Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cb/133/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: TRANS VAT SK s.r.o., so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35930411 zastúpeného: advokátska kancelária Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35929049, proti žalovanému: LEMOND s. r. o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 44794452, zastúpenému: Bobák Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35855673, o zaplatenie 20.000,- € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20.000 ,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 20.000,-€ od 9. 3. 2016 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-€, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou zo dňa 4. 4. 2016 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 20.000,-€ titulom zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti. 2/ Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je spoločnosť s ručením obmedzeným patriaca do medzinárodnej skupiny spoločností NEGOMETAL. Spoločnosť NEGOMETAL sa zaoberá spätným získavaním DPH a daňovou asistenciou v celej Európe. Medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 21. 2. 2011 k uzatvoreniu zmluvy o spätnom získavaní DPH / ďalej len zmluva / . Na základe tejto zmluvy boli príslušnému rakúskemu daňovému úradu podané žiadosti o vrátenie DPH z faktúr žalovaného za obdobie apríl až jún 2015 a júl 2015. Predmetné žiadosti o vrátenie DPH však boli príslušným rakúskym daňovým úradom zamietnuté z dôvodu existencie prevádzkarne spoločnosti žalovaného v Rakúsku, o ktorej existencii nebol žalobca / ani žiadna spoločnosť z medzinárodnej skupiny , do ktorej patrí / vopred žalovaným informovaný , a z čoho plynúcej povinnosti žalovaného podať príslušné daňové priznanie pre DPH v Rakúsku , čo vylučuje vrátenie DPH na základe žiadostí o vrátenie DPH. 3/ V dôsledku zamietnutia žiadostí o vrátenie DPH nedošlo teda zo strany príslušného rakúskeho daňového úradu k vráteniu DPH , avšak žalovanému už v zmysle bodu 5.1.2. zmluvy a strany 1 Prílohy č. 1 v rámci postupu "vopred financovaná platba " predmetná DPH vyplatená bola, a to spoločnosťou zo skupiny NEGOMETAL v zmysle posledných dvoch viet čl. 5.1.2 zmluvy. 4/ V zmysle článku 4 zmluvy "... v prípade porušenia ktorejkoľvek povinnosti sa klient / žalovaný / zaväzuje bez zbytočného odkladu po doručení výzvy "zástupcu" / žalobcu / zaplatiť zástupcovi za každé také porušenie zmluvnú pokutu vo výške 20.000,-€ ... To isté sa bude vzťahovať aj na refundáciu DPH očakávanú alebo fakturovanú netto , ktorú ČŠZ / t.j. členský štát založenia klienta - žalovaného / alebo ČŠR / t.j. členský štát refundácie - žalobcu / zamietne v dôsledku chyby alebo nedostatku informácii od "klienta" alebo v dôsledku nerešpektovania tejto zmluvy zo strany " klienta". 5/ Žalobcovi teda vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.000,-€ z dôvodu , že členský štát refundácie / Rakúsko / zamietol žiadosti o vrátenie DPH vo vzťahu k DPH vyplatenej žalovanému

postupom "vopred financovaná platba ", a to z dôvodu chyby resp. nedostatku informácie od žalovaného týkajúcej sa existencie jeho prevádzkarne v Rakúsku. Žalobca vyzval žalovaného výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty doručenej žalovanému dňa 7. 3. 2016. Žalovaný zmluvnú pokutu žalobcovi neuhradil. 6/ Vo veci bol súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný dňa 26. 5. 2016 odpor. V odpore žalovaný okrem iného uviedol, že zmluvná pokuta nastupuje ako sankcia za porušenie zabezpečenej povinnosti . Podľa článku 4 zmluvy " povinnosti klienta" od momentu podpísania zmluvy medzi zástupcom / žalobcom / a klientom / žalovaným / , klient súhlasí s tým, že poskytne zástupcovi podpísané kópie zmluvy a prílohy 1 a všetky zmluvné dokumenty potrebné na plnenie zmluvy:

- splnomocnenie alebo poverenie ak to vyžaduje ČŠZ

- splnomocnenie alebo poverenie ako to vyžaduje ČŠR

- originálne faktúry

- dotazník

- vo všeobecnosti akýkoľvek dokument , ktorý zástupca / žalobca / požaduje kvôli realizácii zmluvy, Klient / žalovaný / berie na vedomie , že pre každú krajinu EÚ a daňové obdobie môže mať iba jediného daňového zástupcu . Na základe toho sa obe strany dohodli , že klient vyššie uvedené dokumenty neposkytne inému daňovému zástupcovi. Mohlo by to viesť k tomu, že ČŠR uvedený v prílohe 1 zamietne nárok klienta. Ak táto povinnosť nebude rešpektovaná zo strany klienta , klient sa zaväzuje , že bude zástupcovi refundovať všetky nesprávne očakávané sumy plus vzniknutú škodu a úroky. Táto platba musí byť do 8 dní od oznámenia zo strany zástupcu s týmto účinkom . V prípade porušenia ktorejkoľvek povinnosti sa klient / žalovaný / zaväzuje bez zbytočného odkladu po doručení výzvy "zástupcu" / žalobcu / zaplatiť zástupcovi za každé také porušenie zmluvnú pokutu vo výške 20.000,-€ . Zástupca má nárok na náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. To isté sa bude vzťahovať aj na refundáciu DPH očakávanú alebo fakturovanú netto , ktorú ČŠZ / t.j. členský štát založenia klienta - žalovaného / alebo ČŠR / t.j. členský štát refundácie - žalobcu / zamietne v dôsledku chyby alebo nedostatku informácii od "klienta" alebo v dôsledku nerešpektovania tejto zmluvy zo strany " klienta". 7/ Žalovaný poskytol žalobcovi všetky dokumenty uvedené v zmluve v článku 4 , resp. také dokumenty, ktoré žalobca ako zástupca požadoval. Nikde v zmluve nie je uvedená povinnosť žalovaného oznamovať žalobcovi skutočnosti týkajúce sa zriadenia prevádzkarne v krajine EÚ a žalobca takéto dokumenty od žalovaného nikdy nežiadal. 8/ Poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 19. 11. 2003 , sp. zn. M Obdo 4/2003, podľa ktorého v dohode o zmluvnej pokute výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje , musia byť vymedzené určito , inak je dohoda neplatná. 9/ Žalovaný taktiež poukázal aj na rozsudok NS ČR zo dňa 30. 10. 2001. sp. zn. 33 Odo 593/2001 , podľa ktorého právnou podstatou zmluvnej pokuty je povinnosť zaplatiť určitú sumu v prípade , že bola porušená zmluvná povinnosť , ktorú si strany pre prípad jej porušenia dojednali. Ak však neexistuje zmluvná povinnosť , nemôže existovať , hoci aj účastníkmi dojednaný , záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty . Žalovaný má za to, že žalobcov nárok je nedôvodný a žiadal žalobu zamietnuť. 10/ K odporu proti platobnému rozkazu podal žalobca dňa 16. 9. 2016 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty je určité. V zmysle článku 4 je teda žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 20.000,-€ v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti. Poukázal na komentár k obchodnému zákonníku od autorského kolektívu vedeného prof. Ovečkovou , podľa ktorého okruh povinností , ktorých plnenie možno zabezpečiť zmluvnou pokutou , nie je nijako obmedzený. Zmluvnú pokutu možno teda dohodnúť pre prípad zabezpečenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti , a to tak hlavnej , ako aj vedľajšej . Zmluvnou pokutou možno zabezpečiť nielen jednotlivú zmluvnú povinnosť, ale aj záväzok ako celok. Možnosť dohodnúť si zmluvnú pokutu tak, že táto sa uplatní v prípade porušenia ktorejkoľvek zmluvnej povinnosti , je plne v súlade s princípom zmluvnej autonómie a rešpektovania vôle zmluvných strán. 11/ K vyjadreniu žalovaného , že nikde v zmluve nie je uvedená povinnosť žalovaného oznamovať žalobcovi skutočnosti týkajúce sa prevádzkarne v krajine EÚ žalobca uviedol, že z ustanovenia poslednej vety článku 4 vyplýva, že klient / žalovaný / má povinnosť informovať žalobcu o skutočnostiach , pre ktoré môže byť žiadosť o vrátenie DPH zamietnutá. Zo samotného pojmu nedostatok informácií vyplýva, že žalovaný mal poskytnúť informácie o skutočnostiach , ktoré môžu viesť k zamietnutiu žiadosti. Nedostatok informácií je porušením zmluvy. 12/ Informačná povinnosť navyše vyplýva aj s ustanovení Obch. zák. o mandátnej zmluve , ktoré sú aplikovateľné na zmluvu z dôvodu, že predmetná zmluva je podľa svojho obsahu mandátnou

