnosti pre žalovaného, prípadne tak urobí na diaľku cez teamviewer, žalovaný tak neurobil a mnohé práce a činnosti pre žalovaného nedokončil aj napriek opakovaným telefonickým a e-mailovým výzvam žalovaného“. Žalovaný však súdu nepreukázal žiadnym dôkazom existenciu ústnej alebo písomnej dohody so žalobcom, že tento bude poskytovať v predmetnej

písomnej zmluve o dielo dohodnuté práce aj po ukončení zmluvy, ku ktorému prišlo dňa 31. 10. 2018. Z uvedeného dôvodu súd túto žalovaným vytýkanú vadu nepovažoval za preukázanú, a teda vytýkanú dôvodne.

70. K ukončeniu zmluvy o dielo zo dňa 20. 07. 2018, i keď sporové strany túto skutočnosť žiadnym spôsobom v konaní netvrdili ani nedokazovali, súd odkazuje na článok VII. bod 1 predmetnej zmluvy o dielo, z ktorého jasne vyplýva, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 20. 07. 2018 do 31. 12 .2018 s tým, že obidve strany sa dohodli, že v prípadne nájdenia novej účtovnícky pre žalovaného táto zmluva končí skôr, pričom žalobca sa zaväzuje oboznámiť a zaučiť novu účtovnícku do kolobehu prác objednávateľa. Nakoľko nová účtovníčka žalovaného p. S. nastúpila na výkon práce ku dňu 01. 11. 2018 a žalobca už k tomuto dátumu odmietol u žalovaného vykonávať práce je zrejmé, že žalovaný si našiel novú účtovníčku na výkon v predmetnej písomnej zmluve o dielo objednaných prác, ktoré do nástupu novej účtovnícky p. S. vykonával pre žalovaného práve žalobca. Nakoľko nová účtovníčka žalovaného p. S. nastúpila na výkon práce ku žalovanému dňa 01. 11. 2018 a žalobca už k tomuto dátumu nevykonával u žalovaného práce (dielo) je zrejme, že žalovaný si našiel novú účtovníčku na výkon v predmetnej písomnej zmluve o dielo objednaných prác, ktoré do nástupu novej účtovnícky vykonával pre žalovaného práve žalobca. Na základe uvedeného mal preto súd za to, že k ukončeniu písomnej zmluvy o dielo zo dňa 20. 07. 2018 prišlo ku dňu 01. 11. 2018, kedy sa naplnila predpokladaná podmienka na ukončenie zmluvy pred uplynutím doby jej platnosti, pričom touto podmienkou bol nástup novej účtovnícky p. S. do spoločnosti žalovaného.

71. Žalovaný tvrdil, že žalobca sa „počas posledného mesiaca platnosti zmluvy (október 2018) napriek tomu, že bolo veľa práce, sa opakovane, aj pre jeho častú neprítomnosť v mieste výkonu (prevádzkové priestory žalovaného), dostával do omeškania s vedením účtovníctva a príslušných evidencií“. Žalovaný uvedené tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazom, z ktorého by vyplývalo, že žalobca nedostatočne vykonával zmluvne objednanú účtovnú a daňovú evidenciu, a teda že žalovanému by bolo za dobu výkonu diela (poskytovania prác) žalobcu vytýkané od príslušných orgánov, napríklad daňového úradu, nedostatočné vedenie daňovej a účtovnej evidencie. Z uvedeného dôvodu súd túto žalovaným vytýkanú vadu nepovažoval za preukázanú, a teda vytýkanú dôvodne.

