Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-98-2016.pdf
PDF · 78.25 KB
Case nature
Subarea
13Co/98/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcov: X. F.. E. P., B. A. XXX, 2. D.. I. P., B. A. XXX, oboch právne zastúpených JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom so sídlom Zvonárska 8, Košice, proti žalovaným: 1. EMPORIO OFFICES spol. s r.o., so sídlom Špitálska 5, Prešov, IČO: 44 358 369, právne zastúpenej JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom Hlavná 11, Prešov, 2. Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Vlčkova 18, Bratislava, IČO: 36 795 038, 3. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade a o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 13C/347/2015-115 z 8. júna 2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch o povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania.
Žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.
Žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný v 2. rade navzájom nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, vrátil žalobcom 92,80 Eur zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému, žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 175,02 Eur a žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 177,- Eur. Náhradu trov konania žalovanému v 3. rade nepriznal.
2. Súd prvej inštancie konanie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby, čo právne zdôvodnil ust. § 96 ods. 1,2,3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 1. júla 2016, k vráteniu súdneho poplatku pristúpil v súlade s ust. § 11 ods. 3,4,6 zákona č. 71/1992 Zb. a o trovách konania účastníkov rozhodol poukazom na ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
3. Trovy právne zastúpenia priznal súd prvej inštancie procesne úspešnému žalovanému v 1. a taktiež v 2. rade podľa § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb podľa vykonaných úkonov právnej služby v jednotlivých obdobiach. Povinnosť nahradiť trovy konania uložil žalobcom v 1. a 2. rade z dôvodu ich procesného zavinenia
zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby stanovil súd prvej inštancie 1/13 výpočtového základu s odôvodnením, že sa jedná o spor, kde hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch.
4. Proti výroku uznesenia o povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. Namietali, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval ust. § 257 CSP, hoci jeho povinnosťou bolo skúmať, či v danom prípade nie sú splnené podmienky aplikácie tohto ustanovenia. Vyslovili názor, že okolnosti, ktoré existovali v čase podania žaloby boli zapríčinené konaním žalovaných, čo v konečnom dôsledku viedlo k podaniu žaloby a tieto je možné podriadiť pod ust. § 257 CSP ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Navrhli v napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, alebo uznesenie zmeniť a náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade nepriznať.
5. Odvolanie proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 177,- Eur podal odvolanie žalovaný v 2. rade. Odvolanie právne zdôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), teda namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky mal za to, že pri vyčísľovaní odmeny advokáta za právne služby poskytnuté v konaní o neplatnosť dražby, je potrebné vychádzať z tarifnej hodnoty vecí zodpovedajúcej výťažku z dražby, resp. z hodnoty udeleného príklepu, teda v danom prípade zo sumy 171.500,- Eur.
6. Žalovaný v 2. rade vyslovil názor, že výklad ust. § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky musí nevyhnutne zohľadňovať teleologický prístup a materiálne chápanie objektívneho práva oslobodené od tendenčného formalizmu. Preto je primárne potrebné vyhodnotiť tú skutočnosť, aké reálne právne dôsledky - účinky v právnej sfére pre účastníka má samotné rozhodnutie o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalovaný v 2. rade zdôraznil totožnosť právnych účinkov právoplatného rozsudku o určení neplatnosti dražby nehnuteľností s právnymi účinkami právoplatného rozsudku o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pri aplikácii ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších prepisov. Obidva druhy rozsudkom majú totiž totožné právne účinky, pokiaľ ide o vplyv na zmenu hmotnoprávneho postavenia účastníkov konania. Za hodnotu veci považoval odvolateľ cenu dosiahnutú vydražením, t.j. hrubú hodnotu príklepu, ktorá je dôsledkom verejného dražobného procesu, čo v danom prípade predstavuje sumu 171.500,- Eur. Odvolateľ trval na vyčíslení odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby v súlade s § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Žalovaný v 2. rade navrhol zmeniť odvolaním napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie a priznať mu trovy konania v celkovej výške 2.326,40 Eur.
7. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu 13. septembra 2016. Odvolanie žalobcov považoval za neopodstatnené, keďže aplikácia ust. § 257 CSP (predtým ust. § 150 ods. 1 OSP) prichádza do úvahy len výnimočne a osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne. Žalobcami uvádzaný dôvod hodný osobitného zreteľa považoval za jednostranné a všeobecné konštatovanie bez dôkaznej opory. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o otázke, či prináleží žalovaným náhrada trov konania, považoval za správne, pretože dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali uplatnenie výnimky zo zásady úspechu vo veci, resp. zásady procesného zavinenia, neboli dané. Žalovaný v 2. rade zároveň vyčíslil trovy právneho zastúpenia aj za predmetné vyjadrenie.
8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného v 2. rade v zmysle zásad uvedených v § 378 a nasl. CSP a zistil, že odvolania týchto účastníkov konania nie sú dôvodné.
9. Žalobcami uvádzaný odvolací dôvod spočíva v námietke nezohľadnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Za takýto dôvod považovali okolnosti, ktoré existovali v čase podania žaloby a boli zapríčinené konaním žalovaných. Okolnosti, na ktoré žalobcovia odkazujú, však bližšie nerozviedli, preto odvolaciemu súdu nie je známe, aké konanie a ktorého zo žalovaných bolo príčinou podania žaloby a aké konanie ktorého zo žalovaných viedlo žalobcov k jej späťvzatiu. Za daného stavu považoval odvolací súd odvolanie žalobcov za nedôvodné.
10. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného v 2. rade bolo rozhodujúce posúdiť, či je možné v danom prípade určiť hodnotu predmetu právnej služby, ktorá okolnosť by vylučovala použitie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Predmetom tohto konania vo veci samej bolo určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, teda určenie neplatnosti určitého procesného postupu, ktorého výsledkom bolo vydraženie nehnuteľnosti. Svojím obsahom tak išlo o žalobu v zmysle § 80 písm. c) OSP, teda o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Išlo teda o určovací spor, v ktorom súd mohol buď len deklarovať, že dražba ako právny úkon je neplatná, alebo návrh na požadované určenie zamietnuť. Pri určení tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie v občianskom súdnom konaní, predmetom ktorého je určenie neplatnosti právneho úkonu sa vychádza z hodnoty práva; právna úprava v každom jednotlivom prípade umožňuje skúmať, či takýto predmet konania je možné oceniť peniazmi a v závislosti od toho stanoviť výšku odmeny. V prípade určenia neplatnosti dražby ide o právo (právnu možnosť hmotnoprávneho i procesného charakteru), t. j. taký predmet, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch (§ 11 ods. 1 vyhlášky). Účelom právnej služby v predmetnom konaní nebolo dosiahnutie zaplatenia finančnej sumy, ani jej vymoženia, či vydania veci, ale len určenie že takýto právny úkon je neplatný. Posúdenie, či preskúmavaný právny úkon bol urobený v súlade s právnymi predpismi teda predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi. Znamená to, že predmetný určovací spor sa neviaže na konkrétnu hodnotu predmetu dražby, ale na postup, ktorý by mal byť v súlade so zákonom. Správne preto vychádzal súd prvej inštancie pri určení výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z § 11 ods. 1 a nie z § 10 ods. 1,2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Pri určení tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie v občianskom súdnom konaní, predmetom ktorého je určenie neplatnosti dražby sa preto vychádza z hodnoty práva (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR zo 17. augusta 2016 sp. zn. III.ÚS 550/2016).
11. Odvolací súd s poukazom na uvedené potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správne.
12. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaný v 1. rade bol vo vzťahu k odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade úspešný v celom rozsahu.
13. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 2. rade bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keďže žalobcovia v 1. a 2. rade boli vo vzťahu k žalovanému v 2. rade úspešní. Odvolací súd neuznal odvolaciu námietku žalovaného v 2. rade za dôvodnú, teda prisvedčil súdu prvej inštancie o správnosti stanovenia tarifnej hodnoty úkonu právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu, teda z neoceniteľného predmetu konania.
14. Žalovaný v 1. rade bol zase úspešný vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade v odvolacom konaní, pričom jeho úspech spočíval v neuznaní odvolacej námietky žalobcov v 1. a 2. rade, teda aplikáciu ust. § 146 ods. 2 OSP považoval za vecne správnu.
15. Uvedený výsledok odvolacieho konania je potrebné považovať za čiastočne úspechy uvedených procesných správ.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).