Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52C-12-2021.pdf
PDF · 82.56 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO : 36 361 518, zast.: AK Herceg, s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO : 35 890 240, proti žalovanému : G. N., L.. XX.X.XXXX, P. J. : J.Ľ. XXXX/ XX, J., o zaplatenie 535,22 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 535,22 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 19.11.2021 sa žalobca od žalovaného domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 535,22 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom neoprávneného odberu elektrickej energie.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.10.2020 bola vykonaná kontrola odberného miesta na adrese J. XX, J. poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný odoberal elektrickú energiu neoprávnene, bez platne uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol č. XXXXXX. S poukazom na vyššie uvedené vznikla žalobcovi škody v žalovanej výške. Žalobca žalovaného vyzval dňa 26.10.2020 na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie s možnosťou odpustenia 15% dlhu v prípade úhrady dlžnej sumy v lehote do 30 dní od doručenia výzvy resp. s možnosťou splatiť dlh v splátkach.. Žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil.
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 03.12.2021, ktorý sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk. Preto súd platobný rozkaz uznesením zo dňa 11.03.2022 zrušil. Súd uznesením vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na webovej stránke a na úradnej tabuli súdu dňa 16.03.2022 4. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 5. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu 20.04.2022. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.04.2022. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah tohto spisu, pričom zistil tento skutkový stav: 7. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 19.10.2020vyplýva, že pri kontrole odberného miesta č. XXXXXXXXXX, J. XX, J., zamestnancami žalobcu zistili, že ide o neoprávnený odber bez zmluvného vzťahu s dodávateľom. Odberné miesto bolo odpojené.
8. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 19.10.2020 vyplýva, že jej výška bola vypočítaná na základe stavu elektromera v objeme 2987 kWh, za obdobie od 20.04.2020 do 19.10.2020, v počte 183 dní, pri počte hodín denne 12, použitá bola sadzba NO/MOO 2020, VT: 0,126947 celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu bola vyčíslená vo výške 2987 kWh. Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu bola vyčíslená sumou 401,70 €. Náklady spojené so zistením neoprávneného odberu podľa § 1, ods. 7 vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z. sumou 77,64 € , celkové škoda bola vyčíslená v sume 535,22 €.
9.Z výzvy na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vyplýva, že škoda za neoprávnený odber elektrickej energie bola žalovanému vyúčtovaná v sume 535,22 eur , so splatnosťou najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy.
10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
11. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedenému do predošlého stavu.
12. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
13. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
14. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.
15. Podľa § 46 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu elektriny.
16. Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody je dôvodný a v konaní bol riadne preukázaný. Na základe kontroly odberného miesta, vykonaného dňa 19.06.2020 poverenými zamestnancami žalobcu, bolo zistené, že žalovaný neoprávnene, bez uzavretej zmluvy o odbere elektrickej energie, odoberal v odbernom mieste č. č. XXXXXXXXXX na adrese J. XX, J. , v období od 20.04.2020 do 19.10.2020, v počte 183 dní, pri počte hodín denne 12, použitá bola sadzba NO/MOO 2020, VT: 0,126947 celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu bola vyčíslená vo výške 2987 kWh. Neoprávneným odberom elektrickej energie bola žalobkyni spôsobená škoda, ktorej výšku má súd za preukázanú z predloženej špecifikácie výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny žalovaným bola v sume 40170 €, po zvýšení o náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu v sume 77,64 € a DPH potom predstavuje žalovanú istinu vo výške 535,22 € , ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému a ktorú je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi i titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalovaný v spore pohľadávku žalobcu ničím nespochybnil. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 535,22 € žalobcovi..
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku .
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobkyňa mala v konaní len nepatrný neúspech , preto jej súd priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%.
23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu