Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-141-2013.pdf
PDF · 80.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9Er/141/2013
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava I., Ul. 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484 (vec sa týka: Sociálna poisťovňa - pobočka Dolný Kubín, Aleja Slobody 1878, 026 01 Dolný Kubín), proti povinnému: R. Y. st., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. V., Y. XXXX/XX, ktorý zomrel dňa 31.08.2015, o vymoženie pohľadávky vo výške 337,98 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdny exekútor JUDr. Jozef Rišian n e m á nárok na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.12.2017 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana, Exekútorsky úrad so sídlom Žilina, Pivovarská 1069, ktorým súdu oznámil, že počas vykonávania exekúcie zistil, že povinný dňa 31.08.2015 zomrel, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a ani iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku a majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že tunajší súd uznesením č. k. 7D/117/2017-241 dedičské konanie po poručiteľovi zastavil. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd vydal uznesenie, ktorým exekúciu ním vedenú voči povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. g), h) Exekučného poriadku zastavil.
2. V rámci preskúmania podnetu súdneho exekútora mal súd z obsahu spisu a zo svojej činnosti v konaniach o dedičstve preukázané, že povinný v tomto exekučnom konaní dňa 31.08.2015 zomrel a konanie o dedičstve po ňom vedené na základe poverenia Okresného súdu Dolný Kubín súdnym komisárom JUDr. Mgr. Petrom Mensatorisom, notárom so sídlom v Dolnom Kubíne, skončilo dňa 13.11.2017 vydaním uznesenia č. k. 7D/117/2017-241 (právoplatné 11.12.2017), ktorým tunajší súd prostredníctvom súdneho komisára konanie o dedičstve po povinnom ako poručiteľovi zastavil a zistený majetok poručiteľa nepatrnej hodnoty vydal Y. Y., bytom H. V., Y. XXXX/XX, osobe, ktorá sa postarala o pohreb nebohého povinného.
3. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v aktuálne účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd mal z preukázané, že povinný po začatí exekúcie zomrel a konanie o dedičstve po ňom bolo zastavené s tým, že zistený nepatrný majetok bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb. V dôsledku neexistencie ďalšieho majetku povinného (aktív dedičstva) pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní neprešla na žiadneho z dedičov. Preto analogicky s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M CdO 11/2011 z 29.02.2012, „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno vykonať exekúciu (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku); v takom prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku)“.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu vedenú na návrh oprávneného na majetok povinného postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, zastavil.
8. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške hradí trovy.
9. Podľa § 9a ods. 1 EP účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
11. Čo sa týka trov exekúcie, súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie súdu oznámil, že v prípade zastavenia exekúcie si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 58,14 eura pozostávajúce z odmeny v minimálnej vyhláškou stanovenej sume, t. j. 33,19 eura a hotových výdavkov vo výške 15,26 eura. Z odmeny a náhrad si ako platca DPH uplatnil jej náhradu 20 %, a to vo výške 9,69 eura.
12. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
15. Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
16. Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 196 EP, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Túto exekúciu súd zastavil postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP a povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie pripadá s poukazom na ust. § 203 ods. 2 EP oprávnenému.
17. V zmysle § 243j EP v aktuálne účinnom znení, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä, ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade
so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017.
18. Súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie pri jej zastavení vychádzal zo súdnym exekútorom predloženého prehľadu trov (č.l. 9 súdneho spisu), spisu tunajšieho súdu 9Er/141/2013 a súboru listín, doručených súdnym exekútorom tunajšiemu súdu označených ako spis - EX 738/2013. Po preskúmaní účelnosti, dôvodnosti a skutočného vynaloženia dospel k záveru, že súdny exekútor nevykonal za celý čas trvania exekúcie, viac ako 4 roky okrem vydania upovedomenia o začatí exekúcie účelne žiaden úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Z obsahu spisu súdneho exekútora, resp. súboru listín vzťahujúcich sa k danej exekúcii, mal súd preukázané, že potom ako dňa 23.04.2013 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie, exekútor vydal dňa 20.05.2013 upovedomenie o začatí exekúcie a vyzval povinného na poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie, ktoré písomnosti sa súdnemu exekútorovi vrátili späť s oznámením pošty, že ich povinný neprevzal v odbernej lehote. Následne súdny exekútor dňa 24.06.2013 vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov v BRE Bank SA, Poštovej banke, a.s., Prima banke Slovensko, a.s., PSS, a.s. a Zuno Bank AG, pobočka zahraničnej banky bez toho, aby z obsahu spisu bolo zrejmé, že povinný má vedené účty v uvedených bankách, resp. má vôbec účet v nejakej banke, nakoľko súdny exekútor žiadnym spôsobom uvedené nezisťoval. V nasledujúcom období mal súdny exekútor len žiadať povinného o poskytnutie súčinnosti - žiadosť zo dňa 11.07.2013, 06.06.2014, 12.09.2014, 24.02.2015 a dokonca súdny exekútor žiadal povinného o poskytnutie súčinnosti aj po jeho smrti, dňa 08.02.2016. Vychádzajúc z obsahu spisu súdneho exekútora, je dôvodné sa domnievať, že uvedené úkony - žiadosti o súčinnosť ako aj príkaz na začatie exekúcie pre uvedené banky vyhotovil súdny exekútor len formálne, nakoľko z obsahu spisu nemal súd preukázané, že by boli uvedené písomnosti aj doručované, aj keď si súdny exekútor za ich doručovanie uplatnil náhradu poštovného (prehľad trov - č. l. 9 spisu súdu) a tiež si uplatnil náhradu poplatku za súčinnosť s bankami vo výške 0,70 eura, vykonanie ktorého úkonu súd preukázané nemal vôbec. Vzhľadom na to, že súd má pochybnosti o skutočnom vykonaní vyššie uvedených úkonov, by nemohol priznať exekútorovi ani náhradu trov, ktorú si za ich doručovanie poštou uplatnil. Z hotových výdavkov by súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi ani náhradu, ktorú si vyúčtoval za spotrebované obálky, nakoľko z ustanovenia § 22 vyhlášky vyplýva za ktoré hotové výdavky patrí exekútorovi náhrada a z charakteru týchto výdavkov nie je možné usúdiť, že by tam patrila aj náhrada za kancelárske potreby. Okrem toho, z ustanovenia § 25 vyhlášky vyplýva, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou vrátane (podľa názoru súdu) kancelárskych potrieb použitých na tieto administratívne práce. Napokon by súd nemohol súdnemu exekútorovi priznať ani náhradu poplatkov, ktorú si uplatnil za súčinnosť s Registrom obyvateľov SR či s dopravným inšpektorátom, nakoľko vykonanie takýchto úkonov súčinnosti nemal zo spisu súdneho exekútora preukázané vôbec.
19. Bolo povinnosťou súdu preskúmať súdnym exekútorom špecifikované trovy, ktorých náhradu si v súvislosti so zastavením exekúcie uplatnil, a to z hľadiska ich oprávnenosti, účelnosti a hospodárnosti, pretože len také trovy je možné uložiť k náhrade oprávnenému. Súd ako to už uviedol, po dôslednom preskúmaní účelnosti, hospodárnosti a správnosti účtovania uplatnených trov dospel k záveru, že súdny exekútor za 4 roky trvania exekúcie okrem vydania upovedomenia o začatí exekúcie nevykonal žiaden úkon reálne smerujúci k zisteniu majetku povinného a k vymoženiu pohľadávky oprávneného, preto mu nemohol priznať náhradu žiadnych trov, nakoľko ich uplatnenie zo strany exekútora nepovažuje za dôvodné. Súdny exekútor v rámci predmetnej exekúcie nevykonal žiaden efektívny úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky oprávneného, ale zo všetkých úkonov vykonaných v predmetnej exekúcii najväčšiu pozornosť venoval vyčísleniu svojich trov. Nie je možné zaviazať oprávneného na úhradu akýchkoľvek trov, ktoré si exekútor uplatní, ale spravodlivým je požadovať od oprávneného náhradu tých trov exekúcie, ktoré súdny exekútor vynaložil účelne a hospodárne za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, čo v uvedenom prípade splnené nebolo. Preto súd za použitia cit. ustanovenia § 243j EP v aktuálne účinnom znení vyslovil, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, považujúc vyššie uvádzané skutočnosti za dôvody hodné osobitného zreteľa pre takýto postup.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 2 a § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1 a § 58 ods. 5 EP a § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).