Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16Cb-49-2017.pdf
PDF · 149.55 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/49/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: C. - Z., A..C.., C. C. N. Y. XX/b, E., Q.: XX XXX XXX, proti žalovanému: E., C.. B.. W.., C. C.Z. C. XXXX/XX, I., Q.: XX XXX XXX, práv. zastúp.: JUDr. Ladislav Mikloš, AK, so sídlom Vodná 6, Košice, IČO: 31 309 909, v konaní o zaplatenie 14. 377,27 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 14 377,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % p.a. zo sumy 14 377,27 eur od 24.10.2015 do 15.3.2016 a s 9,00 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 14 377,27 eur od 16.3.2016 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.3.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14 377,27 eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že dňa 9.2.2015 bola na odbernom mieste žalovaného č. C. vykonaná kontrola odberného miesta, pri ktorej bol zistený stav spotreby zemného plynu 58.373 m 3 iné skutočnosti zistené neboli. Dňa 11.9.2015 bola na rovnakom odbernom mieste žalovaného vykonaná kontrola pri ktorej poverení zamestnanci žalobcu nadobudli podozrenie, že meradlo odberateľa č. XXXXXXXXYAXX bolo poškodené. Z dôvodu podozrenia z neoprávnenej manipulácie s meradlom, toto meradlo zdemontovali a zaslali na posúdenie nezávislému znalcovi. Namontovali náhradné meradlo. Znalec z odboru Kriminalistika odvetvie Mechanoskopia Ing. Peter Leška v znaleckom posudku č. XXX/PL-XXXX zo dňa 18.9.2015 potvrdil, že pôvodné zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - kryt číselníka meradla bol z jeho uchytenia odlomený a bolo ho možné demontovať bez použitia nástroja a bez dodatočného poškodenia plomb. V zmysle § 82 ods.1 písm. d zák. o energetike je odber zemného plynu meradlom na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii považovaný za neoprávnený a odberateľ je povinný uhradiť škodu spôsobenú takýmto odberom zemného plynu. Žalovaný odoberal neoprávnene zemný plyn meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnený manipulácii celkovo 214 dní (od 10.2.2015 - deň nasledujúci po dni kontroly pri ktorej bolo meradlo nepoškodené do 11.9.2015-deň zistenia podozrenia neoprávneného odberu). Pri výpočte škody nie je možné brať do úvahy stav spotreby zemného plynu indikovaný počítadlom plynomera s poukazom na ust. § 15 ods. 6 zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii. Množstvo neoprávnene odobratého zemného plynu a aj výška škody sa určí podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Žalobca si nárok na náhradu vzniknutej škody uplatnil voči žalovanému vyúčtovaním číslo 9000211550 zo dňa 9.10.2015 v sume 7 758,84 eur, ktorá suma bola splatná 23.10.2015. Žalovaný túto sumu neuhradil. Dňa 18.2.2015 bola na odbernom mieste žalovaného č. C. plynomer č. XXXXXXXXYAXX vykonaná kontrola pri ktorej bol zistený stav spotreby zemného plynu 213 714 m3 , iné skutočnosti zistené neboli.
Pri kontrole dňa 11.9.2015 poverení zamestnanci žalobcu nadobudli podozrenie, že meradlo odberateľa č. XXXXXXXXYAXX bolo poškodené. Z dôvodu podozrenia z neoprávanej manipulácie s meradlom, toto meradlo zdemontovali a zaslali na posúdenie nezávislému znalcovi. Namontovali náhradné meradlo. Znalec z odboru Kriminalistika odvetvie Mechanoskopia Ing. Peter Leška v znaleckom posudku č. XXX/ PL-XXXX zo dňa 18.9.2015 potvrdil, že pôvodné zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - plomby osadené v kryte číselníka mali poškodené upevňovacie časti a olovené časti plomb boli z plastových častí demontované a vlepené späť. Žalobca si nárok na náhradu vzniknutej škody uplatnil voči žalovanému vyúčtovaním č. 9000211532 zo dňa 9.10.2015 na sumu 6 618,43 eur splatnú dňa 23.10.2015, ktorú sumu žalovaný neuhradil. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9,05 % p.a. od 24.10.2015 do 15.3.2016 a s 9 % p.a. úrokom z omeškania od 16.3.2016 do zaplatenia ako aj nárok na náhradu trov konania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
2.Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 1.6.2017 v ktorom uviedol, že zo žaloby má byť zrejmé, že došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu na odberných miestach žalovaného, pričom žalovaný zastáva názor, že žalobca nepostupoval v súlade s platnou legislatívou. Má za to, že žalobca mal predložiť meradlo na metrologickú kontrolu a až na základe jej výsledku by bolo možné objektívne posúdiť či došlo k neoprávnenému odberu cez meradlá (plynomery) na ktorých mala byť poškodená overovacia - zabezpečovacia značka číselníka meradla. Ďalej namietal relevantnosť znaleckých posudkov znalca Ing. Leška, ktorý nie je autorizovaný osobou vydávať znalecké posudky v odbore metrológia a preto znalecké posudky považuje za nezákonné. Žalobca pri kontrole odberných miest žalovaného postupoval nezákonným spôsobom keď kontrolu vykonal v rozpore s ust. § 51 ods.4 zak. č. 656/2004 Z.z. pretože kontrolu uskutočnil bez predošlej dohody so žalovaným, keď pracovníci žalobcu svojvoľne zisťovali zabezpečenie meradla bez prechádzajúceho upozornenie žalovaného. Právny zástupca žalobcu poukázal na niektoré z rozhodnutí okresných súdov v obdobných veciach. Namietal nepreskúmateľnosť a neurčitosť žaloby keď žalobca neuviedol mená jeho poverených zamestnancov, ktorý mali nadobudnúť podozrenie, že meradlá žalovaného mali byť poškodené. Je potrebné preskúmať a doložiť do spisu doklad o odbornej spôsobilosti týchto pracovníkov v danom odbore. Žalobu žiadal zamietnuť.
3.K vyjadreniu žalovaného sa následne žalobca vyjadril v tom smere, že plynomery, ktoré žalovaný na svojich odberných miestach používal sa v zmysle zákona o metrológii považujú za určené meradlá. Zákon o metrológii v ust. § 15 definuje prípady, ktoré ak nastanú tak spôsobia zánik platnosti overenia určeného meradla. V zmysle ust. § 15 ods. 1 sa overením meradla rozumie skúška meradla a potvrdenie jeho zhody so schválením typom s technickými požiadavkami a metrologickými požiadavkami na daný druh meradla. Túto činnosť považuje zákon za metrologickú kontrolu, ktorú vykonávajú inštitúcie určené zákonom o metrológii, a to aj pred uvedením určených meradiel na trh a aj počas užívania určených meradiel. O overení určeného meradla vydá príslušná inštitúcia doklad o overení resp. meradlo označí overovacou značkou a odo dňa takéhoto overenia sa počíta jeho platnosť. Ak nastane niektorý prípad podľa ust. § 15 zákona o metrológii, dochádza k tým ex legge k zániku platnosti overenia určeného meradla a preto výkon ďalšej metrologickej kontroly v zmysle zákona o metrológii je nenáležitý a neúčelný. Žalobca postupoval po nadobudnú podozrenia z neopravného odberu správne a bez porušenia právnych predpisov. Znalec Ing. Peter Leška je znalcom zapísaným v príslušnom zozname pre odbor kriminalistika a odvetvie mechanoskopia pričom jednou z oblastí skúmania mechanoskopie je aj oblasť plomb a pečatí. Znalec mal oprávnenie skúmať autenticitu a porušenosť či neporušenosť zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plomb nachádzajúcich sa na plynomeroch, ktoré mu boli predložené a vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam. Ďalej sa vyjadril žalobca predpokladom neoprávneného odberu kedy konštatoval, že nebolo a nie je potrebné predkladať plynomer na preskúšanie jeho metrologických vlastností. Pre naplnenie znakov neopravného odberu nie je potrebné preukazovať či metrologické vlastnosti zmenené boli, alebo nie. Znalecké posudky Ing. Leška sú zákonným , relevantným a dostatočným dôkazom na preukázanie, že na odberných miestach žalovaného došlo spôsobom uvádzaným v žalobe k neoprávnenému odberu zemného plynu.
4.Právny zástupca žalovaného vo svojom podaní doručenom 26.7.2017 poukázal na predpoklady priznania škody ktorú si žalobca uplatňuje. K objektívnej zodpovednosti uviedol, že žalobca demontoval merače plynu bez toho aby s touto skutočnosťou oboznámil žalovaného , zmaril tak jeho účinnú obranu keďže k porušeniu plomb mohlo dôjsť už pri samotnej demontáži plynomerov pracovníkmi žalobcu a to úmyselne, alebo z nedbanlivosti. Žalovanému nie je jasná ani výška škody spôsobená
žalobcovi a zdôraznil, že žalobca nepostupoval v súlade s platnou legislatívou a nezákonným spôsobom uskutočnil kontrolu odberných miest. Podaním doručeným 7.8.2017 sa žalobca písomne vyjadril a to tak k predpokladom zodpovednosti za škodu, nevykonanej metrologickej kontrole, k ohraničeniu doby trvania neoprávneného odberu ako aj k samotnému výpočtu výšky uplatnenej škody.
5.Na pojednávaní žalobca poukázal na to, že žalobu považuje za dôvodnú, tvrdenia v nej za dostatočne preukázané na tom skutkovom základe, že žalovaný na dvoch odberných miestach v rozhodnom období odoberal zemný plyn určenými meradlami na ktorých bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Poukázala na znalecké posudky Ing. Petra Leška kde bolo zistené, že na oboch určených meradlách žalovaného bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, určené meradlá a stav spotreby nimi indikovaný nebolo možné ďalej použiť, resp. naň prihliadať nakoľko to vylučuje zákon č. 142/2000 Z.z. Za obdobie trvania neoprávneného odberu vznikla žalobcovi suma, ktorú si vyčíslil s ust. zákona o energetike a vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Na to aby k neoprávnenému odberu zemného plynu došlo postačuje aby porušenie zabezpečenia bolo preukázané a nie je potrebné neoprávnený odber dokazovať aj tým, že meradlo vyhovelo, alebo nevyhovelo metrologickej kontrole. Ust. zák. 656/2004 Z.z. o energetike na ktoré žalovaný poukazoval bolo v čase vykonávania kontroly neoprávneného odberu v roku 2015 už neúčinné nakoľko zanikla platnosť a účinnosť samotného zákona. , preto žalobca nemohol porušiť nejaké povinnosti, keďže predmetné ustanovenie už nebolo účinné. O kontrolách neoprávnených odberov nie je žalobca povinný žalovaného vopred informovať a dohodnúť sa s ním na kontrole. Preto tu nebola povinnosť vykonanie takejto kontroly žalovanému vopred oznámiť, pretože sa nejednalo o plánovanú kontrolu. Poukázal na to, že obe odberné miesta sa nachádzajú v plechovej skrini v uzamknutom vchode, ktorý slúžil ako sklad čo vyplýva zo zápisov z 11.9.2015 a aby bol umožnený prístup pracovníkom žalobcu musel niekto danú skriňu otvoriť a preto neakceptujú tvrdenia konateľa žalovaného, že sa pracovníci žalobcu pohybovali na odberných miestach svojvoľne. Skutočnosť, že sa konateľ nenachádzal v čase kontroly na odbernom mieste nebránila tomu, aby bola kontrola vykonaná, meradlá demontované. Brat konateľa, ktorý bol pri kontrole prítomný mal možnosť konateľa prizvať a umožniť mu tak byť účastný na kontrole. Čo sa týka zápisov, ktoré prítomné osoby podpísali, týmito zápismi sa nič nepreukazuje. Sú len potvrdením toho, že ku kontrole došlo, akým spôsobom k nej došlo, zapíšu sa k nej zistené skutočnosti, avšak nie je to doklad o tom, že neoprávnený odber na danom mieste aj nastal. Výpočet škody žalobca vykonal v súlade s vyhláškou a pri tomto výpočte postupoval správne. Po doručení oboch výpočtov škody zo strany žalovaného im žiadna námietka doručená nebola, ani čo do počtu a typov spotrebičov, ktoré boli nájdené na odbernom mieste. Boli predložené výstupy z interného systému žalobcu, z ktorých vo vzťahu k obom odberným miestam žalovaného, vyplýva prehľad odpočtov spotreby spolu s informáciou o tom, kedy boli jednotlivé odpočty zaslané na účel fakturácie dodávateľovi C., A..C.. Na základe týchto odpočtov mal dodávateľ C. vystaviť vyúčtovacie resp. k ním opravné faktúry tak, aby z nich vyplývalo, že odber zemného plynu v rozhodnom období t.j. počas trvania neoprávneného odberu bol nulový. V prehľade odpočtov sú vyznačené dátumy a k ním prislúchajúce odpočty a v stĺpcoch vpravo je tiež uvedený dátum, kedy bol príslušný odpočet odoslaný obchodníkovi na spracovanie. Od 18.2.2015 (OM 1994) a tiež dátum 10.2.2015 OM 1995 až po 12.9.2015 zo stĺpca registra 001 vyplýva, že spotreba je konštantná. To naznačuje, že v období neoprávneného odberu žalovanému resp. žalovaný spotreboval 0 m3 zemného plynu. Zároveň túto nulovú spotrebu mal dodávateľ v príslušných faktúrach fakturovať, pretože ak aj žalovaný uvedený v rozhodných obdobiach zemný plyn odobral, tento plyn nepatril jeho dodávateľovi a dodávateľovi tak neprináležalo danú spotrebu fakturovať. Naopak tento plyn patril žalobcovi a škodu spôsobenú týmto odberom žalobca žalovanému vyúčtoval a nárok na náhradu tejto škody tvorí predmet tohto súdneho sporu. Z predložených výstupov vyplýva, že žalobca stavy spotreby v rozhodných obdobiach vystornoval a dodávateľa SPP, a. s. o tom upovedomil a to na účely fakturácie.
6.Právny zástupca žalovaného uviedol že nárok žalobcu neuznávajú v celom rozsahu a to z viacerých dôvodov. žalobca dôkazné bremeno neuniesol vychádzal z nezákonných , nedostatočne zistených prostriedkov, znalecký posudok Ing. Lešku, kde tvrdia, že pán Leška nie je držiteľom autorizácie a takéto znalecké posudky ohľadom zhody výrobkov vyhotovovať nemôže . Poukázal na veci právne rozhodné pre vznik nárok u žalobcu a to čo sa týka škody, protiprávneho konania, príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním. Čo sa týka samotnej výšky má za to, že distribútorovi skutočná škoda nevznikla pokiaľ nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých dokladov spôsobu použije sa spôsobu podľa vyhlášky. Žalobca však zistil množstvo neoprávnene odobratého zemného plynu v objeme 17 562m3 na odbernom mieste 1995 a v objeme 20 270m3 na odbernom mieste XXXX za rozhodné obdobie. Takto zistený odber považujú za nesprávny. Za
najdôležitejšie pri určení výšky škody považujú faktúry 7453049986 zo dá 8.1.2016 za obdobie roku 2015 na odberné miesto XXXX z množstvom odobratého plynu v objeme 6 845 m3 s preplatkom 716,41 eur a č. faktúry 7439220032 zo dá 8.1.2016 za obdobie od 2.2.2015 do 31.12.2015 za odberné miesto 1994 s množstvom odobratého plynu v objeme 18 241 m3 s vyúčtovacím nedoplatkom v sume 2 129,39 eur. Z toho má vyplývať, že C., A.. C.. si neuplatnila žiadnu škodu, pretože jej ani žiadne škoda nevznikla. Pri výpočte neoprávneného odberu bolo zistené oveľa väčšie množstvo odobratého plynu ako je samotná skutočnosť. Ide o markantný rozdiel v prípade odberného miesta 1995. Vyúčtovacími faktúrami preukázali, že k žiadnej škode ani nedošlo a nedošlo ani k údajnému neoprávnenému odberu zemného plynu. Celkový rozdiel zemného plynu je však ešte vyšší pretože vyúčtovacie faktúry posudzovali dlhšie obdobie zemného plynu až do konca kalendárneho roka nie iba do 11.9.2015 ako posudzoval neoprávnený odber žalobcu. Žalobca nemal preukázať svoje tvrdenie, že poškodením krytu a plomb v kryte číselníka došlo k neoprávnenému odberu a vzniku škody na odobratom zemnom plyne. Žalovaný uviedol, že plynomery nepoškodil, fotodokumentáciu a ohliadku miesta vykonal bez súhlasu žalovaného a bez jeho prítomnosti. Vyúčtovacie faktúry za sporné obdobie jednoznačne preukazujú, že žalovaný nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom. Namietal jeho aktívnu legitimáciu. Zo zmlúv vyplýva, že žalovaný uzavrel zmluvu o dodávke zemného plynu s C. A..C.. a nie so žalobcom. Na základe týchto zmlúv dospeli k jednoznačnému záveru, že žalobu podal aktívne nelegitimovaný žalobca a uplatňovaná škoda vôbec nevznikla. Vzhľadom k tomu, že vznik škody nie je preukázaný navrhujú, aby súd žalobu zamietol a zároveň priznal náhradu trov tohto konania.
7.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že odberateľ by mal byť prítomný pri kontrole plynomeru, toto právo mu nebolo umožnené, z tohto dôvodu nemieni bližšie sa hájiť a rozprávať ďalšie detaily k odberu plynu. Čo sa týka celkového výpočtu škody, pracovníci C. bez jeho povolenia vstupovali do priestorov jeho nehnuteľnosti za účelom vraj zisťovania prítomných spotrebičov. Nemal žiaden čas ani právo sa vyjadriť a podľa neho celý výpočet aj nejakej vzniknutej škody bol urobený na základe nepravdivých zistení, nakoľko na fotografiách vidno staré plynové kotle, ktoré už neboli v užívaní v kotolniach boli inštalované už nové kondenzačné kotle, preto boli staré kotle odpojené. Pri kontrole bol prítomný jeho brat N. E., ktorý ho informoval, že išlo o rutinnú kontrolu a výmeru plynomera a že nič nebolo zistené.
8.Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaného, výsluchom žalobcu, žalovaného, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú zápisy zo dňa 9.2.2015 o obnovení dodávky zemného plynu a 18.2.2015 o vykonanej kontrole odberného miesta, znalecké posudky č. XXX/PL-XXXX, Č.. XXX/PL-XXXX a faktúry o ich zaplatení, výpočty škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, fotografie z kontroly zo dňa 11.9.2015 a fotografie meradla, montážny list meradla č. 1200050376 zo dňa 11.9.2015, montážny list meradla č. 1200050377 zo dňa 11.9.2015, odpoveď C., a.s. z 11.1.2011 stanovisko Úradu pre normalizáciu metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, výstupy z internetového systému žalobcu ohľadom prehľadov odpočtov spotreby zemného plynu na odberných miestach žalovaného , zmluvy o dodávke plynu medzi žalovaným a C., A.. C.. , vyúčtovacia faktúra č. 7439220032 a vyúčtovacia faktúra č. 7453049986, ďalšie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný odoberal zemný plyn na odberných miestach na C. M. G. I. (B. A. I. I. C.). Dňa 9.2.2015 bola na odbernom mieste žalovaného s koncovým číslom XXXX vykonaná kontrola odberného miesta, resp. podľa zápisu z toho dňa malo ísť o obnovenie dodávky zemného plynu kedy bol zistený stav plynomeru 58 373 m3. Na zápise sa nachádza podpis zamestnancov žalobcu a za odberateľa sa nachádza podpis konateľa pána E.. Následne dňa 11.9.2015 na tomto odbernom mieste bola vykonaná kontrola pri ktorej poverený zamestnanci žalobcu nadobudli podozrenie, že meradlo odberateľa bolo poškodené a z dôvodu podozrenia z neoprávnenej manipulácie s meradlom bolo meradlo demontované a zaslané na znalecký posudok. V zápise sa uvádza, že odberné miesto sa nachádza v plechovej skrini v uzamknutom podchode, ktorý slúži ako sklad, nie je verejne prístupné, prevádzková plomba plynomera nebola poškodená a došlo k výmene plynomeru za prítomnosti N. E.. Zároveň bola vykonaná fotodokumentácia spotrebičov na odbernom mieste, ktoré je prevádzkované ako B. -B.. Zároveň bola vykonaná montáž nového meradla- plynomeru so stavom 1 m3 čo vyplýva z montážneho listu meradla. Zo znaleckého posudku Ing. Petra Leška z 18.9.2015 vyplýva, že pôvodné zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené. Kryt číselníka meradla bol z jeho uchytenia odlomený a bolo možné ho demontovať bez použitia nástroja a bez dodatočného poškodenia plomb. Žalovaný tak odoberal neoprávnene zemný plyn s meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii a to v priebehu obdobia od 10.,2.2015 do 11.9.2015 teda celkovo 214 dní. Žalobca si nárok na náhradu trov uplatnil zo dňa 9.10.2015 vo výške 7 758,84 eur so splatnosťou 23.10.2015. Dňa 18.2.2015 bola na odbernom mieste žalovaného s koncovým číslom 1994 vykonaná kontrola odberného miesta kedy bol zistený stav plynomeru 213 714 m3. Následne dňa 11.9.2015 na tomto odbernom mieste bola vykonaná kontrola pri ktorej poverený zamestnanci žalobcu nadobudli podozrenie, že meradlo odberateľa bolo poškodené a z dôvodu podozrenia z neoprávnenej manipulácie s meradlom bolo meradlo demontované a zaslané na znalecký posudok. V zápise sa uvádza, že odberné miesto sa nachádza v plechovej skrini v uzamknutom podchode, ktorý slúži ako sklad, nie je verejne prístupné, prevádzková plomba plynomera nebola poškodená a došlo k výmene plynomeru za prítomnosti N. E.. Zároveň bola vykonaná fotodokumentácia spotrebičov na odbernom mieste, ktoré je prevádzkované ako dom seniorov zároveň bolo v ten istý deň namontované nové meradlo so stavom počítadla 2m3 o čom svedčí montážny list meradla. Zo znaleckého posudku Ing. Petra Leška z 18.9.2015 vyplýva, že pôvodné zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené. Plomby osadené v kryte číselníka mali poškodené upevňovacie časti a olovené časti plomb boli z plastových častí demontované a vlepené späť. Žalovaný tak odoberal neoprávnene zemný plyn s meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii a to v priebehu obdobia od 19.2.2015 do 11.9.2015 teda celkovo 205 dní. Žalobca si nárok na náhradu trov uplatnil vyúčtovaním zo dňa 9.10.2015 vo výške 6 618,43 eur so splatnosťou 23.10.2015. Plynomery boli odobraté a zaslané na znalecké dokazovanie a v ten istý deň bol namontovaný nový plynomer. Zároveň o tejto udalosti bola vyhotovená aj fotodokumentácia a boli zaznamenané inštalované spotrebiče napojené na odber plynu, ich druh, typové označenie a celkový počet. Demontované plynomery boli odoslané na expertízu - boli vypracované znalecké posudky č. XXX/PL/ XXXXX A. XXX/PL/XXXX znalcom Ing. Petrom Leškom. V znaleckom posudku znalec zistil optickým skúmaním skutočnosti tak ako uvádzal v opise skutkového stavu žalobca. Dňa 9.2.2015 bol vykonaný na plynomery s miestom dodávky koncovým číslom XXXX posledný fyzický odpočet, to zn. odpočet odčítaním údajov priamo z číselníka meradla a bol zistený stav 58 373 m3. V zápise zo dňa 11.9.2005 bol uvedený v kolónke „stav počítadla plynomeru“ 62 294 m3. Žalobca ako distribútor z dôvodu, že bolo pôvodné zabezpečenie meradla porušené nemohol dodávateľovi plynu
