Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-123-2016.pdf
PDF · 105.29 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/123/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v spore žalobcov 1/ M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B. a 2/ Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., obaja žalobcovia zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o. so sídlom Legionárska 6434/2, 911 01 Trenčín, IČO 47 251 913 proti žalovanému Y. B. so sídlom B. XXX, IČO 00312011, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO 36 837 857 o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a.
Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v rozsahu 100 %, ktorí s ú voči žalovanému p o v i n n í spoločne a nerozdielne a o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou dňa 13.06.2016 domáhali, aby súd určil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely reg. „E“, parc. č. XXX/XX o výmere X XXX m2, v k.ú. B., obec B. (ďalej tiež „predmetná parcela“).
2. Uviedli, že ako svoje vlastné nepretržite a nerušene užívajú pozemky zapísané ako parc. reg. „C“ parc. č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX, v k.ú B.. R. vlastníctva na tieto parcely reg. „C“ nie sú založené. Tieto pozemky nadobudli za účelom vlastniť ich a užívať ich postupne kúpami, ktoré však neboli právne perfektnými zmluvami a preto vlastnícke právo žalobcov ako nadobúdateľov nebolo zapísané v katastri nehnuteľností, ktorú skutočnosť sa však dozvedeli a uvedomili si, že nie sú v katastri zapísaní iba pred niekoľkými rokmi. Následne zisťovali bližšie okolnosti súčasného stavu a zistili, že tieto tri pozemky boli zlúčené a následne rozdelené do dvoch nových pozemkov a to parc. reg. „E“ par. č. XXX/XX a parc. č. XXX. Listom vyzvali žalovaného k zaujatiu stanoviska či uznáva, že vlastníkmi sú žalobcovia. Žalovaný uviedol, že žalobcovia nemajú žiadny hodnoverný doklad a ich vlastnícke právo neuznáva, a že pozemky nadobudol v zmysle § 14 zákona č. 180/1995 Z.z. ako neknihované parcely. Keďže nedošlo k dohode, podávajú žalobcovia návrh, že predmetná parcela je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve na základe vydržania, ku ktorému došlo postupne uplynutím desaťročnej lehoty dobromyseľnej držby. 3. Žalobcovia uviedli, že pozemok parc. č. XXX užíval ako svoj vlastný J. V. a približne v roku XXXX tento ponúkol rodičom žalobcu ku kúpe. Rodičia žalobcu s kúpou súhlasili a v roku XXXX J. V. vyplatili dohodnutú kúpnu cenu a pozemok začali užívať v domnení, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva postačuje dohoda s J. V. a výplata kúpnej ceny. V roku XXXX sa žalobcovia pokúsili usporiadať vlastníctvo k tomuto pozemku a s J. V. uzatvorili kúpno-predajnú zmluvu, predmetom ktorej bola pozemnoknižná parcela č. XXX za kúpnu cenu 3 176,-Kč. Vyplnili aj dotazník s čestným vyhlásením, s prevodom súhlasil aj miestny národný výbor, avšak k registrácii tejto zmluvy notárstvom nedošlo nakoľko
sa žalobca domnieval, že k platnosti stačí len podpísanie kúpnej zmluvy. Kúpnu cenu už nevyplácali, nakoľko tú ešte v roku XXXX vyplatili J. V. rodičia žalobcu. Pri započítaní držby predchodcov nadobudli vlastnícke právo k 01.04.1984.
4. Pozemok parc. č. XXX kúpili v roku XXXX od P. V. ako manželky zomretého T. V.. V roku XXXX im ponúkla ten pozemok ku kúpe a žalobcovia ho kúpili za 20 000,-Sk. Kúpnu zmluvu spisovali na prízemí Okresného súdu Trenčín, avšak ju nevedia nájsť, avšak P. V. potvrdila, že za parcelu č. XXX prevzala od žalobcu 20 000,-Sk. Z identifikácie parciel vyplýva, že roľa parc. č. XXX bola v evidencii nehnuteľností vedená na T. a P. V.. V čase kúpy tak boli presvedčení, že P. V. je oprávnená s roľou nakladať ako vlastníčka a aj tu sa domnievali ako u predchádzajúceho pozemku, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva postačuje dohoda o predaju a kúpe pozemku a výplata kúpnej ceny. Vlastnícke právo nadobudli najneskôr uplynutím desaťročnej vydržacej doby dňom 27.05.2007.
5. V tom istom čase ako kupovali pozemok parc. č. XXX teda v roku XXXX kúpili aj pozemok parc. č. XXX od manželov M. a H. T.. M. T. ponúkol nimi užívanú roľu na predaj za cenu 20 000, -Sk následne sa žalobcovia stretli s manželmi T. na obecnom úrade vo B., kde sa kúpna zmluva podpísala a aj vyplatila kúpna cena. Kúpnu zmluvu už nevedia nájsť, ale skutočnosť jej uzavretia a vyplatenie kúpnej ceny vedia preukázať výsluchom V. T., dcéry predávajúcich. Z identifikácie parciel vyplýva, že roľa parc. č. XXX bola vedená na M. a H. T.. D. boli v čase kúpy presvedčení, že manželia T. sú oprávnení s roľou nakladať ako vlastníci a rovnako ako u predchádzajúcich pozemkov aj tu sa domnievali, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva postačuje dohoda o kúpe a výplata kúpnej ceny. Vlastnícke právo nadobudli najneskôr uplynutím desaťročnej vydržacej doby koncom roku 2007.
6. Uviedli, že dobromyseľnosť držby okrem vyššie uvedených právnych titulov a vydržacích lehôt preukazujú tvrdením, že držba bola nerušená a nepretržitá. Žalovanému pravidelne platia daň z pozemkov. Žalovaný si je vedomý, že zápis predmetného pozemku nie je v poriadku, čo aj viackrát naznačil a vôbec sa nespráva ako vlastník. Predmetné pozemky neboli nikdy neknihované, čo je zrejmé z identifikácie parciel, ale vždy mali svojich vlastníkov.
7. Žalobca označil nasledovné dôkazy: výpis z KN na parcely č. XXX, XXX, XXX, výpis z R. vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, snímku z katastrálnej mapy, identifikáciu parciel č. XXX, č. XXX, č. XXX, kúpnu zmluvu vrátane dotazníka, čestné vyhlásenie J. V., čestné vyhlásenie P. V., list žalovanému, prehlásenie W. V., odpoveď žalovaného, výsluch žalobcov a žalovanej, výsluch V. H., rod. T., výsluch Y. B., výsluch Q. Y., potvrdenie o platení daní na predmetné pozemky. 8. Žalovaný uviedol, že nárok žalobcov popiera. Žalobcovia sú povinní obhájiť dôkazné bremeno. Pokiaľ uvádzajú, že sa im stratili kúpne zmluvy, ktorými mali derivátne nadobudnúť vlastnícke právo, resp. od nich odvodzujú plynutie vydržacej doby, tak nemožno akceptovať žiaden dôkazný prostriedok hoci ho samy navrhujú. Žalobcovia vôbec nepredložili identifikáciu PKN parciel, teda vôbec nie je zrejme či predmetná parcela je zlúčenou s parcelami, ktoré mali kedysi imperektne nadobudnúť. Bez tohto osvedčenia nemôžu pristúpiť k tvrdeniam o vydržaní. Spomínaná okolnosť straty zmlúv v sebe nesie aj problém časový, teda kedy mala začať plynúť vydržacia doba. Samotná dobromyseľnosť žalobcov takisto nie je preukázaná. Samotný užívací či obhospodarovací vzťah nie je dostačujúci. Okolnosť prízvukovaná žalobcami pri všetkých nevkladovaných zmluvách , že žalobcovia nevedeli o povinnej registrácii zmlúv naznačuje iba tzv. právny omyl. Táto právna nevedomosť však nemá právne následky a nemá za následok vznik dobromyseľnosti a oprávnenej držby. I na jedinej dostupnej zmluve je uvedená skutočnosť, že zmluva podlieha registrácii štátnym notárstvom, čiže subjektívna nevedomosť by mala byť vylúčená. Dobromyseľnosť, ak by aj bola prítomná je negovaná vytvorením registra obnovenej evidencie pozemkov. V roku 2001 sa uskutočnil ROEP a vyvesením zápisu na úradnej tabuli obce, ktorý nesvedčí vlastníctvu žalobcov sa tí stávajú nedobromyseľnými. Nakoľko účinky zverejnenia platia erga omnes a tak ak by aj žalobcovia o tom nevedeli, uplatní sa fikcia vedomosti o takto publikovanej informácii.
9. Súd vykonal dokazovanie výpisom z KN na parcely č. XXX, XXX, XXX, výpisom z R. vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, snímkou z katastrálnej mapy, identifikáciou parciel č. XXX, č. XXX, č. XXX, kúpnou zmluvou vrátane dotazníka, čestným vyhlásením J. V., čestním vyhlásením P. V., listom žalovanému, prehlásením W. Mokráňa, odpoveďou žalovaného, identifikáciou parciel z roku XXXX, výsluchom žalobcu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
10. Z výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva, že k parcelám reg. „C“ par. č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX nie je založený list vlastníctva, teda vlastník týchto parciel nie je evidovaný. Z katastrálnej mapy vyplýva, že parcely reg. „C“ par. č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX sú tvorené parcelami reg. „E“ parc. č. 356/34 a parc. č. XXX, v k.ú. B.. W. reg. „E“ parc. č. 356/34, k.ú. B., ktorá je predmetom tohto konania je evidovaná na vlastníka, ktorým je žalovaný.
11. Z kúpnopredajnej zmluvy vyplýva, že Ignác V. predával žalobcom ako kupujúcim za kúpnu cenu 3 176,-Kčs pozemnoknižnú parcelu č. XXX. V zmluve bolo uvedené, že zmluva nadobudne účinnosť registráciou štátnym notárstvom. Podpis J. V. na zmluve bol notársky overený dňa 08.08.1983. Z dotazníka a čestného vyhlásenia vyplýva, že miestny národný výbor súhlasil s prevodom nehnuteľnosti. Z identifikácie parciel zo dňa 26.07.1978 vyplýva, že pozemnoknižná parcela č. XXX zodpovedala parc. č. XXX evidencie nehnuteľností a užívateľom tej parcely bol J. V. s T. rod. V..
12. Z identifikácie parciel zo dňa 26.07.1978 ďalej vyplýva, že pozemnoknižná parcela č. XXX zodpovedala parc. č. XXX evidencie nehnuteľností a užívateľom tej parcely bol T. V. s P. rod. X..
13. Z identifikácie parciel zo dňa 27.11.1978 Ďalej vyplýva, že pozemnoknižná parcela č. XXX zodpovedala parc. č. XXX evidencie nehnuteľností a užívateľom tej parcely bol M. T. s H. rod. B..
14. Čestným vyhlásením zo dňa 27.05.1997 P. V. čestne vyhlásila, že od žalobcu prevzala sumu 20 000,-Sk za odkúpenie parcely č. XXX v k.ú B..
15. Z dopisu W. V. zo dňa 12.02.2015 vyplýva, že on so súrodencami môže dosvedčiť, že otec predal dom vo B. aj s pozemkami, za čo kúpil dom v A. a odvtedy žiadnu pôdu vo B. nevlastnil.
16. Žalobcovia v žalobnom návrhu uviedli, že kúpne zmluvy, ktorými mali nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným pozemkom neboli zapísané v katastri nehnuteľností, a že nedošlo k registrácii kúpnej zmluvy z roku 1983 štátnym notárstvom, avšak na svojom výsluchu žalobca uviedol, že zmluva, ktorú uzavierali jeho rodičia okolo roku 1963 bola registrovaná, pričom však táto zmluva mala byť ústna a preto s pánom J. V. uzavreli ďalšiu zmluvu, ktorú potvrdil notár, pričom potvrdenie notára predstavovalo len overenie podpisu predávajúceho. Po jej obdržaní s ňou išiel na kataster, kde ju ukázal. Ku kúpnym zmluvám k parceliam č. XXX a č. XXX, ktoré mali byť uzavreté v roku 1997 na rozdiel od žalobného návrhu pri výsluchu uviedol, že ich dal zavkladovať na kataster, na dôkaz čoho súdu predložil potvrdenia z katastra zo dňa 03.04.1997, z ktorého však vôbec nevyplývalo, že predmetné zmluvy boli zavkladované, nakoľko potvrdenie z katastra predstavovalo len identifikáciu parciel, avšak nie potvrdenie či rozhodnutie o vklade.
17. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nerozlišuje medzi vkladom ako úkonom katastra, či registráciou štátnym notárstvom na jednej strane a vyhotovením identifikácie parciel a overením podpisu na druhej strane a tieto úkony zamieňa, napriek tomu, že ide o úkony odlišné. Uvedené len dokladá to, že kým v žalobnom návrhu uvádza, že nedošlo k registrácii zmlúv a vlastnícke právo žalobcov nebolo zapísané v katastri nehnuteľností vo svojej výpovedi uvádza, že zmluvy boli registrované i keď prvá zmluva uzavretá jeho rodičmi mala byť uzavretá len ústne, čo registráciu vylučuje a pri ďalších zmluvách ako dôkaz o vklade poukazuje na potvrdenie katastra, pričom však ide iba o identifikáciu parciel. Z uvedeného vyplýva, že tieto predmetné zmluvy neboli registrované a ani neboli zavkladované, nakoľko tie okolnosti, na ktoré poukazuje žalobca na dôkaz ich registrácie či povolenia vkladu sa vôbec netýkajú registrácie či zavkladovania, ale len identifikácie parciel resp. overenia podpisu J. Mokráňa na kúpnej zmluve z roku 1983. Ak by došlo k zavkladovaniu prípadne zaregistrovaniu týchto zmlúv boli súčasťou zbierky listín katastra, čo však v danom prípade nie je splnené a teda k zaregistrovaniu a zavkladovaniu týchto zmlúv nedošlo, nakoľko to žalobca nepreukázal.
18. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
19. Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
21. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
22. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
23. Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“) v znení od 01.04.1983 do 31.12.1991 teda ku dňu registrácie kúpnej zmluvy, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.
24. Podľa § 133 OZ v znení od 01.04.1964 do 31.12.1991 teda ku dňu registrácie kúpnej zmluvy, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
25. Podľa § 134 ods. 2 OZ 01.04.1983 do 31.12.1991 teda ku dňu registrácie kúpnej zmluvy, ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.
26. Podľa § 135 a ods. 2 OZ v znení od 01.04.1983 do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).
27. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb., písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy. To isté platí pri majetkových právnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ nejde len o obvyklé darovania primerané ich zárobkovým a majetkovým pomerom. Písomná forma je ďalej potrebná pri právnych úkonoch, pre ktoré zákon osobitne predpisuje písomnú formu.
28. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. , vklad je úkon katastrálneho úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
29. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., katastrálny úrad preskúma platnosť zmluvy, dohody, prípadne zakladateľskej listiny obchodnej spoločnosti, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
30. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. ak sú podmienky na vklad splnené, katastrálny úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, katastrálny úrad môže rozhodnúť len o časti návrhu.
31. Podľa § 588 ods.1 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
32. V predmetnej veci sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku tým, že ho nadobudli vydržaním na podklade kúpnych zmlúv.
33. Vydržanie predstavuje jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, ide o nadobudnutie tohto práva na základe tzv. iných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 ods. 1 OZ). Jedným z predpokladov vydržania je existencia oprávnenej držby. Oprávnená držba je taká držba, ktorá je vykonávaná osobou, ktorá nakladá s vecou ako s vlastnou a táto osoba je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná, že jej vec patrí. Teda nestačí len obyčajná dobromyseľnosť, ale musí ísť o
dobromyseľnosť kvalifikovanú, t.j. so zreteľom na všetky okolnosti, že mu vec patrí (§ 130 ods. 1 OZ, § 132a ods. 1 OZ). O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno právny omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. Pre účely prejednávanej veci je treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď napríklad najmä 4 Cdo 283/2009 <http://merit.slv.cz/4Cdo283/2009> ako aj 5 Cdo 30/2010 <http://merit.slv.cz/5Cdo30/2010> a 6 M Cdo 5/2010 3 Cdo 97/2009 <http://merit.slv.cz/3Cdo97/2009>, ) a existencia neospravedlniteľného omylu neguje dobromyseľnosť so zreteľom na všetky okolnosti, teda vedie k nemožnosti vydržania.
34. Nato, aby držiteľ bol držiteľom oprávneným, t.j. takým ktorého držba po kvalifikovanú desaťročnú dobu mohla viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom vydržaním bolo potrebné, aby zmluva uzavretá v roku 1983 bola zaregistrovaná štátnym notárstvom (§ 134 ods. 2 OZ), a aby pri zmluvách uzavretých v roku 1997 bol povolený vklad(§ 133 ods. 2 OZ). Zákon účinný v čase uzavretia zmluvy v roku 1983 jednoznačne uvádzal, že na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti sa vyžaduje účinnosť zmluvy, pričom zmluva bola účinná až jej zaregistrovaním štátnym notárstvom. Pre zmluvy uzavreté v roku 1997 zákon stanovoval, že vlastnícke právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu. Nakoľko však k registrácii či k vkladu nedošlo, nakoľko ich žalobca nepreukázal, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že sa stal vlastníkom veci, nakoľko požiadavka registrácie zmluvy či vkladu bola požiadavkou jednoznačnou, a preto žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto pozemku vydržaním. Len samotné uzavretie kúpnej zmluvy a uhradenie kúpnej ceny k nadobudnutiu vlastníckeho práva nepostačuje a ani v prípadná pokojná držba trvajúcej dlhšie než 10rokov pri neregistrovanej resp. nezavkladovanej kúpnej zmluve nemohla viesť k vydržaniu tohto pozemku z dôvodu nesplnenia jednoznačného ustanovenia zákona a teda absencii dobromyseľnosti so zreteľom na všetky okolnosti. Na uvedenom nič nemení ani to, že žalobca sa mylne domnieva, že listina o identifikácii parciel predstavuje povolenie vkladu kúpnych zmlúv, nakoľko tento omyl nie je ospravedlniteľný, nakoľko na každom človeku je spravodlivé požadovať, aby tieto rôzne úkony katastra odlišoval. Kým povolenie vkladu je rozhodovací proces (§ 5 ods. 1, § 31 ods. 1, § 31 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.), ktorým kataster rozhoduje o zmene zapísané vlastníka na liste vlastníctva identifikácia parciel k zmene vlastníka nevedie, nakoľko z nej len vyplýva ktoré v minulosti v rôznych katastrálnych operátoch evidované parcely zodpovedajú parceliam evidovaných v iných operátoch. Uvedené obdobne platí pre osvedčenie podpisu notárom, ktorým notár osvedčuje, že podpis patrí konkrétnej osobe od registrácie zmluvy štátnym notárstvom, čo predstavuje úkon, na ktorého podklade nadobúda zmluva účinnosť.
35. Čo sa týka k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k parcele č. XXX na podklade zmluvy, ktorú uzavreli rodičia žalobcu s J. V. v roku 1962 súd dodáva, že od XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX zákon vydržanie pozemku neumožňoval a nakoľko si žalobcovia boli vedomí, že predmetná zmluva bola uzavretá medzi rodičmi žalobcu a J. V. iba v ústnej forme, čo potvrdil žalobca na výsluchu, už táto okolnosť neguje dobromyseľnosť žalobcov, nakoľko ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. jednoznačne stanovovalo pre platnosť zmlúv o prevode nehnuteľnosti písomnú formu. K nadobudnutiu vlastníckeho práva uzavretím novej zmluvy v roku XXXX nedošlo, nakoľko tá nebola registrovaná.
36. Nakoľko žalobcovia neboli dobromyseľní so zreteľom na všetky okolnosti, keďže nimi uzavierané zmluvy neboli registrované štátnym notárstvom resp. zavkladované, nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným pozemkom, a preto súd ich žalobu zamietol.
37. Súd dodáva, že predmetom konania bolo posúdenie vlastníckeho práva žalobcov, ale nie žalovaného.
38. Súd dokazovanie výsluchom svedkov nevykonal, nakoľko ho pokladal za nehospodárny, keďže žalobcovia nimi chceli preukázať iba kúpenie pozemkov, teda neboli spôsobilé preukázať okolnosti týkajúce sa dobromyseľnosti so zreteľom na všetky okolnosti, teda registráciu a zavkladovanie zmlúv. Dôkaz dopytom ohľadne platenia daní bol takisto nadbytočný, nakoľko by iba preukazoval okolnosť, že žalobcovia predmetné pozemky držia, avšak nie ich dobromyseľnosť so zreteľom na všetky okolnosti.
39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „ CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalobcom v hodnote 100%, ktorých zaviazala na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne, nakoľko obaja sa domáhali určenia vlastníckeho práva k celému pozemku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.