zmluvou , prípadne inominátnou zmluvou obstarávateľského typu , na ktorú sa subsidiárne požije úprava mandátnej zmluvy ako základného obstarávateľského zmluvného typu. V zmysle ustanovenia § 568 Obch. zák. týkajúceho sa mandátnej zmluvy , mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie , ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti. 13/ Žalovaný mal jednoznačne povinnosť informovať žalobcu o svojej pobočke v Rakúsku , nakoľko táto informácia je kľúčová pre zariadenie záležitosti , t.j. zabezpečenie vrátenia DPH podľa zmluvy. 14/ Okrem porušenia informačnej povinnosti došlo podľa vyjadrenia žalobcu aj k porušeniu povinnosti neposkytnúť dokumenty inému daňovému zástupcovi. V zmysle článku 4 zmluvy sa obe strany dohodli , že žalovaný dokumenty uvedené v článku 4 zmluvy neposkytne inému daňovému zástupcovi. Napriek tomu , že zmluva je stále platná a účinná žalovaný ešte v máji 2016 zrušil žalobcovi prístup na internetový portál finančnej správy / tzv. autorizáciu / vo vzťahu k žalovanému resp. vráteniu DPH žalovanému. V dôsledku tejto skutočnosti žalobca nemá možnosť vidieť na internetovom portály slovenskej finančnej správy podané žiadosti o vrátenie DPH a predložiť ich zoznam súdu. Žalobca je presvedčený, že žalovaný naďalej podáva žiadosti o vrátenie DPH slovenskej finančnej správe , avšak prostredníctvom iného daňového zástupcu, čím porušuje zmluvu, keďže nutne musí poskytovať takémuto inému daňovému zástupcovi aj predmetné dokumenty / faktúry ,z ktorých žiada vrátiť DPH / , ktoré sa v článku 4 zmluvy zaviazal neposkytnúť inému daňovému zástupcovi. Uvedené rovnako predstavuje zo srny žalovaného porušenie zmluvy , ktoré oprávňuje žalobcu žiadať od žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.000,-€. 15/ Žalobca v podaní žiadal priznať aj úroky z omeškania vo výške 9,05 % ročne z dlžnej sumy 20.000,- € od 11. 2. 2016 do zaplatenia. 16/ K podaniu žalobcu sa písomne dňa 6. 12. 2016 vyjadril žalovaný , vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol, že žalobca nepreukázal akú povinnosť zo zmluvy mal žalovaný porušiť , nakoľko zriadenie prevádzkarne v inej členskej krajine EÚ nie je porušením povinnosti , ale výkonom práva. Nie je teda možno dohodnúť zmluvnú pokutu za to, že niekto koná to, na čo ho oprávňuje zákon , resp. medzinárodná zmluva , ktorou je SR viazaná. Ak žalobca odvodzuje svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z ustanovenia zmluvy .... To isté sa bude vzťahovať na refundáciu DPH očakávanú alebo fakturovanú netto, ktorú ČŠZ alebo ČŠR zamietne v dôsledku chyby alebo nedostatku informácií od klienta, alebo v dôsledku nerešpektovania tejto zmluvy zo strany klienta .... žalovaný má za to, že predmetné ustanovenie zmluvy nie je v súlade s § 544 ods. 1 Obč. zák. a preto je absolútne neplatné. / Poukázal aj na rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 593/2001/. 17/ Pokiaľ ide o povahu povinnosti, ktorej splnenie možno zabezpečiť zmluvnou pokutou , musí ísť o takú povinnosť , ktorá je spôsobilá byť predmetom porušenia. Musí ísť o povinnosť , z ktorej môže vzniknúť nárok , t.j. o takú povinnosť , ktorú možno vymáhať žalobou na súde alebo iným spôsobom. V týchto prípadoch platí, že nemožno zabezpečiť plnenie povinnosti, ktorá je nevynútiteľná , pri ktorej absentuje nárok. Žalovaný má na základe vyššie uvedených skutočností za to, že ustanovenia zmluvnej pokuty uvedené v zmluve sú neplatné. V prípade opačného názoru súdu, navrhuje žalovaný v súlade s § 301 Obch. zák. zmluvnú pokutu ako neprimerane vysokú znížiť , a to s ohľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Účelom moderačného práva súdu je odstrániť tvrdosť zákona a nepochybne aj zabrániť celkom neadekvátnym majetkovým dôsledkom v prípade, ak by neprimerane vysoká zmluvná pokuta mohla viesť až k neodôvodneným ziskom vo vzťahu k majetkovej ujme na strane oprávneného a neprimeranému hospodárskemu poškodeniu povinného. Dohodnutá výška zmluvnej pokuty by mala byť v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. 18/ V prípade ak súd rozhodne o prípustnosti zmeny žaloby ohľadom tvrdení žalobcu / § 140 ods. 2 C. s. p. / , že žalovaný podáva žiadosti o vrátenie DPH prostredníctvom iného daňového zástupcu, žalovaný uviedol, že neuzavrel so žiadnym tretím subjektom zmluvu s obdobným predmetom plnenia ako špecifikovaný v zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. 19/ K vyjadreniu žalovaného zo dňa 6. 12. 2016 sa písomne vyjadril žalobca dňa 25. 7. 2017, vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný vo svojich vyjadreniach nikde nespochybňuje tvrdenia žalobcu , že žalovaný neinformoval žalobcu o existencii svojej prevádzkarne v Rakúsku a že z dôvodu existencie prevádzkarne v Rakúsku boli zamietnuté žiadosti o vrátenie DPH podané v mene žalovaného . 20/ K tvrdeniu žalovaného, že zabezpečiť zmluvnou pokutou možno iba povinnosť, z ktorej môže vzniknúť nárok , t.j. takú povinnosť , ktorú možno vymáhať na súde alebo iným spôsobom a že nemožno zabezpečiť plnenie povinnosti, ktorá je nevynútiteľná , pri ktorej absentuje nárok, žalobca uviedol, že má za to, že predmetný právny názor poukazuje na nemožnosť zabezpečiť zmluvnou pokutou naturálnu obligáciu , t.j. obligáciu , s ktorou nie je spojený nárok . Predmetom žaloby však naturálna obligácia nie je. 21/ K moderačnému právu súdu , dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku žalobca uviedol, že žalovaný bližšie nezdôvodnil, prečo by mala byť dohodnutá výška zmluvnej pokuty v danom

prípade neprimeraná, v rozpore s dobrými mravmi alebo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Informácia o existencii prevádzkarne žalovaného v Rakúsku bola pre žalobcu natoľko dôležitá , že zabezpečenie jej poskytnutia zo strany žalovaného sankciou vo výške 20.000,-€ považoval za potrebné a primerané , pričom táto potreba a primeranosť boli a sú objektívne. 22/ Žalobca vypláca svojím klientom vratky DPH v zmysle zmluvy aj vopred, t.j. predtým ako príslušný daňový úrad príslušnú vratku vráti. Pre klienta žalobcu má táto služba ten význam , že klient nemusí čakať pomerne dlhú dobu, kým daňový úrad rozhodne o vrátení DPH, ale môže svoje peniaze využívať pre svoje podnikanie ihneď. Problém nastáva, keď príslušný daňový úrad vratku DPH nevráti. V takom prípade si žalobca musí vymáhať už vyplatenú vratku od svojho klienta. Tak tomu bolo aj v prípade žalovaného, ktorému boli vopred vyplatené vratky vo výške 45.419,82,-€ a 18.606,67,-€ , avšak z dôvodu existencie jeho prevádzkarne v Rakúsku bola žiadosť o vrátenie vratiek DPH zamietnutá. Následne bolo potrebné tieto sumy od žalovaného vymáhať a to čiastočne aj súdnou cestou a následnou exekúciou / konanie sp. zn. 22 Cb 134/2016, EX 246/2016 /, kde ako žalobca vystupovala spoločnosť NEGOMETAL SARL. 23/ K porušeniu povinnosti neposkytnúť dokumenty inému daňovému zástupcovi žalobca uviedol, že je presvedčený, že žalovaný podával žiadosti o vrátenie DPH slovenskej finančnej správe prostredníctvom iného daňového zástupcu a nutne preto musel poskytovať takémuto daňovému zástupcovi aj dokumenty / faktúry / , ktoré sa v článku 4 zaviazal neposkytnúť inému daňovému zástupcovi. Je ťažko predstaviteľné, že by žalovaný prestal mať záujem o vrátenie súm DPH, na ktoré má nárok a ktoré pre neho predstavujú nemalé čiastky. 24/ Žalovaný podal vo veci vyjadrení zo dňa 21. 8. 2017 doručené súdu dňa 24. 8. 2017, v ktorom zhrnul všetky doterajšie skutkové aj právne tvrdenia a na doplnenie uviedol, že ak má byť záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednaný platne, z dojednania o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať, splnenie akej konkrétnej povinnosti je týmto inštitútom zabezpečené . Ak totiž nevznikla povinnosť plniť , nemôže byť ani porušená , a teda nemôže vzniknúť ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty / rozsudok NS ČR zo dňa 27. 11. 2003 , sp. zn. 33 Odo 794/2002/. 25/ Žalovaný má za to, že ustanovenie zmluvy v časti upravujúce zmluvnú pokutu , je neurčité a z toho dôvodu neplatné, nakoľko z neho jednoznačne nevyplýva splnenie , resp. nesplnenie akej konkrétnej povinnosti , resp. nerešpektovanie zmluvy je zmluvnou pokutou zabezpečené. Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany , ktorá zmluvu nenapísala - nález Ústavného súdu SR z 1. 9. 2008 , sp. zn. I. ÚS 243/07. Zmluvu pripravil žalobca a z jej znenia bol žalovaný presvedčený , že v prípade predloženia všetkých dokladov uvedených v zmluve, jediným dôvodom na zamietnutie žiadosti o spätné vrátenie DPH môže byť iba prípad, ak by si žalovaný zvolil ďalšieho daňového zástupcu. žalovaný nemá žiadneho iného daňového poradcu a preto si podáva žiadosti o refundáciu DPH v zahraničí sám. 26/ K vyjadreniu žalovaného zo dňa 21. 8. 2017 sa písomne dňa 13. 10. 2017 vyjadril žalobca .Z jeho vyjadrenia vyplýva, že predmetom zmluvy nebolo poskytovanie daňového poradenstva a žalobca ako profesionál pri svojej činnosti nijako nepochybil. Žalovaný by nemal poukazovať na to, že nebol žalobcom informovaný o tom, že keď si zriadi prevádzkareň v Rakúsku , nebude môcť žiadať o vrátenie DPH / táto informačná povinnosť žalobcovi z ničoho nevyplýva / . Žalobca má za to, že skutočnosť , že o vrátenie DPH z iného členského štátu , ako členského štátu v ktorom mám sídlo, podľa osobitne legislatívy harmonizovanej smernicou na európskej úrovni , nemožno žiadať v prípade , ak sa v tomto členskom štáte usadím , vyplýva zo zdravého podnikateľského rozumu . 27/ K výkladovým pravidlám žalobca uviedol, že v obchodnoprávnych vzťahoch sa použijú samostatné interpretačné pravidlá uvedené v § 266 Obch. zák. , na ktoré poukázal. Žalobca nevidí dôvod, prečo by malo byť potrebné postupovať podľa § 266 ods. 4 Obch. zák. a vykladať výrazy v zmluve na ťarchu žalobcu. Žalobca v zmluve / ust. článku 4 / nevidí žiadny výraz , ktorý by pripúšťal rôzny výklad. 28/ K moderačnému právu žalobca uviedol, že pre jeho použitie musí súd najskôr dospieť k tomu, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty je neprimeraná. Až následne môže súd pristúpiť k jej zníženiu, pričom má prihliadať na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Spodným limitom je pritom výška škody , ktorá vznikla. Jadro pre posudzovanie primeranosti výšky zmluvnej pokuty musia tvoriť skutočnosti spojené s okamihom vzniku zmluvy , v ktorej bola zmluvná pokuta dohodnutá. Pri porušení informačnej povinnosti klienta a následnom zamietnutí žiadosti o vrátenie DPH ide o desaťtisíce a viac eur a každá neoprávnene podaná žiadosť o vrátenie DPH predstavuje hrozbu trestného stíhania/ pre podozrenie z daňového podvodu /. Z tohto hľadiska sa výška zmluvnej pokuty nejavila ako neprimeraná ani v čase uzatvorenia zmluvy. V tomto konkrétnom prípade mala zmluvná pokuta plniť predovšetkým funkciu preventívnu a sankčnú, nie reparačnú.

29/ Súd vykonal vo veci dokazovanie a to prednesom právneho zástupcu žalobcu, právnej zástupkyne žalovaného, výsluchom svedkyne H. F., oboznámením sa listinnými dôkazmi založenými v spise a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom. 30/ Medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 21. 2. 2011 k uzatvoreniu zmluvy o spätnom získavaní DPH / ďalej len zmluva / . Na základe tejto zmluvy boli príslušnému rakúskemu daňovému úradu podané žiadosti o vrátenie DPH z faktúr žalovaného za obdobie apríl až jún 2015 a júl 2015. Predmetné žiadosti o vrátenie DPH však boli príslušným rakúskym daňovým úradom zamietnuté z dôvodu existencie prevádzkarne spoločnosti žalovaného v Rakúsku, o ktorej existencii nebol žalobca vopred žalovaným informovaný , a z čoho plynúcej povinnosti žalovaného podať príslušné daňové priznanie pre DPH v Rakúsku , čo vylučuje vrátenie DPH na základe žiadostí o vrátenie DPH. 31/ V dôsledku zamietnutia žiadostí o vrátenie DPH nedošlo teda zo strany príslušného rakúskeho daňového úradu k vráteniu DPH , avšak žalovanému už v zmysle bodu 5.1.2. zmluvy a strany 1 Prílohy č. 1 v rámci postupu "vopred financovaná platba " predmetná DPH vyplatená bola, a to spoločnosťou zo skupiny NEGOMETAL v zmysle posledných dvoch viet čl. 5.1.2 zmluvy.

32/ Podľa článku 3 zmluvy " povinnosti zástupcu " /odsek 3 / sa strany dohodli , že po podpísaní zmluvy a prílohy , zodpovednosť zástupcu / žalobcu / vzniká po tom , ako klient / žalovaný / poskytne všetky povinné dokumenty a informácie , ktoré zástupca potrebuje na plnenie zmluvy. 33/ Podľa článku 4 zmluvy " povinnosti klienta" od momentu podpísania zmluvy medzi zástupcom / žalobcom / a klientom / žalovaným / , klient súhlasí s tým, že poskytne zástupcovi podpísané kópie zmluvy a prílohy 1 a všetky zmluvné dokumenty potrebné na plnenie zmluvy:

- splnomocnenie alebo poverenie ak to vyžaduje ČŠZ

- splnomocnenie alebo poverenie ako to vyžaduje ČŠR

- originálne faktúry

- dotazník

- vo všeobecnosti akýkoľvek dokument , ktorý zástupca / žalobca / požaduje kvôli realizácii zmluvy, Klient / žalovaný / berie na vedomie , že pre každú krajinu EÚ a daňové obdobie môže mať iba jediného daňového zástupcu . Na základe toho sa obe strany dohodli , že klient vyššie uvedené dokumenty neposkytne inému daňovému zástupcovi. Mohlo by to viesť k tomu, že ČŠR uvedený v prílohe 1 zamietne nárok klienta. Ak táto povinnosť nebude rešpektovaná zo strany klienta , klient sa zaväzuje , že bude zástupcovi refundovať všetky nesprávne očakávané sumy plus vzniknutú škodu a úroky. Táto platba musí byť do 8 dní od oznámenia zo strany zástupcu s týmto účinkom . V prípade porušenia ktorejkoľvek povinnosti sa klient / žalovaný / zaväzuje bez zbytočného odkladu po doručení výzvy "zástupcu" / žalobcu / zaplatiť zástupcovi za každé také porušenie zmluvnú pokutu vo výške 20.000,-€ . Zástupca má nárok na náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. To isté sa bude vzťahovať aj na refundáciu DPH očakávanú alebo fakturovanú netto , ktorú ČŠZ / t.j. členský štát založenia klienta - žalovaného / alebo ČŠR / t.j. členský štát refundácie - žalobcu / zamietne v dôsledku chyby alebo nedostatku informácii od "klienta" alebo v dôsledku nerešpektovania tejto zmluvy zo strany " klienta". 34/ Podľa článku 5 zmluvy bod 5.1.1. Postup "fakturácie netto" , ak sa obe strany nedohodnú inak, postup fakturácie netto sa bude vzťahovať len na faktúry , ktoré predloží zástupca ako poskytovateľ služieb. V rámci postupu fakturácie netto uhradí klient faktúry predložené zástupcom bez DPH. Možnosť klienta uhradiť faktúru predloženú zástupcom bez DPH by mala byť stanovené v zmluve , ktorá pre nich bude záväzná. Fakturácia netto je možná len v niektorých krajinách . Zástupca si vyhradzuje právo kedykoľvek zrušiť postup fakturácie netto v prípade ktorejkoľvek krajiny. Oznámenie o zrušení bude zaslané spôsobmi , ktoré zástupca posúdi ako najvhodnejšie. 35/ Podľa článku 5 zmluvy bod 5.1.2. Postup "vopred financovaná platba" okrem prvej žiadosti o refundáciu budú refundácie v rámci vopred financovanej platby uhradené klientovi do 15 pracovných dní potom ako dostane zástupca celú kompletnú dokumentáciu a v prípade prvého nároku na DPH do 15 dní po zápise zástupcu ako klientovho zástupcu na web stránke ČŠZ.V súvislosti s refundáciou DPH za pokladničné bloky , budú refundácie v rámci vopred financovanej platby uhradené klientovi do 20 pracovných dní potom , ako dostane zástupca celú kompletnú dokumentáciu a v prípade prvého nároku na DPH do 15 dní po zápise zástupcu ako klientovho zástupcu na web stránke ČŠZ. Vopred financované platby môžu byť realizované mesačne, štvrťročne, každých 6 mesiacov, alebo ročne v zmysle Smerníc stanovených v danom ČŠR.

