Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30C/358/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO 31 364 501, proti žalovanej: D. G., U.. XX.X.XXXX, R. E. X, I., zast.: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, konajúca JUDr. Renátou Fardousovou, o zaplatenie 277,02 eur s prísl., takto

rozhodol:

Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 9,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 31.7.2014 do zaplatenia zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 209,40 eur, poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 5,98 eur od 21.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 122,37 eur od 11.7.2012 do zaplatenia, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 81,05 eur od 31.7.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má právo na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.10.2014 v znení jej upresnenia zo dňa 6.2.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 277,02 eur s prísl. a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 20.5.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.4.2011 vznikol medzi stranami zmluvný vzťah, kedy zápisnicou o prevzatí bytu zo dňa 28.5.2010 prenechal žalovanej do užívania dvojizbový byt s prísl. na Staničnej 2 v Zohore. Predmetný nájomný vzťah bol ukončený uplynutím doby nájmu dňom 31.5.2012, pričom až do doby fyzického odovzdania a prevzatia prenajatého bytu žalobcom dňa 21.3.2013 žalovaná užívala predmetný byt bez právneho dôvodu. Na základe zistení vychádzajúcich z účtovníctva vyplýva existencia pohľadávky v sume 277,02 eur za nezaplatenie nájomného, nedoplatku z celoročného vyúčtovania plnenia poskytovaného s užívaním bytu, ako aj z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaná užívala byt aj po skončení nájomného vzťahu, pričom platby za užívanie bytu v tomto období neuhrádzala pravidelne a v stanovenej výške. Zo zmluvy o nájme bytu (čl. II. bod 6 a 8) vyplývala povinnosť žalovanej ako nájomcu platiť nájomné a preddavky za služby spojené s užívaním bytu vo výške vypočítanej v evidenčnom liste, a to najneskôr do 15. dňa bežného mesiaca a uhradiť nedoplatok z celoročného vyúčtovania plnenia poskytovaného s užívaním bytu najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Na základe dodania zariadenia bytu (kuchynská linka s digestorom, policová skriňa s nadstavcom a regálmi, kombinovaný sporák) žalobcom odo dňa 1.1.2011 bolo nevyhnutné premietnuť vzniknuté náklady ako náklady súvisiace s vybavením bytu do evidenčného listu, kedy bol s účinnosťou od 1.11.2011 vypočítaný nový mesačný nájom bytu vo výške 30,27 eur. Náklady za užívanie tohto zariadenia za obdobie od

1.1.2011 do 31.10.2011 v celkovej výške 109,71 eur boli zahrnuté jednorazovo do výšky nájomného za mesiac november 2011 (v danom mesiaci predstavovalo potom nájomné sumu 139,98 eur). Výška bezdôvodného obohatenia je za mesiace 1-3/2013 totožná s predpísaným nájomným. Žalovaná suma 277,02 eur predstavuje zostatok na nájomnom za mesiac 11/2011 po započítaní jednotlivých úhrad (57,86 eur), zostatok na nájomnom za mesiac 2/2012 (5,98 eur), nedoplatok z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2011 (122,37 eur) a bezdôvodné obohatenie za mesiace 1-3/2013 vo výške 90,81 eur (3x 30,27 eur). Žalovaná dlžnú sumu žalobcovi neuhradila napriek výzvam zo dňa 28.5.2013 a 10.7.2014.

3. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o nájme bytu zo dňa 20.5.2010, zápisnicu o prevzatí bytu zo dňa 28.5.2010, dodatok č. 1 k zmluve o nájme bytu zo dňa 28.4.2011, výzvy na odovzdanie bytu, protokol o odovzdaní bytu zo dňa 21.3.2013, evidenčný list platný od 1.11.2011, zmenu mesačného predpisu zo dňa 4.11.2011, predpisy a úhrady za rok 2011, 2012, 2013, stanovisko zo dňa 29.11.2012, vyjadrenie k žiadosti zo dňa 28.5.2013 a vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu za rok 2012. stanovisko k faktúre Č.. XXX/XXXX zo dňa 2.7.2013, stanovisko k reklamácií vyúčtovaniu zálohových platieb zo dňa 12.7.2013, stanoviská zo dňa 22.7.2013 a 6.8.2013.

4. Postupom podľa v tom čase účinného ust. § 172 ods. 6 O.s.p. súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu Č.. L.. XXRo/XXXX/XXXX-XX zo dňa 17.2.2015, proti ktorému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s odôvodnením, čím sa platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.

5. Žalovaná v odpore nesúhlasila s tvrdením žalobcu o stanovení výšky nájomného právnym predpisom s tým, že v súlade s čl. II bod 5 zmluvy jej mohla vzniknúť zmluvná povinnosť platiť nájomné len v takej výške, aká bola uvedená v evidenčnom liste, pretože cenové predpisy nenahrádzajú vôľu zmluvných strán pri určovaní ceny, ale len limitujú ich zmluvnú voľnosť pri dojednávaní ceny. Namietala, že žalobca nebol oprávnený na zvýšenie nájomného od 1.11.2011 (pre dodané zariadenie do bytu), a to z dôvodu, že medzi stranami nebol uzatvorený žiadny dodatok k zmluve o nájme bytu v otázke odplaty za užívanie predmetu nájmu. Podľa jej názoru žalobca nebol oprávnený upraviť nájomné jednostranne, a to pre neurčitosť čl. II. ods. 7 zmluvy. Pre prípad, že by žalobca disponoval právom jednostranne zvýšiť nájomné, s poukazom na list žalobcu zo dňa 4.11.2011, ktorým jej bol zaslaný nový mesačný výpočet nájmu za byt, a to s účinnosťou od 1.11.2011 (pozn. súdu -správne zrejme od 1.1.2011), poukazovala, že povinnosť platiť zvýšené nájomné by jej vznikla až od novembra 2011, pričom do tohto obdobia bola povinná platiť nájomné v pôvodne dohodnutej výške. Žalobca preto nebol oprávnený jednorazovo zahrnúť náklady za užívanie dodaného zariadenia za obdobie od 1.1.2011 do 31.10.2011 v celkovej výške 109,71 eur do výšky nájomného za november 2011. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom tvrdený nedoplatok na nájomnom za mesiac november 2011 vo výške 57,86 eur a za mesiac február vo výške 5,98 eur v skutočnosti nevznikol a je len dôsledkom neoprávneného postupu žalobcu. Pokiaľ ide o nedoplatok z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2011 v sume 122,37 eur namietala, že zo skutkových tvrdení v žalobe nie je možné vyvodiť, z akých skutočností svoj nárok odvodzuje, ani spôsob výpočtu tejto pohľadávky. Zmluva o nájme bytu vôbec neupravuje výšku úhrad za služby spojené s nájom a neupravuje ani spôsob ich výpočtu, teda neobsahuje podstatnú náležitosť podľa ust. § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo je dôvod, pre ktorý je potrebné predmetnú zmluvu považovať za neplatný právny úkon. Ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2013 do 31.3.2013 neuznala dôvodiac, že predmetný byt od ukončenia zmluvy o nájme bytu neužívala, a teda na jej strane ani nemohlo vzniknúť žiadne bezdôvodné obohatenie, ktoré by bola povinná žalobcovi vydať. Na základe uvedeného žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že výška nájomného za užívanie bytu bola stanovená podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 01/R/2011, avšak samotná výška mesačného nájmu za byt a služby spojené s užívaním bytu boli uvedené v evidenčnom liste. Vychádzajúc z čl. II. bod 5 a 6 zmluvy je zrejmé, že žalovaná musela platiť nájomné a úhrady za všetky služby spojené s užívaním bytu bez výnimky, a preto neuvedenie výšky nájomného a výšky úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu v samotnej zmluve nie je dôvodom na posudzovanie predmetnej zmluvy ako neurčitej a trpiacej vadami majúcimi za následok jej neplatnosť. Nakoľko kuchynská linka s digestorom, policová skriňa s nadstavcom a regálmi a kombinovaný sporák boli preukázateľne dodané do bytu na Staničnej 2 v Zohore a užívané žalovanou od 1.1.2011, bolo dôvodné od uvedeného dňa zvýšiť nájomné o obstarávaciu cenu tohto zariadenia (čl. II. bod 7 zmluvy). Z dôvodu, že predmetné zariadenie nebolo administratívnou chybou zamestnanca zaradené do evidenčného listu, bolo nevyhnutné okamžite po tomto zistení jednorazovo

započítať náklady za užívanie zariadenia za obdobie január až október 2010 (pozn. súdu - správne r. 2011) do evidenčného listu platného od 1.11.2011. V tej súvislosti poukázal na list matky žalobkyne zo dňa 30.9.2010, z ktorého vyplýva, že vybavenie bytu bude splácané nájomcom formou zvýšeného nájomného, teda žalovaná i jej matka si boli plne vedomé tejto povinnosti a akékoľvek spochybňovanie správnosti navýšenia nájomného je irelevantné. Zároveň pripojil list zo dňa 30.9.1010.

7. Žalobca podaním zo dňa 7.4.2016 titulom bezdôvodného obohatenia žiadal sumu 81,05 eur s prísl. (2 x 30,27 eur + 1 x 20,51 eur) za mesiace 1-3/2013 (do 21.3.2013), ktorý úkon posúdil súd ako čiastočné späťvzatie žaloby. K nároku o zaplatenie sumy 57,86 eur uviedol, že tento tvorí zostatok pohľadávky z dôvodu naplnenia ust. § 451 Občianskeho zákonníka za mesiace 1-10/2001 (10 x 10,97 eur - 51,85 eur, t. j. suma preplatku z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2012, ktorú v celosti započítal voči tejto pohľadávke). Na základe preukázateľného dodania zariadenia do bytu žalobcom odo dňa 1.1.2011 bolo nutné zvýšiť cenu nájmu o obstarávaciu cenu tohto zariadenia. Nakoľko žalovaná neoznámila poverenému zamestnancovi žalobcu, že predmetné zariadenie bolo do bytu dodané a inštalované (ktorú skutočnosť sa žalobca dozvedel až v novembri 2011, a preto nájomné nemohlo byť navýšené od začiatku doby užívania tohto zariadenia a vybavenia bytu), bolo toto zariadenie žalovanou užívané bez akéhokoľvek právneho titulu, pričom zaň neplatila žiadnu náhradu, a teda je dôvodné žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. Výška plnenia za užívanie zariadenia plnením bez právneho dôvodu 109,71 eur je odvodená od výšky súm vynakladaných obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobnej veci, ktorú sumu by žalovaná za obvyklých okolností bola povinná platiť podľa platného evidenčného listu. Zároveň dôvodil, že ak je nájomná zmluva uzatvorená na dobu určitú, zaniká uplynutím tejto doby, pričom nájomca je povinný uvoľniť a odovzdať byt prenajímateľovi dňom skončenia nájmu. Pokiaľ tak neurobí, zasahuje takýmto konaním do vlastníckeho práva prenajímateľa. Skutočnosť, že nájomca byt neodovzdá zároveň so skončením nájmu prenajímateľovi, nemôže ísť na príťaž prenajímateľa. Po skončení nájmu dňom 31.5.2012 nedošlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy na predmetný byt, resp. dodatku k nej, a to ani konkludentne. Žalovanej bol dňa 15.5.2012 predložený dodatok č. 2 k zmluve o nájme bytu na dobu určitú na obdobie 3 rokov, avšak nakoľko tento nepodpísala, ani nezaslala žiadne vyjadrenie, listom zo dňa 29.5.2012 bola vyzvaná na vypratanie a odovzdanie bytu. Keďže žalovaná byt riadne neodovzdala, bola jej listom zo dňa 8.10.2012 predložená nová zmluva o nájme bytu vypracovaná na obdobie 4 rokov, avšak opätovne sa k predloženej zmluve nevyjadrila. Následne bola výzvami zo dňa 1.2.2013, 21.2.2013 a 11.3.2013 vyzvaná na vypratanie a odovzdanie bytu. Pod odovzdaním nehnuteľnosti je potrebné chápať jej odovzdanie do dispozície oprávneného, resp. jej sprístupnenie tak, aby ju mohol oprávnený ovládať, resp. užívať. Nehnuteľnosť teda nie je uvoľnená už vtedy, keď povinný odstránil všetky v nej umiestnené veci, ale až vtedy, keď ju sprístupnil, a to výlučne oprávnenému. Žalobca si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil na tom skutkovom základe, že žalovaná užívala byt a ním disponovala aj po skončení nájomného vzťahu, z jej strany nedošlo k odovzdaniu kľúčov od bytu a v byte ostalo zariadenie žalovanej. Tento nárok považuje žalobca za dôvodný za celé obdobie až do doby odovzdania kľúčov od bytu a prevzatia nehnuteľnosti povereným zamestnancom žalobcu. Na uvedenom nič nemení ani správanie sa žalobcu, ktorý aj po 1.6.2012 prijímal platby nájomného od žalovanej, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď uvedené nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý sa správa ako podnikateľský subjekt. Žalovaná nemala od 1.6.2012 platný právny titul k bývaniu v predmetnom byte. Námietka žalovanej, že byt neužívala, nie je opodstatnená, nakoľko nájomca je povinný po skončení doby nájmu byt odovzdať, a to bez ohľadu na to, či v ňom býva a či v ňom má svoje veci (podporne rozsudok NS ČR E.. Q.. XXCdo/XXX/XXXX). Pokiaľ žalovaný po skončení nájomného vzťahu priestor žalobcovi neodovzdal, mal k nemu prístup, t. j. disponoval kľúčmi, ktoré žalobcovi neodovzdal, prípadne mal v ňom uložené svoje veci, vykonával tak užívacie právom ktoré by mu inak prislúchalo iba z titulu platne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Tým, že za užívanie priestorov neplatil čiastky zodpovedajúce obvyklému nájomnému, nedošlo k zmenšeniu jeho majetku, hoci by sa tak platením nájomného malo stať. Túto majetkovú hodnotu získaval žalovaný na úkor žalobcu, ktorý nemohol do vypratania a odovzdania priestoru žalovaným s ním nakladať, napr. ho prenajať ďalšiemu nájomcovi za nájomné (podporne rozsudok NS ČR E.. Q.. XXOdo/XXXX/XXXX). Úprava odovzdania bytu pri skončení nájmu bola riešená len súdnou praxou, ktorá sa ustálila v názore, že uvoľnenie bytu v sebe zahŕňa aj jeho odovzdanie, napr. odovzdaním kľúčov (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX). Pre prípad neplatnosti zmluvy o nájme si pohľadávku bude uplatňovať ako bezdôvodné obohatenie, nakoľko nie je pochýb o tom, že užívanie veci bez právneho dôvodu (t. j. i bytu bez uzavretia riadnej nájomnej zmluvy) prináša takémuto užívateľovi bezdôvodné obohatenie. Poukázal, že plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok

na predmetné plnenie, ktorý môže spočívať napr. v tom, že bolo niečo dané, resp. bolo v prospech niekoho konané. Príkladom plnenia bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Z hľadiska posúdenia získania bezdôvodného obohatenia užívaním priestoru bez právneho dôvodu, príp. na základe neplatnej nájomnej zmluvy, nie je pritom významné, či ten, komu bolo umožnené priestory užívať, toto oprávnenie skutočne realizoval, teda či a akým spôsobom užívanie priestorov konzumoval, a či držbu priestorov majetkovo zhodnocoval, inými slovami, či mu priniesla zisk. Zároveň pripojil evidenčný list za obdobie od 1.6.2010, výzvu zo dňa 16.4.2012 a 29.5.2012.

8. Z vyjadrenia zástupkyne žalobcu pred otvorením pojednávania dňa 17.5.2016 vyplynulo, že podaním zo dňa 15.4.2016 iba upresnila pôvodnú žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia zohľadniac obdobie, ku ktorému bol byt odovzdaný (21.3.2013). Zároveň právna zástupkyňa žalovanej vzniesla námietku premlčania voči nároku žalobcu o zaplatenie sumy 57,86 eur s príslušenstvom.

9. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, výsluchom žalovanej, vyjadrením právneho zástupcu žalovanej a oboznámením listinných dôkazov predložených stranami sporu.

11. Po otvorení pojednávania zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe v zmysle posledného upresnenia zo dňa 15.4.2016, okrem nároku na zaplatenie sumy 57,86 eur s prísl. z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej, teda sa domáhala zaplatenia sumy 5,98 eur titulom dlžného nájomného za mesiac február 2012, sumy 122,37 eur ako nedoplatku z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2011 a sumy 81,05 eur titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu žalovanou v období od 1.1.2013 do 21.3.2013. Tvrdila, že zmluvou o nájme bytu bol žalovanej prenechaný do užívania 2-izbový byt 4. kategórie na ul. Staničná v Zohore na dobu určitú od 1.6.2010 do 31.5.2011, dodatkom č. 1 bol nájom predĺžený do 31.5.2012. Ešte pred uplynutím doby nájmu bola žalovaná vyzvaná listom zo dňa 16.4.2012 na úhradu celkového evidovaného nedoplatku, bola upozornená na vyrovnanie nedoplatku, ktorá skutočnosť by bránila predĺženiu nájomného vzťahu. Keďže nedoplatok žalovaná neuhradila, listom zo dňa 29.5.2012 bola vyzvaná na vypratanie a odovzdanie predmetného bytu a na úhradu evidovaného nedoplatku. Listom zo dňa 29.11.2012 bola žalovaná opätovne upozornená na vypratanie bytu v prípade, že nedôjde k podpisu predloženého dodatku. Nakoľko žalovaná na nič nereagovala, žalobca ju opätovne vyzýval dňa 1.2.2013, 21.2.2013 a 11.3.2013 na odovzdanie bytu a následne bol byt ku dňu 21.3.2013 odovzdaný.

12. Právna zástupkyňa žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila. Vo zvyšnej časti popierala nárok žalobcu a odkazovala na dôvody uvedené v podanom odpore. Zdôraznila, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo ku dňu 31.5.2012, teda platnosťou dodatku č. 1 s tým, že od uvedeného obdobia žalovaná predmetný byt neužívala a žalobca opak nijakým spôsobom nepreukázal, keď iné oddelenie žalobcu vrátilo z titulu vyúčtovania služieb za užívanie bytu preplatok za elektrinu. Namietala (bez bližšej konkretizácie) spôsob výpočtu dlžnej sumy, iné úhrady žalovanej nezohľadnené v tabuľkách a tiež pasívnu legitimáciu žalovanej, keďže žalovaná zmluvu o nájme bytu neuzavrela a nepodpísala ani dodatok k zmluve o nájme bytu s tým, že žalovaná udelila svojej matke nejaké plnomocenstvá, avšak nevie akých konkrétnych úkonov sa týkali.

