Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-72-2017.pdf
PDF · 110.33 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/72/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/X/X, XXXX K., H., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r.o., Farská 12, Nitra, IČO: 36 862 428, proti žalovanému: BARAK architekti, s.r.o., Samova 4, Nitra, IČO: 35 943 921, zastúpený: Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., so sídlom Majzonovo námestie 2, Nové Zámky, IČO: 36 855 197, o zaplatenie 9.800,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/80/2014 - 255 zo dňa 2. februára 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/80/2014 - 255 zo dňa 2. februára 2017 p o t v r d z u j e .
Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania v plnom rozsahu jednak žalovanému a jednak štátu. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným na súd dňa 08.10.2014 domáhal žalovanej sumy 9.800,-- eura s príslušenstvom, titulom vrátenia zaplatenej ceny za poskytnuté architektonické služby v dôsledku odstúpenia od zmluvy podľa článku X ods. 7 zmluvy o poskytovaní architektonických služieb zo dňa 22.07.2011. Uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 22.07.2011 Zmluvu o poskytovaní architektonických služieb č. 21-011 (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo vypracovanie stavebného projektu („ďalej len „Projekt“) na rekonštrukciu a nadstavbu objektu pôvodného rodinného domu F. T.. XX, v k. ú. A. - N.. Predmetný Projekt bol tvorený, resp. počítal s požiadavkou žalobcu, pri jeho objednávaní u žalovaného, že múry pôvodnej stavby rodinného domu musia zostať z potrebnej časti zachované a majú tvoriť nosnú časť nadstavby, a to z dôvodu výrazne nižšej ekonomickej náročnosti, akú by predstavovala úplná novostavba. V opačnom prípade žalobca o projekt nemal záujem. Žalobca za projekt zaplatil celkovú sumu 9.800,-- eur a v dobrej viere začal podľa neho stavbu realizovať prostredníctvom stavebnej firmy, ktorú oslovil. Počas búracích prác bolo pracovníkmi realizačnej stavebnej firmy zistené, že prevažná časť pôvodného rodinného domu, vrátane nosných múrov, je z nepálenej tehly, hoci projekt počítal s múrmi z pálenej tehly. Stavebný dozor dohliadajúci na stavbu, stavbyvedúci ako aj zástupca stavebnej firmy Vachut sa zhodli, že nepálené tehly, tak ako boli zistené v múroch, novú nadstavbu neunesú a stavba by bola z bezpečnostného hľadiska riziková. Uviedli, že stavbu podľa projektu dodaného žalovaným nie je možné realizovať bez toho, aby boli zo strany žalobcu použité značné finančné prostriedky na iné technické riešenia s čím však žalobca a ani projekt neuvažovali. Listom zo dňa 10.05.2013 žalobca vady projektu žalovanému oznámil a navrhol mimosúdne riešenie celej veci i prípadný ďalší postup pri
uplatňovaní jeho práv. Reakcia žalovaného na uplatnené vady prišla až na druhú urgenciu žalobcu, a to listom zo dňa 06.06.2013 pod označením odpoveď na oznámenie vád. Žalobca nemal inú možnosť a oslovil vo veci renomovaného znalca pôsobiaceho na Stavebnej fakulte STU v Bratislave Doc. Ing. Pavla Martona CSc., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie: Statika stavieb. Zo záverov predmetného znaleckého posudku vyplynulo, že projekt statiky, ktorý je súčasť celého projektu, nespĺňa podmienky, ktoré kladie stavebný zákon a nedodržanie noriem ISO v čase vypracovania projektu. Znalec ďalej zistil, že zo strany žalovaného nebol vykonaný riadny prieskum skladby muriva, ani prieskum mechanických vlastností jestvujúceho muriva stien. Vzhľadom k postoju žalovaného, ktorý ani po viac ako roku a ďalšej lehote neprejavil záujem aktívne sa podieľať na doriešení reklamácie, s poukazom na závery znaleckého posudku sa rozhodol žalobca využiť účastníkmi (v rámci zmluvnej voľnosti) dohodnuté právo, zakotvené v čl. X bod 7, odstúpiť od Zmluvy a žiadať žalovaného o vydanie zaplatenej ceny za dielo.
3. Súd prvej inštancie rozhodol pôvodne rozsudkom č. k. 31Cb/80/2014-110 zo dňa 02.04.2015, ktorým vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.800,-- eur s príslušenstvom a trov konania žalobcovi. Proti uvedenému rozsudku v celom rozsahu podal žalovaný odvolanie a voči výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, svojím uznesením č. k. 26Cob/84,85,86/2015-159 okrem iného zrušil uvedený rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom žalovanému.
4. Žalovaný uviedol, že začal pracovať od písomnej zmluvy a štyri mesiace po tom uzavreli písomnú zmluvu. Boli viaceré požiadavky zo strany objednávateľa a tie boli zakomponované do zmluvy. Žalobcovi uvádzali, že potrebujú fyzické sondy muriva a základov a keďže tieto neboli dodané, tieto vyhotovil statik Statem.
Objednávateľ menil svoje požiadavky asi 4 až 5x, poslednýkrát na jar v roku 2013. Nevedel presne uviesť, ale asi aj pred aj po podpísaní písomnej zmluvy boli tieto požiadavky. V priebehu obdobia marca 2011 až októbra 2011 bol dom zdravý aj v čase začatia realizácie stavby. Neprekvapilo ho, že tam boli nepálené tehly, len mu bolo oznámené, že objednávateľ požaduje vrátiť peniaze a z jeho strany bola potreba odborného posúdenia. Bol prizvaný v januári 2014, na ktorom bola prítomná osoba predstavená ako znalec, ktorý mal vykonať posudok, ale ho nevykonal. Podľa jeho názoru nemožno posudzovať stavbu, ktorá bola pol roka po otvorení stavby vystavená vplyvu vetra, dažďa a mrazu. Následne vykonal Dr. Marton posudok, po roku obnaženej stavby.
Žalobca odstupoval od zmluvy na základe zmluvného ustanovenia. Ďalej poukázal na to, že z obsahového hľadiska jednoznačne vyplýva, že odstúpil od zmluvy poskytovania arch. služieb podstatným spôsobom. Poukázal na ust. § 346 ods. 2 Obch. zákonníka, ktoré sa subsidiárne používajú aj na ust. zmluvy o dielo a to o voľbe nároku. V zmluve o poskytnutí arch. služieb bol presne dohodnutý postup na uplatňovanie nárokov z prípadných vád. Tento postup musí byť dodržaný, t. j. výzva na odstránenie alebo poskytnutie primeranej lehoty na odstránenie vád, až následne k tomu kto reklamuje vadu, vzniká právo na odstúpenie od zmluvy.
5. Strana žalobcu v priebehu konania navrhla pripustiť zmenu žaloby v tom smere, že k uplatnenému nároku, navrhla rozšíriť jej povinnosť o povinnosť vydať projektovú dokumentáciu týkajúcu sa rekonštrukcie rodinného domu F. T.. XX, č. XXXX. Súd uznesením pripustil zmenu žaloby v tomto znení.
6. Súd právny vzťah medzi účastníkmi posudzoval podľa zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil ako obchodnoprávny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže žalovaný a žalobca výslovne vzťah podľa čl. XI zmluvy mienili podriadiť Obchodnému zákonníku.
7. Podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Uvedená zmluva sa vo svojom výsledku pre obsah zmluvného vzťahu, teda práv a povinností zmluvných strán približuje úprave zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. ObZ v tej časti, v ktorej mal žalovaný povinnosť vyhotoviť dielo - projektovú dokumentáciu na realizáciu nadstavby, pričom celá zmluva mala
charakter zmiešanej zmluvy (nepomenovanej) pokiaľ išlo o poskytovanie služieb spolupráce pri realizácii samotného projektu, preto na účely práv a povinností, ktoré nevyplývajú zo samotnej zmluvy je potrebné aplikovať zákonné ustanovenia upravujúce zmluvný typ (zmluvy o dielo).
8. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
9. Podľa § 344 ObZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
10. Podľa článku X ods. 7 zmluvy o poskytovaní architektonických služieb klient je oprávnený odstúpiť od zmluvy ak architekt neposkytuje architektonické služby v dohodnutom rozsahu, alebo v potrebnej kvalite alebo v lehotách dohodnutých v tejto zmluve, ak vady v poskytovaných architektonických službách architekt neodstráni ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá mu na to bola poskytnutá.
11. Z vykonaného dokazovania, z tvrdených nesporných, resp. nerozporovaných skutočností mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o poskytovaní architektonických služieb dňa 22.07.2011 podľa § 269 ods. 2 ObZ, pričom bol jasne vymedzeným premetom svojich záväzkov (vypracovanie projektu podľa jednotlivých fáz projektovania a zaplatenie odmeny). Žalovaný nerozporoval v rámci jeho vyjadrení žalobcom žiadanú sumu čo do výšky 9.800,-- eur, preto napriek v zmluve uvedenej sumy 8.000,-- eur (čo je 9.600,-- eur s DPH) súd považoval sumu 9.800,-- eur za cenu skutočne stranami sporu dohodnutú odmenu za projektové činnosti. Súčasťou projektu bol aj statický výpočet G.. B., ktorý dal vypracovať žalovaný. Projekt samotný bol odovzdaný žalobcovi vo februári 2012, pričom stavebné práce začali dňa 02.05.2013. Následne bolo zistené, že pôvodná stavba obsahovala okrem prevažne pálenej aj nepálenú tehlu, pričom z toho dôvodu žalobca zastavil pokračovanie stavebných prác realizujúcich projekt žalovaného.
12. Vzhľadom na skutočnosť neexistencie zostatkov pôvodnej stavby a skutočnosti, že do konania predložený listinný dôkaz - znalecký posudok stranou žalobcu bol vyhotovený znalcom Doc. Martonom, ho súd ako znalca pribral do konania.
K bezpečnosti projektu a celkovej nepoužiteľnosti projektu sa vyjadroval v písomnom znaleckom posudku (listinný dôkaz), ktorý predložila strana žalobcu do konania, avšak je nutné povedať, že aj z výpovede už do konania pribratého znalca Martona vyplynulo, že taký záver posudku vyvstal z dôvodu neskoršej nepoužiteľnosti zostatku múrov, ktoré podliehali degradácii v čase, pričom stav múrov v čase odovzdávania posudku nepoznal. Opakovane uviedol, že projekt v rámci náležitostí obsahu projektovej dokumentácie tieto nespĺňal, ale k realizovateľnosti sa bez potrebných statických výpočtov stien, základov a základovej pôdy vyjadriť nevedel.
13. Vzhľadom na znalcom uvedené, mal súd za to, že projekt ako taký mal vady spočívajúce v absencii statického posúdenia podložia, pôvodných stien a základov a rozpornom údaji o únosnosti podložia. Súd nemal za preukázané tvrdenia žalovaného, že žalobca bol sám povinný vykonať statické posúdenie, pričom jednoznačne to podľa názoru súdu nemôže vyplývať ani z obsahu uzavretej zmluvy, preto súd mal za to, že bolo povinnosťou žalovaného statické posúdenie podložia, základov a pôvodných stien vykonať tak, aby bol projekt na účely stavebného konania úplný.
Znalec (vo všeobecnosti) uvádzal, že počas realizácie projektu je možné dopĺňať alebo opravovať projekt v častiach, ktoré neboli vypracované v dostatočnej kvalite, alebo vynútené zmeny na základe požiadaviek ostatných profesií, ale mal by byť dodržaný projekt pre účely stavebného povolenia.
14. Podľa názoru súdu, nemohla byť spôsobená absolútna nerealizovateľnosť akéhokoľvek projektu (aj predmetného) len na základe zistenej skutočnosti, že v stavbe sa nachádzajú aj nepálené tehly, čo tvrdili a mali zistiť pracovníci na stavbe. Zistenie čiastočne nepálenej tehly v pôvodnej stavbe, bola podľa názoru skutočnosť, na základe ktorej žalobca zastavil ďalší postup stavby, čo vyplýva z výpovede p. B. prítomného na stavenisku a tiež z listov adresovaných žalovanému v čase po zistení existencie aj nepálených tehiel, pričom v ďalšom postupe zistil žalobca „ďalší“ dôvod podľa jeho názoru absolútne nerealizovateľného projektu, podľa znaleckého posudku Doc. Martona. Podľa názoru súdu nie samotná skutočnosť, že projekt neobsahoval statiku podložia, základov a pôvodných stien spôsobil
nebezpečnosť a z toho dôvodu nerealizovateľnosť projektu žalovaného, ale že pre nedostatok projektu - absencie statických výpočtov bol projekt nerealizovateľný z pohľadu podmienok vyžadovaných právnymi predpismi pre riziká bezpečnosti, ktoré potencionálne takému neúplnému projektu hrozia, a pre ktoré boli a sú v rámci zákonných podmienok pre udelenie stavebného povolenia a realizácie projektu právnymi predpismi také výpočty vyžadované, čo potvrdil aj znalec. Uvedený nedostatok bol ale odstrániteľný a doplniteľný v čase po odovzdaní projektu, postupom ako pri vade projektu - diela.
15. Skutkový základ uplatneného práva bol v žalobe vymedzený ako nárok po tvrdenom odstúpení od zmluvy o poskytovaní architektonických služieb.
16. Už v liste zo dňa 10.05.2013 (č. l. 30) žalobca vytýka odovzdanie neúplnej realizačnej projektovej dokumentácie, ale zároveň žiadal aj vrátenie platieb za vypracovanie projektovej dokumentácie. Uvedeným listom si podľa názoru súdu žalobca uplatnil nároky z vád projektu. To, že týmto listom mienil uplatniť nároky z vád potvrdil sám žalobca tým, že v závere listu zo dňa 18.06.2014 (č. l. 36) poukazoval na dostatok času od 10.05.2013 na odstránenie vád, resp. doriešenie reklamácie. Z uvedeného listu ale okrem žiadosti o vrátenie platieb, čo by mohol byť ako dôsledok účinného odstúpenia od zmluvy, neuviedol žalobca nič čo do spôsobu akým žiada reklamáciu vybaviť.
17. Podľa názoru súdu treba odlišovať okolnosti následných rokovaní a hľadanie riešení medzi stranami po zistení existencie časti nepálených tehiel, keď nebolo medzi účastníkmi sporné, že dňa 06.05.2013 bola realizovaná obhliadka na mieste stavby, pričom padali návrhy o možných riešeniach (z listu žalobcu zo dňa 10.05.2013 č. l. 30), čo by plne korešpondovalo s povinnosťou žalobcu spolupracovať pri realizácii projektu podľa D.2. zmluvy na jednej strane a skutočnosťou absencie statických výpočtov pôdy, základov a muriva, poprípade aj ďalších nedostatkov projektu, ktoré boli odstrániteľnou vadou projektu na druhej strane.
18. Žalobca v žalobe uplatňoval právo na vrátenie poskytnutých platieb opierajúc svoj tvrdený nárok o ust. čl. X bod 7 Zmluvy napriek tomu, že neposkytol žalovanému primeranú lehotu na odstránenie vád projektu, za ktoré žalovaný zodpovedal. Podľa názoru súdu predpokladom účinného poskytnutia primeranej lehoty na odstránenie vád projektu je nielen uplynutie času po uplatnení vád žalobcom, ale aj poskytnutie informácie tomu, kto za vadu zodpovedal - žalovanému, že žalobca žiada vadu odstrániť určitým spôsobom napr. doplnením projektu alebo opravou projektu. Ak z prejavov vôle strany vyplynulo, že žiada vrátiť celú odmenu, nemôže sa druhá strana domnievať, že dostala dodatočnú primeranú lehotu na odstránenie vád.
19. List zo dňa 18.06.2014 (č. l. 84) doručený žalovanému dňa 07.07.2014, ktorý súd napriek obsahu a označeniu - odstúpenie, vyhodnotil ako úkon, ktorý nevyvolal zamýšľané účinky odstúpenia. Uvedený záver súd vyvodil zo skutočnosti, že žalobca neposkytol pred úkonom odstúpenia dodatočnú primeranú lehotu podľa čl. X bod 7 zmluvy, v ktorej žalobca mohol prípadné porušovanie zmluvných povinností napraviť. Žalobca od začiatku vo svojej komunikácii so žalovaným žiadal vrátenie platieb, teda odmeny za vykonané dielo, preto pri takomto správaní nebolo možné ani len pomýšľať, že v skutočnosti fakticky, alebo tak ako vyžaduje ust. čl. X bod 7 zmluvy aktívnym prejavom poskytol dodatočnú primeranú lehotu žalovanému, čo v konaní preukázané nebolo. Súd nepripustil doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu ku skutočnosti poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty, pretože od začiatku žalovaný popieral, hoci len ústny spôsob poskytnutej dodatočnej lehoty na odstránenie vád projektu a aj v prípade tvrdenia o poskytnutí dodatočnej lehoty (teda spornej skutočnosti tvrdenie proti tvrdeniu) by súd bez ďalšieho také poskytnutie za preukázané nemal.
20. Pokiaľ ide o hodnotenie charakteru porušenia povinnosti žalovaného odovzdať projekt bez vád a či ide o porušenie zmluvy podstatným alebo nepodstatným spôsobom, je súd toho názoru, že uvedené hodnotenie nemalo bez ďalšieho pre prejednávaný prípad vplyv na skutočnosť, že uplatnený bol nárok po odstúpení podľa zmluvného dojednania čl. X bod 7 zmluvy o odstúpení a postup podľa tohto ustanovenia zmluvy dodržaný nebol. V skutočnosti sa konanie žalobcu, ktorý žiadal pri svojich úkonoch adresovaných žalovanému vrátenie celej sumy, mohlo žalovanému v tom čase javiť ako odstúpenie pre podstatné porušenie zmluvy.
21. Na vrátenie plnenia odmeny za poskytnuté architektonické služby zo zmluvy, ktorá nebola zrušená v dôsledku odstúpenia, a tiež na povinnosť odovzdať projektovú dokumentáciu žalobcu, nie je právny dôvod, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v plnom rozsahu úspešnej strane súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O trovách štátu súd rozhodol tak, že neúspešnú stranu konania zaviazal na náhradu trov, ktoré platil súd - štát.
23. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, pričom sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie, resp. jeho zmeny tak, že súd podanej žalobe vyhovie.
24. V dôvodoch odvolania žalobca napádal, že súd prvej inštancie sa svojím rozhodnutím odklonil od právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho rozhodnutí, keď tento zrušil pôvodný rozsudok okresného súdu z dôvodu, že žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom, pričom v ostatnom sa dovolací súd plne stotožnil po skutkovej aj právnej stránke s pôvodným rozhodnutím. Skutkové zistenia sa zásadne, po tom čo bola vec vrátená súdu prvej inštancie, nezmenili.
25. V ďalšej časti odvolania žalobca poukazuje na rozhodovaciu činnosť NS SR a ÚS SR vo vzťahu k odôvodňovaniu rozhodnutí zo strany súdov vo väzbe na právo účastníka na spravodlivý proces.
26. Podľa žalobcu pre predmetnú právnu vec bolo dôležité posúdenie, či boli naplnené zmluvne dohodnuté dôvody na odstúpenie od zmluvy a či bolo odstúpenie od zmluvy účinné a kedy k nemu došlo. V tomto smere žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní tejto otázky vôbec nezaoberal ustanovením § 350 Obchodného zákonníka, ktorý tieto situácie rieši. Z tohto ustanovenia vyplýva, že prejav vôle odstúpiť od zmluvy má takisto účinky odstúpenia od zmluvy, tieto účinky však nenastávajú hneď, ale až po márnom uplynutí lehoty počítanej od prejavu vôle odstúpiť od zmluvy. Na základe uvedeného je zrejmé, že k odstúpeniu od zmluvy došlo. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo pre neposkytnutie primeranej lehoty, mal túto lehotu v zmysle citovaného ustanovenia stanoviť sám a tým určiť aj čas, kedy došlo k následnému odstúpeniu od zmluvy, čo však neurobil. Žalobca od začiatku tvrdí, že žalovaný mal dostatok času na riešenie reklamácie.
Žalobca je toho názoru, že od 10.05.2013 do 09.06.2014, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy, prejavil dostatok snahy a ochoty vyriešiť reklamáciu so žalovaným a žalovaný mal dostatok času - primeranej lehoty, aby vec riešil. Ak by mal však odvolací súd za to, že k poskytnutiu primeranej lehoty zo strany žalobcu nedošlo, čoho dôsledkom teda nedošlo ani k účinnému odstúpeniu od zmluvy dňa 09.06.2014, má žalobca za to, že čas odstúpenia od zmluvy mal súd prvej inštancie určiť v závislosti na okolnostiach prípadu, keďže ustanovenie § 350 ods. 1 Obchodného zákonníka lehotu explicitne neupravuje. Žalobca však zastáva názor, ak celý projekt žalovaný vypracoval za cca 22 dní, potom oprava, resp. prepracovane projektu v časti statiky by nemalo žalovanému trvať viac ako jeden mesiac. Teda primeranou lehotou by mohla byť lehota jeden mesiac, o čom by sa fakticky posunul aj účinok odstúpenia od zmluvy približne na 09.08.2014.
Žalobca má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne a predčasné.
27. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 04.05.2017, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
28. Ďalej žalovaný vo vyjadrení uviedol, že právne posúdenie súdu prvej inštancie týkajúce sa odstúpenia od zmluvy žalobcom považuje za správne a s týmto sa stotožňuje. Podľa žalovaného súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo považuje odstúpenie od zmluvy žalobcom za neúčinné.
29. Podľa žalovaného žalobca nie celkom správne pochopil to, aký druh projektu si u žalovaného objednal a aké kvalitatívne vlastnosti mal mať, nakoľko žalovaný svoju zmluvnú povinnosť splnil, t. j. žalobcovi vypracoval a dodal projekt na stavebné konanie.
30. Záverom žalovaný uviedol, že poukazovanie žalobcu na ust. § 350 ods. 1 ObZ ohľadom uplynutia tzv. „primeranej lehoty“ je v tomto prípade nesprávne, nakoľko toto sa vzťahuje na prípad, ak by žalobca
požadoval od žalovaného určitý spôsob odstránenia nedostatkov projektu, ale neuviedol by mu lehotu, v ktorej by mal toto odstránenie vykonať.
31. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom vo veci rozhodol postupom podľa § 385 ods. 1 CSP, t. j. bez nariadenia pojednávania.
32. Po prejednaní odvolania, cítiac sa byť viazaný rozsahom a jeho dôvodmi (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) dospel súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, pričom v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje ako v rovine skutkových zistení, tak aj v rovine jeho právneho posúdenia, ktoré odvolací súd považuje za správne, a preto nebude tieto dôvody nadbytočne opakovať.
33. Vzhľadom na dôvody odvolania s cieľom vyhnúť sa arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, tento na doplnenie uvádza nasledovné:
Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, v zmysle ktorého sa súd prvej inštancie v novom rozhodnutí odklonil od právneho názoru vysloveného v uznesení, ktorým pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Ako z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu č. k. 26Cob/84,85,86/2015 - 159 zo dňa 19.11.2015 vyplýva, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd svojím postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom ako aj z dôvodu, že súd svoj záver o platnom odstúpení od zmluvy dostatočne neodôvodnil. Tvrdenie odvolacieho súdu uvedené na str. 8 uznesenia sa preto logicky nevzťahuje na rozsudok súdu prvej inštancie, ale smeruje k uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/80/2014 - 127 zo dňa 25.05.2015, ktoré bolo taktiež predmetom prieskumu odvolacieho súdu, čo napokon vyplýva aj z odôvodnenia odvolacieho súdu (str. 8 ods. 2 posledná veta), keď tento uvádza, že napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
34. V ďalšej časti odvolania žalobca poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR, ÚS SR a ES ohľadne kritérií na dostatočné odôvodnenie rozsudku vo vzťahu ku ktorej považuje odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie za nedostatočné, čo v konečnom dôsledku viedlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom. V tomto smere odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ktoré konkrétne závery považuje žalobca za nie dostatočne odôvodnené, keďže vo svojom odvolaní ich nešpecifikuje, naopak odvolací súd považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za dostatočné, presvedčivé a zrozumiteľné.
35. Ako z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, súd žalobu zamietol z dôvodu, že zo strany žalobcu nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, preto mu nevznikol nárok na vrátenie už poskytnutého plnenia - odmeny za poskytnuté architektonické služby s poukazom na čl. X bod 7 zmluvy. Tento svoj záver súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil na str. 9 - 11 rozsudku a s týmto odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje.
36. Vo vzťahu k tejto časti odôvodnenia žalobca poukazuje, že splnil obe podmienky potrebné na to, aby jeho odstúpenie od zmluvy bolo účinné, t. j. že dielo malo vady (čo napokon konštatuje aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí), a že žalovaný ako zhotoviteľ tieto vady neodstránil ani v dostatočnej primeranej lehote, ktorá mu bola poskytnutá. V tomto smere žalobca namietal, že súd vo svojom rozhodnutí vôbec neaplikoval ust. § 350 ods. 1 Obch. zák., ktoré umožňuje účastníkovi od zmluvy odstúpiť aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty.
37. Uvedené ustanovenie však žalobca podľa odvolacieho súdu vysvetľuje nesprávne. V prvom rade odvolací súd poukazuje na ust. § 344 Obch. zák., podľa ktorého od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva, alebo tento alebo iný zákon. Ustanovenia Obch. zák. ohľadne odstúpenia od zmluvy sú dispozitívne, a preto sa môžu účastníci od nich odchýliť (§ 263 ods. 1 Obch. zák.).
V tomto smere si účastníci v čl. X dohodli spôsoby zániku predmetnej zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy si upravili v ods. 7 cit. čl. tak, že klient (žalobca) je oprávnený odstúpiť od zmluvy po splnení dvoch podmienok. Prvou je, že zhotoviteľ (žalovaný) neposkytuje služby v dohodnutom rozsahu alebo v primeranej kvalite (čo splnené bolo). Druhou podmienkou na účinné odstúpenie od zmluvy bolo
účastníkmi zmluvy dohodnuté, že klient je oprávnený od zmluvy odstúpiť až po tom, ak zhotoviteľ vady poskytovaných služieb neodstráni ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá mu na to bola poskytnutá.
38. Účastníci si teda v zmluve dohodli, že musí byť poskytnutá dodatočná primeraná lehota na odstránenie vád a tým aplikáciu ust. § 350 ods. 1 Obch. zák. vylúčili.
Aj bez uvedeného záveru, však ani zo samotného ust. § 350 ods. 1 Obch. zák. nevyplýva to, čo uvádza žalobca. Z cit. ustanovenia je totiž zrejmé, že žalobca by musel od žalovaného požadovať odstránenie prípadných vád ním poskytnutého plnenia, a odstúpiť od zmluvy by mohol aj v prípade, ak by mu žiadnu primeranú lehotu neposkytol, a to uplynutím primeranej dodatočnej lehoty. Podmienkou na aplikáciu cit. ustanovenia je teda vytknutie vád a požadovanie ich odstránenia, čo v danom prípade splnené nebolo.
39. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 CSP).
40. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, priznal mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
41. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.