Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cob-165-2021.pdf
PDF · 134.94 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/165/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CWS-boco Slovensko, s.r.o., so sídlom Tehelňa 12, 841 07 Bratislava - mestská časť Devínska Nová Ves, IČO: 31 411 045, zastúpeného zástupcom Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: Brione SK s.r.o., so sídlom Bratislavská 417/19, 010 01 Žilina, IČO: 50 498 983, v konaní o zaplatenie 358,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/189/2020-104 zo dňa 13. augusta 2021, takto
rozhodol:
Odvolanie žalobcu zo dňa 24.09.2021 voči výroku rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/189/2020-104 zo dňa 13. augusta 2021 o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 74,22 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 74,22 Eur od 04.08.2020 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 29,69 Eur od 06.09.2019 do 31.12.2019 a zo sumy 29,69 Eur od 08.11.2019 do 31.12.2019 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do troch od právoplatnosti rozhodnutia, o d m i e t a .
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/189/2020-104 zo dňa 13. augusta 2021 v napadnutom výroku, ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá a v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 74,22 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 74,22 Eur od 04. augusta 2020 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 29,69 Eur od 06.09.2019 do 31.12.2019 a zo sumy 29,69 Eur od 08.11.2019 do 31.12.2019 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V poradí druhým výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol. V poradí tretím výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 60% s tým, že o výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 358,73 Eur spolu s úrokom z omeškania, náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trov konania, ktorý nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o servisnej službe zo dňa 01.08.2019 žalobca žalovanému poskytoval dohodnuté služby, pričom poskytovanie predmetných služieb bolo z dôvodov na strane žalovaného odmietnuté.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v podaní zo dňa 08.01.2021 nárok žalobcu popieral, nakoľko účtovanie pokuty faktúrou č. 201120181 považoval za neoprávnené, pretože so žalobcom sa vzájomne dohodli, že on si odmontuje zásobník, ktorý bol jeho vlastníctvom, keďže ho kúpil spolu s pizzeriou v apríli 2019 a
po odmontovaní zásobníka následne zrušil zmluvu s tým, že nebudú ho nútiť k odberu servítok, nakoľko jeho potreba bola veľmi nízka. Prevádzka bola a je dlhodobo obmedzovaná z dôvodu pandémie.
4. V ďalšej časti odôvodnenia, a to odseku 3. okresný súd uviedol vyjadrenie žalobcu v podaní zo dňa 05.02.2021 a v odseku 4. uviedol následné písomné vyjadrenie žalovaného.
5. Okresný súd mal preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.08.2019 Zmluvu o servisnej službe č. SK0897794, predmetom ktorej boli produkty a služby CWS: dávkovač skladaných papierových uterákov, skladané papierové utierky dvojvrstvové a skladané papierové utierky dvojvrstvové s tým, že za skladané papierové utierky bol účtovaný mesačný paušál 12,37 Eur bez DPH, a to dvakrát. Zo zmluvy vyplývalo, že bola dohodnutá doba 36 mesiacov, platobné podmienky 21 dní, fakturačné obdobie mesačne. V zmluve bolo dohodnuté, že zmeny a dodatky musia byť prevedené písomne. Ústne dojednania nebudú brané do úvahy. Zo zmluvy taktiež vyplývalo, že sa riadi Všeobecnými obchodnými podmienkami SK0897794, ktoré boli k zmluve pripojené. Z bodu 4. všeobecných podmienok vyplývalo, že ak budú poskytovania služieb podľa tejto zmluvy odmietnuté z dôvodov na strane abonenta, t.j. žalovaného, potom súčasne a) dodávateľ je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť, pričom sa nepoužije ustanovenie § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, po b) abonent je povinný vrátiť dodávateľovi všetok dodaný tovar s výnimkou spotrebného materiálu a c) abonent je povinný zaplatiť dodávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 50% zo súčtu cien mesačného paušálu za každý jej začatý mesiac odo dňa odmietnutia poskytnutia služieb až do skončenia účinnosti zmluvy podľa bodu 1. všeobecných podmienok. Podľa bodu 2. všeobecných podmienok, všetky platby s výnimkou fakturácie zmluvných pokút sa budú raz mesačne fakturovať faktúrou splatnou 21 dní odo dňa jej vystavenia. V prípade uplatnenia zmluvnej pokuty formou vystavenia faktúry bude splatnosť tejto faktúry 10 dní. Platby sa budú vykonávať formou bezhotovostného prevodu na účet dodávateľa uvedeného v záhlaví zmluvy alebo platbou v hotovosti. Ak je abonent v omeškaní s akoukoľvek platbou, je povinný uhradiť dodávateľovi úrok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. V bode 11. Všeobecných obchodných podmienok bolo dohodnuté, že zmeny a doplnky tejto zmluvy musia byť vykonané písomnou formou, t.j. písomným dodatkom podpísaným obidvoma zmluvnými stranami.
6. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 191124651 na sumu 24,74 Eur bez DPH, cena s DPH 29,69 Eur za skladané papierové utierky so splatnosťou 05.09.2019. K faktúre bol pripojený dodací list č. 191179506, ktorý je opatrený podpismi preukazujúcimi prevzatie skladaných papierových utierok. Zároveň dňa 17.10.2019 bola vystavená faktúra č. 191130756 na sumu 29,69 Eur s DPH, bez DPH 24,74 Eur za skladané papierové utierky so splatnosťou 07.11.2019, pričom z dodacieho listu vyplýva dodanie daných papierových utierok a dodací list je podpísaný, opatrený nečitateľným podpisom potvrdzujúcim prevzatie tovaru. Žalobca vystavil žalovanému aj faktúru č. 201120181 dňa 24.07.2020 so splatnosťou 03.08.2020 za zmluvnú pokutu vo výške 358,73 Eur s uvedením, že fakturuje zmluvnú pokutu podľa bodu č. 4 podmienok Zmluvy o servisnej službe č. SK0897794 zo dňa 18.07.2019 za nedodržanie podmienok zmluvy.
7. Ďalej mal okresný súd za zistené, že listom zo dňa 24.07.2020, adresovaným žalovanému, žalobca odstúpil od zmluvy v zmysle bodu č. 4. všeobecných podmienok zmluvy a v zmysle § 344 Obchodného zákonníka a zároveň žalovaného vyzval, aby uhradil sumu 358,73 Eur na základe vystavenej faktúry z dôvodu, že ide o zmluvnú pokutu vo výške 50% zo súčtu mesačných paušálov odo dňa odmietnutia plnenia po dobu trvania zmluvy. Z podacieho lístku vyplývalo, že dňa 24.07.2020 bola zásielka odoslaná na pošte žalovanému. Žalovaný potvrdil doručenie odstúpenia v auguste 2020, čo žalobca nerozporoval.
8. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný trval na tom, že zmluva je neplatná, pretože v nej bol uvedený aj zásobník, ktorý považoval za svoje vlastníctvo a žalobca zotrval na zmluvnej pokute za obdobie od marca 2020 do júla 2022 za 29 mesiacov po 24,74 Eur, z čoho 50% z danej sumy je 358,73 Eur.
9. Po vykonanom dokazovaní a za aplikácie ust. § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, § 302, § 351, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, za dodržania postupu podľa § 151 ods. 1, § 153, § 191 CSP okresný súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby v rozsahu priznanej prvým výrokom a vo zvyšnej časti o jej nedôvodnosti.
10. Okresný konštatoval, že medzi stranami došlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o servisnej službe číslo SK0897794 dňa 01.08.2019, na základe ktorej bol žalobca povinný dodávať papierové vreckovky
žalovanému. Nepochybne bolo preukázané, že žalovaný papierové vreckovky odmietal prevziať. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania uvádzal, že nerozporuje, že nepreberal servítky, že to odmietal ako aj, že z dôvodu pandemickej situácie pizzeria nefungovala, nebola v prevádzke, a preto nebolo potrebné dopĺňanie týchto servítok mesačne v takom množstve, ale podľa potreby, tak okresný súd konštatoval, že k žiadnej zmene zmluvy a k úprave množstva nedošlo, a preto žalovaný bol povinný prebrať servítky v množstve dohodnutom v zmluve. Podľa zmluvy bola možná akákoľvek zmena len písomne.
11. K námietke neplatnosti zmluvy vznesenej žalovaným okresný súd poznamenal, že predmetom zmluvy sú produkty a služby žalobcu špecifikované v zmluve, a to jednak papierové servítky a jednak dávkovač skladaných papierových uterákov, pri danom produkte však nie je uvedená žiadna cena, ktorú si žalobca ani neuplatňoval. Podstatným teda bolo, že žalobca si neuplatňoval kúpnu cenu, či nájomné za zásobník, uvedené nebolo ani predmetom konania, a preto nebolo potrebné skúmať vlastníctvo zásobníka a námietky ohľadom zásobníka zhodnotil ako irelevantné.
12. Okresný súd uviedol, že v danej zmluve bol dohodnutý mesačný paušál iba za skladané papierové utierky, a to dvakrát po 12,37 Eur mesačne. Keďže žalovaný nepreberal tak, ako sa zaviazal v zmluve, žalobca odstúpil od zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami a súčasne mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 50% za každý aj začatý mesiac odo dňa odmietnutia poskytnutia služieb až do skončenia účinnosti zmluvy podľa bodu 4. všeobecných podmienok. Podľa okresného súdu na plnenie zmluvných povinností nemala v danom prípade vplyv pandemická situácia a strany boli povinné plniť si svoje povinnosti bez ohľadu na to, či pizzeria bola v prevádzke alebo nie.
