Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-129-2017.pdf
PDF · 123.11 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/129/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcu R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, občan SR, zastúpený advokátom - JUDr. Pavel Vöröšváry, so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo „Radošinka" Veľké Ripňany, družstvo so sídlom Nitrianska 512/108, Veľké Ripňany, IČO: 00 205 851, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 3, Topoľčany, IČO: 36 861 375, zastúpená konateľom a advokátom JUDr. Miroslavom Slávikom, o vydanie nehnuteľností a zaplatenie náhrady 3.617,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/180/2011-545 zo dňa 21. februára 2017 a o čiastočnom späťvzatí odvolania, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Odvolací súd z a s t a v u j e odvolacie konanie proti odvolaniu žalobcu v časti napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcu na vydanie nehnuteľností.
II. V ostatných napadnutých častiach - okrem zastavujúceho výroku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
III. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného vydania nehnuteľností v katastrálnom území Biskupová zapísaných na LV č.XXX ako parcela registra C číslo XXX/X orná pôda o výmere 5000 m2 v podiele 1/2-ica a na LV č.XXX ako parcela registra E číslo XXX/X orná pôda o výmere 6769 m2 v podiele 1/1-ina a zároveň zaplatenia finančného vyrovnania v sume 3.200 eur spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že je vlastníkom uvedených nehnuteľností a tieto užíva žalovaný, pričom na výzvu o vydanie nehnuteľností ako aj zaplatenia finančného vyrovnania nereagoval. Podaním zo dňa 26.3.2012 žalobca zmenil svoju žalobu tak, že sa okrem vydania predmetných nehnuteľností domáhal alternatívne vymerania náhradnej pôdy do užívania vo výmere a bonite primeranej sporným pozemkom a zároveň rozšíril svoju žalobu aj v časti týkajúcej sa finančného vyrovnania na sumu 3.768,84 eura s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 21.10.2011 do zaplatenia, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že tvrdenia žalovaného o vyčlenení pozemkov do náhradného užívania sú pravdivé iba čiastočne, nakoľko žalobca je vlastníkom pozemkov vedených aj na LV č.XXX v kat.úz. V. a na LV č.XXX v kat.úz. U. E. a pokiaľ mu žalovaný vymeral pozemky vo výmere 9.883 m2, tak ide o pozemky do náhradného užívania za tieto nehnuteľnosti a nie za tie, ktoré sú predmetom sporu, teda parc.č.XXX/X a parc.č.XXX/X. Pokiaľ ide o finančnú náhradu, tak sa jedná o náhradu ušlého zisku z predaja úrody za posledné tri roky pred podaním žaloby na súd ako aj o náhradu ušlého príspevku z fondov EÚ a ušlého príspevku na regionálny rozvoj s tým, že ušlý zisk z úrody predstavuje sumu 1.112,28 eura ročne, čo za 3 roky činí 3.336,84 eura
a ušlý príspevok z fondov EÚ ako aj ušlý príspevok na regionálny rozvoj činí 144 eur ročne a za 3 roky tento príspevok predstavuje 432 eur. O zmene žaloby súd rozhodol na pojednávaní dňa 26.6.2012 tak, že pripustil zmenu žaloby podľa podania zo dňa 26.3.2012.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť s tým, že žalobca je síce vlastníkom sporných parc.č.XXX/X a XXX/X spolu o výmere 9269 m2 a tieto nehnuteľnosti sú užívané žalovaným vo väčšom pôdnom bloku spolu s ďalšími pozemkami a teda pozemky žalobcu sa nedajú reálne vyčleniť, avšak z tohto titulu žalobcovi nevznikajú žiadne nároky, keďže sa so žalobcom dohodol pred niekoľkými rokmi na tzv. náhradnom užívaní a žalobcovi boli vydané do užívania pozemky zodpovedajúce výmere, ktorá mu patrí. Potvrdil, že okrem nehnuteľností, ktoré žalobca uviedol vo svojej žalobe je tento vlastníkom aj pozemkov zapísaných na LV č.XXX v kat. úz. V. a teda celkovo žalobca vlastní v tomto katastrálnom území poľnohospodársku pôdu o výmere 13 093 m2 a v minulosti bola žalobcovi z pozemku parc.č.XXX vyčlenená plocha 4883 m2, avšak tento začal užívať plochu o výmere 6812 m2 a k tomu si ešte pričlenil ďalšiu výmeru 6269 m2 a teda v skutočnosti užíva 13081 m2. Z uvedeného dôvodu neobstojí žaloba na vydanie nehnuteľností ako aj na zaplatenie finančného vyrovnania. Po vykonaní znaleckého dokazovania žalovaný poukázal na to, že žalobca v kat. úz. M. vlastní výmeru 3237 m2 a užíva výmeru 3913 m2 a v kat. úz. V. vlastní výmeru 15134 m2 a užíva výmeru 16911 m2, teda viac ako mu v skutočnosti patrí.
3. Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 4C/180/2011 - 353 zo dňa 03.10.2014 tak, že konanie o návrhu - žalobe navrhovateľa (žalobcu) na finančné vyrovnanie v časti zaplatenia sumy 151,23 eura s príslušenstvom zastavil, vo zvyšnej časti predmetu konania
- o vydanie označených nehnuteľností a zaplatenia sumy 3 617,61 eura s príslušenstvom žalobu žalobcu zamietol s tým, že žalobcovi uložil povinnosť doplatiť na účet súdu na súdnom poplatku za podaný návrh sumu 25 eur a zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu v sume 809,30 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil do 30- ich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §12 ods. 4, 12a ods. 1, 2, 3 zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, § 420 ods.1, 2, 3, § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na vydanie nehnuteľnosti, resp. alternatívne vymeranie náhradnej pôdy nie je dôvodný. Je nesporné, že navrhovateľ je vlastníkom pozemkov v kat. úz. V., výlučným vlastníkom parc. č. XXX/X o výmere 6769 m2 a podielovým spoluvlastníkom parc.č. XXX/X o výmere 5000 m2 v podiele 1 a výlučným vlastníkom pozemkov zapísaných LV č.XXX o výmere 3824 m2. Spolu by mal užívať poľnohospodársku pôdu vo výmere 13093 m2.V minulosti sa domáhal od odporcu vydania parcely č. XXX/X o výmere 6769 m2. Na jeho žiadosť odporca reagoval tak, že podľa LV má nárok na užívanie výmery 13093 m2 a z parc.č. XXX mu bolo vymeraných 4883 m2, ale navrhovateľ svojvoľne užíva väčšiu výmeru pôdy, ako bola vymeraná, i keď v daňovom priznaní uvádza iba 9883 m2. Vzhľadom k tomu, že odporca užíva parc. č. XXX/X a XXX/X, vydania ktorých sa navrhovateľ domáha, vo väčších pôdnych blokoch spolu s ďalšími pozemkami, nie je reálna možnosť tieto pozemky navrhovateľovi vyčleniť a má nárok na vyčlenenie a užívanie náhradných pozemkov. Z toho dôvodu považoval za potrebné zistiť, aké pozemky navrhovateľ užíva a koľko činí ich výmera. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že navrhovateľ v jednotlivých pôdnych blokoch užíva súhrne pozemky o výmere 16911 m2, pričom je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom výmery 13093 m2 (pozemky na LV č. XXX, XXX, XXX). Pokiaľ by boli započítané aj ďalšie poľnohospodárske pozemky na LV č. X a č. XXX vo výmere 3069 m2, tak by to činilo 16162m2. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že navrhovateľom užívané pozemky majú väčšiu výmeru ako mu vlastnícky patria, a preto jeho nárok na vymeranie pôdy nie je dôvodný. Nepreukázal, že jeho nárok na vydanie je oprávnený, keďže nehnuteľnosti, vydania ktorých sa domáha, užíva odporca v rámci blokových parciel, z ktorých nie je možné vyčleniť pozemky navrhovateľa a vzhľadom na vyššie uvedené mu nevznikol nárok na vymeranie ná hradnejpôdy, keďže užíva poľnohospodársku pôdu vo väčšej výmere, ako mu patrí. Uzavrel, že natejto skutočnosti nič nemení ani dohoda o hospodárení so spoločnou vecou uzatvorená medzi navrhovateľom a W. M. 02. 04. 2012, ktorú považoval za právne irelevantnú. Konštatoval, že odporca predložením viacerých nájomných zmlúv dokladoval, že má nájomný vzťah k pozemkom, ktoré oprávnene užíva. Navrhovateľ potvrdil, že pre účely poskytovania podpory z pôdohospodárskej platobnej agentúry deklaruje užívanie pôdy o výmere 2,58 ha, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi, v dôsledku čoho užíva okrem pozemkov v pôdnych blokoch uvedených v znaleckom posudku aj ďalšie pozemky a je právne bezvýznamné jeho tvrdenie, že časť z nich užíva v ochrannom pásme železníc alebo vodného toku. Vzhľadom na to, že od rozhodnutia súdu o nároku navrhovateľa na vydanie nehnuteľností
alebo vymeranie náhradnej pôdy sa odvíjal aj nárok na finančnú náhradu, aj v tejto časti považoval nárok za nedôvodný, keďže nebol daný základ z dôvodov uvedených vyššie. Konštatoval, že zaplatenia finančného vyrovnania by sa mohol navrhovateľ domáhať len v prípade, ak by bolo preukázané, že za posledné tri roky pred podaním návrhu mu bolo umožnené užívať poľnohospodársku pôdu v nižšej výmere, ako mu patrí a tým bol ukrátený o zisk z produkcie poľnohospodárskych výrobkov aj o príspevok na túto činnosť. Keďže súd zistil, že užíva poľnohospodársku pôdu vo vyššej miere, nepovažoval nárok za oprávnený, preto ho zamietol. V časti zaplatenia finančnej náhrady v sume 151,23 eura súd prvého stupňa konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu podľa § 96 ods. 1, 2 OSP. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol v zmysle zák. č. 721/1992 Zb. o súdnych poplatkoch konštatujúc, že navrhovateľ sa domáha vydania nehnuteľnosti a zaplatenia sumy 3.200 eur. Bol mu vyrubený nižší, ako predpísaný súdny poplatok, preto mu v zmysle § 7 ods. 7 a § 2 ods. 1 písm. a/ cit.zákona vyrubil doplatok v súdnom poplatku. O trovách štátu rozhodol súd prvého stupňa podľa § 148 ods. 1 OSP a navrhovateľa, ktorý nemal v konaní úspech zaviazal na náhradu trov štátu, ktoré boli vyplatené na znalečnom.
4. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8Co/1027/2014 - 375 zo dňa 28.05.2015 zrušil rozsudok tunajšieho súdu v napadnutých zamietajúcich častiach výrokov a výroku o trovách štátu a vec mu vrátil na ďalšie konanie vychádzajúc z toho, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa síce správne aplikoval zák. č. 504/2003 Z. z., ale jeho skutkové závery, pre ktoré zamietol žalobou uplatnený nárok, nezodpovedajú aplikácii právnej úpravy dopadajúcej na súdenú vec. Súd prvého stupňa iba všeobecne konštatoval, že ak žalobca užíva väčšiu výmeru, ako mu vlastnícky patrí, nemá nárok na vydanie nehnuteľnosti, vymeranie pôdy a ani finančné vyrovnanie. Uvedený záver je nesprávny, keďže nemá oporu vo vykonanom dokazovaní z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Pre posúdenie veci podstatné, vychádzajúc z doposiaľ zisteného skutkového stavu zistiť, keďže žalovaný nepopiera, že užíva sporné pozemky, v akom právnom režime má sporné pozemky, nakoľko z LV č. XXX a XXX vyplýva, že nehnuteľností sú vo vlastníctve žalobcu. Parc. č. XXX/X nadobudol na základe rozhodnutia ROEP z 15. 05. 2009 a parc. č. XXX/X na základe osvedčenia o dedičstve. V tomto smere bolo potrebné zistiť, či žalovaný pozemky žalobcu užíva napr. na základe nájomnej zmluvy, s kým ju uzatvoril, kedy, prípadne na základe iného právneho titulu alebo bez nájomnej zmluvy. Dôkazné bremeno preukázania, že pozemky žalobcu užíva žalovaný oprávnene, je na žalovanom. Záver súdu prvého stupňa, že žalobca užíva viac, ako mu vlastnícky patrí a to z pozemkov vo vlastníctve, resp. v nájme žalovaného (ktorá skutočnosť zatiaľ preukázaná nebola), je toto právne významné iba vtedy, ak by tieto samotný žalovaný dal žalobcovi právne prípustnou formou do užívania práve za jeho pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania. Obrana žalovaného, že užíva pozemky žalobcu je právne významná len v prípade, ak pozemky žalobcu užíva legálne, to znamená na základe zákonom dovoleného právneho titulu. Keďže súd prvého stupňa nezisťoval, na základe akého právneho titulu žalovaný pozemky žalobcu užíva, odvolací súd nemôže zaujať správny názor pre ďalšie posúdenie veci. Všeobecne je možné konštatovať, že pokiaľ by žalovaný pozemky žalobcu neužíval na základe dovoleného právneho titulu, neobstojí jeho obrana v tom, že žalobca užíva pozemky inde a vo väčšej výmere, pokiaľ by mu neboli za sporné pozemky vymerané iné pozemky. Žalobca sa domáha vydania nehnuteľnosti, ktorú má v podielovom spoluvlastníctve s W. M. a to parc. č. XXX/X. Súd prvého stupňa v tomto smere neučinil žiadny právne významný záver o tom, či bol dodržaný postup podľa § 139 ods. 2 OZ, ktorý vyplýva z ust. § 12 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z. z. aj s ohľadom na dohodu o hospodárení so spoločnou vecou uzatvorenú 02. 04. 2012 (v spise na čl. 142). Súd druhej inštancie ďalej upriamil pozornosť súdu prvej inštancie na žalobný petit v časti, ktorou sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému vymerať mu náhradné pozemky s ohľadom na jej prípustnosť a zákonný postup podľa citovaného zákona. V § 12a ods. 5 zákon upravuje postup pre prípad, ak si nájomca nesplní povinnosť uzatvoriť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu. V tom prípade doterajší prenajímateľ oznamuje uvedenú skutočnosť Obvodnému pozemkovému úradu, ktorý vo veci ďalej postupuje v zmysle citovaného zákona predpísaným spôsobom. V tejto súvislosti súd druhej inštancie dodáva, že § 12a sa týka právnych vzťahov, kedy sa zmluvný nájom skončil alebo má skončiť, ktorá skutočnosť v danom prípade však doposiaľ preukázaná nebola. V prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že žalovaný užíva pozemok žalobcu bez nájomnej zmluvy, je daný postup v zmysle ust. § 12 cit. zákona, kedy má vlastník pozemku právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo vrátenie a prevzatie pozemku. Otázku peňažnej náhrady súd prvej inštancie bude riešiť a to až po vyriešení základu sporu, ktorým sú práva účastníkov konania k sporným pozemkom.
5.1. Napadnutým zhora označeným (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:
5.2. Súd žalobu žalobcu na vydanie nehnuteľností v katastrálnom území V. zapísaných na LV č.XXX ako parcela registra C číslo XXX/X orná pôda o výmere 5000 m2 v podiele 1/2-ica a na LV č.XXX ako parcela registra E číslo XXX/X orná pôda o výmere 6769 m2 v podiele 1/1-ina zamieta. 5.3. V časti alternatívneho vymerania náhradnej pôdy do užívania vo výmere a bonite primeranej pozemkom parc.č. XXX/X a parc.č. XXX/X súd konanie zastavuje. 5.4. Súd žalobu žalobcu na finančné vyrovnanie v časti zaplatenia sumy 3 617,61 eura s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 21.10.2011 do zaplatenia zamieta. 5.5. Žalobca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov štátu v sume 809,30 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 5.6. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - Zákon č. 40/1964 Zbierky - § 126 odsek 1 a 2), a citované ustanovenia zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (§ 22 odsek 1 písmeno a/, § 22 odsek 2 veta prvá) odôvodnil nasledovne:
7. Na základe stanoviska súdu druhej inštancie bolo doplnené dokazovanie, pričom žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.03.2016 (č.l. 401) uvádzal, že sporné pozemky užíva v rámci blokových parciel ešte z doby JRD Veľké Ripňany, teda pred rokom 1991 na základe práva družstevného užívania pôdy a účinnosťou zákona č. 229/1991 Zb., toto právo zaniklo a zároveň sa podľa § 22 ods. 2 citovaného zákona zmenilo na nájomný vzťah. Keďže ide o pozemky nedostupné, tak aj v prípade zániku nájomného vzťahu ich nebude možné vydať a muselo by sa postupovať podľa ustanovenia § 12a zákona č. 504/2003 Z.z. a v tom prípade nie je daná vecná príslušnosť súdu. V rámci ďalšieho dokazovania žalovaný predložil fotokópiu členskej prihlášky zo dňa 25.08.1960, podľa ktorej sa otec žalobcu M. M. prihlásil za člena JRD v Biskupovej s tým, že v tom čase ako roľník disponoval poľnohospodárskou pôdou o výmere 2,95ha a z toho bola orná pôda 2,89ha. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj žalobca a to na pojednávaniach dňa 01.04.2016 a 25.11.2016, keď opakovane uviedol, že jeho rodičia museli vstúpiť do družstva a to najskôr do JRD v Biskupovej a na ich roliach ďalej hospodárilo družstvo, ktoré sa potom zlúčilo s JRD vo Veľkých Ripňanoch. Potvrdil, že jeho otec M. M. v roku 1960 vstúpi do JRD Biskupová spolu so všetkými pozemkami, ktoré obhospodaroval a ďalej s týmito pozemkami hospodárilo družstvo a neskôr s nimi hospodárilo JRD. Veľké Ripňany. S pozemkami družstvo hospodárilo aj pred rokom 1990 a rovnako aj po roku 1990 prakticky až doposiaľ, pričom pozemky mu vydané neboli, i keď žiadal o ich vydanie. Žiadnu výpoveď z nájmu však družstvu nedával a aj keď sním jednal, tak k dohode nedošlo.
8. Z fotokópie spisu RI 275/1966 súd zistil, že žalobca dňa 04.04.1966 uzavrel kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice s predávajúcou T. P. a na základe tejto kúpnej zmluvy mu bol predaný domový majetok v kat.úz. V. vo vložke č. XX a to parc.č. XXX/XX a časť parc.č.XXX/X a to dom a záhrada, ktoré boli dovtedy vedené na Máriu Chudú v celosti a ktoré predávajúca T. P. zdedila rozhodnutím ŠN v Topoľčanoch zo dňa 18.02.1966 č. D103/66, pričom podľa EN sa jednalo o parc.č. XXX/XX o výmere 360m2 a parc.č. XXX/XX záhrada o výmere 1.572m2. Okrem tejto kúpnej zmluvy spisový materiál obsahuje citované dedičské rozhodnutie , ako aj výpis z pozemno-knižnej vložky č. XX, podľa ktorého U. N. bola v celosti vlastníčkou parc.č. XXX/X, roľa o výmere 8341m2 ako aj domu, súp.č.XX s dvorom a parc.č. XXX/XX o výmere 360m2. Žalovaný zároveň predložil fotokópiu členskej prihlášky za člena JRD v Biskupovej zo dňa 25.08.1960, podľa ktorej sa Mária Chudá stala členkou družstva s tým, že výmera poľnohospodárskej pôdy, ktorú vniesla do družstva predstavovala 5,40ha a z toho ornej pôdy 5,25ha. Zo správy Okresného úradu Topoľčany odbor katastrálny (č.l. 521) vyplýva, že parc.reg. E č. XXX/X v kat.úz. V. je združená v parcele reg. C č. XXX/X a posledný známy evidovaný užívateľ tejto nehnuteľnosti bol žalovaný a taktiež je žalovaný evidovaný ako posledný známy užívateľ parc.č. XXX/X v kat. úz. V..
9. Z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. X v kat.úz. V. ako parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 302m2, parc.č. XXX/XX orná pôda o výmere 1.063m2 a parc.č. XXX/XX orná pôda o výmere 509m2 spolu domom súp.č. XX na parc.č. XXX/.XX a to na základe kúpnej zmluvy RI 275/66 a zároveň je výlučným vlastníkom parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 6.769m2 zapísanej na LV č. XXX, pričom titulom nadobudnutia je kúpna zmluva RI 275/66 a rozhodnutie ROEP zo dňa 15.05.2009 č. Z1500/09. Okrem toho je podielovým spoluvlastníkom parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 5.000m2 zapísanej na LV č.
XXX a to v podiele 1/2-ca na základe osvedčenia o dedičstva 13D/515/05 a ďalším spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti je žalovaný v podiele 1/2-ca na základe kúpnej zmluvy V160/14.
10. Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na vydanie nehnuteľností a vyplatenie náhrady nie je dôvodná a preto ju súd zamietol. Je nesporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parc.č. XXX/X v kat.úz. V., vydania ktorej sa od žalovaného domáha, avšak tento jeho nárok v súčasnej dobe nie je oprávnený, nakoľko ide o pozemok, ktorý má v nájme žalovaný a preto tento nájomný vzťah bráni tomu, aby mohol byť uspokojený nárok žalobcu na vydanie pozemku. V rámci dokazovania bolo zistené, že právny predchodca žalobcu a to otec M. M. dňa 25.8.1960 vstúpil do JRD Biskupová, ktoré sa neskôr zlúčilo s JRD Veľké Ripňany ako právnym predchodcom žalovaného a zároveň do družstva vniesol všetky poľnohospodárske pozemky, ktoré v tom čase užíval, čo potvrdil aj žalobca a teda k týmto pozemkom vzniklo právo družstevného užívania, ktoré síce zaniklo v zmysle § 22 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 229/1991 Zb., avšak zároveň podľa § 22 ods. 2 citovaného zákona, dňom jeho účinnosti, vznikol medzi doterajším užívateľom pozemkov a ich vlastníkom nájomný vzťah, ktorý je možné vypovedať k 1.októbru bežného roka. V prípade parc.č. 220/2 teda bolo preukázané, že vstupom otca žalobcu do družstva vzniklo k tomuto pozemku právo družstevného užívania, ktoré sa zo zákona zmenilo na nájomný vzťah a tento doposiaľ vypovedaný nebol, čo potvrdil aj samotný žalobca, ktorý neprodukoval žiaden dôkaz o doručení výpovede žalovanému a iba požadoval vydanie tohto pozemku bez toho, aby jeho žiadosti predchádzala výpoveď z nájmu. Uvedená skutočnosť bráni tomu, aby mohlo byť vyhovené žalobe v časti vydania parc.č. XXX/X a preto v tejto časti bola žaloba zamietnutá a rovnako súd zamietol žalobu aj v časti o nároku žalobcu na vydanie parc.č. XXX/X, nakoľko bolo preukázané, že žalobca uvedenú nehnuteľnosť nenadobudol do svojho vlastníctva i keď tomu nasvedčuje zápis na LV č. XXX vychádzajúci z pozemno- knižnej vložky č. XX a kúpnej zmluvy RI275/66, avšak po oboznámení sa s touto kúpnou zmluvou ako aj ďalšími dokladmi súd zistil, že žalobca od predávajúcej Gertrúdy Pecháčovej odkúpil dom na parc.č. XXX/XX spolu s týmto pozemkom o výmere 360m2 a zároveň záhradu parc.č. XXX/XX o výmere 1.572 m2, ktorá bola vyčlenená z pôvodnej parcely č. XXX/X, roľa o výmere 8.341m2 a tomuto nasvedčuje aj zápis na LV č. 5, keď parc.č. XXX/XX a parc.č. 197/44 majú spolu výmeru 1.572m2 teda toľko, čo zodpovedá výmere záhrady parc.č. XXX/XX, ktorú žalobca nadobudol kúpnou zmluvou. Parc.č. XXX/ X na LV č. XXX má výmeru 6769m2 a teda spolu s výmerou parc.č. XXX/XX a XXX/XX to predstavuje 8341m2, čo zodpovedá výmere pôvodnej parcely č. XXX/X, roľa, zapísanej vo vložke č. 96. Aj z obsahu samotnej kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobca nadobudol kúpou iba časť parcely č. XXX/X a to výmeru 1572m2 a preto na základe tej istej kúpnej zmluvy nemohol byť vykonaný zápis na LV č. XXX a teda rozhodnutie ROEP zo dňa 15.05.2009 je nesprávne. Pokiaľ by však súd mal rešpektovať tento zápis na LV č. XXX, tak je nesporné, že vlastníčka parc.č. XXX/X U. N. dňa 25.08.1960 vstúpila do JRD v Biskupovej spolu so všetkými poľnohospodárskymi pozemkami a teda aj k zvyšku parc.č. XXX/X vzniklo právo družstevného užívania, ktoré sa zo zákona zmenilo na nájomný vzťah a tento bráni tomu, aby mohlo byť vyhovené žalobe na vydanie nehnuteľností. Z uvedených dôvodov žalobcovi v čase rozhodovania súdu chýbala aktívna legitimácia, aby si mohol úspešne uplatniť nárok na vydanie nehnuteľností, keďže tieto v súčasnej dobe užíva žalovaný ako nájomca a preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
11. V časti alternatívneho nároku na vymeranie náhradnej pôdy do užívania žalobca v priebehu konania zobral žalobu späť so súhlasom žalovaného a preto súd podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP v tejto časti konanie zastavil.
12. Žalobca sa okrem toho domáhal aj zaplatenia sumy 3.617,61 eura s príslušenstvom z titulu finančného vyrovnania za užívanie sporných pozemkov zo strany žalovaného, avšak základom sporu bola oprávnenosť nároku žalobcu na vydanie pozemkov a pokiaľ v tejto časti žaloby nebol žalobca úspešný, tak mu nebolo možné priznať ani uplatnené finančné nároky, nakoľko v tejto časti konania by mohol byť žalobca úspešný len v prípade, ak by preukázal, že žalovaný mu znemožnil užívať pozemky a tým mu spôsobil finančnú ujmu, avšak súd mal za preukázané, že žalovaný pozemky užíval na základe zákonného nájomného vzťahu a preto nárok žalobcu v tejto časti nie je dôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.
13. V priebehu konania bola zo štátnych prostriedkov na znalecké dokazovanie vynaložená suma 809,30 eura a keďže žalobca nebol v konaní úspešný, tak súd ho podľa § 259 CSP (Civilný sporový poriadok - zák. č. 160/2015 Z. z.) zaviazal na náhradu trov štátu v uvedenej výške.
14. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 257 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci prakticky plný úspech a v zásade by mal nárok na priznanie náhrady trov konania, náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
15. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním - okrem výrokov o zastavení konania v časti alternatívneho vymerania náhradnej pôdy do užívania a v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému, napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zmeny v napadnutých častiach tak, aby bolo vyhovené jeho žalobe v časti požadovaného vydania označených nehnuteľností a v časti o zaplatenie požadovaného finančného vyrovnania, keď požadoval od žalovaného náhradu trov konania právneho zastúpenia vo výške 100%. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach považuje za nesprávne, pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa, respektíve sa nesprávne vysporiadal s predloženými listinnými dôkazmi a s výpoveďami účastníkov konania a tiež na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (poukázal na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, i keď odvolanie podával za účinnosti CSP). Nesúhlasí s odôvodnením súdu v tom zmysle, že by žalovaný užíval predmetné pozemky na základe práva družstevného užívania pôdy, a že v zmysle zákona číslo 229/1991 Zb. jeho účinnosťou vznikol nájomný vzťah podľa § 22 odsek 1 tohto zákona. Citujúc ustanovenie § 22 zákona číslo 229/1991 Zb. a ustanovenie § 24 odsek 2 zákona číslo 162/1990 Zb. uviedol, že tieto ustanovenia zákona treba vykladať tak, že ustanovenie § 22 odsek 2 zákona číslo 229/1991 Zbierky sa aplikuje iba v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 22 odsek 1 tohto zákona. V prípade pokiaľ by žalovaný vôbec preukázal, že užíval predmetné pozemky na základe práva družstevného užívania pôdy, bolo by zrejmé, že v jeho prípade by došlo iba k zániku práva družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorý nie je člen poľnohospodárskeho družstva v zmysle ustanovenia § 22 odsek 1 písmeno a/ zákona číslo 229/1991 Zb. Je pravdou, že žalovaný vyprodukoval dokazovanie v tom zmysle, že jeho právny predchodca - otec M. M. vstúpil do JRD Biskupova a tiež tam vstúpil aj právny predchodca Mária N., avšak podľa jeho názoru právo družstevného užívania pôdy v zmysle zákona číslo 504/2003 Z.z. automaticky neprechádza na právneho nástupcu, to znamená na neho, ako je to v prípade nájomného vzťahu, takáto právna úprava by musela vyplývať priamo zo zákona, čo však nie je prípad práva družstevného užívania pôdy v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z. Podľa jeho názoru, preto pokiaľ on ako žalobca nie je členom družstva žalovaného, tak ani k predmetným pozemkom v tomto čase neexistuje právo družstevného užívania pôdy. Podľa jeho názoru existenciu nájomnej zmluvy považoval Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení v tejto veci za podstatnú skutočnosť, ktorá bola relevantná pre rozhodnutie vo veci samej, nepovažoval za relevantnú skutočnosť existenciu práva družstevného užívania pôdy, ale priamo existenciu nájomnej zmluvy. Podľa intencií Krajského súdu v Nitre pokiaľ medzi účastníkmi konania neexistuje platná nájomná zmluva na užívanie predmetných pozemkov, mal by byť žalovaný povinný predmetné pozemky jemu vydať. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie pri svojich záveroch pochybil, nakoľko mal považovať za relevantnú skutočnosť to, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá nájomná zmluva, a preto on bol aktívne legitimovaný podať žalobu na vydanie predmetných pozemkov a to podľa § 12 odsek 4 Zákona číslo 504/2003 Z.z., ktorý počíta iba s existenciou nájomnej zmluvy a nie napríklad práva družštevného užívania pôdy.
16. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, keď požadoval aj náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca procesne argumentuje ustanoveniami už neúčinného OSP a celé jeho odvolanie stojí na argumentácii, v ktorej polemizuje s právnym záverom súdu, ktorým tento aplikoval na riešený prípad ustanovenie § 22 Zákona číslo 229/1991 Zb. a vyslovil právny záver, že k predmetným pozemkom mal právo užívania družstevného užívania pôdy k 24.06.1991 a toto právo sa zmenilo na nájomný vzťah, ktorý dosiaľ nezanikol. Je toho názoru, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní plne rešpektoval názor odvolacieho súdu a zisťoval existenciu alebo neexistenciu jeho titulu k užívaniu predmetných pozemkov, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tento právny titul jestvuje a je ním práve nájomný vzťah vzniknutý priamo zo zákona. Zostalo medzi stranami v spore nesporným, že žalobca voči nemu neurobil žiadny úkon, na základe ktorého by bolo možné vyvodiť ukončenie jeho nájomného vzťahu (výpoveď z nájmu), a jeho právna argumentácia v odvolaní je nesprávna. Za dobu do účinnosti zákona číslo 229/1991 Zb. existoval inštitút práva družstevného užívania pozemkov, ktoré právo nezanikalo smrťou toho, kto pozemky združil alebo prevodom pozemku, teda toto právo nezanikalo a teda toto právo mal aj k pôde, ktorej vlastník k družstvu nemal inak právny vzťah. K obom pozemkom jeho predchodca nadobudol právo družstevného užívania a toto právo zostalo zachované až do účinnosti zákona číslo 229/1991 Zb.
a následne sa zo zákona transformovalo na nájomný vzťah, ohľadom ktorého žalobca nepreukázal, že by ho nejakým zákonným spôsobom ukončil a teda tento nájomný vzťah naďalej trvá a žalobca preto v tejto chvíli aktívnu legitimáciu ohľadom oboch nárokov nemá.
17. Podaním zo dňa 30.10.2017 žalovaný oznámil skutočnosti, ktoré nastali po jeho vyjadrení k podanému odvolaniu, a to konkrétne, že u parcely číslo XXX/X došlo medzi žalobcom a obdarovaným P. M. k uzavretiu darovacej zmluvy, a že ohľadom parcely číslo XXX/X prebehlo na Okresnom úrade Topoľčany opravné konanie, predmetom ktorého bola oprava zápisu vlastníctva u tejto parcely na pravého vlastníka Y. P., teda tieto skutočnosti taktiež zakladajú nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, pokiaľ ide o prvý napádaný výrok v celom rozsahu a taktiež aj pre tretí výrok rozsudku (ohľadom požadovanej náhrady minimálne u parcely číslo XXX/X).
18. Po prevzatí uvedeného podania žalovaného učinil žalobca podaním zo dňa 01.02.2018 čiastočné späťvzatie odvolania a zobral svoju žalobu späť v časti požadovaného výroku týkajúceho sa vydania označených nehnuteľností (prvý výrok rozhodnutia), v ktorej časti výroku žiadal odvolacie konanie zastaviť a ohľadne ďalších dvoch odvolacích návrhov z odvolania na odvolaní zotrval.
19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec, bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a vzhľadom aj k čiastočnému späťvzatiu odvolania dospel k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
20. Čo sa týka zamietajúceho výroku súdu prvej inštancie ohľadom žaloby žalobcu na vydanie označených nehnuteľností odvolací súd odvolacie konanie v zmysle ustanovenia § 369 odsek 3 a 4 CSP (v tejto časti) zastavil, v dôsledku čoho potom vecnú správnosť tohto napadnutého výroku preskúmavať nemohol, keď právoplatnosť rozhodnutia v tejto časti (v zmysle ust. § 369 ods. 2 CSP) nastane ako keby k podaniu odvolania nedošlo.
21. Čo sa týka napadnutého výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v časti požadovaného finančného vyrovnania, v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 odsek 1 CSP potvrdil ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti, obmedzuje sa v odôvodnení svojho rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti (zvýraznených) dôvodov napadnutého rozhodnutia v tejto časti, keď na zdôraznenie jeho správnosti aj s ohľadom na odvolacie dôvody poukazuje tiež na to, že
- žalobca svoj nárok ohľadom finančných náhrad vyvodzuje z neexistencie práva družstevného užívania pôdy, ktorého existenciu (práva družstevného užívania pôdy) netvrdil ani (žalovaný a) súd prvej inštancie, ktorý poukázal na existenciu nájomného vzťahu založeného zákonom číslo 229/1991 Zb. ku dňu jeho účinnosti, ktorý nájomný vzťah zo strany žalobcu vypovedaný nebol, teda žalobca skutočnú argumentáciu súdu prvej inštancie odvolacími dôvodmi nerozporoval,
- žalobcovi nesvedčilo - v spore nepreukázal vlastnícke, prípadne iné právo k užívaniu parcely registra E číslo XXX/X, ktorá nebola predmetom dedičstva po jeho právnom predchodcovi a bola na neho nesprávne evidovaná na základe chyby pri vykonaní ROEP-u, ktorú nesprávnosť ROEP-u potvrdzuje aj aktuálny zápis na LV,
- pri existencii nájomného vzťahu žalovaného k parcele registra C číslo XXX/X nemožno konštatovať užívanie tejto parcely žalovaným bez právneho dôvodu, ako právneho základu jeho žaloby v časti požadovanej náhrady, a že
- odvolací súd preto opodstatnenosť výšky požadovaného finančného vyrovnania (za ušlý zisk z úrody 3.336,84 Eur + za ušlý príspevok z fondov EÚ a príspevok na regionálny rozvoj 432,-Eur) už neskúmal.
22. Vzhľadom na výsledok rozhodnutia vo veci odvolací súd za vecne správny považoval aj výrok napadnutého rozsudku ohľadom náhrady trov štátu, keď výrok o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému tento odvolaním nenapadol a odvolaniu (žalobe) žalobcu vyhovené nebolo.
23. Nakoniec o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 396 odsek 1, § 255 odsek 1, § 256 odsek 1 a § 262 odsek 1 a 2 tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, o výške ktorého nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).