Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-1738-2012.pdf
PDF · 70.55 KB
Case nature
Subarea
13Er/1738/2012
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Soňa Pohovejová, advokát, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 37, proti povinnému: P. Q., S.. XX.XX.XXXX, C.. XX.XX.XXXX, S. M. M., o vymoženie 95,52 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Burimu, LLM, Exekútorský úrad so sídlom Levice, Ku Bratke 3 náhradu trov exekúcie vo výške 67,91 eur.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeného exekučného titulu a návrhu súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol poverením tunajšieho súdu poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Buri, LLM, Exekútorský úrad so sídlom Levice, Ku Bratke 3 (ďalej len ako exekútor).
Prípisom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.04.2017 exekútor oznámil súdu, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX bez zanechania majetku a dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť, bez právnych nástupcov, a teda jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z uvedených dôvodov žiadal exekútor, aby súd exekúciu zastavil a zároveň vo svojom podaní uviedol, že náhradu trov exekúcie si uplatňuje vo výške 87,83 eur.
Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V danom prípade súd exekúciu zastavil, nakoľko povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a zo spisového materiálu mal súd preukázané, že dedičské konanie po povinnom bolo rozhodnutím tunajšieho súdu pod sp.zn. XXD/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX zastavené, nakoľko poručiteľ (povinný) nezanechal žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Z daného teda možno konštatovať, že nemajetnosť povinného existovala už v čase jeho života a nie je preto možné zastaviť exekúciu s poukazom na iné ustanovenie Exekučného poriadku, nakoľko prvotná príčina zastavenia exekúcie by spočívala v nemajetnosti povinného.
Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení 7MCdo 5/2011 zo dňa 13.5.2011 okrem iného konštatoval aj, že „...V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku ). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej ( § 203 ods. 2 Exekučného poriadku )...“
V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 33,19 eur (minimálna výška odmeny), podľa § 22 citovanej vyhlášky náhradu hotových výdavkov vo výške 23,40 eur (poštovné), archiváciu spisu vo výške 16,60 eur. Zároveň si uplatnil DPH ako 20% zo sumy 73,19 eur, spolu teda žiadal priznať náhradu trov exekúcie vo výške 87,83 eur.
Súd nepriznal exekútorovi odmenu za archiváciu spisu vo výške 16,60 eur spolu s 20% DPH vo výške 3,32 eur, nakoľko sa nejedná o trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku, na náhradu ktorých má exekútor nárok podľa § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.
Súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 67,91 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1, 2 v spojení s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 33,19 eur (minimálna výška odmeny), podľa § 22 citovanej vyhlášky náhradu hotových výdavkov vo výške 23,40 eur (poštovné), a 20 % DPH zo sumy 56,59 eur (t.j. vo výške 11,32 eur).
Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade bolo zistené, že povinný je nemajetný a nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako to vyplýva z predošlej časti odôvodnenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie.
Súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená z toho dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. Proti II. výroku tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.