72. Žalovaný tvrdil, že žalobca „nedostatočne viedol evidenciu majetku žalovaného, všetky príslušné odpisy majetku žalovaného neboli ním riadne zaúčtované, nedokončil zoznam aktuálnych záväzkov a pohľadávok žalovaného ku dňu skončenia platnosti predmetnej zmluvy o dielo a tento neodovzdal žalovanému, a nedokončil evidenciu nájomných zmlúv žalovaného a túto neodovzdal ku dňu skončenia platnosti predmetnej zmluvy o dielo žalovanému“. Tu platí rovnako ako pri odôvodnení súdu, uvedenom v odseku 71 tohto rozsudku, že žalovaný uvedené tvrdenia nepreukázal žiadnym dôkazom, z ktorého by vyplývalo, že žalobca nedostatočne vykonával zmluvne objednanú účtovnú a daňovú evidenciu, a teda že žalovanému by bolo za dobu výkonu diela (poskytovania prác) žalobcu vytýkané od príslušných orgánov nedostatočné vedenie takejto účtovnej evidencie. Žalovaný ani v konaní nepreukázal, že by tieto vytýkané vady existovali, že ich zachytil nejakým evidenčným alebo protokolárnym spôsobom. Žalovaný ani nepreukázal, že by tieto konkrétne skutočnosti akýmkoľvek spôsobom u žalobcu reklamoval. Z uvedeného dôvodu súd túto žalovaným vytýkanú vadu nepovažoval za preukázanú, a teda vytýkanú dôvodne.

73. Žalovaný tvrdil, že žalobca „nedodal a úradne nepodal výkazy týkajúce sa evidencie odpadového hospodárstva e-cycling, nevykonal zavedenie postupov vyplývajúcich z projektu o ochrane osobných údajov GDPR do praxe, nedodržal postupy z projektu BOZP, nevykonal zavedenie postupov vyplývajúcich z projektu Pracovnej Zdravotnej služby, a tým nezabezpečil kolegom povinné školenie o ochrane zdravia pri práci, a nezabezpečil odstránenie zistených nedostatkov pri projekte Požiarnej ochrany“. Žalovaný síce tvrdil, že predmetné činnosti vyplývali zo zmluvy o dielo zo dňa 20. 07. 2018, pričom podľa názoru súdu a jeho poznatkov z úradnej činnosti obvykle nebýva vykonávanie predmetných činností (odpadové hospodárstvo e-cycling, GDPR, BOZP alebo projekt Pracovnej Zdravotnej služby) bežnou súčasťou poskytovania účtovných služieb a daňovej evidencie, primárne na výkon ktorých bol žalobca zaviazaný v predmetnej zmluve o dielo. Uvedené činnosti teda podľa názoru súdu nemožno vztiahnuť pod daňovú alebo účtovnú evidenciu, na ktorej poskytovanie sa zaviazal žalobca v predmete zmluvy o dielo zo dňa 20. 07. 2018, uvedenom v jej článku II. Žalovaný síce v konaní tvrdil, že neskôr bolo so žalobcom dohodnuté, že bude poskytovať tieto činnosti, avšak znenie takejto dohody žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Skutočnosť, že tieto činnosti vykonávali predchádzajúci

účtovníci žalovaného ešte neznamená, že ich automaticky mal vykonávať aj žalobca, nakoľko, ako bolo uvedené vyššie, bol žalobca zmluvnou stranou a poskytoval účtovné práce ako dielo na základe obchodno-záväzkovej zmluvy a nie ako zamestnanec žalovaného na základe pracovnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu súd túto žalovaným vytýkanú vadu nepovažoval za preukázanú, a teda vytýkanú dôvodne.

74. Súd pri hodnotení žalovaným tvrdených vád diela poskytovaného žalobcom vypočul v konaní ako svedka R.. B. E., ktorý síce hovoril o tom, že práce poskytované žalobcom vykazovali vady, avšak z titulu jeho pracovného zaradenia (svedok je u žalovaného vedúcim predaja) nemal dostatok odborných vedomostí na posúdenie kvality poskytovaných prác (diela) žalobcom. Súd preto túto výpoveď svedka vzhľadom k tvrdeným vadám žalovaným považoval za nedôveryhodnú.

