Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_uznanie_23Csp-265-2020.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/265/2020
Rozsudok pre uznanie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej 1./ U., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX XX J., 2./ K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. v spore o zaplatenie 16.197,51 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti zaplatenia istiny 10.265,65 Eur, zmluvných úrokov vyčíslených ku dňu 3.12.2020 vo výške 4.340,71 Eur, úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 3.12.2020 vo výške 2.150,41 Eur, zmluvného úroku vo výške 11,90 % ročne zo sumy 10.265,65 Eur odo dňa 4.12.2020 do zaplatenia, 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 14.606,36 Eur odo dňa 4.12.2020 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalované v 1. a 2. rade s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 5.931,86 Eur spolu so zmluvnými úrokmi vyčíslenými ku dňu 3.12.2020 vo výške 3.777,34 Eur, s úrokmi z omeškania vyčíslenými ku dňu 3.12.2020 vo výške 732,40 Eur, s 11,90 % ročným úrokom zo sumy 5.931,86 Eur odo dňa 4.12.2020 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.709,20 Eur odo dňa 4.12.2020 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 165,- Eur mesačne, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod stratou výhody splátok.
III. Žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 7.12.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade K., nar. XX.X.XXXX., bytom J., v 2. rade U., nar. XX.X.XXXX, bytom J., XXX XX Košice., v 3. rade K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. k povinnosti zaplatiť mu sumu 16.197,51 Eur, zmluvný úrok vyčíslený ku dňu 3.12.2020 vo výške 8.118,05 Eur, úroky z omeškania vyčíslené ku dňu 3.12.2020 vo výške 2.882,81 Eur, 11,90 % ročný úrok zo sumy 16.197,51 Eur odo dňa 4.12.2020 do zaplatenia, 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 24.315,56 Eur odo dňa 4.12.2020 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.
2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že so žalovanými v 1. rade a 2. rade a K., uzavrel zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 24.3.2015, na základe ktorej im poskytol spotrebný úver na čokoľvek, a to v celkovej výške 19.000,- Eur s dohodnutou fixnou výškou úrokovej sadzby 11,90 % p.a. Žalovaní sa úver zaviazali splatiť v 108 mesačných splátkach vo výške 279,14 Eur, splatných vždy do 16. dňa v mesiaci. Prvá splátka dlhu bola podľa zmluvy splatná dňa 16.5.2015. Konečná splatnosť pohľadávky bola účastníkmi zmluvy dohodnutá na deň 16.4.2024. RPMN bola zmluvou dohodnutá vo výške 11,50 % a priemerná RPMN vo výške 10,28 %. Dňa 16.9.2019 realizovali
žalovaní poslednú úhradu dlhu vo výške 42,78 Eur. Celkovo realizovali 75 úhrad v sumách od 0,74 Eur do 279,14 Eur. Písomným podaním zo dňa 23.11.2017 vyzval žalovaných, aby zaplatili celkovú sumu dlhu, ktorá ku dňu 23.11.2017 dosiahla výšku 3.691,11 Eur. Keďže k úhrade zo strany žalovaných nedošlo, dňa 22.1.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky a súčasne ich vyzval, aby mu celkovú pohľadávku vo výške 19.628,80 Eur zaplatili do 15 dní odo dňa prevzatia oznámenia. Ku dňu 3.12.2020 dosiahla výška dlhu žalovaných celkovo sumu 27.198,37 Eur. Predmetná suma pozostáva z istiny vo výške 16.197,51 Eur, zmluvných úrokov vo výške 8.118,05 Eur vyčíslených do 3.12.2020, úrokov z omeškania vo výške 2.882,81 Eur vyčíslených do 3.12.2020. Žalobca ďalej uviedol, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 11,90 % p.a. z istiny 16.197,51 Eur odo dňa 4.12.2020 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 24.315,56 Eur (istina 16.197,51 Eur + úroky 8.118,05 Eur) odo dňa 4.12.2020 do zaplatenia.
3. Okresný súd Košice I svojím uznesením zo dňa 7.4.2021 konanie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zastavil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade /I. výrok uznesenia/ a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal / II. výrok uznesenia/. Uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2021.
4. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
5. Na pojednávanie nariadené na deň 28.4.2022 sa dostavil zástupca žalobcu a dostavili sa aj riadne predvolané žalované v 1. a v 2. rade.
6. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu na tomto pojednávaní zobral žalobu v časti zaplatenia žalovanej istiny vo výške 10.265,65 Eur a zmluvných úrokov vyčíslených ku dňu 3.12.2020 vo výške 4.340,71 Eur, žalovaných úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 3.12.2020 vo výške 2.150,41 Eur, žalovaného zmluvného úroku 11,90 % ročne zo sumy 10.265,65 Eur odo dňa 4.12.2020 do zaplatenia a žalovaných úrokov z omeškania vo výške 5 % zo sumy 14.606,36 Eur odo dňa 4.12.2020 do zaplatenia späť z dôvodu, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, pričom neboli splnené podmienky na toto vyhlásenie. Konkrétne spoludlžníčke, žalovanej v 1. rade nebola zaslaná výzva na zaplatenie omeškaných splátok úveru pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Uviedol, že vzhľadom k týmto skutočnostiam si v spore uplatňuje iba omeškané splatné splátky úveru a k nim prislúchajúce príslušenstvo.
7. Podľa ust. § 282 Civilného sporového poriadku ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
8. Podľa ust. § 285 Civilného sporového poriadku odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
9. Rozsudok na základe uznania nároku prichádza do úvahy v prípade, ak kedykoľvek počas konania žalovaný pred súdom uzná nárok uplatnený žalobou, prípadne jeho základ. Uznanie nároku je tak procesným úkonom žalovaného, čo v praxi znamená, že toto uznanie je účinné jedine vtedy, keď sa urobí vo vzťahu k súdu. Uznanie nároku vo vzťahu k súdu je možné uskutočniť vo všetkých procesných formách predpísaných zákonom pre podania strán- podstatný bude obsah tohto úkonu. V prípade uznania nároku žalovaným súd neskúma hmotnoprávne predpoklady takéhoto uznania. Súd sa obmedzí len na konštatovanie, že žalovaný uznal nárok uplatnený žalobou. Preto súd v odôvodnení rozsudku na základe uznania nároku uvedie iba predmet konania a právny dôvod vydania rozsudku, t.j. ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
10. Keďže žalované v 1. a 2. rade na pojednávaní súdu dňa 28.4.2022 do zápisnice z pojednávania svojím výslovným prejavom žalobcom uplatnený nárok uznali a žalobca prostredníctvom svojho zástupcu na tomto pojednávaní navrhol, aby vzhľadom na uznávací prejav žalovaných v 1. a v 2. rade súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku v súlade s ust. § 282 Civilného sporového poriadku, súd vzhľadom na toto uznanie žalovaných v 1. a 2. rade a návrh žalobcu rozhodol podľa ust. § 282
Civilného sporového poriadku rozsudkom pre uznanie v zmysle žalobného petitu po jeho čiastočnom späťvzatí.
11. Podľa ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
12. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon stanovuje 3-dňovú lehotu na splnenie súdom uloženej povinnosti. Súd však môže v odôvodnených prípadoch určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti alebo môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonávať v splátkach.
13. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (R 117/1967).
14. Žalované v 1. a 2. rade vo svojej účastníckej výpovedi poukázali na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a požiadali súd o povolenie vykonať peňažné plnenie v splátkach. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní súdu navrhol, aby súd zaviazal žalované v 1. a 2. rade na splnenie ich povinnosti v splátkach vo výške 165,- Eur mesačne.
15. Po posúdení majetkových a rodinných pomerov žalovaných v 1. a v 2. rade, ale aj s prihliadnutím na v spore prejavenú snahu o plnenie záväzku z ich strany, súhlas žalobcu s peňažným plnením v splátkach, súd žalovaným v 1. a v 2. rade povolil vykonať peňažné plnenie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a zároveň žalovaným v 1. a v 2. rade určil aj podmienky zročnosti splátok. Pri nedodržaní týchto podmienok zo strany žalovaných v 1. a v 2. rade, je žalobca chránený vo výroku rozsudku určenou stratou výhody splátok.
16. Na okraj súd uvádza, že súd zaviazal žalované v 1. a v 2. rade k povinnosti uhradiť žalobcovi priznanú pohľadávku pozostávajúcu z istiny 5.931,86 Eur spolu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne v súlade s ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje tzv. pasívnu solidaritu, ktorá je vyjadrená pojmami spoločne a nerozdielne. Je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Solidarita dlžníkov voči veriteľovi môže byť založená právnym predpisom, rozhodnutím súdu, dohodou účastníkov, povahou plnenia. Po uspokojení pohľadávky veriteľa dochádza spravidla k vzájomnému vyporiadaniu medzi dlžníkmi /spoločnými či solidárnymi/. Vzájomné vyporiadanie dlžníkov je závislé od toho, aká je výška vzájomných podielov spoludlžníkov / spoločných či solidárnych/ na ich spoločnom záväzku a v akom rozsahu sa ten ktorý z dlžníkov podieľal na plnení dlhu voči veriteľovi. Výška vzájomných podielov dlžníkov /spoludlžníkov/ môže byť stanovená právnym predpisom, rozhodnutím súdu, dohodou dlžníkov, príp. ak neexistujú vyššie uvedené dôvody, nastupuje zákonný dôsledok, podľa ktorého podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere sú rovnaké.
17. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
18. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
19. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
20. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu alebo jej časť späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia (ust. § 145 Civilného sporového poriadku.) Ide súčasne o úkon fakultatívny,
keďže žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu (návrh) späť za akýchkoľvek podmienok.
21. Súd v súlade s dispozičným úkonom žalobcu konanie v časti zaplatenia istiny 10.265,65 Eur, zmluvných úrokov vyčíslených ku dňu 3.12.2020 vo výške 4.340,71 Eur, úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 3.12.2020 vo výške 2.150,41 Eur, zmluvného úroku vo výške 11,90 % ročne zo sumy 10.265,65 Eur odo dňa 4.12.2020 do zaplatenia, 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 14.606,36 Eur odo dňa 4.12.2020 do zaplatenia zastavil. Súhlas žalovaných v 1. a v 2. rade sa nevyžadoval, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením prvého pojednávania.
22. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
25. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
28. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.
29. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
30. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je v konaní preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože po začatí sporu žalovaný plnil to, čoho sa žalobca žalobou resp. návrhom domáhal, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Možno tak ustáliť, že ak žalobca zobral žalobu (návrh)
späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
31. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje tak zodpovednosť za zavinenie sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje len z procesného hľadiska.
32. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby do značnej miery relevantná. Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca v podaní, ktorým vezme späť, uviedol dôvod späťvzatia, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných predpisov.
33. V danom prípade dôvodom pre čiastočné späťvzatie žalobou uplatneného nároku bola skutočnosť, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť svojej pohľadávky, pričom neboli splnené podmienky na toto vyhlásenie. Na základe uvedeného si v spore uplatňoval po čiastočnom späťvzatí žaloby zaplatenie splatných a nezaplatených splátok za obdobie odo dňa 16.12.2017 do 16.11.2020 a tiež k nim prislúchajúce príslušenstvo. S poukazom na tieto skutočnosti zobral tak žalobca žalobu v časti žalovanej istiny vo výške 10.265,65 Eur späť, a v časti zaplatenia istiny vo výške 5.931,86 Eur zotrval na podanom žalobnom návrhu.
34. V intenciách uvedeného nebolo možné danú procesnú situáciu vyhodnotiť tak, že by bol žalobca vzal čiastočne žalobu späť pre správanie žalovaných v 1. a 2. rade, a preto je potrebné v prejednávanej veci konštatovať, že žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania.
35. O trovách konania súd tak rozhodol v súlade s ust. § 255 a ust. § 256 Civilného sporového poriadku. V danom prípade by súd mal žalovaným v 1. a v 2 rade priznať náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci, nakoľko žalované v 1. a v 2. rade boli úspešné v časti zastaveného konania 10.265,65 Eur (63,38%) a neúspešné v časti, na ktorú ich súd v rozsudku zaviazal t.j. vo výške 5.931,86 Eur (36,62%), a preto pomer úspechu žalovaných v 1. a v 2. rade po odpočítaní ich neúspechu predstavuje 26,76 %. Keďže žalované v 1. a v 2. rade si náhradu trov konania neuplatnili, a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by im v konaní nejaké trovy vznikli, súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
36. Pre úplnosť súd dodáva, že o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v súlade s ust. § 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá v konaní súdny úradník.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku vydanému na základe uznania nároku nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia [ust. § 356 písm. a) C.s.p.].
Proti výroku rozsudku o čiastočnom zastavení konania (výrok I. rozsudku), povolení splátok a určenej výške mesačných splátok (výrok II. rozsudku), a proti výroku rozsudku o trovách konania (výrok III. rozsudku) možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).