Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/138/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade T. X., B.. XX.XX.XXXX, bytom H. J. Č.. XX, T., v 2. rade Y. W., B.. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XXX, zast. advokátom JUDr. Petrom Kovácsom, so sídlom Rovinka 651, proti žalovaným: v 1. rade: Y. V., B.. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX, L., v 2. rade W. H., B.. XX.XX.XXXX, bytom C. L. Č.. XX, v 3. rade C. X.W., B.. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XXX, v 4. rade V. T., B.. XX.XX.XXXX, bytom U. Č.. XXXX/XX, X., v 5. rade H.X. W., B.. XX.XX.XXXX, bytom C. L. Č.. XX, v 6. rade: N.. G. V., B.. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX, Povoda, v 7. rade: N.. Y. V., B.. XX.XX.XXXX, bytom B.. L. XXXX/XX, Dunajská Streda, v 8. rade: G. V., B.. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX, L., žalovaní v 1. až 8. rade zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Silvia Bernáthová, s.r.o., so sídlom Orechová Potôň, Studený rad 611/1, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 99,22 %.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyne žalobou zo dňa 18.8.2009 sa domáhali na tunajšom súde o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, žiadali, aby súd určil vlastníctvo k nehnuteľnosti ved. na LV č. XXX v kat. území L. po 1- ine. Žiadali ďalej priznať náhradu trov konania. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zo dňa 21.4.2011 určil, že žalobkyne v 1 a 2 rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti ved., na LV č. XXX k. ú. L. ako parc. č. XXX orná pôda vo výmere 6876 m2 po 1/256 v celku, vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania súd rozhodol tak, že rozhodne po právoplatnosti vo veci samej. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote čo do zamietajúcej časti žalobkyne podali odvolanie. Krajský súd v Trnave svojim uznesením zo dňa 3.4.2013 pod č. 11Co 193/2011-132 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konania. Vo svojom uznesení uviedol, že s prihliadnutím na dôvod zrušenia prvostupňového rozhodnutia, pre ďalšie konanie poznamenáva, že predpokladom pre pridelenie pozemkového majetku v zmysle zákona č. 142/1947 Sb. je splnenie predpokladov tam uvedených, splnenie ktorých, v rámci pridelenia majetku prídelovou listinou, ako rozhodnutia majúceho povahu správneho aktu vydaného správnym orgánom, treba považovať za zásadné. Preto bude potrebné v prvom rade posúdiť prídelovú listinu, ako správny akt vydaný v minulosti aj z hľadiska prípadnej nulity t. j. či tento netrpí tak závažnými vadami, že by tu nebolo možné uplatniť prezumpciu jeho správnosti. V tejto súvislosti je potrebné taktiež poukázať aj na možné nadobudnutie nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobkýň vydržaním, pretože samotná ničotnosť správneho aktu nemôže svedčiť bez ďalšieho o vyslovenie záveru neexistencie dobrej viery držiteľa, opierajúceho nadobudnutie práva o takýto správny akt, keď omyl vyvolaný štátnym orgánom

je treba zásadne považovať za ospravedlniteľný, pretože sa tu vychádza z dôvery osôb v štát a jeho orgány, pričom dobrú vieru je potrebné skúmať so zreteľom ku všetkým okolnostiam daného prípadu, vrátane doby, kedy k omylu vyvolaného štátnym orgánom došlo. Ďalej uviedli, že čo sa týka žalovaného v 1 rade nakoľko ten zomrel dňa 26.11.2001. So vzniknutou prekážkou preto má vysporiadať súd prvej inštancie. Bude potrebné vo vzťahu k pôvodnému žalovanému v 1 rade postupovať v zmysle § 104 OSP.

2. Žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania a to žalobkýň, žalovaných v 1. až 7. rade, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä výmerou o prídele vlastníctva č. XXX/ XX-X/XXXX zo dňa 03.11.1949, listom vlastníctva č. XXX v kat. územie L., osvedčením o dedičstve č. D 421/1995, Dnot 506/1995 po neb. Y. C. zo dňa 23.3.2000, osvedčením o dedičstve č. 21D 20/2000, Dnot 22/2000 po neb. L. C. zo dňa 27.2.2001, potvrdením PD W. zo dňa 13.7.2009, zo dňa 25.2.2011, potvrdením Obecného úradu L. zo dňa 15.7.2009, písomným vyjadrením právnej zástupkyni žalovaných zo dňa 11.9.2009, zo dňa 24.2.2010, rozhodnutím o dedičstve č. D 337/82 po neb. Y. X., osvedčením o dedičstve č. 13D 442/2008 po neb. Y. X. zo dňa 29.1.2009, pkn. vložkou č. 21 kat. území L., písomným podaním právneho zástupcu žalobkýň zo dňa 5.11.2009, zo dňa 7.1.2010, zo dňa 16.4.2010, zo dňa 21.7.2010, úmrtným listom neb. K. V., zomr. 26.11.2001, osvedčením o dedičstve č. D 1443/01, Dnot 5/02 po neb. K. V. zo dňa 14.8.2003, obsahom spisu tunajšieho súdu č. D 1443/01, Dnot 5/02, odvolaním žalobcov na čl. 105, písomným vyjadrením PZ žalovaných na čl. 115, uznesením Krajského súdu Trnava č. 11Co 193/2011 čl. 132, oznámením PZ žalobkýň na čl. 148, čl. 160, uznesením čl. 150, výmerom o prídele vlastníctva na čl. 165, uznesením čl. 180, písomným podaním PZ žalovaných čl. 195, návrhom na prejednanie dedičstva čl. 196, uznesením o prerušení konania čl. 198, osvedčením o dedičstve č 10D 81/2015 čl. 207, uznesením o pokračovaní v konaní čl. 210, LV č. XXX čl. 225, záverečným návrhom PZ žalovaných čl. 229, a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobkyne v žalobe ako aj na ústnych pojednávaniach uviedli, že dňa 03.11.1949 právni predchodcovia žalobkýň a to neb. Y. C.Í. , zomr. 19.2.1990 a jeho manželka T. C.W., G.. Š., zomr. 9.12.1999 nadobudli rozhodnutím Osídlovacieho úradu pre Slovensko v Bratislave na základe výmeru o prídele do vlastníctva ved. pod č. XXX/XX-X/XXXX podľa zákona č. 11.7.1947 č. 148 Sb. o opatreniach k prevedeniu Československo-maďarskej dohody o výmene obyvateľstva a Vládneho nariadenia zo dňa 19.3.1948 č. 30 Sb. o majetku, ktorý zanikali v Československej republike osoby presťahované do Maďarska podľa Československo-maďarskej dohody o výmene obyvateľstva, ako aj podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona zo dňa 12.4.1946 č. 75 Sb. o priznávaní hospodárskych a právnych úľav, krajanom vracajúcich sa do vlasti hlavne z Maďarska, vlastníctvo každý v 1-ine aj k nehnuteľnosti a to pozemku parc. č. XXX roľa vo výmere 68 ár 78 m2 nachádzajúcich sa v kat. území L.. Uvedená nehnuteľnosť je toho času podľa udania žalobkýň vedená ako pozemok parc. č. XXX vo výmere 6876 m2 orná pôda nachádzajúca sa v kat. území L. Obec L., ved. na LV č. XXX. Uviedli ďalej, že ako vlastníci uvedenej nehnuteľnosti sú vedené okrem žalobkýň ako duplicitní vlastníci aj žalovaní. Takýto právny stav zapríčiňuje, že ako vlastníci uvedenej nehnuteľnosti nemajú právnu istotu a ich postavenie ako vlastníkov je neisté a ich vlastnícke práva sú rušené a teda nemôžu s vlastníctvom voľne nakladať tak, ako im to zaručuje článok 20 a nasl. Ústavy SR, ako aj článok 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, dojednaného v Paríži podľa ktorého každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. V žalobe ďalej poukázali na tú skutočnosť, že právni predchodcovia žalobkýň osobne a spoločne uvedenú nehnuteľnosť obhospodárili so starostlivosťou riadneho hospodára. Po ich smrti s právneho titulu dedičstva do ich práv riadne a v plnej miere nastúpili navrhovatelia v 1. a 2. rade. Na ústnom pojednávaní dňa 10.1.2011 žalobkyňa v 1. rade uviedla, že spornú nehnuteľnosť dali do užívania do družstva jej rodičia pričom spornú nehnuteľnosť jej rodičia do tej doby aj užívali. Po dedičskom pojednávaní po obidvoch rodičoch túto nehnuteľnosť zdedili spolu so žalobkyňou v 2. rade. Uviedli, že s družstvom majú uzavretú nájomnú zmluvu o užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Uviedli ďalej, že žiadajú, aby súd určil vlastníctvo k celej nehnuteľnosti a to napriek tomu, že pôvodná vlastníčka H. L., G.. C. mala zo spornej parcely podiel 15/128.

5. Žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Právna zástupkyňa žalovaných podaním zo dňa 11.9.2009 ako aj sami žalovaní na ústnom pojednávaní dňa 4.4.2011 uviedli, že H. L., G.. C. mala vo vlastníctve len podiel 15/128 z nehnuteľnosti ved. na LV č. XXX v kat. území L. ako parc. č. XXX vo výmere 6879 m2. Poukázali na tú skutočnosť,

že právnym predchodcom žalovaných v 2. až 5. rade bola ich matka Y. X.Á., G.. C., zomr. 30.3.1982, po ktorej pôvodné dedičské konanie bolo prejednané Štátnym notárstvom v Dunajskej Strede pod č. D 337/1982. Keďže predmetom pôvodného dedičského konania neboli nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet tohto sporu bol podaný návrh na prejednanie novoobjaveného majetku pričom toto dedičské konanie bolo ukončené pod č. 13D 442/2008 pred notárkou Dr. Tímeou Hájos a tak sa spoluvlastnícky podiel ich právnej predchodkyne vo výške 15/128 v celku nadobudli žalovaní v 2. až 5. rade každý po 1- ine, t. j. do spoluvlastníckeho podielu po 15/512 - inách v pomere k celku. Predmetný pozemok a to parc. č. XXX vo výmere 2 hold 375 siah bol pôvodne vedený vo vložke č. XX pod bodom B I. 4 vo vlastníctve H. N. L. T. ( B1 ) v podiele 1/8 a starej matky odporcov v 2. až 5. rade C. H., L. Y. ( B 2 ) v podiele 7/8 k celku. K tomu ešte C. H. L. Y. nadobudla ďalších 1/16 ( B6 ) a takto teda spolu mala podiel 15/16. Podiel starej matky C. H. L. Y. vo výške 15/16 k celku, sa potom po jej smrti prerozdelil medzi jej 8 detí ( B10 až 17 ), rovnakým dielom každému po 15/128 k celku, medzi ktorými sa nachádza aj matka, právna predchodkyňa žalovaných v 2. až 5. rade ale aj L. B. C. H. (B11), ktorej meno sa uvádza vo výmere Osídlovacieho úradu pre Slovensko v Bratislave č. 585/16-9. Práve s poukazom na tieto skutočnosti právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že zápis vo Výmere týkajúcich sa pozemku parc. č. XXX vo výmere 6879 m2 je možné jedine vykladať tak, že v ňom uvedený podiel 1/1 treba vykladať ako podiel H. L., G.. C. vyplývajúci v pkn. vložky č. XX v celosti. Pričom teda ona mala podľa pkn. vložky č. XX podiel vo výške 15/128. Teda len tento jej podiel (avšak tento podiel v celosti) mohli nadobudnúť právni predchodcovia žalobkýň do svojho vlastníctva. Preto súčasný zápis na LV č. XXX, že by boli podielovými spoluvlastníkmi celej nehnuteľnosti je nesprávny. Výmerom bol pridelený do vlastníctva právnych predchodcov vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXX vo výmere 6879 m2 teda len spoluvlastnícky podiel H. L., G.. C. vo výške 15/128. Právna zástupkyňa žalovaných preto navrhla súdu aby súd určil, že vlastníkom nehnuteľnosti a to pozemku parc. č. XXX vo výmere 6876 m2 orná pôda nachádzajúceho sa v kat. území L. ktorá je zapísaná na LV č. XXX sú žalobkyne v 1. a 2. rade v podiele 1/256 k celku neb. V. K. by mal byť ku dňu svojej smrti vlastníkom v podiele 15/128 k celku a žalovaní v 2. až 5. rade po 15/512 k celku. Na ústnom pojednávaní dňa 4.4.2011 všetci žalovaní v 1. až 7. rade žiadali žalobu žalobkýň zamietnuť. Poukázali na tú skutočnosť, že čo sa týka podielových spoluvlastníkov jediná ktorá bola vysídlená do MR bola H. L., ostatní nie. Čo sa týka sporných nehnuteľností uviedli, že medzi časom v priebehu tohto konania bolo prejednané dedičstvo po neb. N.. G. V.. Uviedli, že žalobkyne nemohli nadobudnúť viac ako mala vo vlastníctve H. W. v podiele 15/256 ín a preto majú za to, že rozhodnutie orgánu štátu, ktorý vydal prídelovú listinu bola nesprávna. V tom čase štát teda nemal vlastnícke právo k celej nehnuteľnosti a tým pádom ani dispozičné právo k nemu. Preto treba posúdiť tak, že prídelová listina je neplatná. Z dôvodu, že sporná nehnuteľnosť netvorí výlučné vlastníctvo H. L., nemohol byť ani predmetom výmeru z prídelových pozemkov právnych predchodcov žalobkýň v celosti. Ak teda štát vydal výmer o pridelení pozemkov na pozemok ktorý nepatril do výlučného vlastníctva osoby, nemožno toto rozhodnutie považovať za zákonné a nemožno sa ním spájať ani účinky ktoré by boli podkladom na zmenu vlastníckeho práva. Štát sa totiž nemohol stať jeho vlastníkom a nemohol ani nakladať s ním ako vlastník v celosti. Pokiaľ sa týka skutočnosti, že by pozemok mohol byť nadobudnutý vydržaním uviedli, že v danom prípade je nutné uviesť, že v žiadnom prípade nemožno byť reč o tom, v danom prípade ide o oprávnenú držbu preto že niekto komu pozemok nepatril v celosti s ním nemohol nakladať ako so svojim vlastným. Právni predchodcovia žalobkýň výmerom dostali sporný pozemok od niekoho kto k nim nemal žiadne právo nakoľko patril inej osobe. Takto nie sú splnené podmienky na vydržanie. V danom prípade poukázali na rozsudok tun. súdu č. 8C 223/2005. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť čo sa týka zamietajúcej časti súdu prvej inštancie.

7. Podľa § 123 vlastník je medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

8. Podľa § 124 všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytujú sa im rovnaká právna ochrana.

9. Podľa § 132 ods. 1 vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

10. Podľa § 132 ods. 2 ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom, v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

11. Podľa § 134 ods. 1 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

12. Podľa § 115 č. 141/1950 Sb. vydržanie možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nesúcitelné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

13. Podľa § 879i ods. 1 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2005, vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2005 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.

14. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že právny predchodcovia žalobkýň výmerom o prídele do vlastníctva, ktorý prídel vydal Osídlovací úrad pre Slovensko v Bratislave pod č. XXX/XX-X/XXXX dostali do vlastníctva nehnuteľnosti v kat. území L. okrem iných ved. v pkn. vložke č. XX pod poradovým číslom I. 4 ako parc.č. 198 - roľa, meno bývalého vlastníka L. H., G.. C. v 1/1 vo výmere 6876 m2, tak, že Y. C. dostal spoluvlastnícky podiel v 1 - ine a manželka T. C., G.. Š. taktiež spoluvlastnícky podiel v 1-ine. Z dedičského osvedčenia č. D 421/95, Dnot 506/95 zo dňa 23.3.2000 po neb. Y. C. súd zistil, že ten zomrel 19.2.1990. Nehnuteľnosť v kat. území Povoda ako parc. č. XXX v 1 - ine nadobudli deti neb. poručiteľa každá po 1- ine a to žalobkyne v 1. a 2. rade. Predmetné osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.4.2000. Z dedičského osvedčenia č. 21 D 20/2000 a Dnot 22/2000 zo dňa 27.2.2001 po neb. L. C., G.. Š., zomr. 9.12.1999 súd zistil, že nehnuteľnosť ved. na LV č. XXX v kat. území L. ako parc.č. XXX ornú pôdu vo výmere 6876 m2 na základe dedičskej dohody prevzali žalobkyne taktiež po 1-ine. Čo sa týka žalovaných pôvodne ako žalovaný v 1. rade v žalobe bol uvedený K. V.. Z predloženého osvedčenia o dedičstve č. D 1443/01, Dnot 5/02 zo dňa 14.8.2003 súd zistil, že žalovaný v 1. rade zomrel dňa 26.11.2001 teda pred podaním žaloby. Dedičia po neb. žalovanému v 1. rade sú žalovaní v 1. , 6. až 8. rade. Čo sa týka žalovaných v 2. až 5. rade , tí sú dedičmi po neb. Y. X., G.. C., zomr. dňa 30.3.1982. Túto skutočnosť súd zistil z dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Dunajskej Strede č. D 337/82 zo dňa 26.4.1982. Po neb. Y. X., G.. C. osvedčením č. 13D 442/2008 zo dňa 29.1.2009 bol prejednaný novoobjavený majetok, predmetom ktorej okrem iných aj bola nehnuteľnosť v kat. území