Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/182/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobkyne: T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom: I. T. XXX/XX Ž. - T., zast.: JUDr. Jozef Polák, advokát, Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava o náhradu škody takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.09.2012 sa žalobkyňa domáhala zaviazania žalovanej k zaplateniu 221.219,40 Eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnila tým, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 01.12.2006 č.k. 45Cbi 87/2003-Mš-205 uložil žalovanému správcovi konkurznej podstaty úpadcu, ktorým bol manžel žalobkyne, povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.500.000,-Sk so 17,6% úrokom z omeškania od 07.11.2001 do zaplatenia ako i nahradiť trovy konania titulom vyplatenia finančnej protihodnoty za podiel na veci zahrnutej do súpisu konkurznej podstaty majetku úpadcu-manžela žalobkyne. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 2Obo 51/2007-276 zo dňa 19.09.2007 bol rozsudok krajského súdu zmenený tak, že žaloba bola zamietnutá a žalovanému bola priznaná náhrada trov konania. Na základe podaného dovolania Najvyšší súd SR uznesením č.k. 1 Obdo V/93/2007 zo dňa 24.02.2010 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, a to z dôvodu odňatia možnosti žalobkyni kont pred súdom ako i z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia prejednávanej veci keď dospel k záveru, že nehnuteľnosť nepatrila do BSM žalobkyne a manžela žalobkyne ako úpadcu a teda následne žalobkyňa ani nenadobudla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti z dôvodu nevysporiadania BSM v zákonom stanovenej lehote. Preto jej nárok na vyplatenie finančnej protihodnoty, keďže nehnuteľnosť bola správcom konkurznej podstaty speňažená, voči správcovi konkurznej podstaty manžela žalobkyne ako úpadcu je nedôvodný. Následne nato, najvyšší súd SR ako odvolací súd rozsudkom č.k. 1Obo 71/20210 zo dňa 06.10.2010 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. 1.1. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.11.2010 v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: D. J. D. I. E. T. "v konkurze", Ž. o schválenie konečnej správy o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovania odmeny a výdavkov správcu súd rozhodol tak, že súd schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu v znení predloženom správcom zo dňa 30.09.2010. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že v priebehu konkurzného konania bola uskutočnená úhrada sumy 116 178,72 € na účet oddeleného veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s.,

a to dňa 18.09.2008. Žalobkyňa má za to, že vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 2 Obo 51/2007-276 zo dňa 19.09.2007 je nezákonný, ktorá skutočnosť bola preukázaná zrušením tohto rozsudku dovolacím súdom a postup konkurzného súdu, ktorý v nadväznosti na nezákonné rozhodnutie vydal súhlas na vydanie výťažku oddelenému veriteľovi, pričom suma 116 178,72 € bola uhradená na účet veriteľa dňa 18.09.2008 bol nesprávny. Dôsledkom tohto nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia uvedeného vyššie je vznik škody, za ktorú v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá štát. Podmienkami vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím je: nezákonné rozhodnutie a/ alebo nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinné súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a/alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobkyňa má za to, že konštatovanie Krajského súdu v Banskej Bystrici v opatrení zo dňa 12.02.2007, v ktorom na strane 6 uvádza, že konania prebiehajúce na tunajšom súde pod sp. zn. 45Cbi 87/03-Mš a sp. zn. 45 Cbi 86/03-Mš netvoria prekážky brániace vydaniu výťažku oddelenému veriteľovi a nezistil ani dôvody na čiastočné vyplatenie výťažku je konštatovaním nesprávnym a nedôvodným. Nesprávnosť konštatovania Krajského súdu v Banskej Bystrici je preukázaná citáciou uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 1 ObdoV/93/2007 zo dňa 24.02.2010. Zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje nesprávny úradný postup, z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konania štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). V posudzovanej veci došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR dňa 19.09.2007. Opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.02.2007 došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pretože súd dal správcovi konkurznej podstaty predčasný súhlas na vydanie výťažku zo speňaženia nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele Vi, nachádzajúcej sa v k.ú. Ž., zapísanej na A. Č.. XXX ako dom súp. č. XXX na pozemku pare. č. XXX, ako aj zo speňaženia nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Ž., zapísaných na A. Č.. XXXX ako predajňa súp. č. XXXX na pozemku pare. č. XXXX, spolu s pozemkom pare. č. XXXX, pre oddeleného veriteľa: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, vo výške 3 941 240,50 Sk/130.825,21 €. Ďalší nesprávny úradný postup predstavuje uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 59/97- Ga zo dňa 25.11.2010, ktorým súd schválil konečnú správu o speňažení majetku za podstaty napriek tomu, že poznal právoplatné rozhodnutie dovolacieho súdu č.k. 1 Obo 71/2010 zo dňa 06.10.2010 a nenapravil svoj postup, ktorý bol nezákonný vo forme predchádzajúceho opatrenia konkurzného súdu zo dňa 12.02.2007. Škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, pričom sa rozoznáva skutočná škoda (zmenšenie majetku poškodeného) a ušlý zisk (to, čo by poškodený mohol získať nebyť vzniku škody). Charakter majetkovej ujmy (škody) má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa (oprávneného), ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom dlžníkovej nehnuteľnosti, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Výška škody je určená exekučným titulom- právoplatným rozsudkom KS Banská Bystrica č.k. 45Cbi/87/2003-Mš-205 zo dňa 01.12.2006 v spoj en s rozsudkom NS SR č.k. lObo 71/2010 zo dňa 06.10.2010, ktorý špecifikuje pohľadávku žalobkyne, a je nasledovná: istina 2 500 000,- Sk / 82 984,80 €, 17,6% úrok od 07.11.2001 do 25.11.2010 vo výške 132 208,20 a suma 181 552,- Sk / 6 026,40 € z titulu trov súdneho konania Napriek právoplatným a vykonateľnému exekučnému titulu nie je nárok žalobkyne týmito rozhodnutiami súdov uspokojený, a to v dôsledku postupu súdov, ktorý umožnili vyplatenie oddeleného veriteľa z konkurznej podstaty. Celkovo teda žalobkyni vznikla škoda vo výške 221 219,40 €. Okrem vyššie uvedenej istiny si žalobkyňa uplatňuje nárok aj na úrok z omeškania v zákonnej výške 9% p.a. určenej podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v spojení s výškou základnej úrokovej sadzby ECB 1% p.a. prvému dňu omeškania. Prvým dňom omeškania je 01.04.2011, nakoľko v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody určila

žalobkyňa lehotu na plnenie do 31.03.2011.Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a znamená, že musí byt" medzi existenciou protiprávneho úkonu a vznikom škody daný vzťah príčiny a následku, pričom dôkazná povinnosť ohľadom existencie takéhoto vzťahu je na poškodenom, ktorý si nárok na náhradu škody uplatňuje. Vo vzájomnej súvislosti javov má každý následok niekoľko vzájomne súvisiacich príčin, rovnako tak ako každá príčina má niekoľko vzájomne súvisiacich následkov. Každá príčina je ďalej následkom iných príčin a následok príčinou iných následkov. V poradí navzájom súvisiacich príčin, ktoré spôsobujú určitý následok, nie sú všetky príčiny rovnako významné. Niektoré z nich sú dôležitejšie (hlavné príčiny) a pre určitý následok rozhodujúce, iné sú menej významné, ale pre určitý následok nutné, ďalšie sú podružné, pre následok nevýznamné. Posúdenie, ktoré príčiny sú hlavné a ktoré sú podružné, je vecou hodnoteniu všetkých okolností konkrétneho prípadu, pokiaľ je protiprávny úkon jednou z príčin skutočne vzniknutej škody, a to jednou z hlavných príčin je daná príčinná súvislosť medzi ním a vzniknutou škodou. (5 Cz 39/1965 Najvyššieho súdu ČR). Žalobkyňa má za to, že v danej veci je splnená aj požiadavka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.Nie je sporné, že v čase vydania rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 45Cbi/87/2003-Mš-205 zo dňa 01.12.2006 existovala pohľadávka oprávnenej ako žalobkyne, pretože súd zaviazal správcu konkurznej podstaty O.. A. H. zaplatiť oprávnenej sumu 2 500 000,- Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 07.11.2001 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania vo výške 181 552,- Sk. V deň vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa pohľadávka predstavovala sumu 4 730 137,19 Sk, resp. 157 011,79 €. Správca konkurznej podstaty mal k dispozícií najmenej sumu 117 373,42 €. Nezákonné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 02.11.2007 a nezákonný postup konkurzného súdu, ktorým bol Krajský súd v Banskej Bystrici zmaril možnosť vymoženia existujúcej pohľadávky žalobkyne. Podľa § 5 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. Účastníčkou konania, ktorej nezákonným rozhodnutím škoda vznikla, bola žalobkyňa Božena Senková. Žalobkyňa mala byť aj účastníčkou konkurzného konania ako veriteľka pohľadávok proti podstate. So žalobkyňou nebolo konané ako s účastníčkou konania počas celej doby konkurzného konania a konkurzný súd jej postavenie veriteľa priznal až pri schválení konečnej správy. 1.2. Podľa §15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. Príslušným orgánom v zmysle citovaného ustanovenia je teda vzhľadom na okolnosti vzniku škody Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorému žalobkyňa doručila žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 25.03.2011. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 04.10.2011 žalobkyni oznámilo, že žiadosti nebolo vyhovené. Vzhľadom na uvedené si žalobkyňa uplatnila nárok na súde

2. K žalobe sa žalovaná vyjadrila písomným podaním zo dňa 09.03.2017 v ktorom poukázala nato, že Žalobkyňa za nezákonné rozhodnutie označila rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.9.2007, sp. zn. 2 Obo 51/2007, ktoré bolo neskôr na dovolanie žalobkyne zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.2.2010, sp. zn. 10bdoV/93/2007. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola

škoda spôsobená, bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Vzhľadom na uvedené žalovaná síce nerozporuje skutočnosť, že žalobkyňou označené rozhodnutie bolo na základe podaného dovolania ako právoplatné zrušené, avšak nemožno prijať záver o tom, že sa tak stalo pre jeho nezákonnosť. Vzhľadom na uvedené je možné polemizovať o tom, či rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.9.2007, sp. zn. 2 Obo 51/2007 možno považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., pričom žalovaná zastáva názor, že predmetné rozhodnutie nie je nezákonným rozhodnutím. Žalobkyňa za nesprávny úradný postup považuje tvrdenie (právny názor) Krajského súdu v Banskej Bystrici v opatrení zo dňa 12.2.2007, č. k. 51-24K 59/97-795, ktorým rozhodol o tom, že "súd dáva správcovi konkurznej podstaty súhlas na vydanie výťažku zo speňaženia nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele X, nachádzajúcej sa v k. ú. Ž., zapísanej na A. Č.. XXX ako dom súp. č. XXX na pozemku pare. č. XXX, ako aj zo speňaženia nehnuteľností nachádzajúcich v k. ú. Ž., zapísaných na A. Č.. XXXX ako predajňa súp. č. XXXX na pozemku pare. č. XXXX, spolu s pozemkom pare. č. XXXX, pre oddeleného veriteľa: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, vo výške 3941240,50 Sk. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa považuje za nesprávny úradný postup taktiež vydanie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.11.2010, č. k. 51-24K 59/97-Ga, ktorým sud rozhodol o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu v znení predloženom správcom zo dňa 30.9.2010. 2.1. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Napriek skutočnosti, že zák. č. 514/2003 Z. z. pojem nesprávny úradný postup presne nedefinuje, otázka vymedzenia tohto pojmu bola už judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustálená. Žalovaná napríklad odkazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/24/2004, sp. zn. 2Cdo/205/2009 a sp. zn. 4Cdo/60/2003, v zmysle ktorých je nesprávny úradný postup potrebné vykladať ako porušenie právnych noriem, ktoré nie je rozhodnutím a nesmeruje k vydaniu rozhodnutia. K nesprávnemu úradnému postupu síce môže dôjsť aj v rámci rozhodovacej činnosti orgánu verejnej moci, kedy nesprávnym úradným postupom môže byť nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, nie je ním však vydanie rozhodnutia ako takého. Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa namieta postup súdu, ktorý sa prejavil vo vydaných rozhodnutiach. S ohľadom na uvedené, aplikujúc ustálenú definíciu nesprávneho úradného postupu, má žalovaná za to, že v oboch namietaných prípadoch bezpochyby šlo o rozhodovaciu činnosť súdu, ktorá nie je nesprávnym úradným postupom v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. Z tohto dôvodu žalovaná namieta, že vo veci žalobkyne nebola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. 2.2. V prvom prípade žalobkyňa polemizuje s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý na str. 6 uviedol, že konania prebiehajúce na tunajšom súde pod sp. zn. 45Cbi 87/03 MŠ a sp. zn. 45 Cbi 86/03-Mš netvoria prekážku brániacu vydaniu výťažku oddelenému veriteľovi a nezistil ani dôvody na čiastočné vyplatenie výťažku. Žalobkyňa tento právny názor považuje za nedôvodný a nesprávny. Žalovaná v tejto súvislosti ale upozorňuje, že predmetné opatrenie súdu obsahuje doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, podľa ktorej sa toto rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným dňom 7.3.2007. Súčasťou opatrenia súdu je i poučenie, podľa ktorého je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, pričom toto rozhodnutie bolo doručené priamo žalobkyni (str. 6 opatrenia). Žalobkyňa preto musí rešpektovať právny názor súdu vyjadrený v právoplatnom rozhodnutí a nemôže účelovo takýto prípad vydávať za nesprávny úradný postup súdu na účely zákona č. 514/2003 Z. z. V danom prípade tiež treba uviesť, že súd prvej inštancie v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. je pri rozhodovaní viazaný právoplatnosťou súdnych rozhodnutí, pričom platí prezumpcia ich správnosti. Žalovanej nie je potom zrejmé, prečo žalobkyňa uvádza, že nesprávnosť konštatovania Krajského súdu v Banskej Bystrici je preukázaná citáciou (zrušujúceho) uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.2.2010, sp. zn. 10bdoV/93/2007, keďže ten sa napádaným opatrením Krajského súdu

v Banskej Bystrici nijako priamo nezaoberal. Aj v prípade, že by sa Najvyšší súd Slovenskej republiky týmto opatrením nepriamo zaoberal, toto by nič nezmenilo na jeho správnosti (vyjadrenej doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti), čo by taktiež vylučovalo úspešné uplatnenie nároku žalobkyne na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu. 2.3. V druhom namietanom prípade žalobkyňa spochybnila vydanie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.11.2010, č. k. 51-24K 59/97-Ga o schválení konečnej správy o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu v znení predloženom správcom zo dňa 30.9.2010. Podľa názoru žalovanej sa rovnako ani v tom prípade nemôže jednať o nesprávny úradný postup súdu, keďže ten sa prejavil vo vydaní rozhodnutia. Z obsahu predmetného uznesenia je zrejmé, že Krajský súd v Banskej Bystrici sa vysporiadal so správou správcu konkurznej podstaty o existencii súdneho konania, v ktorom sa manželka úpadcu (t. j. žalobkyňa) domáhala peňažných nárokov zo speňaženej konkurznej podstaty. Na základe uvedeného potom súd dospel k názoru, že konečná správa je správna a dôvodná, pričom nevyšli najavo dôvody pre jej neschválenie. V poučení súdu zároveň uviedol, že je proti nemu možné podať riadny opravný prostriedok - odvolanie. Žalobkyňa teda aj v tomto prípade nedôvodne namieta, že vydaním konkrétneho rozhodnutia malo dôjsť k neprávnemu úradnému postupu súdu. Zák. č. 514/2003 Z. z. však neumožňuje v takýchto prípadoch úspešne uplatňovať nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu, keďže ten sa prejavil vo vydanom rozhodnutí a zároveň žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala (a ani len netvrdila), že predmetné rozhodnutie bolo ako právoplatné zrušené nadriadeným súdom (nemožno sa teda domáhať ani náhrady škody z titulu nezákonného rozhodnutia). "Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov." (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. 8. 2004). Žalovaná je toho názoru, že argumentáciu o údajnom nesprávnom úradnom postupe Krajského súdu v Banskej Bystrici žalobkyňa zvolila len z dôvodu nespokojnosti s právnym názorom súdu v predmetných rozhodnutiach no zároveň svedomím, že tieto nemožno považovať na nezákonné rozhodnutia na účely zák. č. 514/2003 Z. z. Žalobkyňa však v tejto časti (s prihliadnutím na citované rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky) nemôže svoju vlastnú subjektívnu nespokojnosť s uvedenými rozhodnutiami zamieňať s existenciou nesprávneho úradného postupu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Argumentáciou ad absurdum by stotožnenie sa s tvrdeniami žalobkyne znamenalo, že každé rozhodnutie súdov (hoci aj právoplatné) by bolo možné považovať za nesprávne len z dôvodu, že dotknutá strana zastáva iný právny názor než súd (prvej inštancie či iný) v namietanom rozhodnutí, pričom uvedené je nepochybne v rozpore so samotným účelom zák. č. 514/2003 Z. z. Žalovaná je teda presvedčená, že žalobkyňa nepreukázala existenciu nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici. 2.4. Žalobkyňa v žalobe osobitnú pozornosť venovala argumentácii v prospech preukázania existencie príčinnej súvislosti medzi ňou namietanými pochybeniami súdov a vznikom škody na jej strane. Žalobkyňa dospela k záveru, že práve nezákonné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 2.11.2007 (nezákonné rozhodnutie) a nesprávny úradný postup súdu v predmetnej veci spôsobili, že jej pohľadávku nemožno vymáhať. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nie je sporné, že v čase vydania rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 1.12.2006, č. k. 45Cbi/87/2003-Mš-205 existovala pohľadávka žalobkyne, keďže súd zaviazal správcu konkurznej podstaty úpadcu D. J., O.. A. H., zaplatiť žalobkyni sumu 2 500 000 Sk spolu so 7,6% úrokom z omeškania od 7.11.2001 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. V deň vyhlásenia rozsudku mala teda pohľadávka žalobkyne predstavovať sumu 157 011,79 €, žalobkyňa taktiež tvrdí, že správca konkurznej podstaty mal v tom čase k dispozícii najmenej sumu 117 373,42 €. Nezákonná rozhodnutie a nesprávny úradný postup súdu takto údajne zmarili možnosť vymoženia existujúcej pohľadávky žalobkyne .Žalovaná však s týmto tvrdením žalobkyne nesúhlasí. Vo všeobecnosti za príčinnú súvislosť možno považovať priamu väzbu javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikla. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.

V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený výsledok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v kontexte skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákona spája zodpovednosť za škodu. Vychádzajúc z uvedeného žalovaná spochybňuje závery žalobkyne o tom, že medzi ňou namietanými pochybeniami súdov a vznikom škody na jej strane existuje priama, bezprostredná a neprerušená príčinná súvislosť. Vzhľadom na námietky uvedené v súvislosti s nesprávnym úradným postupom sa žalovaná bude zaoberať iba posudzovaním toho, či práve vydanie nezákonného rozhodnutia mohlo mať za následok vznik škody na strane žalobkyne. 2.5. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 1.12.2006, č. k. 45Cbi/87/2003-Mš-205 konanie proti žalovanému O.. A. H., správca konkurznej podstaty úpadcu Jozef Senko, o zaplatenie 3 000 000 Sk s príslušenstvom, v časti o zaplatenie sumy 500 000 Sk zastavil a zároveň rozhodol o tom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2 500 000 Sk, spolu so 17,6% úrokom z omeškania od 7.11.2001 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania vo výške 181 552 Sk. Na odvolanie žalobcu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 19.9.2007, sp. zn. 2 Obo 51/2007 tak, že napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu, žalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového konania a žalobkyňu zaviazal k úhrade trov odvolacieho konania. Voči tomuto rozhodnutiu zase podala dovolanie žalobkyňa, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky mu vyhovel a napadnuté rozhodnutie (nezákonné rozhodnutie) zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaná však v tejto súvislosti namieta, že v prípade vyššie uvedeného nároku sa nemôže jednať o nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Ako vyplýva z vyššie uvedenej argumentácie žalovanej, údajná nemožnosť vymoženia tejto pohľadávky nebola spôsobená vydaním nezákonného rozhodnutia, ale skutočnosťou, že značná časť z výťažku z predaja majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu bola použitá na sanovanie pohľadávky oddeleného veriteľa, pričom konkurz bol nakoniec zrušený pre nedostatok majetku. Navyše ak bola žalobkyňa neúspešná ako veriteľka s pohľadávkou uplatnenou v rámci konkurzu, mala možnosť po jeho (neúspešnom) skončení uplatniť ju priamo voči úpadcovi samotnému a domáhať sa jej uspokojenia z jeho zostávajúceho majetku. Žalobkyňa nikde v žalobe neuviedla, že by takúto možnosť využila. Z tohto dôvodu žalovaná preto žalovaná odkazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého "všeobecný súd musí skúmať všetky podmienky vzniku nároku na náhradu škody, ktorý vzniká až po splnení všetkých jeho predpokladov, teda až po tom, ako sa ukázali byť neúčinné iné prostriedky ochrany, resp. kompenzácie majetkovej ujmy na základe iných právnych nárokov." (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.7.2012, sp. zn. IV. ÚS 159/2012). Vzhľadom na uvedené žalovaná namieta, že žalobkyňou uplatnený nárok nemožno považovať za škodu na účely zák. č. 514/2003 Z. z., pričom štát v tomto prípade nemôže niesť zodpovednosť za výsledok konkurzu (jeho zrušenie pre nedostatok majetku), pričom navyše žalobkyňa nevyužila iný právny prostriedok na to, aby si vymohla svoju pohľadávku. Ak škoda ešte nevznikla (žalobkyňa to nepreukázala), žalobkyňa sa nemôže ani úspešne domáhať priznania úroku z omeškania. Z dôvodu opatrnosti však žalovaná upozorňuje, že v zmysle § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., možno úrok z omeškania požadovať až odo dňa oznámenia o výsledku predbežného prerokovania alebo po uplynutí šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Začiatok omeškania žalovanej teda určila žalobkyňa v petite žaloby v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením zák. č. 514/2003 Z. z. S poukazom na vyššie uvedené žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

3. Podaním zo dňa 20.11.2017 sa žalobkyňa vyjadrila k stanovisku žalovanej s tým, že nesúhlasí s argumentáciou žalovanej ohľadom nesplnenia zákonných podmienok náhrady škody zo strany štátu. V prvom rade žalobkyňa uvádza, že opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 59/97-795 zo dňa 12.02.2007 jej nikdy nebolo doručené, a to napriek tomu, že Krajský súd Banská Bystrica na strane 6 cit. opatrenia uvádza, že opatrenie bude doručované aj jej. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa preukazuje fotokópiou doručeniek, ktoré sa nachádzajú na rube čísla listu 797-798 konkurzného spisu vedeného na Krajskom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 51-24K 59/97, ktoré žalobkyňa získala pri nahliadnutí do spisu dňa 20.11.2017.

Pokiaľ by bolo opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 59/97.795 zo dňa 12.02.2007 doručené žalobkyni, táto by celkom iste bola proti nemu podala opravný prostriedok, nakoľko samotný výrok citovaného opatrenia je nesprávny a vnútorne rozporný, keď v prvej časti súd dal správcovi konkurznej podstaty súhlas na vydanie výťažku zo speňaženia nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele Vi nachádzajúcej sa v k.ú. Ž., zapísanej na A. Č.. XXX, ako dom súp. č. XXX na pozemku pare. č. XXX, ako aj zo speňaženia nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Ž. zapísaných na A. Č.. XXXX ako predajňa súp. č. XXXX na pozemku pare. č. XXXX spolu s pozemkom pare. č. XXXX pre oddeleného veriteľa: slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005, avšak vo výške 3.941.240,50 SKK, t.j. v plnej výške výťažku zo speňaženia vyššie uvedených nehnuteľností poníženom o trovy správcu. Tým, že suma 3.941.240,50 SKK bola na základe uvedeného opatrenia vyplatená oddelenému veriteľovi, došlo k neoprávnenému disponovaniu so sumou, ktorá mala slúžiť na uspokojenie nároku žalobkyne, ktorá uplatňovala nárok na vylúčenie veci (časti peňažných prostriedkov získaných pri speňažení majetku) z konkurznej podstaty (§ 19 ods. 2 ZKV) Neobstojí preto námietka žalovanej o tom, že žalovaná nevyužila všetky dostupné prostriedky k tomu., aby zabránila vzniku škody, nakoľko nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici bola z takýchto úkonov priamo vylúčená. Podľa ust. $ 31 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v priebehu konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek nároky na vylúčenie veci z podstaty (§ 19 ods. 2). Správca požiadal konkurzný súd o usmernenie, či môže z dôvodu opatrnosti vyplatiť žalobkyni sumu podľa rozsudku KS BB č. 45Cbi 87/2003 - MŠ -186 zo dňa 01.12.2006. Poukázal na to, že žalobkyňou požadovaná suma tvorí 47,74 % z výťažku dosiahnutého speňažením konkurznej podstaty. Krajský súd v Banskej Bystrici takúto žiadosť správcu konkurznej podstaty neschválil, hoci bola v súlade so zákonom, nakoľko žalobkyňa uplatnila svoju pohľadávku u správcu už dňa 07.11.2001, a to podaním žaloby o vydanie sumy 2.500.000,- Sk. ktorá mu bola aj dňa 07.11.2001 doručená. Naproti tomu, ten istý súd dňa 12.02.2007 vydal nezákonné a zmätočné opatrenie sp.zn. 24K 59/97-795 zo dňa 12.02.2007, ktoré ani len nedoručil žalobkyni. Zmätočnosť opatrenia vyplýva tak z výroku ako aj z odôvodnenia cit. opatrenia, keď v prvej časti súd dal správcovi konkurznej podstaty súhlas na vydanie výťažku zo speňaženia nehnuteľnosti len v spoluvlastníckom podiele '/2 nachádzajúcej sa v k.ú. Ž., zapísanej na A. Č.. XXX, ako dom súp. č. XXX na pozemku pare. č. XXX, ako aj zo speňaženia nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Ž. zapísaných na A. Č.. XXXX ako predajňa súp. č. XXXX na pozemku pare. č. XXXX spolu s pozemkom pare. č. XXXX pre oddeleného veriteľa: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005, avšak vo výške 3.941.240,50 SKK. ktorá suma nekorešponduje s polovicou výťažku zo speňaženia vyššie uvedených nehnuteľností poniže n oni o trovy správcu, nakoľko polovica výťažku predstavovala sumu 2.500.000,- SKK správcu. Žalobkyňa nemala pohľadávku voči úpadcovi ako fyzickej osobe, ale voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu, ktorú pohľadávku holo možné uspokojiť len v rámci konkurzného konania. Táto pohľadávky vznikla ako nárok zo zmluvy uzatvorenej správcom a preto je vylúčené jej uspokojenie mimo konkurzného konania. Z charakteru pohľadávky žalobkyne je zrejmé, že táto nemala pohľadávku priamo voči úpadcovi, ale mala pohľadávku voči správcovi konkurznej podstaty, pričom jej pohľadávka mala charakter pohľadávky proti podstate, t.j. žalobkyňa mala postavenie prednostného veriteľa, nakoľko jej pohľadávku bolo možné uspokojiť kedykoľvek počas priebehu konkurzného konania na majetok úpadcu, a to najskôr od momentu uzatvorenia nezákonnej kúpnej zmluvy správcom konkurznej podstaty, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? k celku na nehnuteľnostiach špecifikovaných v opatrení KS BB zo dňa 12.02.2007, ktorý patril žalobkyni. Zároveň je daná aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom KS BB. nakoľko nebyť nezákonného rozhodnutia, ktorým je o.i. rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 20bo 51/2007-276 zo dňa 19.09.2007, potom by nebolo opatrenie Krajského súdu v Banský Bystrici č.k. 51-24K 59/97-795 zo dňa 12.02.2007 nezákonne vydané a nedošlo by k nezákonnému postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici, pretože žalobkyňa by nemala právo na podanie žaloby o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom voči žalovanému. V súdenom prípade ide o súbeh dvoch dôvodov na zaviazanie žalovanej povinnosťou náhrady škody žalobkyni v požadovanej výške, ktorá vyplýva z obsahu právoplatných rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Je nesporné, že nebyť opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 59/97-795 zo dňa 12.02.2007, pohľadávka žalobkyne vyplývajúca z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 01.12.2006 č.k. 45 Cbi 87/2003-205 v spojení s rozsudkom NS SR č.k. l Obo 71/2010 zo dňa 06.10.2010 by bola v rámci konkurzného konania uspokojená v plnej výške. Bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti ak by žalobkyňa z dôvodu

nesprávneho postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici pri vydaní opatrenia č.k. 51-24K 59/97-795 zo dňa 12.02.2007 mala znášať skutočnú škodu sama, bez vlastného zavinenia.

4. Žalovaná v stanovisku zo dňa 04.12.2017 k nesprávnemu úradnému postupu ohľadom vyznačenia doložky právoplatnosti poukázala nato, že žalobkyňa v samotnej žalobe zo dňa 24.09.2012 toto skutkové tvrdenie ako dôvod uplatnenia svojho nároku neuvádzala a preto žalovaná by v prípade pripustenia zmeny žaloby ohľadom skutkových tvrdení namietala premlčanie.

5. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, oboznámením sa s písomnými vyjadreniami a stanoviskami sporových strán k predmetu sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ( Rozsudok KS v Banskej Bystrici č.k. 45 Cbi/87/2003-Mš-205 zo dňa 01.12.2006, Rozsudok NS SR sp.zn. 2 Obo 51/2007 zo dňa 19.09.2007, Uznesenie NS SR sp.zn. 1 Obdo V/93/2007 zo dňa 24.02.2010, Rozsudok NS SR sp.zn. 1 Obo 71/2010 zo dňa 06.10.2010, Uznesenie KS v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 59/97-Ga zo dňa 25.11.2010, Opatrenie KS v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 59/97-795 zo dňa 12.02.2007, Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 22.03.2011, Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody MS SR zo dňa 04.10.2011) a zistil nasledovný skutkový stav. 5.1. Rozhodnutím KS v Banskej Bystrici č.k. 45 Cbi/87/2003-Mš-205 zo dňa 01.12.2006 súd zaviazal správcu konkurznej podstaty úpadcu, Jozefa Senka - manžela žalobkyni, k zaplateniu 2.500.000,-Sk s prísl. z dôvodu, že žalobkyňa uplatnila v konaní právo na vydanie sumy 3.000.000,-Sk z dôvodu, že táto zodpovedá ? hodnoty ceny nehnuteľnosti, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a úpadcu a ktorú správca konkurznej podstaty v celosti zaradil do súpisu konkurznej podstaty majetku úpadcu a následne v celosti speňažil za účelom uspokojenia pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu. V konaní mal súd za preukázané, že spornú nehnuteľnosť, vedenú v KN na Okresnom úrade Žilina, odbor katastra v Ž. zapísanej ako pozemok parc.č. XXXX, zast. plocha o výmere XXX m2 a stavba súp. č. XXXX predajňa, žalobkyňa a úpadca ako manželia nadobudli počas trvania manželstva v roku 1992 do bezpodielového spoluvlastníctva Rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 18C 1048/1995-8 zo dňa 21.12.1995 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.01.1996. V súvislosti s týmto rozsudkom potom sa dňom 30.01.1999, t.j. po uplynutí troch rokov od zrušenia BSM, stali žalobkyňa a jej manžel - úpadca podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti každý v ? k celku. Z uvedeného teda vyplynulo, že do súpisu majetku úpadcu bola zaradená aj tá časť nehnuteľnosti, ktorú úpadca nevlastnil a preto, žalobkyni vznikol nárok podľa § 19 ods.1,2 Zákona o konkurze a vyrovnaní na vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Keďže správca konkurznej podstaty nehnuteľnosť v dražbe odpredal za cenu 5.000.000,-Sk, žalobkyni vznikol nárok na vydanie finančnej protihodnoty zodpovedajúcej veľkosti jej vlastníckeho podielu na nehnuteľnosti vo výške 2.500.000,-Sk. 5.2. Rozsudkom NS SR sp.zn. 2 Obo 51/2007 zo dňa 19.09.2007 na základe odvolania bol rozsudok prvostupňového súdu ( KS v Banskej Bystrici) zmenený tak, že žaloba bola zamietnutá. 5.3. Uznesením NS SR sp.zn. 1 Obdo V/93/2007 zo dňa 24.02.2010 bol na základe dovolania rozsudok odvolacieho súdu zrušený a vec mu vrátená na nové konanie. Následne NS SR rozsudkom sp.zn. 1 Obo 71/2010 zo dňa 06.10.2010 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 45 Cbi/87/2003- Mš-205 zo dňa 01.12.2006. 5.4. Opatrením KS v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 59/97-795 zo dňa 12.02.2007súd rozhodol o vydaní výťažku zo speňaženého majetku úpadcu, medzi ktorým bola aj sporná nehnuteľnosť, oddelenému veriteľovi ( Slovenská konsolidačná, a.s.) vo výške 3.941.240,50 Sk. 5.5. Uznesením KS v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 59/97-Ga zo dňa 25.11.2010 schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovania odmeny a výdavkov správcu, z ktorého súd zistil, že na základe predchádzajúceho opatrenia bola oddelenému veriteľovi vyplatená dňa 18.09.2008suma vo výške 116.178, 72 Eur a v majetkovej podstate zostal po odpočítaní ostatných pohľadávok, nákladov a výdavkov majetok vo výške 1.204,70Eur. 5.6. Žiadosťou o predbežné prerokovanie náhrady škody zo dňa 22.03.2011 sa žalobkyňa domáhala uspokojenia svojho nároku od žalovanej z dôvodu nezákonného rozhodnutia NS SR sp.zn. 2 Obo 51/2007 zo dňa 19.09.200 a nesprávneho úradného postupu KS v Banskej Bystrici vo vzťahu vydania opatrenia o vydaní výťažku zo speňaženia majetku úpadcu. Žalovaná v oznámení o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 04.10.2011 žiadosti žalobkyne nevyhovela.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. zákona 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu ako i nesprávnym úradným postupom je zodpovednosť objektívna, čo znamená, že oprávnený subjekt (poškodený) nie je povinný preukazovať v konaní úmysel alebo nedbanlivosť, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv. zodpovednosť za výsledok. Základom právneho nároku môže byť nezákonnosť rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup. V znení § 4 ods. 1 písm. d) zákona č.514/2003 vo veci náhrady škody ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §3 ods.1 koná v mene štátu, vzhľadom k tomu, že škoda ktorej náhradu si žalobca uplatňuje mala mu vzniknúť v súvislosti s rozhodnutím súdu, Ministerstvo spravodlivosti SR. Podľa § 5 ods.1 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa ods.2) právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním ako s účastníkom konania, konané malo byť. Podľa § 6 ods.1 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods.2 právo podľa ods.1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje ak ide o prípady osobitného zreteľa. Podľa § 9 ods.1 štát odpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu v rámci jeho činnosti, spravidla ide o postup nesúvisiaci s rozhodovacou činnosťou. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia ak malo byť v v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v určitej lehote, alebo nečinnosť orgánu alebo iné vady týkajúce sa vedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať činnosť štátneho orgánu spočívajúcu v zvažovaní splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia, zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie zistených skutočností nakoľko sa jedná o činnosti smerujúce k vydaniu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môžu byť posudzované jedine podľa ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. To znamená, že za nesprávny úradný postup orgánu štátu nemožno považovať pochybenia spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotí podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku tejto skutočnosti je jeho rozhodnutie nesprávne. V takomto prípade má totiž účastník konania, v rámci ktorého bolo rozhodnutie vydané, právo brániť sa a dosiahnuť jeho zrušenie alebo zmenu v dôsledku podania opravného prostriedku.

7. Preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu ako základu právneho nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je len jednou z podmienok podmieňujúcej úspech v sporovom konaní. Súčasne v konaní musí byť preukázaná existencia škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, t.z. že v konaní musí byť preukázaná vecná súvislosť príčiny a následku. Ďalšou zákonnou podmienkou podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. je uplatnenie nároku na súde je jeho predbežné prerokovanie s príslušným orgánom štátu podľa§ 4 a 11. Až v prípade ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časti v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde ( § 16 ). 7.1. V danom prípade žalobkyňa v konaní preukázala splnenie povinností doložením listinných dôkazov ( Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 22.03.2011

a Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania zo dňa 04.10.2011) o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody s oprávneným orgánom.

8. V prvom rade súd skúmal otázku existencie právneho základu nároku na náhradu škody. Žalobkyňa označila za príčinu vzniku škody nezákonné rozhodnutie Najvyššie ho súdu SR sp.zn. 2 Obo 51/2007 zo dňa 19.09.2007, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 01.12.2006 tak, že žaloba žalobkyne o vydanie finančnej protihodnoty jej vlastníckeho podielu na majetku úpadcu bola zamietnutá. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo následne na základe dovolania zrušené uznesením dovolacieho súdu - NS SR sp.zn. 1Obdo V/93/2007 zo dňa 24.02.2010. Nesporným faktom je, že označené rozhodnutie spĺňa kritériá nezákonného rozhodnutia, nakoľko k jeho zrušeniu došlo na základe podania mimoriadneho opravného prostriedku. V predmetnom konaní nebolo preukázané, žeby následkom uvedeného zrušeného rozhodnutia vznikla žalobkyňou tvrdená škoda. Faktom je, že v rámci konania vedeného proti správcovi konkurznej podstaty z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok manžela žalobkyne, sa žalobkyňa domáhala úhrady pohľadávky zodpovedajúcej hodnote jej vlastníckeho podielu na majetku zaradeného do súpisu konkurznej podstaty, táto okolnosť však bola konkurznému súdu známa a s touto skutočnosťou sa aj súd v súvislosti s udelením súhlasu na vydanie výťažku zo speňaženia majetku úpadcu na základe Opatrenia č.k. 51-24K 59/97-795 zo dňa 12.02.2007 vysporiadal. Konkurzný súd v odôvodnení uviedol že v súvislosti s konkurzným konaním bolo " rozsudkom č.k. 45Cbi/87/2003 - Mš-205 zo dňa 01.12.2006 určená správcovi konkurznej podstaty povinnosť vyplatiť manželku úpadcu 2.500.000,-Sk s prísl. z dôvodu existencie právnych vzťahov založených pri vyporiadaní a uspokojovaním prihlásených pohľadávok veriteľov došlo k súbehu ( konkurencie ) nárokov oddeleného veriteľa , Slovenskej konsolidačnej, a.s. a nárokov manželky úpadcu, pričom nárok oddeleného veriteľa má prednosť pred majetkovými nárokmi manželky úpadcu. Ďalej súd poukázal nato, že nehnuteľnosť bola zaťažená záložným právom zriadeným v prospech oddeleného veriteľa. Oddelenému veriteľovi zaniklo speňažením majetku z podstaty záložné právo a zostalo mu len právo na vydanie výťažku zo speňaženia záložného majetku. Pokiaľ by bola nárokom manželky priznaná prednosť, potom by bola nezvratne zmarená uhradzovacia funkcia záložného práva a zároveň by oddelený veriteľ nebol v rámci konkurzu vôbec uspokojený. Pokiaľ by došlo k zániku a vyporiadaniu majetku v BSM mimo konkurzné konanie, nemohlo by v žiadnom prípade dôjsť k zmareniu uhradzovacej funkcie záložného práva, pretože pri akomkoľvek z možných spôsobov rozdelenia majetku medzi manželmi, by zostalo záložné právo zachované a záložný veriteľ by bol oprávnený sa domáhať jeho speňaženia pre účely úhrady svojej pohľadávky. Nie je možné priznať manželke úpadcu v rámci konkurzného konania výhodnejšie postavenie a poradie, ako by mohla požadovať mimo konkurz, čo vyplýva z ust.§147 ods.1 podľa ktorého môže byť pohľadávka voči jednému z manželov uspokojená aj z majetku tvoriaceho masu BSM. Nehnuteľnosť ako celok (predajňa) slúžila na výkon podnikateľskej činnosti úpadcu, čo nepochybne vyplynulo z odborného posudku. Majetok s ktorým úpadca podnikal vždy spadá do konkurznej podstaty ( § 14 ods.1 písm.k)ZKV). Toto pravidlo je korekciou ust. § 149 ods.4 , preto po vyhlásení konkurzu nemôže dôjsť k vyporiadaniu podnikateľského majetku inak než ako to stanovuje ZKV. Vzhľadom k tomu, že otázka vzťahu vyporiadania BSM a konkurzného konania nebola v publikovanej judikatúre súdov SR riešená, je možné poukázať na publikovanú judikatúru súdov ČR, ktorá vznikla pri aplikácii totožných právnych noriem. Podľa rozhodnutia NS ČR sp.zn. 31Cdo 1908/98 je manžel úpadcu zbavený možnosti presadiť pri vyporiadaní BSM prikázanie majetku, s ktorým úpadca podnikal do svojho výlučného vlastníctva. Pohľadávka manžela úpadcu, vyplývajúca z vyporiadania BSM má po vyhlásení konkurzu charakter pohľadávky III. triedy. Ak BSM zanikne a pred vyhlásením konkurzu vznikne manželovi úpadcu pohľadávka bude si ju musieť prihlásiť do konkurzu postupom podľa § 20 ZKV ako pohľadávku v triede podľa jednotlivých režimov ZKV) pričom rozhodne sa nebude jednať o pohľadávku proti podstate. V prípade ak dôjde k má pohľadávka manžela úpadcu vyporiadaniu BSM po vyhlásení konkurzu je pravidlom, že správca uzná pohľadávku manžela úpadcu ako pohľadávku proti podstate, ktorá má iný režim uspokojovania. Takto je založená bezdôvodná nerovnosť medzi postavením manžela úpadcu, ktorému vznikla pohľadávka z vyporiadania BSM pred vyhlásením konkurzu a manžela s pohľadávkou vzniknutou po vyhlásení konkurzu. Manžel úpadcu súčasne nemôže mať výhodnejšie postavenie ako veritelia pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu." Vzhľadom k takto zisteným skutkovým okolnostiam a ich právnemu posúdeniu Krajský súd v Banskej Bystrici dospel k záveru, bez ohľadu na výsledok súdneho konania o " vylučovacej žalobe" z majetku konkurznej podstaty, že sú splnené podmienky pre vydanie výťažku zo speňaženého majetku oddeleného veriteľa a následne uznesením č.k. 51-24K 59/97-Ga zo dňa 25.11.2010 schválil konečnú správu o speňažení majetku. Vzhľadom k vyššie uvedenému je možné

uzavrieť, že medzi žalobkyňou uvádzaným nezákonným rozhodnutím a tvrdenou škodou nie je daná príčinná súvislosť. 8.1. Ďalej žalobkyňa označila za príčinu vzniku škody nesprávny úradný postup Krajského súdu v Banskej Bystrici v súvislosti s vydaním opatrenia zo dňa 12.02.2007 č.k. 51-24K 59/97-795 a uznesenia zo dňa 25.11.2010 č.k. 51-24K 59/97-Ga. V oboch prípadoch sa jedná o súdne rozhodnutia voči ktorým bolo možné podať opravný prostriedok, ktoré nadobudli právoplatnosť a doposiaľ neboli zrušené. Ako bolo už vyššie uvedené nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú štát zodpovedá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom vykonaným v rámci činnosti rozhodovacej, ale pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a pokiaľ je rozhodnutie vydané, tak sa v jeho obsahu neodrazia. Pokiaľ orgán štátu zisťuje alebo posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje podklady pre rozhodnutie, hodnotí zistené skutočnosti a právne ich posudzuje ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, prípadné nesprávnosti či vady takéhoto postupu sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované iba z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Súdy v rámci občianskoprávneho konania nemajú oprávnenie preskúmavať zákonnosť právoplatných rozhodnutí konkurzného súdu vydaných v konkurznom konaní, ktoré neboli zákonným spôsobom zrušené alebo spochybnené z hľadiska ich ústavnosti. Preto je aj v tomto prípade možné uzavrieť, že nie je daný základ právneho nároku v podobe nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici, nakoľko hodnotiaca činnosť súdu sa premietla do konkrétnych rozhodnutí, t.z. že ak by aj došlo k pochybeniu súdu v hodnotiacom procese a právnom posúdení veci nesprávny úradný postup by bol "konzumovaný" súdnym rozhodnutím. Záverom súd poukazuje na to, že ak žalobkyňa namieta, že postupom súdu pri vydávaní vyššie špecifikovaných rozhodnutí jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko jej rozhodnutia neboli doručené alebo konkurzný súd s ňou nekonal od počiatku ako s účastníkom konania, bola oprávnená, vzhľadom k právoplatnosti rozhodnutí, domáhať sa nápravy prostredníctvom ústavnej sťažnosti, na základe ktorej ústavný súd by bol oprávnený skonštatovať, či k porušeniu ústavných práv na strane žalobkyne v dôsledku protiprávneho postupu súdu došlo.

9. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je daný právny základ nároku na uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/ 2003 Z.z. existenciou škody a jej výškou sa ďalej nezaoberal a žalobu zamietol v celom rozsahu.

10. Nárok na náhradu trov konania súd žalovanej nepriznal i napriek tomu, že žalovaná bola v konaní úspešná a to z dôvodu, že sa jedná o žalobu voči štátu zastúpenému v konaní štátnym orgánom, ktorý si nárok na náhradu trov konania neuplatnil. Postupoval tak v záujme efektívnosti a hospodárnosti konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 ), že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát, d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.