Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/352/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: innogy Energie, s.r.o., IČO: 49 903 209, so sídlom Limuzská 3135/12, Strašnice, Česká republika, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406, so sídlom Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému: B. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, Q., o zaplatenie 15 185,96 Kč (= 564,74 eura) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15 185,96 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 13 017,82 Kč od 24.06.2014 do zaplatenia a zo sumy 2 168,14 Kč od 11.09.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 15.05.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 15 185,96 Kč (= 564,74 eura) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 13 017,82 Kč od 24.06.2014 do zaplatenia a zo sumy 2 168,14 Kč od 11.09.2014 do zaplatenia.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o združených službách dodávky plynu, na základe ktorej žalobca vystupuje ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ. Touto zmluvou došlo k vzniku záväzkového vzťahu, na základe ktorého žalobca riadne a včas plnil, a teda dodal žalovanému zemný plyn a zabezpečil jeho prepravu, distribúciu do odberného miesta žalovaného. Na základe poskytnutého plnenia žalobcu podľa uvedenej zmluvy žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 118001350922 za dodávku plynu v sume 13 017,82 Kč splatnú dňa 23.06.2014 a faktúru č. 190001080340 za dodávku plynu v sume 2 168,14 Kč splatnú dňa 10.09.2014, pričom ani jednu faktúru žalovaný neuhradil.

3. Súd vo veci samej rozhodol v skrátenom rozkaznom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 16C 352/2015-44 zo dňa 02.09.2015, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a preto ho súd uznesením č.k. 16C 352/2015-55 zo dňa 12.11.205 zrušil.

4. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

5. Podľa § 167 ods. 1 C.s.p. ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

6. Podľa § 167 ods. 2 C.s.p. spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

7. Podľa § 292 C.s.p. súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučí o a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.

8. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca,

9. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p. ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.

10. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p. ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

11. Súd doručoval platobný rozkaz spolu so žalobou a jej prílohami na poslednú známu adresu žalovaného a to prostredníctvom poštového podniku a príslušného útvaru policajného zboru ako doručujúcimi orgánmi podľa § 107 a 108 C.s.p., avšak s negatívnym výsledkom. Následne súd podľa § 116 ods. 1 C.s.p. zisťoval skutočný pobyt žalovaného prostredníctvom, sociálnej poisťovne a telekomunikačných operátorov. Keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť žalobu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k nej ani na adresu zistenú podľa § 116 ods. 1 C.s.p., súd podľa 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil dňa 13.10.2017 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a príslušnej stránke súdu, pričom po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považovala za doručenú.

12. Podľa § 297 písm. b) C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

13. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

14. Keďže predmetom tohto spotrebiteľského sporu (odôvodnenie charakteru sporu je uvedené v odseku č. 42 tohto rozsudku) bola pohľadávka žalobcu v sume 564,74 eur bez príslušenstva, teda hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000,- eur a zároveň išlo len o otázku jednoduchého právneho posúdenia bez sporných skutkových tvrdení strán sporu, nebolo podľa § 297 písm. b) C.s.p. na prejednanie sporu potrebné nariadiť pojednávanie. Súd preto podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vyvesil dňa 29.01.2018 na úradnú tabuľu a webovú stránku súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 15.02.2018 o 09:50 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

15. Na základe oboznámenia sa so žalobou a predloženými listinnými dôkazmi a to: zmluvou o združených službách dodávky plynu zo dňa 22.10.2012, faktúrami č. 11800135092 a č. 190001080340,

upomienkou zo dňa 15.10.2014, zistil súd nasledovný skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.

16. Žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti obchodovania s plynom s domicilom na území Českej republiky a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 22.10.2012 v písomnej forme zmluvu o združených službách dodávky plynu (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako dodávateľa dodávať žalovanému ako odberateľovi plyn na odberné miesto 338 45 Strašice 93, Česká republika a záväzok žalovaného platiť mesačné zálohy za dodaný plyn v sume 1 500,- Kč.

17. Žalobca na základe uzavretej zmluvy vystavil žalovanému:

- faktúru č. 118001350922, ktorou vyzval žalovaného na úhrady ceny za dodaný plyn za obdobie od 30.05.2013 do 27.05.2014 v sume 13 017,82 eura, a

- faktúru č. 190001080340, ktorou vyzval žalovaného na úhradu ceny za dodaný plyn za obdobie 28.05.2014 do 20.05.2014 v sume 2 168,14 eura.

18. Žalobca upomienkou zo dňa 15.10.2014 vyzval žalovaného na úhradu oboch vyššie uvedených faktúr, ktoré neboli zo strany žalovaného uhradené.

19. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie č. 1215/2012“) ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

20. Podľa čl. 17 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.

21. Podľa 18 ods. 2 nariadenia č. 1215/2012 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

22. Podľa čl. 1 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie č. 593/2008“) toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.

23. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 593/2008 Z.z. zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

24. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 593/2008 rozhodné právo pri absencii voľby pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu; b) zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb; c) zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa nehnuteľnosť nachádza; d) bez ohľadu na písmeno c) nájom nehnuteľnosti uzavretý na dočasné súkromné použitie na obdobie maximálne šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého

pobytu prenajímateľa za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a má svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine; e) zmluva o franšíze sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu franšízanta; f) zmluva o distribúcii sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu distribútora; g) zmluva o predaji tovaru dražbou sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa koná dražba, ak také miesto možno určiť; h) zmluva uzavretá v rámci multilaterálneho systému, ktorý spája, alebo umožňuje spájanie záujmov viacerých tretích strán nakupovať a predávať finančné nástroje v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 17 smernice 2004/39/ES v súlade s nediskrečnými pravidlami a ktorý sa spravuje jediným právnym poriadkom, sa spravuje týmto právnym poriadkom.

25. Podľa čl. 4 ods. 2 nariadenia č. 593/2008 ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a) až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu.

26. Podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia č. 593/2008 bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

27. Podľa čl. 6 ods. 3 nariadenia č. 593/2008 ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b), určí sa rozhodné právo pre zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4.

28. Podľa čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 593/2008 rozhodným právom pre zmluvu podľa tohto nariadenia sa spravuje najmä: a) jej výklad; b) plnenie zmluvných záväzkov; c) v rozsahu právomoci udelenej súdu procesnými normami, dôsledky porušenia týchto záväzkov, vrátane stanovenia výšky náhrady škody, ak sa určuje na základe právnych predpisov; d) rôzne spôsoby zániku záväzkov, preklúzia a premlčanie; e) dôsledky neplatnosti zmluvy.

29. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného v Českej republike ku dňu podpisu zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) občanský zákoník upravuje majetkové vztahy fyzických a právnických osob, majetkové vztahy mezi těmito osobami a státem, jakož i vztahy vyplývající z práva na ochranu osob, pokud tyto občanskoprávní vztahy neupravují jiné zákony.

30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.

31. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

32. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.

33. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka závazkovým vztahem je právní vztah, ze kterého věřiteli vzniká právo na plnění (pohledávka) od dlužníka a dlužníkovi vzniká povinnost splnit závazek.

34. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka závazky vznikají z právních úkonů, zejména ze smluv, jakož i ze způsobené škody, z bezdůvodného obohacení nebo z jiných skutečností uvedených v zákoně.

35. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka závazky vznikají zejména ze smluv tímto zákonem výslovně upravených; mohou však vznikat i z jiných smluv v zákoně neupravených (§ 51) a ze smíšených smluv obsahujících prvky různých smluv.

36. Podľa § 1 zákona č. 458/2000 Sb. o podmínkách podnikání a o výkonu státní správy v energetických odvětvích a o změně některých zákonů v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy (ďalej len „energetický zákon“) tento zákon zapracovává příslušné předpisy Evropské unie1) a upravuje v návaznosti na přímo použitelné předpisy Evropské unie1a) podmínky podnikání a výkon státní správy v energetických odvětvích, kterými jsou elektroenergetika, plynárenství a teplárenství, jakož i práva a povinnosti fyzických a právnických osob s tím spojené.

37. Podľa § 56 ods. 1 písm. c), e) a f) energetického zákonu účastníky trhu s plynem jsou provozovatelé distribučních soustav, obchodníci s plynem a zákazníci.

38. Podľa § 72 ods. 1 energetického zákona smlouvou o dodávce plynu se zavazuje výrobce plynu nebo obchodník s plynem dodávat účastníkovi trhu s plynem plyn vymezený množstvím a časovým průběhem a účastník trhu s plynem se zavazuje zaplatit za něj cenu. Součástí smlouvy o dodávce plynu musí být ujednání o odpovědnosti za odchylku. Smlouva o dodávce plynu se zákazníkem musí dále obsahovat a) výčet odběrných míst, b) způsob úhrady plateb za dodávku plynu, c) délku výpovědní doby, ne delší než 3 měsíce, která začíná prvním dnem kalendářního měsíce následujícího po doručení výpovědi, jedná-li se o smlouvu na dobu neurčitou, se zákazníkem, jehož roční odběr plynu v jednom odběrném místě nepřesahuje 400 tis. m3, d) oprávnění zákazníka odstoupit od smlouvy v případě neplnění smluvních povinností ze strany dodavatele nebo v případě nesouhlasu s navrhovanou změnou smluvních podmínek, e) způsoby vyrozumění zákazníka o navrhované změně smluvních podmínek, f) dobu trvání smlouvy.

39. Podľa § 72 ods. 2 energetického zákona smlouvou o sdružených službách dodávky plynu se zavazuje výrobce plynu nebo obchodník s plynem dodávat zákazníkovi plyn a zajistit na vlastní jméno a na vlastní účet alespoň jednu ze služeb přepravy plynu, distribuce plynu nebo uskladnění plynu a zákazník se zavazuje zaplatit za dodávku plynu cenu a za přepravu plynu nebo distribuci plynu cenu uplatněnou v souladu s cenovou regulací. Uzavřením smlouvy o sdružených službách dodávky plynu dochází k přenesení odpovědnosti za odchylku na výrobce plynu nebo obchodníka s plynem. Smlouva o sdružených službách dodávek plynu musí dále obsahovat obdobné podstatné náležitosti jako smlouva o dodávce plynu se zákazníkem.

40. Podľa § 218 ods. 2 C.s.p. výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.

41. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o spor s tzv. cudzím prvkom, keďže žalobca je právnickou osobou (podnikateľom) s domicilom na území Českej republiky a žalovaný fyzická osoba (spotrebiteľ) s bydliskom na území Slovenskej republiky a teda ide o subjekty dvoch rozličných členských štátov EÚ, musel súd skúmať, či je daná právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci s odkazom na nariadenie č. 1215/2012 (z dôvodu, že konanie začalo dňa 15.05.2015) a ktoré rozhodné právo (hmotné právo) bude podľa nariadenia č. 593/2008 použité na posúdenie hmotnoprávneho nároku žalobcu.

42. V konaní nebolo sporné, že nárok žalobcu uplatnení v tomto konaní vyplýval zo spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalobca vystupoval pri jej uzatváraní ako podnikateľ, podnikajúci v oblasti obchodovania s plynom a žalovaný ako fyzická osoba - spotrebiteľ a preto musel súd právomoc posudzovať aj s ohľadom na to, že v konaní sa malo prejednať a rozhodnúť o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy.

43. Pri určovaní právomoci v sporoch s cudzím prvkom platí, že v prípade ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, môže podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia č. 1215/2012 dodávateľ žalovať spotrebiteľa len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Keďže nebolo sporné, že žalovaný ako spotrebiteľ má bydlisko na území SR, konkrétne Riazanská 678/24, Bratislava, právomoc súdov Slovenskej republiky bola daná a to s odkazom na čl. 18 ods. 2 nariadenia č. 1215/2012. To znamená, že súdy Slovenskej

republiky sú oprávnené prejednať a rozhodnúť vec podľa právnych predpisov upravujúce súdne konanie a činnosti súdov (tzv. procesných právnych predpisov).

44. Pre určenie rozhodného práva podľa nariadenia č. 593/2008 sú rozhodujúce kritérium existencie voľby rozhodného práva (čl. 3 ods. 1 nariadenia), ak takáto voľba neexistuje, uplatňuje sa čl. 4 ods. 1 a 2 tohto nariadenia s akcentom na čl. 6 ods. 1 nariadenia, ktorý upravuje rozhodné právo pri spotrebiteľských zmluvách. Podľa tohto článku platí, že spotrebiteľská zmluva sa spravuje rozhodným právom spotrebiteľa len za predpokladu, že podnikateľ vykonáva svoju obchodnú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takúto činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosť. Keďže žalobca ako podnikateľ nevykonáva svoju obchodnú (podnikateľskú) činnosť na území Slovenskej republiky, teda obvyklého pobytu žalovaného ako spotrebiteľa a ani túto svoju podnikateľskú činnosť, ku ktorej sa vzťahuje zmluva nesmeruje na územie Slovenskej republiky (žalobca na území SR nepodniká), nemožno určiť rozhodné právo podľa čl. 6 ods. 1 tohto nariadenia a preto sa rozhodné právo podľa čl. 6 ods. 3 tohto nariadenia určí podľa kritérií ustanovených v čl. 4 ods. 1 a 2 tohto nariadenia. Keďže zmluva uzatvorená medzi stranami sporu vykazuje prvky poskytovania služieb a distribúcie, ako rozhodné právo na posúdenie nárokov, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) a f) nariadenia č. 593/2008 sa použilo rozhodné právo Českej republiky platné a účinné v čase uzavretia tejto zmluvy z dôvodu dodržania zásady zákazu retroaktivity, a to konkrétne Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Sb.) a energetický zákon (zákon č. 458/2000 Sb.).

45. Z vykonaného dokazovanie teda vyplývalo, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy podľa 488, 489 a 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka občiansky záväzkový vzťah, na ktorý sa použil právny režim Občianskeho zákonníka, okrem úpravy práv a povinností, ktoré podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno riešiť a ktoré sa riešia podľa iných zákonov. Vzhľadom na samotný obsah a charakter tohto záväzkového vzťahu, sa použili na úpravu práv a povinností z neho vyplývajúcich ustanovenia energetického zákona.

46. Na základe zisteného skutkového stavu bolo nesporné, že žalobca na základe uzavretej zmluvy dodal žalovanému v období od 30.05.2013 do 27.05.2014 a od 28.05.2014 do 20.08.2014 plyn, na základe čoho vznikla žalovanému ako odberateľovi podľa § 72 ods. 2 energetického zákona povinnosť zaplatiť za tento dodaný plyn cenu v celkovej sume 15 185,96 Kč vyúčtovanej žalobcom žalovanému vo faktúrach č. 118001350922 a č. 19000108034. Nesporné bolo aj to, že žalovaný uvedenú cenu za dodaný plyn žalobcovi neuhradil.

47. Vzhľadom na uvedené považoval súd žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny za dodaný plyn žalovanému za dôvodný a preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, na základe čoho zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 15 185,96 Kč, a to s odkazom na § 218 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého môže súd výrok o plnení v peniazoch vyjadriť aj v cudzej mene, teda v tomto prípade v českej korune.

48. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění.

49. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

50. Podľa § 1 nařízení vlády ČR č. 142/1994 Sb. výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o osm procentních bodů.

51. Súd v dôsledku omeškania žalovaného s platením súdom priznaného nároku žalobcovi vyplývajúceho z faktúr č. 118001350922 a č. 19000108034, priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania, s odkazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, a to vo výške 8,05 % až do reálneho zaplatenia dlžných súm žalovaným žalobcovi.

52. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.