L., parc. č. XXX orná pôda vo výmere 6876 m2 , pôvodne ved. v pkn. vložke č. XX pod B 15 v podiele 15128 v pomere k celku. Spornú nehnuteľnosť nadobudli na základe dedičskej dohody žalovaní v 2. až 5. rade každá rovnodielne po 15/512-inách v pomere k celku. Z pozemkovej vložky č. XX kat. územie L. súd zistil, že L. H., G.. C. bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a to parc. č. XXX roľa vo výmere 1 Kj 312 siah v podiele 15/128, ktorú nehnuteľnosť zdedila po C. H., G.. L. Y. ktorá bola podľa zápisu v pkn. vložke č. XX v kat. území L. spoluvlastníčkou parc.č. XXX podľa B2, 6 v 15/16-inách. Po neb. C. H., G.. L. Y. bolo prejednané dedičstvo pričom jej spoluvlastnícky podiel v rovnakom pomere zdedili pod B10 V. X., G.. C. O. , pod B 11 L. B.B. G.. C. H., pod B 12 L. Y., G.. C. R., pod B 13 C. T., pod B 14 C. Q., pod B 15 C. Y., pod B 16 C. I. a pod B 17 malol. C. N., každý v rovnakom pomere. Z výmeru o prídele do vlastníctva ktorý výmer vydal Osídlovací úrad pre Slovensko v Bratislave pod č. XXX/XX-X/XXXX súd zistil, že právni predchodcovia žalobkýň nadobudli vlastníctvo na základe predmetného výmeru z pozemnoknižnej vložky č. XX, parc. č. XXX roľu v kat. území L. podiel 1/1 pričom meno bývalého vlastníka bola L.Ó. H., G.. C. a to vo výmere 6876 m2. Keďže z pozemnoknižnej vložky č. XX v kat. území L. súd zistil, že L. H., G.. C. pod položkou B 11 ako je to označené aj na výmere o prídele do vlastníctva mala spoluvlastnícky podiel 15/128 , len túto jej časť nadobudli na základe výmeru právni predchodcovia žalobkýň.

15. Čo sa týka § 132 ods. 1 ide o všeobecné ustanovenie o nadobúdaní subjektívneho vlastníckeho práva jednotlivými spôsobmi. Pri pôvodnom nadobúdaní vlastníckeho práva sa rozlišuje jeho nadobúdanie a to medzi živými ( inter vivos ) a to na základe zmluvy, rozhodnutia štátneho orgánu alebo iných skutočností ustanovených zákonom, najmä vydržaním, ( § 134 ) , spracovaním cudzej veci ( § 135b ), nálezom ( § 135 ), prírastkami ( § 135a ) alebo na prípad smrti ( mortis causa )a to dedením. ( § 460 a nasl. )

16. Vlastnícke právo sa nadobúda buď od skoršieho vlastníka, prevodom alebo prechodom, kde ide o nadobudnutie odvodené alebo sa nadobúda pôvodným spôsobom k novovzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila. Pri nadobúdaní vlastníckeho práva zmluvou hovoríme spravidla o prevode vlastníckeho práva. Medzi najčastejšie spôsobu nadobúdania vlastníckeho práva patrí kúpna zmluva. Z ďalších zmlúv je to najmä darovacia a zámenná, môže však ísť tiež o zmluvu zmiešanú alebo osobitne

neupravenú. Pri prevodoch vlastníckeho práva sa uplatňuje zásada, že prevádzajúci nemôže na iného previesť viac práv než ich má sám.

17. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení predpokladov pričom musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba, prípadne štát, pokiaľ je účastníkom v občianskoprávnych vzťahov ( § 21 ).

18. Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné interterporálne ust. § 865 ods. 3 ( § 507a ods. 3 zák. č. 131/82 Zb. ) umožňujúce občanovi započítať aj čas pred 1.4.1983, so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 1.4.1984 ako aj ustanovenie § 872 ods. 6 ( zák. č. 509/91 Zb. ) umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítal čas, po ktorý je právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992. Lehoty na vydržanie sa neprerušili vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k nehnuteľnosti ( § 18 ods. 3 zák. č. 293/92 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov ).

19. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Keďže tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu.

20. Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege) treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania ( aktuálne je to pri nehnuteľnostiach ) rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy a to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31.12.1950, ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 1.1.1951 do 31.3.1964 a napokon obdobie platného Občianskeho zákonníka č. 40/1964 od 1.4.1964 so zreteľom na jeho novely. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe ( proti štátu a cirkvi sa vyžadovala ešte dlhšia vydržacia doba a to 100 a 40 rokov ). Bolo to tak napriek tomu, že v pozemkovej knihe , ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. Takým prípadom dochádza napr. vtedy , keď prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na základe zmluvy uzavretej za platnosti obyčajového práva nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. V takom prípade vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť. To však dôvodne mohlo užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti, čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva.

21. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo, že je po práve a opak sa musel dokazovať. Čo sa týka dobromyseľnosti držiteľa veci právne systémy pristupovali požiadavke z rozdielnych hľadísk. Zatiaľ, čo podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 sa vyžadovala dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. bola dobromyseľnosť potrebná po celú vydržaciu dobu. Podľa obyčajového práva i podľa ust. § 116 ods. 2 č. 141/1950 Zb. platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu. Podľa interporálneho ustanovenia § 562 č. 145/1950 Zb. sa od 1.1.1951 ustanoveniami tohto zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva. Vydržacia doba , ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa v zmysle § 566 č. 141/1950 skončila najneskoršie uplynutím 10 ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak pravda neuplynula skôr. Občiansky zákonník č. 40/1964 držbu a vydržanie až do novelizácie (zákonom č. 131/1982 Zb.) t. j do 1.4.1983 neupravoval. Až uvedená novela v ustanoveniach § 132a, 135a, novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1.4.1984. (§ 865 ods. 3).

22. Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve nadobudol občan, ktorý mal v nepretržite v držbe hnuteľnú vec 3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný. Podľa uvedenej úpravy nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. (napr. zákon č. 123/1975 Zb., zákon č. 61/1977 Zb.). V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne.

23. V danom prípade súd dospel k názoru poukazujúc na obsah výmeru č. XXX/XX-XXXX ako aj na obsah pozemnoknižnej vložky č. XX v kat. území L. z ktorého súd zistil, že L. B. , G.. C. H. mala vo vlastníctve z nehnuteľností a to parc. č. XXX lúka vo výmere 1 Kj 312 siah podiel v 15/128 to zn., že právni predchodcovia žalobkýň nemohli dostať viac ako mala vo vlastníctve spoluvlastníčka L.J. H., G.. C., teda ako to má na mysli výmer o prídele do vlastníctva č. XXX/XX - X/XXXX zo dňa 3.11.1949. Z výmeru uvedenú skutočnosť možno vykladať podľa úvahy súdu jedine tak, že uvedený podiel 1/1 treba vykladať ako podiel H. L., G.. C. vyplývajúcich z pkn. vložky č. XX v celosti a keďže tá vlastnila spoluvlastnícky podiel podľa pkn. vložky XX v kat. území L.K. vo výške 15/128 tento jej podiel sa rovná 1/1.

24. Z potvrdenia PD W. ako na čl. 19 zo dňa 13.7.2009 súd určil tú skutočnosť, že predmetná parcela patrila pred založením PD právnym predchodcom žalobkýň a po založení družstva užíva predmetnú parcelu PD W.. Skutočnosť, že kto vniesol do užívania družstva spornú nehnuteľnosť, žalobkyne súdu preukázať nevedeli. Preto súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zo dňa 21.4.2011 určil, že žalobkyne v 1 a 2 rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti ved. na LV č. XXX k. ú. L. ako par č. XXX orná pôda vo výmere 6876 m2 po 1/256 k celku. Rozhodujúce je podľa úvahy súdu, či štát v tom čase mal alebo nemal vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti alebo iné dispozičné právo k nemu, v prípade ak áno na základe akého právneho titulu. Na druhej strane je rozhodujúca správnosť a zákonnosť dedičských rozhodnutí vydaných v rámci dedičských konaní. Podľa úvahy súdu na základe vykonaného dokazovania bola preukázaná tá skutočnosť, že právni predchodcovia žalobkýň nemohli dostať viac od štátu, ako mala vo vlastníctve H. L.. Keďže štát nebol vlastníkom nehnuteľnosti v celosti a nemal k nim ani žiadne zákonom dané dispozičné právo nemohol výmerom prideliť viac ako mal k dispozícii.

25. Pokiaľ sa týka skutočnosti, že by nehnuteľnosť mohli nadobudnúť právni predchodcovia žalobkýň v 1 a 2 rade vydržaním, v tomto smere je nutné uviesť, že v žiadnom prípade nemôže ísť o držbu oprávnenú, ak niekto, komu pozemok nepatril v celosti s ním nakladal ako so svojim vlastným (v danom prípade štát prostredníctvom príslušných štátnych orgánov v čase vydania výmeru o prídele nehnuteľnosti) a pridelil ho, pričom na takéto konanie oprávnenie nemal.

26. Žalobkyne tvrdia, že jeho právni predchodcovia dostali výmerom do prídelu do vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Keďže ide o rozhodnutie orgánu štátu, bolo nutné skúmať jeho platnosť. V tejto súvislosti bolo nutné skúmať aj dedičské konanie a jeho rozhodnutie. Bolo teda nutné skúmať to, či štát v tom čase mal alebo nemal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam alebo iné dispozičné právo k nim na základe akého právneho titulu. Okrem toho bolo nutné skúmať správnosť a zákonnosť dedičských rozhodnutí. platnosť a zákonnosť dedičského rozhodnutia podľa názoru súdu vylučuje platnosť výmeru. Prípadná neplatnosť a nezákonnosť dedičského rozhodnutia, resp. jeho nesprávnosť zasa potvrdzuje správnosť a platnosť výmeru o prídele. V rámci posúdenia predbežnej otázky súd dospel k názoru ako aj k záveru, že štát nebol vlastníkom sporných nehnuteľností v celosti a nemal k nim ani žiadne zákonom dané dispozičné právo poukazujúc už na vyššie uvedené skutočnosti.

27. Vo výmere o prídele sa uvádza, že právni predchodcovia žalobkýň nadobudli do vlastníctva na základe predmetného výmeru nehnuteľnosti pôvodne vedené v pkn. vložke č. XX, parc. č. XXX roľu k. ú. L. podiel 1/1 od bývalého vlastníka L. H., G.. C. vo výmere 6876 m2. Ako už hore súd uviedol právni predchodcovia žalobkýň nemohli nadobudnúť viac ako mala vo vlastníctve pôvodná vlastníčka H. L., G.. C., vo zvyšku súd žalobu zamietol, pričom súd poukazuje v danom prípade aj na osvedčenie po neb. K. V., G.. V., zomr. 26.11.2001 č. k. 10D 81/2015 Dnot 62/2016 z ktorého osvedčenia (čl. 207) súd zistil, že nehnuteľnosť ved., na LV č. XXX parc. č. XXX ornú pôdu vo výmere 6876 m2 v 15/128 ín nadobudol dedič N.. G. V., nar. 6.7.1958 v celosti. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je to vo výroku tohto rozsudku uvedené.

28. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 1 podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ako aj o § 262 ods. 2 podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 . V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 . Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 . V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63 . Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 .