Vopred financovaná platba je možná len vo vybraných krajinách . Zástupca si vyhradzuje právo kedykoľvek zrušiť postup vopred financovanej platby pre ktorúkoľvek krajinu. Oznámenie o zrušení bude zaslané spôsobmi, ktoré zástupca posúdi ako najvhodnejšie. Zástupca si vyhradzuje právo nevykonať vopred financovanú platbu DPH pre akúkoľvek faktúru , ktorá sa nezdá byť vyhovujúca , alebo ktorú nie je možné predložiť. Zástupca si taktiež vyhradzuje právo vrátiť sa späť k normálnej platbe , ak je predpokladaná suma príliš malá s výnimkou toho, ak to klient bude požadovať inak. Platba bude vykonaná spoločnosťou Negometal SARL, 6 Chemin de Jorlis, 64600, Anglet , France, v zmysle článku L 511 -7 Francúzskeho menového a finančného zákonníka. Klient teda dostane platbu priamo zo SARL Negometal prostredníctvom bankového prevodu alebo šekom. 36/ Súd na pojednávaní konanom dňa 15. 2. 2018 pripustil zmenu petitu v časti tvrdeného skutkového stavu uvedeného v podaní žalobcu zo dňa 14.9.2016, doručeného súdu dňa 16.9.2016 / čl. 48 až 53 /, v ktorom žalobca uviedol aj ďalšie porušenie povinnosti, na ktoré sa vzťahuje zmluvná pokuta a to porušenie povinnosti neposkytnúť dokumenty inému daňovému zástupcovi. 37/ Na pojednávaní bola pripustená zmena petitu aj v časti príslušenstva , t.j. úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 20.000,-€ od 9. 3. 2016 do zaplatenia. 38/ Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu uviedol, že zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 20.000,-€ v prípade, ak bude žiadosť o vrátenie DPH zamietnutá v dôsledku nedostatku informácie od klienta. Medzi stranami nie je sporné, že žalovaný mal prevádzkareň v Rakúsku, že žalovaný neinformoval žalobcu o jej existencii a že existencia prevádzkarne v Rakúsku bola dôvodom zamietnutia žiadosti o vrátenie DPH. To že existencia prevádzkarne je prekážkou vrátenia DPH, je úplne základná vedomosť, ktorú má mať každý rozumný podnikateľ, poukázal na to, že samotná smernica na základe ktorej sa vrátenie realizuje, má názov Smernica, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá o vrátení DPH zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia krátenia DPH a rovnako § 55 odsek 1 druhá veta zák. o DPH hovorí, že platiteľ DPH žiadosť môže podať ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane nemá sídlo, miesto podnikania prevádzkareň, bydlisko , alebo sa v ňom len obvykle nezdržiava. Zákon o DPH je základným daňovým predpisom a neznalosť zákona neospravedlňuje, tobôž nie pri takejto základnej veci. Žalobca má rovnako za to, že žalovaný porušil povinnosť neposkytnúť dokumenty inému daňovému zástupcovi, napriek tomu, že to platná a účinná zmluva zakazovala. 39/ Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že ustanovenie zmluvy o spätnom získavaní DPH, ktorá bola pripravená žalobcom je v časti upravujúcej zmluvnú pokutu nejasná a nezrozumiteľná, neurčitá, nakoľko z nej nie je zrejmé, akú povinnosť má žalovaný porušiť, následkom čoho môže žiadať žalobca od neho zmluvnú pokutu, nakoľko formulácia chyba, alebo nedostatok informácii je podľa názoru žalovaného absolútne neplatný právny úkon a nie je možné určiť jeho obsah ani s použitím výkladových pravidiel. Čo sa týka tvrdenia žalobcu ohľadom poskytnutia podkladov inému daňovému zástupcovi, žalovaný neuzavrel so žiadnym tretím subjektom zmluvu, ktorej obsahom by bolo rovnaké plnenie, ako bolo v zmluve o spätnom získavaní DPH a preto má zato, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. V prípade, ak by súd nárok žalobcovi priznal, žiada v zmysle ustanovenia § 301 Obch. zák. aby bolo uplatnené moderačné právo súdu, nakoľko žalovaný žalobcovi uhradil províziu, aj za spätné získanie DPH, ktoré v Rakúsku nebolo zrealizované, takže provízia žalobcovi z tohto prípadu uhradená bola a žalovaný má za to, že žalobcovi nevznikla žiadna iná škoda. 40/ Právny zástupca žalobcu k úhrade provízii zo strany žalovaného uviedol, že provízia bola vyplatená z dôvodu, že žalobca riadne poskytol služby, na ktoré sa zaviazal a nie jeho chybou boli tieto žiadosti zamietnuté. To, že nevznikla žiadna škoda je irelevantné, nakoľko povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nie je viazaná na vznik škody a škoda je len spodný rozsah limitácie, nie príkazom na limitáciu. 41/ Z výsluchu svedkyne H. F. súd zistil, že pre spoločnosť žalovaného vykonáva účtovníctvo od roku 2010. Keď nastúpila do spoločnosti žalovaného, táto už spolupracovala so žalobcu, predchádzajúca účtovníčka jej odovzdala všetky doklady a ukázala , ako sa pripravujú podklady pre spoločnosť žalobcu. Vždy po ukončení mesiaca pripravila všetky faktúry a bločky a vyplnila tabuľku, ktorú dal žalovanému k dispozícii žalobca a poštou to zaslala žalobcovi. Niektoré faktúry zasielala aj mailom. Žalobca to následne spracoval a v lehote 15 dní mal žalovanému vyplatiť vratku DPH po očistení jeho provízie. Takýto postup realizovala stále. To, že má žalovaný prevádzkareň v Rakúsku, sa dozvedela v priebehu roka 2015 / vtedy, kedy prevádzkareň vznikla / a následne to dávala aj do daňového priznania. Svedkyňa nevedela, že existencia prevádzkarne v Rakúsku je prekážkou na vrátenie DPH . V Rakúsku mal žalovaný spoločnosť, ktorá im robila podklady pre daňové priznanie za príslušný rok. Žiadosti o vratky DPH po zrušení spolupráce so žalobcom si riešila spoločnosť žalovaného sama. Žalobca nikdy nežiadal od žalovaného informáciu o zriadení pobočky v inej krajine, resp. neupozornil žalovaného, že ak zriadi pobočku v

inej krajine, je to dôvod na zamietnutie vrátenia DPH .Vratky DPH od jednotlivých štátov išli na účet zahraničnej firmy, bola to materská firma žalobcu - spoločnosť Negometal, ktorá to následne poslala na účet žalovaného , niekedy sa stalo, aj že meškali platby a vtedy svedkyňa urgovala žalobcu. 42/ Právny zástupca žalobcu v rámci procesného útoku navrhol vykonať dôkaz a to, aby žalovaný predložil z Daňového portálu finančnej správy žiadosti o vrátenie DPH za obdobie od 18.5.2016 do 18.5.2017, tento dôkaz mal preukázať kedy a kým boli podávané žiadosti o vrátenie DPH. 43/ Právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči uviedol, že má za to, že žalobca svojimi skutkovými tvrdeniami a právnou argumentáciou dostatočne preukázal svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 20.000,-€ , ak mal súd o tomto pochybnosti , žalobca navrhol ďalší dôkaz. 44/ Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči uviedla, že žalovaný naďalej trvá na tom, čo uviedol v písomných podaniach, poukázala na ustanovenie § 266 odsek 3 Obch. zák. , keď si strany sporu zaviedli prax , v zmysle ktorej svedkyňa p. F. chystala podklady a boli jej všetky tieto daňové podklady prístupné, ako počas platnosti zmluvy so žalobcom tak aj po jej skončení. 45/ Súd posúdil právny vzťah medzi sporovými stranami ako obchodnozáväzkový vzťah. 46/ Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 47 / Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podlá zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 48/ Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy . Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 49/ Podľa § 266 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila . 50/ Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 51/ Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 52/ Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. 53/ Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti , a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti , na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody , ktorá vznikla neskôr , je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.. 54/ Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 55// Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, účinného od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 56/ Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., účinného od 01.02.2013, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. 57/ Podľa § 369c Obchodného zákonníka, účinného od 01.02.2013, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 58/ Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 59/ Na základe vykonaného dokazovania mal súd v konaní za preukázané , že medzi sporovými stranami došlo dňa 21. 2. 2011 k uzatvoreniu zmluvy o spätnom získavaní DPH, v ktorej si v článku 4 zmluvy zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia ktorejkoľvek povinnosti zmluvnú pokutu vo výške 20.000,-€ . Súd ako prvé skúmal, či došlo medzi sporovými stranami k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute. V dohode o zmluvnej pokute výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia , ako aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje , musia byť vymedzené určito , inak je dohoda neplatná . V dohode o zmluvnej pokute musí byť taktiež jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť , na porušenie ktorej sa zmluvná povinnosť vzťahuje. 60/ Zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky, ale samostatným majetkovým nárokom oprávneného. Ustanovenie § 301 Obch. zák. dáva súdu oprávnenie vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Zmluvná voľnosť je jedným zo základných princípov, ktorým je ovládané obchodné právo a je pre toto právne odvetvie typické. Aplikácia § 301 Obch. zák. by mala byť výnimočným postupom len v skutočne odôvodnených prípadoch, ak sa pokuta javí ako neprimerane vysoká. Použitie tohto oprávnenia má byť výnimočné aj preto, že v obchodno-záväzkových vzťahoch sa predpokladá určitá miera profesionálnej zdatnosti podnikateľa, ktorá by sa mala prejaviť už pri vstupe do záväzkového vzťahu a pri uzatváraní zmlúv. Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty musí súd vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, pričom § 301 Obch. zák. stanovuje dve základné kritéria - hodnotu zabezpečenej povinnosti a význam zabezpečenej povinnosti. 61/ Žalovaný v konaní namietal , že ustanovenia zmluvnej pokuty uvedené v zmluve sú neplatné, v prípade opačného názoru súdu, navrhol v súlade s ust. § 301 Obch. zák. zmluvnú pokutu ako neprimerane vysokú znížiť , a to z ohľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti . Z hľadiska zisteného skutkového stavu a v nadväznosti na žalovaným tvrdené skutočnosti súd uvádza, že s námietkou žalovaného týkajúcou sa neplatnosti ustanovení o zmluvnej pokute nie je možné súhlasiť. Podľa názoru súdu je dojednanie o zmluvnej pokute jasné určité a zrozumiteľné a taktiež je v dojednaní o zmluvnej pokute jasne vymedzená povinnosť , ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Jedná sa o informačnú povinnosť a povinnosť neposkytnúť dokumenty špecifikované v článku 4 zmluvy inému daňovému zástupcovi. Žalovaný porušil informačnú povinnosť, konkrétne informovať žalobcu o zriadenej prevádzke v Rakúsku, čo bolo aj dôvodom na zamietnutie žiadosti o vrátenie dane . Je irelevantné , že nebolo explicitne v zmluve uvedené, že má žalovaný informovať o zriadení prevádzky v Rakúsku, informačná povinnosť bola v zmluve jednoznačne stanovená. Súd zdôrazňuje ,že neposkytnutie informácii , ktoré mal poskytnúť žalovaný o skutočnostiach , ktoré môžu viesť k zamietnutiu žiadosti o vrátenie dane , je porušením zmluvnej povinnosti. Je pravdou tvrdenie žalovaného, že zriadenie prevádzkarne v členskej krajine EÚ nie je porušením povinnosti, porušením povinnosti v zmysle zmluvy je neposkytnutie tejto informácie žalobcovi. 62/ Žalobca vyplácal svojím klientom vratky DPH v zmysle zmluvy aj vopred / tak to bolo aj v prípade žalovaného / , t.j. predtým ako príslušný daňový úrad príslušnú vratku vráti. Preto bola informácia o prevádzkarni žalovaného v Rakúsku pre žalobcu dôležitá , nakoľko daňový úrad v Rakúsku vratku DPH nevrátil a žalobca /spoločnosť Negometal Sarl / si ju musel od žalovaného vymáhať súdnou cestou. 63/ K výkladovým pravidlám súd uvádza, že, tak ako uviedol žalobca ,v obchodnoprávnych vzťahoch sa použijú samostatné interpretačné pravidlá uvedené v § 266 Obch. zák.. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu , že v zmluve / konkrétne článku 4 / sa nenachádza žiadny výraz , ktorý by pripúšťal rôzny výklad. Preto sa ust. § 266 Obch. zák. nepoužije. 64/ Čo sa týka druhej povinnosti, ktorú mal podľa žalobcu žalovaný porušiť, a to povinnosť neposkytnúť dokumenty špecifikované v článku 4 zmluvy inému daňovému zástupcovi, toto porušenie je podľa názoru súdu bezpredmetné, nakoľko dôvod pre ktorý zamietol daňový úrad v Rakúsku žiadosť o vrátenie dane bol existencia prevádzkarne v Rakúsku ,a nie poskytnutie dokumentov inému daňovému zástupcovi. Z tohto dôvodu súd zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovanie zo strany žalobcu a to predloženie výpisu z daňového portálu na preukázanie , kto a kedy podával žiadosti o vrátenie DPH za

žalovaného. Žalobca má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty už pri porušení informačnej povinnosti , preto skúmanie porušenia ďalšej povinnosti bolo z hľadiska predmetu sporu irelevantné. 65/ Z hľadiska vyhodnotenia skutkového stavu súd uvádza, že žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty preukázal jednak riadne uzavretou zmluvou, v ktorej bola platne dojednaná zmluvná pokuta ako aj oznámením daňového úradu Viedeň o zamietnutí žiadosti o vrátenie dane z dôvodu zriadenia prevádzkarne žalovaného v Rakúsku , čím mal súd za preukázané porušenie informačnej povinnosti žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. 66/ Podľa názoru súdu takto dojednaná zmluvná pokuta vzhľadom na hodnotu ale najmä význam zabezpečovanej povinnosti je primeraná a preto nie je potrebné použiť moderačné / zmierňovacie / právo súdu na zníženie takto dojednanej zmluvnej pokuty a modifikovať vzťahy medzi sporovými stranami. Dojednaná zmluvná pokuta je primeraná a sporové strany si ju platne dojednali pre prípad porušenia ktorejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Súd dáva do pozornosti žalovanému , že s poukazom na ust. § 544 ods. 1 Obč. zák. , povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká aj vtedy , keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou nevznikne škoda. Preto nebolo povinnosťou žalobcu preukazovať, či mu porušením povinnosti zo strany žalovaného škoda vznikla alebo nie.

67/ Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že nárok uplatnený žalobcom týkajúci sa zaplatenia sumy vo výške 20.000,-€ z titulu zmluvnej pokuty je voči žalovanému skutkovo i právne opodstatnený. 68/ Preto súd žalobe žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 20.000,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 20.000,-€ odo dňa 9. 3. 2016 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia výzvy na plnenie) do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov vo výške 40,-€ v zmysle § 369c Obch. zák. a § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.. 69/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. 70/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).