Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cbi/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marieta Katona, Korzo Bélu Bartóka 5119/14F, 929 01 Dunajská streda, správca úpadcu: Roľnícke družstvo Prietrž, Prietrž č. 176, 906 11 Prietrž, IČO: 00 590 053, proti žalovanému: R. právne zastúpený: Martin Džačovský s.r.o., Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

I.Žaloba sa z a m i e t a.

II. Roľnícke družstvo Prietrž, so sídlom 906 11 Prietrž č. 176, IČO: 00 590 053, j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.11.2016 domáhala určenia neúčinnosti právneho úkon - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj hmotného majetku. V žalobe žalobkyňa uviedla, že od 30.12.2013 je Roľnícke družstvo Prietrž v úpadku. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 25K/18/2015-123 zo dňa 23.6.2015 zverejnená v Obchodnom vestníku č. 122/2015 zo dňa 29.6.2016 bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi RD Prietrž. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 25K/18/2015 zo dňa 3.2.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. Dňa 1.7.2014 bola vystavená faktúra č. 2014044 a 2014043 na hnuteľný majetok úpadcu, dodávateľom bol úpadca a odberateľom žalovaný. Za predaný hnuteľný majetok žalovaný nikdy riadne nezaplatil, nakoľko žalovaný si jednostranne započítal svoje pohľadávky, na neho postúpené, proti pohľadávke úpadcu z kúpnej zmluvy. Prevedené hnuteľné veci sú nenahraditeľným hodnotným majetkom pre konkurznú podstatu nakoľko by slúžili k uspokojovaniu veriteľov úpadcu. Majetok úpadcu sa zmenil v dôsledku predaja hnuteľných vecí a do majetku úpadcu PD Dolný Kubín neposkytol priemernú odplatu za prevedené hnuteľné veci čo možno považovať za účelové s cieľom ukrátiť veriteľov úpadcu. Dohodnutá odplata za prevod hnuteľných vecí bola podstatne nižšia ako obvyklá cena plnenia. Tieto skutočnosti napĺňajú znaky neúčinného právneho úkonu. Ďalej poukázala žalobkyňa na § 58 a 60 v zmysle ktorých sú právne úkony neúčinné. Ďalej uviedla, že po vyhlásený konkurzu boli prihlásené pohľadávky vo výške 1.505.889,95 eur, úpadca má celkom 28 veriteľov a prihlásené pohľadávky boli zistené správcom vo výške 1.197.107,41 eur. Sú splnené podmienky pre odporovateľnosť podľa § 58 pretože sa jedná o právny úkon urobený bez primeraného protiplnenia počas úpadku a tiež zodpovedá podmienkam odporovateľnosti podľa § 59 keďže zvýhodňuje veriteľa žalovaného a zodpovedá aj podmienkam odporovateľnosti podľa § 60, pretože sa jedná o ukracujúci právny úkon. Úkony boli urobené s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov pričom tento úmysel musel byť druhej strane známy. Hodnotný majetok úpadcu bol prevedený účelovo aby bez reálnej platby získal žalovaný hodnotný majetok. Na základe

vyššie uvedeného navrhla určiť za neúčinné právny úkony - predaj hnuteľných vecí fakturovaný vyššie špecifikovanými faktúrami a žiadala aby bol žalovaný povinný vrátiť hnuteľné veci do všeobecnej podstaty úpadcu a ak to nie je možné tak zaplatiť peňažnú náhradu vo výške 24.960 eur.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2016 (č.l. 168 spisu) uviedol, že úpadcovi riadne zaplatil, čoho dôkazom je jednostranný zápočet. Hodnota prevádzaného majetku bola určená na základe priemerných cien a preto žalovaný poprel tvrdenia o neprimeranosti plnenia. Žiadal preto žalobu zamietnuť.

Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.1.2017 (č.l. 182 spisu) uviedla, že v kúpnej zmluve dohodnutá cena hnuteľného majetku bola podstatne nižšia ako cena obvyklá v dôsledku čoho došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. Predložila súdu aj znalecký posudok č. 12/2015 zo dňa 12.5.2015 majúci preukazovať toto jej tvrdenie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s kúpnou zmluvou, faktúrou č. 2014044 a 2014043, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Žalobkyňa zotrvala v konaní na svojich písomných vyjadreniach.

Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalobkyne, trvá na tom že pri napadnutých právnych úkonoch bola odplata dojednaná primerane, nedošlo teda k ukráteniu veriteľov a pokiaľ sa žalobkyňa domáha odporovateľnosti podľa osobitných skutkových podstát, žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej jednoročnej prekluzívnej lehoty čo je osobitný dôvod na zamietnutie žaloby.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 27.6.2014 (č.l. 114) súd zistil, že v tento deň úpadca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj hnuteľného majetku za kúpnu cenu 24.960 eur, ktorý majetok je špecifikovaný v prílohe zmluvy.

Z faktúry č. 2014043 (č.l. 77 spisu) súd zistil, že dňa 1.7.2014 vystavil dodávateľ Roľnícke družstvo Prietrž odberateľovi R.ý faktúru splatnú 15.7.2014 na sumu 5.640 eur za dodanie hnuteľných vecí špecifikovaných vo faktúre, pričom tovar bol dodaný 1.7.2014. Prílohou faktúry je dodací list potvrdený oboma stranami.

Z faktúry č. 2014044 (č.l. 80 spisu) súd zistil, že dňa 1.7.2014 vystavil dodávateľ Roľnícke družstvo Prietrž odberateľovi R. splatnú 15.7.2014 na sumu 19.320 eur za dodanie hnuteľných vecí špecifikovaných vo faktúre, pričom tovar bol dodaný 1.7.2014. Prílohou faktúry je dodací list potvrdený oboma stranami.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 4 cit. zákona odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 58 ods. 1 cit. zákona právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

Podľa § 58 ods. 3 cit. zákona odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 59 ods. 1 cit. zákona zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

Podľa § 59 ods. 2 cit. zákona zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

Podľa § 59 ods. 3 cit. zákona zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 59 ods. 4 cit. zákona odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 60 ods. 1 cit. zákona odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa § 60 ods. 2 cit. zákona ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 14 ods. 3 cit. zákona o začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie.

Podľa § 199 ods. 9 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné.

Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 217 ods. 1, prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

V prvom rade je nutné uviesť, že úprava odporovateľnosti obsiahnutá v zákone o konkurze a reštrukturalizácii je úpravou špeciálnou popri právnej úprave odporovateľnosti v Občianskom

zákonníku. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. K tomu dôjde zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: právny úkon, účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Ako je vyššie uvedené jedným zo všeobecných a aj osobitných predpokladov odporovateľnosti je, že právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľa. Treba zdôrazniť, že ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a hlavne aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, nepochybne postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo ku kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa a nie je dôvod na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Zásadnou otázkou tak je, či hodnota majetku dlžníka (úpadcu), po vykonanom právnom úkone postačovala alebo nepostačovala na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Žalobkyňa v žalobe uviedla, po vyhlásení konkurzu boli prihlásené pohľadávky vo výške 1.505.889,95 eur, úpadca má celkom 28 veriteľov a prihlásené pohľadávky boli zistené správcom vo výške 1.197.107,41 eur čím je podľa žalobkyne naplnená podmienka ukrátenia. Takéto tvrdenie, konštatovanie žalobkyne však absolútne nepreukazuje, že napadnutými právnymi úkonmi úpadcu došlo reálne k ukráteniu uspokojenia ďalších veriteľov (okrem žalovaného) a čo je zásadné, veriteľov, ktorý mali v čase vykonania napadnutých úkonov voči úpadcovi pohľadávky, ktoré si riadne a včas v konkurznom konaní aj prihlásili. V priebehu konania žalobkyňa upresnila, že podľa účtovníctva úpadcu v čase účinnosti napadnutých právnych úkonov disponoval úpadca majetkom v hodnote 1.469.173,04 eur, pričom hodnota pohľadávok existujúcich v čase vykonania napadnutých úkonov, ktoré boli následne prihlásené a zistené predstavuje sumu 717.609,52 eur. Súd zdôrazňuje, že v danom konaní musí žalobkyňa preukázať (a to dostatočne hodnoverne), či hodnota majetku, ktorý zostal úpadcovi po vykonaní napadnutých právneho úkonu je nižšia ako hodnota zistených pohľadávok prihlásených do konkurzného konania existujúcich v dobe vykonania právneho úkonu úpadcu (dlžníka). Nie je preto ani rozhodujúci stav - hodnota všetkých zistených pohľadávok prihlásených do konkurzného konania, ale iba tých, ktoré existovali v dobe, momente vykonania napadnutých právnych úkonov a nie je ani rozhodujúca hodnota všetkého majetku zapísaného do súpisu (teda aj majetku napr. nadobudnutého po vykonaní úkonu), ale je rozhodujúca hodnota iba takého majetku zapísaného do súpisu, ktorý existoval a zostal úpadcovi bezprostredne po vykonaní napadnutých právnych úkonoch (v prípade odporovateľnosti úkonu bez primeraného protiplnenia a zvýhodňujúceho právneho úkonu je možné odporovať úkony 1 až 3 roky spätne kedy mohlo dôjsť k zväčšeniu ale aj zmenšeniu majetku, v prípade odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu je možné odporovať úkony až 5 rokov spätne od doby kedy mohlo dôjsť k zväčšeniu ale aj zmenšeniu majetku - preto stav majetku, ktorý sa zapisuje do súpisu musí byť konkretizovaný na stav v čase účinnosti úkonu a nie na stav v čase konkurzného konania). Dôkazné bremeno preukázať vyššie uvedené zaťažuje iba a len žalobcu. Žalobkyňa má povinnosť preukázať že majetok dlžníka, ktorý mu po vykonaní napadnutých úkonoch zostal nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok a právnym úkonom preto došlo k ukráteniu ich uspokojenia. Súd má za to, že žalobkyňa si túto svoju dôkaznú povinnosť nesplnila keď v konaní nebolo preukázané, že hodnota majetku ktorý úpadcovi zostal po vykonaní napadnutých právnych úkonov nebola dostatočná na uspokojenie pohľadávok veriteľov existujúcich v čase vykonania právnych úkonov a prihlásených v konkurznom konaní. Preto už len z tohto dôvodu nemôže byť v konaní úspešná, nakoľko požiadavka preukázania predmetného základného predpokladu odporovateľnosti musí byť naplnená vždy. Žalobkyňa môže s úspechom odporovať úkony dlžníka iba v prípade, ak

sú kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky. Prvá podmienka je, že právny úkon ukracuje niektorého z veriteľov dlžníka, druhá podmienka právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka a v danom prípade tretia podmienka, že právnym úkonom zvýhodnil žalovaného oproti iným svojim veriteľom. Nakoľko v konaní nebolo žalobkyňou žiadnym spôsobom preukazované, že hodnota zostávajúceho majetku úpadcu po vykonaní odporovaných právnych úkonov bola nižšia ako súčet prihlásených a zistených pohľadávok v konkurznom konaní existujúcich ku dňu vykonania právnych úkonov, nie je splnená obligatórna podmienka neúčinnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ukrátenie prihlásených veriteľov, a preto právne úkony nie sú voči konkurzným veriteľom neúčinné, nakoľko všetky vyššie uvedené zákonné podmienky odporovateľnosti musia byť pre neúčinnosť právneho úkonu splnené kumulatívne. Preto v danom prípade ani nie je ani rozhodujúce, že právny úkon, vyslovenia neúčinnosti ktorého sa žalobkyňa domáha, bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom a v takomto prípade ZoKR predpokladá, že v čase urobenia úkonu bol dlžník v úpadku, ak sa nepreukáže opak, pričom opak musí preukazovať dlžník, ktorý je nadobúdateľom prospechu. Nakoľko však ako je uvedené vyššie na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu musia byť splnené všetky predpoklady súčasne, tak zistenie a preukázanie uvedenej skutočnosti (úkon bol vykonaný počas úpadku dlžníka) nemá zásadný a relevantný význam. Ako je niekoľkokrát už vyššie uvedené, základným predpokladom odporovateľnosti je, aby úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky. Bez splnenia tohto predpokladu nie je možné úspešne napadnúť odporovateľnosť. Právne úkony možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. Až v prípade preukázania ukrátenia veriteľa (čo sa v danom konaní nepreukázalo) súd posudzuje ďalšie osobitné predpoklady odporovateľnosti uvedené v jednotlivých skutkových podstatách, napr. § 58, 59 a 60 ZKR. Z uvedeného dôvodu súd ani neposudzoval splnenie ďalších podmienok odporovateľnosti v danom konaní (spôsobenie úpadku resp. vykonanie úkonu počas úpadku, zvýhodnenie žalovaného) a bližšie sa nevysporiadaval s ďalšou právnou argumentáciou oboch sporových strán

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 23.6.2015 Okresný súd Trnava uznesením č.k. 25K/18/2015-123 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 122/2015 dňa 29.6.2013 začal konkurzné konanie na majetok dlžníka Roľnícke družstvu Prietrž a do funkcie správcu ustanovil žalobkyňu. Uznesenie bolo zverejnené v OV dňa 29.6.2015, a dňom nasledujúcim 30.6.2015 bolo začaté konkurzné konanie. Právnym úkonom podľa § 58 a 59 je možné odporovať, len ak boli urobené v rozmedzí od 30.6.2014 do 30.6.2015, pričom žalobkyňou napadnutý právny úkon túto podmienku nespĺňa, nakoľko Kúpna zmluva, ktorej určenia neúčinnosti sa v konaní domáha bola uzatvorená dňa 27.6.2014. Žalobkyňa tak v zmysle § 58 a 59 odporuje úkonu, ktorý bol urobený skôr ako jeden rok pred začatím konkurzného konania, čo zákon nepripúšťa. Uvedené je taktiež samostatným dôvodom (popri nepreukázaní ukrátenia) pre zamietnutie žaloby v časti odporovateľnosti podľa § 58 ako aj § 59 ZKR.

Súd tak na základe vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala súdu splnenie základnej všeobecnej ako aj osobitnej zákonnej podmienky odporovateľnosti, že napadnutými právnymi úkonmi kúpnymi zmluvami došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu, nepreukázala že v prípade odporovateľnosti v zmysle § 58 a 59 napáda úkon vykonaný v dobe kratšej ako jeden rok pred začatím konkurzného konania a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil úpadcovi povinnosť ich žalovanému zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, a to bez ohľadu na to, kto je sporovou stranou konania (že ním je správkyňa), ako aj bez ohľadu na to, ako pohľadávku predstavujúcu trovy konania z hľadiska jej uspokojenia upravuje zákon o konkurze a vyrovnaní. Procesne úspešný žalovaný má v zmysle § 255 ods. 1 nárok na náhradu tých nákladov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. V danom prípade mal žalovaný plný procesný úspech, preto mu súd priznal v celom rozsahu náhradu trov konania a uložil úpadcovi, ktorého v konaní zastupuje správkyňa ako žalobkyňa, povinnosť ich žalovanému zaplatiť. Je pravdou, že trovy účastníkov konkurzného konania, ale aj konaní, ktoré sú vyvolané konkurzným konaním, sú vylúčené z uspokojenia, a preto ich nemožno, okrem niektorých výnimiek, v konkurznom konaní

uspokojiť. Tieto pohľadávky však nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva nezanikajú a po prípadnom zrušení konkurzu ich možno uspokojiť v súdnom alebo inom konaní, za podmienky, že dlžník bude existovať a bude mať majetok. V prípade, ak v konaní bol procesne neúspešný správca, náhradu trov konania súd prizná protistrane voči úpadcovi, nie voči osobe správcu, ktorý v konaní vystupuje namiesto úpadcu s tým, že tieto trovy možno prípadne uspokojiť z úpadcovho majetku, ktorý mu zvýši po zrušení konkurzu. Aj keď je priznaná náhrada trov konania proti správcovi, nie sú jeho „osobnými trovami“, pretože správca koná v mene úpadcu a na jeho účet. Náhrada trov konania je preto pohľadávkou proti úpadcovi.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .