Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/226/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobkyne C. R.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, zast. JUDr. Martinou Čelkovou, Štefánikova 22, Humenné proti žalovanému Reality holding+, s.r.o., IČO: 36427772, Bôrická 13, Žilina, v konaní o zaplatenie 500 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.7.2016 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni súd vo vzťahu k žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 20.12.2016 domáhala proti žalovanému zaplatenia 500 eur s prísl. z titulu vrátenia zálohy, ktorú vyplatila žalovanému pri podpise zmluvy na príkaz budúcej kúpy nehnuteľnosti a poskytnutí služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností podľa §324 a násl. O. z. dňa 14.10.2015 prostredníctvom realitného makléra A.. J. H..

2. Dôvodom na vrátenie zálohy bolo to, že ku kúpe nehnuteľnosti v zmysle hore uvedenej zmluvy nedošlo na základe činnosti realitnej kancelárie, preto nárok na vrátenie zálohy oprela o bod VI. ods. 6 citovanej zmluvy a písomne žalovaného na vrátenie tejto zálohy požiadala listom zo dňa 25.04.2016, 18.05.2016 a 11.07.2016.

3. Okresný súd Humenné rozhodol vo veci vydaním platobného rozkazu č. k. 5Csp/226/2016-24 zo dňa 05.01.2017, proti ktorému podal žalovaný dňa 06.02.2017 odpor.

4. Žalovaný v odpore namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie z dôvodu, že zálohu od žalobkyne prevzal realitný maklér, ktorý na to nemal kompetenciu a spoločnosť po tom, čo sa dozvedela o tom, že realitný maklér prevzal takéto zálohy od viacerých občanov, ktoré nevrátil, ukončila s ním dňa 05.11.2015 spoluprácu. Ďalej sa žalovaný v odpore bránil zaplateniu 500 eur aj tým, že nedisponuje žiadnou sumou od žalobkyne, pretože maklér spoločnosti zálohu neodovzdal, pričom bol zo spoločnosťou na základe zmluvy vo vzťahu mandatár - mandánt, a v súlade s týmto postavením bol A.. H. oprávnený a mohol vykonávať len činnosť na základe pokynov žalovaného. Žalovaný tvrdil, že maklér konal v rozpore so zákonom vo viacerých prípadoch, preto sa voči nemu vedie aj trestné stíhanie. S poukazom, že u žalovaného na úkor žalobkyne nikdy nevzniklo bezdôvodné obohatenie, žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa žalovaného sa žalobkyňa má domáhať plnenia priamo od realitného makléra.

5. Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

6. Zo zmluvy na príkaz budúcej kúpy nehnuteľnosti a poskytnutí služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností, ktorú uzavreli žalobkyňa a žalovaný dňa 14.10.2015 bolo zistené, že za spoločnosť, t.j. žalovaného konal pri uzavretí tejto zmluvy pán A.. H. ako sprostredkovateľ. Strany medzi sebou sa dohodli upraviť svoje vzájomné práva a povinnosti tak, že uzavreli zmluvu na príkaz budúcej kúpy nehnuteľnosti, ktoré sú označené v bode 1 tejto zmluvy za kúpnu cenu 21.700 eur s tým, že finančná záloha bola zložená vo výške 500 eur žalobkyňou dňa 14.10.2015 ako hotovosť pri podpise kúpnej zmluvy. Táto zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 14.12.2015. Zloženie zálohy nepopierali strany v spore a svedčí o tom aj príjmový doklad na č.l. 9 spisu. Podľa bodu VI. ods. 2 citovanej zmluvy sa sprostredkovateľ počas trvania zmluvy zaviazal vykonať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na nehnuteľnosti špecifikované v bode 1, na základe ktorej vlastník prevedie nehnuteľnosti do vlastníctva záujemcovi, pripraví pre záujemcu a vlastníka návrh zmluvy o kúpe nehnuteľnosti a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

7. Podľa odseku 3 bodu VI. sa záujemca, t.j. žalobkyňa ako prejav svojej vážnej vôle na rezervovanie nehnuteľnosti prejavila súhlas na zloženie pri podpise zmluvy, alebo do doby uvedenej v zmluve finančnú zálohu uvedenú v bode III. zálohu. Táto je prijatým plnením podľa § 50 O. z. v prospech tretej osoby vlastníka a vlastník je z tejto zmluvnej dohody oprávnenou osobou od chvíle, ak so zložením zálohy prejavil súhlas. Podľa odseku 4 záloha je časťou kúpnej ceny, bude vysporiadaná s vlastníkom formou vystavenej faktúry za poskytnutie služby odmena sprostredkovateľa a započítaná vlastníkovi do kúpnej ceny priamo v kúpnej zmluve. Podľa odseku 5 pokiaľ nebude možné započítať finančnú zálohu vo výške uvedenej v bode III. na kúpnu cenu pre prekážky na strane záujemcu v zmysle §728 O. z. sa zmluvné strany dohodli, že suma je určená na úhrady potrebných a užitočných nákladov na splnenie príkazu podľa cenníka sprostredkovateľa verejne prístupného na www.K..sk v sieti „R. K.“ a na náklady vzniknutej škody sprostredkovateľovi. Sprostredkovateľ je oprávnený sprostredkovať túto sumu, alebo započítať na uvedenú sumu so zloženou zálohou po zaslaní faktúry. Podľa odseku 6 záloha bude vrátená sprostredkovateľovi záujemcovi, pokiaľ sa okolnosti, z ktorých zmluvné strany vychádzali zmenili natoľko, že nemožno spravodlivo požadovať uzatvorenie trojstrannej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, alebo kúpnej zmluvy. O vrátenie zálohy záujemca písomne požiada sprostredkovateľa s ohľadom na povinnosť dodržať zo zákona písomnú formu tohto prejavu.

8. Dňa 28.11.2017 doručil žalovaný do spisu návrh na zastavenie konania spolu s jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok. Z tohto podania bolo zistené, že žalovaný uznal nárok žalobkyne na zaplatenie 500 eur, ale zároveň učinil jednostranné započítanie tejto finančnej zálohy s pohľadávkou, ktorá mu vznikla vo vzťahu k žalobkyni po zistení, že žalobkyňa ktorá mala vážny záujem a úmysel kúpiť nehnuteľnosti špecifikované v zmluve, ktorú podpísala so žalovaným, tieto nehnuteľnosti kúpila do svojho vlastníctva, a z tohto dôvodu v zmysle uzavretej zmluvy so žalovaným dňa 14.10.2015 je povinná uhradiť žalovanému náklady a škodu, ktorá mu v súvislosti so zabezpečením a sprostredkovaním kúpy tejto nehnuteľnosti vznikla. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že realitná kancelária zoznámila žalobkyňu na ohliadke s vlastníkom bytu. V dôsledku činnosti realitnej kancelárie došlo následne, hoci po uplynutí doby trvania zmluvy ku kúpe tejto nehnuteľnosti. Ku kúpe nehnuteľnosti počas trvania zmluvy došlo pre subjektívne dohody na strane žalobkyne, lebo nedisponovala v tom čase kúpnou cenou, a preto v zmysle občianskeho zákonníka v platnom znením počas písomnej sprostredkovateľskej zmluvy s realitnou kanceláriou vznikla medzi sprostredkovateľom a žalobkyňou inominantná a sprostredkovateľská zmluva o kúpe bytu. Dohodnuté podmienky písomnej zmluvy boli jasne stanovené s tým, že pre prípad, ak nedôjde pre konanie na strane žalobkyne k splneniu zmluvy sprostredkovateľ má nárok na náhradu nákladov a skutočnú škodu, ktorú vyčíslil na sumu 1590 eur. Tieto náklady a škoda pozostávali z položiek, ako je kontaktovanie Call Centrum telefonovania, následne s maklérom 3 x 50 eur, spolu 150 eur, ohliadka nehnuteľnosti 30 eur, osobná asistencia makléra pol hodina á 15 eur, 2 hodiny spolu 60 eur, vypracovanie a podpis zmluvy 50 eur, služby advokáta 100 eur, spolu 390 eur a náhrada skutočnej škody, ktorú nemožno zúčtovať províziu v sume 1200 eur. S ohľadom na to, že bol pri predložení tejto zmluvy zistený aj trestný čin makléra, ktorý konal v mene žalovaného bola uzatvorená príkazná sprostredkovateľská zmluva, na základe ktorej realitná kancelária vyvíjala pre žalobkyňu sprostredkovateľskú činnosť smerujúcu k uzavretiu zmluvy a kúpnu zmluvu preto podpísala žalobkyňa mimo realitnej kancelárie napriek tomu, že ju s vlastníkom zoznámila realitná kancelária. V súlade s ustanovením §724 a 774 O. z. je preto povinná v zmysle bodu VI. ods. 5 zmluvy zaplatiť to, na čo sa zaviazala. K tomuto podaniu návrhu na zastavenie konania po jednostrannom započítaní bol predložený aj jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok na č.l. 74, z ktorého vyplýva, že si žalovaný

týmto jednostranným zápočtom započítal svoje vzájomné pohľadávky voči dlžníkovi, a to žalobkyni s tým, že uznáva, že dlžník, t.j. žalovaný má voči žalobkyni pohľadávku 500 eur z titulu žaloby o vrátenie rezervačnej zálohy splatnej 19.05.2016 v zmysle listu zo dňa 12.05.2017, pričom žalovaný má voči žalobkyni peňažnú pohľadávku vo výške 1590 eur z titulu úhrady nákladov spojených so zmluvou o rezervácii nehnuteľnosti a sprostredkovaním kúpy bytu v dome so súpisným číslom XX kat. územia P.É. ako záujemcom o kúpu. Tieto pohľadávky sa podľa žalovaného vzájomne započítavajú, kryjú s tým, že dochádza k zániku pohľadávky žalobkyne voči žalovanému v rozsahu 500 eur okamihom, keď sa vzájomné pohľadávky po prvý krát stretli. Zároveň k tomuto jednostrannému zápočtu bola priložená aj faktúra č. XXXXXX, ktorá bola vyhotovená 22.08.2017 s dátumom splatnosti 29.08.2017.

9. Z vyjadrenia zástupkyne žalobkyne vyplýva, že táto s takýmto návrhom na zastavenie konania nesúhlasila. Trvala na podanej žalobe v celom rozsahu s odôvodnením, že zo zmluvy, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovaným, a z ktorej odvodzuje svoj nárok na vrátenie zálohy 500 eur nevyplýva, aby žalobkyňa uzavrela so žalovaným aj inú, než sprostredkovateľskú zmluvu, z ktorej by mohla žalovaná vyvodzovať svoj nárok na zaplatenie sprostredkovateľskej provízie vo výške 1200 eur a už vôbec žalovaný neosvedčil ďalšie nároky, ktoré chce započítať a ktoré špecifikoval do sumy 1590 eur. Zástupkyňa žalobkyne poukazovala na to, že žiadne takéto činnosti zo strany žalovaného nikdy vykonané neboli, nemá preto nárok na odmenu za tieto úkony. A aj keď sa v zmluve uvádza v bode 5 zmluvných podmienok, že finančnú zálohu si bude môcť žalovaný pre prípad, že v dobe platnosti zmluvy nedôjde k uzavretej kúpnej zmluvy započítať, a to aj na sumy, alebo na plnenie, resp. na plnenie príkazu a to podľa cenníka sprostredkovateľa verejne prístupného na www.K..sk R. K.. V danom prípade treba posudzovať zmluvu, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovaným ako spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej nemala možnosť žalobkyňa ako spotrebiteľka zistiť pri podpise zmluvy, akú odmenu si bude uplatňovať žalobca, za čo, v akých prípadoch, v akých lehotách budú tieto nároky splatné, v akej výške, preto ustanovenia bodu 6 a bodu 5 o uplatňovaní a započítaní finančnej zálohy sa za sprostredkovanie považuje zástupkyňa žalobkyne v mene žalobkyne za absolútne neprijateľné dojednané podmienky, a teda aj neplatné, z ktorých nemožno uplatňovať nárok tak, ako to učinila žalovaná v tomto konaní.

10. Z výpovede samotnej žalobkyne C. R. bolo zistené, že žalobkyňa bývala vo svojom rodinnom dome spolu s manželom, ktorý zomrel. Keďže mala vážne zdravotné problémy a po porade s príbuznými sa rozhodla predať dom, pretože sa obávala, či náklady spojené s užívaním domu bude môcť uhrádzať, keď je chorá, sama. Chcela teda predať svoj rodinný dom a kúpiť byt. Oslovila niekoľko realitných kancelárii a nakoniec si vybrala a uzavrela zmluvu s pánom L. realitnej kancelárie bližšie nešpecifikovanej, ktorá mala predať rodinný dom žalobkyne, a teda netýkala sa kúpy bytu. Následne na to stretla na daňovom úrade pána H., ktorý jej povedal, že predáva nehnuteľnosti, dal jej telefonický kontakt, preto ho navštívila v kancelárii, kde sedel s jednou pani a tá presviedčala žalobkyňu o tom, že sú 100% dobrá realitná kancelária. Doporučila jej, aby sa zrušila zmluva o predaji rodinného domu s pánom L. a že to vybavia všetko oni. Žalobkyňa postupovala podľa rady pána H. a pani, ktorá v kancelárii sedela, a preto ukončila zmluvu o sprostredkovaní rodinného domu s pánom L., ktorý bol zástupca v inej realitnej kancelárii bližšie neuvedenej a uzavrela zmluvu o predaji rodinného domu so žalovaným. Táto zmluva však nie je predmetom tohto konania, a nebola predložená ani do spisu. Pán H. následne vo večerných neskorých hodinách keďže vedel o tom, že žalobkyňa chce následne po predaji rodinného domu kúpiť aj byt, jej začal ukazovať byty napriek tomu, že žalobkyňa ho presviedčala, že nemá finančné prostriedky, najprv musí predať dom, a takúto zmluvu s ním aj podpísala. Vo svojej výpovedi žalobkyňa uviedla, že sama si začala hľadať a obzerať nejaké byty podľa internetu a inzercie, ale išla aj s pánom H. pozrieť aj niekoľko bytov, možno 5. Naposledy bola v byte, kde išla večer. Išlo o byt na X. R., kde čakali dlho na príchod nejakej pani, ktorú nepoznala. V byte sa nesvietilo, mala málo času si byt ohliadnuť a nemohla sa rozhodnúť, či tento byt chce, alebo nie. Dátum tejto ohliadky bol niekedy v októbri 2015. Byt sa páčil žalobkyni pre miesto, lokalitu, a preto o dva dni navštívila pána H., ktorému povedala, že tento byt nemôže kúpiť, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov, keďže nepredala ešte dom. Napriek tomu jej pán H. dal podpísať papiere, ktoré podpísala. Uviedla, že nevie, prečo túto zmluvu tak, ako ju predložil pán H., podpísala, ale pán H. jej pri tom povedal, že potrebuje 500 eur ako zálohu, aby bol zabezpečený byt, pretože majiteľ bytu, ktorý boli ohliadnuť, by mohol predať tento byt inému. Žalobkyňa uviedla, že nemá finančné prostriedky, len možno 400 eur, na čo pán H. uviedol, že postačí aj 400 eur. Avšak keď prišla domov, zabezpečila si ešte 100 eur, pretože predala staré železá a tak na druhý deň zaplatila pánovi H. zálohu 500 eur. Po nejakej dobe sám pán H. navštívil žalobkyňu s tým, že jej chce vrátiť 500 eur, ale že nemá a pokiaľ predá a chce predať svoj dom, ak ho predá, tak jej z tejto sumy 500 eur vráti. Svoje stanovisko neodôvodnil, prečo chce vrátiť 500 eur. Niekedy v