- spoločnosti C., A..C.., s ktorým mal žalovaný uzavretú zmluvu o dodávkach plynu oznámiť údaj na meradle, na základe ktorého by odberateľovi vyúčtoval kúpnu cenu za spotrebovaný zemný plyn a dňa 11.9.2015, kedy bolo zistené porušenie plomby sa podľa vykonávacej vyhl. č. 449/2012 Z. z. považuje za posledný deň neoprávneného odberu a doba neoprávneného odberu sa stanovuje odo dňa tzv. posledného legálneho odpočtu, t. j. odpočtu, ktorý sa vykonal na odbernom mieste predtým ako bolo zistené porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii. Doba neoprávneného odberu tak bola stanovená od 10.2.2015 do 11.9.2015. Žalobca dňa 9.10.2015 vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 7 758,84 eur vyúčtovaním č. 9000211550. Spolu s vyúčtovaním bol žalovanému doručený aj výpočet škody. Celková suma k úhrade tak predstavuje 7 758,84 eur. Dňa 18.2.2015 bol vykonaný na plynomery s miestom dodávky koncovým číslom XXXX posledný fyzický odpočet, to zn. odpočet odčítaním údajov priamo z číselníka meradla a bol zistený stav 213714 m3. V zápise zo dňa 11.9.2005 bol uvedený v kolónke „stav počítadla plynomeru“ 223916 m3. Žalobca ako distribútor z dôvodu, že bolo pôvodné zabezpečenie meradla porušené nemohol dodávateľovi plynu
- spoločnosti C., A..C.., s ktorým mal žalovaný uzavretú zmluvu o dodávkach plynu oznámiť údaj na meradle, na základe ktorého by odberateľovi vyúčtoval kúpnu cenu za spotrebovaný zemný plyn a dňa 11.9.2015, kedy bolo zistené porušenie plomby sa podľa vykonávacej vyhl. č. 449/2012 Z. z. považuje za posledný deň neoprávneného odberu a doba neoprávneného odberu sa stanovuje odo dňa tzv. posledného legálneho odpočtu, t. j. odpočtu, ktorý sa vykonal na odbernom mieste predtým ako bolo zistené porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii. Doba neoprávneného odberu tak bola stanovená od 19.2.2015 do 11.9.2015. Žalobca dňa 9.10.2015 vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 6 618,43 eur vyúčtovaním č. 9000211532. Spolu s vyúčtovaním bol žalovanému doručený aj výpočet škody. Celková suma k úhrade tak predstavuje 6 618,43 eur. Žalovaný nesúhlasil po podaní žaloby s vyfakturovaním škody. Poukázal na to, že znalecký posudok nie je dôkazom, žeby on ako osoba alebo ním poverená osoba manipulovala s plynovým meradlom. Faktúru, ktorá mu bola vystavená, považuje za neoprávnené obohacovanie žalobcu. Žalobca podľa neho doposiaľ nepreukázal, žeby meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu, pričom žalovaný vylučuje, aby zasahoval do meradla alebo do zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii. Z predložených zmlúv o dodávke zemného plynu bolo preukázané, že
žalovaný mal uzatvorené zmluvy s dodávateľom C., A.. C.. , kedy jedna zo zmlúv mala dátum prihlásenia 11.2.2014 a ďalšia 2.2.2015. Za fakturačné obdobie od 2.2.2015 do 31.12.2015 bolo za odberné miesto 4100056265 vystavená vyúčtovacia faktúra ktorej výsledkom bol nedoplatok vo výške 2 129,39 eur a podľa oznámenia C., A.,. C.. tento nedoplatok žalovaný uhradil. 4.3.2016. Na odbernom mieste 410056276 za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 bola vystavená vyúčtovacia faktúra, ktorej výsledkom bol preplatok vo výške 716,41 eur a podľa oznámenia C., A.. C.. bol preplatok vyplatený žalovanému dňa 22.1.2016. Zároveň v tomto oznámení sa konštatuje, že opravné účtovanie dodávok realizovaných v roku 2015 na odberných miestach žalovaného nebolo a opravné faktúry neboli vystavené. A to z dôvodu, že informácie o vystornovaní spotreby za rozhodné obdobie nebola v informačnom systéme C., A.. C.. k dispozícii.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
Podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20160701>.
Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.
9.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je jednou zo základných podmienok úspešného nároku na náhradu škody preukázanie vzniku škody, t. j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je aj vyjadriteľná peniazmi a taktiež príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a takýmto vznikom škody. Bolo povinnosťou žalobcu ako poškodeného preukázať, že v dôsledku porušenia právnej povinnosti, v danom prípade je to neoprávnený odber plynu, došlo k zmenšeniu jeho majetku vo výške ceny plynu, ktorý žalovaný neoprávnene odobral. Preukázanie tejto podmienky je v danom prípade, vzhľadom na špecifiká vzájomných vzťahov viacerých subjektov, ktoré sú zúčastnené pri dodávke, preprave, distribúcii plynu, obtiažne a súd riešil aj otázku, či neoprávnene odobratý plyn žalovaným predstavuje škodu na strane žalobcu, ktorý je prevádzkovateľom distribučnej siete, pričom dodávateľom plynu pre žalovaného je iný subjekt.
10.Súd konštatuje, že žalobca je v tomto spore aktívne legitimovaný, kedy v súlade s § 3 písm. c) bod 4, 5, 6 a 11 zák. č. 251/2012 Z. z. prevádzkovateľom prepravnej siete je plynárenský podnik oprávnený na prepravu plynu podľa tohto zákona, prevádzkovateľom distribučnej siete je plynárenský podnik
oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona, dodávateľom plynu je osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu a koncovým odberateľom plynu je odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu. Žalovaný je teda konečným odberateľom plynu, ktorý odoberá tak, že je pripojený k distribučnej sieti, ktorá je vlastnená a ktorú prevádzkuje žalobca. Na distribučnú sieť sú napojení ako dodávatelia spoločnosti, ktoré majú povolenie na dodávku plynu medzi inými aj spoločnosť C., A..C.., s ktorou má uzavretú zmluvu žalovaný. Vzťahy medzi C., A..C.. A. C. Z., A..C.. sú upravené osobitnou zmluvou. V rozsudku sp. zn. 1Co/571/2013 Krajský súd Košice v súvislosti s poukazom na prevádzkový poriadok C. Z., A..C.. uvádza, že: „Dodávateľ plynu dodáva do distribučnej siete také množstvo plynu, ktoré jeho zmluvný odberatelia odoberú na meraných výstupných bodoch distribučnej siete. Dodávateľ plynu si účtuje úhradu za plyn vo výške, aká bola nameraná na odberných miestach jeho zmluvných odberateľov a iba v takom množstve on dodáva plyn do distribučnej siete. Množstvo dodaného plynu dodávateľom sa teda rovná súčtu nameraných odberov na jednotlivých meradlách. V prípade zistenia neoprávneného odberu plynu, za ktoré sa považuje aj porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, nemožno brať do úvahy nameraný odber, a teda odber vykonaný na úkor zmluvného dodávateľa, keďže prevádzkovateľ distribučnej siete tomuto za uvedené obdobie už vykazuje nulový odber plynu a takto mu dodávateľ za uvedené obdobie ani nefakturuje žiadny odber. Pokiaľ teda žalovaný takto odoberal tzv. nemeraný plyn, tento odoberal na úkor žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý tento dodal do systému v rámci jeho povinností vyvažovať distribučnú sieť, a teda nad rámec nameranej spotreby všetkých dodávateľov. Odberom takéhoto plynu dochádza k vzniku škody u prevádzkovateľa distribučnej siete“. Dodávateľ plynu preto za rozhodné obdobie od posledného korektného merania do dátumu zistenia porušenia meradla nefakturuje žiaden odber plynu, resp. by nemal fakturovať odber plynu po oznámení tejto skutočnosti spoločnosťou C. - Z., A.. C.. Pokiaľ boli uhrádzané zálohové platby za uvedené obdobie, dochádza u zmluvného odberateľa ku preplatku. V predmetnej veci žalovaný uhrádzal žalované platby o čom svedčia aj vyúčtovacie faktúry vystavené C. A..C.. a to 74399220032, 7453049986čo bolo potvrdené aj oznámením C., A.. C.. na vyžiadanie súdu v ich správe zo dňa 11.1.2018, kedy súd už vyššie konštatoval, že podľa tvrdení žalobcu bol dodávateľ žalovaného informovaný o potrebe stornovať vystavené faktúry (viď výstup zo systému žalobcu na čl. 108 až 111 spisu). Prehľad odpočtov spotreby spolu s informáciou bol zaslaný podľa tvrdení žalobcu spoločnosti C., A.. C.. ktorá mala vystaviť vyúčtovacie resp. už k vystaveným faktúram opravné faktúry z ktorých by vyplývalo, že odber zemného plynu v rozhodnom období počas trvania neoprávneného odberu bol nulový. Takúto nulovú spotrebu mal dodávateľ fakturovať, keďže žalovaný počas neoprávneného odberu odoberal zemný plyn, ktorý nepatril jeho dodávateľovi a dodávateľovi tak neprináležalo túto spotrebu fakturovať. Žalobca stav spotreby v rozhodných obdobiach vystornoval a upovedomil o tom C., A.. C.. na účely fakturácie. Z vyjadrenia C., A.. C.. vyplýva, že takéto opravné faktúry neboli vystavené avšak v prípade, že zo strany prevádzkovateľa distribučnej siete dáta preukazujúce vystornovanie spotreby za rozhodné obdobie budú dodávateľovi sprístupnené, tento vystaví na základe týchto dát opravné faktúry. Žalobca v spore je aktívne legitimovaným subjektom, pretože odberom tzv. nemeraného plynu zo strany žalovaného došlo na strane žalobcu k vzniku škody, a to aj napriek tomu, že zmluvným dodávateľom plynu bol v danom prípade C., A..C...
11.Zo strany žalobcu v tomto konaní došlo k preukázaniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, kedy došlo k neoprávnenému odberu plynu, a to spôsobom uvedeným v § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a odobratím tzv. nemeraného plynu žalobcovi škoda vznikla. Plyn žalovaný odoberal, nie je však k dispozícii platný údaj z plynomera, ani žiadne iné objektívne a spoľahlivé údaje o množstve spotrebovaného plynu. Nerieši sa tu teda otázka, koľko plynu žalovaný cez plynomer odoberal a akú cenu má zaplatiť, ale už ide o škodu, ktorá odberom cez meradlá na ktorých bolo pôvodne zabezpečené meradla proti neoprávnenej manipulácii porušené (v jednom prípade kryt číselníka meradla bol z jeho uchytenia odlomený a bolo možné ho demontovať bez použitia nástroja a bez dodatočného poškodenia plomb a v druhom prípade plomby osadené v kryte číselníka mali poškodené upevňovacie časti a olovené časti plomb boli z plastových častí demontované a vlepené späť) bola spôsobená. U žalovaného dodávateľ plynu za predmetné obdobie síce neeviduje nulovú spotrebu tak ako je vyššie uvedené, neboli ešte vystavené opravné faktúry dodávateľom plynu avšak túto situáciu zmluvný dodávateľ C., A.. C.. tak ako uvádzal vo svojom vyjadrení do budúcna bude riešiť, po sprístupnení dát preukazujúcich vystornovanie spotreby od žalobcu. Poškodenie plomby ako aj porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii vždy objektívne vytvára možnosť zásahu do mechanizmu číselníka, a teda do údajov o spotrebe plynu, čo konštatuje aj znalec Ing. Leško v znaleckých posudkoch, keď uvádza, že na základe zistených
skutočností môže potvrdiť že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené.V odpovedi uvádza akým spôsobom, pričom nezistil poškodenie plomb osadených v kryte číselníka, avšak kryt číselníka je z jeho uchytenia odlomený . A v druhom prípade konštatoval, že plastové časti plomb sú poškodené - predelené pričom pri pokuse o demontáž plomby zistil, že jednu plombu bolo možné demontovať bez použitia nástroja a bez jej dodatočného poškodenia a že na plombách sa nachádza poškodené označenie „06 M43“ . Optickým skúmaním povrchu plastových častí plomb krytu číselníka zistil prítomnosť zaschnutej lepiacej hmoty a na otázku či má značka poškodenie, či je lepená odpovedal, že plomby osadené v kryte číselníka majú poškodené plastové upevňovacie časti, olovené časti plomb boli z plastových častí demontované a následne vlepené späť. Pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené. Aby sa vylúčil tento stav, zákonodarca stanovil, že meradlo s poškodenou plombou stráca platnosť a súčasne, že údaje z neplatného meradla nie je možné použiť pri vyúčtovaní kúpnej ceny. Odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a toto porušenie zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d zákona o energetike nie je viazaná len na odberateľa samotného prípadne na iné osoby, ktoré na podnet odberateľa alebo s jeho vedomím, alebo aj bez jeho vedomia zabezpečenie meradla porušili, ale na preukázanie , že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušené bolo. Odberateľ škodu vzniknutú neoprávneným odberom je povinný uhradiť bez ohľadu či porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii zavinil, alebo nie. Ako vyplynulo zo znaleckých posudkov Ing. Lešku, ktoré vypracoval na plynomeroch žalovaného , ktoré na svojich odberných miestach používal bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a predpoklady neoprávneného odberu tak boli naplnené. Preukázanie, kedy došlo k poškodeniu plynomeru, a teda presné vymedzenie obdobia, v ktorom dochádzalo k neoprávnenému odberu, nie je možné objektívne zistiť a pre zistenie skutočnej výšky škody nie je možné presne ustáliť množstvo plynu, ktorý bol neoprávnene odobratý. Pokiaľ však odberateľ neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s § 82 ods. 2 zák. č 251/2012 Z. z. povinný uhradiť vzniknutú škodu ako aj ušlý zisk a pokiaľ túto vzniknutú škodu nemožno skutočne vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, nastupuje tu spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu tak, ako to predpokladá vyhláška č. 449/2012 Z. z., teda všeobecne záväzný právny predpis, ktorý je vydaný v súlade s § 95 ods. 1 písm. l) Zákona o energetike. Keďže nebolo možné spoľahlivo vyčísliť na základe objektívne existujúcich skutočností skutočnú výšku škody, vyhláška č. 449/2012 Z. z. upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ako alternatívny spôsob výpočtu škody. Dôkazmi o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sú zápisy zo dňa 11.9.2015 a montážne listy meradiel z toho istého dňa, kde bola zaznamená demontáž plynomerov, ktoré boli odoslané na posudky. Listiny z 11.9.2015 sú podpísané osobou, ktorá umožnila pracovníkom žalobcu vojsť do priestorov vo vlastníctve žalovaného a vykonať kontrolu odberných miest ako aj umožnila vyhotovenie fotodokumentácie oboch plynomerov ako aj nainštalovaným spotrebičov využívajúcich dodávku zemného plynu. Išlo o osobu brata konateľa žalovaného, ktorý prevádzkuje B. B. , ktorá je napojená na jedno z odberných miest. V súvislosti s námietkou žalovaného, že pri výpočte bolo teda počítané so starými kotlami pričom v kotolniach boli nainštalované už nové kondenzačné kotle a staré odpojené, súd uvádza, že pri výpočte výšky škody boli brané do úvahy nové kondenzačné kotle tak ako bolo vidno aj na fotografiách. Súd zdôrazňuje, že zodpovednosť za neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike je objektívna. Právny zástupca žalovaného nespochybňoval, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, ale poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že mu v súvislosti s neoprávneným odberom skutočne vznikla škoda, kedy vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Namietal nevyhotovenie znaleckých posudkov z odboru Metrológia pričom znalec Ing. Leška nemôže vyhotovovať znalecké posudky z pohľadu zhody výrobkov a poukázal na rozhodnutia okresného súdu Topoľčany, kde bolo konštatované, že znalecké posudky Ing. Leška sú vypracované formalisticky bez podrobného skúmania a závery jeho posudkov majú byť opakovane rovnaké. Súd je toho názoru, že v danom prípade nebolo potrebné predkladať meradlá na metrologickú kontrolu a v tomto sa plne zhoduje s argumentáciou žalobcu, ktorú uviedol vo vyjadrení v odpore a je uvedená v bode 3 tohto rozsudku. Tu súd konštatuje, že zabezpečenie plynomerov určuje právna úprava a práve plomba na číselníku zabezpečuje meradlo pred neoprávnenými zásahmi do mechanizmu počítadla. Platná právna úprava toto považuje za dostatočné zabezpečenie.
12.Zodpovednosť je v danom prípade následkom neoprávneného odberu meradlami na ktorých bolo poškodené pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii či na meradle s poškodenou
plombou, nie následkom zásahu do plynomera, ktorý by po takomto zásahu nezaznamenával alebo nesprávne zaznamenával odber (neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. c) Zákona o energetike). V tomto prípade preto odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, i keď porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Uvedená argumentácia je v súlade s uzn. NS SR sp. zn. 1Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009. Naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) teda nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na osoby, ktoré na podnet odberateľa alebo s jeho vedomím/bez jeho vedomia zabezpečenie meradla porušili, ale na preukázanie, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené. Takúto škodu je preto odberateľ, ktorý plyn odoberal, povinný uhradiť bez ohľadu na to, či porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii zavinil alebo nie. Určujúcim kritériom pre posúdenie toho, či došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa tejto skutkovej podstaty, je zistenie a preukázanie odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ako vyplynulo zo znaleckého posudku Ing. Leška, ktorý bol pripojený k žalobe, na plynomeri, ktorý žalovaný na svojom odbernom mieste používal, zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušené bolo a predpoklady neoprávneného odberu zemného plynu tak boli naplnené. V danom prípade teda došlo k neoprávnenému odberu, čím bola preukázaná existencia protiprávneho úkonu, došlo k vzniku škody, kedy škoda spočíva v zmenšení majetkovej sféry žalobcu o sumu predstavujúcu cenu žalovaným odobratého množstva plynu a nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti s neoprávneným odberom, ktoré by žalobca v prípade, ak by k neoprávnenému odberu u žalovaného nedošlo, nemusel vynaložiť. Príčinnú súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou možno vidieť v tom, že žalobcovi vznikla škoda