Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/69/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Č. M. J., S..D.., D. D.Í. C. XX, XXX XX, J., W.: XX XXX XXX, proti žalovaným v rade 1/ W.. C. C., L.. X.XX.XXXX, J. Š.B. XXX, M. G., v rade 2/ G. C., L.. XX.X.XXXX, J. Š. XXX, M. G., v rade 3/ W.. W. C., O.. D., L.. XX.XX.XXXX, J. C., C. XXX/XX, žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ právne zastúpeným JUDr. Tomášom Pukajom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavove námestie 1661, IČO: 42 389 933, v rade 4/ R. C., O.. Č., L.. X.XX.XXXX, J. C., P. Q. XX, právne zastúpenej JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom v Martine, A. Kmeťa 28, IČO: 42 216 541, v konaní o zaplatenie 217.039,63 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v rade 1/ - 4/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 217.039,63 eur spolu s príslušenstvom

- zmluvným úrokom z úveru vo výške 102.203,45 eur ku dňu 28.10.2014,

- zákonným úrokom z omeškania vo výške 142.420,56 eur ku dňu 28.10.2014,

- zmluvným úrokom zo sumy 217.039,63 eur vo výške 5,21 % ročne od 29.10.2014 do zaplatenia,

- zákonným úrokom z omeškania zo sumy 217.039,63 eur vo výške 9 % ročne od 29.10.2014 do zaplatenia,

- zákonným úrokom z omeškania zo sumy 102.203,45 eur vo výške 9 % ročne 29.10.2014 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovaným v rade 1/ - 4/ povinným spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde 13.2.2015 sa žalobca proti žalovaným v rade 1/ - 4/ domáhal zaplatenia sumy 217.039,63 € spolu s vyčísleným zmluvným úrokom z úveru vo výške 102.203,45 € k 28.10.2014 spolu s vyčíslenom úrokom z omeškania ku dňu 28.10.2014 vo výške 142.420,56 €, bankových poplatkov v sume 847,68 €, vyčíslených k 28.10.2014 a potom zmluvného úroku vo výške 5,21 % a zákonného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 217.039,63 € od 29.10.2014 do zaplatenia ako aj zákonného úroku z omeškania zo sumy 102.203,45 € vo výške 9 % ročne od 29.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe zmluvy spísanej do notárskej zápisnice N 572/07, Nz 32049/07 zo dňa 14.8.2007 v znení dodatku č. 1N 802/07, Nz 49163/07 zo dňa 26.11.2007

notárom JUDr. Ľubicou Floriánovou, sa žalobca na základe § 59 ods. 4 a 5 Obch. zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) stal právnym nástupcom Č. M. J., S..D.., pobočky zahraničnej banky v Slovenskej republike a prebrala jej práva a povinnosti vzniknuté do 31.12.2007. Žalovaní v rade 1/ - 4/ dňa 22.8.2006 uzavreli s Č. M. J., S..D.., D. D. E. G., Č. O., ako pôvodným veriteľom, zmluvu o poskytnutí úveru Reg.č. XXXX/XXXXXX/XXXX/USUPXX, na základe ktorej banka poskytla žalovaným v rade 1/ - 4/ hypotekárny úver vo výške 20.000.000 Sk (663.878,37 €), ktorého účelom bola kúpa nehnuteľností. Žalovaní v rade 1/ a 2/ dňa 22.8.2006 uzavreli s bankou aj dohody o poistení pre prípad smrti, alebo invalidity následkom úrazu k hypotekárnym úverom a ďalším úverom pre fyzické osoby za mesačný poplatok na poistenie vo výške 2.760 Sk spolu. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere bola 22.8.2006 uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti Reg.č.XXXX/XXXXXX/XXXX/USUPXX (ďalej len „záložná zmluva“), ktorej predchodca žalobcu vystupoval ako záložný veriteľ a žalovaní v rade 1/ - 4/ ako záložcovia a predmetom zabezpečenia bola nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXXX pre kat. úz. P. P. a to autosalón s príslušenstvom súp. č. XXX a tam uvedené pozemky. Žalovaní však opakovane porušovali zmluvné a obchodné podmienky a v dôsledku tejto skutočnosti žalobca dňa 16.4.2012 vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a 12.4.2013 pristúpil k výkonu záložného práva podľa § 151 l Obč. zákonníka formou predaja prostredníctvom dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktorú bola poverená vykonať dražobná spoločnosť Aukčný dom, s.r.o.. Nehnuteľnosť bola vydražená v dražbe konanej 30.9.2014 a cena dosiahnutá vydražením predstavovala sumu 372.000 €. Z toho suma 2.015,11 € predstavovala náklady dražby, suma 3.720 € predstavovala odmenu dražobnej spoločnosti a suma vo výške 366.264,89 € bola 28.10.2014 prevedená žalobcovi ako záložnému veriteľovi, ktorý započítal celý výťažok dražby na čiastočné pokrytie nesplatenej istiny úveru. Suma, ktorú žalovaní dlhovali k 28.10.2014, teda ku dňu prijatia výťažku z dražby, predstavovala 462.511,32 € a pozostávala z nesplatenej istiny úveru vo výške 217.039,63 €, zo zmluvných úrokov úveru v celkovej sume 102.203,45 €, zo zákonných úrokov z omeškania vyčíslených vo výške 142.420,56 € a z bankových poplatkov v sume 847,68 €. Istina úveru je naďalej úročená zmluvným úrokom 5,21 % ročne v zmysle čl. III. bod 1 úverovej zmluvy a zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka a je o 8%-uálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, v tomto prípade k 17.4.2012, čo bol deň nasledujúci po vyhlásení splatnosti úveru. V tom čase bola výška základnej úrokovej sadzby stanovená Európskou centrálnou bankou 1% ročne.

Žalobca na dôkaz skutočnosti tvrdenej v žalobe do spisu pripojil predmetnú úverovú zmluvu, ďalej kúpnu zmluvu uzavretú medzi manželmi Y. a žalovanými v rade 1/ - 4/, dohodu o poistení pre prípad smrti, alebo invalidity, ktorú podpísali žalovaní v rade 1/ a 2/, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 12.8.2006, výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 18.12.2011 adresovanú žalovaným v rade 1/ - 4/, fotokópiu zásielok, ktorými boli doručované, oznámenia o zosplatnení úveru - listy žalovaným v rade 1/ - 4/ zo dňa 17.4.2012 a fotokópie zásielok a doručeniek, oznámenie o výkone záložného práva - list zo dňa 12.4.2013, ktoré boli adresované žalovaným v rade 1/ - 4/ a dôkazy o ich doručení, protokol o uspokojení pohľadávky vystavený dražobnou spoločnosťou dňa 24.10.2014, výpis z účtu preukazujúci prijatie sumy 366.264,89 € dňa 28.10.2014, písomné správy o výkone záložného práva - listy adresované žalovaným z 3.11.2014 a dôkazy o ich doručení, prehľad o splácaní dlhu žalovanými a oznámenie banky o zmene úrokovej sadzby od 15.8.2011 - list zo dňa 18.7.2011.

Súd vo veci najskôr rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. 16C/69/2015 zo dňa 11.3.2015, ktorým v žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Voči platobnému rozkazu podal odpor žalovaný v rade 1/, ktorý v ňom namietal, že z platobného rozkazu nie je jasné, z čoho pozostáva dlžná suma a z čoho pozostávajú úroky a teda nie je mu zrejmé, z akých súm sa požadujú riadne úroky, z akých súm úroky z omeškania, čo znamenajú úroky vo výške 142.420,56 €. Ďalej uviedol, že poplatky vo výške 847,68 € banka nešpecifikovala a jemu, samozrejme, nie je zrejmé, o aké poplatky ide. Podľa jeho názoru sú poplatky započítané v dlžnej sume pôžičky a z toho dôvodu ich banka žiada dvojmo. Pokiaľ mu bol zaslaný prehľad splácania úveru a prehľad dlžných súm voči banke podľa jeho názoru posledná dlžná suma uvádzaná vo výške 825.822,91 € bola vypočítaná nesprávne, pretože ak od tejto sumy odpočíta výťažok z dražby vo výške 366.264,89 €, dlžný zostatok predstavuje sumu 459.558,02 € a nie 462.511,32 € ako sa uvádza v poslednom riadku tabuľky, ktorú banka pripojila k žalobe. Preto považoval nárok uplatňovaný bankou za nárok uplatňovaný svojvoľne a bez právneho dôvodu navýšený a prislúchajúci úrok neopodstatnený. Podľa

úvodných ustanovení zmluvy o poskytnutí úveru sa jedná o spotrebiteľský úver. Banka požaduje úrok z omeškania zo zmluvného úroku, čo je v tomto prípade proti akejkoľvek ochrane spotrebiteľa. V dôsledku tejto skutočnosti neúmerná dlžná suma narastá a takýto postup je v rozpore s ochranou spotrebiteľa.

Vzhľadom na podanie odporu žalovaným v rade 1/ bolo vo veci nariadené pojednávanie, na ktorom žalujúca strana reagovala na podaný odpor prostredníctvom svojho povereného pracovníka. Žalujúca strana na návrhu zotrvala a uviedla, že v žiadnom prípade nesúhlasí s názorom, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko účelom úveru bola kúpa nehnuteľnosti - autosalónu - ktorý mal slúžiť k podnikateľskej činnosti žalovaných. Preto je nutné zmluvu posudzovať podľa príslušných ustanovení podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Úverová zmluva spadá pod hypotekárne obchody a preto je na ňu potrebné aplikovať aj zákon o bankách platný v čase poskytnutia úveru, najmä ustanovenie § 67 a nasl. Zákona o bankách. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. platný v čase uzavretia zmluvy podobné zmluvy vylučoval od režimu zákona o spotrebiteľských úveroch a to konkrétne v ustanovení § 3 ods. 2 predmetného zákona. Argumentácií ohľadne špecifikácie dlžnej sumy v odpore žalovaného v rade 1/ konštatovala, že k sume 825.822,91 € je potrebné pripočítať aj riadne úroky, ktoré sú v ďalšom riadku vyčíslené v sume 1.097,42 € a úrok z omeškania vyčíslený v sume 1.855,88 €, čo sú úroky vyčíslené za 13 dní odo dňa splátky až do prijatia výťažku a potom od tejto sumy je potrebné odpočítať výťažok vo výške 366.264,89 €. Pokiaľ šlo o skutočnosť, že úver bol čerpaný na kúpu nehnuteľností v hodnote 12.500.000 Sk. Žalujúca strana uviedla, že súčasťou čerpania bola aj dohoda o urovnaní urobená medzi manželmi Y., spoločnosťou Poľnoleas, I. Š. a žalovanými a pri čerpaní musel byť doložený doklad o čerpaní, kde boli uvedené čísla účtov a výška sumy, v akej má byť úver čerpaný. Žalujúca strana naviac uviedla, že z poistenia, ktoré uzavreli žalovaní v rade 1/ a 2/, nebola uskutočnená žiadna úhrada v prospech banky, nakoľko poistka ani nebola uplatnená, keďže nebol naplnený poistný dôvod pre čerpanie poistky. Uviedla, že banka predložila až posledné oznámenie o výške úrokovej sadzby, úroková sadzba sa v priebehu trvania úverového vzťahu menila od počiatočného úroku vo výške 6,87 %, následne 6,43 %, potom 7,08 %, 6,27 % a nakoniec 6,02 %.

Žalovaný v rade 1/ namietal tvrdenie žalujúcej strany a tvrdil, že banka im poskytla jedine úverovú zmluvu a Všeobecné obchodné podmienky banky, avšak nepripojila žiadne sadzobníky úrokov, či poplatkov. Potvrdil, že úver bol poskytnutý na priemyselný objekt, ale objekt bol netradičný, pretože sa v ňom mal nachádzať 3-izbový byt. Preto podľa jeho názoru nešlo o klasický úver, ale o hypotéku. Žalovaný v rade 1/ uviedol, že kúpený objekt zrekonštruovali, preinvestovali v ňom 1,2 mil. € a podľa jeho názoru táto skutočnosť nebola zohľadnená v súdno-znaleckom posudku, ktorý bol použitý pri dobrovoľnej dražbe. Z vyjadrenia žalovaného rade 1/ potom vyplynulo, že nerozumie, akým spôsobom banka dospievala k výpočtu istiny úrokov a zmluvných úrokov z omeškania. Dobrovoľnej dražbe sa nedalo zabrániť, lebo banka nepristúpila na ich návrhy ohľadne nového splátkového kalendára. Žalovaný v rade 1/ tvrdil, že od banky nedostal oznámenia o zmene úrokovej sadzby, ktorá bola v zmluve pôvodne dohodnutá vo výške 6,87 % ročne.

K tomu žalujúca strana uviedla, že pri každej zmene v úrokových sadzbách banka zasiela oznámenie o zmene úrokovej sadby. A pokiaľ šlo o sadzobník poplatkov, žalujúca strana uviedla, že v čl. 9 ods.2 úverovej zmluvy je uvedené, že banka je oprávnená zverejňovať a požadovať poplatky, ktoré sú uvedené v sadzobníku poplatkov zverejnenom aj na internetovej stránke banky, a aj na jednotlivých pobočkách. K námietkam žalovanému v rade 1/ ohľadne znaleckého posudku použitého pre účely dobrovoľnej dražby žalujúca strana namietala, že žalovaný platnosť dobrovoľnej dražby nenapadli a preto je nutné považovať ju za platne vykonanú.

Žalovaný v rade 2/ tvrdil na pojednávaní, že je spotrebiteľom a tvrdil, že poskytnutý úver bol úverom spotrebiteľským. Napriek tomu, že odpor nepodal, aj pre neho bola suma uvedená v žalobe a následne v platobnom rozkaze nepochopiteľná a nerozumel, akým spôsobom boli jednotlivé sumy istiny úrokov a úrokov z omeškania vypočítané. Mal naviac námietky k výške zmluvne dohodnutých úrokov, ktoré sa mu zdali neprimerane vysoké a to napriek tej skutočnosti, že úroky uplatňované bankou, teda žalobcom v čase podania žaloby boli podstatne nižšie ako úroky, ktoré boli zmluvne dohodnuté v úverovej zmluve.

Žalovaná v rade 3/ sa k prednesu žalovaného v rade 1/, ktorý je jej manželom, pripojila rovnako ako sa aj pripojila k jeho stanovisku voči žalobe. Potvrdila, že úverovú zmluvu podpísala, ale inak sa o vec nezaujímala.

Žalovaná v rade 4/ na tomto pojednávaní uviedla, že súhlasí s prednesmi ostatných žalovaných pri podpise úverovej zmluvy priamo nebola. Podpísala ju dodatočne a v domnení, že ide o firemnú záležitosť, viac informácií o tom nemala. Mala za to, že záväzok z úverovej zmluvy je krytý hodnotou firmy, alebo samotnou nehnuteľnosťou. Zmluvu preto vôbec neštudovala a podpísal ju za ňu jej splnomocnený zástupca.

Na tomto pojednávaní dňa 17.6.2015 žalujúca strana do spisu pripojila prehľad o uplatnených bankových poplatkoch vo výške 847,68 €, ktoré sa uplatňovali od 18.6.2011 do 15.5.2013 a aj výpis z úverového účtu, z ktorého bolo zrejme pripisovanie týchto poplatkov. Banka následne do spisu pripojila aj poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy adresovanú žalovanému v rade 1/ (list 18.12.2011, č.l. 106), z ktorého bolo zrejmé, že dlh žalovaných, pokiaľ ide o splácanie úveru, ku dňu spísania listu predstavoval 19.200,49 € a v prípade, že záväzok nebude vyrovnaný, Č. pristúpi k prehláseniu celého záväzku z uvedenej zmluvy za predčasne splatený a následne pristúpi k výkonu záložného práva formou predaja a založených nehnuteľností dražbou a to dobrovoľnou dražbou svedkom.

Vzhľadom na reakciu žalovaných, žalujúca strana doručila dňa 27.7.2015 na súd ďalšie podanie, ktorým reagovala na námietky žalovaných vyslovené na predchádzajúcom pojednávaní a uviedla, že spomenutá úverová zmluva slúžila na kúpenie nehnuteľností, ktorú žalovaní deklarovali kúpnymi zmluvami zo dňa 22.8.2006, dohodou o urovnaní zo 22.8.2006 a dodatkom k tejto dohode dňa 20.10.2006. V súlade s kúpnymi zmluvami boli žalobcovi predložené žiadosti o čerpaní hypotekárneho úveru, na základe ktorých došli k čerpaniu hypotekárneho úveru v celkovej výške 20.000.000 Sk, dňa 2.11.2006. Zmluvu o úvere podpisoval žalovaný v rade 1/ za žalovaných v rade 2/ až 4/ na základe splnomocnení zo dňa 15.8.2006. Žalujúca strana ďalej uviedla, že úver je úročený úrokom z úveru s ročnou fixáciou, pričom úrokové sadzby boli platné takto: úroková sadzba vo výške 6,87 % ročne bola platná v období do 15.8.2007, splátka v tomto období predstavovala 134.213,81 Sk, čiže 4.455,08 €. Úroková sadzba vo výške 6,43% ročne by bola platná do 15.8.2008, splátka predstavovala výšku 128.596,65 Sk, čiže 4.268,63 €. Úroková sadzba vo výške 7,08 % ročne bola platná do 17.8.2009 a splátka predstavovala sumu 136.728,87 Sk, čiže 4.538,57 €. Úroková sadzba vo výške 6,27 % ročne bola platná do 16.8.2010 a splátka predstavovala sumu 4.211,45 €. Úroková sadzba vo výške 6,02% ročne bola platná do 15.8.2011 a splátka úveru predstavovala sumu 4.115,48 €. Úroková sadzba vo výške 5,21 % ročne bola platná do 14.8.2012 a žalobca ju uplatňuje v súčasnosti, nakoľko práve v období platnosti tejto úrokovej sadzby bol úver vyhlásený za predčasne splatný. Splátka potom predstavuje sumu 3.820,95 €. Ďalej žalobca uviedol, že v zmysle článku VI. Zmluvy o úvere mal byť úver splatený do 28 rokov od termínu jeho čerpania a to formou anuitných splátok, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. Prvá anuitná splátka bola splatná v termíne uvedenom v oznámení banky, ktoré bolo dlžníkom zaslané po dočerpaní úveru zo dňa 3.11.2006. Každé nové úrokové obdobie je stanovené v závislosti od výšky úrokovej sadzby, malo aj novú anuitnú splátku, ktorá bola dlžníkom oznamovaná oznámením banky. Anuitná splátka úveru sa skladala z dvoch zložiek a to zo splátky istiny a splátky úroku. Na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel splátky tvoril úrok na konci naopak istina. Žalobca sa potom podrobne vyjadril k matematickému výpočtu anuitnej splátky a ďalej uviedol, že z predloženej špecifikácie je zrejmé, že posledný krát kedy neboli žalovaní z omeškania všetky záväzky vyrovnané, to bolo ku dňu 17.2.2011. Od tohto dátumu boli žalovaní permanentne v omeškaní plnením splátok. Na pokrytie istiny bola započítaná doposiaľ suma vo výške 446.838,70 €. Aktuálny zostatok istiny predstavuje rozdiel poskytnutého úveru vo výške 663.878,37 € a z uhradenej sumy započítanej na istinu vo výške 446.858,70 €. Zostatok na istine aktuálne predstavuje suma 217.039,67 €. V tomto podaní žalobca urobil príkladmý výpočet úrokov úveru od 23.8.2006 do 15.11.2006 a potom do 16.11.2006 do 15.12.2006 a uviedol, že obdobným spôsobom pokračoval žalobca aj pri výpočte ostatných súm vyčíslených v špecifikácií pohľadávky. Ďalej žalobca uviedol, že už zo samotnej úverovej zmluvy je zrejmé, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a pokiaľ uvádza aj § 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, je uzatváraná len v prípade, že účelom úveru je aj iný účel ako investícia do nehnuteľností. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 1 ods. 1 Zák. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný v čase poskytnutia úveru, podľa ktorého Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsoby výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods.2 písm. a/ a e/ Zákona o spotrebiteľských úveroch sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy:

a/ o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. e/ o poskytnutí úveru do hodnoty SK zodpovedajúcej 200 € a nad hodnotu SK zodpovedajúcu 20.000 €, ak je na rovnaký účel uzavretý viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úvere.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka sa zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka spravuje bez ohľadu na povahu účastníka obchodným zákonníkom (absolútny obchod).

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia sa Obchodným zákonníkom spravujú aj vzťahy, ktoré by vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov, záväzkových vzťahov, ktoré sa spravujú touto časťou zákona. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka kogentným spôsobom vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa uplatní právna úprava Obchodného zákonníka. Ide o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka. V týchto prípadoch nemožno aplikáciu Obchodného zákonníka vylúčiť dohodou strán. Obligatórny režim obchodných záväzkových vzťahov sa kogentnou právnou úpravou ustanovil aj pre vzťahy zabezpečenia záväzkov, ktoré sa riadia Obchodným zákonníkom podľa ustanovenia § 261 ods. 1 a ods. 6, avšak záložné právo k cudzej veci je zakotvené v § 151 a až § 151 g Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených právnych ustanovení jednoznačne vyplýva, že z pôsobnosti spotrebiteľských úveroch sú vylučované zmluvy o poskytnutí úveru, za účelom nadobudnutia existujúcich nehnuteľností a tiež úvery poskytnuté v hodnote presahujúcej 20.000 €. Ďalej je jednoznačne dané, že spotrebiteľ nie je osoba, ktorej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, či podnikania. Je zrejmé, že sporná úverová zmluva nepodlieha úprave spotrebiteľského práva a nevzťahujú sa na ňu ani ustanovenia upravujúce práva spotrebiteľov, teda ani ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o úroky, aj tie sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, konkrétne ustanoveniami § 502 Obchodného zákonníka. Za obvyklý úrok je treba považovať úrok, ktorý je v praxi prevládajúci t.j. taký, ktorý sa najčastejšie vyskytuje. Výška úrokov, ktorú si strany dojednali v zmluve, nie je limitovaná úrokmi, ktoré požadujú banky a teda ani úrokom obvyklým. Limitom, ktorý sa v tomto prípade všeobecne uznáva je výška dojednaných úrokov a to, že tá výška nemá byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca mal za to, že úrokové sadby, ktoré boli dohodnuté v zmluve, neodporovali zásadám poctivého obchodného styku a v zmysle čl. IX, ods.4 v súvislosti čl. IV, ods.3 je žalobca oprávnený požadovať od žalovaných popri úroku z úveru aj úrok z omeškania a to splatením istiny aj neuhradených úrokov do doby vyrovnania záväzku. Na základe týchto skutočností, žalobca zotrval na žalobe.

K tomuto podaniu žalobca pripojil výpis z obchodného registra spoločnosti Auto ALLES, s.r.o., čestné vyhlásenie o príjme, žiadosťou uzatvorení úveru zo dňa 26.7.2006, návrh na uzavretie úverovej zmluvy, dohodu o urovnaní zo dňa 22.8.2006, dodatok k dohode o urovnaní zo dňa 22.8.2006, kúpne zmluvy č.1, 2, 3, všetky zo dňa 22.8.2006, doklady preukazujúce čerpanie úveru, splnomocnenie na zastupovanie G.. C. z 15.8.2006, splnomocnenie na zastupovanie R.. C.T. zo dňa 15.8.2006, všeobecné obchodné podmienky platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, všeobecné obchodné podmienky platné v čase zosplatnenia úveru, obchodné podmienky pre poskytovanie hypotekárnych úverov platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, sadzobník poplatkov, výpis z poštovej knihy, ktorý preukazuje odoslanie, oznámenia o splatení úveru žalovaným, oznámenia banky o zmene úrokovej sadzby. Tieto listiny sú pripojené v súdnom spise na č.l. 114 až 165.

Žalovaní, ktorí nesúhlasili s vyrubenými poplatkami s uplatňovaným nárokom na bankové poplatky, ktoré zahrňovali aj dlžné poistné za poistenie nehnuteľnosti v celkovej výške 847,68 €, pripojili do spisu poistené zmluvy, ktoré sa týkali poistenia nehnuteľnosti a to niekoľko poistných zmlúv, ktorých posledná bola zrušená v roku 2012. Na ich námietku, prečo voči nim žalobca uplatňoval poplatky za poistenie až do 15.5.2013, žalujúca strana reagovala na pojednávaní dňa 25.8.2015 tým, že žalobu zobrala späť v časti, kde uplatňovala nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 847,68 €. K čiastočnému späťvzatiu žaloby žalovaní nemali námietky a následne súd konanie o tomto nároku zastavil uznesením sp. zn. 16C/69/2015 zo dňa 21.10.2015 (č.l. 212, 213).

Žalovaní aj na ďalšom pojednávaní 25.8.2015 zotrvali na svojom konštatovaní, že sa považujú za spotrebiteľov. Stále argumentovali skutočnosťou, že im nie je známy spôsob výpočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, uplatňovaný nárok na istinu vo výške 217.039,63 € však už nespochybňovali.

Pokiaľ šlo však o argumentáciu žalovaných, že i banka proti nim uplatňovala poplatky z poistného, resp. že banka nevyužila plnenie poisťovne na uspokojenie svojej pohľadávky, súd musí konštatovať, že žalovaní neprodukovali taký dôkaz preukazujúci, že nastala poistná udalosť, ktorá by oprávňovala žalovaných na poskytnutie poistného plnenia. Žalovaní mali uzavretú dohodu o poistení pre prípad smrti, alebo invalidity následkom úrazu k hypotekárnym a ďalším úverom pre fyzické osoby (č.l. 10), avšak tam predpokladané poistné udalosti nenastali ako dôvod, pre ktorý žalovaní ďalej úver nedokázali splácať.

V priebehu konania v roku 2017 žalovaní zmenili právnych zástupcov a spoločný právny zástupca žalovaných v rade 1/ - 3/ podal vo veci vyjadrenie z 24.11.2017, ktorým poskytol už inú argumentáciu. Predtým sa však strany pokúšali rokovať o mimosúdnej dohode.

V podaní z 24.11.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaní v rade 1/ - 3/ namietli, že podľa nich absentuje titul poskytnutia, resp. čerpania úveru. Tvrdili, že neboli naplnené podmienky na čerpanie úveru, ktoré boli upravené v čl. V. úverovej zmluvy. Uvedené podmienky priamo súvisia s čl. IV.

- čerpanie úveru a tieto podmienky mali na základe dojednania odkladaciu podmienku a to v tom zmysle, že žalobca bol oprávnený poskytnúť čerpanie úveru až po splnení všetkých podmienok. Pred splnením týchto podmienok žalobca nebol oprávnený poskytnúť čerpanie úveru. Žalobca poskytnutím finančnej čiastky vo výške 663.878,37 € konal v rozpore so zmluvnými podmienkami. Podľa všeobecných obchodných podmienok boli žalovaní povinní v zmysle čl. IV. ods. 2 predložiť 5 dní pred čerpaním úveru požadované dokumenty, ktoré stanovujú podmienky až následne za splnenia všetkých podmienok boli oprávnení čerpať úver. Teda k čerpaniu úveru žalovaní mali predložiť zmluvne dojednané doklady, ktoré však nikdy neboli predložené. Z toho vyplýva, že žalovaným do súčasnosti nevznikol nárok na čerpanie úveru a samotná zmluva zanikla v dôsledku rozväzovacej podmienky upravenej v čl. IV. bod 4 zmluvy. Daný bod jasne hovorí o tom, že neuplatnenie nároku na čerpanie úveru do stanovenej lehoty, teda najneskôr do 15.2.2007, sa považuje za rozväzovaciu podmienku podľa § 36 Obč. zákonníka. A keďže podmienky pre čerpanie neboli splnené, žalovaní v rade 1/ - 3/ majú silnú obavu aj tom, či vôbec žiadosť o čerpanie úveru bola podaná. S poukazom na uvedené skutočnosti je potom nepochybné, že žalobca poskytol finančné prostriedky vo výške 663.878,38 € žalovaným bez právneho titulu. Preto žalobca nemôže požadovať vrátenie predmetnej sumy z titulu uzavretej zmluvy, ale jedine z titulu bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na tento fakt by sa mal súd najskôr zaoberať platnosťou zmluvy, keďže medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá rozväzovacia podmienka, ktorej podmienky boli splnené, čím došlo k úplnému zrušeniu zmluvy od počiatku. Vzhľadom na čas podania žaloby sú návrhy žalobcov premlčané.

Ďalšou námietkou žalovaných v rade 1/ - 3/ bolo nepreukázanie zosplatnenia úveru. Žalobca vo svojom návrhu tvrdil, že v dôsledku riadneho nesplácania úveru došlo k zosplatneniu celého poskytnutého úveru a s poukazom na všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Žalovaní tvrdili, že žalobca predložil všeobecné obchodné podmienky platné a účinné pre produkty žalobcu až po dátume uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovanými a nie všeobecné obchodné podmienky platné a účinné v čase podpísania zmluvy. Preto nie je možné tvrdiť, že došlo k zosplatneniu úveru na základe zmluvných podmienok, keď tieto zmluvné podmienky, ktoré žalobca predložil, nepatrili k zmluve. Čiže žalobca nepreukázal oprávnenosť zosplatnenia úveru, čo v prípade preukázania skutočnosti, že žalobca v rozpore s dohodnutými podmienkami zosplatnil úver, nebolo by možné vyhovieť žalobe. Žalovaní namietali nesprávnu výšku úrokovej sadzby. Tvrdili, že žalobca pri výpočte použil percentuálnu mieru vo výške 5,21 % ročne, avšak v zmysle čl. III. zmluvy bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že úroky z úveru sú vo výške 6,87 % a sú platné do 15.8.2007. Následne na základe zmluvného dojednania banka oznamovala zmenu úrokovej sadzby a platnosť obdobia, dokedy je úroková sadzba platná. Výška úrokovej sadzby vo výške 5,21 %, z ktorej žalobca vychádzal pri výpočte zmluvných úrokov z úveru, bola platná do 14.8.2012, čo nepochybne vyplýva z predloženého oznámenia zo dňa 18.7.2011. Zo žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca si uplatnil zmluvný úrok z úveru ku dňu podania žaloby, tzn. k 28.10.2014 vo výške 102.203,45 € a použil výšku úrokovej sadzby, ktorej platnosť končila 14.2.2012. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobca si nesprávne v rozpore so zmluvnými podmienkami uplatnil zmluvný úrok z úveru. Vzhľadom na tieto skutočnosti, keďže žaloba bola podaná oneskorene, žalobcom tvrdený titul neexistuje, žalobca do súčasnosti nepreukázal zmluvný dôvod zosplatnenia úveru

a v konečnom dôsledku žalobca uplatnil svoj nárok v rozpore s dojednanými zmluvnými podmienkami žiadali žalobu zamietnuť.

Žalovaná v rade 4/ po zmene právnej zástupkyne tiež zmenila svoju obranu a na pojednávaní dňa 29.11.2017 uviedla prostredníctvom svoje právnej zástupkyne, že sa stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu žalovaných v rade 1/ - 3/, avšak naviac spochybňuje, že by žalovaná v rade 4/ vystavila plnomocenstvo C. C. a sama podpísala zmluvu o úvere, pretože v čase, keď bola úverová zmluva podpisovaná dňa 22.8.2006, bola žalovaná v rade 4/, ktorá bola manželkou žalovaného v rade 2/, v Turecku. Na dôkaz tejto skutočnosti predložila potvrdenie cestovnej agentúry. Po nahliadnutí na podpis žalovanej v rade 4/ na úverovej zmluve však žalovaná v rade 4/ uviedla, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa nejedná o jej podpis v kolónke R. C.. Namieta však, že by bola udelila plnomocenstvo k uzavretiu úverovej zmluvy svojmu švagrovi W.. C. C.. K plnomocenstvu na č.l. 145, ktoré pripojila do spisu žalujúca strana ako prílohu svojho posledného písomného vyjadrenia k veci, uviedla, že na prvý pohľad sa jej podpis nad čiarou nad textom G. C., kde dopísané „- M. R.“, javí ako jej, ale nie je si tým istá, nemohla by to jednoznačne tvrdiť. V pochybnostiach, či podpísala predmetnú úverovú zmluvu, ostala do konca pojednávania a nakoniec do konca konania. Napriek tomu žalovaná v rade 4/ nenavrhla ohľadne jej podpisu znalecké dokazovanie, ale ani iné dokazovanie, ale poukázala na skutočnosť, že v súvislosti s celou záležitosťou v decembri 2017 podala na polícii dve oznámenia o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu a totiž, že v konaní bolo predložené plnomocenstvo JUDr. Tomášovi Pukajovi na zastupovanie v predmetom súdnom konaní, ktoré ona ale nepodpísala a že nepodpísala plnomocenstvo pre W.. C. C. z 15.8.2006 a ani zmluvu o úvere z 22.8.2006.

Na poslednom pojednávaní vo veci samej bol do spisu pripojený originál úverovej zmluvy vo vyhotovení, aké bolo podpísané 22.8.2006, ktoré sa líši od fotokópie, ktorú pôvodne pripojila do spisu žalujúca strana. Žalujúca strana prostredníctvom svojho povereného pracovníka poskytla pre súd prijateľné vysvetlenie tejto skutočnosti a konštatovala, že 22.8.2006 došlo k podpisu úverovej zmluvy, avšak pokiaľ ide o osobu G. C. a osobu R. C., ich zástupcom W.. C. C., ten mal k tomu udelené plnomocenstvo a preto sa na úverovej zmluve pri kolónke W.. C. C. nachádza jeho vlastnoručný podpis, v kolónke G. C. sa nachádza ako prvý podpis W.. C. C. na základe plnomocenstva a rovnako sa takýto podpis nachádza pri mene R. C., čiže podpis W.. C. C., ktorý sa podpisoval na základe plnomocenstva. Originál tohto plnomocenstva banka nevedela predložiť a konštatovala, že pre svoju potrebu a do svojho spisu vyhotovila fotokópie, ktorými disponuje, pričom originál ostal splnomocnencovi W.. C. C.. Avšak najneskôr dňa 31.10.2006 sa do banky dostavili G. C. S. R. C. (čím je vysvetlená skutočnosť, že nemohli zmluvu podpísať 22.8.2006, keďže preukázateľne boli na dovolenke v zahraničí) a títo vlastnoručne podpísali predmetnú úverovú zmluvu. Teda v banke bolo urobené ďalšie vyhotovenia, z ktorého bola vyhotovená fotokópia, ktorú banka pripojila do súdneho spisu na č.l. 5 - 6, pričom na tomto vyhotovení sa nachádza aj overovacia doložka pracovníka banky W.. C. Č., ktorý potvrdil, že G. C. S. R. C. pred ním túto zmluvu podpísali, pričom ich totožnosť overil podľa občianskych preukazov, ktorých čísla tam uviedol. Deň, ku ktorému došlo k dodatočnému podpisu úverovej zmluvy, však uvedený nie je. Podľa tvrdenia banky to mohlo byť niekedy do 30.10.2006. Konštatovanie banky, že k podpisu úverovej zmluvy došlo dodatočne R. C. a jej manželom G. C. po 22.8.2006, zodpovedá aj výpoveď R. C., čiže žalovanej v rade 4/ na pojednávaní dňa 17.6.2015 (č.l. 85).

V tejto súvislosti súd konštatuje, že obranu R. C. o tom, že na úverovej zmluve sa nenachádza vôbec jej podpis a má o tom pochybnosti, súd považoval v záverečnej fáze za obranu účelovú. Žalovaná v rade 4/ ju predniesla v záverečnej fáze konania. Pritom spornú fotokópiu úverovej zmluvy dostala spolu s vydaným platobným rozkazom a takúto obranu voči platobnému rozkazu nezvolila. Naviac v septembru roku 2015 študovala spis, kde mala možnosť opakovane sa oboznámiť s jeho obsahom. Napriek tomu sa tvrdením tejto skutočnosti nebránila.

Na poslednom meritórnom pojednávaní vo veci samej dňa 18.1.2018 sa naviac k veci vyjadril právny zástupca žalovaných rade 1/ - 3/, teda právny zástupca bývalého manžela žalovanej v rade 4/ a jej švagra a švagrinej, ktorý uviedol, že samotný právny zástupca žalovaných v rade 1/ - 3/ bol vypočúvaný vyšetrovateľom v súvislosti s trestným oznámením žalovanej v rade 4/ a tomuto predložil originál plnomocenstva, ktoré mu odovzdal G. C., šlo o plnomocenstvo, ktoré G. C. ako svojmu manželovi, vystavila R. C.T. ako generálne plnomocenstvo zo dňa 10.5.2007, ktoré predložil súdu k nahliadnutiu. Podpis R. C. na tomto generálnom plnomocenstve z 10.5.2007 bol úradne overený, takže na základe

tejto generálnej plnej moci splnomocnil G. C. pôvodne JUDr. Tomáša Pukaja, dnes právneho zástupcu žalovaných v rade 1/ - 3/, na zastupovanie aj manželky. Právny zástupca žalovaných v rade 1/ - 3/ uviedol, že vec konzultoval so svojimi klientmi, ktorí mu potvrdili, že k podpisu úverovej zmluvy skutočne došlo dvakrát. Prvýkrát úverovú zmluvu podpisoval p. C. C. za seba, ale aj za G. C. S. R. C., od ktorých mal udelené plnomocenstvo a potom, čo sa manželia G. S. R. C. vrátili z dovolenky, šli do banky a dodatočne pripojili svoj podpis na úverovú zmluvu. Z toho dôvodu mu nie je zrejmé, prečo R. C. napadla platnosť svojho podpisu na úverovej zmluve, ale najmä plnomocenstvo, ktoré mu bolo udelené na jej zastupovanie v tomto konaní.

Súd konštatoval po nahliadnutí do daného plnomocenstva, ktoré udelila žalovaná v rade 4/ svojmu manželovi, žalovanému v rade 2/ a zistil, že podpis žalovanej rade 4/ na tomto plnomocenstve bol platne overený 11.5.2007 na notárskom úrade JUDr. Vladimíra Kostovčáka. Obsahom plnomocenstva boli rovnaké oprávnenia, aké udelila R. C. W.. C. C. 15.8.2006 na jej zastupovanie aj vo vzťahu k žalobcovi. Šlo o plnomocenstvo pripojené na č.l. 145.

V súvislosti s obranou žalovanej v rade 4/ o tom, že úverovú zmluvu nepodpísala a jej o prípade nebolo nič známe, upriamila žalujúca strana pozornosť súdu aj na žiadosť o uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorá bola podpísaná 20.7.2006 a najneskôr 26.7.2006 aj žalovanou v rade 4/ (č.l. 118 - 119 spisu).

Toto vysvetlenie žalujúcej strany je logické vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v rade 4/ svoj podpis na žiadosti o uzavretie úverovej zmluvy nespochybnila.

V závere konania žalujúca strana zotrvala vzhľadom na predchádzajúcu argumentáciu na žalobe mimo nároku na zaplatenie bankových poplatkov, kde žalobu čiastočne zobrala späť v priebehu konania, ako súd konštatoval vyššie.

Žalovaní v rade 1/ - 3/ zotrvali už len na námietke, že došlo k zániku úverovej zmluvy pre splnenie rozväzovacej podmienky vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní nesplnili všetky podmienky pre čerpanie úveru a preto im žalobca úver platne neposkytol. De facto nedošlo k platnému čerpaniu úveru, nakoľko neboli splnené podmienky, ktoré boli vyžadované pre čerpanie veru v čl. V. zmluvy. V dôsledku tejto skutočnosti by žalobca mal právo len na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak vzhľadom na dátum podania žaloby je jeho nárok premlčaný.

Právna zástupkyňa žalovanej v rade 4/ sa pripojila k námietkam právneho zástupcu žalovaných v rade 1/ - 3/ , naviac však namietala neplatnosť podpisu žalovanej v rade 4/ na úverovej zmluve a vzhľadom na túto skutočnosť žalovaná v rade 4/ nevstúpila do zmluvného vzťahu so stranou žalujúcou.

Okrem výsluchu žalovaných v rade 1/ - 4/ súd vo veci vykonal dokazovanie čítaním listín, ktoré procesné strany pripojili do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním mal preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom v žalobe. Súd preto v podrobnostiach odkazuje na podrobnosti uvádzané žalobcom v žalobe s tým, že na základe predložených dôkazov súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Pri svojich záveroch sa súd spravoval týmito úvahami:

Predovšetkým pre súd bolo nepochybné, že právny predchodca žalobcu Č. M. J., S..D.., D. D. E. G., Č. O., konajúca vo veci organizačnej zložky, Č. M. J., S..D.., pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, so sídlom v Bratislave ako veriteľ a žalovaní v rade 1/ - 4/ ako dlžníci, uzatvorili úverovú zmluvu uvedenú v žalobe podľa ust. § 497a nasl. Obchodného zákonníka. Aj keď je v základnej časti zmluvy č.l. 5 uvedený odkaz na ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., odkaz na tento zákon platí len v prípade , ak by účelom úveru bol aj iný účel, ako investícia do nehnuteľností. Iný účel použitia úveru však preukázaný nebol. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky banky pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov a všeobecné obchodné podmienky banky. Dlžníci podpisom úverovej zmluvy potvrdili, že sa s týmito obchodnými podmienkami oboznámili. Úver bol podľa čl. II. bod 2 použitý na kúpu nehnuteľností - autosalónu s príslušenstvom a autoservisu s príslušenstvom, ktoré boli zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. P. P. a nákup podielu k pozemkom, ktoré boli zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. P. P.. Pre súd bolo nepochybné, že úverovú zmluvu dňa 22.8.2006 za prítomnosti riaditeľa pobočky W.. C. Č., ktorý úverovú zmluvu podpisoval za banku a klientského pracovníka banky W.. C. C., podpísal žalovaný v rade 1/, žalovaná v rade 3/, manželka žalovaného v rade 1/ a žalovaný v rade 1/ ako splnomocnený zástupca žalovaných v rade 2/ a 4/. Následne však došlo k podpisu

tejto úverovej zmluvy a to ešte pred čerpaním úveru žalovaným v rade 2/ a žalovanou v rade 4/. Žalovaný v rade 1/ konal ako splnomocnený zástupca za žalovaného v rade 2/ a žalovanú v rade 4/ na základe plnomocenstva, ktoré banke predložil v origináli a z ktorého si banky vyhotovila fotokópiu, o čom svedčí overovacia doložka na fotokópiách splnomocnenia pripojených na č.l. 145, 146. Tieto plnomocenstvá udelili W.. C. C. žalovaný v rade 2/ a žalovaná v rade 4/. Ako však tá vyhlásila na pojednávaní uvádzanom vyššie, nakoniec úverovú zmluvu aj sama podpísala a to dodatočne. Toto vyhlásenie žalovanej v rade 4/ predtým ako zmenila spôsob obrany v roku 2017 voči žalobe, dobre korešponduje aj vysvetleniu právneho zástupcu žalovaných rade 1/ - 3/, ktorý v podstate zhodne ako žalobca informoval na poslednom pojednávaní súd, akým spôsobom boli podpisy žalovaných v rade 2/ a 4/ na úverovú zmluvu pripojené. Preto sa súd nestotožnil s tvrdením žalovanej v rade 4/ o tom, že úverovú zmluvu nepodpísala a nenariadil ani dokazovanie výzvou na žalovaného v rade 1/, aby predložil plnomocenstvo a to originál plnomocenstva, ktorého fotokópia je pripojená na č.l. 145. Súd mál totiž preukázané, že žalovaná v rade 4/ zmluvu dodatočne podpísala a preto je podľa presvedčenia súdu prejavom jej slobodnej a vážnej vôle a je irelevantné skúmanie platnosti plnomocenstva, ktorého fotokópia je pripojená na č.l. 145.

Pretože nielen zo znenia úverovej zmluvy vyplynulo, že úver je poskytovaný za účelom kúpy nehnuteľností a to autosalónu s príslušenstvom, autoservisu s príslušenstvom a priľahlých pozemkov, čiže objektov, ktoré ako súd vysvetlí ďalej, slúžili podnikateľskej činnosti žalovaných, ale tento typ úveru bol vylúčený z režimu spotrebiteľských úverov vzhľadom na znenie ust. § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Podľa presvedčenia súdu však touto zmluvou nebol založený ani spotrebiteľský právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkmi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Pojem spotrebiteľa definovalo aj ust. § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, ako fyzickou osobou, ktorá nakupuje výrobky pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a príslušníkov svojej domácnosti.

Je nepochybné, že žalobca ako banka pri uzatváraní úverovej zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Aj keď žalovaní boli identifikovaní ako fyzické osoby z účelu úveru, ktorý slúžil kúpe podnikateľského objektu, ale aj ďalších dôkazov, bolo zrejmé, že žalovaní nemali postavenie „typických spotrebiteľov“ a totiž úver nebol poskytovaný za účelom nákupu nehnuteľnosti, ktorá by slúžila ich osobnej potrebe. Naviac je zrejmé, že zmluva a to základná úverová zmluva, bola individuálne dojednaná. Z ďalších dôkazov, ktoré žalobca totiž do spisu pripojil, bolo potom zrejmé, že žalovaní v rade 1/ a 2/ boli konateľmi a spoločníkmi obchodnej spoločnosti Autoalles s.r.o., so sídlom v Turanoch, IČO: 36 359 033 (č.l. 114, 115 - výpis z obchodného registra).

Z návrhu na uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorý pripojila do spisu banka (č.l. 120, 121), je zrejmé, že žalovaní v rade 1/ - 4/ spoločne nazývaní ak „klienti C.“, žiadali o poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 20.000.000 Sk na kúpu polyfunkčnej nehnuteľnosti s pozemkami, pričom sa jedná o konateľov firmy Autoalles, s.r.o., ktorá vznikla v tomto roku a postupne preberá podnikateľské aktivity klienta C. C. - S.. Klienti plánujú kúpiť polyfunkčnú nehnuteľnosť spolu s pozemkami, v ktorej sa nachádza bytová jednotka, predajňa áut, autosalón, kancelárskej priestory a autoservis. Kúpa nehnuteľností je v súlade so zámerom klienta mať vo vlastníctve nehnuteľnosti a tieto prenajímať. Takýmto spôsobom klienti plánujú zhodnocovať svoj nehnuteľný majetok. Otec žiadateľov C. C. starší vlastní veľké areály pozemkov v Bratislave a v Prešove, ktoré v dohľadnej dobe plánuje previesť na svojich synov spolu

s celou podnikateľskou činnosťou zastrešovanou doteraz firmou C. C. - S.. Všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzických osôb (rozumej žiadateľ o úver) budú prenajímané spoločnosti Autoalles, s.r.o., prípadne iným záujemcom. Je teda zrejmé, že žalovaní v rade 1/ - 4/ nekupovali predmetnú budovu na uspokojenie svojich osobných potrieb, ale za účelom jej prenájmu obchodnej spoločnosti Autoalles s.r.o., v ktorej žalovaní v rade 1/ a /2 boli spoločníkmi a konateľmi a ktorá v predmete činnosti okrem iného mala aj údržbu a opravu motorových vozidiel, predaj dvojstopových motorových vozidiel, predaj súčiastok a príslušenstva k motorovým vozidlám, prenájom motorových vozidiel, ale inak aj prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov s poskytovaním iných ako základných služieb spojených s prenájmom a pod. (č.l. 114).

Je teda zrejmé, že žalovaní v rade 1/ - 4/ nespĺňali definíciu spotrebiteľa tak, ako ju v tom čase poznalo ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 634/1992 Z.z., aj keď manželky spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti Autoalles s.r.o., ktorej kúpené nehnuteľnosti v konečnom dôsledku ako prenajaté mali slúžiť, neboli spoločníkmi tejto obchodnej spoločnosti. Je nutné vychádzať z úvahy, že obchodný podiel spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý žalovanými v rade 1/ a 2/ je, pokiaľ ide o jeho hodnotu, súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. De facto takto žalovaná v rade 3/ a 4/ manželky spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti Autoalles, ktorej podnikateľskej činnosti mali kúpené nehnuteľnosti slúžiť, kupovali popri svojich manželoch nehnuteľnosť s úmyslom, aby poslúžila obchodnej spoločnosti Autoalles s.r.o., v ktorej obchodný podiel ich manželov bol vlastne súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva. Teda mal slúžiť obchodnej spoločnosti, z ktorej podnikateľskej činnosti plynul príjem aj pre spoločníkov tejto obchodnej spoločnosti, ktorý tvoril súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Teda obe manželky kupovali nehnuteľnosti a brali si úver na ich kúpu s tým, že budú vyhradené na podnikanie ich manželov, ktorí si ako právnu formu svojej podnikateľskej činnosti zvolili vytvorenie obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným.

Súd sa preto stotožňuje s názorom strany žalujúcej, že na právny vzťah, ktorý vznikol medzi procesnými stranami ako účastníkmi úverovej zmluvy, nedopadajú ustanovenia Obč. zákonníka, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa tak, ako to na začiatku sporu pre svoju argumentáciu využili žalovaní.

Medzi procesnými stranami nebolo sporné, že po uzavretí kúpnej zmluvy bol skutočne úver poskytnutý a čerpaný a to na základe žiadosti o čerpanie hypotekárneho úveru, ktoré podpísal jeden spoludlžníkov a to W.. C. C., žalovaný v rade 1/ dňa 26.10.2006 (č.l. 139 - 144, ale aj č.l. 138 - hromadný príkaz na úhradu z 26.10.2006). K žiadosti boli doložené dohody o urovnaní uzavreté medzi žalovanými v rade 1/ - 4/ a G. S. I. Y., obchodnou spoločnosťou Poľnoleas Bratislava , s.r.o., so sídlom Ivánka pri Dunaji a I.. I. Š.T. (č.l. 122 - 127, dodatok k tejto dohode z č.l. 128 - 130, kúpne zmluvy medzi manželmi G. S. I. Y.) a žalovanými v rade 1/ - 4/ z 22.8.2006 (č.l. 131 - 133). Je teda zrejmé, že na základe žiadosti spísanej žalovaným v rade 1/, z predloženia týchto dokladov 26.10.2006 žalovaní v rade 1/ - 4/ úver skutočne čerpali.

V tejto súvislosti žalovaní v rade 1/ - 3/ v závere konania zvolili obranu, podľa ktorej zmluva zanikla a to rozväzovacou podmienkou, ktorá bola upravená v čl. IV. bod 4 úverovej zmluvy.

Podľa citovaného zmluvného ustanovenia zmluvné strany sa dohodli, že neuplatnenie nároku na čerpanie úveru zo strany dlžníka predstavuje rozväzovaciu podmienku v zmysle ust. § 36 Obč. zákonníka v platnom znení a zmluva zaniká dňom uvedeným v ods. 1 tohto článku (15.2.2007, čo bol posledný možný termín čerpania úveru). V takom prípade je dlžník povinný uhradiť banke všetky dlžné čiastky podľa tejto zmluvy a to do 10 pracovných dní od zániku zmluvy.

Podľa čl. IV. bod 1 zmluvy banka a dlžník sa dohodli, že posledný možný termín čerpania úveru bude 15.2.2007. Predĺženie tohto termín je možné dohodnúť písomným dodatkom uzatvoreným najneskôr 5 pracovných dní pred vyššie uvedeným dátumom na základe písomnej žiadosti dlžníka a to za poplatok v zmysle sadzobníka banky. Banka má právo takúto žiadosť dlžníka o predĺženie termínu čerpania úveru odmietnuť.

Žalovaná strana v tejto súvislosti zargumentovala tým, že žalovaní v rade 1/ - 4/ ako dlžníci platne nepožiadali o čerpanie úveru, pretože žalobca neprodukoval dôkaz, že naplnili podmienky uvedené v čl. V. úverovej zmluvy, v dôsledku čoho nárok na čerpanie úveru nebol vykonaný zo strany žalovaných platne a nastala rozväzovacia podmienka uvedená v čl. IV. bod 4 úverovej zmluvy, v dôsledku čoho

úverová zmluva zanikla a z toho dôvodu je nárok žalobcu nárokom z právneho titulu, ktorý odpadol, teda nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok je vzhľadom na uplynutie premlčacích lehôt od zániku zmluvy k 15.2.2007, resp. od poskytnutia úverov v roku 2006, premlčaný, keďže žaloba bola podaná až 13.2.2015.

Podľa čl. V. podmienkou čerpania úveru do výšky 20.000.000 Sk bolo okrem iného predloženie originálov kúpnych zmlúv k objektu úveru s vyznačenou doložkou o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech dlžníkov v katastri nehnuteľností, predloženie dokladov preukazujúcich úhradu prípadného rozdielu medzi výškou úveru a kúpnou cenou objektov z vlastných prostriedkov dlžníkov, predloženie originálu výpisov z listu vlastníctva k daným objektom ako aj nehnuteľnosti špecifikované v čl. VII. (zmluva bola zabezpečená samotnými kupovanými nehnuteľnosťami) (viď zmluva o zriadení záložného práva z č.l. 11 - 12, ktorej vklad bol povolený 20.10.2006), predloženie originálu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, predloženie originálu potvrdenia o zániku pohľadávky zabezpečenej záložným právom vystaveného spoločnosťou Poľnoleas Bratislava, s.r.o., ktoré má byť potvrdené príslušnou správou katastra nehnuteľností s vyznačenou doložkou o povolení zániku záložného práva a predloženie zmluvy o zriadení vecného bremena zriadeného v prospech I.. I. Š., potvrdené príslušnou správou katastra nehnuteľností s vyznačenou doložkou o povolení zániku vecného bremena, predloženie poistnej zmluvy a poistných podmienok k poisteniu nehnuteľnosti uvedenej v čl. VII. tejto zmluvy, uzavretie dohody o poistení úveru pre prípad smrti, alebo invalidity následkom úrazu, predloženie dlžníkom podpísanej žiadosti o čerpanie úveru v súlade s predloženými kúpnymi zmluvami, predloženie dlžníkom podpísanej blancozmenky a zmenkového vyhlásenia a vykonanie úhrady poplatku za poskytnutie úveru vo výške 60.000 Sk.

Žalovaná strana tvrdila, že žalobca nepreukázal, že by boli predložené zo strany žalovaných doklady, ktoré boli podmienkou čerpania úveru, ktoré sú uvedené pod písm. b, c, d, f, g, k, l a preto čerpanie úveru bolo neplatné, v dôsledku čoho nastal zánik zmluvy ku dňu 15.2.2007 v zmysle čl. IV. bod 4 zmluvy.

Súd sa s takouto obranou nestotožnil. Predovšetkým nie je možné stotožniť sa názorom, že úver v podstate nebol čerpaný platne, nakoľko žalovaní v rade 1/ - 4/ nesplnili podmienky jeho čerpania tak, ako boli vyžadované v čl. V. zmluvy. Pokiaľ ide o čerpanie úveru, súd je toho názoru, že čerpanie úveru nie je právnym úkonom, ktorý môže byť vykonaný platne, alebo neplatne, ale je právnou skutočnosťou, ktorá inak znamená poskytnutie plnenia bankou, teda poskytnutie takého plnenia, ku ktorému sa banka zaviazala. Poskytnutie zmluvne dohodnutého plnenia nemôže byť vykonané platne, alebo neplatne a preto je podľa názoru súdu právne irelevantné, ak už raz banka úver na základe žiadosti dlžníkov poskytla, či tomu predchádzalo splnenie všetkých podmienok, ktoré sú uvedené v čl. V.. Tieto podmienky boli totiž určené ako povinnosti zmluvou uložené dlžníkom a ich splnenie zakladalo právo dlžníka na čerpanie úveru, teda na poskytnutie zmluvného plnenia a na druhej strane povinnosť banky zmluvne dohodnuté plnenie poskytnúť. Nesplnenie týchto povinností dlžníkmi a nepredloženie požadovaných dokladov zakladalo právo, nie však povinnosť, banky, úver neposkytnúť, resp. neumožniť dlžníkom jeho čerpanie. Naviac však v čl. IV. bod 4 vyplýva, že zmluvné strany dohodli, že len neuplatnenie nároku na čerpanie úveru predstavuje rozväzovaciu podmienku podľa § 36 Obč. zákonníka a spôsobuje zánik zmluvy. Žalobca však preukázal, že dlžníci prostredníctvom žiadosti spísanej žalovaným v rade 1/ nárok na čerpanie úveru podaním žiadosti o čerpanie úveru uplatnili a to ešte pred 15.2.2007 a preto súd nemá za to, že by zo strany žalovaných došlo k neuplatneniu nároku na čerpanie úveru, resp. k neplatnému uplatneniu nároku.

Ak však žalovaní argumentujú týmto tvrdením a totiž, že žalobcovi nepredložili všetky ním a zmluvou vyžadované doklady uvedené v čl. V. zmluvy, súd im do pozornosti dáva ust. § 36 ods. 3 Obč. zákonníka, podľa ktorého ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Takáto obrana javí sa ako účelová a zvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že objekt, ktorý žalovaní kúpili a ktorý bol predmetom zabezpečenia nárokov banky z úverovej zmluvy, bol vydražený 30.9.2014, pričom žalovaní neprodukovali dôkaz, že by v kontexte nimi spochybňovanými nárokmi banky z úverovej zmluvy boli namietali, či už neplatnosť dražby, alebo výšku pohľadávky, pre ktorú bola dražba vedená a pod..

Súd preto dospel k hlbokému vnútornému presvedčeniu, že úverová zmluva bola uzavretá medzi bankou a všetkými štyrmi žalovanými platne a nezanikla spôsobom, ktorý predpokladal čl. IV. bod 4 zmluvy. Práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú Obchodným zákonníkom (zák. č. 513/1991 Zb.).

Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní ako dlžníci úver riadne nesplácali. Prehľad splácania úveru a spôsob, akým sa jednotlivé splátky uhradené žalovanými postupne pripisovali na úhradu istiny, úrokov, bankových poplatkov a pod., potom podáva prehľad, ktorý prikladá do spisu banka na č.l. 40, 41 a je to prehľad o splácaní úveru.

Ak aj žalovaní namietali, že im neboli oznamované bankou nové výšky úrokovej sadzby úveru, tak ako to vyplývalo z čl. III. úverovej zmluvy, je nutné konštatovať, že žalobkyňa do spisu pripojila oznámenia banky o novej výške úrokovej sadzby (č.l. 42, 160 - 165) a aj keď žalovaní spočiatku namietali, že tieto oznámenia o zmenách úrokovej sadzby im neboli doručené, neskôr od tejto argumentácie ustúpili a tak je zrejmé, že v závislosti od novej úrokovej sadzby, ktorú žalobca preukázal v takých výškach, ako uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 22.7.2015 (č.l. 109), sa postupne menili v danom období rokov 2007 až do augusta 2011, aj výšky úhrad, ktoré žalovaní robili na celkové splátky úveru. Z tohto prehľadu je zrejmé, že kým v roku 2007 robili pravidelné úhrady prevažne vo výške 4.549,02 €, následne od polovice roku 2007 ich približne do polovice roku 2008 robili prevažne vo výške 4.362,57 €, čo súviselo s poklesom úrokovej sadzby a teda boli o nej informovaní. V roku 2008 ich prevažne robili vo výške 4.632,51 €, čo opäť súviselo so zvýšením úrokovej sadzby a následne od polovice roku 2009 ich robili prevažne vo výške 4.305,33 € a potom od polovice roku 2010 vo výške 4.293,65 €, avšak v tomto období už začínajú úver splácať nepravidelne. Následne už potom neuskutočnili splátky, ktoré boli zročné v auguste a v septembri 2011 a k 15.11.2011 a prvú ďalšiu splátku uskutočnili vo výške 5.000 € až v auguste 2012. Banka preto výzvami z 18.12.2011 adresovanými všetkým štyrom žalovaným, ktoré zaslala formou doporučenej zásielky, vyzvala na zaplatenie dlhovanej sumy (19.200,49 €) s poučením, že v prípade, že nedôjde k zaplateniu dlhu, vyhlási záväzok úverovej zmluvy za predčasne splatný a pristúpi k výkonu záložného práva.

Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalovaní na výzvu nereagovali a preto banka listom zo 17.4.2012 opäť adresovaným všetkým žalovaným, ktorým ich zasielala ako doporučenú zásielku, oznámila zosplatnenie úveru k 16.4.2012.

Podľa presvedčenia súdu banka tak urobila v súlade s úverovou zmluvou, ale aj všeobecnými obchodnými podmienkami banky pre poskytovanie hypotekárnych úverov, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (č.l. 154 - 156).

Podľa čl. IV. bod 4 obchodných podmienok Č. pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov banka môže požadovať okamžité jednorazové splatenie istiny úveru a príslušenstva, alebo odstúpiť od zmluvy, najmä pokiaľ dlžník bude v omeškaní s úhradou viac ako dvoch splátok úveru, alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Podľa čl. IV. bod 3 obchodných podmienok pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov, banka môže požadovať do doby vyrovnania záväzku dlžníka úrok z omeškania, pokiaľ dlžník nesplní zmluvnú povinnosť zabezpečiť na svojom účte, z ktorého je podľa zmluvy splácaný úver a príslušenstvo, dostatok finančných prostriedkov na vykonanie akýchkoľvek úhrad.

Podľa čl. IV. bod 5 týchto obchodných podmienok v prípade uplatnenia požiadavky banky na okamžité splatenie úveru je dlžník povinný vrátiť banke neuhradenú časť úveru a zaplatiť príslušenstvo a to do jedného mesiaca odo dňa odoslania výzvy banky. Do doby zaplatenia úveru sa uplatní dohodnutá úroková sadzba a úrok z omeškania podľa ods. 3 tohto článku.

Z prehľadu o splácaní úveru a rozpisu na dlžnú istinu, úroky a poplatky ako aj úroky z omeškania, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu, potom pre súd nepochybne vyplynuli nároky na dlžnú istinu, zmluvné úroky z úveru, ale aj zákonné úroky z omeškania, ktoré žalobca požadoval v limitoch stanovených občiansko - právnymi predpismi tak, ako ich nakoniec banka uplatnila v žalobnom petite.

V priebehu konania žalovaní ustúpili od námietok voči výške nezaplatenej istiny v sume 217.039,63 €. Preto tento dlh žalovaných preto medzi stranami sporný nakoniec nebol.

Pokiaľ ide o zmluvné úroky, tak nárok žalobcu na zmluvné úroky, ktoré boli pôvodne dohodnuté v písomnej zmluve vo výške 6,87 % ročne a platili do 15.8.2007, žalobca preukázal. Podľa úverovej zmluvy

sa zmluvné strany dohodli, že pred dňom ukončenia platnosti úrokovej sadzby uvedenej v čl. III. bod 1 zmluvy a následne vždy pre ďalšie obdobia platnosti nových úrokových sadzieb banka najneskôr tri týždne pred dňom ukončenia platnosti úrokovej sadzby zašle dlžníkovi oznámenie banky o novej výške a o dobe platnosti úrokovej sadzby dohodnutej v súlade s obvyklou úrovňou úrokových sadzieb pre daný typ úveru banke a podľa vyhodnotenia osobnej a finančnej situácie dlžníka. Banka vo svojom vyjadrení z 27.7.2015 preukázala do spisu pripojenými oznámeniami o zmene úrokovej sadzby a nakoniec napriek námietkam žalovaných z prehľadu o splácaní úveru vyplynulo, že žalovaní vzhľadom na výšky splátok, ktoré v banke robili v čase, keď úver splácali buď riadne, alebo viac menej pravidelne, menili výšky splátok v závislosti od úrokových sadzieb. Ak potom do 14.8.2012 platila úroková sadzba vo výške 5,21 %, ktorú nakoniec banka požadovala od 29.10.2014, teda odo dňa, ktorý nasledoval po dni prijatia výťažku z dražby, šlo vlastne o úrokovú sadzbu, ktorá vyplývala z dojednaní zmluvných strán v úverovej zmluve a z posledného oznámenia banky pred tým, ako banka vyhlásila úver za predčasne splatný. Preto v zmysle obchodných podmienok pre hypotekárne úvery tak ako boli vyššie citované, je povinnosťou žalovaných platiť práve takýto zmluvný úrok zo zvyšku istiny z nezaplatenej istiny napriek skutočnosti, že žalovaní v prvej fáze konania namietali dokonca výšku tohto úroku, ktorý sa im javil ako neprimerane vysoký. Súd považuje takýto úrok za úrok požadovaný v súlade s úverovou zmluvou, ktorého výška neodporuje dobrým mravom ani poctivému obchodnému styku a ani ustanoveniu Obch. zákonníka, ktoré upravujú nároky z úverovej zmluvy.

Nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej istiny úveru nachádza právnu oporu nielen v ustanoveniach úverovej zmluvy, ale aj v ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka, ktoré upravujú úverovú zmluvu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Z ust. § 502 ods. 1 Obch. zákonníka nepochybne vyplýva povinnosť dlžníkov platiť úroky dohodnuté v zmluve. Súd opätovne pripomína, že zmluvné strany si úroky dohodli, pričom súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky pre hypotekárne úvery platné v čase uzavretia zmluvy, ktoré pre prípad vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zakladali právo banky až do zaplatenia pohľadávky banky požadovať úroky v naposledy dohodnutej výške, čo bola práve sadzba 5,21 % ročne.

Pokiaľ ide o nároky žalobcu na úroky z omeškania, žalovaní sa pravidelne dostávali do omeškania približne od polovice roku 2010 a ako vyplýva z prehľadu o splácaní dlhu (č.l. 40, 41), banka v tomto období voči nim uplatňovala úroky z omeškania v sadzbe 9 % ročne a v tejto sadzbe ho banka uplatnila aj z nezaplatenej istiny a z vyčíslených zmluvných úrokov tak, ako vyplýva zo žalobného petitu.

Z ust. čl. IV. bod 3 písm. b/ obchodných podmienok banky pre hypotekárne a ďalšie úvery vyplývalo, že banka môže požadovať úroky z omeškania do doby ich vyrovnania záväzku dlžníka aj z neuhradených úrokov, poplatkov, zmluvných pokút, odmien a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to z tej čiastky týchto nárokov, ktoré sú po lehote splatnosti. Z toho vyplýva, že zmluvné strany so dohodli aj úročenie úrokom z omeškania u dlžných kapitalizovaných zmluvných úrokov. Toto zmluvné dojednanie neodporovalo žiadnemu zákonnému ustanoveniu, ktoré museli zmluvné strany zohľadniť, čiže žiadnemu ustanoveniu Obch. zákonníka a bolo bežnou bankovou praxou vo vzťahu k ich klientom.

Nárok žalobcu na úroky z omeškania jednak nachádza právnu oporu v ust. § 369 ods. 1 Obch. zákonníka v znení účinnom ku dňu zosplatnenia úveru.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

V žalobe žalobca uviedol, že uplatňuje úroky z omeškania ako úroky zákonné podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka a teda úroky z omeškania, ktoré sú o 8 %-uálnych bodov vyššie ako bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Možno súhlasiť so žalobcom, že 9 % úrok z omeškania ročne, ktorý požadoval, bol v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože je skutočne pravdou, že výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k 17.4.2012, čo bol deň nasledujúci po splatnosti celého úveru, bola stanovená na 1 % a keďže úverový vzťah vznikol v roku 2006, je výška úroku z omeškania o 8 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Žalobca takto v podstate požadoval úroky z omeškania ktoré sú bežné pre úročenie omeškania spotrebiteľa. Avšak v tejto súvislosti súd podotýka, že ak aj v predchádzajúcom období banka účtovala úroky z omeškania pri omeškaní žalovaných v roku 2010 a 2009, úrok z omeškania v sadzbe 9 %, šlo stále o úrok účtovaný v limitoch, ktoré stanovovali občiansko - právne predpisy vzhľadom na výšku vtedy platnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá sa od 13.5.2009 pohybovala od 1 % cez 1,25 % ročne, potom 1,50 % ročne až po 1 % ročne až do 10.7.2012.

Súd takto dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a žalobca má nárok na splatenie úverovej istiny, zmluvných úrokov v dohodnutej úrokovej sadzbe, ale aj úrokov z omeškania tak, ako ich žalobou uplatnil a preto súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Keďže žalobca bol v konaní proti žalovaným, ktorí sú ako spoloční dlžníci voči nemu povinní spoločne a nerozdielne plne úspešný, súd mu v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.