Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-375-2017.pdf
PDF · 128.18 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/375/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., N. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. S. I., s.r.o., so sídlom P., L. sv. S. XXX/XX, proti žalovanému E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Y. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. februára 2017, č.k. 11C/274/2010-166 v spojení s opravným uznesením zo dňa 11. apríla 2017, č.k. 11C/274/2010-189 a proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. februára 2017, č.k. 11C/274/2010-161 takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 11.04.2017 č.k. 11C/274/2010-189 p o t v r d z u j e.
Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 02.02.2017, č.k. 11C/274/2010-161 o d m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v okrese Trenčín, obec T. - X., k. ú. T. - X. zapísanej na LV č. XXX, pozemku registra "E" parc. č. XX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2 a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Trenčín, obec T. - X., k. ú. T. - X. zapísaná na LV č. XXX, pozemok registra "E" parc. č. XX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Vo výroku II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 652,50 eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku III. rozhodol o náhrade trov konania ta, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Pred podaním návrhu na súd sa účastníci na zrušení a vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva nedohodli. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prípade, že sa s ostatnými spoluvlastníkmi na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedohodne. Žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov využil toto svoje právo a podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhol, aby podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd. Voči zrušeniu podielového spoluvlastníctva žalovaný nemal námietky. Bolo tak preukázané, že účastníci nechcú naďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu k prejednávanej nehnuteľnosti a preto súd akceptujúc ich vôľu, podielové spoluvlastníctvo k nej zrušil. Pokiaľ ide o vyporiadanie takto zrušeného podielového spoluvlastníctva, súd nebol viazaný návrhom žalobcu a postupoval v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že postupne skúmal spôsoby vyporiadania, ktorých poradie citované ustanovenie upravuje a ktoré poradie je pre súd záväzné. Ak je to možné, rozdelí súd vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z predloženého listu vlastníctva bolo zistené, že pozemok je mimo zastaveného územia obce a nie je možné ho rozdeliť, nakoľko by došlo k porušeniu § 23 a § 24 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Na základe tohto je možné vykonať vyporiadanie podľa ďalšieho spôsobu, a to prikázaním veci za primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov. S poukazom na prioritu hľadiska veľkosti podielov spoluvlastníkov súd sa stotožnil s argumentom žalobcu, že jediným spôsobom, ako vyporiadať spoluvlastníctvo účastníkov k predmetnej nehnuteľnosti je prikázať pozemok do výlučného vlastníctva väčšinovému spoluvlastníkovi. Naviac súd mal za to, že u žalobcu je i predpoklad účelnejšieho reálneho využitia pozemku vzhľadom na blízkosť jeho bydliska k umiestneniu pozemku ako i k tomu, že pozemok bude užívať v spolupráci so svojou rodinou. Súd preto zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že pozemok, parcelu reg. "E" parcelné číslo XX/XX o výmere XXXX m2, zapísanú na liste vlastníctva č. XXX, v katastrálnom území T. - X. prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorému zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel 1/4. Pri určení výšky náhrady vychádzal súd zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktorá vyjadruje tak cenu určenú v závislosti na druhu stavby, použitých stavebných materiálov, vybavenosti, konštrukcií, údržbe, veku, výmere, kultúre, bonite pozemku ako aj situáciu na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. V tomto konaní ustanovený znalec určil podaným znaleckým posudkom všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na 2.610,- Eur. Náhrada za spoluvlastnícky podiel žalovaného tak predstavuje 652,50 Eur (2.610/4 = 652,50), ktorú sumu uložil súd žalobcovi zaplatiť žalovanému podľa § 232 CSP v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca zo špekulatívnych dôvodov chce lacno získať ornú pôdu, ktorá v blízkej budúcnosti bude vyňatá na stavebné pozemky súd vychádza zo znaleckého posudku, ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a vychádzal aj z citovanej judikatúry o primeranej náhrade pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Pri určení všeobecnej ceny je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Vždy pri určovaní všeobecnej ceny je tu predpokladaná možnosť, že v budúcnosti dôjde k zníženiu alebo k zvýšeniu ceny nehnuteľnosti, ale táto skutočnosť nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu, nakoľko pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Neboli tu splnené podmienky aby súd vychádzal z inej všeobecnej ceny nehnuteľnosti ako bola určená znaleckým posudkom, o ktorom súd nemal závažné a dôvodné pochybnosti ani nebola sporovým stranami relevantným spôsobom spochybnená. Pokiaľ ide o námietky žalovaného v tom zmysle, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo väčšom rozsahu ako vyplýva z katastra nehnuteľností túto súd ich posúdil ako právne bezpredmetnú, nakoľko žalovaný svoje tvrdenie nepreukázal žiadnymi právne relevantnými skutočnosťami, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno a údaje katastra (uvedené v § 7 katastrálneho zákona) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z.). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný súd mu v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol ho zmeniť tak, že podielové spoluvlastníctvo strán sporu k spornej parcele odvolací súd zruší a vyporiada tak, že spornú nehnuteľnosť prikáže do jeho výlučného vlastníctva. Zároveň žiadal určiť neplatnosť rozhodnutí Štátneho notárstva sp. zn. 4D/1466/86 zo dňa 03.10.1986 a sp. zn. 1D/1105/92 zo dňa 15.09.1992. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h), g), f), d), e), b). Vytýkal súdu prvej inštancie, že nespravodlivo rozhodol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a taktiež Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý Slovenská republika ratifikovala, vrátane Dodatkových protokolov k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na to, že právnym predchodcom spornej parcely bol jeho nebohý otec I. D., ktorý na základe čestného prehlásenia (závet jeho rodičov nebohého I. D. a nebohej I. D., rod. X.), písaného dňa 06.01.1980 (v prílohe uvedené čestné prehlásenie), pred smrťou uskutočnili vyporiadanie vlastníckych práv medzi troma svojimi synmi, a to I., E. a E. s úmyslom tak, že z dôvodu toho, že otec I. D. obidvom synom I. a E., ako murársky majster postavil nové rodinné domy na veľkých rovinatých pozemkoch v obci K., zostáva sporná parcela v jeho výlučnom vlastníctve, na ktorej si v budúcnosti, keď táto pôda bude vyčlenená na stavebné pozemky postaví nový rodinný dom z toho dôvodu, že malý domček, v ktorom býval v K. XXX sa nachádza na strmom, kamenistom kopci a je postavený v roku 1918, nevyhovuje normálnemu bývaniu. Na pravdivosť tvrdení predložil list Jednotného roľníckeho družstva v K. zo dňa 25.08.1969 a list Jednotného roľníckeho družstva 1. mája Q.- E. zo dňa 24.03.1972. Za ďalší dôkaz pravdivosti horeuvedených tvrdení označil prehlásenie o vzdaní sa dedičského podielu po zomrelom I. D. v jeho prospech, dedí po zomrelom bratovi E. D., a to: M. G., rod. D., I. D., C. D. a manželka nebohého brata E., E. D., rod. J.. Keďže v tom období bola všetka orná pôda, ktorú vlastnili jeho rodičia v užívaní Poľnohospodárskeho družstva v K., tak o tejto ornej pôde nebola v čestnom prehlásení zmienka, ale z obsahu tohto čestného prehlásenia - závetu, je jednoznačné prianie jeho rodičov na celkové vyporiadanie sa v dedičskom konaní po oboch jeho rodičoch. Ďalej uviedol, že aj nebohý brat I. D., po ktorom zdedil spornú ornú pôdu jeho najstarší syn C. D. - žalobca, vo svojom prehlásení zo dňa 23.04.1980 prehlásil, že si nebude robiť žiadny nárok na dedičstvo po jeho rodičoch, pričom sa žalovaný zaviazal zaplatiť svojmu bratovi I. D. celkovú sumu 10.000 Kčs, čo aj uskutočnil v dvoch splátkach po 5.000 Kčs. Mal za to, že bolo nespravodlivo a protiprávne rozhodnuté Štátnym notárstvom v Trenčíne v dedičskej veci po I. D. rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XD/XXXX/XX tak, že celé dedičstvo pozostávajúce z poľnohospodárskej pôdy nadobúda I. D., keď v uvedenom rozhodnutí je uvedený nesprávny deň narodenia I. D.. Navrhol preto súdu, aby určil neplatnosť uvedeného rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že z uvedeného dedičského rozhodnutia vyplýva povinnosť I. D. ako nadobúdateľa dedičstva, v prípade vykúpenia alebo vyvlastnenia poľnohospodárskej pôdy, bude povinný ho vyplatiť. Žiadna výplata realizovaná nebola a po smrti I. D. nie je táto povinnosť uvedená v dedičskom rozhodnutí sp. zn. 1D/1105/92 zo dňa 15.09.1992. Na základe toho navrhol, aby súd určil neplatnosť dedičského rozhodnutia sp. zn. 1D/1105/92 zo dňa 15.09.1992. Uviedol, že proti rozhodnutiu Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. 4D/1466/86 podal návrh na obnovu konania, ktorý bol rozhodnutím Štátneho notárstva v Trenčíne zo dňa 06.09.1991 sp. zn. 4D/1466/86 zamietnutý. Takto jeho brat, I. D., protiprávne nadobudol aj spornú parcelu, ktorú následne protiprávne zdedil jeho syn - žalobca. Ďalej dôvodil, že po vyčlenení spornej parcele JRD 1. mája Q., jeho brat I. D. a po protiprávnom nadobudnutí spornej parcely žalobcom, ani jeden túto vyčlenenú parcelu neobrábal. Poukázal na to, že na základe nespravodlivého rozhodnutia Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/983/94-61 zo dňa 10.11.1994, v ktorom mu bol nespravodlivo prisúdený spoluvlastnícky podiel iba v 1/4-ine spornej parcely, požiadal o vyčlenenie toho spoluvlastníckeho podielu JRD 1. mája Q.
- E. za účelom umožnenia mu obrábania tejto ornej pôdy ako samostatne hospodáriaci roľník. Takto vyčlenenú pôdu obrábal viac ako 5 rokov až do doby, keď spoluvlastnícky podiel žalobcu v 3/4-inách bol v dôsledku neobrábania tohto podielu pridelený inej osobe. Sám žalobca tvrdil, že pôdu neobrábal, teraz vo vyjadreniach súdu klamlivo uvádza, že okrem iného má záujem, aby na pozemku vybudoval pre svoje deti záhradu, zasadil stromy, doviezol prenosnú unimobunku, aby túto pôdu bolo možné využívať na regeneráciu pri zachovaní charakteru poľnohospodárskej pôdy, pretože tam inak porastie len burina. Takto chce vlastne znehodnotiť na iné účely výlučne poľnohospodársku pôdu. Ďalej uviedol, že sám žalobca mu v telefonickom rozhovore povedal, že predmetný pozemok je možné odpredať za 10 eur/m2, čo je neporovnateľné s určenou všeobecnou cenou na základe znaleckého posudku v danej veci, podľa ktorého všeobecná hodnota pozemku za 1m2 je 1,35 eur. Je tak preukázané, že žalobca podal žalobu len zo špekulatívnych dôvodov a chce sa obohatiť na jeho úkor pri budúcom predaji tejto spornej ornej pôdy, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie konal voči nemu zaujato z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky pre zbytočné prieťahy v danej veci. Ďalej namietal odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 6. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní neprihliadal správne na aplikáciu ust. § 142 ods. 1 Obč. zákonníka, keď súdu dostatočne preukázal, že spornú pôdou účelne využíval, čo nepopiera ani žalobca a sú o tom písomné doklady v spise. Mal za to, že je dostatočne preukázané, že násilné správanie podielového spoluvlastníka žalobcu voči jeho osobe, okrem iného s prihliadnutím aj na jeho podávané návrhy na uzatvorenie dohody o rozdelení spornej parcely na dve samostatné parcely, tiež s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v krátkej budúcnosti bude táto orná pôda vyčlenená na stavebné pozemky, najmä vzhľadom na polohu tejto pôdy, pri ktorej sa už vo veľkej miere stavajú rodinné domy. Zákon č. 180/1995 Z.z. označil za diskriminačný, čo je okrem iného v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a taktiež v danej veci sa koná dlhú dobu a preto sa nemôže tento zákon spätne vzťahovať na danú vec. Ďalej považoval rozhodnutie Štátneho notárstva v Trenčíne zo dňa 12.04.1992 sp. zn. 1D/1105/92, na základe ktorého bola schválená dohoda dedičov po poručiteľovi I. D. za neplatné, lebo bolo vydané na základe falošného a podvodného tvrdenia C. D.. Navrhuje preto, aby súd toto rozhodnutie zrušil. Za nespravodlivé označil aj rozhodnutie Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.11.1994 č.k. 11C/983/94-61, v ktorom napriek preukázanej skutočnosti, že boli traja bratia - I., E. a E., bolo všetko rozhodnuté v podieli 1/4-iny. V súvislosti s týmto konaním poukázal na jeho snahu uzatvoriť s C. D. dohodu, avšak bezvýsledne.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že skutočnosti uvádzané v odvolaní s predmetnou vecou nesúvisia, predmetné skutočnosti žalovaný už niekoľkokrát uvádzal vo svojich vyjadreniach, ako aj v iných súdnych konaniach. Poukázal na to, že predmetom konania v danej veci je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, keď z LV č. XXX bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že podielovými spoluvlastníčkami sú žalobca o veľkosti podielu 3/4 a žalovaný o veľkosti podielu 1/4 (titul nadobudnutia rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C/983/94). Predmetným rozsudkom došlo k vyrovnaniu dedičských podielov po nebohom I. D. (otcovi žalovaného), ako aj dedičských podielov po nebohej I. D. (matky žalovaného). Predmetný rozsudok je právoplatný a vykonateľný, preto nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že predmetný rozsudok je nespravodlivý a nesprávny a to tiež s poukazom na skutočnosť, že podľa rozhodnutia o dedičstve po nebohom I. D. ako dedičia do úvahy prichádzali - manželka I. D., synovia I. D., E. D. a dedičia po treťom synovi E. D., pričom dedičia po E. D. by nadobudli len dedičský podiel, ktorý by nadobudol syn E., t.j. dedičský podiel o veľkosti 1/4. Je tak zrejmé, že dedičmi po nebohom otcovi I. D. neboli len traja dedičia, ako tvrdí žalovaný. Vo veci prehlásenia o vzdaní sa dedičského podielu po zomrelom I. D. uviedol, že v prípade, ak by aj bolo možné vzdanie sa dedičského práva považovať za prevod dedičského práva, neboli podľa jeho názoru splnené všetky podmienky na prevedenie dedičského práva. Mal za to, že čestné vyhlásenie rodičov žalovaného nie je možné považovať za závet, nakoľko toto prehlásenie nespĺňa zákonom požadované znaky a podmienky závetu. Poukázal na opakované tvrdenia žalovaného, že rozhodnutia súdov, najmä rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C/983/94 je nespravodlivé, ktoré tvrdenia však neboli preukázané ani v rámci iných súdnych konaní vedených na Okresnom súde Trenčín, na ktoré sa žalovaný odvolával. Za účelové a zavádzajúce označil tvrdenia žalovaného o dôvodoch neobrábania pôdy, keď nikto žalovanému nebránil, aby si časť pôdy aj naďalej obrábal. Za domnienky a dohady označil tvrdenia žalovaného, že sa v krátkej budúcnosti má sporná nehnuteľnosť vyčleniť na stavebné pozemky. Z vyjadrenia M. T. - X. jednoznačne vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavaného územia obce a podľa v súčasnosti platnej územno-plánovanej dokumentácie Obce T.- X. č. 9-Ďo/1994, schválenej uznesením Obecného zastupiteľstva T.- X. č. E./1995 bod B/1 zo dňa 19.11.1995 je funkčné využitie nehnuteľnosti určené na poľnohospodársku výrobu. V súvislosti s prieťahmi v konaní poukázal na tú skutočnosť, že je to práve žalovaný, ktorý svojím konaním bránil tomu, aby došlo ku skončeniu predmetného sporu bez zbytočných prieťahov. Mal za to, že domnienky žalovaného o „zaujatosti“ súdu prvej inštancie nie sú ničím podložené. Mal za to, že dôkazy predložené žalovaným žiadnym spôsobom nesúvisia s prejednávanou vecou, súd sa s nimi nevysporiadal v predmetnom konaní v súlade s ust. § 185 a nasl. CSP a nedošlo tak zo strany súdu prvej inštancie k znemožneniu práva žalovaného na spravodlivé konanie (viď 24.a 25. odôvodnenia rozsudku). Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal akékoľvek násilné správanie sa žalobcu voči žalovanému, je to práve žalovaný, ktorý nemal žiadny záujem na vyriešení celej veci dohodou a taktiež neustále menil svoje požiadavky, čo vyústilo do toho, že dohoda žalobcu so žalovaným nebola možná. Poprel tvrdenie žalovaného, že nehnuteľnosť chce znehodnotiť. Je to práve žalovaný, ktorý má záujem na predmetnej nehnuteľnosti stavať a ktorý chce zmeniť účel využitia nehnuteľnosti na stavebné účely, čo vyplýva aj z jeho vyjadrenia zo dňa 02.08.2016. Vo veci určenia ceny za nehnuteľnosť uviedol, že ani žalobca a ani žalovaný nie sú osobami odborne spôsobilými na posúdenie ako mal, alebo nemal znalec pri zhotovení znaleckého posudku postupovať, t.j. aj pri určovaní ceny nehnuteľnosti. Vo veci využívania pôdy zo strany žalovaného uviedol, že žalovaný dlhodobo pôdu neužíva, neobrába ju. Poukázal na samotné vyjadrenia žalovaného v tomto smere. Pokiaľ sa týka žiadosti žalovaného, aby odvolací súd zrušil rozhodnutia štátneho notárstva, toto nie je reálne možné, nakoľko zrušenie týchto rozhodnutí nebolo predmetom konania v danej veci. Taktiež nie je možné reálne rozdelenie spornej parcely s poukazom na § 2 písm. b) zák. č. 220/2004 Z.z., pričom na rozdeľovanie pozemkov sa vzťahuje zák. č. 180/1995 Z.z.
4. Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného označil v celom obsahu za účelové, odvolávajúce sa na rôzne zákonné ustanovenia, ktoré sú proti jeho osobe diskriminačné a v rozpore so zaručenými právami na základe Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - právo vlastniť príslušnú nehnuteľnosť. Pokiaľ sa týka riadneho obhospodarovania nehnuteľnosti uviedol, že na potrebné práce si najíma pracovníkov, ktorí mu pôdu obrábajú. Žalobca pritom sám túto spornú pôdu, ktorú protiprávne nadobudol neobrábal viac ako 24 rokov a taktiež ju doteraz neobrába. Prevažná časť tejto pôdy bola pridelená bez jeho súhlasu a vedomia inému záujemcovi na obrábanie. Obec T. - X. niekoľkokrát urgovala aj písomne žalobcu, čo žalobca uviedol v danom konaní, aby zabezpečil obrábanie tejto pôdy. Poukázal na to, že v danej lokalite je teraz preukázané stavbou nových rodinných domov, že v krátkej budúcnosti bude aj táto orná pôda vyčlenená na stavebné pozemky, snaží sa žalobca za každú cenu nadobudnúť vlastnícke právo k celej spornej nehnuteľnosti a tak sa bezdôvodne obohatiť na jeho úkor tým, že stavebný pozemok odpredá, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca žiadnym spôsobom neprejavuje žiadnu skutočnú snahu prinajmenšom na rozdelenie pôdy na dve samostatné parcely. Ďalej uviedol, že žalobca sa nezmieňuje o tej časti pôdy, ktorú zobrala do užívania bez povolenia pôvodného vlastníka pôdy I. D. - Slovenská s práva ciest - IVSC Žilina, na ktorej je postavená inžinierska stavba - cestná , miestna a účelová komunikácia, vrátane s tým spojené svahy, rokliny a podobne o celkovej výmere 317m2. Za túto pôdu žalobca poberal od SSC aj nájomné, z ktorého mu doteraz nezaplatil príslušnú patriacu časť nájomného. Na základe uvedeného navrhol, aby súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému príslušnú časť nájomného, ktoré mu zaplatila SSC. Ďalej žiadal, aby súd určil neplatnosť napadnutého rozsudku, okrem už uvedených dôvodov , aj z dôvodu neuzavretia nájomnej zmluvy s SSC na jednej strane a na druhej strane so žalovaným ako podielovým spoluvlastníkom. Namietal, že súd sa mal zaoberať aj tou skutočnosťou, že neboli vysporiadané podielové spoluvlastnícke práva medzi žalobcom a žalovaným, čo sa týka spoločností týkajúcich sa výmery ornej pôdy 317m2, za ktoré bolo platené nájomné len žalobcovi. Poukázal v tomto smere na podanú žalobu vedenú na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 11C/274/2012. Mal za to, že všetky jeho tvrdenia sú opodstatnené, jednoznačne sa týkajú danej veci, preto ak by súd neakceptoval jeho tvrdenia, ktoré sú podložené aj dôkazmi, porušil by jeho základné právo na spravodlivý súdny proces. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.11.1994, č.k. 11C/983/94-61 bolo žalovanému potvrdené, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podieli 1/4 , že do úvahy pripadá manželka I. D., i keď táto / nebola uvedená ako spoluvlastníčka tejto spornej nehnuteľnosti a taktiež nebola následne zaevidovaná do katastra nehnuteľností ako spoluvlastníčka tejto spornej nehnuteľnosti. Ďalej mal za to, že čestné prehlásenie rodičov spĺňa všetky zákonné ustanovenia závetu. Uvedený závet však našiel až dávno po uskutočnení dedičských rozhodnutí Štátneho notárstva v Trenčíne. Aj napriek oneskorenému nálezu tohto právoplatného závetu, má okrem iných dôkazov uvedených v spise zákonné právo vlastniť v celosti spornú parcelu, čo potvrdzuje aj závet, ktorý vlastnoručne napísal a tiež podpísal jeho nebohý otec I. D. dňa 06.01.1980.
5. Žalobca v písomnej duplike k písomnej replike žalovaného uviedol, že aj ďalšie vyjadrenia žalovaného sú len zmätočné a nesúvisiace s prejednávanou vecou a k týmto skutočnostiam sa už vyjadril, pridržiava sa svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu žalovaného. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že všetky skutočnosti uvádzané v jeho vyjadreniach súvisia s prejednávanou vecou, sú podložené konkrétnymi dôkazmi, ktoré preukazujú neopodstatnenosť žaloby. Vyjadrenia žalobcu iba preukazujú maximálnu snahu bezdôvodne a protiprávne sa obohať na jeho úkor a zároveň tak na neopodstatnené zvyšovanie ďalších trov právneho zasdtúpenia. Pridržiaval sa odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní.
7. Žalobca k vyjadreniu žalovaného sa pridržiaval svojich doterajších vyjadrení. Uviedol, že na podopru svojich tvrdení v prvoinštančnom konaní predložil všetky dôkazy, na ktoré sa odvolával, mal snahu sa so žalovaným dohodnúť, avšak podmienky zo strany žalovaného neboli pre neho prijateľné. Mal za to, že žalovaný zasielaním ďalších vyjadrení spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní o rozhodnutí o odvolaní žalovaného.
8. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca doteraz nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, neuskutočnil žiadne konkrétne písomné ani ústne vyjadrenia, ktoré by preukazovali opodstatnenosť a naliehavosť na podanie predmetnej žaloby, ktorú vôbec neobrábal, ani doteraz neobrába napriek výzvam Obecnému úradu T. - X.. Ďalej poukázal na jeho snahu na vzájomnú dohodu ohľadne spornej parcely. Opakovane poukázal na už teraz uskutočnenú výstavbu nových rodinných domov medzi obcami T. - X. a obcou K., a to medzi dvoma cestami, jedna vedená pod číslom 1864, ktorá je vedená z obce Drietoma priamo do obce T. - X. a druhá hlavná cesta pod číslom E50, z ktorej je tesne za obcou K. odpojená cesta pod číslom 1864. Pri ceste pod číslom 1864 oproti spornej parcely č. XX/XX sú už novopostavené rodinné domy a je len otázkou krátkeho času, že orná pôda nachádzajúca sa medzi uvedenými dvoma cestami bude vyčlenená na stavebné pozemky, lebo sa jedná o doteraz uvedenú ornú pôdu, ktorá má malý priestor pre poľnohospodárske účely medzi dvoma uvedenými cestami. X. si je toho veľmi dobre vedomý a tak zo špekulatívnych dôvodov sa snaží bezdôvodne obohatiť na jeho úkor. Pri terajšom stave vlastníctva na katastri nehnuteľností v podieli 1 by mu prináležalo 483m2, čo je dostatočná výmera aj na stavebný pozemok. Na základe uvedených skutočností a neochotu žalobu na dohode, ktorá by vyhovovala obidvom stranám tak, aby mal zaručené svoje vlastnícke právo k tejto spornej parcele, trval na všetkých svojich podaniach doručených súdu.
9. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení.
10. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepripustil, by do konania pristúpila Slovenská správa ciest Investičná výstavba a správa ciest, Žilina, M. Rázusa 104/A. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti - pozemku parcelné číslo XX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2 zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, pre k. ú. T. X.. Uplatnil si náhradu trov konania. Podaním zo dňa 14.07. 2016 žalovaný navrhol, aby súd pribral do konania aj ďalšieho účastníka a to Slovenská správa ciest
- IVSC Žilina v rámci potreby majetkového vysporiadania v tom zmysle, že -IVSC Žilina neplatí za užívanie spornej cesty žiadne nájomné a preto bude potrebné, aby súd prikázal tomuto ďalšiemu účastníkovi konania zaplatiť nájomné za užívanú pôdu. Konštatoval, že o pristúpení ďalšieho subjektu do konania rozhoduje súd len na návrh žalobcu. Touto legitimáciou disponuje výlučne žalobca, pretože z dispozičného princípu vyplýva, že zodpovednosť za stanovenie okruhu subjektov konania má práve žalobca. Žalobca, nie žalovaný je nositeľom dispozičnej legitimácie v konaní. Nakoľko žalovaný nie je procesne legitimovaný na podanie návrhu na vstup ďalšieho subjektu do konania, nemôže sa úspešne domáhať, aby súd pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 470 ods. 1, § 79 veta prvá CSP.
11. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Navrhol ho zmeniť tak, že odvolací súd jeho návrhu na pristúpenie Slovenskej správy ciest Investičná výstavba a správa ciest Žilina, vyhovie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nespravodlivé rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že SSC - IVSC Žilina na spornom pozemku bez súhlasu právneho predchodcu - pôvodného vlastníka tejto spornej nehnuteľnosti - I. D., si svojvoľne bez zaplatenia vybudovala cestu, pričom zobrala z tejto výmery ornej pôdy (XXXXmX) celkovú výmeru 319m2, za ktorú neplatí žiadne nájomné. Ďalej dôvodil, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spornej parcele, je potrebné prihliadnuť aj na doteraz neukončený spor vedený na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 21C/328/2015, v ktorom sa okrem iného domáha aj určenia spoluvlastníckeho práva aj v podieli 1/3 - XXXmX k ornej pôde parcelné č. XX/XX o celkovej výmere XXXXmX v k.ú. T. - X., z ktorej si svojvoľne SSC-IVSC Žilina zobrala na vybudovanie cesty XXXmX. Mal za to, že je v záujme oboch strán sporu, aby bola SSC - IVSC Žilina účastníkom konania.
12. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné a odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie je potrebné ako neprípustné odmietnuť.
13. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli žalovaným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdurpvej inštancie v danej veci. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
14. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
15. Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex).
16. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije (ďalší) spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pri úvahe o tom, či sa vec prikáže jednému zo spoluvlastníkov alebo viacerým z nich, súd prihliadne na návrhy účastníkov; do spoluvlastníctva prikáže vec iba vtedy, ak účastníci o to žiadajú alebo aspoň sú s tým uzrozumení. Zákonom nevysloveným, ale z povahy veci vyplývajúcim predpokladom teda je, že o spoločnú vec má niektorý zo spoluvlastníkov záujem a je schopný za ňu zaplatiť primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým ) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta Občianskeho zákonníka od účinnosti novely vykonanej zák. č. 526/2002 Z.z. zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone.
17. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jednotlivých kritérií a ich porovnania s inými. Žalovaný nesúhlasil s tým, aby sporná nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu, resp. žiadal, aby predmetná nehnuteľnosť bola rozdelená na dve samostatné parcely.
18. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojich záveroch zo zistenia, že pozemok, ktorý je predmetom konania podľa listu vlastníctva č. XXX, k.ú. T. - X. zapísaný ako orná pôda o výmere XXXXmX a umiestnený mimo zastavaného územia obce (v extraviláne). V prejednávanej veci sa teda jedná o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku, ktorý je poľnohospodárskou pôdou, na ktorú sa vzťahuje zákaz drobenia poľnohospodárskych pozemkov v zmysle § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2000m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5000m2, ak ide o lesný pozemok. Z tohto dôvodu nebolo v danej veci postupovať s návrhom žalovaného na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej parcele a túto reálne rozdeliť na dve samostatné parcele. Pokiaľ odvolateľ namietal, že v krátkej budúcnosti bude táto orná pôda vyčlenená na stavebné pozemky, táto námietka nie je dôvodná. Ako vyplýva z vyjadrenia obce T.
- X. (č.l. 129 spisu), predmetná nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavaného územia obce a podľa v súčasnosti platnej územnoplánovacej dokumentácie obce T. - X. č. 9/Ďo/1994 schválenej uznesením obecného zastupiteľstva T. - X. č. VIII/1995 bod B/1, dňa 19.11.1995 je funkčné využitie pozemku určené na poľnohospodársku výrobu. Neobstojí ani námietka odvolateľa, že zák. č. 180/1995 Z.z. v niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom je protiústavný, nakoľko je platný a účinný od 01.09.1995. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že jeho spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti je vo výške 1/3 a nie vo výške 1/4 poukazujúc na genézu rodinných vzťahov, ani táto námietka nie je dôvodná, pretože súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí vychádzať z existujúceho skutkového a právneho stavu. Správne súd prvej inštancie v tomto smere uzavrel, že žalovaný svoje tvrdenie nepreukázal žiadnymi právnymi skutočnosťami a údaje katastra (uvedené v § 7 katastrálneho zákona) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z.). Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že hľadisko účelného využitia predmetnej nehnuteľnosti vyznieva v prospech žalobcu. Prečo je to tak, podrobne odôvodnil v bode 20 napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a naň poukazuje. Za násilné správanie žalobcu nemožno považovať skutočnosť, že nedošlo medzi stranami sporu k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k danej nehnuteľnosti a vzhľadom na vyjadrenie obce (č.l. 129), ani skutočnosť, že v krátkej budúcnosti bude predmetná orná pôda vyčlenená na stavebné pozemky. Správne podľa znaleckého posudku Ing. I. G. bola určená aj všeobecná hodnota predmetnej parcely - ornej pôdy, ktorej funkčné využitie je určené na poľnohospodársku výrobu a nie na zástavbu, ako to vyplýva z vyjadrenia obce T. - X. (č.l. 129). Pokiaľ sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie je voči nemu zaujatý z dôvodu, že podal na Ústavný súd SR sťažnosť pre prieťahy konania, je treba uviesť, že takáto námietka zaujatosti súdu je nekonkrétna, odvolací súd na túto námietku neprihliadol. Pokiaľ sa žalovaný domáhal zrušenia vyššie citovaných rozhodnutí Štátneho notárstva v Trenčíne, tomuto návrhu odvolací súd nemohol vyhovieť, nakoľko toto nebolo predmetom konania.
19. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bolo ďalej uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 02.02.2017, č.k. 11C/274/2010-161.
22. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
23. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
24. Podľa uvedeného ustanovenia § 355 ods. 2 CSP, odvolanie je prípustné iba vtedy, ak to zákon pripúšťa. Na uvedené pravidlo nadväzuje úprava obsiahnutá v § 357 písm. a/ až o/ CSP, ktorou je taxatívne vymedzený okruh prvoinštančných uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie.
25. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie nepripustil, aby do konania pristúpila Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest Žilina, M. Rázusa 104/A, Odvolací súd konštatuje, že konštatuje, že taxatívny výpočet prvoinštančných uznesení nezahŕňa možnosť podania odvolania proti vyššie uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie, a teda nepochybne ide o uznesenie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
26. Preto dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu súdu prvej inštancie odmietnuť podľa § 386 ods. 1 písm. c) CSP ako odvolanie, proti rozhodnutiu proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
27. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).