13. K tejto argumentácii zástupkyňa žalobcu uviedla, že z jej vyjadrenia zo dňa 15.4.2016 v tabuľkovom prevedení je zrejmé ako žalobca nájomné určil, ako a v akej výške ho žalovaná uhrádzala a ako predmetný nedoplatok vznikol. Ďalej dôvodila, že prvý evidenčný list zo dňa 16.6.2010 bol prevzatý žalovanou, príp. jej matkou dňa 21.6.2010, ďalší evidenčný list bol vydaný 23.8.2010 a bol podpísaný žalovanou bez uvedenia dátumu, pričom ide o nulový evidenčný list, ktorým sa vyhovelo požiadavke žalovanej o pozastavenie platieb. Ďalší evidenčný list bol zo dňa 18.1.2011 na sumu 24,29 eur, bez podpisu nájomcu s tým, že evidenčný list je odovzdaný nájomcovi buď pri osobnom stretnutí alebo zaslaný poštou. Poukázala, že žalovanej bola výška tohto nájomného známa, pretože takúto sumu žalobcovi uhrádzala. Ďalší evidenčný list bol zo dňa 4.11.2011 a bol žalovanej zasielaný viackrát

(zásielka bola vrátená s oznámením „adresát neznámy“), následne bol prevzatý dňa 21.12.2011 matkou žalovanej.

14. Žalovaná na pojednávaní súdu uviedla, že zmluvu o nájme bytu, ani dodatok k zmluve o nájme bytu nepodpísala, o nedoplatkoch nemala žiadnu vedomosť, pretože tieto výzvy jej žalobca nedoručoval. Nevedela uviesť, či matke udelila plnomocenstvo, aby v jej mene uzatvorila zmluvu o nájme bytu. V tom čase bývala na Záhorí u svojho priateľa a všetky záležitosti ohľadne nájmu predmetného bytu riešila matka.

15. K výpovedi žalovanej zástupkyňa žalobcu uviedla, že disponuje jediným plnomocenstvom žalovanej pre jej matku zo dňa 7.3.2013, ktoré sa týka všetkých právnych a iných úkonov v súvislosti s jej zastupovaním pred príslušnými inštitúciami týkajúcich sa bytu, ktorého úhrady a nedoplatky sú predmetom tohto sporu.

16. Uznesením Č.. L.. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 19.5.2016 bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 57,86 eur s prísl. zastavené.

17. Podaním zo dňa 19.7.2016 právna zástupkyňa žalovanej súdu oznámila, že platby, ktoré eviduje žalobca vo svojom účtovníctve sú v súlade s úhradami, ktoré realizovala žalovaná na účet žalobcu. Žiadnymi inými platbami žalovaná nedisponuje, všetky platby boli zahrnuté do vyúčtovania žalobcu.

18. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 9.3.2017 (súčasťou vyjadrenia je i vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu za rok 2011 zo dňa 22.2.2017) k spôsobu výpočtu žalovanej sumy uviedol, že žalovanú sumu 209,40 eur tvorí:

- suma 5,98 eur, ktorá predstavuje neuhradenú časť nájomného za mesiac 2/2012, keďže v tomto mesiaci uhradila žalovaná dňa 10.2.2012 len pomernú časť predpísaného nájomného vo výške 24,29 eur, pričom podľa evidenčného listu zo dňa 4.11.2011 bola stanovená výška mesačného nájmu sumou 30,27 eur a nedoplatok na službách 4,99 eur je vždy súčasťou vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za predchádzajúci rok,

- suma 122,37 eur, ktorá predstavuje nedoplatok z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2011 (náklad vodného a stočného na 3 osoby v byte žalovanej 182,26 eur s DPH po odpočítaní záloh zaplatených žalovanou 59,88 eur) a

- suma 81,05 eur, ktorá predstavuje pohľadávku za obdobie od 1.1.2013 do 21.3.2013, pričom výška bezdôvodného obohatenia je totožná s predpísaným nájomným.

19. Predmetné vyjadrenie bolo doručené právnej zástupkyni žalovanej, ku ktorému sa vyjadrila žalovaná dňa 8.6.2017 tak, že na základe vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2011 bola podaná reklamácia. K pohľadávke vo výške 81,05 eur uviedla, že zástupcovia žalobcu od apríla 2012 podmieňovali predĺženie nájomnej zmluvy uhradením sumy 120,68 eur k aprílu 2012 a sumy 389,41 eur k októbru 2012, čo neakceptovala. Až do 31.12.2012 bolo platené nájomné a služby za užívanie predmetného bytu, hoci oficiálny nájom bytu skončil dňom 31.5.2012. Celkom v roku 2012 zaplatila nájomné a služby spojené s užívaním bytu vo výške 434,09 (za obdobie od 1/2012 do 5/2012 v sume 187,27 eur a za obdobie bez nájomnej zmluvy od 6/2012 do 31.12.2012 v sume 246,82 eur. Dňom 5.11.2012 sa presťahovala k matke do Galanty, čo preukazuje prihlásením k pobytu v Galante dňa 29.11.2012. K okolnostiam odovzdania predmetného bytu uviedla, že dňa 15.2.2013 byt neodovzdala, pretože bola chorá, čo oznámila jej matka žalobcovi. Následne sa malo odovzdanie bytu uskutočniť dňa 28.2.2013, pričom vzhľadom na vzdialenosť Galanta Zohor sa k odovzdaniu bytu dostavila jej matka, avšak zástupcovia žalobcu odmietli od jej matky byt prevziať z dôvodu, že nemala splnomocnenie. Následne dňa 21.3.2017 na základe splnomocnenia matka žalovanej byt zástupcom žalobcu odovzdala.

20. Na pojednávaní dňa 10.10.2017 právny zástupca žalovanej argumentoval, že žalovaná nepodpísala zmluvu o nájme, ani dodatok č. 1 a s poukazom na výpoveď žalovanej, ktorá uviedla, že zmluvu nepodpisovala, uvedené nie je možné zhojiť ani plnomocenstvom zo dňa 7.3.2013. Podľa jeho názoru žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná, nakoľko svojim konaním neprejavila vôľu smerujúcu k vzniku právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o nájme bytu a zároveň uvedená skutočnosť zakladá absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom ide o pôsobnosť ex tunc. V zmysle rozhodnutia NS ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX akonáhle splnomocnenec podpisuje zmluvu o nájme, musí byť táto okolnosť z nájomnej zmluvy zrejmá, teda plnomocenstvo musí

byť prílohou predmetnej nájomnej zmluvy. V tomto spore táto okolnosť splnená nebola. S poukazom na ust. § 681 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. II. zmluvy o nájme bytu zo dňa 20.5.2010 mal za to, že v zmluve absentuje vymedzenie výšky nájomného a výšky úhrad spojených s užívaním bytu. Zmluva o nájme nepriamo odkazuje na evidenčný list. Prvý evidenčný list je zo dňa 16.6.2010, teda je zrejmé, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy absentovala podstatná náležitosť nájomnej zmluvy. V čase uzavretia nájomnej zmluvy žalovaná nemala možnosť oboznámiť sa s výškou nájomného, ani úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Aj absencia vymedzenia podstatných náležitostí zmluvy o nájme bytu má za následok jej absolútnu neplatnosť. Vzhľadom na uvedené nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie nedoplatku na nájomnom, ani v súvislosti s vyúčtovaním úhrad za služby spojené s užívaním bytu. Žalobcovi nevznikol ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že predmetný byt žalovaná v danom období neužívala.

21. K tejto argumentácii zástupkyňa žalobcu uviedla, že tvrdenie o tom, že žalovaná neuzatvárala zmluvu o nájme bytu, považuje za účelové, nakoľko táto skutočnosť nebola vznesená už pri podaní samotnej žaloby a vyplynula až v rámci pojednávania. Napriek týmto tvrdeniam považuje zmluvu o nájme bytu za platnú, keď prenajímateľ ju uzatváral s vedomím, že ju uzatvára priamo s nájomcom a nie so splnomocnencom, a preto nebolo dôvodné predkladať žiadne plnomocenstvo, ktoré by bolo súčasťou zmluvy. V zmluve o nájme bytu je nájomca identifikovaný menom, priezviskom, rodným číslom a pri podpise na zmluve nie je ani uvedené, že by malo ísť o podpis v zastúpení, teda tam nie je skratka „v z.“. Originálom zmluvy o nájme bytu disponuje tak žalobca ako žalovaná. K posúdeniu platnosti nájomnej zmluvy a jej náležitostí uviedla, že v samotnej zmluve o nájme bytu je odkaz na skutočnosť, že nájomné, resp. výška nájomného bude uvedená v evidenčnom liste, teda neuvedenie výšky nájomného v samotnej zmluve, avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že táto vyplýva z dokumentu - evidenčného listu, ktorý bol nájomkyni riadne odoslaný, nie je dôvodom na posúdenie ako neurčitej a trpiacej vadami majúcej za následok jej neplatnosť. V samotnom spore bolo preukázané tak odovzdanie bytu nájomkyni - žalovanej (na základe protokolu a zápisnice o prevzatí bytu zo dňa 28.5.2010), aj protokolárne odovzdanie bytu zo strany žalovanej žalobcovi dňa 21.3.2013. Je jednoznačné, že žalovaná byt užívala, mala od neho kľúče, disponovala týmto priestorom. Vzhľadom na označenú judikatúru v spore, pokiaľ žalovaný disponuje takýmto priestorom, zasahuje tým do vlastníckeho práva prenajímateľa - žalobcu, ktorý nemôže v záujme správania sa ako podnikateľský subjekt vec užívať a následne vec prenajať tretej osobe. Za užívanie takéhoto priestoru bez prípadnej existencie nájomnej zmluvy prináleží prenajímateľovi platba, ktorá zodpovedá nájomnému, ktoré by bolo vypočítané za existencie platnej nájomnej zmluvy. Nakoľko žalovaná nevyvrátila hodnoverným spôsobom skutočnosť, že podpis uvedený na zmluve o nájme bytu a následných písomnostiach nie je jej vlastný, zotrvala na uplatnenom nároku z titulu existencie zmluvného vzťahu. Nesúhlasila s tvrdením právneho zástupcu žalovanej, že z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že sa nejedná o jej podpis, dôvodiac, že ide výlučne o účelové a tendenčné tvrdenie, ktoré vyplynulo až následne zo skutočnosti v priebehu pojednávania. Za predpokladu, že by takáto skutočnosť bola pravdou, takéto tvrdenie žalovanej, resp. námietka o nedostatku pasívnej legitimácie by bola vznesená už v rámci prvého pojednávania vo veci, kedy by jej musela byť známa skutočnosť, či zmluvu podpisovala alebo nie.

22. Zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči uviedla, že v spore bola dostatočným spôsobom preukázaná existencia nájomného vzťahu a všetky dôvody, ktoré preukazujú platnosť trvania takéhoto zmluvného vzťahu boli riadne podložené aj judikatúrou súdov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná sa správala ako účastník nájmu až do pojednávania dňa 17.5.2016, dovtedy existenciu nájmu nespochybňovala. Takéto konanie bolo spôsobilé založiť nájomný vzťah vzniknutý konkludentným spôsobom. Uplatnený nárok predstavuje pohľadávku za neuhradené nájomné, vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu ako aj z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného navrhovala, aby súd zaviazal žalovanú k uhradeniu dlžnej sumy 209,40 eur s prísl. vrátane trov konania.

23. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná, nakoľko svojím konaním neprejavila vôľu smerujúcu k vzniku právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o nájme bytu. Neplatnosti zmluvy o nájme bytu svedčí aj to, že v zmluve absentuje vymedzenie výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Prvý evidenčný list zo dňa 16.6.2010 bol prevzatý žalovanou, príp. jej matkou až dňa 21.6.2010. Teda v čase uzavretia nájomnej zmluvy absentovala podstatná náležitosť. Preto nemohol na strane žalobcu vzniknúť nárok na zaplatenie nedoplatku na nájomnom, ani na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu. Rovnako nevznikol ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu po

ukončení zmluvy o nájme bytu, nakoľko v predmetnom období žalovaná predmetný byt neužívala. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

24. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 20.5.2010 vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanej ako nájomcovi 2-izbový byt, IV. kategórie, na Staničnej 2 v Zohore. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.6.2010 do 31.5.2011. Podľa čl. I bod 4. zmluvy veľkosť podlahovej plochy bytu, príslušenstvo, stav a vybavenie bytu sú uvedené v Evidenčnom liste a Zápisnici o prevzatí bytu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a budú vystavené po podpise zmluvy. Podľa čl. II bod 5. zmluvy sa žalobca a žalovaná dohodli, že nájomné je stanovené podľa platných cenových predpisov a to vo výške vypočítanej v Evidenčnom liste s tým, že nájomca sa zaväzuje platiť prenajímateľovi nájomné a preddavky za služby spojené s užívaním bytu, a to najneskoršie do 15. dňa bežného mesiaca. Nedoplatky a preplatky sú splatné do 15 dní po doručení vyúčtovania nájomcovi (bod 6.). Pri zmene cenových predpisov alebo okolností rozhodujúcich pre stanovenie výšky nájomného alebo ceny služieb sa primerane zmení aj výška nájomného a preddavkov na úhradu za služby. Prenajímateľ sa zaväzuje, že oznámi zmenu výšky nájomného písomne nájomcovi pred jeho splatnosťou (bod 7.). Nájomca uhradí prenajímateľovi nedoplatok z celoročného vyúčtovania plnenia poskytovaného s užívaním bytu najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania (bod 8.).

25. Zo Zápisnice o prevzatí bytu o i. vyplýva, že dňa 28.5.2010 bol žalovanej ako nájomcovi odovzdaný žalobcom ako prenajímateľom byt č. 1 na Staničnej 2 v Zohore k užívaniu vrátane kľúčov (3) od domu.

26. Z Dodatku č. 1 k zmluve o nájme bytu zo dňa 28.4.2011 vyplýva, že žalobca a žalovaná sa dohodli na dobe nájmu na čas určitý do 31.5.2012.

27. Podľa evidenčného listu zo dňa 16.6.2010 bol určený s platnosťou od 1.6.2010 mesačný nájom bytu 19,30 eur a mesačná záloha za služby (vodné a stočné) s platnosťou od 1.6.2010 4,43 eur.

28. Podľa evidenčného listu zo dňa 18.1.2011 bol určený mesačný nájom bytu 19,30 eur a mesačná záloha za služby (vodné a stočné) s platnosťou od 1.1.2011 4,99 eur.

29. Podľa evidenčného listu zo dňa 4.11.2011 bol určený s platnosťou od 1.11.2011 mesačný nájom bytu 30,27 eur a mesačná záloha za služby (vodné a stočné) 4,99 eur.

30. Podľa listiny vypracovanej žalobcom dňa 4.11.2011, žalobca zaslal žalovanej nový mesačný výpočet nájmu za byt s účinnosťou od 1.11.2011 z dôvodu dodania kuchynskej linky s digestorom, policovej skrine s nadstavcom a regálmi a kombinovaného sporáka, ktorú listinu si žalovaná prevzala dňa 21.12.2011.

31. Podľa vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2011 nedoplatok predstavuje sumu 122,37 eur.

32. Podľa vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2012 preplatok predstavuje sumu 51,85 eur.

33. Z listiny označenej ako predpisy a úhrady za rok 2011 o i. vyplýva, že žalovaná uhradila žalobcovi sumu 320,27 eur (12 x 24,29 eur + 28,79 eur v júni 2011 nedoplatok za rok 2010).

34. Z listiny označenej ako predpisy a úhrady za rok 2012 o i. vyplýva, že žalovaná uhradila žalobcovi sumu 434,09 eur (2 x 24,29 eur + 10 x 35,26 eur + sumu 32,91 eur v marci 2012).

35. Z listiny označenej ako predpisy a úhrady za rok 2013 o i. vyplýva, že žalovaná neuhradila žalobcovi žiadnu sumu.

36. Z Protokolu o odovzdaní bytu zo dňa 21.3.2013 o i. vyplýva, že odovzdanie a prevzatie kľúčov bolo vykonané dňa 21.3.2013, stav merača SV, číslo a stav elektromeru, číslo a stav plynomeru, za odovzdávajúceho B.. N. G. a za preberajúceho B.. K. D..

37. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

38. Podľa ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

39. Podľa ust. § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

40. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

41. Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

42. Podľa ust. § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

43. Podľa ust. § 696 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

44. Podľa ust. § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

45. Podľa ust. § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

46. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

47. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

48. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

49. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

50. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

51. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

52. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

53. Podľa ust. § 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

54. Podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

55. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

56. Žalobca podaním zo dňa 7.4.2016 titulom bezdôvodného obohatenia žiadal sumu 81,05 eur s prísl. (2 x 30,27 eur + 1 x 20,51 eur) za mesiace 1-3/2013 (do 21.3.2013) oproti pôvodne žiadanej sume 90,81 eur s prísl., ktorý úkon posúdil súd ako čiastočné späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo pred otvorením pojednávania, preto konanie v časti o zaplatenie sumy 9,76 eur s prísl. aj bez súhlasu žalovanej zastavil.

57. Predmetom sporu vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zostalo zaplatenie sumy 209,40 eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 5,98 eur od 21.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 122,37 eur od 11.7.2012 do zaplatenia, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania, a to titulom dlžného nájomného za mesiac február 2012 (5,98 eur) a nedoplatku z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2011 (122,37 eur) a sumy 81,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 31.7.2014 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

58. Nájom bytu je osobitným druhom nájmu a rovnako ako všeobecný nájom je odplatným dvojstranným právnym úkonom. Pojmovým znakom zmluvy o nájme bytu ako dvojstranného právneho úkonu je existencia prejavu vôle smerujúceho k uzavretiu takejto zmluvy, a to ako na strane nájomcu, tak i na strane prenajímateľa, t. j. prenechanie práva užívať byt, dočasnosť a odplatnosť. Nájomná zmluva je bezformálnou zmluvou, ktorá nevyžaduje nevyhnutne písomnú formu. Ak sa neuzavrela zmluva medzi prenajímateľom a nájomcom v písomnej forme, mala by sa o obsahu zmluvy spísať zápisnica. Nespísanie zápisnice nie je v zákone nijakým spôsobom sankcionované, z čoho možno usúdiť, že nájomnú zmluvu možno uzavrieť aj ústne, prípadne mlčky. Prenajímateľovi vzniká na základe nájomnej zmluvy pohľadávka na zaplatenie nájomného a nájomcovi povinnosť (dlh) dohodnuté nájomné zaplatiť. Nájomné predstavuje odplatu za užívanie bytu. Povinnosť platiť nájomné má nájomca. Vznik povinnosti platiť nájomné nastáva dňom vzniku nájmu bytu a zaniká dňom zániku nájmu bytu, pričom je irelevantné, či nájomca predmet nájmu reálne užíva, rozhodujúcim je trvanie nájmu.

59. V judikatúre je ustálený výklad o tom, že výška nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu (spôsob jej výpočtu) predstavuje samostatnú obsahovú náležitosť zmluvy o nájme bytu a že tomu musí zodpovedať aj vyjadrenie v nájomnej zmluve. Výšku nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu nie je potrebné uviesť v nájomnej zmluve konkrétnou sumou, postačí určenie spôsobu jej výpočtu. Z dikcie zákona, ktorý požaduje, aby v nájomnej zmluve bol uvedený spôsob výpočtu nájomného a úhrady za služby alebo ich výška, je potrebné predovšetkým dovodiť, že určenie pomocou výpočtu musí byť kvalitatívne zrovnateľné s určením spočívajúcim v konkrétnej výške nájomného a úhrad za služby, čo vyplýva mimo iného z toho, že zákon hovorí o spôsobe výpočtu. Ak má byť odmena za nájomné a služby určená dojednaním spôsobu jej výpočtu, musí ísť o také dojednanie, ktoré obsahuje údaje, na základe ktorých je možné vykonať výpočet výšky tejto úhrady, t. j. ku konkrétnej peňažnej sume, ktorú je nájomca povinný platiť na nájomné a úhradu služieb, možno bez

ďalšieho dospieť na základe údajov dohodnutých v zmluve. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť, že zakotvenie predmetnej podstatnej náležitosti nájomnej zmluvy zodpovedá významu, aký má z hľadiska práv a povinností prenajímateľa a nájomcu v existujúcom nájomnom vzťahu. Ak spôsob výpočtu nie je dostatočne určitý, aby spĺňal predpoklady určitosti právneho úkonu, ide o neplatné dojednanie (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neurčitosť prejavu vôle sa týka obsahovej stránky právneho úkonu. Neurčitý prejav je zrozumiteľný z výrazovej stránky, ale jeho obsah je neurčitý (pozri R 25/1993). Neurčitosť právneho úkonu sa vždy spája pojmovo s podstatnými náležitosťami právneho úkonu. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník občianskoprávneho vzťahu prejaviť. Účinky právneho úkonu sa posudzujú v čase, kedy došlo k prejavu vôle konajúceho a následné zmeny sú možné len zákonným spôsobom, nie však zmenou výkladu prejavu vôle.

60. Povinnosťou súdu vo všeobecnosti je z úradnej povinnosti (ex offo), bez ohľadu na tvrdenia strán, skúmať splnenie zákonných náležitostí ich prejavu vôle obsiahnutého v prípadnej spornej zmluve a obsah právneho úkonu interpretovať v zmysle ust. § 35 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad obsahu právneho úkonu súdom nemôže byť považovaný za nahradzovanie už urobených prejavov vôle, ak použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného písmom, ktorí urobili strany vo vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného konania. Len v prípade, ak pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu právneho úkonu sú natoľko nejednoznačné alebo nejasné, že z nich nie je možné ani s prihliadnutím na vôľu strán usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť, môže byť opodstatnený záver o neurčitosti právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

61. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovanou ako nájomcom dňa 20.5.2010 zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej žalobca žalovanej prenajal 2-izbový byt na Staničnej 2 v Zohore, pričom nájom tohto bytu bol dohodnutý na dobu určitú od 1.6.2010 do 31.5.2011, resp. na dobu do 31.5.2012 na základe Dodatku č. 1 k zmluve o nájme bytu. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na platení nájomného vo výške vypočítanej v evidenčnom liste (podľa bodu 27., 28. a 29. odôvodnenia). Predmetný nájomný vzťah bol ukončený uplynutím doby nájmu dňom 31.5.2012. Žalovaná tak mala žalobcovi odovzdať predmet nájmu dňa 31.5.2012. V danom prípade však k riadnemu odovzdaniu predmetu nájmu nedošlo. V konaní nebolo sporné, že napokon k fyzickému odovzdaniu a prevzatiu predmetného bytu žalobcom došlo až dňa 21.3.2013 (podľa protokolu o odovzdaní bytu zo dňa 21.3.2013).

62. Ako bolo vyššie uvedené, podstatnou náležitosťou zmluvy o nájme bytu je okrem iného dojednanie o výške nájomného a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob jej výpočtu. Ak v danej veci nájomná zmluva obsahovala dojednanie strán, že žalovaná bude platiť žalobcovi nájomné a preddavky za služby spojené s užívaním bytu najneskoršie do 15. dňa bežného mesiaca vo výške vypočítanej v evidenčnom liste, možno takéto dojednanie podľa názoru súdu považovať za spôsob stanovenia výpočtu nájomného a úhrady za služby spojené s užívaním bytu v zmysle vyššie uvedeného. Takéto dojednanie je totiž konkrétnou dohodou o spôsobe výpočtu nájomného a úhrady za dané plnenia požadovanou v zmysle ust. § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prejav vôle možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu konajúceho robí poznateľnou pre iné osoby. Právny úkon možno urobiť aj konkludentne (nevýslovne, faktickým správaním) za predpokladu, že tento spôsob prejavu nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy pritom nemá za následok jej neplatnosť (§ 686 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka); nájomná zmluva môže vzniknúť aj ústne prípadne i mlčky. V tom prípade musia byť prejavy vôle smerujúce k uzavretiu zmluvy urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli strany prejaviť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná nerušene užívala byt žalobcu, ako účastník nájmu sa správala, platila nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (podľa predpisov a úhrad za rok 2011, 2012). Obom stranám bolo zrejmé, že byt prenechal žalobca žalovanej do užívania na dobu určitú, najprv do 31.5.2011 a následne bola doba nájmu v zmysle dodatku č. 1 predĺžená do 31.5.2012. Zmluva o nájme bytu netrpí nedostatkom predmetnej náležitosti, a teda je platná. Obrana žalovanej v uvedenom smere preto neobstojí. Obrana žalovanej spočívala i v tvrdení, že nepodpísala zmluvu o nájme bytu, ani dodatok k zmluve. Bolo teda jednoznačne jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na podporu tohto svojho tvrdenia, čo sa však v prejednávanej veci nestalo. Jej obrana spočívajúca v ničím nepodloženom tvrdení nebola postačujúca.

Súd sa potom stotožnil s názorom žalobcu o účelovosti tejto obrany žalovanej, nakoľko táto skutočnosť nebola vznesená už pri podaní samotnej žaloby, ale vyplynula až v rámci pojednávania, pričom v zmluve bol nájomca identifikovaný menom, priezviskom, rodným číslom, pri podpise na zmluve nie je uvedené, že by malo ísť o podpis v zastúpení, a tak žalobca ako prenajímateľ uzatváral zmluvu s vedomím, že ju uzatvára priamo s nájomcom, a nie so splnomocnencom, t. j. nebolo dôvodné predkladať žiadne plnomocenstvo, ktoré by bolo súčasťou zmluvy. Žalovaná tieto tvrdenia žalobcu inak nespochybnila.

63. Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená. Zo zákona, a to v zmysle ust. § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa však vyžaduje písomná forma vtedy, ak sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v písomnej forme, alebo ak ide o generálne plnomocenstvo. Z toho vyplýva, že ústne udelenie plnomocenstva prichádza do úvahy iba vtedy, keď sa plnomocenstvo týka len určitého právneho úkonu, a nie je pre neho predpísaná alebo dohodnutá osobitná písomná forma. Je predovšetkým vecou strán akým spôsobom, prostredníctvom akej osoby vykonajú právne úkony.

64. Žalovaná nesporovala, že nájomné za mesiac február 2012 nezaplatila. V priebehu sporu síce najskôr tvrdila, že v predpisoch a úhradách predložených žalobcom nie sú zohľadnené všetky jej úhrady, avšak na výzvu súdu v podaní zo dňa 19.7.2016 prostredníctvom právnej zástupkyne súdu oznámila, že platby, ktoré eviduje žalobca vo svojom účtovníctve sú v súlade s úhradami, ktoré realizovala na účet žalobcu. Žiadnymi inými platbami nedisponuje, všetky platby boli zahrnuté do vyúčtovania žalobcu. Pretože žalovaná existenciu dlhu na nájomnom a na preddavkoch na služby spojené s užívaním bytu za rok 2011 v konaní nesporovala, súd mal za to, že táto pohľadávka žalobcu bola uplatnená dôvodne. Žalovaná ani netvrdila, že nájomné za február 2012 a nedoplatok za rok 2011 zaplatila žalobcovi a že z tohto dôvodu považuje jeho nárok za neopodstatnený.

65. Žalobca si tiež uplatnil nárok na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 5,98 eur od 21.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 122,37 eur od 11.7.2012 do zaplatenia, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania. V zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, čo je aj prejednávaný prípad. V prípade nájmu bytu je totiž nájomca povinný platiť v zmysle ust. § 697 Občianskeho zákonníka prenajímateľovi poplatok z omeškania, ak sa dostane do omeškania s platením nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Ide o prípad výnimky z pravidla uvedenej v ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie má kogentnú povahu a nemožno sa od neho odchýliť. Výšku poplatku určuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je poplatok z omeškania za každý deň omeškania 0,5 promile z dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaná dostala do omeškania so svojim plnením, má žalobca právo požadovať aj zaplatenie uvedeného poplatku z omeškania. V zmysle zmluvy o nájme bytu bolo povinnosťou žalovanej zaplatiť dohodnuté nájomné do 15. dňa bežného mesiaca a nedoplatok z celoročného vyúčtovania plnenia poskytovaného v užívaním bytu najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Pre prípad nezaplatenia nájomného nájomcom (žalovanou) do piatich dní po jeho splatnosti, má prenajímateľ (žalobca) nárok na zaplatenie poplatku z omeškania, teda od 21. dňa v príslušnom mesiaci. Opodstatnená je tak požiadavka žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 5,98 eur od 21.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 122,37 eur od 11.7.2012 do zaplatenia, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania.

66. Napokon sa žalobca v spore domáhal i zaplatenia sumy 81,05 eur s prísl., ktorá predstavovala bezdôvodné obohatenie za mesiace 1-3/2013 (do 21.3.2013). Svoj nárok odôvodňoval tým, že žalovaná napriek jeho viacerým výzvam predmetný byt po ukončení nájmu riadne neodovzdala, čím sa až do doby faktického odovzdania bytu (21.3.2013) bezdôvodne obohatila na jeho úkor. Uvedeným konaním tak zasahovala do jeho vlastníckeho práva, v dôsledku čoho nemohol až do doby uvoľnenia bytu týmto disponovať. Žalovaná sa bránila tým, že predmetný byt od ukončenia zmluvy o nájme bytu neužívala, a teda na jej strane ani nemohlo vzniknúť žiadne bezdôvodné obohatenie, ktoré by bola povinná žalobcovi vydať. Medzi stranami nebolo sporné faktické odovzdanie bytu matkou žalovanej až dňa 21.3.2013, ani to, že žalovaná zaplatila žalobcovi za mesiace jún až december 2012 sumu 246,82 eur (7 x 35,26 eur) a v roku 2013 už nevykonala žiadne úhrady. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, keď žalovaná užívala byt aj po skončení nájmu, a to bez právneho dôvodu, pričom za užívanie predmetného bytu žalobcovi za obdobie 1-3/2013 (do 21.3.2013) nezaplatila žiadnu náhradu, a preto vzniklo žalobcovi právo požadovať vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 81,05 eur, ktoré žalobca vyčíslil z výšky nájomného vypočítaného v predpise nájomného. Žalovaná inú dlžnú sumu súdu neuviedla, a žalované bezdôvodné obohatenie spochybňovala tvrdením o neužívaní predmetného bytu, ktoré tvrdenie je irelevantné.

67. S poukazom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, keď žalovanou predložené prostriedky procesnej obrany nepreukázali nedôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie nedoplatku na nájomnom, nedoplatku v zmysle vyúčtovania služieb spojených s nájmom bytu a titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

68. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.

69. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p., t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 277,02 eur s príslušenstvom, keď v časti o zaplatenie sumy 67,62 eur s prísl. vzal žalobu späť, v ktorej časti zavinil zastavenie konania a jeho žaloba bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 209,40 eur s príslušenstvom. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu 75,6%, hrubý úspech žalovanej 24,4% (100 - 75,6) a tým daný čistý úspech žalobcu v rozsahu 51,2%.

70. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.