Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-1536-2015.pdf
PDF · 85.24 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/1536/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpená advokátskou spoločnosťou Legium, s.r.o., Bukureštská 3, Bratislava, proti žalovanému: J. o zaplatenie 133,93 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.11.2014 doručil žalobca Okresnému súdu Malacky žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 133,93 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom odberu vody a využívania verejnej kanalizácie bez platnej zmluvy. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že s poukazom na § 15 ods. 7 písm. b) a § 16 ods. 7 písm. b) zák.č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách sa odber pitnej vody, ako aj odvod odpadových vôd uskutočňuje na základe písomnej zmluvy uzatvorenej medzi žiadateľom a vlastníkom verejného vodovodu, čo je podmienkou pre oprávnený odber pitnej vody, resp. využívanie verejnej kanalizácie. Žalobca v žalobe právne kvalifikoval nárok ako bezdôvodné obohatenie s poukazom na ním citované ustanovenia § 451 ods. 1, 2 a tiež § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný odoberal pitnú vodu a odvádzal odpadovú vodu, resp. využíval verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v správe žalobcu bez existencie zmluvy a bez poskytnutia protiplnenia, čím spôsobil žalobcovi škodu. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy za využívané služby zaslaním faktúry na odberné miesto, a to faktúry č. 212115500 zo dňa 13.04.2012, splatnej 25.04.2012 na sumu 133,93 Eur. Žalovaný faktúry napriek upomienkam neuhradil.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 16Ro/1990/2014-18 zo dňa 28.04.2015, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel, ktorý však musel súd uznesením č. k. 6C/1536/2015-34 zo dňa 11.11.2015 podľa § 173 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu zrušiť, nakoľko sa ho nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, zásielku prostredníctvom ustanoveného opatrovníka (§ 29 ods. 2 OSP) prevzal 08.12.2015. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) účinného od 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Počnúc účinnosťou Civilného sporového poriadku dňom 01.07.2016 inštitút opatrovníka zanikol, preto súd konal ďalej priamo so žalovaným.
4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil dňa 15.02.2018 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 31.01.2018.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav.
7. Žalobca vyúčtovacou faktúrou č. 1100093164 zo dňa 13.04.2012 vyúčtoval žalovanému sumu 133,93 Eur za dodávku pitnej vody na odbernom mieste Y., č. odberu K., so splatnosťou faktúry 25.04.2012. Doručenie faktúry žalovanému na adresu D. (uvedená vo faktúre) žalobca nepreukázal. Podľa prehľadu odpočtov a spotreby vyúčtovacej faktúry žalobca meral stav vodomeru v období od 03.08.11 do 25.01.2012 a v období od 26.01.2012 do 01.04.012 s počiatočným stavom meradla 186 m3 a konečným stavom meradla 310 m32. Keďže žalovaný faktúru neuhradil, žalobca ho vyzval (druhá upomienka) listom zo dňa 11.06.2012 na úhradu dlžnej sumy 137,23 Eur (dlžná suma 133,93 Eur + zmluvná pokuta 3,30 Eur) najneskôr do 19.06.2012.
8. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
9. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10. Podľa § 4 ods. 1, 3, 5, 6 - zákona č. 442/2002 Z.z. vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu. Odberateľom vody (ďalej len „odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi. Ak sa prevádzkovateľ verejného vodovodu dohodne s odberateľom na osadení meradla na vodovodnú prípojku, z ktorej sa doteraz odber vody nemeral, odberateľ je povinný vykonať podľa pokynov prevádzkovateľa verejného vodovodu potrebné úpravy na vodovodnej prípojke. Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.
11. Podľa § 25 ods. 1 písm. a), ods. 2 cit. zákona neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou. Kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu.
12. Podľa § 15 ods. 5 prvá veta zák. č. 442/2002 Z. . o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z. z.“) vlastníci verejných vodovodov prevádzkovo súvisiacich alebo vlastníci ich častí prevádzkovo súvisiacich upravia svoje vzájomné práva a povinnosti v písomnej zmluve tak, aby sa zabezpečilo kvalitné a plynulé prevádzkovanie verejného vodovodu.
13. Podľa § 15 ods. 7 písm. b/ zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, vlastník verejného vodovodu je ďalej povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného vodovodu a pre jeho právneho nástupcu.
14. Podľa § 17 ods. 3 písm. c) zák. č. 442/2002 Z.z., prevádzkovateľ verejného vodovodu má právo na úhradu za dodávku vody (ďalej len "vodné"), ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu.
15. Podľa § 28 ods. 1, 3-5, 9 zákona č. 442/2002 Z. z. konečný spotrebiteľ vody (ďalej len "konečný spotrebiteľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3). Za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku. Ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody. Právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká v tokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody. Vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu a množstva odobratej pitnej vody.
16. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu nepreukázal rozhodujúce skutočnosti, od ktorých odvíjal žalovaný nárok na zaplatenie peňažného plnenia a ktoré by vôbec zakladali pasívnu legitimáciu žalovaného v spore. Žalobca v konaní hodnoverne nepreukázal, kto bol resp. je podľa listu vlastníctva vlastníkom odberného miesta, resp. bol odberateľom, keďže odberné miesto muselo byť žalobcom zriadené s nainštalovaním merača a so stavom merača „0“ a to na základe žiadosti vlastníka nehnuteľnosti resp. odberateľa o pripojenie k odberu pitnej vody, resp. toto právo prešlo z pôvodného vlastníka nehnuteľnosti resp. odberateľa na inú fyzickú resp. právnickú osobu. Podľa listinného dôkazu - prehľad odpočtov a spotreby vyúčtovacej faktúry žalobca tzv. neoprávnený odber eviduje od stavu merača 186 m3, pričom na odbernom mieste sám, prostredníctvom svojich pracovníkov, vykonal odpočet stavu spotreby tak dňa 02.08.2011, ako i dňa 25.01.2012 a dňa 31.03.2012, takže mal mať vedomosť o tom, kto do zistenia neoprávneného odberu mal podpísanú zmluvu o odbere a do kedy a na základe akého zistenia dospel k záveru, že u žalovaného ide o neoprávnený odber. Podľa lustrácie v REGOB-e žalovaný je od 03.11.2010 bez riadneho trvalého pobytu v nejakej nehnuteľnosti resp. byte a trvalý pobyt má hlásený od tohto dátumu na Meste Malacky. Žalobca teda nepredložil súdu jediný dôkaz, argument, že žalovaný je vo veci pasívne vecne legitimovaný, že mal právnu a faktickú možnosť disponovať predmetným odberným miestom, a teda aj požívať žalobcom tvrdené poskytované služby vodného v rozhodnom období, na základe čoho by mu mohla vzniknúť platobná povinnosť.
17. Súd žalobu vzhľadom na zistený skutkový stav ako nedôvodnú a nepreukázanú v celom rozsahu zamietol.
18. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. V konaní bol úspešný žalovaný, keďže súd žalobu žalobcu zamietol, a preto mal nárok na náhradu trov konania. Plne úspešný žalovaný však náhradu trov konania nepožadoval a ani mu žiadne trovy konania nevznikli, preto súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).