Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/36/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: 1/ GPW, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vysoká 16, IČO: 35 951 796, 2/ J.. T. V., bytom v A., C. XX, 3/ J.. V. S., bytom B., F. XX, 4/ V.. P. M., bytom R., F.Á. T., všetkých zastúpených Advokátska kancelária Illeš Šimčák & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, IČO: 36 861 472, proti žalovanému: ZTS Sabinov, a.s., so sídlom Sabinov, Hollého 27, IČO: 00 590 797, zastúpenému JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 111, o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 18Cb/138/2011-140 z 21.2.2017, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného s programom špecifikovaným v žalobe. Vyslovil, že žalovaný má voči žalobcom nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný bol ku dňu podania žaloby verejnou akciovou spoločnosťou, ktorej základné imanie vo výške 6.961.860,- eur je rozvrhnuté na 232.062 kusov kmeňových akcií vydaných v zaknihovanej podobe vo forme na doručiteľa, s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 30,- eur, ISIN B.. Žalobcovia ako akcionári žalovaného disponovali a disponujú akciami s celkovým počtom 11.988 kusov, ktorých súhrnná menovitá hodnota predstavuje 5,16 % podiel na základnom imaní žalovaného. Žalobcovia nadobudli tieto akcie v celkovej menovitej hodnote presahujúcej 5 % pred viac ako 3 mesiacmi pred podaním žaloby. Žalobcovia ako akcionári s 5,16 % podielom na základnom imaní žalovaného a ako minoritní akcionári písomne požiadali predstavenstvo žalovaného, aby zvolalo mimoriadne valné zhromaždenie s vyššie programom - Realizácia uznesení valných zhromaždení konaných v rokoch 2010 a 2011 o rozdelení zisku za rok 2009 a 2010, predloženie a prerokovanie písomnej správy predstavenstva k nakladaniu s majetkom spoločnosti, výkon akcionárskych práv spoločnosti ako akcionára v spoločnosti G. C., P..B.. v roku 2009, správa dozornej rady k správam predstavenstva daným podľa bodov č. 2 až 4 programu mimoriadneho valného zhromaždenia, voľba a odvolanie členov predstavenstva spoločnosti a záver. Žalovaný však na tento návrh žalobcov, pokiaľ ide o zvolanie predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia nereagoval. Žalobcovia ako akcionári žalovaného s potrebným počtom akcií skutočne sú oprávnení požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných náležitostí a pre neplnenie povinností predstavenstva domáhať sa na súde poverenia na jeho zvolanie. Predložený návrh však nebol oprávnený. Navrhované znenie programu valného zhromaždenia nepatrí do pôsobnosti

valného zhromaždenia, alebo sú navrhované body programu predmetom súdnych sporov na tunajšom súde. Zároveň o bode 3 už rokovalo iné valné zhromaždenie a o navrhovaných otázkach aj bolo rozhodnuté v zmysle schválených účtovných závierok za tieto roky. Požadované poverenie na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia je preto v rozpore s pôsobnosťou valného zhromaždenia podľa § 187 Obchodného zákonníka a prekračuje rámec oprávnenia podľa § 181 Obchodného zákonníka, nakoľko by v požadovanom znení oprávňovalo žalobcov na zvolanie akéhokoľvek mimoriadneho valného zhromaždenia. Pre takéto poverenie však niet právneho dôvodu, pretože vydaním takého poverenia by súd žalobcom priznal viac práv, než ustanovuje zákon. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

4. Odvolanie odôvodnili ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Poukázali na to, že predstavenstvo žalovaného žiadosti žalobcov z 13.10.2011 nevyhovelo a nezvolalo mimoriadne valné zhromaždenie s uvedeným programom. Boli splnené všetky tri podmienky, ktoré vyžaduje na to, aby súd rozhodol, že poveruje akcionárov zvolaním mimoriadneho valného zhromaždenia. Je potrebné splnenie nasledujúcich podmienok pre poverenie zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia - musí ísť o akcionárov, ktorých akcie majú menovitú hodnotu najmenej 5 % základného imania, akcionári, ktorých menovitá hodnota akcií je najmenej 5 % musia písomne s uvedením dôvodov požiadať predstavenstvo o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných záležitostí a predstavenstvo si nesplní svoju povinnosť zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do 40 dní odo dňa, keď mu bola doručená žiadosť o jeho zvolanie. Ako bolo naznačené všetky tri uvedené podmienky boli splnené. Súdu nepatrí posudzovanie, či navrhované znenie programu patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia, prípadne, že o bode 3 už rokovalo iné valné zhromaždenie. Pokiaľ na základe takéhoto právneho posúdenia súd dospel k záveru, že nárok žalobcov nie je oprávnený, v uvedenom smere pochybil. Súd taktiež pochybil, ak za jeden z dôvodov zamietnutia žaloby uviedol skutočnosť, že predmetom rokovania valného zhromaždenia nemôže byť to, čo je predmetom iného súdneho konania, pričom tento svoj záver súd prvej inštancie nijako neodôvodnil. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, čo má byť predmetom iných súdnych konaní a ani to, o aké konania ide. Súd bez akéhokoľvek dôkazu sa odvoláva na nešpecifikované súdne konania, a preto je v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný.