tým, že odber plynu nebude (dôjde k vystaveniu opravných faktúr medzi žalovaným a C., A.. C.. ) zo strany dodávateľa zemného plynu fakturovaný a zo strany žalovaného uhradený, čím došlo k úbytku zemného plynu z distribučnej siete žalobcu, avšak bez úhrady spotrebovaného množstva. Ak by nedošlo k neoprávnenému odberu plynu, nedošlo by ani k zmenšeniu majetkovej sféry žalobcu. Za dodané a spotrebované množstvo zemného plynu platí žalovaný na základe zmluvy o dodávke zemného plynu svojmu dodávateľovi zemného plynu, a to na základe údajov o spotrebe, ktoré dodávateľovi poskytuje žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete. Podmienkou, aby zemný plyn, ktorý akýkoľvek odberateľ odoberie z distribučnej siete, bol považovaný za zemný plyn príslušného dodávateľa, je to, aby odberateľ mal uzavretú zmluvu o dodávke plynu s príslušným dodávateľom a zemný plyn odobral cez meradlo, ktoré malo platné overenie v zmysle ustanovení zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Táto podmienka, v prípade odberu plynu, ku ktorému dochádzalo na odberných miestach žalovaného, nebola splnená. V súvislosti s poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii súd uvádza, že plynomery, ktoré žalovaný na svojich odberných miestach používal, sa v zmysle Zákona o metrológii považujú za určené meradlo, avšak ak došlo k poškodeniu, pozmeneniu, odstráneniu alebo inému poškodeniu overovacej alebo zabezpečovacej značky plynomera, t. j. plomby, spôsobuje to zánik platnosti overenia určeného meradla a takéto meradlo nie je možné ďalej používať a súčasne nie je možné prihliadať ani na údaje o spotrebe uvedené na číselníku meradla (§ 15 ods. 7 a § 19 ods. 1 Zákona o metrológii). Súd zároveň uvádza, že Zákon o energetike v § 82 ods. 1 nestanovuje, že za neoprávnený sa považuje len taký odber plynu, pri ktorom dochádza k odberu meradlom s porušeným zabezpečením, ktoré je zároveň na základe protokolu o výsledku metrologickej kontroly nevyhovujúce. Z ust. § 82 ods. 1 Zákona o energetike vyplýva niekoľko samostatných skutkových podstát neoprávnených odberov. Ak teda Zákon o energetike nepovažuje za neoprávnený len taký odber, pri ktorom by museli byť kumulatívne splnené obe podmienky, t. j. porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a súčasne nevyhovujúci stav meradla na základe výsledkov metrologickej kontroly, tak aj škoda môže prevádzkovateľovi distribučnej siete vznikať v každom prípade tej ktorej skutkovej podstaty samostatne. Žalobca nemusel a nemusí v danom prípade preukazovať, či meradlo s poškodenou plombou súčasne vyhovelo metrologickej kontrole alebo nie. Pri zistení porušenia plomby je irelevantné zisťovanie, či bolo alebo nebolo zasiahnuté do meradla.
13.Čo sa týka vzniknutej škody a jej výpočtu, žalobca vypočítal vzniknutú škodu na základe ust. § 82 ods. 3 Zákona o energetike a podľa metodiky stanovenej vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Skutočne vzniknutá škoda sa určuje na základe spoľahlivých a objektívnych podkladov, ak však tieto podklady chýbajú, atribút „skutočnosti“ škody nie je nutné ďalej skúmať a výška spôsobenej škody sa určí metodikou podľa vyhlášky. V prípade odberu plynu spôsobom, akým ho odoberal žalovaný, skutočnú škodu nie je možné zistiť. Použitiu údajov o množstve spotrebovaného plynu, ktoré zaznamenalo meradlo, brania ustanovenia Zákona o metrológii a bez údajov o presnom žalovaným odobratom množstve plynu nie je možné určiť presnú výšku skutočnej škody, a teda na mieste je jej určenie
pomocou metodiky stanovenej v príslušnom vykonávacom predpise. Žalobca postupoval pri výpočte podľa ustanovení vykonávacej vyhlášky. Pri výpočte prihliadol na počet dní neoprávneného odberu, prihliadol na počet, typ a príkony spotrebičov používaných na odbernom mieste (bola vyhotovená fotodokumentácia dňa 11.9.2015, ktorá bola pripojená aj k žalobe), prevádzkovú dobu zariadenia a súčin týchto údajov vynásobil príslušnou referenčnou cenou platnou v deň zistenia neoprávneného odberu zemného plynu. Podľa vyššie uvedenej vyhlášky, konkr. jej § 1 bod 14 k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítavajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Žalovanému tak vyúčtovacou faktúrou č. 9000211550 bola fakturovaná škoda vypočítaná v súlade s cit. vyhláškou, a to vo výške 7 758,84 eur, v ktorej sú zahrnuté aj nevyhnutné náklady súvisiace so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu vo výške 287,49 eur, ktorú sumu žalobca zdokladoval predloženými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa na č. l. 25-28 súdneho spisu, kedy zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy bolo vyčíslené sumou 140,76 eur, znalecký posudok na meradlo vo výške 40,- eur a v zmysle Cenníka externých služieb C. Z., A..C.. sa do nákladov započítalo aj overenie plynomeru vo výške 14,40 eur a oprava plynárenských prístrojov a zariadení vo výške 92,33 eur. Ďalšou vyúčtovacou faktúrou bola fakturovaná škoda vypočítaná v súlade s cit. vyhláškou, a to vo výške 6 618,43 eur, v ktorej sú zahrnuté aj nevyhnutné náklady súvisiace so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu vo výške 146,73 eur, ktorú sumu žalobca zdokladoval predloženými listinnými dôkazmi, kedy zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy bolo vyčíslené sumou 0 eur, znalecký posudok na meradlo vo výške 40,- eur a v zmysle Cenníka externých služieb C. Z., A..C.. sa do nákladov započítalo aj overenie plynomeru vo výške 14,40 eur a oprava plynárenských prístrojov a zariadení vo výške 92,33 eur. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 14 377,27 eur.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
14.Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku).
Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
15.Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške 9,05 % p.a. odo dňa 24.10.2015 do 15.3.2016 t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr, ktorými bol vyúčtovaný neoprávnený odber a následne od 16.3.2016 do zaplatenia vo výške 9 % p.a. Na margo výšky úrokov z omeškania súd uvádza, že žalobca mohol požadovať úroky z omeškania vo výške 9,05 % p.a. počas celej doby omeškania, a to podľa
predpisov obchodného práva. Žalobca však požadoval úrok z omeškania od 16.3.2016 len vo výške 9 %, čomu súd aj vyhovel, keďže nežiadal viac, ako mohol.
16.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17.V konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.