Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_3T-30-2017.pdf
PDF · 90.6 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/30/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Štefanom Novákom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. februára 2018 v Banskej Bystrici, takto r o z h o d o l :
rozhodol:
N. W.,
nar. XX. XX. XXXX v D. D., trvale bytom D. D., prechodne bytom N. XX, D. D., adresa na doručovanie písomností W. XX, D. D.,
u z n á v a sa v i n n ý m
z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zákona pretože
v období od januára 2008 doposiaľ v Banskej Bystrici a na iných miestach kde sa zdržiava, si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/86/2007 zo dňa 06.06.2007, právoplatný dňa 26.06.2007 a to prispievať na výživu dcéry K. W., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 82,98 € (čo predstavuje 2.500 Sk) od 01.03.2007 vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky K. W., narodenej XX.XX.XXXX, bytom R. J. XX, D. D., si takto určenú povinnosť neplnil, napriek tomu, že predmetnom období nepoberal žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou, nebol poberateľom žiadnej dávky vyplácanej príslušným ÚPSVaR, bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, čím mu vznikol dlh na výživnom voči K. W., narodenej XX.XX.XXXX, bytom R. J. XX, D. D. za obdobie od januára 2008 do januára 2017 vo výške 3.500,20 Eur,
t e d a - najmenej tri mesiace si v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosti vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas ,
a o d s u d z u j e s a z a t o :
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného N. W. bola obžaloba Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. XPv XXX/XX zo dňa XX.XX. XXXX za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, odsek 3 písmeno b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období od januára 2008 doposiaľ v Banskej Bystrici a na iných miestach kde sa zdržiava, si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/86/2007 zo dňa 06.06.2007, právoplatný dňa 26.06.2007, a to prispievať na výživu dcéry K. W., R.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 82,98 € (čo predstavuje 2.500 Sk) od 01.03.2007 vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky K. W.V., narodenej XX.XX.XXXX, bytom R. J. XX, D. D., si takto určenú povinnosť neplnil, napriek tomu, že predmetnom období nepoberal žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou, nebol poberateľom žiadnej dávky vyplácanej príslušným ÚPSVaR, bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, čím mu vznikol dlh na výživnom voči K. W., narodenej XX.XX.XXXX, bytom R. J. XX, D. D. za obdobie od januára 2008 do januára 2017 vo výške 8504,44 € a voči dcére K. W., narodenej XX. XX. XXXX, bytom R. J. XX, D. D. za obdobie od februára 2017 do súčasnosti vo výške 331,92 €.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný. Uviedol, že si je vedomý, že výživné nezaplatil. Z dlžného výživného po podaní obžaloby uhradil 6000,- €, ktoré mu požičala jeho priateľka, viac finančných prostriedkov sa mu zabezpečiť nepodarilo. Na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil aj potvrdenie od ČSOB Banky o úhrade sumy 6000,- € v hotovosti dňa 27. 11. 2017 na účet K. W.. K príčinám neplnenia si svojej vyživovacej povinnosti sa vyjadriť nevedel. Uviedol len, že bol tvrdohlavý a výživné prestal platiť z dôvodu, že dcéra prestala k nemu chodiť. Počas stíhaného obdobia väčšinou pracoval nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, a to v Slovinsku v r. 2007 kde zarobil okolo 18.000,- Sk, dvakrát bol na zbere ovocia v Taliansku v roku 2008-2010, kde zarobil do 1000,- €. V súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti E. I. Ľ. na pozícii zámočník zvárač, kde má príjem 6,- € na hodinu. Počas nezamestnanosti nepoberal žiadne sociálne dávky, nakoľko nebol nahlásený na úrade práce. Okrem tohto dieťaťa má ešte jednu vyživovaciu povinnosť.
Svedkyňa K. J. pred súdom vypovedala, že obžalovaný poslal na účet dcéry K. W. sumu 6000,- €. Od januára 2008 do doby plnoletosti dcéry jej uhradil 3x po 50,- €. Jednorazovo dcére prispel sumou 220,- € na zvýšené náklady vzniknuté v súvislosti so zubami. Počas doby, kedy obžalovaný výživné neuhrádzal, dcéra netrpela núdzou, snažila sa jej všetko zabezpečiť, akurát nemohla chodiť na tenis pre nedostatok finančných prostriedkov, z čoho bola nešťastná.
Svedkyňa K. W. uviedla, že od kedy sa rodičia rozviedli, otec (obžalovaný) neplatil výživné a to ani po tom, čo dovŕšila plnoletosť, okrem čiastky 220,- €. Robili jej v tom čase zuby a náklady sa vyšplhali na sumu 400 až 500,- €. V tejto súvislosti s ním komunikovala formou sms a boli dohodnutí, že jej uhradí 300,- €. Nakoniec jej uhradil sumu 220,- €, avšak nejednalo sa o výživné, čo potvrdil aj obžalovaný. V období, počas ktorého jej obžalovaný neuhrádzal výživné, núdzou netrpela, matka s pomocou priateľa jej dokázala zabezpečiť všetky potreby.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/86/2007 zo dňa 06. 06. 2007, rodným listom K. W., potvrdením o návšteve školy zo dňa 01. 02. 2017, trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T 145/2007 zo dňa 14. 01. 2008, trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T 7/2011 zo dňa 18. 01. 2011, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T 34/2013 zo dňa 22. 08. 2013, tabuľkou plnenia vyživovacej povinnosti, pracovnými zmluvami a výplatnými páskami od zamestnávateľov v rozhodnom období, dokladmi k exekúcii, správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 15. 03. 2017 a správou Sociálnej poisťovne zo dňa 10. 03. 2017.
Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/86/2007 zo dňa 06. 06. 2007, 24. 07. 2007 vyplýva, že súd obžalovaného zaviazal prispievať na výživu svojej dcéry K. W., R.. XX. XX. XXXX sumou 2500,- Sk (82, 98,- €) mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
K. W., R.. XX. XX. XXXX, bola ku dňu 01. 02. 2017 žiačkou 3. A triedy Obchodnej akadémie, Tajovského 25, 975 73 Banská Bystrica. V rodnom liste je zapísaný ako jej otec obžalovaný.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 15. 03. 2017 obžalovaný k danému dňu nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, naposledy bol ako uchádzač o zamestnanie evidovaný od 07. 03. 2005 do 20. 03. 2005. Obžalovaný nepoberá a v minulosti ani nepoberal dávky v hmotnej núdzi.
Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 10. 03. 2017 vyplýva, že obžalovaný má aktívnu registráciu v registri sociálnej poisťovne, dávky v nezamestnanosti nepoberá. Naposledy bol zamestnaný v spoločnosti J. A. I..W..V.. od 26. 01. 2017. Z prehľadu odvádzateľov poistného vyplýva, že obžalovaný bol na Slovensku zárobkovo činný ako zamestnanec alebo na základe dohody o pracovnej činnosti od roku 2008 až do roku 2017 u viacerých zamestnávateľov s výnimkou rokov 2010 až 2011.
Obžalovaný zhodne so svedkyňami vypovedal, že od januára 2008 do doby plnoletosti dcéry K. uhradil 3x po 50,- € a následne po podaní obžaloby uhradil 6000,-€ na účet dcéry K. W., ktoré mu požičala jeho priateľka. Rozsah vyživovacej povinnosti v rozhodnom období určil súd v súlade s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/86/2007 zo dňa 06. 06. 2007 v civilnom konaní, keď sumu 82,98 € považoval za adekvátne výživné pre študentku strednej obchodnej školy, pričom je potrebné zdôrazniť, že výška vyživovacej povinnosti nebola upravená (navyšovaná) od r. 2007. S poukazom na ustanovenie § 122 ods. 13 Tr. zákona, pri pokračovaní v páchaní žalovaného prečinu súd upravoval po zohľadnení všetkých úhrad výživného zameškaný dlh až do doby vyhlásenia rozsudku s tým, že úhradu 6000,- € započítal na dlžné výživné voči K. W., ku ktorej rukám bol obžalovaný povinný uhrádzať výživné od dosiahnutia jej plnoletosti v januári 2017, zvyšok započítal na dlžné výživné voči K. J., ktorej bol povinný uhrádzať výživné na dcéru do tohto obdobia. Vykonaným dokazovaním tak bolo zistené, že obžalovaný N. W. si v období od januára 2008 do vyhlásenia tohto rozsudku, opakovane neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére nielen vo finančnej ale ani v zodpovedajúcej naturálnej forme, a za toto obdobie po započítaní všetkých úhrad dlhuje na výživnom voči K. W., R. XX.XX.XXXX, D. R. J. XX, D. D. za obdobie od januára 2008 do januára 2017 vo výške 3.500,20 Eur. V nadväznosti na uvedené zistenia súd upravil aj skutkovú vetu žalovaného skutku.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b Tr. zák. s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, ktorého sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného a tohto činu sa dopustí závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas. Objektom tohto trestného činu je nárok na výživu založený na ustanoveniach zákona o rodine <aspi://module='ASPI'&link='36/2005%20Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'>. Doba trvania vyživovacej povinnosti je daná stavom odkázanosti dieťaťa na výživu od svojich rodičov. Schopnosť samostatne sa živiť býva tradične interpretovaná ako schopnosť samostatne uspokojovať všetky svoje potreby (hmotné, kultúrne, bytové). Trvanie vyživovacej povinnosti nie je zásadne limitované dosiahnutím plnoletosti dieťaťa a pokiaľ sa dieťa sústavne pripravuje na budúce povolanie návštevou strednej, prípadne vysokej školy, je zákonnou povinnosťou rodičov zabezpečovať počas tejto doby jeho potreby. Rodič, ktorý má túto povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnil. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Neplnením povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného sa rozumie iba zavinené neplnenie výživného.
V konaní bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že obžalovaný, ako osoba so zákonnou povinnosťou prispievať na výživu svojej dcéry vyplývajúcou zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (§ 62 až 65 cit. zákona
- vyživovacia povinnosť rodičov k deťom), určenú rozhodnutím súdu, túto povinnosť neplnil od r. 2008 do dňa rozhodnutia súdu, teda po dlhší čas, a to najmenej tri mesiace v období dvoch rokov. Z neplnenia svojej vyživovacej povinnosti k dcére K. W. je obžalovaný okrem vlastného priznania viny usvedčovaný aj výpoveďou svedkýň K. J. (bývalej manželky obžalovaného) a K. J. (dcéry obžalovaného). Obžalovaný v rozhodnom období mal a mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, nakoľko v posudzovanom období dosahoval príjem z pracovnej činnosti, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a a ani nepoberal dávky hmotnej núdzi. Po subjektívnej stránke stačí ako zavinenie obžalovaného pre jeho trestnú zodpovednosť aj konanie z nedbanlivosti, avšak súd jeho konanie vyhodnotil ako úmyselné ( § 15 písm. b/ Tr. por. ), pretože obžalovaný si bol vedomý povinnosti platiť výživné, v rozhodnom období
mal príjem, pričom obžalovaný sám uviedol, že výživné prestal platiť z dôvodu, že dcéra prestala k nemu chodiť. Počas súdneho konania obžalovaný vynaložil snahu o uhradenie dlžného výživného, z ktorého od podania obžaloby uhradil sumu 6000,- €, avšak zvyšok dlžného výživného sa mu do dňa rozhodnutia súdu uhradiť nepodarilo. Súd pre úplnosť dodáva, že v posudzovanom prípade, nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by obžalovaného zbavovali trestnej zodpovednosti.. K osobe obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol trikrát súdne trestaný, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T 34/2013 zo dňa 22. 08. 2013, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona z dôvodu neplnenia si svojej vyživovacej povinnosti na svoju druhú dcéru C. W., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Zo správy z miesta bydliska súd k osobe odsúdeného nezistil žiadne negatívne poznatky. Obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona hrozil trest odňatia slobody v rozpätí trestnej sadzby 1 až 5 rokov.
Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Súd u obžalovaného zistil existenciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písmeno l) Tr. zákona, a to že sa k trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného neboli nezistené žiadne. Pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi došlo v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu a teda súd pri takejto úprave trestnej sadzby mohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozpätí 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov. Prihliadnuc na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, ako aj postoj obžalovaného k povinnosti platiť výživné, uložil mu trest vo výmere dvanásť mesiacov, teda na samej dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý podľa názoru súdu zodpovedá účelu trestu z hľadiska jeho individuálnej ako aj generálnej prevencie. Uloženie najnižšieho možného trestu v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa názoru súdu postačuje na jeho prevýchovu a nápravu a uloženie takejto výmery trestu odôvodňuje aj snaha obžalovaného počas priebehu trestného konania dlh na výživnom uhradiť. Rovnako súd prihliadal na skutočnosť, že trest má postihovať len páchateľa a v čo najmenšej miere sa má dotýkať jeho rodiny, pričom trestom dlhšieho trvania by sa opäť len sťažilo plnenie jeho vyživovacích povinností ako aj splatenie dlhu na výživnom. Keďže sa obžalovaný uvedeného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, preto súd bol povinný v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zákona uložiť trest ako nepodmienečný. Súd ďalej dodáva, že uložením iného, tzv. alternatívneho trestu, by nedostatočným spôsobom vyjadril závažnosť a spoločenskú škodlivosť konania obžalovaného, ktorý si od roku 2008 až do rozhodnutia súdu takmer vôbec (ani v minimálnom rozsahu) neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a jeho dcéra len vďaka snahe a obetavosti matky netrpela núdzou a boli zabezpečené všetky jej potreby. Nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody