Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-401-2015.pdf
PDF · 122 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/401/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovu v právnej veci žalobcu: W. stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom A. XX, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., 2/ Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., 3/ Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 4.649,55 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ s ú p o v i n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.055,54 Eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania od 10.04.2014 do 07.05.2014 vo výške 75,76 Eur a spolu s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 3.662,89 Eur od 08.05.2014 do 13.11.2014, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 3.640,63 Eur od 14.11.2014 do 23.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 3.575,62 Eur od 24.12.2014 do 14.01.2015, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 3.510,61 Eur od 15.01.2015 do 11.02.2015, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 3.445,60 Eur od 12.02.2015 do 11.03.2015, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 3.380,59 Eur od 12.03.2015 do 14.04.2015, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 3.315,58 Eur od 15.04.2015 do 12.05.2015, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 3.250,57 Eur od 13.05.2015 do 15.06.2015, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 3.185,56 Eur od 16.06.2015 do 15.07.2015, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 3.120,55 Eur od 16.07.2015 do 19.08.2015, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 3.055,54 Eur od 20.08.2015 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- Eur mesačne, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného uhradenia dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ v rozsahu 41,32 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobnou doručenou súdu dňa 06.10.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.649,55 Eur spolu s 4,7 % ročným úrokom za úver zo sumy 4.573,79 Eur od 08.05.2014 do zaplatenia a s 3 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.649,55 Eur od 08.05.2014 do zaplatenia, ako aj zaplatiť mu náhradu trov konania s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.08.2008, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným 1/ a 2/ mimoriadny medziúver vo výške 8.298,48 Eur. Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy
splácať úroky mimoriadneho medziúveru 5,99 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 41,43 Eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 41,49 Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 72,63 Eur. Žalovaný 3/ prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa 10.04.2014 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných 1/ a 2/, aby v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní 1/ a 2/ peňažné prostriedky nevrátili. O odstúpení od zmluvy bol upovedomený aj žalovaný 3/. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 4.633,43 Eur pozostávala z istiny 4.573,79 Eur, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy v celkovej výške 59,64 Eur.
3. Podľa čl. VII. bod 5.úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII. bod 6. úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Na základe uvedeného navrhovateľ naďalej úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 4,7 % p. a.. Podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, účinnosťou odstúpenia sa rozumie deň, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené dlžníkovi. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 07.05.2014. Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy predstavuje sumu 4.649,55 Eur, pričom pozostáva z istiny 4.573,79 Eur, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov za úver vo výške 75,76 Eur. V súlade s čl. VII. bod 8. úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca naďalej úročí celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške 3 % p. a.
4. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 14Ro/565/2014-23 zo dňa 15.05.2015, ktorý sa žalovaným 2/ a 3/ nepodarilo doručiť do vlastných rúk a žalovaný 1/ podal proti nemu včas odpor.
5. Podaním zo dňa 08.02.2016 doručeným súdu dňa 12.02.2016 vzal žalobca žalobu čiastočne späť, pričom uviedol, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola uzavretá dňa 18.08.2008, pričom čerpanie finančných prostriedkov sa uskutočnilo dňa 22.08.2008 v sume 6.638,78 Eur a dňa 04.08.2009 v sume 1.526,92 Eur. Žalobca si uplatňuje 4,7 % p. a. úroky z nezaplatenej istiny 4.573,79 Eur od 08.05.2014 do zaplatenia a 3 % p. a. úrokom z omeškania z nezaplatenej istiny 4.573,79 Eur, nezaplatených úrokov a poplatkov, celkovo v sume 75,76 Eur od 08.05.2014 do zaplatenia, pred zohľadnením vkladov uskutočnených po 09.05.2014, pričom úrok dohodnutý v zmluve o úvere vychádza z ustanovenia § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“) a neprevyšuje zákonom stanovenú hranicu. Od podania žaloby bolo vykonaných 10 vkladov celkovo v sume 607,35 Eur (z toho 5 úhrad do 31.03.2015, ktoré boli započítané na úroky a úroky z omeškania a 5 úhrad po 01.04.2015 na zníženie istiny pohľadávky). V zmysle platnej právnej úpravy sa od 01.04.2015 zmenil spôsob započítavania úhrad po odstúpení od zmluvy a to na istinu, preto žalobca navrhol zmeniť žalobu zo dňa 30.09.2014 tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 4.324,50 Eur, s nezaplateným 4,7 % p. a. úrokmi zo sumy 4.573,79 Eur od 08.05.2014 do 31.03.2015, celkovo v sume 36,24 Eur, s 4,7 % p. a. úrokom z úveru zo sumy 4.573,79 Eur od 01.04.2015 do 14.04.2015, s 3 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 4.649,55 Eur od 01.04.2015 do 14.04.2015, s 4,7 % p. a. úrokom z úveru zo sumy 4.508,78 Eur od 15.04.2015 do 12.05.2015, s 3 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 4.584,54 Eur od 15.04.2015 do 12.05.2015, s 4,7 % p. a. úrokom z úveru zo sumy 4.443,77 Eur od 13.05.2015 do 15.06.2015, s 3 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 4.519,53 Eur od 13.05.2015 do 15.06.2015, s 4,7 % p. a. úrokom z úveru zo sumy 4.378,76 Eur od 16.06.2015 do 15.07.2015, s 3 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 4.454,52 Eur od 16.06.2015 do 15.07.2015, s 4,7 % p. a. úrokom z úveru zo sumy 4.313,75 Eur od 16.07.2015 do 19.08.2015, s 3 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 4.389,51 Eur od 16.07.2015 do 19.08.2015, s 4,7 % p. a. úrokom z úveru zo sumy 4.248,74 Eur od 20.08.2015 do zaplatenia, s 3 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 4.324,50 Eur od 20.08.2015 do zaplatenia, ako aj trovy konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Vo zvyšnej časti zobral žalobu späť.
6. Súd uznesením č. k. 22C/401/2015-43 zo dňa 11.05.2016, právoplatným dňa 02.06.2016 zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 325,05 Eur a v časti úroku z úveru a úroku z omeškania prevyšujúceho úrok za úver vo výške 4,7% ročne zo sumy 4.573,79 eur od 8.5.2014 do 31.3.2015, úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 4.649,55 eur od 8.5.2014 do 31.3.2015 a úrok za úver vo výške 4,7%
ročne zo sumy 4.573,79 eur od 1.4.2015 do 14.4.2015, úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 4.649,55 eur od 1.4.2015 do 14.4.2015 a úrok za úver vo výške 4,7% ročne zo sumy 4.508,78 eur od 15.4.2015 do 12.5.2015, úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 4.584,54 eur od 15.4.2015 do 12.5.2015 a úrok za úver vo výške 4,7% ročne zo sumy 4.443,77 eur od 13.5.2015 do 15.6.2015, úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 4.519,53 eur od 13.5.2015 do 15.6.2015 a úrok za úver vo výške 4,7% ročne zo sumy 4.378,76 eur od 16.6.2015 do 15.7.2015, úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 4.454,52 eur od 16.6.2015 do 15.7.2015 a úrok za úver vo výške 4,7% ročne zo sumy 4.313,75 eur od 16.7.2015 do 19.8.2015, úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 4.389,51 eur od 16.7.2015 do 19.8.2015 a úrok za úver vo výške 4,7% ročne zo sumy 4.248,74 eur od 20.8.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 4.324,50 eur od 20.8.2015 do zaplatenia zastavil a žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 12,80 Eur.
7. Žalovaní 1/ až 3/ sa k žalobe vyjadrili dňa 17.11.2016 v tom zmysle, že sú si vedomí podlžnosti voči žalobcovi a vzhľadom na ich nepriaznivú finančnú situáciu, požiadali o umožnenie dlh splácať v splátkach po 60,- Eur.
8. Žalobca na uvedené podanie reagoval vyjadrením zo dňa 08.02.2017, v ktorom uviedol, že výšku splátok v sume 60,- Eur neakceptuje a navrhol výšku splátok 130,- Eur.
9. Žalovaný 1/ sa dňa 24.05.2017 vyjadril k uvedenému podaniu, že je schopný splácať dlh v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur mesačne, pričom jeho životná situácia mu neumožňuje splácať viac.
10. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa písomne ospravedlnil a vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom zo dňa 30.09.2014, Zmluvou o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.08.2008, Odstúpením od zmluvy zo dňa 10.04.2014 s fotokópiami doručeniek, Oznámením o odstúpení od zmluvy zo dňa 10.04.2014, s fotokópiou doručenky, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, Výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, Výpisom z obchodného registra, Výpisom z účtu odstúpeného stavebného úveru predloženým dňa 12.02.2016, Výpisom z účtu konta medziúveru predloženým dňa 12.02.2016, Výpisom z účtu stavebného sporenia predloženým dňa 12.02.2016 ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom žalovaných 1/, 2/ a 3/, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
11. Dňa 18.08.2008 bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným 1/ ako dlžníkom, žalovaným 2/ ako spoludlžníkom a žalovaným 3/ ako ručiteľom uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Ručiteľ prevzal titulom ručenia na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, pokiaľ ju neuspokoja žalovaní 1/ a 2/. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 8.298,48 Eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver mal zmeniť na stavebný úver. Podľa zmluvy sa dlžník zaviazal poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 41,49 Eur a zároveň sa zaviazal splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku, keď výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá na 5,99% ročne. Do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa dlžník zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 41,49 Eur. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžníci zaviazali splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 41,43 Eur. Z článku VII. odsek 1. zmluvy vyplýva, že veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. všeobecných podmienok. V prípade odstúpenia od úverovej zmluvy je veriteľ oprávnený odstúpiť súčasne aj od zmluvy o stavebnom sporení, ktorá je základom pre poskytnutie tohto úveru. Z článku VII. odseku 2. písm. i) vyplýva, že veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade, ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami. Z článku VII. odseku 5. vyplýva, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Z článku VII. odseku 6. vyplýva, že odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Z článku VII. odseku 7 vyplýva, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v zmluve alebo pri
zmene adresy na dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia zásielky bez jej uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný, alebo je neznámy, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi. Listom zo dňa 10.04.2014 žalobca odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 02.05.2018.08.2008 a zároveň požadoval okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Dlžná suma k 10.04.2014 predstavovala 4.633,43 Eur. Odstúpenie od zmluvy žalovaný 1/ a ani žalovaný 2/ neprevzal, zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 07.05.2014 s poznámkou, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Oznámenie o odstúpení žalovaná 3/ prevzala dňa 15.04.2014.
12. Z výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru predloženého súdu dňa 12.02.2016 (č. l. 37) súd zistil, že žalovaným boli poskytnuté medziúverové prostriedky vo výške 8.298,48 Eur, kde bola započítaná nasporená suma vo výške 3.372,32 Eur a následne bol poskytnutý stavebný úver vo výške 4.926,16 Eur. Z výpisu je ďalej zrejmé, že dňa 10.04.2014 ku dňu odstúpenia od zmluvy bola dlžná suma 4.633,43 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4.573,79 Eur a nezaplatených úrokov vo výške 59,64 Eur. Ďalej z výpisu vyplýva, že žalovaní vkladmi na účet uhradili sumu 1.130,49 Eur. Ku dňu 31.03.2015 dlžná suma 4.685,79 Eur pozostávala z istiny vo výške 4.573,79 Eur, z nezaplatených úrokov a poplatkov do účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 75,76 Eur a z nezaplatených poplatkov, úrokov za úver a úrokov z omeškania po účinnosti odstúpenia vo výške 36,24 Eur. Ďalej z výpisu vyplýva, že žalovaní vkladmi uhradili na účet uhradili sumu 282,30 Eur za obdobie po účinnosti odstúpenia od zmluvy do 31.03.2015. Ku dňu 19.08.2015 dlžná suma 4.493,19 Eur pozostávala z istiny vo výške 4.248,74 Eur, z nezaplatených úrokov a poplatkov do účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 75,76 Eur a z nezaplatených poplatkov, úrokov za úver a úrokov z omeškania po účinnosti odstúpenia vo výške 168,69 Eur. Z výpisu vyplýva, že žalovaní vkladmi uhradili na účet sumu 325,05 Eur za obdobie po 31.03.2015. Žalovaní teda žalobcovi vkladmi na účet uhradili celkom sumu 1.737,84 Eur.
13. Podľa § 488 zákona č. 40/1940 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
20. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
21. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
22. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide oddeliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. Februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ho neuspokojí dlžník.
25. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ a 3/ založený zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, žalovaní ako spotrebitelia nemali možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol odporcom spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaní vystupovali ako spotrebitelia, pretože nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver bol žalovanému 1/ a 2/ poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanými, hoci je teda ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl.) a predstavuje „absolútny obchod“, sa ako spotrebiteľská zmluva spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. OZ, keď zároveň vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy (podnikateľ - spotrebitelia) a na nepodnikateľský účel zmluvy, vznikli medzi účastníkmi zmluvy typické občianskoprávne vzťahy. Na zmluvu preto dopadá i ustanovenie § 54 ods. 1 OZ. Z vyššie citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 OZ pritom vyplýva jednoznačný záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a
spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedené vedie následne k tomu, že dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá má prednosť, a teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a na neho nadväzujúcich predpisoch. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie, sú dojednaniami v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ, a ide teda o neplatné dojednania podľa § 39 OZ, nakoľko sú v rozpore so zákonom. To znamená, že takým dojednaniam nemožno pripisovať žiadny právny význam a je treba postupovať podľa príslušných ustanovení upravujúcich občianskoprávne vzťahy. Normy obchodného práva sú potom použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, teda Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v ustanoveniach spotrebiteľského charakteru, v tomto prípade obsiahnuté v Občianskom zákonníku. V prejednávanej veci je na odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon žalobcu adresovaný žalovanému 1/ a žalovanému 2/ (a oznámené žalovanému 3/) preto potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a nie ustanovenia Obchodného zákonníka. V zmysle § 48 ods. 2 OZ sa odstúpením od zmluvy zrušuje zmluva s účinkami ex tunc (od začiatku), pričom zo zrušenej zmluvy sú účastníci v zmysle § 457 OZ povinní vrátiť si poskytnuté plnenie. Iné zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa aj po odstúpení od zmluvy platiť úver aj s úrokmi, poplatkami a ostatnými nákladmi, t.j. ako keby k odstúpeniu nedošlo, je v rozpore s § 54 OZ. Také ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené nevýhodnejšie pre spotrebiteľa oproti úprave v§ 48 a § 457 OZ, a preto je pre rozpor s § 54 OZ neplatné.
26. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že to bol dodávateľ, ktorý naformuloval text zmluvy a rozhodol sa využiť inštitút odstúpenia od zmluvy, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (výpoveď, strata výhody splátok). Zároveň má súd za to, že v prípade, že existuje duplicitná právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva (v tomto prípade úprava odstúpenia od zmluvy) a zároveň boli následne do právneho poriadku SR zavedené ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (a to najmä ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a § 52 ods. 2 OZ), súd má za to, že použitie právnej úpravy odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka nie je namieste. Z hľadiska historického výkladu a súvislostí medzi ustanoveniami § 54 ods. 1 OZ a § 261 ods. 6 OBZ (pôvodne § 261 ods. 3) je zrejmé, že v čase „vzniku“ ustanovenia Obchodného zákonníka (o tom, že „absolútne obchody“ sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka), neexistovali ani len základy spotrebiteľského práva, keď pojem spotrebiteľa bol do nášho právneho poriadku zavedený až zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Ak teda neskôr zavedené ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozumej po účinnosti ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d), teraz 261 ods. 6 písm. d) OBZ) ukladajú pri kolízii viacerých ustanovení použiť ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie, súd má za to, že tým nie vylúčený takýto postup ani v prípade „absolútnych obchodov“. Ustanovenia § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ pritom možno zároveň považovať za súčasť špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré ustanovenia majú špeciálne postavenie vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka, nakoľko riešia práve situáciu kolízie na jednej strane ustanovení príp. zmluvných dojednaní, ktoré nie sú na prospech spotrebiteľa (v tomto prípade účinky odstúpenia od zmluvy ex nunc podľa OBZ) a na druhej strane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkých iných ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (účinky odstúpenia od zmluvy ex tunc podľa OZ), práve v prospech tejto druhej skupiny ustanovení. Súd zastáva názor, že neskoršia právna úprava v rámci spotrebiteľského práva (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1 OZ) vylučuje odchýlenie sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo znamená, že aj v prípade otázky odstúpenia od zmluvy sa použijú „všetky iné ustanovenia upravujúce práve vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“, t.j. ustanovenie § 48 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 457 OZ.
27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že listom zo dňa 10.04.2014 žalobca odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 18.08.2008 a zároveň požadoval okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Odstúpenie od zmluvy nebolo žalovaným 1/ doručené, ale v považuje sa za doručené dňom kedy sa neprevzatá zásielka vrátila adresátovi, t. j. dňom 07.05.2014. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila, čím zanikli práva a povinnosti účastníkov zo zmluvy, pričom momentom odstúpenia od zmluvy mali účastníci zrušenej zmluvy povinnosť navzájom si vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 OZ. Odstúpením od zmluvy vzniklo teda žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných, a to na vrátenie poskytnutej sumy vo výške 4.793,38 Eur. Keďže žalovaný 1/ a žalovaný 2/ po tom, čo sa v uvedenom období bezdôvodne obohatili čerpaním sumy 4.793,38 Eur (úver mal byť poskytnutý v zmysle zmluvy
vo výške 4.926,16 Eur, ale od tejto sumy odpočítal žalobca poplatky vo výške 116,18 Eur (poplatok za spracovanie SÚ/MÚ) a 16,60 Eur (poplatok za zmenku) a reálne poskytol žalovaným 1/ a 2/ len sumu 4.793,38 Eur) vrátili žalobcovi čiastkovými vkladmi sumu 1.130,49 Eur do účinnosti odstúpenia od zmluvy (t. j. do 07.05.2014) vychádzajúc z výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru (č. l. 37 spisu). Po účinnom odstúpení od zmluvy žalovaní zaplatili žalobcovi sumu celkom sumu 282,30 Eur a 325,05 Eur, a to splátkami zo dňa 13.11.2014 vo výške 22,26 Eur, zo dňa 23.12.2014 vo výške 65,01 Eur, zo dňa 14.01.2015 vo výške 65,01 Eur, zo dňa 11.02.2015 vo výške 65,01 Eur, zo dňa 11.03.2015 vo výške 65,01 Eur, zo dňa 14.04.2015 vo výške 65,01 Eur, zo dňa 12.05.2015 vo výške 65,01 Eur, zo dňa 15.06.2015 vo výške 65,01 Eur, zo dňa 15.07.2015 vo výške 65,01 Eur a zo dňa 19.08.2015 vo výške 65,01 Eur. Z tohto dôvodu uznal súd žalobu za dôvodnú vo výške 3.055,05 Eur (4.793,38 Eur - 1.130,49 Eur - 282,30 Eur - 325,05 Eur) a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
28. Súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6 Co 81/2012-279 zo dňa14.02.2013, ktorý bol na základe sťažnosti predmetom kontroly ústavnosti na Ústavnom súde SR, keď sťažnosť proti nemu bola uznesením č. k. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013 odmietnutá, a teda ústavný súd neoznačil obdobný postup, ako v tu prejednávanej veci, za ústavne nekonformný. Podporne súd tiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/410/2015-114 zo dňa16.03.2016, kde v obdobnej veci odvolací súd v odôvodnení uviedol, že „je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že na otázku odstúpenia navrhovateľa od predmetnej zmluvy je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009,rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.“
29. Súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru po účinnosti odstúpenia v sume 168,69 Eur, ani požadovaný úrok vo výške 4,70 % ročne zo sumy 4.573,79 Eur od 08.05.2014 do zaplatenia a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi priznal súd nárok na úrok z úveru do účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 75,76 Eur.
30. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po účinnosti odstúpenia od zmluvy, t. j. od 08.05.2014 dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, a to vo výške 3,00 % ročne dňom ako žiadal žalobca, ale len zo sumy priznanej súdom a čo do zvyšku v tejto časti zamietol. Nakoľko žalovaní plnili čiastočne aj po účinnom odstúpení uložil im platiť úrok zo sumy poníženej o splátku, ktorú uhradili, tak ako súd uviedol vo výroku.
31. Súd vzhľadom na pomery žalovaných im povolil splácať dlh v splátkach pod následkom straty výhody splátok. Súd pri posudzovaní výšky splátky vychádzal z výpovedí žalovaných, žalobcu a taktiež z predložených dôkazov. Nakoľko žalovaní sú si vedomí existencie svojho dlhu a žalobca s výškou splátkou 100,- Eur súhlasil zaviazal ich dlh splácať práve v takejto výške splátok.
32. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, a teda v časti o zaplatenie 3.055,54 Eur, čo predstavuje úspech 70,66 % a neúspech 29,34 %, čo predstavuje úspech žalovaných. Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovaných vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 41,32 %.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).