Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-103-2021.pdf
PDF · 103.82 KB
Case nature
Subarea
1Cob/103/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: TAHIRSYLAJ & CO SLOVENSKO, s.r.o., Miletičova 1, 824 63 Bratislava, IČO: 35 949 791, zastúpeného Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 891 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava o zaplatenie istiny 4.551,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/165/2017-135 zo dňa 18.5.2021 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/165/2017-135 zo dňa 18.5.2021 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sp. zn. 32Cb/165/2017 zo 16.11.2020, a to s poukazom na ustanovenia § 274 a § 277 ods. 2, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že spor rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného zo dňa 16.11.2020 pod sp. zn. 32Cb/165/2017 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.551,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 4.551,- eur od 25.11.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V čase vyhlásenia rozsudku na pojednávaní konanom dňa 16.11.2020 o 11.00 hod. mal súd prvej inštancie za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky podľa § 274 CSP. Keďže dodatočne bolo súdu prvej inštancie doručené ospravedlnenie žalovaného, súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že toto podanie žalovaného bolo urobené elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom s tým, že podľa doručenky bolo podanie doručené súdu prvej inštancie dňa 16.11.2020 o 9.14 hod., ale spracované a do súdneho registra prenesené dňa 16.11.2020 o 14.21 hod., ako to vyplýva aj z odtlačku pečiatky podateľne súdu prvej inštancie, a teda v čase vyhlásenia rozsudku súd prvej inštancie nemal vedomosť o tomto ospravedlnení. Predmetný rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 24.11.2020 a žalovanému dňa 30.11.2020. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.12.2020 sa žalovaný domáhal zrušenia rozsudku pre zmeškanie, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Žalovaný poukázal na to, že podaním zo dňa 16.11.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, ako aj z dôvodu pretrvávania mimoriadnej situácie a núdzového stavu v súvislosti s ohrozením
verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 a nakoľko ospravedlnenie bolo preukázateľne súdu prvej inštancie doručené pred pojednávaním, mal žalovaný za to, že ku zmeškaniu pojednávania došlo z ospravedlniteľných dôvodov a v nadväznosti na to navrhol, aby súd predmetný rozsudok pre zmeškanie zrušil.
3. Súd prvej inštancie v ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že z dikcie § 274 CSP vyplýva, že súd na pojednávaní po splnení formálnych podmienok obligatórne rozhodne rozsudkom pre zmeškanie tak, ako je navrhnutý v petite žaloby, teda nevykonáva dokazovanie, ktoré by malo vplyv na merito veci tak, ako v priebehu „riadneho“ konania. Procesnú pasivitu treba posudzovať tak, že žalovaný subjektívne, aj napriek tomu, že mohol, vo veci nekonal, nemal o pojednávanie záujem a preto je na mieste „sankcionovať“ ho rozsudkom pre zmeškanie. Nemožno ale vylúčiť, že na strane žalovaného môže dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalovaným, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp. ktorá mu zabráni, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Vzhľadom na to, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ v zmysle § 277 ods. 2 CSP nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní, pričom ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod ale nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi známa pred pojednávaním a ktorá mu síce objektívne znemožňovala účasť na nariadenom pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že účelom rozhodnutia podľa § 277 CSP nie je preskúmavanie, či boli splnené všetky podmienky nevyhnutné pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale len preukázanie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania vo veci. Príčina zmeškania pojednávania žalovaným musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť).
4. Súd prvej inštancie po zistení, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol podaný žalovaným včas, sa zaoberal v ňom tvrdenými dôvodmi. Žalovaný poukazoval na včasnosť doručenia ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní, vo vzťahu k čomu súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že včasnosť ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní je podľa § 274 písm. b) CSP jednou z podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie. V predmetnom rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že o ospravedlnení žalovaného nemal vedomosť, keďže toto bolo do súdneho registra prenesené podľa pečiatky podateľne až o 14.21 hod., teda takmer 3 hodiny po skončení pojednávania. Súd prvej inštancie pred vyhlásením rozsudku, ako to vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní a zo zvukového záznamu z pojednávania, pojednávanie prerušil za účelom kontroly súdneho registra, či sa v ňom nenachádza ospravedlnenie žalovaného, pričom zistil, že žiadne takéto podanie sa v ňom nenachádza, v dôsledku čoho mal za splnenú podmienku, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas. Keďže žalovaný namieta splnenie tejto podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že súd rozhodujúci o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie je oprávnený opätovne preskúmavať splnenie podmienok pre rozhodnutie rozsudku pre zmeškanie a preto tieto okolnosti nemôžu byť dôvodom pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný netvrdil žiadny ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, čo je jediný relevantný dôvod, pre ktorý môže súd v danej veci rozsudok pre zmeškanie zrušiť. Súd prvej inštancie zastáva názor, že žalovaný pojednávanie nezmeškal tak, ako to predpokladá § 277 CSP s tým, že ak by aj súd prvej inštancie pripustil, že v danom prípade možno hovoriť o „zmeškaní pojednávania“ v intenciách posudzovania podľa § 277 CSP, nemôže ísť o ospravedlniteľný dôvod, nakoľko predvolanie na pojednávanie konané dňa 16.11.2020 bolo žalovanému doručené dňa 15.10.2020, a teda žalovanému žiadna objektívna okolnosť nebránila požiadať o konanie v jeho neprítomnosti a toto doručiť súdu prvej inštancie skôr než v deň pojednávania. Pracovná vyťaženosť, ktorú žalovaný ničím nepreukázal a ani pandémia ochorenia COVID-19, ktorá mimochodom nevypukla v deň pojednávania, nie sú okolnosťami, ktoré nastali neočakávane a ktoré objektívne znemožnili žalovanému požiadať súd o konanie v jeho neprítomnosti skôr než v deň pojednávania. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie neuviedol existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania vo veci a zároveň je jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie koncipovaný ako nesplnenie podmienok
pre vydanie tohto rozsudku, čo súd prvej inštancie nie je oprávnený preskúmavať, pretože CSP toto oprávnenie zveruje výlučne odvolaciemu súdu, v dôsledku čoho súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.
5. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že rozsudok pre zmeškanie zruší. Žalovaný v odvolaní namietal, že posúdenie ospravedlnenia žalovaného nie je zo strany súdu prvej inštancie správne, spravodlivé a ani proporcionálne, v nadväznosti na čo žalovaný poukázal na obsah svojho ospravedlnenia zo dňa 16.11.2020 s tým, že je nesporné a napokon to potvrdzuje aj prvoinštančný súd v rozsudku a v napadnutom uznesení, že ospravedlnenie bolo síce preukázateľne doručené súdu ešte pred pojednávaním, ale spracované a do súdneho registra prenesené 16.11.2020 až o 14.21 hod., a teda v čase vyhlásenia rozsudku nemal mať súd o ospravedlnení vedomosť, v nadväznosti na čo má žalovaný za to, že z jeho strany došlo ku zmeškaniu pojednávania vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, z ospravedlniteľných dôvodov uvedených v ospravedlnení. Pokiaľ ide o samotné dôvody neúčasti na nariadenom súdnom pojednávaní, žalovaný v odvolaní opätovne poukázal na dôvody uvádzané v podaní zo dňa 16.11.2020 a v tejto súvislosti tiež na skutočnosť, že žalovaný nežiadal o odročenie súdneho pojednávania a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti. Žalovaný má za to, že ak by súd pripustil prísne formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, bolo by potrebné dospieť k absurdnému záveru, že strana (žalovaný), aby predišiel vydaniu rozsudku pre zmeškanie má povinnosť (resp. jeho zástupca) byť prítomný na (každom) súdnom pojednávaní. Súd je pritom povinný zabezpečiť stranám sporu vykonanie práva na spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je aj možnosť (nie povinnosť) zúčastniť sa na súdnom pojednávaní, keďže neprítomnosť sporovej strany alebo jej zástupcu na pojednávaní nie je bez ďalšieho prekážkou riadneho prejednania veci. V danej právnej veci rovnako nemožno konštatovať, že žalovaný bol doposiaľ v konaní pasívny. Žalovaný použil prostriedky procesnej obrany v súlade s § 153 CSP a podľa jeho názoru sa zo strany žalovaného nejednalo o marenie spravodlivosti. Žalovaný bol aktívnou stranou sporu, aj keď sa nariadeného súdneho pojednávania na súde prvej inštancie nezúčastnil, so súdom prvej inštancie komunikoval.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 9.7.2021, v ktorom uviedol, že podľa jeho právneho názoru v danej veci nie sú splnené podmienky pre postup súdu podľa § 277 CSP, nakoľko dôvod zmeškania pojednávania vo veci nie je ospravedlniteľný, v nadväznosti na čo žalobca poukázal na žalovaným prezentované dôvody ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní s tým, že uvedené dôvody neboli žalovaným konkretizované žiadnymi skutočnosťami, ktoré by mohli byť považované za vážne okolnosti vyvolávajúce nemožnosť zúčastniť sa na vytýčenom pojednávaní. Žalovaným nebolo preukázané ani objasnené, akým spôsobom by účasť na pojednávaní mala, resp. mohla vyvolať zbytočné zvyšovanie trov konania a tým aj porušenie zásady hospodárnosti, keď práve naopak, konanie žalovaného - na poslednú chvíľu doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní mohlo viesť k zvyšovaniu trov konania, prieťahom a nehospodárnosti. Rovnako vyhlásená mimoriadna situácia a núdzový stav (ktoré neboli náhlou a novou okolnosťou, ale ktoré boli vyhlásené v značnom časovom predstihu) v situácii, keď v súvislosti s ich vyhlásením v čase konania pojednávania nebolo obmedzené právo slobody pohybu a súčasne sa na súdne pojednávania vzťahovala výnimka z obmedzenia práva slobodne sa zhromažďovať, neboli podľa žalobcu spôsobilé znemožniť účasť žalovaného na vytýčenom pojednávaní. Tiež argumentácia ustanovením § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. nie je dôvodom pre ospravedlnenie neúčasti na vytýčenom pojednávaní, pričom v tejto súvislosti žalobca poukázal na dôvodovú správu k prijatému zákonu, ako aj na oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR zverejnené na jeho webovom sídle vo vzťahu k opatreniam pre rezort spravodlivosti platným od 3. novembra 2020. Žalobca zastáva názor, že dôvody neúčasti žalovaného na pojednávaní nespĺňajú zákonom ustanovené kritérium vážnosti, keď ide len o všeobecné odkazy na existujúci celospoločenský jav bez bližšej konkretizácie a preukázania vážnych okolností na strane žalovaného neumožňujúcich jeho účasť na vytýčenom pojednávaní, a to za stavu, keď o termíne pojednávania bol žalovaný včas upovedomený a rovnako mimoriadna situácia a núdzový stav mu tiež boli dlhodobo známe. Zároveň žalobca uviedol, že v čase konania pojednávania ani nedošlo náhle ku sprísneniu opatrení súvisiacich s mimoriadnou situáciou a núdzovým stavom, ale práve naopak, v čase konania pojednávania došlo k čiastočnému uvoľneniu v rozsahu obmedzenia slobody pohybu. K argumentácii žalovaného, že nežiadal o odročenie pojednávania a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti (ktorú však žalobca nepovažuje vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré môže súd zrušiť rozsudok pre zmeškanie, za právne významnú), žalobca uviedol, že z predvolania na pojednávanie na
deň 16.11.2020 o 11.00 hod. je zrejmé, že žalovaný bol poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Postup súdu, ktorým by súd akceptoval vyjadrenie súhlasu žalovaného s pojednávaním v jeho neprítomnosti za stavu, keď o následkoch neprítomnosti na pojednávaní spočívajúcich v rozhodnutí rozsudkom pre zmeškanie bol žalovaný riadne poučený a vyjadrenie súhlasu žalovaného s pojednávaním v jeho neprítomnosti bolo oznámené súdu v čase neumožňujúcom zohľadniť tento postup žalovaného pri príprave pojednávania (hoci dôvody zvoleného postupu žalovaného boli žalovanému známe dlhodobo a nešlo o dôvody vzniknuté náhle a neočakávane), by bol podľa žalobcu v rozpore so základnými princípmi konania vyjadrenými napríklad v čl. 17, čl. 10 ods. 2, ods. 3 CSP, ako aj v § 157 ods. 1 CSP, v nadväznosti na čo žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
7. Zo strany žalovaného nebola predložená odvolacia replika, pričom rovnopis vyjadrenia žalobcu zo dňa 9.7.2021 spolu s poučením o možnosti predložiť vyjadrenie v lehote 10 dní boli právnemu zástupcovi žalovaného doručené odvolacím súdom dňa 20.7.2021.
8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 277 ods. 2 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
10. Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje, že súd prvej inštancie sa vecne a právne správne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami uvádzanými v návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a svoje rozhodnutie dostatočne a náležitým spôsobom odôvodnil.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 16.11.2020 o 11.00 hod. (č.l. 78-80 súdneho spisu) bolo žalovanému dňa 15.10.2020 úspešne doručené do jeho elektronickej dátovej schránky, a to spolu s podrobným poučením o rozsudku pre zmeškanie v zmysle ustanovení § 137 písm. a), § 273, § 274, § 278 CSP (doručenka na č.l. 82 súdneho spisu). Na č.l. 83-85 súdneho spisu sa nachádza zápisnica o pojednávaní dňa 16.11.2020 o 11.05 hod., na ktoré sa žalovaný nedostavil a na ktorom prítomný právny zástupca žalobcu navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, keďže žalovaný bol predvolaný na pojednávanie a tohto sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Z obsahu predmetnej zápisnice vyplýva, že zákonný sudca súdu prvej inštancie prerušil pojednávanie na 5 minút za účelom kontroly súdneho registra, či sa v ňom nenachádza ospravedlnenie neúčasti žalovaného, pričom nahliadnutím do súdneho registra zistil, že sa v ňom ospravedlnenie žalovaného nenachádza. Z obsahu zápisnice o pojednávaní, ako aj z obsahu a číslovania strán spisu je zrejmé, že zákonný sudca v čase konania predmetného pojednávania nemal žiadnu vedomosť o podaní právneho zástupcu žalovaného zo dňa 16.11.2020 nadpísaného ako „Ospravedlnenie neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu na súdnom pojednávaní“, ktorého prílohou bolo oprávnenie konať za spoločnosť žalovaného zo dňa 28.6.2016 a plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 16.11.2020. Predmetné podanie právneho zástupcu žalovaného bolo súdu prvej inštancie doručené v deň konania pojednávania, t.j. dňa 16.11.2020 o 9.14 hod. v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu a právny zástupca žalovaného v ňom uviedol, že žalovaný a jeho právny zástupca žiadajú o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 16.11.2020 o 11.00 hod., a to vzhľadom na neodkladné
pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, z dôvodu hospodárnosti konania (t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania), ako aj s poukazom na pretrvávanie mimoriadnej situácie a núdzového stavu vyhlásených vládou Slovenskej republiky v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky a zároveň v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Súčasne právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a zároveň informuje súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti a navrhuje, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100% (č.l. 86-100 súdneho spisu). Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 16.11.2020 a predmetný rozsudok č. k. 32Cb/165/2017-101 zo dňa 16.11.2020 bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 24.11.2020 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 30.11.2020. Žalovaný proti predmetnému rozsudku pre zmeškanie žalobcu podal v zákonnej lehote odvolanie a súčasne dňa 15.12.2020 podal na súd prvej inštancie návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, o ktorom následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
15. Úspešnosť návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle ustanovení § 277 ods. 2, ods. 3 CSP predpokladá nielen splnenie podmienky jeho včasného podania, ktorá v danom prípade splnená bola, ale aj splnenie podmienky uvedenia a preukázania ospravedlniteľného dôvodu, ktorý sa vzťahuje na konkrétne pojednávanie, na ktorom bol rozsudok pre zmeškanie vyhlásený a ktorý objektívne možno vyhodnotiť ako dôvod zakladajúci opodstatnenosť ospravedlnenia zmeškania procesného úkonu, v danom prípade pojednávania, ktorý nastal náhle a neočakávane bezprostredne pred pojednávaním a tak zabránil strane sporu v účasti na pojednávaní a v realizácii včasného ospravedlnenia neúčasti, pričom dotknutá strana sporu jeho vznik nemohla predvídať a nezavinila ho svojím nedôsledným konaním. Tak z predmetného návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ako aj z odvolania žalovaného proti napadnutému uzneseniu o jeho zamietnutí nepochybne vyplýva, že žalovaný existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania odvodzuje predovšetkým od obsahu a času doručenia podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 16.11.2020. Odvolací súd sa však so žalovaným prezentovanou skutkovou a právnou konštrukciou vo vzťahu k ustanoveniu § 277 CSP v žiadnom prípade nestotožňuje, nakoľko v prípade aktivovania postupu predpokladaného citovaným ustanovením musí bez akýchkoľvek pochýb ísť o dôvod nastavší náhle, neočakávane a bezprostredne pred konaním daného pojednávania, ktorý objektívne možno vyhodnotiť ako dôvod, ktorý jednak zabránil strane sporu v účasti na pojednávaní a zároveň v súhrne s konkrétnymi okolnosťami danej tvrdenej situácie aj strane sporu zabránil realizovať smerom ku konajúcemu súdu riadne a včasné ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní, čo však rozhodne nezodpovedá danému prípadu, keďže ani jeden z dôvodov uvádzaných žalovaným v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (nepreukázané neodkladné pracovné povinnosti a pracovná vyťaženosť, tvrdený záujem na hospodárnosti konania v súvislosti s nenavyšovaním trov konania, pretrvávanie mimoriadnej situácie a núdzového stavu v súvislosti s ochorením COVID-19, čas doručenia podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 16.11.2020 súdu prvej inštancie a vedomosť, resp. nevedomosť konajúceho zákonného sudcu o jeho existencii) nie je dôvodom, ktorý by v kontexte vyššie uvedeného bolo možné vyhodnotiť ako dôvod zmeškania pojednávania konaného dňa 16.11.2020, ku ktorému došlo v čase bezprostredne predchádzajúcom predmetnému pojednávaniu vo sfére žalovaného bez jeho zavinenia alebo nedôsledného konania, a teda ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako ospravedlniteľný dôvod v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 277 ods. 2 CSP.
16. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vo svojom súhrne predstavujú okolnosti daného prípadu, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v súvislosti so svojím návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania, a teda nepreukázal naplnenie dikcie ustanovenia § 277 ods. 2 CSP, pričom aj s prihliadnutím na práva a oprávnené záujmy druhej strany sporu musí byť existencia akéhokoľvek tvrdeného ospravedlniteľného dôvodu vyhodnocovaná zo strany súdu za dodržania zásady objektívnosti posudzovania opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti stranou sporu tvrdeného dôvodu zmeškania pojednávania, t.j. nemôže ísť len o subjektívne alebo všeobecné tvrdenia bez existencie relevantných dôkazov nesporne preukazujúcich ich pravdivosť a opodstatnenosť. Uvedený záver odvolacieho súdu platí aj v prípade aplikácie § 274 CSP v dlhšie trvajúcom konaní, keďže
skutočnosť týkajúca sa doterajšej aktivity strany sporu v konaní nezakladá žiadny relevantný dôvod na rezignáciu strany sporu na dodržiavanie zásad elementárnej obozretnosti v súvislosti s riadne doručeným predvolaním na pojednávanie. Žalovaný tak v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako ani v odvolaní proti napadnutému uzneseniu neuviedol žiadne iné relevantné dôvody, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako dôvody spôsobilé založiť ospravedlniteľnosť zmeškania pojednávania vo veci. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, ktorou namieta prísne formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že aj ústavným súdom proklamovaný nežiaduci stav formalistického výkladu ustanovení CSP o rozsudkoch pre zmeškanie je potrebné vždy posudzovať v kontexte okolností konkrétneho prípadu, pričom v danom prípade odvolací súd nepovažuje za prílišný formalizmus vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného a následné zamietnutie návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, keďže týmto postupom súd prvej inštancie aj s prihliadnutím na procesné práva druhej strany sporu (žalobcu, ktorého právny zástupca sa riadne dostavil na nariadené pojednávanie) naplnil dikciu zákona umožňujúceho vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v ktoromkoľvek štádiu konania v prípade, keď sa žalovaná strana pojednávania nezúčastnila vôbec a svoju neúčasť neospravedlnila vážnymi okolnosťami a žalovanou stranou v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie tvrdený dôvod zmeškania pojednávania nie je dôvodom, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako ospravedlniteľný dôvod objektívneho charakteru.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého uznesenia, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania v súvislosti s návrhom žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný.
19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).