75. Súd pri hodnotení žalovaným tvrdených vád diela poskytovaného žalobcom vypočul v konaní ako svedka aj S. X.. Táto svedkyňa vo svojej svedeckej výpovedi síce uviedla, že niekoľkokrát jej telefonoval žalobca kvôli pomoci so softvérom žalovaného, ale zároveň nevedela uviesť, či žalobca bol riadne zaučený na prácu s daným špecifickým softvérom žalovaného, iba uviedla, že žalobca mohol nahliadnuť do manuálu alebo pozrieť sa na inštruktážne videá, ale vzhľadom k tomu, že žalobca zjavne nebol s prácou s týmto softvérom oboznámený, a teda žalovaným zaučený, nemohol takto zaučiť ani novú účtovníčku p. S., ktorá tiež svedkyni volávala so žiadosťou o pomoc, a to nielen jej, ale aj odbornej firme EMELIX s.r.o., ktorá potom takéto konzultačné poradenstvo s novou účtovníčkou p. S. žalovanému účtovala. Rovnako tak platí argument, že keď žalobca mohol pri práci so softvérom použiť manuál alebo inštruktážne videá, mohla tak urobiť aj nová účtovníčka p. S., pričom zjavne miera zaučenia aj žalobcu, aj novej účtovnícky p. S. pri práci s daným softvérom bola obdobná, čo teda tiež nemožno klásť za vinu žalobcovi. Svedkyňa S. X. nemala vedomosť o stave účtovníctva žalovaného pri začatí ani ukončení poskytovania prác žalobcu, iba sa domnievala, že pri jeho začatí poskytovania prác bolo účtovníctvo žalovaného v štandardnom stave, čo však nemohla s odbornou znalosťou vedieť, nakoľko po jej dočasnom odchode zo spoločnosti žalovaného na materskú dovolenku nastúpila namiesto účtovníčky p. N. a až po tejto účtovníčke začal účtovnícke práce poskytovať žalobca, pričom svedkyňa nemohla poznať kvalitu prác predchádzajúcej účtovníčky p. N. a ani stav ňou zanechaného účtovníctva, o to viac, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že ku dňu nástupu žalobcu na výkon diela (poskytovania prác) vykonal kontrolu alebo audit účtovníctva na preukázanie jeho v tom čase aktuálneho stavu. Rovnako tak žalovaný nevykonal takúto kontrolu účtovníctva pri odchode, resp. ukončení diela alebo poskytovania prác žalobcom (ku dňu 01. 11. 2018), takže reálny stav účtovníctva ku dňu ukončenia zmluvy sa nedal objektívne zistiť zistiť. Svedkyňa S. X. nevedela o tom, že by počas poskytovania účtovníckych prác žalobcom boli zmeškané nejaké lehoty a kvôli tomu udelené akékoľvek sankcie, pričom potvrdila, že žalobca nebol zaškolený do systému odpadového hospodárstva. Svedkyňa S. X. tiež uviedla, že po svojom nástupe z materskej dovolenky musela neúplné a nesprávne vedené účtovníctvo žalovaného opravovať, avšak tu súd dáva do pozornosti, že svedkyňa nepreberala účtovnú evidenciu po žalobcovi, ale po účtovníčke p. S., ktorá účtovnú evidenciu prevzala po žalobcovi, takže aj keby účtovná evidencia žalovaného pri jeho prebratí svedkyňou X. vykazovala vady, za tieto vady by zodpovedala účtovníčka p. S. a nie žalobca. V konaní nepriamo tiež vyplynulo, že účtovníčka p. S. nebola odborne na dostatočnej úrovni, o čom svedčí okrem iného aj skutočnosť, že síce nastúpila na výkon práce k žalovanému dňa 01. 11. 2018, ale žalovaný začiatkom januára 2019 uverejňoval inzerát na miesto účtovníčky, z čoho je zrejmé, že mienil spoluprácu s touto účtovníčkou ukončiť.

76. Záverom súd poukazuje na komunikáciu strán sporu po ukončení zmluvy, teda po 01. 11. 2018, konkrétne na emailovú správu konateľky žalovaného, zasielanú žalobcovi dňa 07. 12. 2018, v ktorej konateľka žalovaného uviedla žalobcovi, že „faktúru žalovaný nesprávne vyradil z evidencie“, pričom konateľka žalovaného nespochybnila, že „žalobca pracoval a mal nárok na mzdu“; a na emailovú správu tiež konateľky žalovaného žalobcovi zo dňa 18. 12. 2018, kde konateľka žalovaného uviedla, že „nech žalobca vystaví novú faktúru a hneď ho vyplatí, pretože nechce držať jeho peniaze“. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si bol vedomý svojho záväzku zaplatiť žalobcovi za výkon diela alebo poskytnutie prác za október 2018, čo v konečnej fáze potvrdil sám žalovaný síce oneskorením a neúplným zaplatením dohodnutej ceny diela vo výške 1 300,- eura dňa 17. 01. 2019.

77. Súd mal preto za to, že žalovaný nepreukázal, že by dielo žalobcu obsahovalo vady.

78. Ako bolo vyššie uvedené, žalovaný v konaní nepreukázal žiadnu z vád, ktoré vytýkal žalobcovi a pre ktoré si zmysle ust. uplatnil zľavu z ceny diela. Tu však súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvné strany si dohodli v jej čl. V. bod 4., že „záruka za kvalitu a z toho vyplývajúca zodpovednosť zo strany zhotoviteľa neplynie, ak 1) si objednávateľ po odstúpení od zmluvy nevyrovná finančné záväzky voči zhotoviteľovi za vykonané služby a 2) vtedy, ak objednávateľ ukončí zmluvný vzťah v priebehu roka“. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný ako objednávateľ po ukončení predmetnej zmluvy o dielo nevyrovnal všetky finančné záväzky voči žalobcovi ako zhotoviteľovi za vykonané práce, pretože mu do času rozhodnutia súdu nevyplatil celú dohodnutú odmenu za mesiac október 2018. Rovnako bolo preukázané, že žalovaný ako objednávateľ ukončil zmluvný vzťah so žalobcom v priebehu roka tým, že ku dňu 01. 11. 2018 nastúpila na výkon v predmetnej zmluve objednaných prác nová účtovníčka p. S.. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný naplnil oba dôvody, pre ktoré vznikla zodpovednosť žalobcu ako zhotoviteľa ani záruka za kvalitu ním vykonávaných prác, na základe čoho je zrejmé, že žalovaný sa nemohol platne dovolávať zodpovednosti žalobcu za prípadné vady poskytovaného diela.

79. Keďže dielo žalobcu nevykazovalo vady, vznikol žalobcovi nárok na doplatenie celej dohodnutej odmeny za zhotovené dielo podľa ust. a veta prvá , ktoré si žalobca uplatnil u žalovaného faktúrou č. XXXXXX na dohodnutú sumu 1 600,- eura za mesiac október 2018, z ktorej žalovaný po podaní žaloby zaplatil dňa 17. 01. 2019 časť vo výške 1 300,- eura, takže z fakturovanej sumy 1 600,- eura za práce poskytnuté žalobcom žalovanému v mesiaci október 2018 bol povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi zbytok ceny diela vo výške 300,- eura.

80. Na základe vyššie uvedeného súd posúdil obranu žalovaného ako nedôvodnú a naopak, žalobný nárok žalobcu za dôvodný a predloženými dôkazmi jednoznačne preukázaný, preto žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

81. V prejednávanej veci malo teda nedostatočné splnenie si dôkaznej povinnosti za následok neúspech v spore na strane žalovaného. Žalovaný podľa názoru súdu bez právneho či zmluvného dôvodu nezaplatil žalobcovi celú cenu diela, čím sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie ceny diela v zmysle ust. aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. . Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivo uplatnených cien diel za obdobie od 15. 11. 2018 (išlo o deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry žalobcu č. XXXXXX vo výške celej v tom čase dlžnej ceny diela v sumu 1 600,- eura, a to do 17. 01. 2019, kedy žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1 300,- eura). K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 17. 01. 2019) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9 % ročne, a to v súlade s ust. a ust. Nariadenia vlády SR č. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania zo sumy 1 600,- eura od prvého dňa omeškania s jej zaplatením (dňa 15. 11. 2018) do zaplatenia zo sumy 1 600,- eura (dňa 17. 01. 2019), a od tohto dátumu (dňa 17. 01. 2019) z nezaplatenej sumy 300,- eura, ktorú súd priznal žalobcovi, a to až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.

82. Súd mal tiež za to, že žalobcovi omeškaním žalovaného s platením kúpnej ceny vznikol nárok na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady za uplatnenie pohľadávky podľa ust. a ust. Nariadenia vlády SR č. , nakoľko sa žalobca tejto svojej peňažnej pohľadávky voči žalovanému domáhal dôvodne. Žalobcovi teda patril nárok na zaplatenie jednorazovej paušálnej náhrady za uplatnenie pohľadávky vo výške 40,- eura.

83. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

84. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

85. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

86. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a nárok na náhradu trov konania v plnej výške priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. , pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. v spojení s ust. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.