Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-321-2017.pdf
PDF · 103 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/321/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu X. B. proti žalovanému X. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., o zaplatenie 6.602,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. júna 2017, č.k. 20C/401/2015-86, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. a výrokovej časti III. p o t v r d z u j e.
Žalovaný n e m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.868,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,13 Eur, vo výške 8,75% ročne zo sumy 5.868,88 Eur od 14.3.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol. Vo výroku III. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70,44 %. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 12.10.2011 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže žalovanému bol úver poskytnutý na jeho osobnú potrebu, a žalobca úver poskytol ako podnikateľ, keďže predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru, pričom omeškanie presahovalo 3 mesiace. V dôsledku takéhoto porušenia záväzku zo zmluvy žalobca využil právo na predčasné zosplatnenie úveru a žalovaného vyzval listom zo dňa 18.2.2013, aby do 3.3.2013 uhradil zostávajúcu časť úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala v písomnej forme prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny anuitnej splátky, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Samotný žalobca vo svojom písomnom podaní uviedol, že pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania mení. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná ( napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa 12.3.2013, sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/816/2014 zo dňa 21.1.2015, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 1.12.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozsudky Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/36/2017, 6Co/551/2016, 4Co/263/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 23Co 263/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/172/2016 zo dňa 24.5.2016). Súd sa k tejto ustálenej súdnej praxi priklonil. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Ďalej súd zistil, že zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. V tomto smere súd považoval za nedostatočný údaj v zmluve o termíne konečnej splatnosti vymedzený v bode 5.3. zmluvy tak, že žalovaný sa zaviazal celý úver s príslušenstvom uhradiť do 120 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy, pričom banka vykoná poslednú splátku vo výške zostatku úveru s príslušenstvom v deň uvedený v bode 5.2. posledného mesiaca tejto lehoty. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Nie je postačujúce, pokiaľ sa dá termín konečnej splatnosti vyvodiť, vypočítať z iných ustanovení zmluvy. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je mu známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci O. proti A. B., ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "Smernica"). Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie (prípady Marshall,C-152/84, Faccini Dori, C-91/92 a Pfeiffer, C-397/01). Priame použitie smernice je teda neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona, teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ na výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483, bod 100, a Dominguez). Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyhodnotil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 zákona. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K rovnakému záveru dospeli aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.2.2016 a Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/363/2016-115 zo dňa 19.4.2017. Keďže predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi proti žalovanému nevzniklo právo na zaplatenie úroku z úveru a poplatkov / poplatok za poskytnutie úveru, poplatky za správu úverového účtu/, ktoré boli v zmluve dojednané a ani čiastočné úhrady žalovaného nebol žalobca oprávnený započítať na tieto nároky. Žalobcovi vzniklo právo na vrátenie nesplatenej istiny úveru. Žalobca tvrdil, že žalovaný z úveru uhradil sumu 1.131,12 Eur, a jednotlivé úhrady žalovaného aj špecifikoval, pričom tieto tvrdenia žalovaný nerozporoval, a preto ich súd považoval za nesporné, a keďže žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 7.000 Eur, s tým, že žalovaný uhradil žalobcovi titulom úveru celkovú sumu 1.131,12 Eur, ktorú započítal v celom rozsahu na istinu úveru. Žalovaný má teda nesplnenú zmluvnú povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.868,88 Eur (7.000 Eur - 1.131,12 Eur). Celá istina úveru sa stala splatnou dňa 3.3.2013 na základe výzvy žalobcu zo dňa 18.2.2013, ktorou žalovaného vyzval na úhradu celého zostatku úveru do 3.3.2013 a od nasledujúceho dňa, t. j. od 4.3.2013 je žalovaný v omeškaní so zaplatením celého zostatku úveru. Od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých omeškaných splátok a následne od nasledujúceho dňa po dni zosplatnenia celého úveru patrí žalobcovi úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania prináleží v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola vo výške 0,75% ku dňu splatnosti omeškaných 4 splátok úveru, ktorých zročnosť nastala v dňoch 16.11.2012,
17.12.2012, 16.1.2013, 18.2.2013, teda pred zosplatnením úveru, a v tej istej výške platila aj ku dňu nasledujúcemu po zosplatnení úveru, t.j. ku dňu 3.3.2013 Žalobca uplatnil dôvodne úrok z omeškania vo vyčíslenej sume 5,13 Eur, za použitia sadzby 8,75% ročne zo súm omeškaných splátok od 19.11.2012 do 14.3.2013; žalobca v doplnení žaloby riadne špecifikoval spôsob výpočtu tohto nároku. Žalobcovi teda patrí úrok z omeškania vo vyčíslenej výške 5,13 Eur za obdobie od 19.11.2012 do 14.3.2013 a vo výške 8,75% ročne zo sumy istiny 5.868,88 Eur od 14.3.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku bol úrok z omeškania žalobcom nedôvodne uplatnený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd výrokom I. zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi peňažný dlh v sume 5.868,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,13 Eur, a úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 5.868,88 Eur od 14.3.2013 do zaplatenia a výrokom II. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia spolu sumy 6.892,88 Eur, súd jeho žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 5.874,01 Eur (istina 5.868,88 Eur + úrok z omeškania 5,13 Eur), a preto úspech žalobcu predstavuje 85,22% , a súd žalobu zamietol vo zvyšnej časti (1.018,87 Eur), čo predstavuje úspech žalovaného v rozsahu 14,78%. Prevažne úspešný žalobca má potom podľa § 255 ods. 2 CSP právo proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 70,44% /85,22% - 14,78%/ z celkových trov konania, o čom rozhodol súd výrokom III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je nesprávny, nakoľko rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). K tvrdeniu súdu, že v zmluve chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. uviedol, že dobu trvania zmluvy obsahuje zmluva v čl. 9.1. - zmluva je platná a účinná dňom podpisu a je uzatvorená na dobu určitú - do splatenia všetkých záväzkov klienta voči banke vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Úverová zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá na dobu určitú, a to aj vzhľadom na to, že v úverovej zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - 120 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy. Ďalej poukázal na bod 9.6. zmluvy o úvere, v ktorom klient vyhlásil, že pred uzatvorením zmluva sa oboznámil s jej súčasťami, a to so znením všeobecných obchodných podmienok. Z uvedeného vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky, a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v obchodných podmienkach. Poukázal na výšku, počet a termíny splátok, istiny a úrokov uvedených v samotnom texte zmluvy s tým, že výška anuitnej splátky predstavovala sumu 94,26 Eur, počet anuitných splátok 120, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky - mesačne v 16. deň kalendárneho mesiaca. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka ostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku, výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak, na konci najväčší podiel splátky predstavuje istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Výška, počet a termíny splátok, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP a tým aj súčasťou zmluvy. V prospech argumentácie banky svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C- 42/15 O. a.s. c/a A. B. s poukazom na výklad čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008. Na základe uvedeného mal za to, že zmluva o úvere obsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a teda nie je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť považoval za neprimeranú sankciu, nakoľko dané náležitosti nie sú nevyhnutné pre spotrebiteľa na to, aby dokázal posúdiť rozsah svojho záväzku. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a jeho žalobe vyhovel v celom
rozsahu a zaviazal žalovaného zaplatiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu - vo výrokovej časti II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a výrokovej časti III. o náhrade trov konania podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. V zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny anuitnej splátky, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Ďalej súd zistil, že zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. V tomto smere súd považoval za nedostatočný údaj v zmluve o termíne konečnej splatnosti vymedzený v bode 5.3. zmluvy tak, že žalovaný sa zaviazal celý úver s príslušenstvom uhradiť do 120 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy, keď podľa názoru súdu je nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume (deň, mesiac, rok), kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Nakoľko zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje podstatné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k), f), považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle§ 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona. Žalovaný je preto povinný vrátiť žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny s príslušnými úrokmi z omeškania. V konaní nebolo sporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi z úveru 1131,12 Eur a nakoľko mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 7000 Eur, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5868,88 Eur s úrokmi z omeškania.
6. Odvolací súd tento právny názor súdu prvej inštancie považuje za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:
7. V posudzovanom prípade je nesporné, že nárok žalobcu je odvodzovaný z právneho vzťahu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 12.10.2011, na ktorý sa vzťahuje osobitný právny predpis, a to zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy.
8. Súd prvej inštancie podrobil uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere skúmaniu z hľadiska dodržania náležitostí vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to ako vyžaduje citovaný zákon, a to náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) a f). Zákonodarca v ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a v § 10 ods. 1. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku platný a účinný. Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. je okrem iného i to, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Keďže v danom prípade v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere taktiež neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého musí zmluva obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V preskúmavanej veci je v zmluve uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti úveru tak, že žalovaný sa zaviazal celý úver s príslušenstvom uhradiť do 120 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy. Aj podľa názoru odvolacieho súdu takýto údaj nie je dostatočný, nakoľko podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) je nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume (deň, mesiac, rok), kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Pre absenciu uvedených náležitostí vyžadovaných v § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, žalobcovi tak nevzniklo právo na
zaplatenie úrokov z úveru a poplatkov, ktoré boli v zmluve dojednané, vzniklo mu len právo na vrátenie nesplatenej istiny úveru. Keďže žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 7000 Eur a žalovaný z úveru uhradil sumu 1131,12 Eur, súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5868,88 Eur (7000 - 1131,12), spolu s úrokmi z omeškania.
9. K odvolacej námietke žalobcu, že pri posudzovaní náležitostí spotrebiteľskej zmluvy treba vychádzať z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci O. (sp. zn. C-42/2015) odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia už s touto námietkou žalobcu riadne a presvedčivo vysporiadal. Na podporu právneho názoru súdu prvej inštancie v tomto smere odvolací súd uvádza nasledovné:
10. Rozsudok Súdneho dvora vyložil článok 10 ods. 2 písm. h/ smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere /ďalej len Smernica/ v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok., článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48 vyložil v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave a článok 23 smernice 2008/48 vyložil v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
11. Z uvedeného tak vyplýva, že Smernica má iný výklad ohľadne niektorých náležitosti zmluvy o úvere /pôžičky/ na rozdiel od vnútroštátneho právneho predpisu, ktorým je zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Smernica však nemá priamy účinok, nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený a nemá ani nepriamy účinok, nakoľko jej výkladom nemožno nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem /proti zákonu/. Vzhľadom na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti ustanovenia, že zmluva o úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, pri použití výkladu Smernice, by sa jednalo o výklad contra legem, teda výklad proti vnútroštátnemu zákonu.
12. Preto aj odvolací súd pre daný prípad aplikoval výklad vnútroštátneho predpisu, ktorým je zákon o spotrebiteľských úveroch, a nie výklad Smernice. Preto zmluvu o úvere správne súd prvej inštancie v zmysle hore uvedených dôvodov považoval za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch.
13. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a výroku III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu preukázateľne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).