decembri 2015 na prelome roku prišiel za žalobkyňou mladý chlapec, ktorý sa predstavil, že je z realitnej kancelárie. Žalobkyňa nevedela uviesť, z akej a povedal, že jej chce predať byt, v ktorom teraz býva. Keďže žalobkyňa pri ohliadke bytu, v ktorom v súčasnej dobe býva a ktorý neskôr kúpila mimo činnosti žalovaného nepoznala túto osobu, spýtala sa ho, kto je vlastne majiteľom bytu, keďže pán H. jej vlastníka bytu nikdy nepredstavil. Na to jej mladý chlapec uviedol, že on je majiteľom tohto bytu. Žalobkyňa bola zmätená, nevedela, ako sa má zariadiť, a preto vyhľadala advokátsku kanceláriu JUDr. Čelkovej, kde sa zdôverila, aký má problém a požiadala advokátsku kanceláriu, aby jej zistila, kto je majiteľom tohto bytu. Bolo to niekedy v apríli 2016. Až v máji 2016 predala žalobkyňa rodinný dom sama bez činnosti žalovaného a následne kúpila byt, do ktorého sa presťahovala. Išlo o byt, ktorý je špecifikovaný v zmluve pod bodom I. uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 14.10.2015. Žalobkyňa v konaní jednoznačne tvrdila, že žalovaná prostredníctvom makléra jej nikdy nepredložila návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. Nikdy jej nezabezpečila stretnutie s vlastníkom bytu. Neurobila ani zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, a ani sa nesnažila predĺžiť účinnosť uzavretej zmluvy, a aj po skončení platnosti tejto zmluvy žalovaný nikdy nekontaktoval žalobkyňu v ničom. Ani pri uzavretí zmluvy o predaji rodinného domu žalovaný nevyvíjal žiadnu činnosť, nekontaktoval žalobkyňu, ani jej nepredložil žiadny návrh na predloženie kúpnej zmluvy o predaji tohto rodinného domu. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa v konaní uviedla, že nerozumie, za čo ma zaplatiť náhradu nákladov, alebo škodu žalovanému, keď až do súdneho konania od nej žalovaný nikdy žiadne náklady, ani náhradu nákladov a škodu nepožadoval. Napriek výpovedi žalobkyne žalovaný zotrval vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.12.2017 na svojom návrhu na zastavenie konania pre započítanie ich vzájomných pohľadávok bez doloženia listinných dôkazov preukazujúcich výšku týchto nákladov. Naopak, zástupkyňa žalobkyne poukázala na to, že faktúru, ktorá bola predložená žalovaným do konania, na základe ktorej učinila žalovaná námietku započítania, žalobkyni nebola doručená, až po prvý krát spolu s vyjadrením žalovaného na zastavenie konania. Všetky položky, ktoré v tejto faktúre sú vyfakturované žalobkyňa nikdy nevyužila. Neboli ani individuálne dojednané v zmluve, preto sú neprijateľné. Žalobkyňa prejavila snahu sa kontaktovať s pánom H., ktorý jej však nedvíhal telefóny, nevedela, kto je vlastníkom a nijakým spôsobom nezapríčinila, že k naplneniu tejto zmluvy, ktorú uzavrela, nedošlo. Žalobkyňa po ukončení zmlúv bola nútená preto predať vlastný rodinný dom, pričom mala so žalovaným uzavretú aj zmluvu o predaji tohto domu, a až za prostriedky, ktoré získala z predaja tohto domu, mohla uzatvárať kúpnu zmluvu o kúpe bytu. Na toto však bola žalovaná pri uzavretí zmluvy zo dňa 14.10.2015 zo strany žalobkyne opakovane upozorňovaná.

11. Súd zhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný. Za nesporné považoval tú skutočnosť, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu dňa XX.XX.XXXX na príkaz budúcej kúpy nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti. V súvislosti s touto zmluvou zaplatila žalovanej sumu 500 eur, o čom svedčí príjmový doklad na č.l. 9, avšak táto okolnosť nebola sporná, pretože ju v podstate potvrdil aj sám pán H., ktorý sa dostavil na pojednávanie konané dňa XX.XX.XXXX, ktorého síce súd nevypočúval, avšak pán H., ktorý bol predvolaný do konania ako svedok pred oboma stranami sporu prehlásil, že do mesiaca chce žalobkyni vrátiť sumu 500 eur z dôvodu, aby spor nepokračoval. Súd považuje túto okolnosť za nespornú aj z toho dôvodu, že žalovaný učinil jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, čím vlastne oficiálne uznal pohľadávku žalobkyne, ktorá vznikla tým, že žalobkyňa zaplatila pri podpise uvedenej zmluvy zálohu vo výške 500 eur. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné vykonávať dokazovanie na preukázanie tejto skutočnosti.

12. Podľa § 451 ods. 1, 2 O. z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. V danom prípade súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému tým, že žalobkyňa vyplatila finančnú zálohu vo výške 500 eur na kúpnu cenu, keďže táto záloha bola prijatým plnením v zmysle §50 O. z. v prospech tretej osoby vlastníka a vlastník je z tejto zmluvnej dohody oprávnenou osobou od chvíle, ak so zložením zálohy prejavil súhlas. Žalovaný nepreukázal žiadnu činnosť, ktorá by smerovala ku uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe čoho si vyúčtoval náklady, a ktoré žiadal zároveň započítať s pohľadávkou žalobkyne z dôvodu, že sa tieto pohľadávky stretli a sú obe splatné. Zo zmluvy, ktorú predložila žalobkyňa do konania, a inú zmluvu a iné listinné dôkazy žalovaný v rámci možnosti vyjadriť sa k podanej žalobe nepredložil, nemožno uzavrieť, že len samotný odkaz na to, že pokiaľ nebude možné započítať finančnú

zálohu vo výške uvedenej v bode III. na kúpnu cenu pre prekážky na strane záujemcu, v zmysle §728 O. z. sa zmluvne strany dohodli, že suma vo forme zálohy je určená na úhradu potrebných a užitočných nákladov na splnenie príkazu, a to podľa podmienok, ktoré by mali byť verejné prístupné na www.K..sk v sekcii „R. K.“ a na náhradu vzniknutej škody. V zmluve nie sú tieto náklady presne špecifikované, samotný odkaz nestačí na to, aby si žalovaný mohol uplatňovať nejaké náklady, náhradu nákladov, či škodu voči žalobkyni, pretože takto dojednané podmienky v zmluve považoval súd za neprijateľné podmienky, keďže ide o spotrebiteľský charakter sporu, a teda aj neplatné. Neplatné sú najmä z toho dôvodu, že neboli individuálne dojednané, keďže tieto podmienky nie sú súčasťou zmluvy, a len samotný odkaz na webovú stránku nie je individuálne dojednanie týchto podmienok zo strán žalobkyne a žalovaného. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval nárok žalobkyne za preukázaný aj z toho dôvodu, že aj keď žalobkyňa získala túto nehnuteľnosť neskôr kúpou pri činnosti advokátskej kancelárie právnej zástupkyne, tak táto bola vyvíjaná až po ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným. Nebolo v tomto konaní preukázané ani tvrdené, že by žalovaný zoznámil žalobkyňu s vlastníkom tejto nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom následnej kúpy. Nebolo preukázané, aby bol vypracovaný návrh kúpnej zmluvy a naopak, do pozornosti súd dáva aj tú skutočnosť, že žalobkyňa mala od začiatku záujem najprv predať rodinný dom a až následne kúpiť byt, pretože finančné prostriedky na kúpu bytu nemala, o čom upovedomila aj sprostredkovateľa realitného makléra. V konaní sa súd nezaoberal uzavretím tejto zmluvy, ale táto skutočnosť tvrdená zo strany žalobkyne o tom, že uzavrela zmluvu o predaji rodinného domu so žalovaným nebola spochybňovaná zo strany žalovaného, a preto súd mal za to, že tvrdenie žalobkyne je v celom rozsahu pravdivé. Samotná okolnosť, že realitný maklér je trestne stíhaný, pretože takýmto spôsobom od viacerých záujemcov vylákal finančné zálohy, len podporuje záver žalobkyne o tom, že jej tvrdenie je v celom rozsahu pravdivé.

14. Žalobkyňa žiadala priznať aj úrok z omeškania, poukázala na to, že žalovaného vyzvala na plnenie písomne, pretože žalovaný na výzvu dlh nezaplatil, dostal sa do omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 O. z. a tak súd priznal žalobkyni aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne v súlade s ustanovením §3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z.

15. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej priznal aj nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.