Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/98/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcov: X. F.. E. P., B. A. XXX, 2. D.. I. P., B. A. XXX, oboch právne zastúpených JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom so sídlom Zvonárska 8, Košice, proti žalovaným: 1. EMPORIO OFFICES spol. s r.o., so sídlom Špitálska 5, Prešov, IČO: 44 358 369, právne zastúpenej JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom Hlavná 11, Prešov, 2. Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Vlčkova 18, Bratislava, IČO: 36 795 038, 3. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade a o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 13C/347/2015-115 z 8. júna 2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch o povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania.

Žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

Žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný v 2. rade navzájom nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, vrátil žalobcom 92,80 Eur zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému, žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 175,02 Eur a žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 177,- Eur. Náhradu trov konania žalovanému v 3. rade nepriznal.

2. Súd prvej inštancie konanie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby, čo právne zdôvodnil ust. § 96 ods. 1,2,3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 1. júla 2016, k vráteniu súdneho poplatku pristúpil v súlade s ust. § 11 ods. 3,4,6 zákona č. 71/1992 Zb. a o trovách konania účastníkov rozhodol poukazom na ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

3. Trovy právne zastúpenia priznal súd prvej inštancie procesne úspešnému žalovanému v 1. a taktiež v 2. rade podľa § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb podľa vykonaných úkonov právnej služby v jednotlivých obdobiach. Povinnosť nahradiť trovy konania uložil žalobcom v 1. a 2. rade z dôvodu ich procesného zavinenia

zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby stanovil súd prvej inštancie 1/13 výpočtového základu s odôvodnením, že sa jedná o spor, kde hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch.

4. Proti výroku uznesenia o povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. Namietali, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval ust. § 257 CSP, hoci jeho povinnosťou bolo skúmať, či v danom prípade nie sú splnené podmienky aplikácie tohto ustanovenia. Vyslovili názor, že okolnosti, ktoré existovali v čase podania žaloby boli zapríčinené konaním žalovaných, čo v konečnom dôsledku viedlo k podaniu žaloby a tieto je možné podriadiť pod ust. § 257 ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Navrhli v napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, alebo uznesenie zmeniť a náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade nepriznať.

5. Odvolanie proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 177,- Eur podal odvolanie žalovaný v 2. rade. Odvolanie právne zdôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), teda namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky mal za to, že pri vyčísľovaní odmeny advokáta za právne služby poskytnuté v konaní o neplatnosť dražby, je potrebné vychádzať z tarifnej hodnoty vecí zodpovedajúcej výťažku z dražby, resp. z hodnoty udeleného príklepu, teda v danom prípade zo sumy 171.500,- Eur.

6. Žalovaný v 2. rade vyslovil názor, že výklad ust. § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky musí nevyhnutne zohľadňovať teleologický prístup a materiálne chápanie objektívneho práva oslobodené od tendenčného formalizmu. Preto je primárne potrebné vyhodnotiť tú skutočnosť, aké reálne právne dôsledky - účinky v právnej sfére pre účastníka má samotné rozhodnutie o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalovaný v 2. rade zdôraznil totožnosť právnych účinkov právoplatného rozsudku o určení neplatnosti dražby nehnuteľností s právnymi účinkami právoplatného rozsudku o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pri aplikácii ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších prepisov. Obidva druhy rozsudkom majú totiž totožné právne účinky, pokiaľ ide o vplyv na zmenu hmotnoprávneho postavenia účastníkov konania. Za hodnotu veci považoval odvolateľ cenu dosiahnutú vydražením, t.j. hrubú hodnotu príklepu, ktorá je dôsledkom verejného dražobného procesu, čo v danom prípade predstavuje sumu 171.500,- Eur. Odvolateľ trval na vyčíslení odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby v súlade s § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Žalovaný v 2. rade navrhol zmeniť odvolaním napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie a priznať mu trovy konania v celkovej výške 2.326,40 Eur.

7. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu 13. septembra 2016. Odvolanie žalobcov považoval za neopodstatnené, keďže aplikácia ust. § 257 (predtým ust. § 150 ods. 1 OSP) prichádza do úvahy len výnimočne a osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne. Žalobcami uvádzaný dôvod hodný osobitného zreteľa považoval za jednostranné a všeobecné konštatovanie bez dôkaznej opory. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o otázke, či prináleží žalovaným náhrada trov konania, považoval za správne, pretože dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali uplatnenie výnimky zo zásady úspechu vo veci, resp. zásady procesného zavinenia, neboli dané. Žalovaný v 2. rade zároveň vyčíslil trovy právneho zastúpenia aj za predmetné vyjadrenie.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného v 2. rade v zmysle zásad uvedených v § 378 a nasl. a zistil, že odvolania týchto účastníkov konania nie sú dôvodné.

9. Žalobcami uvádzaný odvolací dôvod spočíva v námietke nezohľadnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Za takýto dôvod považovali okolnosti, ktoré existovali v čase podania žaloby a boli zapríčinené konaním žalovaných. Okolnosti, na ktoré žalobcovia odkazujú, však bližšie nerozviedli, preto odvolaciemu súdu nie je známe, aké konanie a ktorého zo žalovaných bolo príčinou podania žaloby a aké konanie ktorého zo žalovaných viedlo žalobcov k jej späťvzatiu. Za daného stavu považoval odvolací súd odvolanie žalobcov za nedôvodné.

10. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného v 2. rade bolo rozhodujúce posúdiť, či je možné v danom prípade určiť hodnotu predmetu právnej služby, ktorá okolnosť by vylučovala použitie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Predmetom tohto konania vo veci samej bolo určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, teda určenie neplatnosti určitého procesného postupu, ktorého výsledkom bolo vydraženie nehnuteľnosti. Svojím obsahom tak išlo o žalobu v zmysle § 80 písm. c) OSP, teda o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Išlo teda o určovací spor, v ktorom súd mohol buď len deklarovať, že dražba ako právny úkon je neplatná, alebo návrh na požadované určenie zamietnuť. Pri určení tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie v občianskom súdnom konaní, predmetom ktorého je určenie neplatnosti právneho úkonu sa vychádza z hodnoty práva; právna úprava v každom jednotlivom prípade umožňuje skúmať, či takýto predmet konania je možné oceniť peniazmi a v závislosti od toho stanoviť výšku odmeny. V prípade určenia neplatnosti dražby ide o právo (právnu možnosť hmotnoprávneho i procesného charakteru), t. j. taký predmet, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch (§ 11 ods. 1 vyhlášky). Účelom právnej služby v predmetnom konaní nebolo dosiahnutie zaplatenia finančnej sumy, ani jej vymoženia, či vydania veci, ale len určenie že takýto právny úkon je neplatný. Posúdenie, či preskúmavaný právny úkon bol urobený v súlade s právnymi predpismi teda predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi. Znamená to, že predmetný určovací spor sa neviaže na konkrétnu hodnotu predmetu dražby, ale na postup, ktorý by mal byť v súlade so zákonom. Správne preto vychádzal súd prvej inštancie pri určení výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z § 11 ods. 1 a nie z § 10 ods. 1,2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Pri určení tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie v občianskom súdnom konaní, predmetom ktorého je určenie neplatnosti dražby sa preto vychádza z hodnoty práva (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR zo 17. augusta 2016 sp. zn. III.ÚS 550/2016).

11. Odvolací súd s poukazom na uvedené potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správne.

12. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaný v 1. rade bol vo vzťahu k odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade úspešný v celom rozsahu.

13. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 2. rade bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keďže žalobcovia v 1. a 2. rade boli vo vzťahu k žalovanému v 2. rade úspešní. Odvolací súd neuznal odvolaciu námietku žalovaného v 2. rade za dôvodnú, teda prisvedčil súdu prvej inštancie o správnosti stanovenia tarifnej hodnoty úkonu právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu, teda z neoceniteľného predmetu konania.

14. Žalovaný v 1. rade bol zase úspešný vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade v odvolacom konaní, pričom jeho úspech spočíval v neuznaní odvolacej námietky žalobcov v 1. a 2. rade, teda aplikáciu ust. § 146 ods. 2 OSP považoval za vecne správnu.

15. Uvedený výsledok odvolacieho konania je potrebné považovať za čiastočne úspechy uvedených procesných správ.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .