Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49Csp-86-2016.pdf
PDF · 78.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49Csp/86/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci žalobcu: Wűstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31383408, so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, zastúpený: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, Bratislava proti žalovanému: J. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. 1, O., o zaplatenie 251,99 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 251,99 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5% p.a. zo sumy 251,99 Eur odo dňa 20.12.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 17.10.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 251,99 Eur spolu s príslušenstvom ako i náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola uzavretá poistná zmluva Investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok s vydaním poistky č. XXX/XXXXXX-X, so začiatkom poistenia odo dňa XX.XX.XXXX s dohodnutými mesačnými splátkami poistného v sume 70,- Eur. Žalovaný uhradil poistné iba za obdobie do 31.08.2014. Napriek výzve žalobcu s poučením o následku nezaplatenia poisteného, ďalšie poistné žalovaný neuhradil. Poistenie zaniklo podľa ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka jeden mesiac po doručení výzvy, teda ku dňu 19.12.2014. V zmysle ustanovenia § 803 Občianskeho zákonníka výška dlžného poistného za obdobie od 01.09.2014 do 19.12.2014 predstavuje sumu 251,99 Eur.
2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vo veci vydal dňa 24.10.2016 platobný rozkaz č.k. 49Csp/86/2016-18, nakoľko sa však žalovanému nepodarilo platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 29.09.2017 v zmysle § 266 ods. 3 C.s.p. zrušil.
3. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Podľa § 177 ods. 2 písm. c) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak to ustanovuje tento zákon.
6. Súd pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako i na listinné dôkazy predložené žalobcom, keď žalovaný zostal v konaní nečinný, žiadnym spôsobom nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu.
7. Po oboznámení sa s dôkazmi predloženými žalobcom, a to: návrhom na uzavretie poistnej zmluvy z č.l. X-X, Protokolom o finančnom sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX, Poistkou č. XXX/XXXXXX-X, Výzvou na zaplatenie dohodnutého minimálneho poistného zo dňa 11.11.2014, Oznámením o zániku poistenia zo dňa 19.12.2014, prehľadom úhrad z č.l. 11, všeobecnými poistnými podmienkami žalobcu, ako aj ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:
8. Z poistnej zmluvy mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá poistná zmluva Investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok s vydaním poistky č. XXX/ XXXXXX-X. V zmluve bol dojednaný začiatok poistenia od XX.XX.XXXX, s dohodnutými mesačnými splátkami poistného v sume 70,- Eur. Z výpisu účtu zo zmluvy súd zistil, že následné poistné uhradené nebolo, napriek kvalifikovanej výzve žalobcu.
9. V zmysle § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Podľa § 796 ods. 2 OZ, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
10. Podľa § 801 ods. 2 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do 1 mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
11. Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
12. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný nezaplatil poistné za poistné obdobie od XX.XX.XXXX, preto v zmysle citovaného ustanovenia žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, výzva poisťovateľa obsahovala upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. Neuhradením poistného, poistenie zaniklo ku dňu 19.12.2014, žalobca má právo na poistné za obdobie od 01.09.2014 do 19.12.2014 v celkovej sume 251,99 Eur.
13. Súd dospel k záveru, že žalobca podal žalobu dôvodne, keď v konaní preukázal zmluvný vzťah so žalovaným i skutočnosť, že žalovaný následné poistné neuhradil, žalobcom bol na úhradu poistného vyzvaný kvalifikovanou výzvou, napriek ktorej dlžné poistné neuhradil. V zmysle § 801 ods.2 OZ poistenie zaniklo. Žalobca má v zmysle ustanovenia § 803 OZ nárok na poistné za dobu do zániku poistenia.
14. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel.
15. Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom , má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť , ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Keďže žalovaný poistné v lehote splatnosti neuhradil, vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení istiny i úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Vzhľadom na to, že v konaní mal žalobca plný úspech vo veci, súd postupujúc v zmysle § 255 ods. 1 CSP, mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).