Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-28-2018.pdf
PDF · 132.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/28/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: Y. P..D..G.., I.: XX XXX XXX, Na B. XX, Q., zast. L. &. G.-N., P..D..G.., I.: XX XXX XXX, B. XX, Q., proti žalovanej: L.. L. L., M.. XX.XX.XXXX, S.Á. XX, Q., zast. J., P..D..G.., I.: XX XXX XXX, U. XX, Q., o zaplatenie 21.184,14 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 21C/166/2010-431, zo dňa 23.10.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia 21.184,14 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo zhodnotením prenajatých priestorov patriacich žalovanej vykonaním stavebných úprav hradených žalobkyňou. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov dňa 30.6.2008 medzi žalovanou ako prenajímateľom a spoločnosťou Y., P..D..G.., Č. XX, Q. ako nájomcom; predmetom zmluvy bol nebytový priestor zapísaný na LV č. XXXX na prízemí obytného domu na U.B. XX F. Q., vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Súd prvej inštancie mal uvedenú zmluvu za absolútne neplatnú v zmysle § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko za nájomcu bola uzavretá neexistujúcou osobou, keďže žalobkyňa vznikla až dňa 24.7.2008; zároveň v zmysle § 3 ods. 3, 4 zákona č. 116/1190 Z.z. pre absenciu účelu nájmu.
3. Medzi stranami sporu nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné, že žalobkyňa vykonala v predmetnom nebytovom priestore stavebné úpravy. Poukázal na ustanovenia nájomnej zmluvy, podľa ktorých si žalobkyňa tieto priestory dobrovoľne prispôsobila v záujme prevádzkovania predajne lahôdok s priamou konzumáciou, pričom sa zaviazala po skončení nájmu odovzdať žalovanej predmet nájmu v stave, v akom ho prevzala, s prihliadnutím na bežné opotrebenie, nebola ho však povinná uviesť do stavu pred úpravami, s ktorými dal prenajímateľ písomný súhlas, vrátane úprav podľa prílohy č. 2 zmluvy (pôdorys). Žalobkyňa ako nájomca bola oprávnená v predmete nájmu vykonať úpravy len s predchádzajúcim písomným súhlasom žalovanej a na svoje náklady, s výnimkou nákladov na výmenu všetkých okien zo strany U. E.. Žalovaná so stavebnými úpravami súhlasila podľa zakreslenia v pôdoryse dňa 30.6.2008, avšak len s vnútorným riešením interiéru. Predmetné nebytové priestory boli žalobkyňou odovzdané
žalovanej 31.12.2009 bez ich uvedenia do pôvodného stavu, avšak žalovaná súhlasila s ich prevzatím v takomto stave.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovanej a predstavujúce zvýšenie hodnoty nebytového priestoru v dôsledku realizovaných stavebných úprav znáša žalobkyňa. Výšku bezdôvodného obohatenia preukazovala znaleckým posudkom I.. J. R. č. XXX/XXXX zo dňa 12.6.2017 (ďalej aj „znalecký posudok“). Pre posúdenie zhodnotenia nebytového priestoru žalobkyňou bolo potrebné zaoberať sa stavom nebytového priestoru v čase začatia a v čase skončenia jeho užívania žalobkyňou, ako i rozsahom skutočne vykonaných stavebných úprav ako predpokladu pre určenie výšky prípadného zhodnotenia nebytového priestoru.
5. Podľa znaleckého posudku všeobecná hodnota nebytového priestoru pred stavebnými úpravami vykonanými žalobkyňou v druhom štvrťroku 2008 bola 97.200 eur a po rekonštrukcii v štvrtom štvrťroku 117.000 eur; hodnota sa tak zvýšila o 19.800 eur. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z listinných dokladov založených v spise, fotodokumentácie priestoru, účtovných podkladov, čestných vyhlásení osôb realizujúcich stavebné úpravy, protokolu o odovzdaní nebytového priestoru k 31.12.2009. Znalec ohliadku nebytového priestoru nevykonal, zameral sa skôr na bytový dom, v ktorom sa nebytový priestor nachádza. Nie je zrejmé, z akých fotografií znalec vychádzal, nie je zameraný pôdorys priestorov za účelom ohodnotenia napr. podlahovej plochy. Príjmové pokladničné doklady, ktorými žalobkyňa preukazuje nákup materiálu na rekonštrukciu priestoru, vôbec nepreukazujú jeho skutočné vloženie do prenajatého priestoru žalovanej; fotodokumentácia priestoru založená žalobkyňou spoľahlivo nepreukazuje, v akom čase bol priestor fotený. Čestné prehlásenia J. K., I.. J.. R. U., D. Q., Y. P. nepreukazujú, že v dôsledku určitých stavebných úprav došlo po skončení nájmu k zhodnoteniu priestoru a už vôbec nie v akej výške. S prihliadnutím na čestné prehlásenia Q. P. SK, P..D..G.., L.. L. Y., F. G., T. C. mal súd prvej inštancie preukázané, že po ukončení nájmu dňa 31.12.2009 predmetný nebytový priestor prešiel viacerými stavebnými úpravami vykonanými ďalšími nájomcami. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nenariadil znalecké dokazovanie, ale vyzval žalobkyňu na doloženie znaleckého posudku na ocenenie zhodnotenia nebytového priestoru z vlastnej iniciatívy, práve pre nedostatok relevantných dôkazov na bezpečné preukázanie zhodnotenia priestoru žalobkyňou. Nerealizoval výsluchy navrhnutých svedkov, nakoľko pre posúdenie veci postačovali ich čestné prehlásenia.
6. V konaní bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa niektoré stavebné úpravy, príp. rekonštrukčné práce v nebytovom priestore, vykonávala bez súhlasu žalovanej ako prenajímateľky; nemal preukázané, žeby žalovaná dala súhlas k zásahom na odstránenie závad v statike objektu, rozsiahlej rekonštrukcii elektroinštalácie a vodoinštalácie, na preplatenie ktorých sa navyše ani žalovaná nezaviazala. V zmysle čl. VI nájomnej zmluvy mohla žalobkyňa realizovať stavebné úpravy len so súhlasom žalovanej a na svoje náklady v zmysle zakreslenia pôdorysu v interiéri priestoru. Ak žalobkyňa mala súhlas žalovanej so zmenou veci, ale táto sa nezaviazala na úhradu nákladov s tým spojených, nemôže požadovať úplnú náhradu nákladov, ale iba to, o čo sa prenajímateľ obohatil, t.j. zhodnotenie veci. Táto zásada však neplatí, ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, v takomto prípade totiž nájomca musí vec uviesť do pôvodného stavu na vlastné náklady. Povinnosť uviesť vec do pôvodného stavu nájomca nemá iba vtedy, ak by bezpodmienečné trvanie na jej splnení bolo v rozpore s dobrými mravmi, napr. že vykonané zmeny sa stali trvalou súčasťou prenajatej veci a ich odstránenie by viedlo k nezanedbateľnému poškodeniu veci samotnej.
7. Súd prvej inštancie tak v konaní nemal preukázané, že by v dôsledku stavebných úprav realizovaných žalobkyňou v predmetnom nebytovom priestore žalovanej došlo k zhodnoteniu tohto priestoru v porovnaní so stavom v čase, kedy žalobkyňa priestor začala užívať. S prihliadnutím na nedostatok relevantných dôkazov na bezpečné zistenie stavu priestoru pri začatí a pri skončení užívania žalobkyňou mal súd prvej inštancie znalecký posudok IM.. R. Č.. XXX/XXXX vypracovaný v roku 2017 bez vykonania obhliadky priestoru a s poukazom na viacnásobné rekonštrukcie inými nájomcami za nevieryhodný. Nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie zvýšenia hodnoty nebytového priestoru práve vzhľadom na stavebné práce, na ktoré mala súhlas žalovanej, súd prvej inštancie žalobu s poukazom na § 667 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zamietol. Záverom súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že napriek absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy sa žalobkyňa a žalovaná výslovne dohodli, že stavebné úpravy mohla žalobkyňa vykonať len s predchádzajúcim
súhlasom žalovanej, na svoje náklady a po skončení nájmu odovzdať priestor v stave, v akom ho prevzala s prihliadnutím na zrealizované práce podľa pôdorysu odsúhlasené žalovanou. Žalovaná pri odovzdaní nebytového priestoru žalobkyňou akceptovala jeho odovzdanie so zrealizovanými úpravami a nepožadovala ich odovzdanie v pôvodnom stave.
8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
9. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, resp. zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 21.184,14 eura s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 21.184,14 eura odo dňa 29.1.2010 až do zaplatenia. Ako dôvody odvolania uviedla, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP).
10. Žalobkyňa poukázala na nespornú skutočnosť ohľadom neplatnosti uzavretej nájomnej zmluvy zo dňa 30.6.2008; na právny vzťah strán preto nemožno aplikovať jej ustanovenia. Uviedla, že nebytové priestory sa v čase začatia vykonávania stavebných úprav nachádzali v stave nevyhovujúcom na jeho vyžívanie na dohodnutý účel; priestory boli značne zanedbané a bolo potrebné vykonať komplexnú rekonštrukciu. Sporové strany sa dohodli na vykonaní stavebných úprav. Žalovaná odsúhlasila vnútorné riešenie interiéru, ktoré má byť výsledkom týchto stavebných úprav a taktiež po celý čas nevzniesla žiadne námietky voči realizovanej rekonštrukcii. Záver súdu prvej inštancie, že odsúhlasenie vnútorného riešenia žalovanou neznamená súhlas so stavebnými úpravami považovala žalobkyňa za nesprávny. Odsúhlasenie vnútorného riešenia, ktoré je v rozpore s fyzickým stavom priestoru, jednoznačne smeruje k realizácií stavebných úprav, a preto zahŕňa v sebe aj súhlas s realizovaním stavebných úprav. Vykonanie komplexnej rekonštrukcie nebytových priestorov sporné nebolo; rekonštrukcia sa týkala dispozičného riešenia, obkladov, dlažieb, stropov, maľovky, rozvodov, sociálnych zariadení a ďalších súčastí nebytového priestoru. Všetky náklady spojené s rekonštrukciou hradila žalobkyňa. Náklady spojené s vykonaním stavebných uprav presiahli 22.220,70 eura. Pri vyčíslení tejto sumy žalobkyňa vychádzala zo skutočných nákladov, ktoré vynaložila na zhodnotenie nebytových priestorov, pričom do tejto sumy zahrnula iba náklady na zhodnotenie, ktoré nemožno z predmetu nájmu odstrániť bez jeho poškodenia a znehodnotenia. V tejto sume zohľadnila aj 10% ročný odpis hodnoty celkového zhodnotenia. Jednostranne započítala časť tejto pohľadávky voči žalovanej na zaplatenie protihodnoty pri skončení nájmu na pohľadávku žalovanej voči nej na zaplatenie faktúry č. XXX/XXXX vo výške 1.036,56 eura bez DPH, čo však žalovaná odmietla. Žalovaná v konaní relevantne nespochybnila vykonanie rekonštrukcie žalobkyňou, ani náklady spojené s rekonštrukciou, ako ani skutočnosť, že na rekonštrukcii sa finančne nepodieľala.
11. Vykonaným dokazovaním tak bolo podľa žalobkyne preukázané, že vykonala stavebné úpravy, že žalovaná so stavebnými úpravami súhlasila a nikdy voči nim nenamietala a zhodnotený priestor využíva na ďalšie podnikateľské účely. Žalovaná žalobkyni nezaplatila finančné zhodnotenie, zaplatenia ktorého sa žalobkyňa v konaní domáha. Záver súdu prvej inštancie, že uplatnený nárok nebol hodnoverne preukázaný, je v rozpore s vykonaným dokazovaním a preto ho nepovažovala za správny. Ďalej uviedla, že dlhodobo žiadala o nariadenie znaleckého dokazovania, ktoré však súd prvej inštancie nenariadil; uvedené zdôvodnil tým, že znalec by sa k otázke zhodnotenia nebytových priestorov nemohol vyjadriť, pretože priestory prešli viacerými úpravami. Súd prvej inštancie tak spravil namiesto znalca odborný záver, či dôkazné prostriedky obsiahnuté v súdnom spise sú dostatočné na jeho odborné posúdenie zhodnotenia priestorov. Žalobkyňa predložila znalecký posudok č. XXX/XXXX, podľa ktorého sa hodnota priestoru v dôsledku vykonanej rekonštrukcie zhodnotila z pôvodnej hodnoty 97.200 eur na hodnotu 117.000 eur; t.j. hodnota priestoru sa zvýšila o 19.800 eur. Z vykonaného dokazovania tak bolo podľa žalobkyne preukázané, že v predmetnom nebytovom priestore vykonala stavebné úpravy, pričom je jasný jeho stav pred stavebnými úpravami a po nich, rozsah vykonaných prác a zhodnotenie priestoru. Žalobkyňa poukázala na dohodu o rozsahu stavebných úprav medzi sporovými stranami, ktorá obsahuje slovný popis a grafické znázornenie stavebných úprav; text predložených faktúr priamo uvádza, že fakturácia sa vzťahuje na vykonanie rekonštrukcie v predmetnom nebytovom priestore, a to, že ju
hradila žalobkyňa; charakter materiálu uvedeného na pokladničných dokladoch preukazuje, že ide o materiál na vykonanie stavebných úprav v predmetnom priestore. Fotodokumentácia podľa žalobkyne zachytáva stav nebytových priestorov tesne po ich prevzatí žalobkyňou a pri ich odovzdaní žalovanej pri skončení užívania. Z predloženej fotodokumentácie je zrejmý aj dezolátny stav podlahy a stien, ako aj to, že v priestore neexistovalo sociálne zázemie. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že v konaní nebola žalobkyňou predložená žiadna dokumentácia pôvodného stavu nebytových priestoru, je v priamom rozpore s obsahom vykonaného dokazovania. Čestné vyhlásenia zachytávajú vykonanie stavebných úprav žalobkyňou a ich rozsah (R. I. P..D..G.. zabezpečovala v súvislosti s vykonávanou rekonštrukciou prípravné a projekčné práce; pán J. K. zo spoločnosti I. Y., P..D..G.. koordinoval stavebné práce).
12. Podľa žalobkyne je tak zrejmé, že so súhlasom žalovanej vykonala predovšetkým nasledovné stavebné úpravy, ktorými nebytové priestory zhodnotila: vybudovanie sociálneho zázemia (dámske, pánske toalety a sociálna miestnosť), vybudovanie odvetrania, výmena podlahy, úprava stien, rekonštrukcia elektroinštalácie, vrátane osadenia nových zásuviek a rozvádzača elektrickej energie. Vykonanie rekonštrukcie potvrdila žalovaná aj v ňou publikovanej inzercii na prenájom priestoru po tom, ako ukončila jeho užívanie žalobkyňa. Uvedené dôkazné prostriedky súd prvej inštancie nepovažoval bez reálneho a jasne odôvodneného vecného základu za relevantné a paušálne ich odmietol a rozhodnutie postavil a odôvodnil iba na tvrdeniach žalovanej a aktuálneho nájomcu, ktorý užíva zhodnotený priestor bez potreby sanovať jeho nevhodný stav, keďže tak spravila žalobkyňa. Záver súdu prvej inštancie, že nebol plne preukázaný rozsah vykonaných stavebných úprav a ani zhodnotenie priestoru, tak mala žalobkyňa za rozporný s výsledkami vykonaného dokazovania a teda za nesprávny. Súd prvej inštancie napriek záveru o preukázanom súhlase žalovanej k časti stavebných úprav - minimálne dispozičného riešenia, obkladov, dlažieb, stropov, maľovky, sociálnych zariadení a ďalších (okrem zmien elektroinštalácie a vodoinštalácie), dospel k neprávnemu záveru, že ani za zhodnotenie nebytového priestoru týmito zmenami nevznikol žalobkyni nárok na náhradu zhodnotenia veci. Na jednej strane uviedol, že nájomca musí vrátiť predmet nájmu do pôvodného stavu a na strane druhej všeobecne konštatoval, že nie je potrebné odstrániť stavebné úpravy, ktorých odstránenie by viedlo k nezanedbateľnému poškodeniu veci samotnej, avšak bez zaujatia postoja k odstráneniu statických porúch žalobkyňou.
13. Záver súdu prvej inštancie, že predložený súkromný znalecký posudok nie je hodnoverný, považovala žalobkyňa za nesprávny, rozporný so skutkovými zisteniami a obsahom dôkazných prostriedkov, nedostatočne odôvodnený a prekvapivý. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie nebol oprávnený spochybniť odborné závery znalca I.. R. bez nariadenia kontrolného znaleckého posudku. Znalec sa vyjadroval k odborným otázkam, ktoré nie je oprávnený samostatne riešiť súd. Závery znaleckého posudku nespochybňuje ani odborné vyjadrenie č. 25/2017 znalca I.. F. D. zo dňa 16.8.2017. Odborné vyjadrenie nemôže byť hodnoverné a nie je možné naň prihliadať už len z dôvodu, že nebolo nijako autorizované, čo však súd prvej inštancie napriek upozorneniu ignoroval. Znalec I.. R. vychádzal z listín obsiahnutých v súdnom spise (vrátane nájomnej zmluvy a jej príloh, dohody o vykonaní stavebných úprav, grafického znázornenia pôdorysov pred a po vykonaní stavebných úprav, fotodokumentácie a listín o stavebných prácach); osobne bol na mieste samom, čo zachytil aj v sprievodnej fotodokumentácii. Záver súdu prvej inštancie, že znalec nezískal podklady na vypracovanie posudku a že priestor neohliadol tak nemá oporu v obsahu znaleckého posudku. Znalec využil ustálené a bežné postupy na zohľadnenie skutočnosti, že nie je zmyslami možné vnímať stavebno-technický stav pred a po rekonštrukcii nebytového priestoru vykonanou žalobkyňou, keďže stav pred rekonštrukciou vykonanou žalobkyňou bol zmenený samotnou rekonštrukciou a stav po rekonštrukcii bol následne zmenený aktuálnym nájomcom priestoru. Stavebno-technický stav nebytového priestoru však znalec ustálil a zdokumentoval na základe obsahu súdneho spisu a znaleckej metodológie, čo mu umožnilo stanoviť všeobecnú hodnotu nebytového priestoru pred stavebnými úpravami a v momente ukončenia nájmu. Znalec sa použitou metodikou zároveň vysporiadal aj s požiadavkou ustálenia amortizácie investície žalobkyne do nebytového priestoru žalovanej; vychádzal z výmery uvedenej v nájomnej zmluve pripravenej samotnou žalovanou. Žalobkyňa odmietla záver, že znalec I.. R. neporovnal stav priestoru pred a po vykonanej rekonštrukcii. Znalec zohľadnil pôvodný technický stav nebytového priestoru, rozsah jeho rekonštrukcie, opotrebenie a moment ukončenia nájmu ku dňu 31.12.2009. Z odborného posudku I.. D. pritom vyplýva, že nijako nebol oboznámený s obsahom súdneho spisu, a výslovne uviedol, že jeho vyjadrenie nebude použité pre potreby súdneho sporu.
14. Žalobkyňa ďalej uviedla, že znalec I.. R. postupoval plne v súlade s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého bezdôvodným obohatením nie je to, čo bolo vynaložené, ale to, o čo sa nehnuteľnosť zhodnotila, t.j. že zhodnotenie priestoru nemožno stotožňovať s nákladmi vynaloženými na stavebné práce, pričom odborné vyjadrenie I.. D. túto ustálenú požiadavku súdnej praxe popiera. I.. D. sa totiž zameral na metodológiu ohodnotenia stavebných prác - technického zhodnotenia stavby - teda sumou vynaložených nákladov na stavebné práce a nie na porovnávanie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pred a po vykonanej rekonštrukcii. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva záver, že priestor prenajatý žalobkyňou sa v dôsledku ňou vykonanej rekonštrukcie zhodnotil z pôvodnej hodnoty 97.200 eur na hodnotu 117.000 eur, t.j. hodnota priestoru sa zvýšila o 19.800 eur. Je zrejmé, že v predmetnom nebytovom priestore vykonala žalobkyňa stavebné úpravy, je jasný jeho stav pred stavebnými úpravami a po nich, a rovnako z nich vyplýva rozsah vykonaných prác a zhodnotenie priestoru.
15. Záverom žalobkyňa namietla úvahu o dohode sporových strán v nájomnej zmluve o navrátení priestorov do pôvodného stavu, keď z neplatnej nájomnej zmluvy nemohol platne vzniknúť záväzok žalobkyne na navrátenie nebytových priestorov do pôvodného stavu. Z vykonaného dokazovania navyše vyplynulo, že žalovaná odstránenie stavebných úprav ani nežiadala, nebytové priestory od žalobkyne prevzala, pričom žiadala výlučne odstrániť polepy s výkladov. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že prevzatím priestorov po skončení nájmu a netrvaním na odstránení stavebných úprav prejavila o tieto úpravy žalovaná záujem; ak by aj bol predtým sporný jej súhlas so stavebnými úpravami, týmto ho bez výhrad a dodatočne vo vzťahu ku všetkým úpravám udelila a mala by preto zaplatiť za zodpovedajúce zhodnotenie priestorov kompenzáciu.
16. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že žalobkyňa nepreukázala, že došlo k zvýšeniu hodnoty užívaného priestoru; nepreukázala hodnotu priestoru pred začatím svojho užívania a po jeho ukončení. Účelovosť tvrdení žalobkyne vyplýva priamo zo skutočnosti, že na jednej strane tvrdila, že suma bezdôvodného obohatenia priznaná vo výške 21.184,14 eura spočívala len v hodnote do priestoru vloženého materiálu, a na strane druhej nesporovala namietanú skutočnosť, že predložené bločky obsahovali celkom sumu materiálu len vo výške 17.233,35 eura; zo žiadneho dôkazu pritom nevyplývalo, že by malo ísť skutočne o materiál použitý do priestoru vo vlastníctve žalovanej. Tvrdenia žalobkyne o zhodnotení priestoru tak mala žalovaná za účelové a nepreukázané, keď žalobkyňa len prispôsobovala priestor k účelu, na aký ho chcela využiť. Žalovaná ďalej zdôraznila, že žalobkyňa bola povinná vrátiť priestor do pôvodného stavu, a to na základe dohody strán, ktorá bez pochybností vyplýva z podaní zo dňa 30.10.2009 a zo dňa 18.11.2009; uplatňovanie akýchkoľvek nárokov zo strany žalobkyne preto mala za absurdné a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná ďalej uviedla, že nebol daný ani jej platný súhlas k rozsahu vykonávaných prác. Jej súhlas, aj to len s vnútorným riešením interiéru, ktorý bol „daný“ neexistujúcemu subjektu, žalobkyňa interpretuje ako „generálny súhlas“. V konaní nebolo sporné, že nielen v (neplatnej) zmluve, ale aj v celom kontexte veci bola medzi stranami dohoda, že všetky úpravy budú vykonané na náklady žalobkyne. Daná skutočnosť takisto nevyhnutne vplýva na „oprávnenosť“ uplatneného nároku žalobkyne. Pokiaľ mala totiž všetky náklady resp. investície znášať žalobkyňa, je logicky vylúčené, aby následne požadovala akýkoľvek nárok odvodený z daných nákladov od žalovanej (odhliadnuc od skutočnosti, že k vzniku bezdôvodného obohatenia vôbec nedošlo). Záverom žalovaná uviedla, že v konaní nemožno mať za ustálený či zistený akýkoľvek relevantný podklad pre stav priestoru ku dňu začatia a ku dňu skončenia užívania zo strany žalobkyne ako nevyhnutný predpoklad k tomu, aby mohla byť v konaní určená zmena hodnoty priestoru. Nie je možné ustáliť ani len rozsah vykonaných stavebných úprav, nieto ešte rozsah prípadného zhodnotenia priestoru žalovanej.
17. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovanej poprela jej tvrdenie o nepreukázaní zvýšenia hodnoty užívaného priestoru. V konaní predložila znalecký posudok, ktorým bolo preukázané zhodnotenie priestoru o 19.800 eur. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu aj s odôvodnením, že uvedený posudok nemá byť hodnoverný, tak bez nariadenia kontrolného znaleckého posudku nebol oprávnený spochybniť odborné závery znalca. Znalec sa vyjadroval k odborným otázkam, ktoré nie je oprávnený samostatne riešiť súd. Žalobkyňa ďalej uviedla, že aj ďalšími dôkaznými prostriedkami preukázala, že v predmetnom nebytovom priestore vykonala stavebné úpravy, je jasný jeho stav pred stavebnými úpravami a po nich, a rovnako z nich vyplýva rozsah vykonaných prác a zhodnotenie priestoru. Vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobkyňa vykonala stavebné úpravy, že žalovaná so stavebnými úpravami súhlasila a nikdy voči nim nenamietala, a žalobcom zhodnotený priestor využíva na ďalšie podnikateľské účely. Žalovaná žalobkyni nezaplatila finančné zhodnotenie a zaplatenie tohto zhodnotenia sa žalobkyňa
v konaní domáhala. Tvrdenie, že uplatnený nárok nebol hodnoverne preukázaný, je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Napriek produkovaným dôkazným prostriedkom však žalovaná (ani súd prvej inštancie) nepovažujú tieto dôkazné prostriedky podľa žalobkyne bez reálneho a jasne odôvodneného vecného základu za relevantné. Súd prvej inštancie ich pritom paušálne odmietol a rozhodnutie postavil a odôvodnil iba na tvrdeniach žalovanej a aktuálneho nájomcu, ktorý užíva zhodnotený priestor bez potreby sanovať jeho nevhodný stav, keďže tak spravila žalobkyňa. Záver žalovanej ako aj súdu prvej inštancie, že nebol plne preukázaný rozsah žalobkyňou vykonaných stavebných úprav, ani zhodnotenie priestoru, je v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Žalobkyňa ďalej zopakovala už v odvolaní uvádzané skutočnosti ohľadom požiadavky navrátenia priestoru do pôvodného stavu či súhlasu žalovanej so stavebnými úpravami. Záverom uviedla, že je potrebné rozlišovať dohodu o priebežnom uhrádzaní nákladov na rekonštrukciu priestoru a právo na kompenzáciu pri ukončení nájmu. V konaní nebolo preukázané, že by mala existovať akákoľvek platná dohoda o tom, že by žalobkyni nepatrilo právo na kompenzáciu za zhodnotenie priestoru. Odvolávanie sa na obsah neplatnej nájomnej zmluvy v argumentácii žalovanej neobstojí a nemôže zakladať akékoľvek nároky, a ani byť základom na vzdanie sa práva.
18. Žalovaná vo vyjadrení k replike žalobkyne v súvislosti so znaleckým posudkom namietla nevykonanie ohliadky nebytového priestoru, skutočnosť, že znalec vychádzal výlučne z podkladov poskytnutých žalobkyňou a nezohľadnil žiadne skutočnosti uvádzané žalovanou; ďalej namietla absenciu znaleckej doložky v zmysle § 209 ods. 2 CSP a zadania posudku na súdne účely. Z uvedeného dôvodu mala za to, že posudok je potrebné hodnotiť ako dôkaz listinou. V súvislosti s ďalšími dôkaznými prostriedkami predloženými žalobkyňou uviedla, že ani z týchto nevyplýva rozdiel medzi stavom nebytového priestoru pred údajnou rekonštrukciou a po nej. Rovnako z nich nevyplýva súhlas žalovanej so stavebnými úpravami. Záverom vyjadrenia žalovaná namietla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, keď žalobkyňa nebola spôsobilá prevziať práva a záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy zo dňa 30.6.2008. Nájomná zmluva nebola schválená do 3 mesiacov od vzniku spoločnosti a preto nájomcom nebola žalobkyňa ale T.. L. P. J. I.. D. Q., ktorým aj žalobkyňa poskytla súhlas s vnútorným riešením nebytového priestoru.
19. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
20. Žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia žalovanej sumy s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť investíciami do nehnuteľnosti (nebytového priestoru) vo vlastníctve žalovanej; výškou bezdôvodného obohatenia mal byť rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti žalovanej pred vykonaním investícií a po ich vykonaní.
21. Odvolací súd už v predmetnom spore v predchádzajúcich rozhodnutiach uviedol, že v prípade nákladov vynaložených na cudziu nehnuteľnosť nie je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia hodnota vynaložených nákladov, ale to, o čo sa nehnuteľnosť vynaloženými nákladmi zhodnotila, t.j. rozdiel medzi cenou nehnuteľnosti pred vynaložením nákladov a po ich vynaložení. Takéto posúdenie bezdôvodného obohatenia vychádza z výkladu § 458 ods. 1 v spojení s § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmyslom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia je totiž poskytnúť ochranu tomu, kto prišiel o určitú majetkovú hodnotu. Zákon však nepočíta s tým, že by ju mal dostať späť v plnom rozsahu, ale iba v takej výške, o ktorú sa ňou obohatil iný subjekt. Nie je preto rozhodujúce, o akú hodnotu prišiel oprávnený z bezdôvodného obohatenia, ale o koľko sa tým zvýšila hodnota majetku povinného z bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ totiž podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, tak ide o povinnosť nadobúdateľa (povinného z bezdôvodného obohatenia) vydať všetko, čo on získal a nie to, o čo prišiel oprávnený z bezdôvodného obohatenia.
22. V priebehu konania nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa užívala nebytový priestor žalovanej bez platnej nájomnej zmluvy a že žalobkyňa vykonala určité stavebné úpravy nebytového priestoru na svoje náklady. Rovnako nebola sporná skutočnosť, že žalovaná sa na týchto nákladoch nepodieľala. Spornou však bola skutočnosť, či vykonanými stavebnými úpravami došlo ku zhodnoteniu predmetného nebytového priestoru, a tým z bezdôvodnému obohateniu žalovanej.
23. Výšku bezdôvodného obohatenia ako rozdiel medzi hodnotou nebytového priestoru žalovanej pred vykonaním stavebných úprav a po ich vykonaní žalobkyňa preukazovala znaleckým posudkom I.. J. R. Č.. XXX/XXXX, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nebytového priestoru v pôvodnom stave vo výške 97.200 eur a po rekonštrukcii vo výške 117.000 eur.
24. Z predloženého znaleckého posudku je zrejmé, že neobsahuje doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku; pri vykonávaní toho dôkazu sa preto nemohlo postupovať akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Dôvodný je potom poukaz žalovanej, že takýto znalecký posudok je potrebné hodnotiť ako listinu.
25. Znalec ako podklady na vypracovanie znaleckého posudku uviedol informácie zo súdneho spisu, zápisnicu z kontroly dňa 3.11.2008, zakreslenie skutkového stavu nehnuteľnosti, fotodokumentáciu priestoru pred a po stavebných úpravách, účtovné podklady ku stavebným úpravám nebytového priestoru, čestné vyhlásenia osôb realizujúcich stavebné úpravy a protokol o odovzdaní nebytového priestoru k 31.12.2009; ako podklad ním obstaraný o.i. uviedol fotodokumentáciu. Podľa osobitných požiadaviek zadávateľa (žalobkyne) mal znalec stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti (nebytového priestoru) podľa technického stavu nehnuteľnosti pred stavebnými úpravami a po realizácii stavebných úprav, ktorú vykonal nájomca z vlastných finančných prostriedkov v priebehu roku 2008, v rozsahu uvedenom v súdnom spise.
26. Nemožno opomenúť skutočnosť, že znalec uviedol vykonanie miestnej ohliadky spojenej s miestnym šetrením dňa 4.6.2017 s poukazom na zhotovenú fotodokumentáciu. Táto sa nachádza na strane 25 posudku a predstavuje iba 2 x vonkajší pohľad na dom na U. XX F. Q. a ďalej odfotený názov ulice, popisné číslo domu a označenie správcu domu.
27. Znalec pri opise pôvodného stavu nebytového priestoru uviedol, že pred uzavretím nájomnej zmluvy slúžil ako predajňa oblečenia (second hand); v priestore neboli hygienické zariadenia (dámska a pánska toaleta), nebolo zabezpečené odvetranie, podlaha laminátová (poškodená), steny navlhnuté, elektrické rozvody a rozvádzač v nevyhovujúcom technickom stave. Pri opise stavu po stavebných úpravách uviedol, že v celom priestore bola položená nová dlažba a obklady, na strope a stenách bol namontovaný nový sadrokartón, boli zhotovené nové elektrorozvody, vrátane rozvodov pre internet a osvetlenia, vodoinštalačné práce - rozvody TZB, murárske práce (nové priečky), maliarske práce, nové hygienické zariadenia - pánske a dámske WC a miestnosť pre upratovačku s výlevkou, nútené vetranie, obklad predných okien a obloženie radiátorov.
28. Žalovaná už vo vyjadrení k znaleckému posudku namietla, že nemá vedomosť ohľadom ohliadky nebytového priestoru znalcom pred vykonaním rekonštrukcie a následne po jej vykonaní, a teda že znalec porovnal stav nebytového priestoru pred a po rekonštrukcii. Poukázala na skutočnosť, že v posudku nie je jednoznačne preukázané, ako bol vybavený priestor pred rekonštrukciou (pôvodný stav) a po rekonštrukcii (po stavebných úpravách). Znalec tak predložil posudok bez znalosti stavu pred a po rekonštrukcii nehnuteľnosti; v opačnom prípade by bol stav zadokumentovaný príslušnou fotodokumentáciou.
29. Uvedené vyjadrenie žalovanej korešponduje so závermi odborného vyjadrenia I.. F. D. Č.. XX/XXXX, podľa ktorých nikde v posudku nie je jednoznačne preukázané či už fotodokumentáciou alebo popisom, zápisom z ohliadky, ako bol vybavený priestor pred rekonštrukciou (pôvodný stav) a po rekonštrukcii (po stavebných úpravách).
30. Znalec I.. J. R. v stanovisku zo dňa 12.9.2017 k uvedenému odbornému vyjadreniu uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z dôkazných prostriedkov zistených súdom a obsiahnutých v predmetnom súdnom spise, ktoré predložili strany sporu, ako i zo šetrenia na tvare miesta, ktoré je verejne prístupné. Mal za to, že doklady obsiahnuté v súdnom spise sú preukázateľné a dostupné obom stranám i súdu a nie je potrebné ich predkladať v prílohe znaleckého posudku. Znalecký posudok mal za špecifický v tom, že nebolo možné vykonať miestne šetrenie stavu pred a po vykonaní stavebných úprav, pretože predmetný nebytový priestor už užíva iný nájomník a ten si ho upravil podľa svojich potrieb; preto bolo potrebné vychádzať z podkladov zistených v dôkaznom konaní predmetného sporu. Pri stanovení výmery, t.j. podlahovej plochy (ktorú už taktiež nie je možné reálne podrobne zamerať), vychádzal z
výmery uvedenej v nájomnej zmluve. Záverom uviedol, že stav k rozhodujúcim dátumom nie je možné reálne na mieste prešetriť a vyhotoviť fotodokumentáciu.
31. Pokiaľ teda znalec v uvedenom stanovisku potvrdil skutočnosť, že podkladom pre znalecký posudok bol súdny spis, je zrejmá dôvodnosť námietky žalovanej týkajúcej sa úplnosti podkladov, z ktorých znalec pri vypracovaní posudku vychádzal, a to pre zistenie konkrétneho stavu nebytového priestoru pred a po stavebných úpravách, ktorý v konaní preukázaný nebol; rovnako je dôvodnou i námietka nevykonania ohliadky nebytového priestoru. Vo vzťahu k týmto námietkam odvolací súd poukazuje napr. aj na konštatovanie znalca v znaleckom posudku, že v nebytovom priestore pred vykonaním stavebných úprav neboli hygienické zariadenia. Uvedené je však v rozpore s tvrdením oboch konateliek žalobkyne, keď T.. L. P. na pojednávaní dňa 1.4.2011 uviedla, že pôvodne bola v nebytovom priestore jedna toaleta; I.. D. Q. na pojednávaní dňa 10.2.2011 uviedla, že v nebytovom priestore (pred stavebnými úpravami) sa nachádzala jedna toaleta a jedna vaňa. Pokiaľ znalec konštatoval, že elektrické rozvody a rozvádzač boli pred vykonaním stavebných úprav v nevyhovujúcom technickom stave, vychádzal výlučne z tvrdenia samotnej konateľky žalobkyne I.. D. Q., ktorá na pojednávaní dňa 10.2.2011 uviedla, že v priestore boli staré rozvody, elektrina vyhadzovala poistky a preto boli nútení elektroinštaláciu rekonštruovať, pričom dali novú rozvodnú skriňu. Uvedené tvrdenie je pritom v rozpore s výpoveďou žalovanej, ktorá na tom istom pojednávaní uviedla, že priestor mal dobrý štandard vybavenia za plnej možnosti prevádzky; pôvodná prevádzka bola funkčná s vodou, kúrením a elektrinou; rekonštrukcia elektroinštalácie nebola potrebná.
32. Jedinou listinou, v ktorej je zaznamenané vybavenie nebytového priestoru ku konkrétnemu dátumu, je protokol o odovzdaní priestoru z 31.12.2009, podpísaný oboma stranami sporu. Podľa protokolu objekt pozostáva o.i. z dlažby svetlej farby na celej ploche priestoru, steny a strop sú obložené sadrokartónom a steny v prednej a zadnej časti sú čiastočne obložené ružovými obkladačkami, sanitárne zariadenie 2 x toaleta, miestnosť pre upratovačku 1 x umývadlo s batériou, v sanitárnych zariadeniach a v miestnosti pre upratovačku obklad oranžovej farby, odvetrávanie priestoru realizované pod stropom + odvetrávací systém v časti sociálnych zariadení, 5 ks dvier vrátane zárubní, kľučiek a zámkov, 70 ks zásuviek béžovej farby, 14 ks vypínačov béžovej farby, 1 x pripojenie na telefón a internet, 1 x pripojenie na zabezpečovací systém, napojenie na inžinierske siete - kompletná rekonštrukcia vodovodných potrubí a kanalizácie, elektrických rozvodov + inštalácia rozvádzacej skrinky. Ani tento protokol o odovzdaní priestoru z 31.12.2009 však bez ďalšieho nepreukazuje vznik a výšku bezdôvodného obohatenia ako rozdielu medzi hodnotou nebytového priestoru žalovanej pred a po vykonaní stavebných úprav, práve pre nemožnosť porovnania konkrétneho stavu nebytového priestoru v čase začatia a v čase skončenia stavebných úprav. Zápisnica z kontroly Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 3.11.2008, kde sa konštatuje zrekonštruovanie priestorov, ich vybavenie novým technologickým sanitárnym zariadením, zabezpečenie opravy podláh a stien, či doriešenie spôsobu odvetrávania taktiež bez ďalšieho nepreukazuje konkrétny stav nebytového priestoru po vykonaní stavebných úprav, a už vôbec nie pred ich vykonaním. Vo vzťahu k založeným faktúram a pokladničným príjmovým dokladom odvolací súd už v uznesení č.k. 3Co/274/2012-281, zo dňa 28.2.2014, uviedol, že samotné bez ďalšieho nepreukazujú, že položky v nich obsiahnuté boli použité alebo vynaložené na stavebné úpravy predmetného nebytového priestoru. Zároveň je potrebné uviesť, že ani v prípade ich použitia alebo vynaloženia ešte bez ďalšieho nepreukazujú vznik a výšku bezdôvodného obohatenia ako rozdielu medzi hodnotou nebytového priestoru žalovanej pred a po vykonaní stavebných úprav (samotná výmena zariadenia nebytového priestoru bez znalosti jeho technického stavu a hodnoty pred a po výmene neumožňuje prijať záver o zhodnotení nebytového priestoru).
33. Odvolací súd záverom uvádza, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa vykonala určité stavebné úpravy predmetného nebytového priestoru. Samotné vykonanie stavebných úprav však bez ďalšieho nepreukazuje vznik a výšku bezdôvodného obohatenia ako rozdielu medzi hodnotou nebytového priestoru žalovanej pred a po ich vykonaní. Na takéto preukázanie a teda pre stanovenie hodnoty nebytového priestoru pred a po vykonaní stavebných úprav by bolo potrebné v prvom rade preukázať konkrétny stav nebytového priestoru v čase začatia a v čase skončenia stavebných úprav. Takýto stav však v konaní preukázaný nebol; dôkazné bremeno bolo v tomto prípade na žalobkyni. Žalobkyňa vychádzala v žalobe z tvrdenia, že vykonala stavebné úpravy, čím predmet nájmu zhodnotila; uviedla, že predmet nájmu bol značne zanedbaný a bolo potrebné vykonať komplexnú rekonštrukciu. Nepreukázala však pri popretí uvedeného tvrdenia žalovanou konkrétny stav nebytového priestoru pred začatím stavebných úprav - napr. opisom nebytového priestoru, protokolom o prevzatí nebytového
priestoru, či jeho fotodokumentáciou, všetko v súčinnosti so žalovanou či jej potvrdením konkrétneho stavu nebytového priestoru, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa realizovala stavebné úpravy na cudzej nehnuteľnosti. Zo založenej fotodokumentácie, na ktorú sa žalobkyňa odvolávala a ktorá mala preukazovať stav nebytového priestoru po jeho prevzatí žalobkyňou a pri odovzdaní po skončení užívania, nie je zrejmý dátum vyhotovenia; na niektorých fotkách je pritom zachytený stav v čase užívania nebytového priestoru predchádzajúcim a nasledujúcim nájomcom. Rovnako žalobkyňa nepreukázala konkrétny stav nebytového priestoru po skončení stavebných úprav, keď z obsahu spisu je zrejmé, že po skončení užívania nebytového priestoru žalobkyňou došlo k ďalším úpravám zo strany ďalšieho užívateľa.
34. Na uvedenom základe bol správny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého v konaní nemal preukázané, že by v dôsledku stavebných úprav realizovaných žalobkyňou v predmetnom nebytovom priestore žalovanej došlo k zhodnoteniu tohto priestoru v porovnaní so stavom v čase, kedy žalobkyňa priestor začala užívať; pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou na preukázanie zvýšenia hodnoty nebytového priestoru potom správne žalobu zamietol. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).