Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/147/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Intum Justitian Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v zastúpení JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: P., bytom T., štátny občan SR, o zaplatenie 2.457,86 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.5.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 2.457,86 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.457,86 Eur od 16.4.2016 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.

2. Právny predchodca žalobcu v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Právny predchodca je bankou a medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 11.11.2005 uzatvorená Zmluva o vydanie a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 995,82 Eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 33,19 Eur. Ďalej žalobca v žalobe citoval § 39 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, Opatrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 16.1.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk a uvádzal, že v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená, dátum splatnosti tejto splátky. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Právny predchodca žalobcu uviedol, že dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením a že v posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou, úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 6.4.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu

31.3.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.457,86 Eur. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 2.457,86 Eur.

3. Právny predchodca žalobcu na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 11.11.2005 a výpis z účtu klienta zo dňa 6.4.2016.

4. Právny predchodca žalobcu v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku, skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

5. Uznesením č.k. 35C/147/2016-45 zo dňa 2.1.2017 súd pripustil zmenu účastníkov konania tak, že do konania namiesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, vstupuje Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava.

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

7. Na základe vyššie uvedených zistených dôkazov predložených žalobcom súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 7.11.2005 bola žalovaným podaná žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro, adresovaná VÚB, a.s., ktorá uvedenú žiadosť akceptovala v Poprade dňa 11.11.2005, č. žiadosti 4115240125, v ktorej boli uvedené osobné údaje klienta, t.j. meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko a telefón, korešpondenčná adresa a pobyt na súčasnej adrese od dátumu 10/1995, pracovné zaradenie. V bode II. bolo uvedené: schválený úverový rámec 30.000,- Sk, schválená štandardná mesačná splátka 1.000,- Sk. Čl. IV obsahoval úverové poistenie, čl. V vyhlásenie klienta.

9. Žalobca v konaní predložil obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných kariet, platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. aj v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s..

10. Žalobca v konaní predložil aj výpis z pôžičkovej karty Quatro za zúčtovacie obdobie od 1.1.2009 do 31.3.2016, vystavený ku dňu 6.4.2016, v počte listov 26, kde v úvode bolo uvedené č. karty končiace na XXXX, štandardná úroková sadzba 1,9 % mesačne/22,80 % ročne, sankčná úroková sadzba 5% ročne, štandardná splátka 33,19 Eur, povinná splátka na úhradu 2.457,86 Eur, deň splatnosti 15.4.2016, č. účtu pre úhradu a variabilný symbol. Ďalej tam bol uvedený úverový rámec 995,82 Eur, počiatočný stav -734,08 Eur, konečný stav k 31.3.2016 2.457,86 Eur.

11. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len citovaný zákon), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

18. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

19. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

20. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

21. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

23. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

24. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil takto:

25. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.

26. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

27. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opiera o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral.

28. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočnosti sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

29. Sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

30. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

31. Súd vychádzal z predložených listinných dôkazov, nakoľko žalobca od podania žaloby svoje vyjadrenia v konaní nijako nedoplnil, resp. nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, a preto súd vychádzal z toho, že všetky relevantné tvrdenia a dôkazy obsahuje žaloba a 3 pripojené dôkazy. Súd potom musel konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik dlhu titulom uzavretej zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty v žalovanej výške, nakoľko podľa predloženého výpisu z účtu klienta, tento obsahoval transakcie iba za zúčtovacie obdobie od 1.1.2009 do 31.3.2016, čo bez skutkového vymedzenia v žalobe, že práve dňom 1.1.2009 bola žalovanému poskytnutá prvá suma úveru (a v akej výške) súd mohol iba dedukovať a vychádzať iba z určitého predpokladu, čo však v sporovom konaní nie je prípustné. Žalobca takto neuniesol povinnosť tvrdenia vo vzťahu k žalovanej pohľadávke, keďže tento len predložil samotnú zmluvu a výpis z účtu bez bližšej a podrobnejšej špecifikácie skutkového stavu, na základe čoho vznikol údajný dlh žalovaného, t.j. chýbala špecifikácia počtu uhradených splátok, počtu neuhradených splátok, prípadne s ktorými splátkami bol žalovaný v omeškaní, odkedy, a podobne, pričom v konaní nebolo vecou súdu dedukovať z predložených dôkazov dané skutočnosti, nakoľko tieto mala obsahovať už samotná žaloba.

32. U žalobcu teda po splnení jeho povinnosti tvrdenia určitých skutočností v žalobe, mala nastúpiť jeho ďalšia povinnosť a to povinnosť preukázania tvrdených skutočností. Žalobca bol povinný aktívne produkovať dôkazy na podporu svojich tvrdení a teda predložiť resp. označiť konkrétne, nespochybniteľné dôkazy o poskytnutí úveru žalovanému, o počte uhradených splátok, o dátume, kedy

sa žalovaný dostal do omeškania s plnením ktorej splátky v poradí atď.. Žalobca však v tomto smere ostal úplne nečinný v konaní a jeho žaloba bola koncipovaná všeobecne bez reálne opísaného skutkového stavu. Žalobca totiž v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bol zrejmý skutkový dej (skutok), na ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkovým dejom, ale len odkázal na dokumenty, ktoré sú prílohou žaloby.

33. Základnou črtou revolvingového úveru je, že sa dlžníkovi poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže, ale nemusí opakovane čerpať peňažné prostriedky a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení (hoci aj čiastočnom) ho môže opakovane čerpať do výšky úverového limitu bez potreby uzatvárania novej zmluvy.

34. Z tvrdení žalobu uvedených v žalobe dokonca ani nevyplynulo, že žalovanému bol poskytnutý úver a v akej výške, ku ktorému dátumu a podobne. Žalobcom formulovaná žaloba obsahuje iba všeobecné informácie zo zákona o bankách a definície finančných pojmov. Uvedené vymedzenie je však príliš všeobecné, neurčité a nemožno ho považovať za riadne vymedzenie skutkového stavu tak, ako to má na mysli Civilný sporový poriadok (resp. predtým Občiansky súdny poriadok). Rozhodujúce skutočnosti, na základe, ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok, nie sú opisované v požadovanom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje možnosť zámeny s iným skutkom. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v žalobe absentuje tvrdenie, v akom konkrétnom období (rozhodujúcom pre nárok uplatnený žalobcom) žalovaný začal čerpať poskytnuté peňažné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty, v akej výške a za aké konkrétne obdobie vznikol žalovanému dlh. Zo žaloby vôbec nie je zrejmé ani to, ktoré splátky žalovaný uhradil a ktoré neuhradil; v prípade zaplatených splátok žalobca jednotlivo neuviedol ich výšku, dátum úhrady, obdobie na ktoré sa platba vzťahuje. Zo žaloby nie je možné vôbec zistiť, aký je skutočný dlh žalovaného, a či v tomto dlhu nie sú započítané nároky, ktoré by mohli byť súdom ex offo posúdené ako nároky z neprijateľných zmluvných podmienok. V prípade neuhradených splátok žalobca neuviedol ich výšku, ani obdobie, ku ktorému prislúcha každá neuhradená splátka. Žalobca taktiež v žalobe neuviedol, aká čiastka z dohodnutej splátky úveru sa vzťahovala na istinu úveru, aká na úrok, prípade na ďalšie položky. Uvedené rozlíšenie má význam v situácii, ak veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť, resp. požaduje zaplatenie celého dlhu naraz (z dôvodu nesplácania úveru dlžníkom), keďže po zosplatnení úveru prislúchajú veriteľovi úroky z omeškania, nie zmluvné úroky. Riadne vymedzenie a preukázanie nároku a splatnosti dlhu má význam aj z hľadiska stanovenia vzniku omeškania s peňažným plnením a má význam aj pre posúdenie možného premlčania nároku.

35. Je procesne neprípustné, aby žalobca svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na pripojené listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že svoju povinnosť by žalobca preniesol na súd. Listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, môžu slúžiť len na preukázanie jeho tvrdení, žiadnu inú funkciu nemôžu mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených listinných dôkazov skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia účastníkov konania, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. Absencia uvedených náležitostí v žalobe nemá za následok odmietnutie podania postupom podľa ust. § 129 Civilného sporového poriadku, nakoľko nejde o také nedostatky, pre ktoré nemožno pokračovať v konaní a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu.

36. Súd si dovoľuje poznamenať, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, t.j. právnym zástupcom s úplným právnickým vzdelaním a s licenciou oprávňujúcou ho poskytovať právne služby a to s maximálnou možnou odbornou starostlivosťou. Advokát si jednoznačne bol resp. si mal byť vedomý, aké skutočnosti má obsahovať samotná žaloba tak, aby nároku jeho klienta mohlo byť v plnom rozsahu vyhovené. Avšak z formulácie žaloby v tomto konaní sa skôr javí, že žalobca vypracoval akúsi formulárovú žalobu, kde sa v jednotlivých prípadoch mení iba dátum uzavretia zmluvy, jej číslo, výška dlhu a podobne, avšak bez konkretizácie skutkových tvrdení viazaných práve a jedine iba na prípad žalovanej pohľadávky a nároku voči žalovanému, pričom žalobca namiesto povinnosti tvrdenia skutkového stavu odkáže iba na listinné dôkazy.

37. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu zamietol, nakoľko po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a následne ani dôkazné bremeno.

38. Aj napriek uvedenej skutočnosti súd podrobil danú zmluvu tzv. sudcovskej kontrole s poukazom na ustanovenia zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch, kedy posudzujúc obsah danej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd dospel k záveru, že táto neobsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2, 3 citovaného zákona a preto je s poukazom na § 4 ods. 5 citovaného zákona nutné posudzovať tento úver za bezúročný a bez poplatkov.

39. Súd si na tomto mieste dovoľuje poznamenať, že posudzovaná zmluva je, čo sa týka konkrétnych údajov, detailov úveru veľmi obmedzená, tak povediac zmluva neobsahuje skoro nič a v žiadnom prípade neobsahuje výšku úroku ako základnú náležitosť zmluvy o úvere resp. výšku ostatných prípadných poplatkov a preto s poukazom na § 4 ods. 5 citovaného zákona súd nemohol priznať žalobcovi žiadny úrok, ani iné poplatky či sankcie. Avšak nakoľko z obsahu žaloby nevyplývalo, aká časť zo žalovanej sumy predstavuje istinu, aká časť predstavuje úrok, aká časť prípadné iné poplatky a podobne, súd nemal ako vyhovieť žalobcovmu nároku aspoň v časti istiny predstavujúcej odčerpané finančné prostriedky titulom užívania kreditnej karty a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Výška údajne dohodnutého úroku je spomenutá iba v žalobe a následne uvedená v hlavičke výpisu z účtu žalovaného, čo však nemožno považovať za riadnu dohodu o výške úroku. Žalobca síce v konaní predložil obchodné podmienky, avšak bez absencie podpisu na nich nemožno bez pochýb uzavrieť, že tieto boli súčasťou zmluvy, boli žalovanému odovzdané, že tento sa s podmienkami riadne oboznámil a preto na takto predložený dôkaz súd neprihliadal.

40. Priznanie dlžnej sumy bez úrokov a bez poplatkov bolo možné iba na základe dostatočných tvrdení žalobcu a následne dostatočných dôkazov o výške čerpaného úveru, o výške uhradených splátok, prípadne iných poplatkov a sankcií, z ktorých by súd mohol uzavrieť výšku tzv. „čistej dlžnej istiny“. Nakoľko žalobca tieto skutočnosti v konaní ani len netvrdil, z predložených dôkazov tieto nie sú zrejmé a preukázané, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a aj keby plne úspešnému žalovanému prináležala náhrada trov konania, keďže žiadne trovy v konaní mu nevznikli, súd mu ich potom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).