Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Sa-16-2020.pdf
PDF · 146.44 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu Ing. O. S., trvale bytom Z., F. mieru XX, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie rozhodnutia a postupu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 05.03.2020 číslo: XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 03.04.2019 číslo: XXX XXX XXXX 0, na základe sociálnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 5. marca 2020 č. XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 3. apríla 2019 č. XXX XXX XXXX 0 a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trovy konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 05.03.2020 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie Ing. O. S. (účastník konania, žalobca) podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.04.2019 vo veci priznania starobného dôchodku, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej citoval ust. § 218 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla na žiadosti o priznanie starobného dôchodku rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03.04.2019, ktorým účastníkovi konania podľa § 65, § 274, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. priznala starobný dôchodok od 01.09.2018 v sume 322,20 eur mesačne. Proti predmetnému rozhodnutiu účastník konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov, v ktorom namietal, že v rokoch 1980 až 1984 pracoval ako vojak z povolania na Ministerstve obrany Československej ľudovej armády v zložke leteckej armády v Inžiniersko- leteckej službe v hodnosti poručík, vo funkcii starší technik. Poukázal, že v roku 1981 bol odvelený do zahraničia, kde pracoval v službách vlasti až do roku 1984 na špeciálnej práci pri výcviku stíhacích pilotov. Podotkol, že počas rokov v zahraničí sa jeho plat skladal z dvoch základných zložiek, z hodnostnej ako poručík a z funkčnej za vykonanú prácu v zahraničí ako starší technik lietadiel. Hodnostnú zložku mu podľa jeho vyjadrenia zasielalo Ministerstvo
obrany poštou na adresu trvalého pobytu a funkčný plat vyplácaný vo valutách v librách a šterlingoch mu bol zasielaný na účet v banke. Účastník konania žiadal na dôchodkové účely započítať celkové príjmy, teda príjmy z oboch zložiek jeho vtedajšieho platu.
3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03.04.2019 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03.04.2019 potvrdil.
4. Z administratívneho spisu účastníka konania vyplýva nasledovné: Žiadosťou spísanou dňa 17.01.2019 na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne si účastník konania uplatnil nárok na starobný dôchodok od 01.09.2018. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03.04.2019 mu bol od 01.09.2018 priznaný starobný dôchodok v sume 322,20 eur mesačne podľa § 65, § 274, § 82 a 293dx zákona č. 461/2003 Z.z.. Suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,8972), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (29,2959) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (11,9379). To znamená 0,8972 x 29,2959 x 11,9379 = 313,80 eur mesačne.
5. Podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie a suma dôchodku nesmie byť nižšia, ako suma dôchodku určená podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003.
6. Pretože základná vojenská služba a zamestnanie účastníka konania bolo v období od 01.09.1980 do 31.05.1984 zaradené do I. pracovnej kategórie, starobný dôchodok bol vypočítaný aj podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003.
7. Suma starobného dôchodku podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 bola určená z priemerného mesačného zárobku 53,94 eur za roky 1994, 1993, 1992, 1995, 2017. Započítaná doba zamestnania je 26 rokov, na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Starobný dôchodok je 52,00 % priemerného mesačného zárobku, to znamená 28,10 eur mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. o 73,70 eur mesačne na 101,80 eur mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 6,20 eur mesačne na 108,00 eur mesačne.
8. Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. bola 313,80 eur mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 bola 108,00 eur mesačne.
9. Pretože suma starobného dôchodku vypočítaná a určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov bola vyššia ako suma starobného dôchodku vypočítaná a určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný v tejto vyššej sume.
10. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšila odo dňa priznania dôchodku o 8,40 eur mesačne na 322,20 eur mesačne. Suma starobného dôchodku bola posúdená aj vzhľadom na § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., podľa ktorého poberateľovi starobného dôchodku vzniká nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak poberateľ tohto dôchodku získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia a suma starobného dôchodku nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
11. Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia sú dni dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241. Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia, a to bez ohľadu na hodnotu osobného mzdového bodu, sú aj dni dôchodkového poistenia získané pred 01.01.1993, to znamená, že pred 01.01.1993 sa započítajú všetky dni dôchodkového poistenia. Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia ako vyplýva z uvedeného nie je automaticky celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal na nárok na starobný dôchodok. Účastník konania celkovo získal 10 693 dní dôchodkového poistenia.
12. Podľa § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že získal 29 rokov a 108 dní obdobia dôchodkového poistenia. Bolo preukázané, že z obdobia dôchodkového poistenia získal 10 684 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čo je 29 rokov a 99 dní.
13. Keďže účastník konania nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, nemá nárok na zvýšenie jeho dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Podrobný výpočet sumy starobného dôchodku podľa predpisov účinných od 01.01.2004 a podľa predpisov účinných do 31.12.2003 je uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku zo dňa 03.04.2019.
14. K námietke účastníka konania vo veci hodnotenia hrubých zárobkov, ktoré získal v rokoch 1981 až 1984 odvolací orgán argumentoval, že podľa potvrdenia Vojenského ústredného archívu v Olomouci zo dňa 30.10.2018 účastník konania v období od 01.09.1980 do 31.08.1981 vykonával základnú vojenskú službu a od 01.09.1981 do 31.05.1984 bol vojak v službe na dobu pôsobenia v zahraničí v hodnosti poručíka, a zamestnanie bolo zaradené do I. pracovnej kategórie.
15. Podľa potvrdenia Sekcie štátneho tajomníka Ministerstva obrany v Prahe zo dňa 25.09.2018 bol účastník konania z dôvodu zabezpečenia technickej pomoci v Líbyi vyslaný do zahraničia v období od 14.12.1981 do 24.08.1982, od 04.10.1982 do 18.08.1983 a od 19.09.1983 do 28.03.1984. Pracovný pobyt účastníka konania v zahraničí bol prerušený z dôvodu čerpania dovolenky, a to od 25.08.1982 do 03.10.1982 a od 19.08.1983 do 18.09.1983.
16. Hrubý zárobok pracovníka v zahraničí v období do 30.09.1988 upravoval § 48 vyhlášky č. 128/1975 Zb. Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení.
17. Na základe vznesených námietok účastníka konania bolo doplnené dokazovanie, konkrétne zisťovanie rozhodujúcich skutočností, ktoré majú vplyv na určenie sumy starobného dôchodku prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky ohľadne správnosti započítania hrubých zárobkov v rokoch 1981 až 1984 na dôchodkové účely.
18. Na základe zisťovania správnosti údajov hrubých zárobkov Ministerstvo obrany Slovenskej republiky listom zo dňa 25.07.2019 oznámilo a potvrdilo nasledovné: Pracovníkmi v zahraničí sú podľa § 48 ods. 1 vyhlášky č. 128/1975 Zb. pracovníci československých rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií, ktorí sú československými občanmi, a sú pridelení alebo prijatí po 30.09.1948 na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia Československej socialistickej republiky. Za hrubý zárobok pracovníka v zahraničí sa na účely dôchodkového zabezpečenia podľa § 48 ods. 2 zákona č. 128/1975 Zb. považuje hrubý funkčný plat, ktorý mu patrí podľa príslušnej mzdovej úpravy po dobu jeho činnosti v zahraničí. Zahraničný prídavok, prípadne iné príplatky alebo zvýšenie platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí sa podľa § 48 ods. 5 vyhlášky č. 128/1975 Zb. nezapočítavajú do hrubého zárobku, a preto vo veciach dôchodkového zabezpečenia a určenia sumy starobného dôchodku bolo potrebné započítať len hrubé zárobky za obdobie od 01.09.1981 do 31.05.1984 uvedené vo "Vložke k záznamu o služobných príjmoch".
19. Odvolací orgán skonštatoval, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti hrubý zárobok účastníka konania v období rokov 1981 až 1984 (pracovník v zahraničí) pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy bol zhodnotený správne.
20. Ďalej uviedol, že obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 01.01.2001 do 31.12.2003, počas ktorého účastníkovi konania nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, nebolo na dôchodkové účely hodnotené.
21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj v období pred 01.01.2001 doba vedenia v evidencii nezamestnaných a v období od 01.01.2001 do
31.12.2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti (§ 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z.z.).
22. Pretože uvedené obdobie od 01.01.2001 do 31.12.2003 trvalo v období po 31.12.2000 a počas neho nebola účastníkovi konania vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia.
23. Na dôchodkové účely nebolo zhodnotené obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov účastníka konania od 01.01.2004 do 01.10.2017 a od 11.10.2017 do 31.08.2018, nakoľko tieto obdobia nie sú obdobiami dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z.z..
24. Suma starobného dôchodku účastníka konania je určená v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a zabezpečení.
25. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
26. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 05.03.2020, započítať do hrubého zárobku funkčný plat žalobcu v zahraničí a dorovnať finančný rozdiel od výšky vypočítaného nového dôchodku od 01.09.2018 žalovanou, ako aj penále z omeškania .
27. V replike zo dňa 15.12.2020 upravil petit tak, že žiadal zrušiť rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 05.03.2020, ale aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.04.2019. Žiadal, aby súd časovo nariadil žalovanej po vypočítaní výšky nového dôchodku, dorovnať finančný rozdiel spätne od 01.09.2018, ako aj penále za spoločenskú ujmu, psychickú a zdravotnú ujmu, z omeškania.
28. Argumentoval, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok dňa 01.09.2018. V žiadosti o starobný dôchodok na Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov predložil k nahliadnutiu všetky požadované originály dokladov a odovzdané boli ich kópie. Jednými z dokladov spadajúcich do výpočtu výšky dôchodku boli predložené doklady o príjme v období od 01.09.1981 do 30.05.1984, kedy po ukončení základnej vojenskej služby ako veliteľ roty od 01.09.1980 do 31.08.1981 pôsobil v ďalšej činnej službe ako vojak z povolania. Práve za toto obdobie žalovaná neoprávnene nezapočítala časť príjmov pri výpočte dôchodku. Celková dĺžka vojenskej služby však bola 3 roky a 9 mesiacov v I. kategórii. Počas časti tohto obdobia žalobca pôsobil na základe „uznesenia predsedníctva Vlády ČSSR č. 136“ od 14.12.1981 do 29.03.1984 ako odborník pre zabezpečenie technickej pomoci pri výcviku stíhacích pilotov v Líbyi.
29. Konštatoval, že žalovaný (správne má byť žalobca) požiadal ústredie České správy sociálniho zabezpečení (ČSSZ) o dokladovanie príjmov počas pôsobenia ako vojaka z povolania , ako aj príjmov počas pôsobenia na špeciálnej práci v zahraničí. ČSSZ mu oznámila, že nedisponuje žiadnymi dokladmi o tom, či pôsobil ako vojak z povolania a či pracoval v zahraničí. A teda ČSSZ nemala nič ani pre potreby žalovanej. Len to, čo žalobca neskôr vybavil.
30. Po mnohonásobnom, zdĺhavom a vytrvalom pátraní prostredníctvom Sekcie státniho tajemníka Ministerstva obrany ČR a riaditeľov Vojenských archívov v Olomouci a v Prahe -Ruziňe, mu boli doručené odtajnené kópie originálov Záznamov o služobných príjmoch a kompletné Mzdové listy. Žalobca uvádza túto skutočnosť, lebo ako jedinému na Slovensku sa podarilo odtajniť a získať tak najdôležitejšie „Mzdové listy“, zahrňujúce všetky príjmy počas práce v zahraničí. A to ako korunovú časť- v Kčs, tak aj devízovú časť- v Librách Šterlingoch (toho času Anglické Libry ).
31. Korunová časť vyplýva z časti platu v hodnosti poručík pre technika lietadla. Devízová časť príjmu vyplýva zo stanoveného zahraničného funkčného platu vo funkcii staršieho technika.
32. Žalovaná pri výpočte dôchodku započítala len korunový príjem počas obdobia od 01.09.1981 30.05.1984, ale nezapočítala devízový zahraničný plat vykonávanom v období od 14.12.1981 do
29.03.1984, ktorý nesprávne posúdila podľa § 48 ods. 5 vyhlášky č. 128 / 1975 Zb. Správne to malo byť posudzované podľa § 48 ods. 2 vyhlášky č. 128 /1975 Zb., kde hrubý zárobok pracovníka v zahraničí sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje : a) zahraničný plat celkom - v Librách Šterlingoch (terajšie Anglické Libry ) b) funkčný plat - -- // -- , pre ktorý je v každom roku na „ Mzdových listoch“ presne uvedený kurz a koeficient prepočtu na Kčs.
33. Žalobca požiadal aj Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia SR (ďalej len VÚSZ ) o vyjadrenie, vzatia do úvahy tento plat pri výpočte dávky dôchodkového zabezpečenia, nakoľko sa dozvedel, že v Českej republike to akceptujú. Pravdepodobne to funguje aj na Slovensku. VÚSZ priznáva, vypláca po ukončení služobného pomeru rôzne dávky podľa „všeobecných predpisov“. Odpracovaná doba vojenskej služby je u žalobcu 3 roky a 9 mesiacov, to na priznanie niektorej z dávok sociálneho zabezpečenia priznávanej a vyplácanej VÚSZ nespĺňa podmienku doby služobného pomeru. Preto všetko rozhodovanie podľa zákona patrí do pôsobností žalovanej (Viď. Príloha vyjadrenia VÚSZ). A preto na základe žiadosti žalovanej od MO SR nedostala žiadne stanovisko k výpočtu.
34. Žalobca ďalej uvádza, že čo sa týka korunového platu (Kčs) uvádzaného v „Zázname o služobných príjmoch“, ten bol len konštantne vyplácaný po celú dobu vojaka z povolania. To znamená, že bez akýchkoľvek nadčasov, služieb, cvičení, odmien, školení či iných služobných výkonov a ich hodnotení. Ako aj bez možnosti funkčného a hodnostného postupu. Čo znamená, že započítanie len tohto príjmu nemá opodstatnenie a bolo by neprijateľne diskriminačné pre výpočet starobného dôchodku.
35. Žalobca poukázal, že sa obrátil vo veci výpočtu a priznania starobného dôchodku so všetkými podkladmi aj na Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré mu v liste zo dňa 12.12.2019 oznámilo, že nemôže zasahovať do kompetencie žalovanej, ani preskúmavať zákonnosť jej postupu a rozhodnutia týkajúceho sa dôchodku. Žalobcovi navrhlo, aby v prípade neúspechu odvolania, napadol právoplatné rozhodnutie žalovanej žalobou na príslušnom krajskom súde, čo aj žalobca vykonal.
III.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe
36. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 01.10.2020, v ktorom zotrvala na právnej a skutkovej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Má za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy bolo posúdené správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nežiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.
IV.
Replika žalobcu
37. K vyjadreniu žalovanej k správnej žalobe zaslal žalobca repliku zo dňa 15.12.2020, v ktorej uviedol, že: „Žalovaná v celej kauze výpočtu dôchodku pre žalobcu od podania žiadosti 10.09.2018 melie tie isté nepodložené argumenty. Taktiež vyjadrenia vo vojenskej terminológií sú nepresné. A to len preto, aby sa vyhli výške dôchodku, pre človeka, ktorý svojimi schopnosťami a najmä prácou v zahraničí priniesol svojmu štátu obrovské zisky. Stále som žalovanej musel vysvetľoval a overenými argumentmi dokazovať, kde som to bol, čo som to robil, ako som bol v utajení, kto ma platil, aký bol môj príjem z čoho sa skladal... Ani po predložení všetkých potrebných dôkazov nevie, alebo nechce žalovaná priznať nesprávnosť rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03.04.2019 o priznaní výšky dôchodku žalobcovi, a následným nesprávnym rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05.03.2020. Podotýkam, je to tak, po 1 1 roku. Pritom žalobca, takmer každý týždeň sa informoval u riaditeľa a zamestnancov pobočky žalovanej v Prešove. Zamietnutie gen. riaditeľa bolo, akože, v celom rozsahu. To sa dalo čakať, že nepôjde proti vlastným. Nemyslím si, že tomu venoval dostatočnú pozornosť, keď uvádza v celom rozsahu a pritom odvolanie žalobcu bolo zamerané na jednu časť výpočtu dôchodku, a to zápočet funkčného príjmu žalobcu v zahraničí. Pani Mgr. Y. A., ako aj podpísaná JUDr. B. Z. vo vyjadrovacom liste k správnej žalobe sa odvolávajú na vyjadrenia žalobcu k príjmom skomolené, nezrozumiteľne a teda nesprávne. Určite nechápu vyjadrenia žalobcu, lebo sa s nimi v praxi doposiaľ nestretli, preto miešajú „hrušky s jablkami“.
Napríklad v liste zo dňa 01.10.2020 pri vyjadrení: záver, druhý odstavec ( Hodnostnú zložku mu podľa jeho vyjadrenia zasielalo Ministerstvo obrany poštou na adresu trvalého pobytu a funkčný plat vyplácaný vo valutách, v librách a šterlingoch na účet v banke.) Ťažko sa jednalo len o korunovú mzdu za hodnosť a valutovú plat, len za funkciu, dokonca, v neexistujúcej mene, librách a šterlingoch. Ťažko je to pochopiť aj mne samému. A potom sa môžu o to právne opierať a uvádzať na to §-fi ? Ďalej. Žalovaná si v liste poukazuje na rôzne zistenia a vyjadrenia kompetentných vojenských archívnych zložiek ČR, ako aj sekcie štátneho tajomníka MO v Prahe, ktoré žalobca osobne získal, ako keby to žalovaná zistila sama. Nezisťovala! To však nie je hlavným predmetom žaloby. Žalobca, veľmi ťažko získal a má, najdôležitejšiu vec - argument, Mzdové listy. Všetky týkajúce sa vyslania a práce v zahraničí, od 14.12.1981, až po návrat 23.3.1984. Na základe mzdových listov mi žalovaná nemôže započítať len príjmy korunové z Vložky záznamov o služobných príjmoch, ako vojaka v Základnej službe a vojaka v Ďalšej činnej službe, teda ako vojaka z povolania na dobu určitú a to od 1.9.1980 do ukončenia 31.5.1984. Lenže žalovaná tak urobila, ako keby nedostala, resp. nebolo mzdových listov (ML), ktoré žalobca všetky skopíroval a priložil aj pre Krajský súd v Prešove. Originály kópií mám u seba a sú k dispozícií. Pri nahliadnutí do ML vidíme, že každý je rozdelený na „Korunovú časť „ a „ Devízovú časť Kde v Korunovej časti sú exaktne uvedené prijmi ako v časti vložiek záznamov o služobných príjmoch. A kde v Devízovej časti sú prijmi v librách šterlingoch (teraz Britská libra ) a k ním je v hornej časti záhlavia uvedený „Koeficient prepočtu" a „ Kurz prepočtu" na koruny (Kčs). Hore v záhlaví je stĺpec „ Finančné náležitosti" hrubý súhrn príjmov korunových aj valutových, daňovú skupinu a ich delenie. -Zahraničný plat v Lbš sa celkovo skladal z :
- Funkčný plat, ktorý podľa § 48 ods.2 vyhlášky č.128/1975 Zb. sa považuje za hrubý zárobok pracovníka v zahraničí. -Prídavok zahraničnej služby, ktorý sa podľa §48 ods.5 vyhláš.č.128/1975 Zb. sa nezapočítavajú do hrubého zárobku. Taktiež je uvedený Započítateľný mesačný základ pre účely dôchodkového zabezpečenia v korunách (Kčs), konkrétne 3300 Kčs a daň 800 Kčs, to je preto, ak by nebol žiadny z uvedených príjmov. Z uvedeného žalobca jasne vysvetlil a ozrejmil svoj hrubý funkčný plat, ktorý má byť započítaný do príjmu pri výpočte dôchodku a dosvedčil to aj uvedením na ML, ktoré predložil odtajnené, potvrdené a overené. Žalovaná, nezapočítaním hrubého funkčného platu, tak nesprávne určila celkovú čiastku započítateľnú do príjmu pre výpočet dôchodkového zabezpečenia (dôchodku). Žalovanej, po oslovení listom zo dňa 25.07.2019, Ministerstvo obrany SR správne podalo výklad podľa tohto istého § 48 č.128/1975 Zb. Na vysvetlenie žalobca uvádza, že MO SR nemalo priamy dosah na jeho utajené a archivované prijmi v ČR a ani o tom nevedelo. A vyjadrovanie, o určení dávok pre žalobcu by mohlo podľa vojenských zákonov, len v prípade viac odpracovaných rokov ako vojak. Preto v prípade žalovanej nemohlo MO SR prevziať určité záväzky vo forme dávok. Žalovaný sám osobne jednal s riaditeľom Vojenského úradu soc. zabezpečenia SR plk. M. J. PhD, ako aj s jeho zástupcom. Jednal aj s vedúcou výsluhového dôchodku JUDr. Mgr. U. I. z Osobného úradu VÚSZ. Preto vie, že sa kompetentný v prípade otázok žalovanej, nevyjadrujú.
38. Žalovaná nepredložila žiadne relevantné vyjadrenie.
39. Preto žalobca žiada Krajský súd v Prešove, zrušiť rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05.03.2020, ako aj zrušenie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03.04.2019.
40. Žalobca zároveň žiada Krajský súd v Prešove, aby v správnom konaní rozhodol o opodstatnení žaloby a žalovanej nariadil započítať do hrubého zárobku funkčný plat žalobcu v zahraničí, pre výpočet výšky dôchodkového zabezpečenia.
41. Žalobca súčasne žiada Krajský súd v Prešove, aby časovo nariadil žalovanej, po vypočítaní výšky nového dôchodku, dorovnať finančný rozdiel spätne od 01.09.2018, ako aj penále, za spoločenskú ujmu, psychickú a zdravotnú ujmu, z omeškania“.
V.
Podstatné skutkové zistenia a právne závery správneho súdu
42. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
43. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
44. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
45. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
46. Podľa § 202 ods. 2 veta druhá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby (v sociálnych veciach) správny súd posudzuje neformálne.
47. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby (v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
48. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
49. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
50. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
51. S poukazom na vyššie citované ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
52. Predmetom preskúmania je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým žalobcovi priznala starobný dôchodok od 01.09.2018 a od 01.01.2019 zvýšila starobný dôchodok. Spornou otázkou je hodnotenie resp. suma hrubých zárobkov, ktoré žalobca získal v rokoch 1981 až 1984 ako vojak v službe za dobu pôsobenia v zahraničí v zmysle vyhlášky č. 128/1975 Zb.
53. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku.
54. Podľa § 65 ods. 2 zákona . 461/2003 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
55. Žalobca podľa § 65 ods.2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z.z. dosiahol dôchodkový vek dovŕšením veku 62 rokov a 139 dní, dňa 01.septembra 2018.
56. Podľa 274 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. (§ 23 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z.z.). To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.
57. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
58. Podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., poberateľovi starobného dôchodku vzniká nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak poberateľ tohto dôchodku po a) získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, b) uplatnil si nárok na pozostalostný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, nárok na dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na pozostalostný dôchodok na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak boli splnené podmienky nároku na dôchodok podľa uvedených právnych predpisov a c) suma starobného dôchodku, vrátane sumy pozostalostného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodkov podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumu pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení v dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa § zákona č. 43/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodkov vyplácaných z cudziny nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
59. Podľa § 255 ods.5 zákona č. 461/2003 Z.z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
60. Podľa § 257 zákona č. 461/2003 Z.z., osobný vymeriavací základ v období pred 01.01.1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 01.01.1993 do 31.12.2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok.
61. Hrubý zárobok pracovníka v zahraničí v období do 30.09.1988 upravoval § 48 vyhlášky č. 128/1975 Zb. Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení č.121/1975 Zb..
62. Podľa § 48 os. 1 vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení č. 121/1975 Zb.(vyhláška č.128/1975 Zb.), pracovníkmi v zahraničí sú pracovníci Československých rozpočtových , hospodárskych alebo iných organizácií, ktorí sú československými občanmi a sú pridelení alebo prijatí o 30.09.1948 na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia Československej socialistickej republiky.
63. Podľa § 48 ods. 2 vyhlášky č. 128/1975 Zb., za hrubý zárobok pracovníka v zahraničí sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje hrubý funkčný plat, ktorý mu patrí podľa príslušnej mzdovej úpravy po dobu jeho činnosti v zahraničí.
64. Podľa § 48 ods. 5 vyhlášky č. 128/1975 Zb., zahraničný prídavok, prípadne iné príplatky alebo zvýšenie platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí sa nezapočítavajú do hrubého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov.
65. Podľa § 3 písm. d/ zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, na dôchodkovom zabezpečení sú podľa tohto zákona zúčastnení vojaci z povolania, príslušníci Zboru národnej bezpečnosti a príslušníci Zboru nápravnej výchovy.
66. Podľa § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumie sa ňou doba služby vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov Zboru nápravnej výchovy a príslušníkov Skorších ozbrojených zborov.
67. Podľa § 10 ods. 2 písm. a/ zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, pokiaľ nevyplýva niečo iné z medzištátnych dohovorov alebo pokiaľ sa neustanovuje inak v § 20 hodnotia sa ako doby zamestnania v cudzine pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok len doby uvedené v ods. 1 písm. a/, d/ a f/, ak pracujúci má ku dňu vzniku nároku na dôchodok trvalý pobyt na území Československého štátu a je československým štátnym občanom; pritom sa doba zamestnania vykonávaného v cudzine hodnotí len ak sa občas zdržiaval v cudzine s povolením príslušného Československého štátneho orgánu Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi určiť podmienky povoľovania výnimiek.
68. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“), na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
69. Podľa § 195 ods. 1 zákona, organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstarala potrebné podklady na rozhodnutie.
70. Podľa § 195 ods. 2 zákona, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenie, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke sociálnej poisťovne z jej činnosti.
71. Podľa § 195 ods. 3 zákona, organizačná zložka sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.
72. Podľa § 196 ods. 6 zákona, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
73. Podľa § 209 ods. 1 zákona, rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
74. Podľa § 209 ods. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
75. Podľa § 209 ods. 3 zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
76. Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
77. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie ako prvostupňového správneho orgánu nezodpovedá citovanému ustanoveniu § 209 ods. 4 zákona, nakoľko len samotná citácia príslušných ustanovení týkajúcich sa nároku žalobcu na starobný dôchodok je nezrozumiteľná pre žalobcu a nepostačujúca v zmysle citovaného ustanovenia. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán toto pochybenie nenapravil, nakoľko sa dôsledne nezaoberal odvolacími námietkami žalobcu.
78. Správny súd konštatuje, že žalobca v zmysle § 196 ods. 6 zákona navrhol resp. sám predložil dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalobca už v odvolaní poukazoval, že jeho plat v období rokov 1981 až 1984, kedy pracoval ako vojak z povolania Ministerstva obrany Československej armády v zložke leteckej armády v Inžiniersko- leteckej službe ako poručík vo funkcii starší technik v Líbyi. Zdôraznil, že jeho plat sa skladal z dvoch zložiek. Jednu zložku platu mu v československých korunách zasielali na trvalú adresu bydliska a druhú mu poukazovali na účet do Živnostenskej banky v Prahe, na Příkopech 20, toho času pod názvom Uni Credit Bank Czech Republic and Slovakia. Nakoľko jeho zahraničný plat bol štátu vyplácaný v Librách Šterlingoch (v súčasnosti Anglická libra) a Ministerstvo obrany Československa si ponechávalo všetky valuty, jeho príjem činil maximálne 20 % z celkového príjmu, tak ako je to uvedené v mzdových listoch, ktoré žalovanej predložil.
79. Žalobca opätovne aj na pojednávaní poukázal, že druhý príjem -tzv. zahraničný plat sa opätovne skladal tiež z niekoľkých častí. Bol to funkčný plat, čiže príjem podľa zaradenia výkonu práce, ktorý bol stanovený podľa tabuliek. Tento príjem sa skladal aj z príplatku zahraničnej služby a žalobca si je vedomý toho, aj súhlasí s tým, že tieto príplatky sa nezapočítavajú do hrubého príjmu. Žalobca trvá na skutočnosti, že funkčný plat, ktorý je uvedený na mzdových listoch v „Devízovej časti“ tvorí hrubý zárobok pracovníka v zahraničí v zmysle § 48 ods. 2 vyhlášky č. 128/1975 Zb. a z tohto dôvodu žalovaná nevypočítala výšku jeho starobného dôchodku v súlade so zákonom. Podrobnejšie skutočnosti uviedol žalobca v replike zo dňa 15.12.2020.
80. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžso/31/2014, podľa ktorého: ... „keďže rozhodnutie správneho orgánu vydaného v správnom konaní predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Obdobne rozhodnutie musí byť v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Najdôležitejšou súčasťou rozhodnutia je výrok, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho aktu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne stavy. Výrok však musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval.“
81. Žalobca s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR má právo na doručenie takého rozhodnutia, ktoré bude jasne, presvedčivo odôvodnené tak, aby bolo zrozumiteľné jemu ako účastníkovi konania.
82. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.
83. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby správny orgán vyložil aj obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.
84. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí.
85. Správny súd poukazuje, že z potvrdenia Vojenského ústredného archívu v Olomouci zo dňa 30.10.2018 vyplýva, že žalobca od 01.09.1980 do 31.08.1981 vykonával základnú vojenskú službu a od 01.09.1981 do 31.05.1984 bol vojakom v službe na dobu pôsobenia v zahraničí v hodnosti poručíka a jeho zamestnanie bolo zaradené do I. pracovnej kategórie. Podľa potvrdenia doby pobytu v zahraničí sekcie Státniho tajemníka Ministerstva obrany v Prahy zo dňa 25.09.2018 bol z dôvodu zabezpečenia technickej pomoci v Líbyi žalobca vyslaný do zahraničia v období od 14.12.1981 do 24.08.1982, od 04.10.1982 do 18.08.1983 a od 19.09.1983 do 28.03.1984. Jeho pracovný pobyt v zahraničí bol prerušený z dôvodu čerpania dovolenky od 25.08.1982 až do 03.10.1982 a od 19.08.1983 do 18.09.1983 na území Československej socialistickej republiky. Súčasne s potvrdením doby pobytu v zahraničí žalobcu boli priložené mzdové listy, kde je uvedený hrubý príjem bez nemocenského v Kčs. Žalobca v súlade s § 196 ods.6 zákona žalovanej predložil mzdové listy, z ktorých je zrejmé, že sa skladajú z korunovej časti a devízovej časti. V korunovej časti je kolónka s názvom „Funkčný plat“ a kolónka s názvom „Prídavok zahraničnej služby“. V devízovej časti je kolónka „Tuzemská časť zahraničného platu“ a kolónka „Netto v zahraničnej mene“. Pričom správne orgány sa predloženým mzdovým listom náležitým spôsobom nezaoberali, nevysvetlili zrozumiteľne ich obsah žalobcovi s poukazom na jeho tvrdenia a námietky.
86. Správny súd konštatuje, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom.
87. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP (nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov) zrušil, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
88. Žalobca ďalej v žalobe resp. v replike žiadal, aby súd žalovanej nariadil započítať do hrubého zárobku funkčný plat žalobcu v zahraničí pre výpočet výšky dôchodkového zabezpečenia; aby časovo nariadil žalovanej, po vypočítaní výšky nového dôchodku, dorovnať finančný rozdiel spätne od 01.09.2018, ako aj penále, za spoločenskú ujmu, psychickú a zdravotnú ujmu, z omeškania. K uvedenej skutočnosti správny súd poukazuje, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu správny súd preskúmava konkrétne rozhodnutie, proti ktorému smeruje správna žaloba. Predmet súdneho konania vymedzený tým, čo bolo predmetom preskúmavaného rozhodnutia. Inými nárokmi než boli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu sa súd zaoberať nemôže (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/65/2008 zo dňa 29.09.2008).
89. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
90. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
91. Správny orgán je povinný úplne zistiť skutkový stav, postupovať v súčinnosti so žalobcom, je povinný nové rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť tak, aby bolo rozhodnutie zrozumiteľné žalobcovi ako účastníkovi konania. Tieto svoje tvrdenia je povinný podporiť aj úvahami, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a aké právne predpisy pri rozhodovaní použil, a to v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona č.461/2003 Z.z.. Zároveň je povinný sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v správnom konaní a v konaní pred súdom.
92. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Žaloba bol v konaní úspešný, preto mu priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o jej výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).