Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/2/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanej O. G., pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej O. G. a o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20.11.2017, sp.zn. 3T/26/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 15.02.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie okresného prokurátora a odvolanie obžalovanej O. G. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná O. G. (ďalej len „obžalovaná“) uznaná za vinnú z prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

v období od 11. 05. 2013 do 24. 04. 2015 v D., okres H., ako zamestnankyňa Obecného úradu D., pracujúca ako finančná účtovníčka si neoprávnene prisvojila finančné prostriedky v celkovej výške 2836,- eur, ktoré prevzala od občanov za prenájom kultúrneho domu Obce D. a ktorým vystavila príjmové pokladničné doklady, avšak prevzaté finančné prostriedky neodviedla do pokladne, ani na účet Obce D., pričom vystavené pokladničné doklady nezaúčtovala v účtovníctve Obce D., ale tieto peniaze použila na doposiaľ nezistený účel, čím poškodenej Obci D., so sídlom C. cesta XXX, IČO: XX XXX XXX, spôsobila škodu v celkovej výške 2836,- eur.

Za to bol obžalovanej podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno k/ Trestného zákona, nezistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona a postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody 1 rok, výkon ktorého jej bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podala odvolanie obžalovaná, ktorým sa domáha uloženia peňažného trestu. Krajskému súdu bolo doručené podanie osoby pod menom L. S., ktoré bolo doručené na Okresný súd Topoľčany a nazvané ako doplnenie odvolania - čestné prehlásenie a v ktorom sa uvádza, že O. G. poskytla finančné prostriedky vo výške 2000 eur, ktoré si v prípade peňažného trestu nebude nárokovať vrátiť späť.

V zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia podal odvolanie aj prokurátor do výroku o treste v neprospech obžalovanej a uviedol, že na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona u obžalovanej neboli splnené podmienky. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku a v odôvodnení rozsudku súd uvádza, že ku konaniu sa obžalovaná v podstate priznala v prípravnom

konaní svojou výpoveďou a na hlavnom pojednávaní vyhlásením a oľutovaním svojho konania. Priznanie obvinenej, urobené v rámci výsluchu v prípravnom konaní, nebolo jednoznačné, vážne a zrozumiteľné. V zápisnici o výsluchu zo dňa 20.07.2017 obžalovaná v podstate ospravedlňuje svoje konanie, nevylučuje možnosť, že financie mohli ňou byť použité na krytie liečebných nákladov syna, avšak podrobnosti si nepamätá. Formuláciu „ pokiaľ sa tomu tak stalo a všetko tomu nasvedčuje, tak svoju vinu uznávam v plnom rozsahu“ prokurátor nepovažuje za priznanie sa ku skutku a uznanie viny. Uviedol, že aby súd mohol priznanie páchateľa k spáchaniu sa trestného činu v akejkoľvek podobe hodnotiť v jeho prospech, musí svedčiť o jeho náprave, o jeho snahe po náprave a nesmie byť urobené len formálne, pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov. Ľútosť páchateľa má byť úprimná, nemá ísť iba o formálny prejav. Vyžaduje sa kvalitatívne vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k svojmu trestnému činu a to na základe jeho správania po čine. Nestotožnil sa s odôvodnením neuloženia navrhovaného trestu zákazu činnosti spojenej s hmotnou zodpovednosťou. Súd jeho neuloženie odôvodnil tým, že na nápravu obžalovanej je dostačujúci samostatný trest odňatia slobody a poukázal na ustanovenie § 34 odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby a konštatuje, že obžalovaná je zamestnaná ako obsluha čerpacej stanice a administratívna pracovníčka Obce V. a zároveň živiteľom syna - študenta vysokej školy. Súd taktiež zohľadnil náhradu škody už v štádiu prípravného konania. Uviedol taktiež, že v obdobných prejednávaných prípadoch prokurátor nenavrhol uloženie trestu zákazu činnosti, hoci bola spôsobená vyššia škoda ako v prejednávanom prípade. Práve skutočnosť, že obžalovaná sa skutku dopustila ako zamestnankyňa obecného úradu pracujúca ako finančná účtovníčka, je dôvodom na uloženie navrhovaného trestu zákazu činnosti, pretože sa ho dopustila v súvislosti s činnosťou spojenou s hmotnou zodpovednosťou, naviac, ako súd konštatuje, že obžalovaná v súčasnej dobe pracuje ako administratívna pracovníčka obce a zároveň ako obsluha čerpacej stanice, teda na pozícii spojenou s manipuláciou s finančnými prostriedkami a teda i s hmotnou zodpovednosťou. Pokiaľ súd odôvodňuje svoje rozhodnutie tým, že v obdobných prejednávaných prípadoch prokurátor nenavrhol uloženie trestu zákazu činnosti, hoci bola spôsobená vyššia škoda, uviedol, že tak návrh prokurátora na ukladanie trestov nemožno paušalizovať, v každom jednotlivom prípade prokurátor zvažuje navrhovanie jednotlivých druhov trestov. Naviac pri ukladaní jednotlivých druhov trestov nie je súd viazaný návrhmi na hlavnom pojednávaní intervenujúceho prokurátora. Na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný žiadny dôkaz o možnom dopade takto uloženého trestu na rodinu obžalovanej. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/ Trestného poriadku s tým, aby obžalovanej za zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j/, písmeno k/ Trestného zákona a podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, alternatívne primeraný peňažný trest a zároveň uložil trest zákazu činnosti spočívajúci vo vykonávaní činnosti spojenej s hmotnou zodpovednosťou.

O verejnom zasadnutí krajského súdu bola obžalovaná riadne a včas upovedomená, svoju neúčasť ospravedlnila a požiadala, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jej neprítomnosti. Krajský súd preto za splnenia podmienok ustanovenia § 293 odsek 5 Trestného poriadku verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti obžalovanej O. G..

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania obžalovanej, k odvolaniu prokurátora sa nevyjadril a uviedol, že navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanej uložiť peňažný trest ako trest samostatný. Odvolanie prokurátora navrhol podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania prokurátora, s výnimkou návrhu na uloženie peňažného trestu, pretože uloženie takéhoto druhu trestu nepovažuje za primerané a odvolanie obžalovanej považuje za nedôvodné. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/, e/, odsek 2 Trestného poriadku a uložiť trest v súlade s návrhom prokurátora, s výnimkou uloženia peňažného trestu. Odvolanie obžalovanej navrhol podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej a prokurátora nie sú dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní po vyhlásení obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutku a splnení všetkých procesných podmienok ustanovenia § 257 odsek 5, odsek 6 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej postupom podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Krajský súd z týchto dôvodov a z dôvodov uvedených v ustanovení § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal výlučne napadnutý výrok o uloženom treste.

Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanej napadnutým rozsudkom, krajský súd zistil, že súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými v § 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona, správne priznal obžalovanej poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno k/ Trestného zákona. Takto uložený trest považuje krajský súd za primeraný a zodpovedajúci zákonu. Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami prokurátora týkajúcimi sa zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona u obžalovanej a k týmto udáva, že z obsahu z výpovede obžalovanej pred orgánmi činnými v trestnom konaní zo dňa 20.07.2017, ktorú súd I. stupňa musel hodnotiť na účely zistenia poľahčujúcich okolností aj v súvislosti s postojom obžalovanej na hlavnom pojednávaní (vyhlásenie o vine) možno jednoznačne konštatovať, že obžalovaná sa k spáchaniu trestnej činnosti priznala. Z obsahu tejto výpovede je zrejmé, že svoje protiprávne konanie aj vysvetlila odvolávajúc sa na zdravotné problémy svojho syna a svoje konanie v strese. V závere svojej výpovede konkrétne uviedla, že svoje konanie veľmi ľutuje a následne v ďalšej časti svojej výpovede uviedla, že úprimne ľutuje svoje konanie a skutočnú škodu v plnom rozsahu uhradila. Výlučne len z časti tejto výpovede obžalovanej, ktorú cituje prokurátor v dôvodoch svojho odvolania nemožno vyvodiť záver, že oľutovanie konania zo strany obžalovanej bolo formálne a nebolo úprimné. K dôvodu odvolania prokurátora ohľadne neuloženia trestu zákazu činnosti obžalovanej, krajský súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom I. stupňa vo výroku o uloženom treste, s ktorým sa krajský súd stotožňuje. Je však toho názoru, rovnako ako prokurátor v dôvodoch odvolania, že nemožno pri rozhodovaní o uloženom treste poukazovať na prípadne aj zaužívaný postup jednej procesnej strany pri jej návrhoch na ukladanie trestov v iných trestných veciach, pretože trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin, pričom práve trestné činy uvedené v osobitnej časti Trestného zákona majú rôznu mieru závažnosti. Trest je zároveň následkom trestného činu a preto musí byť úmerný spáchanému trestnému činu tzv. zásada proporcionality trestu. Pri ukladaní trestu je potrebné prihliadať predovšetkým na všetky konkrétne okolnosti ako je spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Tak tomu je aj prípade trestu zákazu činnosti. Aj krajský súd je toho názoru, že hoci sa obžalovaná dopustila trestného činu pri výkone svojho zamestnania, s ohľadom na jej osobné pomery, ktorými sú starostlivosť o nezaopatrené dieťa, postoj k spáchanému trestnému činu a pričinenie sa o odstránenie spôsobeného následku, nie je potrebné na splnenie účelu trestu a hľadisko individuálnej prevencie, ukladať obžalovanej aj trest zákazu činnosti a to s poukazom práve na druh trestu, ktorý bol obžalovanej uložený a to trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, v ktorej je obžalovaná povinná viesť riadny život pod hrozbou premeny trestu na trest nepodmienečný. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovanej, ktorá sa týmto domáhala uloženia peňažného trestu ako trestu samostatného, krajský súd poukazuje na charakter skutku, za ktorý bola obžalovaná uznaná vinnou a v tejto súvislosti poukazuje na podmienečné zastavenie trestného stíhania obžalovanej vo veci vedenej na okresnej prokuratúre Topoľčany pod číslom Pv 494/2015 - 4406 - 12 a to uznesením z 15.10.2015, ktorým bolo podmienečne zastavené jej trestné stíhanie a to taktiež pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, aj keď v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania sa obžalovaná osvedčila a správne súd I. stupňa túto skutočnosť nevyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť, resp. ako okolnosť, ktorá by bránila konštatovaniu poľahčujúcej okolnosti u obžalovanej podľa

§ 36 písmeno j/ Trestného zákona, avšak nie je možné túto skutočnosť opomenúť pri ukladaní druhu trestu obžalovanej. Preto je krajský súd toho názoru, že vzhľadom na osobu obžalovanej, uloženie trestu peňažného ako trestu samostatného na naplnenie účelu trestu z hľadiska individuálnej prevencie nepostačuje.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o treste napadnutého rozsudku súdu I. stupňa, odvolanie obžalovanej a prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny opravný prostriedok.