Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/174/2011

Potvrdené rozhodnutím 23Co/127/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Trnava v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobkyne: W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, E. Y., zast. JUDr. Tamás Puskás, advokát so sídlom Alžbetínske námestie 1203, Dunajská Streda, proti žalovanému: A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. d. XX, zastúpený: advokátska kancelária JUDr. Eva Skačániová, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 10C/174/2011-229 zo dňa 15. februára 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci žalobkyne: W. G., E.. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, E. Ž., zast. JUDr. Tamás Puskás, advokát so sídlom Alžbetínske námestie 1203, Dunajská Streda proti žalovanému: A. I., E.. XX.XX.XXXX, bytom I. Č.. B.. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Skačániová, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o náhradu nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 03.08.2011 sa domáhal na tunajšom súde o náhradu nemajetkovej ujmy.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä trestným rozkazom tun. súdu 2T 82/2011 čl. 6, záverom znaleckého posudku na čl. 8, 10, sobášnym listom žalobkyne a nebo. manžela , výzvou na žalovaného čl. 13, 14, záznam o dopravnej nehode čl. 15, písomným vyjadrením žalovaného čl. 22, 25, uznesením o prerušení konania čl. 30, uznesením KS Trnava č. 5To 45/2012 čl. 62, uznesením čl. 79, odvolaním čl. 91, uznesením čl. 94, odvolaním čl. 101, uznesením NS SR č. 1Tdo 38/2013 čl. 109, uznesením KS Trnava č. 9Co 71/2014, 9Co 72/2014 čl. 123, vyjadrením žalovaného čl. 130, uznesením čl. 148, uznesením KS Trnava 23Co 419/2015 čl. 160, písomným vyjadrením žalovaného na čl. 168, 177, pracovnou zmluvou žalovaného čl. 182, uznesením Ústavného súdu SR IUS 474/2016 čl. 183, dohodou o mimosúdnou vyrovnaní čl. 222 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobkyňa v žalobe ako aj na ústnych pojednávaniach uviedla, že jej neb. manžel U. G. bol dňa 04.08.2008 v čase okolo 8.50 hod. účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej ako motocyklista narazil do odbočujúceho traktora. Po tejto nehode bol rýchlo zdravotnou službou dovezený do NsP Dunajská Streda, kde mu bola poskytovaná zdravotná starostlivosť v čase okolo 10.00 hod. do 15.00 hod. kedy zomrel na operačnej sále na nezvládnuteľný hemoragicko-traumatický šok. V súvislosti s trestnou zodpovednosťou vodiča traktora t. j. žalovaného v 1 rade uviedla v žalobe, že prebieha na tun. súde trestné konanie pod č. 2T 82/2011. Vo veci bola podaná obžaloba 19.04.2011 pričom súd trestným rozkazom 2T 82/2011-237 zo dňa 29.04.2011 uznal žalovaného v 1 rade za vinného

za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že žalovaný v 1 rade dňa 04.08.2008 v čase o 8.50 hod. na ceste druhej triedy č. 510 v km 18 v smere Obce E. Ž. časť C. na obec O. viedol traktor zn. Y. EČ: B., ku ktorému bol pripojený príves nevybavený smerovými a brzdovými svetlami bez evidenčného čísla, kde v dôsledku nedostatočného venovania sa vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke začal s odbočovacím manévrom vľavo v čase keď bol predchádzaný motocyklom zn. D. Y. XXXF C.: B. vedeného poškodeným U. G., v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel, pri ktorej motocykel vrazil do ľavého zadného kolesa traktora. V dôsledku dopravnej nehody vodič motocykla utrpel rôzne poranenia, ktorým z dôvodu neposkytnutia okamžitej adekvátnej odbornej lekárskej pomoci dňa 04.08.2008 v čase o 15.15 hod. v NsP Dunajská Streda podľahol. Proti tomuto trestnému rozkazu podal žalovaný v 1 rade odpor.

5. V uvedenom trestnom konaní bolo vykonané aj znalecké dokazovanie z dobrou doprava cestná. V závere znaleckého posudku ku príčine dopravnej nehody znalec uviedol, že príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska je to, že žalovaný v 1 rade ako vodič traktora za ktorý bol pripojený príves bez funkčných smerových svetiel, chýbajúcich smerových svetiel sa plne nevenoval vedeniu traktora a nesledoval situáciu v cestnej premávke za sebou, v dôsledku čoho začal s úkonom odbočovania doľava keď už bol predchádzaný motocyklom vedeným vodičom G., ktorého vjazdom do jeho jazdnej dráhy ohrozil a následkom čoho došlo k zrážke motocykla a traktora. Znalec ďalej v znaleckom posudku uviedol, že vodič traktora teda žalovaný v 1 rade použil k jazde po pozemných komunikáciách príves, ktorý nezodpovedal podmienkam prevádzky na cestných komunikáciách. Príves totiž jednak nebol vybavený funkčnými smerovými ani brzdovými svetlami a ani evidenčným číslom. Ďalej príves bol opravený tak, že vodič traktora aj pri prázdnom prívese mal zhoršenú možnosť pozorovania priestoru v okolí prívesu a priestor v okolí mal možnosť pozorovať len cez spätné zrkadlá. Práve z uvedených dôvodov vodič traktora mal venovať zvýšenú pozornosť pri odbočovaní doľava aj pri prázdnom prívese, teda či nie je predchádzaný iným účastníkom cestnej premávky. Znalec ďalej poukázal na to, že vodič traktora tesne pred odbočením nepresvedčil či už nie je predchádzaný iným účastníkom cestnej premávky. Keby sa bol bezprostredne pred otáčaním volantu traktora doľava, teda zmenou smeru jazdy presvedčil, či už nie je predchádzaný iným účastníkom cestnej premávky, bol by videl predchádzať motocykel už v ľavom, teda protismernom pruhu, na čo by mohol reagovať napr. upustením od zmeny smeru jazdy.

6. Žalobkyňa v žalobe ďalej poukázala na § 4 ods. 2 písm. a/ a c/ zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách so znením účinnom do 31.1.2009 ako aj na § 18 ods. 1 cit. zákona. Uviedla ďalej, že poukazujúc na výsledok znaleckého posudku možno konštatovať, že žalovaný v 1 rade nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla, nedával znamenie o zmene smeru jazdy čo by ani nemohol urobiť nakoľko príves ani nebol vybavený smerovými svetlami. Porušením uvedených povinností spôsobil ťažkú ujmu na zdraví jej nebohému manželovi.

7. Pôvodne v žalobe uviedla, že prevádzkovateľom a vlastníkom predmetného traktora bolo PD so sídlom v E. Ž.U. a žalovaný v 1 rade bol zamestnancom predmetného PD. V tomto smere poukázala na § 6 ods. 3 písm. a/ cit. zákona. Zo záverov znaleckého posudku ďalej posúdila že žalovaný v 2 rade teda PD so sídlom v E. Ž. poukazujúc na § 6 ods. 3 písm. a/ cit. zákona porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa cit. zákona. Preto nesie zodpovednosť ako prevádzkovateľ ako aj zamestnávateľ za porušenie uvedenej povinnosti.

8. Poukázala ďalej na to, že dňa 04.08.2008 stratila svojho manžela. Náhlou stratou utrpela traumu a to aj preto, lebo ho stratila vo veľmi mladom veku veď v čase nehody boli s nebohým manželom vo veku 33 a 34 rokov. Mali pred sebou v podstate celý spoločný život, plánovali mať spolu aj deti. V dôsledku tragickej udalosti došlo k zásahu do jej osobnostného práva tak, že bola narušená celistvosť rodiny, zasiahnuté do jej súkromného a rodinného života, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné, keď jej ochudobnenie v citovej oblasti je v danom prípade nenapraviteľné. Dodnes je ťažké pre ňu žiť s vedomím, že ak by nenastala tragická udalosť dňa 04.08.2008, ak by príves bol vybavený potrebnými funkčnými smerovými a brzdovými svetlami, ak by žalovaný v 1 rade venoval dostatočnú pozornosť vedeniu traktora a sledoval by situáciu v cestnej premávke za sebou, jej manžel by aj dnes mohol žiť. Dodnes nemohla nadviazať vážnejšiu známosť s iným mužom, nakoľko s nebohým manželom boli spolu pred jeho smrťou už od roku 1992 t. j. 16 rokov a manželstvo uzatvorili v roku 1994.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti keďže žalovaný porušením dôležitej povinnosti zavinil ťažkú ujmu na zdraví a následne smrť nebohého U. G. s poukazom na § 13a ods. 1 a 2 sa domáhala o náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do jej osobnosti spôsobením ťažkej ujmy na zdraví a usmrtením jej blízkej osoby. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy žiadala to vyplatiť v peniazoch z dôvodu, že nie je možné domáhať sa ani obnovenia pôvodného stavu ani upustenia od neoprávnených zásahov, či odstránenia iných následkov. Od žalovaného v 1 rade žiadala obnos vo výške 7.000 € vzhľadom na to, že stratila osobu jej veľmi blízku. Pri určení výšky tejto sumy uviedla že zohľadnila skutočnosť, že škodu na zdraví spôsobil žalovaný v 1rade z nedbanlivosti a že po tragickej udalosti prejavil jej ako aj ostatných členom rodiny nebohého manžela úprimnú ľútosť.

10. Žalovaný uviedol, že žida žalobu v celom rozsahu zamietnuť, poukazujúc na § 427 OZ, 420 ods. 1 a 2 OZ. Poukázal na to, že pokiaľ je vodič motorového vozidla zamestnancom prevádzateľa zodpovedá iba za podmienok pracovnoprávnej zodpovednosti. Predpokladom zodpovednosti vodiča je taká skutočnosť, že prevádzkovateľ a osoba, ktorá v čase nehody riadila motorové vozidlo sú dva rozdielne subjekty. Ak tomu tak nie je, tak zodpovednosť u vodiča môže byť len následná, ak za škodu bude zodpovedať prevádzkovateľ.

11. Poukázal ďalej na § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z. z. ako aj na § 18 ods. 1 cit. zákona. Uviedol, že jeho vina podľa znaleckého posudku je založená na tom, že nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, použil príves, ktorý nezodpovedal podmienkam prevádzky, pri odbočovaní nedal znamenie o zmene jazdy. Pri dopravnej nehode viedol traktor, ktorého prevádzkovateľom a vlastníkom bol PD v E. Ž. a on bol jeho zamestnancom, konajúci na príkaz zamestnávateľa.

12. Uviedol ďalej, že žalobu pokladá za nedôvodnú, namietal vo veci pasívnu legitimáciu. Uviedol, že bol zamestnancom PD E. Ž. od 8.2.1999 do 16.2.2011 a pracovný pomer ukončil dohodou. Jeho pracovná pozícia bola údržbár a v rámci jeho bežných pracovných povinností nebola povinnosť jazdiť na traktore ani ho udržiavať. Kritického dňa, keď došlo ku škodovej udalosti mu nadriadený dal pokyn, aby na traktore s vlečkou išiel na pole kde sa zbiera slama. Síce takúto prácu vykonávať nemal, ale bol povinný rešpektovať príkazy nadriadených robil to, čo mu zamestnávateľ povedal, pričom uviedol, že je pravdou, že aj v minulosti niekedy na tomto traktore jazdil, ale vždy len v súvislosti s plnením jeho pracovných povinností.

13. Čo sa týka znaleckého posudku uviedol, že z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že ak by u nebohého U. G. v celom diagnostickom a liečebnom procese zvolený ten najvhodnejší postup bol by prežil túto dopravnú nehodu. Uviedol, že má vedomosti o tom, že žalobkyňa sa obrátila aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytnutej nebohému v NsP Dunajská Streda a bola odškodnená vo výške asi 1.000.000 Sk (33.193 €). Uviedol, že zo žaloby vyplýva, že prevádzkovateľom a vlastníkom traktora bolo PD E. Ž. a predmetný traktor viedol ako jeho zamestnanec na jeho príkaz. Poukázal na to, že PD v E. Ž. ako prevádzkovateľ vozidla s poukazom na § 6 ods. 3 písm. a/ zákona o premávke na pozemných komunikáciách (zákon č. 315/1996 Z. z.) nesmie prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré vrátane nákladu nespĺňa ustanovené podmienky. Preto PD v E. Ž. porušilo dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.

14. V danom prípade je nesporné, že prevádzkovateľom motorového vozidla sa nestane ani zamestnanec, ktorému zamestnávateľ poskytnuté motorové vozidlo na plnenie pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi dal. Prevádzkovateľ totiž nemusí byť totožný s vlastníkom dopravného prostriedku, prípadne s jeho vodičom. Zavinenie vodiča nemá na vznik a rozsah zodpovednosti prevádzkovateľa žiadny vplyv a túto zodpovednosť neovplyvňuje ani to, že sa voči týmto osobám vedie v súvislosti so vznikom škody trestné konanie. Ak škoda bola spôsobená v rámci plnenia úloh prevádzkovateľa, ktorý je súčasne zamestnávateľom priameho škodcu, nie je možné ustáliť zodpovednosť priameho škodcu a to aj v prípade, ak by žalobca v žalobe takýto nárok si uplatňoval. Vodič za škodu nezodpovedá, ak sú splnené podmienky podľa § 420 ods. 2 OZ. V danom prípade ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. I.US474/2016-17 zo dňa 17.8.2016, z ktorého vyplýva, že do zodpovednosti za škodu treba pokladať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobené blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Ústavný súd tak aplikoval extenzívny výklad pojmu náhrada škody a poukázal aj na svoje rozhodnutie I.US206/2015 zo dňa 29.4.2015.

15. Čo sa týka výšky požadovanej nemajetkovej ujmy voči nemu tá nie je ničím odôvodnená nakoľko podľa § 11 a 13 je nepochybné, že v tomto prípade platí zásada primeranosti. Výška nemajetkovej ujmy sa určuje s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žil, tiež s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých ku nej došlo a následky v súkromnom živote. Musí teda ísť o značnú mieru poškodenia. Uviedol ďalej, že v jeho prípade však jeho zodpovednosť ako priameho škodcu nie je daná s poukazom na to, že posudzovanie jeho zodpovednosti ako vodiča a zamestnanca prevádzkovateľa dopravného prostriedku, s ktorým k dopravnej nehode došlo sa riadi ustanovením § 422 s poukazom na ustanovenie § 427 OZ. Žiadal preto žalobu zamietnuť.

16. Podľa ust. § 11/ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

17. Podľa ust. § 13 ods. 1/ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

18. Podľa ust. § 13 ods. 2/ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

19. Podľa ust. § 13 ods. 3/ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

20. Podľa § 420 ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa § 420 ods. 2 škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

22. Podľa § 427 ods. 1 fyzické a právnické osoby, vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

23. Podľa § 427 ods. 2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla.

24. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z. z. vodič je povinný použiť na jazdu len také vozidlo, ktoré vrátane nákladu spĺňa ustanovené podmienky,

25. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona pri odbočovaní na križovatke alebo pri odbočovaní na poľnú cestu, alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť najmä pri odbočovaní na poľnú cestu alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty.

26. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že nebohý manžel žalobkyne U. G. bol dňa 04.08.2008 v čase okolo 8.50 hod. účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej ako motocyklista narazil do odbočujúceho traktora. Po tejto nehode bol rýchlo zdravotnou službou dovezený do NsP Dunajská Streda, kde mu bola poskytovaná zdravotná starostlivosť v čase okolo 10.00 hod. do 15.00 hod. kedy zomrel na operačnej sále na nezvládnuteľný hemoragicko-traumatický šok. Žalovaný v 1 rade bol odsúdený rozsudkom tun. súdu 2T 82/2011 zo dňa 16.01.2012 ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.11.2012 na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov pričom poukazujúc na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona sa trest podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 4 roky. Zároveň žalovanému v 1 rade súd ukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú W. G. teda žalobkyňu so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie.

27. Žalobkyňa pôvodne žalovala dvoch žalovaných a to žalovaného v 1 rade A. I. a žalovaného v 2 rade PD v E. Ž.. V priebehu konania žalobu voči žalovanému v 2 rade zobrala späť a to podaním zo

dňa 28.01.2015 a žiadala voči žalovanému v 2 rade konanie zastaviť. Súd svojim uznesením zo dňa 07.04.2015 zastavil konanie voči žalovanému v 2 rade.

28. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal v danom prípade na § 420 a 427 a namietal vo veci pasívnu legitimáciu.

29. Podľa úvahy súdu zodpovednosť všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov t. j. fyzických a právnických osôb v danom prípade sa zjednotia v novom znení ustanovenia § 420. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

30. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť iba výsledkom činnosti ľudí. Je teda vylúčený protiprávny úkon napr. vzniknutý následkom prírodných síl. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovať.

31. Čo sa týka príčinnej súvislosti je to jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu, čo znamená že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla iba jednu príčinu, treba rozlišovať medzi príčinami hlavnými a vedľajšími. Treba mať preto na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin.

32. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. pri úmyselnom zavinení rozoznávame úmysel priamy alebo nepriamy a pri nedbanlivosťou rozoznávame nedbanlivosť vedomú a nevedomú. Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúc či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody. Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Tento predpoklad sa však vzťahuje len na zavinenie nedbanlivostné, neplatí pre zavinenie úmyselné, ani pre hrubú nedbanlivosť. Občiansky zákonník však umožňuje zbaviť sa zodpovednosti (tzv. exkulpáciu). Škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať.

33. Čo sa týka § 427, zodpovednosť podľa tohto zákonného ustanovenia je založená na princípe zodpovednosti objektívnej, bez zreteľa na zavinenie. Takáto právna úprava pôsobí predovšetkým preventívne, lebo podnecuje k riadnej údržbe dopravných prostriedkov, k dôslednejšiemu dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky a poškodeným umožňuje účinnú ochranu. Riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie totiž ten, komu táto prevádzka slúži t. j. prevádzateľ. Napriek tomu, že pojem „prevádzateľ“ nie je definovaný, pre jeho zmysel je charakteristické, že je to taká fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať s dopravným prostriedkom. Prevádzateľ nemusí byť totožný s vlastníkom dopravného prostriedku, prípadne s jeho vodičom. Z uvedeného treba vyvodiť, že prevádzateľom nebude ten, kto má vozidlo napr. požičané iba na určitý čas, teda môže ho používať len prechodne.

34. Prevádzatelia dopravných prostriedkov ako subjekty zodpovednosti podľa tohto zákonného ustanovenia sú rozdelený do dvoch skupín, prvú tvoria fyzické a právnické osoby vykonajúce dopravu a druhú tvoria ostatní prevádzatelia motorového vozidla. U prvej skupiny prevádzateľov nie je rozhodujúce akým spôsobom je dopravný prostriedok poháňaný. Do druhej skupiny patria všetci ostatní prevádzatelia dopravných prostriedkov ktorý nevykonajú dopravu ako svoju hlavnú činnosť. Títo prevádzatelia môžu byť atak osoby fyzické ako aj právnické. V danom prípade pre vznik ich objektívnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby bola škoda spôsobená motorovým vozidlom. Zodpovednosť prevádzateľa podľa tohto zákonného ustanovenia vzniká ak ide o dopravný prostriedok a to motorové vozidlá, ktoré sú poháňané motorickou silou.

35. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k úmrtiu manžela žalobkyne, zavinil žalovaný. Uvedené jednoznačne vyplýva z právoplatného rozsudku tun. súdu 2T 82/2011 zo dňa 16.01.2012, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.11.2012, ktorým bol

žalovaný uznaný za vinného, pretože ako vodič, účastník cestnej premávky, porušil dôležitú povinnosť, keď nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, čím došlo k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel manžel žalobkyne zranenie nezlučiteľné so životom. Naviac uvedené nespochybňuje ani žalovaný. Nie je sporné ani to, že takto neoprávnene zasiahla do práv žalobkyne, ktorá stratila svojho manžela.

36. V tomto smere je nutné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010 spisová značka 1Cdo/77/2009, ktorý za správny označil záver súdov nižších stupňov, že do osobnostných práv oprávnených osôb bolo zasiahnuté zavinením dopravnej nehody, pri ktorej zahynul blízky príbuzný (syn a brat). Obdobne z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 2. 2011 spisová značka 5Cdo/265/2009 vyplýva, že „, ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, respektíve práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňanie citovej potreby, to jest nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna ) sféra. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, zostávajúca osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou “. Pri inom obdobnom rozsudku Najvyšší súd konštatoval, že zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom, ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že sa uplatňuje ako jednotný názor, v zmysle ktorého súčasťou práva na ochranu súkromia chránené v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka, je rodinný život, spočívajúci v udržiavania, rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami, a konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním nesúcim znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny.

37. Strata blízkej osoby, člena rodiny, v dôsledku jej úmrtia pri dopravnej nehode, je stratou nezvratnou a trvalou. V dôsledku tejto straty už nemôže rozvíjať žalobkyňa svoj vzťah s manželom. Stratila osobu, ktorého milovala. Zadosťučinenie podľa zák. ust. § 13 ods. 1/ Obč. zák. nemôže byť preto postačujúce. Z tohto dôvodu vzniklo žalobkyni právo na náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na ust. § 13 ods. 2/ a 3/ Obč. zák.

38. Každý si uvedomuje, že hodnota ľudského života je nevyčísliteľná. Preto nie je možné ani vyčísliť skutočnú ujmu, ktorá vznikla žalobkyni v dôsledku úmrtia jej manžela. Možné je iba poskytnúť určitú satisfakciu, ktorá sčasti dokáže zmierniť vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale nikdy nenahradí stratu blízkej osoby.

39. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, súd je toho názoru, že v danom prípade žalovaný nemá pasívnu legitimáciu, poukazujúc tu hlavne na § 420 a 427 a preto žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. V tom smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný bol zamestnancom PD E. Ž. od 08.02.1999 do 16.02.2011 o čom predložil súdu aj pracovnú zmluvu. Pracovný pomer ukončil dohodou. U zamestnávateľa pracoval ako údržbár a v jeho bežných pracovných činností nebola povinnosť jazdiť na traktore ani ho udržiavať, Je pravdou, že žalovaný zavinil predmetnú dopravnú nehodu, bol odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu č. 2T 82/2011. Súd v danom prípade sa v celom rozsahu stotožnil s vyjadrením PZ žalovaného, že predmetný prípad spadá predovšetkým na § 420 . Aj keď v danom prípade si žalobkyňa uplatňuje nárok z titulu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je rovnako potrebné prihliadať na postup ako je to uvedené v prípade ust. § 420 ods. 2 OZ. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 474/2016-17 zo dňa 17.08.2016 z ktorého vyplýva, že do zodpovednosti za škodu treba pokladať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám, obeti usmrtených pri dopravnej nehode. Ústavný súd tak aplikoval extenzívny výklad pojmu náhrada škody, pričom poukázal aj na svoje rozhodnutie I. ÚS 206/2015 zo dňa 29.04.2015. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd bol toho názoru, že pasívna legitimácia žalovaného nie je daná, žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietol.

40. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 1 podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ako aj o § 262 ods. 2 podľa ktorého o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 . V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 . Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 . V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63 . Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 .