13. Okresný súd mal za nesporné, že žalovaný od marca 2020 nepreberal papierové servítky. Žalobca odstúpil od zmluvy, ktoré odstúpenie bolo odosielané 24.07.2020, teda cca v polovici augusta 2020 bolo doručené žalovanému, ktorá okolnosť medzi stranami sporná nebola. Zmluva tak bola ukončená v auguste 2020 a žalobca si do júla 2022 uplatnil zmluvnú pokutu napriek tomu, že žalovanému servítky neposkytoval. Podľa okresného súdu je v rozpore s platnými právnymi predpismi a aj s poctivým obchodným stykom, aby si žalobca uplatňoval zmluvnú pokutu aj za obdobie, kedy už zmluva nebola účinná, a to bez ohľadu na pôvodne dohodnutú dobu trvania zmluvy 36 mesiacov. Ak si žalobca chcel aj za toto ďalšie obdobie zmluvnú pokutu uplatňovať, tak by musel aj poskytovať služby, či tovar do júla 2022 na základe nejakého titulu. Titul však už nebol od 08/2020 a žalobca nič neposkytoval. Okresný súd zvýraznil článok 4. všeobecných obchodných podmienok, kde je výslovne uvedené, že žalobca má nárok na zmluvnú pokutu v prípade odmietnutia poskytovania služieb, avšak z ničoho nevyplývalo, že žalovaný odmietol poskytovanie služieb aj po skončení tejto zmluvy, a pokiaľ mal žalovaný odmietať služby, tak mu museli byť najprv poskytnuté.
14. Keďže zmluva skončila v auguste 2020, čo medzi stranami nebolo sporné (§ 151 ods. 1 CSP) a od mesiaca marec 2020 žalovaný odmietal poskytované služby do augusta 2020, t.j. za 6 mesiacov, potom v zmysle čl. 4. všeobecných obchodných podmienok žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu iba do skončenia zmluvy, t.j. za 6 mesiacov. Podľa okresného súdu za neplnenie po skončení zmluvy nárok na zmluvnú pokutu nevznikol, keďže zo strany žalobcu neboli poskytované žiadne služby po skončení zmluvy, a preto žalovaný ani nemal čo odmietnuť, a preto nevznikol nárok na zmluvnú pokutu. Okresný súd zdôraznil, že v zmysle všeobecných podmienok nárok na zmluvnú pokutu vzniká v prípade odmietnutia poskytnutia služieb. Ak však žalobca žiadne služby po odstúpení od zmluvy neposkytoval, z toho logicky vyplýva, že žalovaný ani nemohol po odstúpení od zmluvy žiadne služby odmietnuť.
15. Okresný súd poukázal na to, že nárok na zmluvnú pokutu odstúpením od zmluvy nezaniká, teda žalobca si ju môže uplatniť aj po odstúpení od zmluvy. Podstatným však je, aby nárok na zmluvnú pokutu vznikol počas zmluvného vzťahu. Žalobca si však uplatnil zmluvnú pokutu aj za obdobie po skončení zmluvného vzťahu, a to za odmietnutie poskytnutia plnenia po odstúpení od zmluvy. Po 08/2020 žalobca však už služby neposkytoval, takže nemohlo dôjsť k žiadnemu odmietnutiu poskytnutia služieb. Preto nárok na zmluvnú pokutu po odstúpení od zmluvy nevznikol. Okresný súd zhodnotil, že zmluvná pokuta bola dohodnutá za každý začatý mesiac a keďže k účinkom odstúpenia od zmluvy došlo v 08/2020, žalovaný je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu iba do 08/2020.
16. Okresný súd ďalej uviedol, že nárok na zmluvnú pokutu musí vzniknúť z dôvodu porušenia nejakej zmluvnej povinnosti. Ak žalovaný po ukončení zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu nič neporušil, nemal žiadnu povinnosť voči žalobcovi a ani žalobca neposkytoval od tohto
okamihu už žiadne plnenie, nebol potom žiaden dôvod na poskytovanie plnenia po ukončení vzťahu. Keďže zmluvnú pokutu je možné priznať iba za plnenie do skončenia zmluvy a po skončení žalobca už neplnil, potom žalovaný nič neodmietal, neporušil, a preto okresný súd žalobcovi priznal zmluvnú pokutu iba za 6 mesiacov, kde bol paušál dohodnutý 24,74 Eur a 50% z tejto sumy je suma 74,22 Eur, t.j. od 03/2020 do 08/2020, teda iba sumu vo výške 74,22 Eur.
17. Pokiaľ si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, tak okresný súd priznal žalobcovi úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty od 04.08.2020, čo žalovaný nenamietal, a to v súlade so zmluvnými podmienkami, a zároveň aj úroky z omeškania zo sumy 29,69 Eur od 06.09.2019 do 31.12.2019 a zo sumy 29,69 Eur od 08.11.2019 do 31.12.2019 tak, ako ich uplatnil žalobca, ktorý tieto úroky z omeškania uplatnil zo súm vystavených faktúrami č. 191124651, 191130756 od nasledujúceho dňa po ich splatnosti do 31.12.2019, teda po ich úhrade. Zároveň žalobcovi priznal aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur podľa § 369c Obchodného zákonníka. Žalobu žalobcu vo zvyšnej časti okresný súd zamietol, t.j. za zmluvnú pokutu uplatnenú od septembra 2020 do júla 2022 spolu s úrokmi z omeškania z nepriznanej sumy.
18. Okresný súd poukázal aj na to, že žalobca pôvodne navrhoval aj výsluch svedka J., avšak na pojednávaní dňa 13.08.2021 uviedol, že na ňom netrvá a z toho dôvodu okresný súd tento dôkaz nevykonal. Ďalšie dôkazy navrhnuté neboli. Pokiaľ aj žalovaný uvádzal a poukazoval na nejaké fotografie, tak žiadne nenavrhol, nepredložil, nič nekonkretizoval a s poukazom na § 153 CSP okresný súd na ne ani neprihliadal, keď mal za to, že neboli ani uvádzané riadne a včas. Súd prvej inštancie v zmysle § 191 CSP vykonal dokazovanie, pričom dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Žalobu vyhodnotil ako dôvodnú iba za obdobie do skončenia zmluvného vzťahu, nakoľko po skončení zmluvného vzťahu neboli poskytnuté žiadne služby žalovanému zo strany žalobcu, a teda žalovaný po skončení zmluvy logicky ani nemohol odmietnuť poskytovanie ďalších služieb. Žalobca poskytovanie ďalších služieb ani nepreukázal, a ani odmietnutie týchto služieb po skončení zmluvy, preto nárok na zmluvnú pokutu po tomto období žalobcovi nevznikol.
19. K ďalším návrhom na dokazovanie, pokiaľ žalovaný poukázal na dôkazy ohľadom vlastníctva nádoby, skrinky, tak okresný súd zhodnotil, že išlo o irelevantné dôkazy, nadbytočné, nebolo ich potrebné preukazovať, keďže neboli predmetom konania. Predmetom konania bola iba zmluvná pokuta, a preto okresný súd žiadne ďalšie dôkazy nevykonal, keďže to nepovažoval za hospodárne a efektívne.
20. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP (nesprávne uvedené § 255 ods. 1) v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Konštatoval, že žalobca mal v konaní úspech iba 20% a neúspech 80%, teda úspešnejší bol žalovaný a jeho čistý úspech bol 60%. Keďže žalobca požadoval 358,73 Eur s príslušenstvom, bolo mu priznaných iba 74,22 Eur s príslušenstvom. Okresný súd preto priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 60% z účelne vynaložených nákladov v tomto konaní voči žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
21. Proti tomuto rozsudku, a to v celom rozsahu (vo výroku č. I., II., III.), v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol zjavne arbitrárne a nesprávne, nakoľko: 1/ moderačné právo súdu vo vzťahu k zmluvnej pokute uplatňovanej žalobcom v tomto konaní uplatnil súd prvej inštancie napriek tomu, že na jeho uplatnenie neexistovali žiadne dôvody; 2/ úvahy súdu prvej inštancie o výške zmluvnej pokuty uplatňovanej žalobcom sú nepodložené a zároveň v celom rozsahu vychádzajú z nesprávneho a ničím neodôvodneného výkladu zmluvných ustanovení, odôvodňujúcich vznik nároku žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút; 3/ výklad zmluvných ustanovení o zmluvnej pokute a jej výške poskytnutý súdom prvej inštancie, obsiahnutý najmä v bodoch 30., 31., 32., 35., 36. odôvodnenia rozsudku nielenže nevyplýva zo znenia zmluvných ustanovení dojednávajúcich predmetné zmluvné pokuty, ale je priamo s nimi v rozpore. Žalobcovi nie je známe, na základe akých zmluvných ustanovení došiel súd prvej inštancie k záveru, podľa ktorého „..preto súd priznal zmluvnú pokutu iba za 6 mesiacov, kde bol paušál dohodnutý 24,74 Eur a 50% z tejto sumy je suma 74,22 Eur, t.j. od 03/2020 do 08/2020. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi iba sumu vo výške 74,22 Eur“. Ustanovenie zmluvy o zmluvných pokutách jasne, zrozumiteľne a nepochybným spôsobom určuje, že rozhodným obdobím pre výpočet výšky zmluvnej pokuty je doba od vzniku nároku na zmluvnú pokutu
do uplynutia účinnosti predmetnej zmluvy výlučne s odkazom na uplynutie celej doby určitej, na ktorú bola predmetná zmluva dojednaná. Obmedzenie predmetnej doby súdom prvej inštancie do okamihu odstúpenia od zmluvy nemá žiadnu oporu v relevantných zmluvných ustanoveniach. Záver súdu prvej inštancie o znížení zmluvnej pokuty a uplatnení moderačného práva súdu z dôvodu, že žalobca žiadne služby po odstúpení od zmluvy neposkytoval a žalovaný nemohol na základe uvedeného žiadne služby odmietnuť, je nesprávny. Obchodný zákonník umožňuje, aby po odstúpení od zmluvy zostali v platnosti tie ustanovenia zmluvy, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú ďalej trvať. Podľa § 302 Obchodného zákonníka môže žalobca ako veriteľ požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty, nárok na ktorú mu vznikol porušením záväzku, ktorý bol zmluvnou pokutou zabezpečovaný, a to aj napriek tomu, že tento záväzok odstúpením od zmluvy neskôr zanikol. Na poníženie zmluvnej pokuty a uplatnenie moderačného práva súdom neexistovali žiadne dôvody, a navyše, úvahy súdu prvej inštancie o nemožnosti vzniku nároku na zmluvnú pokutu uplatňovanú žalobcom v predmetnom konaní sú nepodložené a v celom rozsahu vychádzajú z nesprávneho výkladu zmluvných ustanovení odôvodňujúcich vznik nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa žalobcu ustanovenie výšky a najmä slovného vyjadrenia/znenia zmluvnej pokuty je na úvahe oboch zmluvných strán. Žalovaný súhlasil so znením a výškou zmluvnej pokuty podľa všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou uvedenej zmluvy. Žalovaný ako podnikateľ mal konať s odbornou starostlivosťou pri plnení svojich záväzkov, zodpovedá za svoje konanie a výška zmluvnej pokuty je primeranou k porušeniu zmluvných povinností. Zmluvná pokuta dohodnutá v bode 4. písm. c) VOP je slovným vyjadrením určitosti, ktorú je možné vypočítať pre každý osobitný prípad, nie je neprimeraná s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Použitím gramatického výkladu relevantných zmluvných ustanovení možno nepochybne prísť k záveru, že v zmysle bodu 4. VOP zmluvy, je abonent (žalovaný) povinný zaplatiť dodávateľovi (žalobcovi) zmluvnú pokutu vo výške 50% zo súčtu cien mesačného paušálu za každý aj začatý mesiac odo dňa odmietnutia poskytovania služieb až do skončenia účinnosti zmluvy podľa bodu 1. VOP, ktorý výslovne odkazuje na skončenie účinnosti zmluvy výlučne z dôvodu uplynutia doby (určitej), na ktorú bola zmluva dojednaná. Úvahy súdu prvej inštancie o ustálení obdobia, za ktoré žalobcovi údajne vznikol nárok na zmluvnú pokutu, obsiahnuté v bode 36. odôvodnenia, preto žalobca považoval za nesprávne, neodôvodnené a nekorešpondujúce s dohodou strán týkajúcej sa zmluvných pokút. Zmluvná pokuta, tak ako je konštruovaná v zmluve o servisnej službe, ktorú žalobca uplatňuje, zahŕňa všetky rozumne očakávateľné škody a má dostatočnú, nie však premrštenú stimulačnú výšku. Žalobca poukázal na bod 35. odôvodnenia rozsudku s tým, že akékoľvek úvahy súdu prvej inštancie o neadekvátnom majetkovom prospechu žalobcu nie sú na mieste. Zmluvná pokuta uplatňovaná v tomto konaní predstavuje paušálnu náhradu škody, resp. ušlého zisku žalobcu pre prípad porušenia zmluvných povinností žalovaným, aj to len do výšky 50% potenciálnej škody, resp. ušlého zisku. Žalobca upriamil pozornosť na to, že neuplatňuje nárok zo zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností žalovaným v čase, keď už medzi nimi žiadny záväzkový vzťah neexistoval. Nárok na zmluvnú pokutu vo výške uplatnenej v konaní žalobcovi vznikol z dôvodu odmietnutia poskytovania služieb (ktorým sa rozumie aj čiastočné neuhradenie aspoň dvoch faktúr za poskytnuté služby, aj nepreberanie objednaného tovaru abonentom). Úvahy okresného súdu o akcesorickosti záväzkov o zmluvných pokutách, okamihu účinnosti odstúpenia od zmlúv vo vzťahu k limitácii obdobia, za ktoré údajne nárok na zmluvné pokuty žalobcovi vznikol a o domáhaní sa nárokov zo zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností žalobcom v čase, keď už medzi stranami žiadny záväzkový vzťah neexistoval, považoval za irelevantné. Zmluvná pokuta, ktorú si uplatnil v konaní, má odlišný charakter a odlišnú právnu konštrukciu, nakoľko žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške uplatnenej v konaní vznikol v momente odmietnutia poskytovania služieb na základe zmluvy. Porušenie povinností, ktoré je dôvodom pre vznik nároku na zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca uplatňuje, nastalo, čo medzi stranami sporu nebolo sporné. Podľa názoru žalobcu sú najmä body 30., 31., 32., 35., 36. rozsudku arbitrárne a nesprávne. Zároveň žalobca nesúhlasil s tretím výrokom napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 60%. Podľa žalobcu tomto prípade ide o podnikateľský subjekt a žalovaný spôsobil porušením svojej povinnosti vedenie súdneho konania, a je potrebné postupovať na základe zásady účelnosti trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Povinnosť hradiť trovy konania je založená na zásade úspechu vo veci. Žalobca na základe nečinnosti žalovaného pri úhrade dlžnej sumy vyplývajúcej mu zo zmluvnej pokuty podal dôvodne a včas žalobu, v zmysle ktorej si uplatnil právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Žalobca žiadal o poskytnutie právnej ochrany s tým, aby rozsudok súdu prvej inštancie vo I., II. a III. výroku bol zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne aby bol rozsudok okresného súdu zmenený v zmysle petitu odvolacieho návrhu.
22. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 30.09.2021, bolo odvolanie žalobcu doručené žalovanému s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 125 rub spisu), ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.
23. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 74,22 Eur s príslušenstvom odmietol podľa ust. § 386 písm. b) CSP. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania zrušil podľa ust. § 387 ods. 1 písm. b), c) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
24. Vo vzťahu k prvému výroku uznesenia krajského súdu, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalobcu v podaní zo dňa 24.09.2021 proti výroku rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/189/2020-104 zo dňa 13. augusta 2021, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 74,22 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 74,22 Eur od 04. augusta 2020 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 29,69 Eur od 06.09.2019 do 31.12.2019 a zo sumy 29,69 Eur od 08.11.2019 do 31.12.2019 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, krajský súd zvýrazňuje ust. § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a analogicky aj na judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.1992 sp. zn. 1Cdo/28/1992, podľa ktorého právnej vety ...„Právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach.“ Za analogického použitia citovaného judikovaného rozhodnutia napadnutý prvý výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe v časti o zaplatenie 74,22 Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne z jednotlivých súm a uvedením dátumov splatnosti, priznaním paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vyhovené tak, ako bolo vyjadrené v prvom výroku rozsudku okresného súdu, nevyznel v neprospech žalobcu, a teda týmto výrokom nebol dotknutý žalobca na svojich právach. Z uvedeného žalobca v tejto časti podaného odvolania nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania a v tejto časti jeho odvolanie bolo preto odmietnuté podľa ust. § 386 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
25. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
26. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol napadnutý rozsudok okresného súdu vo vzťahu k druhému napadnutému výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, preskúmavaný v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v podanom odvolaní v podaní zástupcu zo dňa 24.09.2021 (č.l. 115 - 120 spisu). Žalobca vymedzil odvolacie dôvody v tom smere, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
27. Podstatou odvolania žalobcu, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci bolo zhodnotenie okresného súdu, že v zmysle všeobecných podmienok nárok na zmluvnú pokutu vzniká v prípade odmietnutia poskytnutia služieb a ak žalobca žiadne služby po odstúpení od zmluvy neposkytoval, potom žalovaný ani nemohol po odstúpení od zmluvy žiadne služby odmietnuť, a preto nárok na zmluvnú pokutu vznikol žalobcovi iba do odstúpenia od zmluvy, t.j. do 08/2020. Žalobca v odvolaní zvýraznil, že neuplatňuje nárok zo zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností žalovaným v čase, keď už medzi nimi žiadny záväzkový vzťah neexistoval. Nárok na zmluvnú pokutu vo výške uplatnenej v konaní žalobcovi vznikol z dôvodu odmietnutiu poskytovania služieb, pričom rozhodným obdobím pre výpočet výšky zmluvnej pokuty bola doba od vzniku nároku na zmluvnú pokutu do uplynutia účinnosti predmetnej zmluvy, výlučne s odkazom na uplynutie celej doby určitej, na ktorú bola predmetná zmluva dojednaná. Podľa žalobcu obmedzenie predmetnej doby súdom prvej inštancie, do okamihu odstúpenia od zmluvy nemá oporu v relevantných ustanoveniach.
28. Pre posúdenie opodstatnenosti odvolacích dôvodov žalobcu bolo podstatné poukázať na žalobcom v žalobe vyjadrený nárok, a to nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tak, ako sa domáhal žalobou zo dňa 17.09.2020 (§ 132 CSP), ktorý skutkovo vymedzil tvrdením, podľa ktorého na základe Zmluvy o servisnej službe zo dňa 01.08.2019 poskytoval žalovanému dohodnuté služby, pričom poskytovanie predmetných služieb bolo z dôvodov na strane žalovaného odmietnuté a žalovaný plnil svoje záväzky oneskorene. V bode 4. zmluvy bolo dohodnuté, že ak bude poskytovanie služieb podľa tejto zmluvy odmietnuté z dôvodov na strane abonenta (žalovaného), dodávateľovi (žalobcovi) vzniká nárok na zmluvnú pokutu vo výške 50% zo súčtu cien mesačného paušálu za každý, aj začatý mesiac odmietnutia poskytovania služieb, až do skončenia účinnosti zmluvy podľa bodu 1. VOP. Žalobca z uvedeného preto požadoval od žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 358,73 Eur.
