Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-306-2017.pdf
PDF · 99.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/306/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Bratislava, Karadžičova 2, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovaným 1) V. B., N.. X.X.XXXX, K., W. XXX/XX, a 2) R. B., N.. X.X.XXXX, K., W. XXX/XX, o zaplatenie 3 380,92 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 25C/182/2016-99 z 25.5.2017 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3 380,92 eur spolu s úrokmi z dlžnej sumy vo 16,19 % ročne zo sumy 3 203 eur od 3.7.2014 až do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3 460,92 eur od 3.7.2014 do zaplatenia 28.11.2014, úrokom z omeškania 5,15% ročne zo sumy 3 380,92 eur od 29.11.2014 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol, a žalobcovi priznal voči žalovanému v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 18.3.2016 domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav: 13.10.2011 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ na jednej strane so žalovaným v 1. ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako spoludlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a zmluvu o vydaní kreditnej karty, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako veriteľa poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi viazaný spotrebiteľský úver vo výške 3 809 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou mesačných splátok v počte 96 vo výške 75,96 eur so splatnosťou prvej splátky 15.11.2011. Ďalej súd zistil, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výška úveru je: „355,90“ eur, výška mesačnej splátky: 75,96 eur, počet mesačných splátok 96. Splatnosť mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci. RPMN: 17,45%, priemerná RPMN 17,88%. Splatnosť 1. mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkom poskytnutý v dohodnutej výške, termín konečnej splatnosti úveru: dátum poslednej mesačnej splátky úveru, ktorý bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí úveru prevodom z bankového účtu. Zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zistil, že výška úverového rámca je 5000 eur, aktuálna výška úverového rámca: 600 eur, výška mesačnej splátky: min. 5% z dlžnej čiastky, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci. Výška úrokovej sadzby
26,68% ročne, RPMN: 41,76%, splatnosť 1. mesačnej splátky 10. deň v mesiaci. Z listiny označenej ako ,,oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX“ z 8.7.2014 vyplýva, že žalobca vzhľadom k omeškaniu žalovaného so splácaním spotrebiteľského úveru vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom k 2.7.2014 sa dlh žalovaných stal splatným v celom rozsahu. Zároveň vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu dlžnej istiny vo výške 3 460,92 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 3 203,01 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 257,91 eur. Citoval znenie § 1 ods.2, § 9 ods.1,2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, s účinnosťou do 30.11.2011, v znení zák. č. 394/2011 Z.z., § 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.4,5, § 54 ods.1, § 53b ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), s účinnosťou do 31.5.2014 v znení zák. č. 106/2014 Z.z., z ktorých vyplýva, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobca, ktorý zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti v nej vystupuje ako dodávateľ a žalovaná, ktorá v čase uzavretia zmluvy nebola podnikateľom, vystupuje ako spotrebiteľ. Nakoľko žalovaní nedodržali zmluvné podmienky žalobcu dojednané pri uzavretí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb z 13.10.2011 a to ani v poskytnutej dodatočnej lehote, a to aj napriek tomu, že obaja žalovaní boli k úhrade splatnej pohľadávky dodatočne vyzvaní, súd zaviazal žalovaných k povinnosti spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi dlžnú sumu poskytnutého úveru 3 380,92 eur (pozostávajúcej z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 3 203,01 eur, z titulu dlžných úrokov poplatkov a poistného z úveru vo výške 177,91 eur), spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 5,15% ročne zo sumy 3 460,92 eur od 3.7.2014 až do 28.11.2014 a úrokmi z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 3 380,92 eur od 29.11.2014 do zaplatenia. Ďalej citoval znenie § 517 ods.1 prvá veta, ods.2, § 563 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zák. č. 281/2010 Z.z., účinnom od 1.2.2013 a keďže obaja žalovaní sú v omeškaní s plnením peňažného dlhu, priznal žalobcovi úrok z omeškania v súlade s cit. zák. ustanoveniami tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal oboch žalovaných zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania, v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej citoval znenie § 255 ods.1, § 262 ods.1,2 CSP a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní neúspech v nepatrnej časti, vyslovil, že tento má právo a náhradu trov konania voči obom žalovaným v plnom rozsahu, ktorých výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku, ktorým súd rozhodol, že nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania zamieta. Má za to, že súd v zmysle § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že návrhom z 25.2.2016 sa domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia 3 380,92 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,19 % ročne zo sumy 3 203,01 eur od 3.7.2014 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 3 460,92 eur od 3.7.2014 do 28.11.2014 a úrokmi z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 3 380,92 eur od 29.11.2014 do zaplatenia a súčasne požadoval náhradu trov konania. Uplatneného nároku sa domáhal titulom neuhradených záväzkov žalovaných 1/ a 2/ z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 13.10.2011. Na základe úverovej zmluvy poskytol žalovaným 1/ a 2/ klasický spotrebiteľský úver vo výške 3 809,00 eur. Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali vrátiť mu poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 96 mesačných splátok vo výške 75,96 eur so splatnosťou prvej splátky 15.11.2011. Žalovaní 1/ a 2/ svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru mu uhradili žalovaní 1/ a 2/ do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 2 411,66 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaných 1/ a 2/ žalobca vyhlásil 2.7.2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaných l/a 2/ splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam predstavoval dlh žalovaných 1/ a 2/ voči žalobcovi sumu v celkovej výške 3 380,92 eur, ktorá pozostávala zo sumy 3 203,01 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, zo sumy 177,91 eur z titulu dlžných úrokov z úveru. Okrem toho sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,19 % ročne zo sumy 3 203,01 eur od 3.7.2014 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 3 460,92 eur od 3.7.2014 do 28.11.2014 a úrokov z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 3 380,92 eur od 29.11.2014 do zaplatenia. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov patria žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3 460,92 eur od 3.7.2014 do 28.11.2014 a úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3 380,92 eur od 29.11.2014 do zaplatenia. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh žalobcu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad výšku 5,15 % ročne. S takýmto posúdením veci
nesúhlasí, a to z nasledovných dôvodov. Poukázal na skutočnosť, že predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzavretá 13.10.2011. Citujúc znenie § 517 ods. 1 a 2 O. z. § 10c, § 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov je toho názoru, že má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 3.460,92 eur od 3.7.2014 do 28.11.2014 a úrokov z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 3 380,92 eur od 29.11.2014 do zaplatenia a nie vo výške 5,15 % ročne, ako mu priznal súd v napádanom rozhodnutí. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa žalobca nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v uvedenej zamietnutej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený úrok z omeškania v celom rozsahu. Uplatňuje si trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 5,00 eur a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 30,53 eur. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žiada, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie súdu „prvého stupňa“ v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 4.Rozsudok, bol odvolaním napadnutý len v jeho II. výroku a ostatné výroky (I. a III.) nadobudli právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané. 5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 6.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 7.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 8.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 9.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 10.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné: 11.Podľa § 517 ods.1 prvá veta O. z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 12.Podľa § 517 ods.2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 13.Podľa nar. vl. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka § 3 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 14.Podľa § 10c nar. vl. 87/1995 Z. z. - Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1.2.2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013. 15.Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov a poplatku z omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559). 16.§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, neumožňuje meniť výšku úrokov z omeškania v súvislosti so zmenami v určení základnej úrokovej sadzby, ku ktorým došlo po prvom dni omeškania s plnením peňažného dlhu. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. nesplní všetky náležitosti ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.) a ak dlh nesplní včas (v určenom čase) (R 6/2007). 17.V kontexte s uvedeným námietka žalobcu, že predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzavretá 13.10.2011 a, že má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 3 460,92 eur od 3.7.2014 do 28.11.2014 a úrokov z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 3 380,92 eur od 29.11.2014 do zaplatenia a nie vo výške 5,15 % ročne je nedôvodná, lebo zodpovednostný vzťah týkajúci sa omeškania žalovaných vznikol k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorý nastal v deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, t. j. 3.7.2014, (nie tak ako žalobca tvrdí, že vznikol pred 1.2.2013 a teda, že výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013). Úrok z omeškania, ktorý bol platný k prvému dňu omeškania (§ 3 nar. vl. 87/1995 Z. z.) 5,15% je platný po celú dobu omeškania žalovaných, bez ohľadu na jeho prípadnú zmenu až do úplného zaplatenia dlhu. 18.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 19.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22.Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto im nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. 23.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.