6. Súd vyhlásil najprv dokazovanie za skončené, neskôr uznesením toto uznesenie zrušil a nariadil dokazovanie predložením listinných dôkazov vyplývajúcich z prednesu právneho zástupcu žalovaného. Právnemu zástupcovi žalovaného bolo uložené, aby predmetné listinné dôkazy doručil súdu v lehote 15 dní, avšak tento uvedené dôkazy nepredložil.

7. Pojednávanie, ktoré sa vo veci konalo 26.1.2017 bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 21.2.2017. Vyhlásenia rozsudku sa zúčastnil právny zástupca žalobcov, avšak rozsudok mu nebol na tomto pojednávaní v súlade s § 219 ods. 2 doručený a nebol mu doručený ani do 3 dní ako v prípade, že by strana nebola prítomná na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ale bol právnemu zástupcovi žalobcov doručený 28.2.2017, teda týždeň po jeho vyhlásení.

8. Žalovaný navrhol vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci správne aj rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

11. Podľa § 181 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania, môžu s uvedením dôvodov písomne požadovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných záležitostí.

12. Podľa § 181 ods. 2 Obchodného zákonníka predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa konalo najneskôr do 40 dní odo dňa, keď mu bola doručená žiadosť o jeho zvolanie. Predstavenstvo nie je oprávnené meniť navrhovaný program valného zhromaždenia. Predstavenstvo je oprávnené navrhovaný program valného zhromaždenia doplniť iba so súhlasom osôb, ktoré požiadali o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia podľa odseku 1.

13. Podľa § 181 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka, ak predstavenstvo nesplní povinnosť podľa odseku 2, rozhodne súd na návrh akcionára alebo akcionárov podľa odseku 1 o tom, že ich poveruje zvolať v lehote podľa odseku 2 mimoriadne valné zhromaždenie a poveruje ich na všetky s tým súvisiace úkony.

14. Podľa § 181 ods. 6 Obchodného zákonníka žiadosti akcionárov podľa odseku 1 možno vyhovieť len vtedy, ak títo akcionári preukážu, že sú majiteľmi akcií najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia predstavenstvom podľa odseku 2.

15. Podľa § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí: a) zmena stanov, ak zákon neustanovuje inak, b) rozhodnutie o zvýšení a znížení základného imania, o poverení predstavenstva zvýšiť základné imanie podľa § 210 a vydanie prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, c) voľba a odvolanie členov predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí a odvoláva dozorná rada (§ 194 ods. 1), d) voľba a odvolanie členov dozornej rady a iných orgánov určených stanovami, s výnimkou členov dozornej rady volených a odvolávaných podľa § 200, e) schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát a určení tantiém, f) rozhodnutie o premene akcií vydaných ako listinné cenné papiere na zaknihované cenné papiere a naopak, g) rozhodnutie o zrušení spoločnosti a o zmene právnej formy, h) rozhodnutie o skončení obchodovania s akciami spoločnosti na burze a rozhodnutie o tom, že spoločnosť prestáva byť verejnou akciovou spoločnosťou, i) schvaľovanie pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti, ak stanovy neurčia, že pravidlá odmeňovania schvaľuje dozorná rada, j) rozhodnutie o schválení zmluvy o prevode podniku alebo zmluvy o prevode časti podniku, k) rozhodnutie o ďalších otázkach, ktoré zákon alebo stanovy zahŕňajú do pôsobnosti valného zhromaždenia.

16. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobcovia sú formálne legitimovaní na podanie predmetnej žaloby a splnili aj základné podmienky pre domáhanie sa udelenia poverenia na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie, pretože sú majiteľmi akcií v celkovej menovitej hodnote presahujúcej 5 % a tieto nadobudli pred viac ako troma mesiacmi pred podaním žaloby. Možno súhlasiť aj s odvolacou námietkou žalobcov, že nie je právne významné, či určité body navrhovaného programu mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktoré by sa malo na základe predmetnej žaloby zvolať, sú predmetom konania v inom súdnom konaní. Súd prvej inštancie tento svoj záver ani nijakým spôsobom bližšie neodôvodnil.

17. Podstatnou otázkou však zostáva z hľadiska právneho posúdenia nárokov uplatňovaných žalobcami v tomto konaní to, či predmetom žaloby o udelenie poverenia na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia verejnej akciovej spoločnosti môžu byť akékoľvek otázky navrhované žalobcami, ktoré sa na základe takejto žaloby stanú potom programom zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia takejto spoločnosti alebo či navrhovaný program musí byť v súlade s ustanovením § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka.

18. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že treba súhlasiť s právnym posúdením prejednávanej veci súdom prvej inštancie i jeho základnou argumentáciou týkajúcou sa toho, že inak oprávnení žalobcovia nemôžu s úspechom navrhovať akýkoľvek program mimoriadneho valného zhromaždenia verejnej akciovej spoločnosti, ale len taký program, ktorý je v súlade s ustanovením § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka a programom navrhovaná problematika patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia.

19. V tomto smere žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia na preukázanie oprávnenosti svojich nárokov. Z programu mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorého zvolania sa žalobcovia touto žalobou domáhajú, nepochybne vyplýva, že ide o otázky, ktoré nekorešpondujú s pôsobnosťou valného zhromaždenia uvedenou v § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka.

20. Totiž predloženie a prerokovanie písomnej správy predstavenstva k nakladaniu s majetkom spoločnosti- nadobudnutie a prevod vlastných akcií uskutočnených v roku 2009, 2010 a 2011, predloženie a prerokovanie písomnej správy predstavenstva k nakladaniu s majetkom spoločnosti - realizácia uznesení valných zhromaždení konaných v rokoch 2010 a 2011 o rozdelení zisku za rok 2009 a 2010, predloženie a prerokovanie písomnej správy predstavenstva k nakladaniu majetkom spoločnosti- výkon akcionárskych práv spoločnosti ako akcionára v spoločnosti G. C., P..B.. v roku 2009, správa dozornej rady k správam predstavenstva daným podľa bodov č. 2 až 4 programu mimoriadneho valného zhromaždenia (v zmysle bodov 2 - 5 žalobou navrhovaného programu valného zhromaždenia, t.j. okrem bodu 1 - otvorenie a voľba orgánov mimoriadneho valného zhromaždenia) do pôsobnosti valného zhromaždenia akciovej spoločnosti v zmysle § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka nepatrí a voľba a odvolanie členov predstavenstva spoločnosti (bod 6 navrhovaného programu) do takejto pôsobnosti valného zhromaždenia patrí len vtedy, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí a odvoláva dozorná rada v zmysle § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka.

21. Žalovaný od počiatku konania vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že celý navrhovaný program mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorého zvolania sa žalobcovia domáhajú nepatrí do pôsobnosti valného zhromaždenia o odvolal sa v tejto súvislosti aj na stanovy akciovej spoločnosti. Žalobcovia však dôkaz oboznámením stanov žalovaného ako akciovej spoločnosti nenavrhli. Z takého dôkazu by bolo možné zistiť, akým spôsobom prebieha voľba a odvolanie členov predstavenstva akciovej spoločnosti, teda, či táto otázka patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo či do pôsobnosti dozornej rady akciovej spoločnosti, a tiež by bolo možné zistiť, či stanovy zverujú do pôsobnosti valného zhromaždenia akciovej spoločnosti aj ďalšie otázky, ktoré by mali byť predmetom konania tohto mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorého sa žalobcovia domáhajú v tomto konaní. Ako však bolo naznačené žalobcovia takýto dôkaz nenavrhli, a preto nevyvrátili základnú procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že vychádzajúc z § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka a zo stanov spoločnosti, navrhovaný program mimoriadneho valného zhromaždenia do jeho pôsobnosti nepatrí.

22. Ako bolo vyššie naznačené v tomto smere žalobcovia neuniesli ani bremeno tvrdenia poukázaním na to, že program, ktorý navrhujú patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia akciovej spoločnosti podľa § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka. Stalo sa tak preto, lebo žalobcovia vychádzali z premisy, že pre zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia akciovej spoločnosti stačí splnenie vyššie uvedených troch formálnych podmienok, pričom (vychádzajúc z obsahu i logickej štruktúry ich podaní a tvrdení) program samotného valného zhromaždenia nie je dôležitý a netreba v tomto smere brať zreteľ na ustanovenie § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka. S takýmto názorom však odvolací súd nemôže súhlasiť, pretože navrhovaný program mimoriadneho valného zhromaždenia musí byť v súlade s § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka (a v tomto smere v súlade so stanovami alebo iným zákonným predpisom), pričom na program mimoriadneho valného zhromaždenia akciovej spoločnosti nemožno predostierať akékoľvek otázky, ktoré sú predmetom záujmu akcionárov, a to ani v prípade, že títo akcionári inak spĺňajú podmienky, aby sa mohli domáhať zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. To isté platí aj pokiaľ ide o ďalšiu podmienku uvedenú v § 187 ods. 1 písm. k) Obchodného zákonníka, teda že by išlo o prerokovanie otázok, ktoré zákon (podobne ako stanovy akciovej spoločnosti) zahŕňa do pôsobnosti valného zhromaždenia. Ani v tomto smere žalobcovia neuniesli bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v zmysle § 185 ods. 1 CSP.

23. Možno súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcov, že pojednávanie na súde prvej inštancie dňa 26.1.2017 bolo odročené na 21.2.2017, kedy bol vo veci vyhlásený rozsudok, pričom zápisnica o

pojednávaní 21.2.2017 neobsahuje zmienku o tom, že by tento rozsudok bol doručený prítomnej poverenej právnej zástupkyni žalobcov v súlade s ust. § 219 ods.2 CSP. Rozsudok bol následne doručený právnemu zástupcovi žalobcov 24.2.2017. Toto procesné pochybenie však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

24. Na základe uvedeného treba konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a ako také ho odvolací súd potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP, pretože správny je výrok napadnutého rozhodnutia aj o trovách konania.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcom, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .