Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/86/2012

Potvrdené rozhodnutím 8Co/234/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: U. I., D. R. B. XXXX/XX, I., zastúpenej Mgr. Rastislavom Sopócim, so sídlom Kap. M. Uhra 2621/3, Malacky, proti žalovanému: X.. S. H., D. A. XX, I., zastúpenému JUDr. Janou Polakovičovou, advokátkou, so sídlom Studenohorská 42, Bratislava, o zaplatenie 12.862,64 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 15. februára 2018, č.k. 5C/86/2012-199, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, I., v zast.: advokátom Mgr. Rastislavom Sopócim, so sídlom Kap. M.Uhra 2621/3 Malacky proti žalovanému: X.. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B.. XX, I., zast. advokátkou JUDr. Janou Polakovičovou, AK so sídlom Studenohorská 42, Bratislava, o zaplatenie 12.862,64 Eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 12.862,64 Eur spolu s príslušenstvom, úrokom z omeškania vo výške 15.50% ročne zo žalovanej sumy od 01.04.2002 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobkyňa, ktorá najskôr žiadala vydať platobný rozkaz, uviedla, že dňa 07.11.2001 požičala žalovanému sumu 387.500,- Sk (12.862,64 Eur) s tým, že túto sumu vráti do 31.03.2002. 2. Súd vo veci vydal dňa 04.01.2012 platobný rozkaz sp.zn. 16Ro 1104/2011. Voči vydanému platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobkyňa mu nikdy žiadnu pôžičku neposkytla. Doklad, ktorý súdu predložila bol vystavený na základe dohody medzi ním a žalobkyňou po ukončení dedičského konania u notára po ich otcovi S. Holičovi, v ktorom sa žalovaný zaviazal, že žalobkyni prispeje peniazmi za určitých podmienok na kúpu jednoizbového bytu v I.. Dňa 07.11.2001 sa uskutočnilo u JUDr. Lošonského, notára dedičské konanie po otcovi S. H., pričom hodnota majetku do dedenia bola stanovená vo výške 2,5 mil. Sk. Dedičia sa dohodli, že matka si svoj podiel nechá „napísať“ na seba, žalovaný odkúpi od žalobkyne a druhej sestry K.. S.J. dedičské podiely po otcovi. Následne matka účastníkov Anna Holičová požiadala žalovaného aby ešte nad rámec dedičského konania prispel žalobkyni sumou 387.500,- Sk na kúpu jednoizbového bytu v I.. Žalovaný súhlasil, avšak podmienkou ústnej dohody k vyplateniu rozdielu 387.500,- Sk do sumy 550.000,- Sk na kúpu jednoizbového bytu bolo, že žalobkyňa si doplatí na byt sumu 162.500,- Sk a byt sa kúpi do konca marca 2002. Žalobkyňa s takouto podmienkou súhlasila. Žalovaný ďalej uvádzal vo svojom odpore, že priamo na dedičskom konaní, keď notár vypočítal, že hodnota dedičského podielu pre S.W. a žalobkyňu je po 162.500,- Sk, tak žalobkyňa požadovala, aby sa za prítomnosti všetkých žalovaných zaviazal, že jej vyplatí rozdiel 387.500,- Sk na jednoizbový byt do sumy 550.000,- Sk. Nakoľko nebolo možné takúto požiadavku zapracovať do zápisnice z dedičského konania, podpísal žalovaný dňa 07.11.2001 „Čestné prehlásenie“, že jej vráti údajnú pôžičku v sume 387.500,- Sk do konca marca 2002. Po spísaní a podpísaní Čestného prehlásenia, v ktorom sa žalovaný zaviazal vrátiť údajnú pôžičku vo výške 387.500,- Sk, ktorú od žalobkyne nikdy neprevzal, začal plniť dohodu a spoločne s matkou hľadať žalobkyni byt. Po ponukách ktoré žalobkyňa odmietla začiatkom júna 2002 žalovanému povedala, že by chcela, aby

jej vyplatil dedičský podiel po otcovi, čo žalovaný dňa 19.06.2002 urobil. Zároveň žalobkyni oznámil, že ceny bytov vzrástli tak, že za 550.000,- Sk sa už nedá kúpiť jednoizbový byt v Stupave a nie je ochotný jej prispieť na byt viac ako 387.500,- Sk. Na tom mu žalobkyňa dňa 10.11.2003 zaslala doporučene výzvu na vrátenie pôžičky vo výške 387.500,- Sk. Dňa 02.12.2010 mu opäť zaslala doporučene list, v ktorom písala, že vyzýva žalovaného k naplneniu dedičského podielu po otcovi a má jej vyplatiť sumu 387.500,- Sk. Následne dňa 12.01.2011 žalovaný obdržal posledný doporučený list od žalobkyne, kde ho vyzvala aby jej vrátil záväzok - pôžičku vo výške 387.500,- Sk zo dňa 07.11.2001. Žalovaný zároveň v odpore proti platobnému rozkazu namietal premlčanie práva žalobkyne, nakoľko lehota na vrátenie údajnej pôžičky začala plynúť dňa 01.04.2002 a uplynula dňa 01.04.2005. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, oboznámil sa s „Čestným prehlásením“ zo dňa 07.11.2001, s písomným odporom proti vydanému platobnému rozkazu, s osvedčením o dedičstve OS Malacky sp.zn. 10D 567/01 Dnot 164/2001 zo dňa 07.11.2001, s uznesením OS Malacky sp. zn. 10D 577/02, Dnot 182/02, s potvrdeniami zo dňa 09.08.2006 o prevzatí finančných súm žalobkyňou vo výške 44.740,- Sk a 45.000,- Sk, potvrdením o vyplatením dedičského podielu vo výške 162.500,- Sk zo dňa 19.06.2002 a s ďalším obsahom spisu. Súd rozhodol rozsudkom zo dňa 25.09.2012 tak, že žalobu zamietol. 4. Proti prvostupňovému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Súdu prvého stupňa vytkla predovšetkým to, že okrem výsluchu účastníkov nevykonal iné dôkazy, najmä to, že neboli vypočutí matka účastníkov a sestra, ako účastníčky dedičského konania po otcovi. Žalobkyňa nesúhlasila ani so vznesenou námietkou premlčania, ktorá nemá podľa jej stanoviska opodstatnenie, keďže žalovaný prakticky uznal jej uplatňovanú pohľadávku. 5. Krajský súd v Bratislave vo veci odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozsudku rozhodol uznesením sp. zn. 8Co453/2013 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa posúdil vec nesprávne po právnej stránke, keď pri posudzovaní dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovaným aplikoval na daný prípad len ustanovenie § 100 ods. 1 a 101 Obč. zák. a predložené „Čestné prehlásenie“ žalovaného zo dňa 07.11.2001 neposúdil aj z hľadiska ustanovenia § 558 Obč. zák. napriek tomu, že žalovaný v ňom výslovne prehlásil, že pôžičku v sume 387.500,- Sk vráti žalobkyni v lehote do konca marca 2002, teda z tohto písomného Čestného prehlásenia žalovaného je zrejmý „dôvod“ vzniku pohľadávky žalobkyne proti žalovanému, ako aj presná „výška“ tejto pohľadávky a tiež „prísľub“ žalovaného ako dlžníka tento dlh zaplatiť. 6. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené Čestné prehlásenie žalovaného teda spĺňa náležitosti uznania dlhu v zmysle § 558 Obč. zák. a preto na premlčanie práva uplatneného žalobkyňou sa vzťahuje ustanovenie § 110 ods. 1 vety druhej Obč. zák. Keďže žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku žalobkyni do konca marca 2002, dňom 01.04.2002 začala plynúť 10 ročná premlčacia lehota podľa § 110 ods. 1 druhej vety Obč. zák., ktorá by uplynula 01.04.2012 a preto žalobkyňa svoje právo na súde uplatnila včas ( dňa 04.08.2011). Potom je zrejmé, že súd prvého stupňa nepoužil správne ustanovenie Obč. zákonníka a svoj záver o premlčaní uplatnenej pohľadávky, založil na nesprávnom posúdení veci, v dôsledku čoho nevykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a nedostatočne zistil skutkový stav a nezoberal sa vecou samou z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie návrhu žalobkyne z hľadiska obrany žalovaného . 7. Po zrušení prvostupňového rozsudku súd vo veci opäť vypočul účastníkov konania, vypočul svedkov Annu Holičovú, matku účastníkov a K.. S.J., sestru účastníkov a opäť sa oboznámil s celým obsahom spisu. 8. Súd zistil vykonaným dokazovaním, že žalovaný spísal a podpísal Čestné prehlásenie zo dňa 07.11.2001, že pôžičku v sume 387.500,- Sk vráti žalobkyni v lehote do konca marca 2002. Ani účastníci a ani vypočutí svedkovia nespochybňovali existenciu Čestného prehlásenia zo dňa 07.11.2001. 9. Žalobkyňa najskôr tvrdila, že medzi ňou a žalovaným ide o pôžičku peňazí, resp. tvrdila, že požičala žalovanému sumu 12.862,64 Eur (387.500,- Sk). V priebehu konania žalobkyňa uvádzala, že Čestné prehlásenie zo dňa 07.11.2001 má povahu uznania dlhu. Vec, ktorá je predmetom konania súvisí s konaním o dedičstve po otcovi účastníkov. Medzi účastníkmi bolo totiž dohodnuté, že žalobkyňa si nebude v oficiálnom dedičskom konaní uplatňovať všetky svoje dedičské nároky, čo aj dodržala. Medzi účastníkmi však vznikla iná dohoda, ako sa vysporiada majetok po otcovi, v rámci ktorého bolo medzi všetkými dedičmi poručiteľa dohodnuté, že skutočná hodnota dedičstva po poručiteľovi je 2,5 mil. Sk. Toto aj žalovaný potvrdil v písomnom vyjadrení zo dňa 26.01.2012, pričom tiež uviedol, že bola dohoda medzi dedičmi o tom, že žalobkyňa sa vzdá svojho dedičského podielu v jeho prospech. Za takéto vzdanie sa dedičského podielu v prospech žalovaného bola dohodnutá, okrem skutočne zaplatenej sumy 162.500,- Sk, aj ďalšia kompenzácia pre žalobkyňu vo výške 387.500,- Sk. Výsledkom dohody

dedičov po poručiteľovi bol teda nepodmienený záväzok žalovaného, uhradiť žalobkyni sumu 387.500,- Sk, ktoré nepochybne súvisí s dedičským konaním vedeným na tunajšom súde pod spisovou značkou 10D567/01. Čestné prehlásenie malo zabezpečiť pre žalobkyňu splnenie záväzku žalovaného, pričom táto sa naň plne spoliehala. Preto bolo a vlastne iba z dôvodu opatrnosti spísané žalovaným Čestné prehlásenie zo dňa 07.11.2001, ktoré napísal a naformuloval sám žalovaný, ktorý má, vzhľadom na charakter svojej práce vyššie právne povedomie ako žalobkyňa. Žalobkyňa bola toho názoru, že nikdy ani nebola spochybnená existencia záväzku, vyplývajúceho z Čestného prehlásenia a tento teda trvá. V Čestnom prehlásení je uvedený jednak dôvod záväzku, jednak výška sumy a aj čas úhrady. Žalobkyňa prezentovala ďalej stanovisko, že ak by súd dospel k záveru, že uznanie dlhu je neplatné, potom je treba vychádzať z toho, že takúto neplatnosť spôsobil žalovaný a je potrebné ho zaviazať na náhradu škody, podľa ustanovenia § 420 Obč. zák. v spojení s § 106 a 42 Obč. zák. Podľa stanoviska žalobkyne ak by aj bola zmluva o pôžičke uvedená v Čestnom prehlásení vyhodnotená súdom ako neplatná, neznamená to, že aj uznanie dlhu žalovaným je neplatné, keďže tento dlh existoval a naďalej existuje, žalobkyni vzniká voči žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej úmyselne. Žalovaný uznal, v konaní, že Čestné prehlásenie naformuloval sám a vlastnoručne napísal, vediac o tom, aký záväzok sa má zabezpečiť a uznať, pričom ho formuloval odchylne od dohody zúčastnených, teda nie ako záväzok z dedičského konania, ale ako záväzok z pôžičky. Neskôr však sám tvrdil, že pôžičku nikdy sám nepotreboval, nežiadal a nedostal od žalobkyne, z čoho evidentne vyplýva, že formuláciu Čestného prehlásenia použil iba z cieľom spôsobiť jeho neplatnosť. Žalovaný vedel určiť právny dôvod Čestného prehlásenia, pričom použil taký právny dôvod, ktorý by mu zaisťoval neplatnosť jeho jednostranného záväzku. Z neskoršieho konania žalovaného je zrejmé, že sa nikdy nepokúsil splniť svoj záväzok a vyhýbal sa tejto povinnosti až do podania tejto žaloby. Žalovaný počas pojednávania menil svoje tvrdenia, keď najprv v svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.01.2012 uviedol, že text Čestného prehlásenia navrhla žalobkyňa ale neskôr potvrdil, že ho naformuloval sám. Konanie žalovaného je teda protiprávne a v rozpore s dobrými mravmi, s jasným úmyslom poškodiť žalobkyňu na jej majetku. V dôsledku prepustenia dedičského podielu žalobkyne žalovanému, sa žalovaný bezdôvodne obohatil, pričom v prípade neuhradenia sumy 387.500,-Sk žalobkyni, ktoré bolo predmetom Čestného prehlásenia by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. 10. Žalovaný argumentoval tým, že žalobkyňa mu nijakú pôžičku neposkytla a žalobou si uplatnila nároky z dedičského konania, čo aj vyplynulo z dokazovania. Žalobkyňa ani nemala prostriedky na poskytnutie pôžičky. Ak si žalobkyňa uplatnila svoje údajné nároky z dedičského konania, mala tak urobiť v dedičskom konaní , ktoré skončilo právoplatne dňa 08.10.2003. Ona si ich však uplatnila až na pojednávaní dňa 06.02.2018, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Aj keby takéto nároky neboli premlčané, v dedičskom konaní boli nároky všetkých dedičov vysporiadané. Pokiaľ ide o Čestné prehlásenie, z ktorého žalobkyňa vyvodzuje svoj nárok, ide iba o písomné potvrdenie žalovaného pomôcť žalobkyni zaplatiť byt, ktorý si však podľa vzájomnej dohody mala kúpiť do marca 2002. 11. Vzhľadom na argumentáciu žalobkyne prezentovanú v ďalšom priebehu konania po zrušení prvostupňového rozsudku zo dňa 25.09.2012 bolo potrebné aby sa súd zaoberal štyrmi druhmi možných nárokov žalobkyne a to: 1/ nárokmi z dedičstva, 2/ prípadnou náhradou škody, 3/ prípadným nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, 4/ existenciou pôžičky. 12. Žalobkyňa poukazovala vo svojich vyjadreniach aj na ochranu oprávneného dediča (čo je ustanovenie § 485 Obč. zák.), aj keď v žiadnom zo svojich podaní konkrétne hmotnoprávne ustanovenie zákona neuviedla. Tvrdila však, že jej pohľadávka voči žalovanému vo výške 12.862,64 Eur súvisí a má základ v dedičskom konaní. 13. V tejto súvislosti chce súd poukázať na to, že žalobkyni ani z toho dôvodu nepatrí právo na súdnu ochranu, pretože žalovaný nie je neoprávneným dedičom, keďže vlastníctvo k svojim nehnuteľnostiam získal zákonným spôsobom a súd chce poukázať na štandardnú judikatúru, podľa ktorej žalobu o vydanie dedičstva podľa ustanovenia § 485 môže podať s úspechom len ten, kto nebol účastníkom konania o dedičstve (Ro NS ČR z 20.12.2007 sp. zn. 21 Cdo 142/2006). Ďalej tiež právo na vydanie dedičstva podľa § 485 nemá ten, kto sa zúčastnil pôvodného konania o dedičstve, hoci by aj bol ukrátený na svojom občianskom práve; nápravy sa totiž táto osoba, na rozdiel od dediča opomenutého v pôvodnom dedičskom konaní, môže domáhať cestou riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov (odvolanie, dovolanie, žaloba na obnovu konania, žaloba pre zmätočnosť (Ro NS ČR z 03.10.2007 sp. zn. 21Cdo 980/2007). 14. Po zomrelom S. H., narodenom XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, riadne prebehlo dedičské konanie, a to vydaným osvedčením o dedičstve OS Malacky sp. zn. 10D 567/01 a 10 D 577/2002. Obidve dedičské rozhodnutia sú právoplatné (dňa 23.11.2001 a 08.07.2003). Žalobkyňa bola riadnou

účastníčkou dedičského konania a žiadny opravný prostriedok proti vydaným dedičským rozhodnutiam nevyužila. 15. Žalobkyňa argumentovala aj tým, že žalovaný z titulu náhrady škody je jej povinný nahradiť žalovanú čiastku. 16. Je preto potrebné uviesť základné predpoklady pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, ktorú je možné uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b)vznik škody ako majetkovej ujmy, c)existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu, podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Obč. zák., je prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Protiprávnym úkonom je konanie subjektu, ktoré je v rozpore s právom. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti. 17. V prejednávanej veci, podľa názoru súdu, nie je možné zaviazať žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy ani z titulu zodpovednosti za škodu a to z dôvodu, že žalobca neporušil žiadnu právnu povinnosť, nevykonal žiaden taký čin, ktorý je v rozpore s právom. Skutočnosť, že sa dobrovoľne, z vlastnej vôle zaviazal prispieť za určitých podmienok a do určitého času konkrétnou finančnou sumou na zabezpečenie bývania žalobkyne nie je predsa porušením právnej povinnosti. 18. Okrem toho súdu poukazuje na štandardnú judikatúru, podľa ktorej nesplnenie zmluvného záväzku nemožno považovať za škodu (Uz. NS ČR z 16.02.2006, sp. zn. 26 Cdo 1067/2005). 19. Žalobkyňa uvádzala, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil (§ 451 Obč. zák.). K tomu súd uvádza, že ak konkuruje právnej úprave iná, osobitná úprava právneho vzťahu, je potrebné použiť túto osobitnú konkurujúcu úpravu. V súdenej veci, dôvodom vzniku nároku na vrátenie peňazí, je zmluva o pôžičke (§ 657 Obč. zák.) a nie vznik bezdôvodného obohatenia. Nie je možné, podľa názoru súdu, priznať žalobkyni ani z titulu vydania bezdôvodného obohatenia jej žalovanú sumu, lebo nie sú pre to splnené zákonné podmienky. 20. Zmluvu o pôžičke upravuje § 657 Obč. zák. Charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je to, že má reálnu povahu. Na vznik záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie, v konkrétnom prípade peňazí, dlžníkovi. Bez tohto nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. 21. Z vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov a svedkov vyplynulo, že nikdy nedošlo k tomu, aby žalobkyňa odovzdala žalovanému konkrétnu peňažnú čiastku, ktorú by mal jej tento v určitej lehote vrátiť. Zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi je neplatná, keďže nezodpovedá materiálnym požiadavkám. Nebolo preto možné žalovaného zaviazať na zaplatenie žalovanej sumy ani z titulu pôžičky. 22. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd žalobu zamietol. 23. Podľa § 225 ods. 1 C.S.P., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. 24. Podľa § 262 ods. 1 C.S.P., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v spore plne úspešný a preto súd rozhodol, že žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).