29. Krajský súd konštatuje, že v rámci konania pred prvoinštančným súdom bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné založenie súkromno-právneho vzťahu žalobcu a žalovaného podľa Zmluvy o servisnej službe č. SK0897794 zo dňa 1.8.2019. Z obsahu Zmluvy o servisnej službe č. SK0897794 zo dňa 1.8.2019 odvolací súd zistil, že v úvodnej časti obsahuje text: „Nasledujúca zmluva sa riadi Všeobecnými obchodnými podmienkami“. Na strane 2/6 zmluvy bolo uvedené ,,Produkty a služby CWS“, pod ktorým názvom sa nachádza tabuľka obsahujúca vyplnené údaje: ,,Artikel číslo, Názov, Množstvo a Mesačný paušál“, ďalej je uvedené „Doba plnenia: 36 mesiacov, Fakturačné obdobie: 1 mesiac“. Na strane 3/6 zmluvy sa nachádzajú údaje, a to: „Doba trvania zmluvy: 36 mesiacov, Platobné podmienky: 21 dní, Fakturačné obdobie: Mesačne“. Ďalej na strane 3/6 je uvedené, že ,,Zmeny a dodatky musia byť prevedené písomne. Ústne dojednania nebudú brané do úvahy. Spoločnosť CWS-boco je oprávnená zvýšiť ceny v súvislosti so zvýšenými nákladmi.“ Pod týmto textom na strane 3/6 zmluvy sa nachádzajú dva rámiky, prvý označený ,,Abonent“ a druhý označený „Dodávateľ“, v ktorých je zhodný text: ,,Táto zmluva (predaj/ prenájom) je záväzná“, pod ktorým je vyplnené miesto, deň, meno, pečiatka a podpis. Na stranách očíslovaných 4/6, 5/6, 6/6 sú Všeobecné obchodné podmienky zmluvy SK0897794 (ďalej len ,,VOP“), podľa bodu 1. vety prvej ktorých ...„Tieto všeobecné podmienky sú súčasťou abonentnej zmluvy (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi spoločnosťou CWS-boco Slovensko, s.r.o. (ďalej len „dodávateľ“) a abonentom (ďalej len „abonent“).“ Bod 2. VOP sa týkal platieb, osobitne obsahoval dohodu o úroku z omeškania. Z bodu 4. VOP vyplývalo dojednanie, podľa ktorého...„ak bude poskytovanie služieb podľa tejto zmluvy odmietnuté z dôvodov na strane abonenta, potom súčasne a) dodávateľ je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť, pričom sa nepoužije ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, b) abonent je povinný vrátiť dodávateľovi všetok dodaný tovar s výnimkou spotrebného materiálu, c) abonent je povinný zaplatiť dodávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 50% (päťdesiat percent) zo súčtu cien mesačného paušálu za každý aj začatý mesiac odo dňa odmietnutia poskytovania služieb až do skončenia účinnosti zmluvy podľa bodu 1 Všeobecných podmienok.“ Ani vo vyvolanom odvolacom konaní nebola vyvolaná spornosť v tom, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, že v priebehu zmluvného vzťahu žalovaný odmietol odobrať tovar od žalobcu, ako aj, že žalobca odstúpil od zmluvy úkonom zo dňa 24. júla 2020, ktoré podľa podacieho lístka na č.l. 12 spisu bolo odovzdané pošte na prepravu a dostalo sa do dispozície žalovaného a súčasne, že žalobca už v odstúpení od zmluvy uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu 4. VOP.
30. Sporným v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní zostalo posúdenie, či žalobca má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu 4. VOP za obdobie po odstúpení od zmluvy.
31. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že pokiaľ nie je ustanovené alebo dohodnuté inak, právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností z nej vyplývajúcich. Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zmluvnú pokutu. V súvislosti so záväzkom na zmluvnú pokutu je potrebné rozlišovať, či k porušeniu zabezpečenej povinnosti došlo do okamihu odstúpenia od zmluvy alebo po nastúpení účinky odstúpenia od zmluvy. Ak k porušeniu zmluvy došlo do momentu odstúpenia od zmluvy, bol tak splnený obligatórny predpoklad vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, t.j. porušenie povinnosti.
32. Z ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvnú pokutu možno dohodnúť len písomne a dojednaním musí byť určená výška pokuty alebo stanovený spôsob jej určenia. Zákon ukladá, aby v písomnom dojednaní bola zachytená výška zmluvnej pokuty, pričom umožňuje, aby sa tak stalo dvoma spôsobmi. Buď je priamo stanovená výška zmluvnej pokuty uvedením konkrétnej peňažnej
čiastky, alebo musí byť dohodnutý spôsob, akým bude výška zmluvnej pokuty v okamihu porušenia povinnosti určená. Ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka z pohľadu určitosti dojednania o zmluvnej pokute nekladie podmienku, aby jej výška bola dopredu, do okamihu uzavretia zmluvy pevne stanovená, ale vyžaduje len, aby k tomuto momentu bolo nepochybné, akým spôsobom, t.j. z hodnoty akých veličín a akým výpočtom bude výška zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zistená. Zákon ani nevylučuje, aby bol spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty dohodnutý tak, že v priebehu zmluvného vzťahu budú východzie veličiny premenlivé, trvá však na tom, že písomne musia byť zachytené tie východiská, z ktorých sa bude výška zmluvnej pokuty v budúcnosti prípadne odvíjať.
33. V posudzovanom prípade okresný súd vyšiel zo záveru, že ak v mesiaci 8/2020 došlo k odstúpeniu od zmluvy a žalobca služby neposkytoval, potom zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k žiadnemu odmietnutiu poskytovania služieb, ktorá situácia bola zabezpečená zmluvnou pokutou.
34. Odlišne od záveru okresného súdu však odvolací súd považuje za potrebné súhlasiť so žalobcom, že dojednanie v bode 4. VOP vyjadrilo povinnosť, ktorou bolo odmietnutie poskytovania služieb z dôvodov na strane abonenta, ktorá v bode 4. písm. c) VOP bola zabezpečená zmluvnou pokutou vo výške, ktorá nebola stanovená uvedením konkrétnej peňažnej čiastky, ale bola viazaná na okolnosti, ktoré zmluvné strany považovali za významné, a to určená ako 50% zo súčtu cien mesačného paušálu za každý, aj začatý mesiac, odo dňa odmietnutia poskytovania služieb, až do skončenia účinnosti zmluvy podľa bodu 1. VOP. V danom prípade tak bola výška zmluvnej pokuty určená dohodnutým spôsobom tak, že bola jasná výška mesačného paušálu (strana 2/6 tabuľkový prehľad), určený začiatok spôsobu určenia výšky, t.j. deň odmietnutia poskytovania služieb a rovnako bolo dohodnuté ukončenie doby, na ktorú je táto percentuálnym spôsobom dohodnutá finančná čiastka viazaná podľa bodu 1. VOP (36 mesiacov). V dôsledku porušenia záväzku vyjadreného v bode 4. VOP sa potom aktivizuje povinnosť platiť zmluvnú pokutu, ktorej dohodnutý spôsob určenia výšky je vyjadrený v bode 4. písm. c) všeobecných podmienok, a úkon odstúpenia a následné neporušovanie povinnosti žalovaným preto nie je relevantné. Z uvedeného záveru bolo potom potrebné prisvedčiť odvolateľovi v tom, že záver okresného súdu v tejto časti nebol celkom správny.
35. Podstatným však podľa názoru odvolacieho súdu bolo posúdenie, či v zmysle ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka došlo k písomnému dojednaniu zmluvnej pokuty. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti a podpisu, čo však v danom prípade okresný súd dôsledne neskúmal.
36. Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
37. Podľa ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
38. Z ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre platné dojednanie zmluvnej pokuty je vyžadovaná písomná forma.
39. Krajský súd uvádza, že záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva, ktorej sa zmluvná pokuta týka. Pokiaľ zmluvná pokuta nie je dojednaná v písomnej forme, je neplatná a veriteľ si ju tak proti dlžníkovi nemôže s úspechom uplatniť. Podmienka písomnosti v prípade dohody o zmluvnej pokute je splnená vtedy, ak je prejav vôle konajúcich osôb zahŕňajúci všetky podstatné náležitosti zachytený v texte listiny a ak je listina týmito osobami zároveň aj podpísaná.
40. Podľa § 273 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1. Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.
41. Krajský súd z obsahu predloženej Zmluvy o servisnej službe č. SK0897794 zo dňa 1.8.2019 zistil, že žalovaný svojim podpisom na jej strane 3/6 - tabuľka prejavil vôľu uzavrieť túto zmluvu. V úvodnej časti zmluvy o servisnej službe bol odkaz, že sa ,,riadi“ Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ,,VOP“). Je zrejmé, že v zmysle ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Z textu zmluvy o servisnej službe a ani zo znenia VOP - strana 4/6, 5/6, 6/6 nevyplývalo prehlásenie žalovaného, že sa oboznámil a súhlasí s VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy. Napriek tomu, že Obchodný zákonník nevyžaduje, aby boli obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami, iná situácia nastáva, ak je do obchodných podmienok, ktoré zmluvné strany nepodpísali, inkorporované aj také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon vyžaduje písomnú formu ako podmienku jeho platnosti, čo platí aj pre dohodu o zmluvnej pokute. Aby dohoda o zmluvnej pokute bola platná, musí byť dojednaná písomne. Ak je dohoda o zmluvnej pokute súčasťou VOP žalobcu, pre jej platnosť sa vyžaduje, aby aj VOP boli opatrené podpisom konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
42. Pre záver, či žalobca má/nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v požadovanom rozsahu však podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné v prvom rade ustáliť, či dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v bode 4. VOP je platným dojednaním. Je to povinnosť žalobcu, aby primárne základ tohto nároku zargumentoval, teda, že toto právo na zaplatenie zmluvnej pokuty má a že v danom prípade ide o platné dojednanie.
43. V novom konaní bude súd prvej inštancie vychádzať z východísk vyjadrených krajským súdom, ak v novom konaní nenastane podstatná zmena skutkového a právneho stavu oproti tej, z ktorej vychádzal krajský súd. Súd prvej inštancie primárne posúdi základ uplatneného nároku, teda, či dojednanie o zmluvnej pokute spĺňa náležitosti vyžadované ust. § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. V novom konaní sa okresný súd bude zaoberať tvrdeniami strán v priebehu sporu, vrátane použitej argumentácie v odvolaní žalobcu, vykonané dôkazy vyhodnotí postupom podľa ust. § 191 CSP, žalobou uplatnený nárok (v zostávajúcej časti) posúdi a vo veci opätovne rozhodne.
44. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
45. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.