Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8P-219-2017.pdf
PDF · 95.96 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/219/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú G. B., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov X. B., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom T., B. ul. č. XXXX/XXX a U. B., nar. XX.XX.XXXX., št. prísl. SR, bytom T., G. ul. č. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Ľuboslavom Linderom, AK so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 1899/11A, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otca pre maloletú G. B., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 300 Eur mesačne počnúc 01.12.2017, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.12.2017 do 15.02.2018 vo výške 450 Eur sa otec zaväzuje zaplatiť k rukám matky v troch po sebe idúcich splátkach po 100 Eur a následnej štvrtej splátke vo výške 150 Eur, spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia, pod stratou výhody splátok a hrozbou exekúcie.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. 8P 86/2010 - 21 zo dňa 09.11.2010 v časti výroku o výživnom pre maloletú G..
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.07.2017 sa matka domáhala zvýšenia výživného pre maloletú G. zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 300 Eur mesačne počnúc 01.08.2017. Matka svoj návrh na zvýšenie výživného odôvodnila skutočnosťou, že od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer sedem rokov, za túto dobu sa zmenili pomery u všetkých účastníkov, náklady sa neustále zvyšujú, dieťa rastie, dospieva, chce sa venovať svojim záľubám, obliekať sa. Uviedla, že v minulosti si otec svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej riadne neplnil, a preto voči nemu podala návrh na vykonanie exekúcie ako aj trestné oznámenie s tým, že trestným rozkazom Okresného súdu Malacky č. k. 3T/90/2012 bol otec podmienečne odsúdený, avšak výživné následne neuhradil, a preto mu bol nariadený výkon trestu, pričom výživné potom doplatil. Uviedla, že otec pracuje v zahraničí, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka uviedla, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela manželstvo s U. B., nar. XX.XX.XXXX, z ktorého vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa - U. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom maloletá G. chcela mať tiež rovnaké priezvisko, a preto matka so súhlasom otca požiadala na matrike o zmenu priezviska maloletej na B.. Matka podľa svojho vyjadrenia bola do 31.12.2016 na rodičovskej dovolenke s maloletým U., následne v mesiaci január 2017 pracovala na dohodu v N. L. F., prevádzka T. ako predavačka, pričom od 01.07.2017 začala pracovať ako administratívna pracovníčka registračných pultov v O. a.s. v U..
Matka v priebehu konania na základe ústnej dohody s otcom svoj návrh zmenila tak, že výživné pre maloletú žiadala zvýšiť na sumu 300 Eur mesačne počnúc 01.12.2017 a zároveň súhlasila s tým, aby zročné výživné vo výške 450 Eur otec uhradil v štyroch splátkach, a to troch po 100 Eur a štvrtou vo výške 150 Eur tak, že splatnosť splátok nastane vykonateľnosťou rozhodnutia. Matka v priebehu konania uviedla, že maloletá G. navštevuje siedmy ročník Základnej školy v T., stravuje sa doma, chodí jazdiť na koňoch v T., pričom za každú návštevu jazdeckého oddielu sa platí 10 Eur. Uviedla, že maloletá chce vzhľadom k záujmu o ďalšie štúdium navštevovať hodiny kreslenia, pričom je odkázaná na súkromné hodiny, keďže do Základnej umeleckej školy v U. ju neprijali. Maloletá je v zmysle vyjadrenia matky zdravá, avšak matka mala zvýšené náklady s jej vakcináciou na HPV-vírus, na čo jej otec neprispel, išlo o dve vakcíny s doplatkom za jednu vo výške 80 Eur s tým, že zvyšnú sumu uhradila zdravotná poisťovňa, keďže očkovanie bolo vykonané do 12. roku veku dieťaťa. Matka uviedla, že maloletá tiež nosí fixný zubný strojček na spodnú aj hornú časť chrupu, pričom základný poplatok za vrchný strojček bol vo výške 180 Eur a za spodný vo výške 114 Eur s tým, že za každú návštevu t. č. platí 36 Eur, a to každý mesiac. Uviedla, že otec sa s maloletou stretáva, kontaktuje ju vždy, keď príde na Slovensko. Matka sa vyjadrila, že jej manžel je zamestnaný v spoločnosti X. F. a.s.. s príjmom cca 1 000 - 1 100 Eur mesačne, jej maloletý syn U. navštevuje materskú školu, je zdravý.
2. Dňa 09.01.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné vyjadrenie otca k návrhu matky. Otec uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného pre maloletú G. na sumu 300 Eur mesačne. Zároveň však navrhol, aby z danej sumy 200 Eur zasielal k rukám matky a zvyšných 100 Eur by poukazoval na tvorbu úspor. Otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu ( otec sa pojednávania nezúčastnil z dôvodu, že pracuje v zahraničí) v priebehu konania uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na sumu 300 Eur mesačne, a to od 01.12.2017. Zročné výživné vo výške 450 Eur navrhol uhradiť v štyroch splátkach tak, že tri budú po 100 Eur a štvrtá bude vo výške 150 Eur s tým, že splatnosť splátok nastane vykonateľnosťou rozhodnutia. Právny zástupca otca uviedol, že otec t. č. pracuje v zahraničí, kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške cca. 1 500 Eur, na Slovensko chodí podľa potreby, je rozvedený, okrem maloletej G. nemá iné vyživovacie povinnosti, má však vážny vzťah a s partnerkou plánujú uzavrieť manželstvo. Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 15.02.2018 sa otec maloletého dieťaťa nedostavil, pričom prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Preto súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len„CSP.“) s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
3. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa so zvýšením výživného pre maloletú ako aj s matkou navrhnutou sumou výživného súhlasil, poukázal na skutočnosť, že od posledného určenia výživného prišlo k podstatnej zmene pomerov u maloletej.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením o návšteve školy maloletého dieťaťa, sobášnym listom matky, potvrdeniami o príjme matky, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky o poberaní rodičovského príspevku matkou, obsahom spisu Okresného súdu Malacky 8P/86/2010, ako aj ostatným obsahom spisovej dokumentácie a zistil, že rodičia maloletej G. nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom č. k. 8P/86/2010 - 21 zo dňa 09.11.2010, právoplatným dňa 13.12.2010, Okresný súd Malacky schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej Y. zvýšeným výživným zo sumy 2.000,- Sk mesačne sumou 150 Eur mesačne počnúc 01.03.2010.
5. Matka je v súčasnosti vydatá, má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému U. B., nar. XX.XX.XXXX. Od 01.07.2017 je matka zamestnaná v spoločnosti O. a.s., kde v mesiacoch júl až december 2017 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 456,73 Eur. V období od 01.02.2017 do 30.06.2017 matka pracovala u zamestnávateľa N. L. F. spotrebné družstvo, kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 529,68 Eur. Do decembra 2016 bola matka na rodičovskej dovolenke, pričom v roku 2016 poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur. Manžel matky je zamestnaný v spoločnosti X. F. a.s.. s príjmom cca 1 000 - 1 100 Eur mesačne, maloletý U. navštevuje materskú školu, je zdravý.
6. Otec je v súčasnosti rozvedený, pracuje v zahraničí, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške cca 1 500 Eur. Okrem maloletej G. otec v súčasnosti žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Na výživu maloletej G. otec t. č. riadne prispieva, s maloletou sa stretáva, kontaktuje ju vždy, keď príde na Slovensko.
7. Maloletá G. v súčasnosti navštevuje siedmy ročník Základnej školy v T., stravuje sa doma, navštevuje jazdecký oddiel. Maloletá nosí fixný zubný strojček na hornej aj dolnej časti chrupu, inak je zdravá, matka s ňou má výdavky primerané jej veku.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 4, veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie ma dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 78 ods. 1, veta prvá, Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
16. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
17. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
18. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
19. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R
74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990), teda všestranný vývoj a rozvoj maloletého dieťaťa.
21. Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
22. Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.
23. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú Lauru je dôvodný. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pre maloletú uplynulo viac ako 7 rokov, za toto obdobie sa zmenili pomery u maloletej G. - začala navštevovať prvý stupeň základnej školy (v septembri 2011) a neskôr druhý stupeň základnej školy (v septembri 2015), je staršia, fyzicky vyspelejšia, jej potreby vzhľadom na plynutie doby úmerne k jej veku primerane vzrástli - pôvodné rozhodnutie o určení výživného pre maloletú je z doby, kedy táto bola v predškolskom veku. Je teda nesporné, že potreby dvanásťročného dieťaťa v porovnaní s potrebami dieťaťa v predškolskom veku, sú výrazne vyššie. Pôvodne určené výživné vo výške 150 Eur mesačne v súčasnosti a to nielen s poukazom na vek a vývoj dieťaťa, ale aj s poukazom na vývoj a rast životných nákladov v spoločnosti vôbec, už nepokrýva ani len základné potreby maloletého dieťa - takto určené výživné predstavuje príspevok otca na potreby dieťa vo výške 5 Eur za deň, z ktorej sumy matka nie je schopná zabezpečiť ani len základné potraviny pre maloletú, nieto ostatné potreby na všestranný rozvoj dieťaťa, zahŕňajúci nielen jeho výživu, ale aj kultúrne, športové a iné spoločenské potreby dieťaťa.
24. Čo sa týka počiatku zvýšenia výživného, súd posudzoval v prvom rade zmenu pomerov u maloletej, ktorá nastala od posledného rozhodnutia o výživnom. K tejto zmene prišlo ku dňu nástupu maloletej do 1. ročníka základnej školy a následne k ďalšej zmene pomerov došlo nástupom maloletej na druhý stupeň základnej školy, t. j. v septembri 2015. Matka však žiadala výživné priznať až odo dňa 01.12.2017, preto súd výživné pre maloletú zvýšil od tohto dňa.
25. Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, veku, zdravotného stavu oboch rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť matky o maloletú, zohľadnil vek dieťaťa ako aj skutočnosť, že maloletá G. začala navštevovať druhý stupeň základnej školy, zohľadnil návrh matky a súhlasné stanovisko otca maloletého dieťaťa.
26. Súd súbežne skúmal pomery oboch rodičov, ich majetkové a zárobkové pomery, ako aj ich schopnosti a možnosti. Konštatuje, že matka, ktorá sa o maloletú osobne stará, je zamestnaná v spoločnosti O. a.s., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 456,73 Eur. Otec pracuje v zahraničí, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške cca 1 500 Eur. Okrem maloletej G. má matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému synovi U., otec žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
27. Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach konštatuje, že nárok maloletej G. na zvýšenie výživného má dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním; je nepochybné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene okolností najmä na strane maloletej G., ktoré zakladajú nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pričom súd upozorňuje, že sa nejedná iba o zmenu vo forme nástupu G. na druhý stupeň základnej školy, ale najmä o celkovú vývojovú zmenu maloletého dieťaťa - G. je staršia, rastie, jej potreby sú v súčasnosti vzhľadom na jej vek vyššie, zvýšili sa náklady na jej ošatenie a stravu, hygienu. Preto súd návrhu matky vyhovel a výživné na matkou požadovanú sumu ( za súhlasného vyjadrenia otca) zvýšil. Z uvedenej sumy, zo svojho príjmu ako aj z príspevkov štátu tak matka bude mať dostatok prostriedkov, aby pokryla zvýšené nároky maloletej.
28. Vzhľadom k takto určenému výživnému a dobe určenia výživného súd stanovil aj výšku zročného výživného pre maloletú G. vo výške 450 Eur (3 mesiace x 150 Eur - rozdiel medzi výživným určeným od 01.12.2017 a doposiaľ určeným výživným). Súd akceptoval návrh otca, s ktorým matka súhlasila, a povolil otcovi zročné výživné pre maloleté dieťa splácať v mesačných splátkach, a to v troch po sebe idúcich splátkach po 100 Eur a následnej štvrtej splátke vo výške 150 Eur, ktoré bude zasielať spolu s bežným výživným, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia.
29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.